Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118207449
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118207449.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobkýň:1/ R. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. F. XXX, XXX XX G. F. - V., 2/ W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F. č. J., XXX XX G. F. - V., 3/
R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F. J., J. XX G. F. - V., 4/ O. Beháňová, nar. X.XX.XXXX, bytom G. F. č.
J., J. XX G. F. - V., 5/ U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F. J., J. XX G. F. - V., všetky právne zastúpené:
JUDr. Štefánia Harciníková, advokát so sídlom Saleziánska 4, XXX 01 Žilina, proti žalovanému: X. T.,

nar. XX.X.XXXX, bytom G. F. XXX, J. XX G. F. - V., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová, s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, o zaplatenie 1.954,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 107,28 eur spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania od 1.5.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2/ 87,41 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania
od 1.5.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 87,41 eur spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania od 1.5.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 87,41 eur spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania od 1.5.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5/ sumu 87,41 eur spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania od 1.5.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

VII. Žalobkyňa 1/ j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 86%.

VIII. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 2/ trovy konania v rozsahu 98%.

IX. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 3/ trovy konania v rozsahu 98%.

X. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 4/ trovy konania v rozsahu 98%.

XI. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 5/ trovy konania v rozsahu 98%.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyne 1/ až 5/ sa žalobou doručenou súdu dňa 7.5.2018 domáhali uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1602,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1602,52 eur od 01.05. 2018 do zaplatenia, žalobkyni 2/ sumu 88,02 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 88,02 eur od 01.05.2018 do zaplatenia, žalobkyni 3/ sumu 88,02
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 88,02 eur od 01.05. 2018 do zaplatenia,
žalobkyni 4/ sumu 88,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 88,02 eur od
01.05.2018dozaplateniaažalobkyni5/sumu88,02eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročne
zo sumy 88,02 eur od 01.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyne 1/ až 5/ spolu so žalovaným X. T. sú podielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu č.s. XXX . na KN C parc. č. XXX a týmto domom zastavaného pozemku, parcely reg.:
C -KN s parc. č. XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2, nachádzajúce sa v kat.úz. G.
F.. Každá zo žalobkýň vlastní k spoločnému domu a pozemku spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/20-tina.
Žalovaný je vlastníkom podielu o veľkosti 1/4-ina. Ďalšími spoluvlastníkmi sú X. T., bytom G. F. 292, G.

F. - V. v podiele podiel 1 a a I. T., bytom G. F. - V., G. F. č. 358 v podiele 1 . Vlastníctvo je vedené na liste
vlastníctva č. XXX kat. úz. G. F. pre obec: G. F. - V.. Žalobkyňa 1/ R. V. spolu so žalovaným X. T. a ďalšími
spoluvlastníkmi X.om T. a I. T. nadobudli dom a pozemok do podielového spoluvlastníctva, každý z nich
podiel o veľkosti 1/4, dedením po svojich rodičoch a podľa nadobúdacích titulov: Osvedčenie o dedičstve
zn. 21 D 252/2014, Dnot 149/2014, vydané po poručiteľke R. T.ovej, rod. L., ktorá zomrela X.X.XXXX a

Osvedčenie o dedičstve zn. 30D/193/2015, Dnot 108/2015 zo dňa 21.9.2015 (právoplatné 21.9. 2015)
vydané po I. T.ovi, nar. X.X.XXXX a zom. 03.02.2015. Žalobkyne 2/ až 5/ nadobudli svoje spoluvlastnícke
podiely, každá z nich vo veľkosti 1/20-ina, darovaním od svojej matky R. V. r. T.ovej podľa darovacej
zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 09.08. 2017 pod V-6199/2017.

3. Od smrti I. T.a , čiže od 4. 2. 2015 až dodnes, predmetný spoločný dom č. XXX spolu so zastavaným
pozemkom parc. C KN č. XXX v kat. úz. G. F., obec G. F. - V., užíva v celom rozsahu žalovaný,
čiže žalovaný užíva túto spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu v 1/4,
a teda užíva aj spoluvlastnícke podiely žalobkýň 1/ až 5/. Žalovaný neposkytuje žalobkyniam žiadnu
náhradu za to, že v celosti užíva daný predmet podielového spoluvlastníctva. Medzi žalobkyňami

1/ až 5/ a žalovaným nikdy nedošlo k dohode o tom, že žalovaný je oprávnený užívať predmetnú
spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho podielu v 1-ine bez toho, aby poskytoval zodpovedajúcu
náhradu za užívanie rodinného domu č. XXX na par. č. XXX a zastavaného pozemku parc. C KN č.
XXX v kat. úz. G. F. ostatným spoluvlastníkom a teda aj žalobkyniam 1/ až 5/. Žalobkyne 1/ až 5/
vyzvali žalovaného v liste zo dňa 6. 10. 2017 na poskytovanie adekvátneho protiplnenia za užívanie

predmetnej spoločnej nehnuteľnosti, a v ďalšom liste zo dňa 31. 10. 2017 žalobkyne konkretizovali výšku
náhrady, ktorú požadujú zaplatiť od žalovaného v závislosti od veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré
vlastnili žalobkyne 1/ až 5/ v rozhodnom čase (od 4.2.2015 do 30.9.2017 spomínaná výzva sa týkala
tohto obdobia). Pri určovaní výšky peňažnej náhrady za užívanie predmetnej spoločnej nehnuteľnosti
žalobkyne 1/ až 5/ vychádzali zo sumy 300 eur mesačne. Uvedená suma bola minimálnou sumou,

ktorú platila tretia osoba („nájomca") za užívanie, na účel bývania, porovnateľnej domovej nehnuteľnosti
a priľahlého pozemku v rozhodnom čase v obci G. F. - V.. Výzvu žalobkýň 1/ až 5/ na zaplatenie
náhrady zo dňa 30. 10. 2017 prijal žalovaný dňa 3.11.2017, čo potvrdil na doručenke. Žalobkyne
opakovane vyzvali žalovaného na zaplatenie uplatneného nároku na náhradu za užívanie spoločnej
nehnuteľnosti v predžalobnej upomienke zo dňa 16.3. 2018, ktorú žalovaný prijal 19. 3. 2018. Žalovaný

sa k nároku žalobkýň vyjadril v liste zo dňa 3. 4. 2018, v ktorom prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu oznámil, že akceptuje nárok žalobcov na náhradu za užívanie ich spoluvlastníckych podielov
k predmetnej spoločnej nehnuteľnosti s tým, aby suma 200 eur mesačne bola východiskovou sumou
pre určenie mesačnej náhrady za užívanie podielov ostatných spoluvlastníkov k predmetnej spoločnej
nehnuteľnosti.

4. Žalobkyne 1/ až 5/ v liste zo dňa 11. 4. 2018 (doručený žalovanému 13. 4. 2018) opakovane žiadali
žalovaného poskytovať im náhradu za to, že neužívajú svoje spoluvlastnícke podiely v dôsledku toho,
že žalovaný užíva spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho podielu; vyčíslili zodpovedajúcu náhradu
za obdobie od 4. 2.2015 do 31. 3. 2018 tak, že akceptovali sumu 200 eur ako „predpokladaný výnos
vzniknutýmesačnezaužívaniespoločnejnehnuteľnosti,avyzvaližalovanéhozaplatiťžalobkyni1/Alene

V. sumu 1 592,52 € čo predstavuje náhrada 1514,50 € za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu v 1-ine
v dobe od 4. 2. 2015 do 8. 8.2017 a suma 78,02 € - náhrada od 9.8.2017 do 31. 3. 2018 za užívanie jej
spoluvlastníckeho podielu v 1/20-tine, žalobkyni 2/ Eve V. sumu 78,02 € za užívanie podielu v 1/20-tine
od 9. 8. 2017 do 31. 3. 2018, žalobkyni 3/ R. V. sumu 78,02 € za užívanie podielu v 1/20-ine od 9. 8.2017do 31.3.2018, žalobkyni 4/ O. V. sumu 78,02 € za užívanie podielu v 1/20-ine od 9. 8. 2017 do 31. 3.
2018 a žalobkyni 5/ U. V. sumu 78,02 € za užívanie podielu v 1/20-ine od 9. 8. 2017 do 31. 3. 2018.
Súčasne v tomto liste žalobkyne 1/ až 5/ vyzvali žalovaného, aby od mes. apríl 2018 každej poskytoval

náhradu za užívanie spoločnej nehnuteľnosti mesačne v sume 10 eur, a to vždy k poslednému dňu v
mesiaci, za ktorý im náhrada patrí.

5. Pri právnom zdôvodnení nároku uviedli, že spoluvlastnícky podiel vyjadruje aj mieru účasti
každého spoluvlastníka pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je

zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho podielu, má právo na poskytnutie zodpovedajúcej
náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu korešponduje povinnosť toho spoluvlastníka, ktorý
spoločnú vec užíva nad rozsah svoj spoluvlastníckeho podielu, poskytnúť zodpovedajúcu náhradu
spoluvlastníkovi, ktorý vec neužíva. Kedže žalobkyne 1/ až 5/ ako podielové spoluvlastníčky rodinného
domu č.s. XXX na parc. č. XXX a pozemku parc. C KN č. XXX v kat. úz. G. F. sú vylúčené z užívania tejto
spoločnej veci v dôsledku toho, že žalovaný v celosti užíva túto spoločnú vec, čiže nad rámec svojho

spoluvlastníckeho podielu v 1/4-ine, a žalovaný im dodnes neposkytol adekvátnu finančnú náhradu
za užívanie aj ich spoluvlastníckych podielov na tejto veci v dobe od 4. 2. 2015 do 30. 4. 2018,
žalobkyňa 1/ v sume 1 602,52 €, čo predstavuje suma 1514,50 € za užívanie jej podielu v 1-ine na
spoločnej veci za obdobie od 4. 2. 2015 do 8. 8.2017 a suma 88,02 € za užívanie podielu v 1/20-
ine na veci za obdobie od 9. 8. 2017 do 30.4. 2018, žalobkyne 2/ - 5 si uplatňujú každá nárok v

sume 88,02 € za obdobie od 9. 8. 2017 do 30.4.2018. Žalobkyne vo výzve na plnenie zo dňa 11.
4. 2018 (doručená žalovanému 13.4.2018) vyzvali žalovaného zaplatiť im náhradu za užívanie ich
spoluvlastníckych podielov k predmetu podielového za obdobie od 4. 5. 2015 do 31. 3. 2018 v lehote
10 dní a náhradu za mesiac apríl 2018 do 30. 4. 2018, teda splatnosť' celého požadovaného plnenia
nastala najneskôr 30. 4. 2018. Preto okrem náhrady za užívanie ich podielu na spoločnej nehnuteľnosti

aj zákonný úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. vo výške 5,00 % ročne zo súm jednotlivých nárokov žalobkýň od 1. 5. 2018 do zaplatenia.

6. Žalovaný zdôraznil, že v konaní nie je sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G. F. a zapísaných na LV č. XXX, domu súp. č. XXX

postavenom na pozemku parc. č. XXX KN C, pozemku parc. č. XXX/2 KN C, záhrady o výmere 250
m2, pozemku parc. č. XXX/3 KN C, záhrady o výmere 174 m2, pozemku parc. č. 467 KN C, záhrady o
výmere 459 m2, pozemku parc. č. XXX KN C, zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2, pozemku
parc. č. XXX KN C, záhrady o výmere 196 m2 a pozemku parcely registra „E“ parc.č. XXX, orná pôda
o výmere 448 m2, ktoré žalobkyňa v rade 1/ a žalovaný nadobudli dedením po svojich rodičoch, a

to na základe Osvedčenia o dedičstve č. 21D 252/2014, Dnot 149/2014 a Osvedčenia o dedičstve č.
30D/193/2015 , Dnot 108/2015. Spornou považoval skutočnosť a tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého má
užívať od 04.02.2015 až do podania žaloby rodinný dom súp. č. XXX spolu so zastavaným pozemkom
parc. č. XXX KN C výlučne sám a v celom rozsahu, t.j. aj v rozsahu zodpovedajúcemu spoluvlastníckym
podielom žalobkýň. Je pravdou, že dom súp. č. XXX žalovaný užíva, avšak nie v rozsahu a spôsobom,

ako to opisujú žalobkyne vo svojej žalobe. Žalovaný ani jednému z podielových spoluvlastníkov vyššie
menovaných nehnuteľností nebránil vo výkone ich spoluvlastníckych práv, a to najmä v užívaní týchto
nehnuteľností, pričom sám užíva nehnuteľnosti len v rozsahu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckemu
podielu, resp. v rozsahu zodpovedajúcom dohode s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi (okrem
žalobkýň). Pokiaľ ide o obdobie, kedy bola žalobkyňa v rade 1/ výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho

podielu o veľkosti si 1 k sporným nehnuteľnostiam, t.j. cca do augusta 2017, k tomuto žalovaný uviedol,
že žalobkyňa v rade 1/ (okrem žalovaného ako jediná) mala kľúče od sporných nehnuteľností (rodinného
domu vrátane pivnice a garáže), pričom tieto nehnuteľnosti každodenne navštevovala a riadne užívala,
a to aj v čase, kedy sa žalovaný zdržiaval mimo domu. Je preto vylúčené tvrdenie, že by žalovaný mal
od 04.02.2015 užívať spornú nehnuteľnosť v celosti sám, t.j. aj v rozsahu spoluvlastníckych podielov

žalobkýň. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa 1/ v rodinnom dome právala, zavárala
ovocie, ktoré tu mala následne uskladnené, rovnako v mraziaku mala uskladnené potraviny, pričom
pravidelne a bez akýchkoľvek obmedzení užívala aj ostatné miestnosti a zariadenie domu. Rovnako v
pivnici a garáži mala žalobkyňa 1/ uskladnené osobné veci, resp. stroje. Okrem toho predmetný rodinný
dom užívali aj ostatní jej rodinní príslušníci. Neraz sa stalo, že žalovaný prišiel domov a v obývačke

pozerali televíziu rodinní príslušníci žalobkyne 1/. Tí rovnako využívali a dodnes používajú priestor pred
bránou na parc, č. XXX na parkovanie svojich motorových vozidiel tak, že tým značne znemožňujú
prístupkbráne.Žalovanývočiužívaniuničnenamietal.Situáciasavšakzmenilapotom,čosažalobkyňa
1/ začala voči žalovanému správať spôsobom, ktorý možno označiť ako šikanózny. Žalobkyňa 1/, resp.aj ostatní jej rodinní príslušníci (vrátane žalobkýň 2/ až 5/) začali žalovaného bezdôvodne osočovať,
ohovárať ho, resp. pri každom kontakte na neho kričať a psychicky útočiť. Žalovaný ako hlavný dôvod
takéhoto správania sa žalobkýň vidí v tom, že odmietol svoj spoluvlastnícky podiel darovať žalobkyni 4/

po tom, čo na tom nástojila žalobkyňa 1/. Navyše, žalovaný v tom čase z opatrnosti zrušil aj dispozičné
právožalobkyne1/ksvojmubankovémuúčtu,naktorommalsvojefinančnéprostriedky.Zrejméuvedené
žalobkyňu 1/ viedlo k tomu, aby sa napriek dovtedy korektným vzťahom začala voči žalovanému
správať spôsobom nielen nedôstojným, ale hraničiacim s psychickým nátlakom. Žalobkyňa 1/ dokonca
z domu zobrala viaceré veci slúžiace osobnej potrebe žalovaného (periny, všetky hrnce a podobne) s

odôvodnením, že podľa jej názoru je to dedičstvo po rodičoch, a teda jej to právom patrí. Správanie sa
žalobkyne 1/ sa však naďalej stupňovalo, čo na žalovaného, najmä však na jeho zdravotný a psychický
stav, vplývalo mimoriadne nepriaznivo. Nakoľko žalobkyňa 1/ mala kľúče od domu, neraz sa stalo, že
do domácnosti žalovaného prišla v čase, keď žalovaný už spal (cca o jednej v noci), pričom žalovaného
aj v tejto situácii slovne atakovala nadávkami. Rovnako v čase, keď sa žalovaný v dome nenachádzal,
žalobkyňa 1/ navštívila dom, pričom pri jej odchode, zrejme úmyselne, nechala dvere otvorené. Uvedené

správanie pôsobilo na žalovaného, ktorý je invalidný dôchodca, mimoriadne stresujúco. Psychické útoky
žalobkýň sa stupňovali. V dome, ktorý je predmetom konania, dokonca na podlahy vyliali bravčovú
masť. Situácia vyvrcholila po tom, čo žalovanému zmizli peniaze a vkladná knižka, s ktorou mala
v tom čase dispozičné právo aj žalobkyňa 1/. Žalobkyňa 1/ sa k uvedenému vyjadrila, že aj tak na
nej žalovaný nemá žiadne finančné prostriedky, tak mu to môže byť jedno a odmietla mu ju vydať.

Správanie a vyhrážky žalobkýň sa stupňovali natoľko, že tieto v ňom vzbudzovali dôvodný strach. Až
vyššie popísané správanie sa žalobkyne 1/ a ostatných jej rodinných príslušníkov prinútilo žalovaného
k tomu, aby ten z obavy o vlastný život a zdravie vymenil zámok na rodinnom dome patriaceho v tom
čase do spoluvlastníctva žalobkyne 1/, žalovaného a ďalších dvoch súrodencov. Následne žalobkyňa
darovala svojím dcéram časť svojho podielu (každej v 1/20) a začali sa od žalovaného domáhať plnenia

za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu, a to od 04.02.2015. Žalovaný si je vedomý, že za obdobie,
odkedy došlo k výmene zámkov (júl 2017), čiastočne znemožnil žalobkyniam užívanie rodinného domu
v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu, t.j. každej v 1/20-ine. Žalovaný však poukazoval na to, že k
uvedenej situácii došlo výlučne v dôsledku správania sa žalobkýň. Vzhľadom na uvedené má žalovaný
za to, že súd by mal pri rozhodovaní o nároku žalobkýň prihliadať aj na tieto skutočnosti. Tiež zdôraznil,

že pokiaľ ide o pozemok, na ktorom je dom postavený, tak tento je pre žalobkyne prístupný a žalovaný
im žiadnym spôsobom neznemožňuje jeho užívanie.

7. Žalovaný v súvislosti s uplatneným nárokom žalobkýň súčasne poukázal aj na rozhodovaciu prax
súdov, v zmysle ktorej základným predpokladom pre uplatnenie nároku spoluvlastníka na náhradu

za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu je užívanie tejto veci
druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu a zároveň, že spoluvlastníkovi
uplatňujúcemu práva je vo výkone jeho užívacieho práva bránené. V opačnom prípade, t.j. ak
spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho podielu bez toho, aby mu v tom bolo bránené,
nezakladá to nárok na dožadovanie sa plnenia z tohto titulu. Preto zdôrazňoval, že žalobkyniam nikdy

nebolo bránené v užívaní pozemku parc. č. XXX napriek tomu, že žalobkyne sa podanou žalobou
domáhajú len náhrady za užívanie rodinného domu súp. č. XXX a k tomu prináležiaceho zastavaného
pozemku parc, č. XXX, strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi aj ostatných pozemkov zapísaných
na LV č. XXX pre kat. úz. G. F. (pozemky parc. č. XXX/2, XXX/3, 467 XXX). Tieto záhrady pritom
žalobkyňa 1/ do konca roka 2016 - ako jediná z podielových spoluvlastníkov - v celosti užívala a

obhospodarovala. Rovnako v súčasnosti žalobkyne tieto záhrady čiastočne obhospodarujú, z ovocných
stromov a kríkov pravidelne zbierajú všetku úrodu a túto aj zužitkujú. Žalovaný je preto toho názoru, že aj
uvedené možno nesporne považovať ako spôsob, ktorým sa žalobkyne podieľajú na užívaní spoločných
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Poukázal aj na to, že žalobkyne sa nikdy žiadnym spôsobom
nepodieľali na nákladoch súvisiacich s nehnuteľnosťami patriacimi do ich podielového spoluvlastníctva,

pričom tieto v celom rozsahu znášal žalovaný výlučne sám. Tiež zdôraznil, že sporné nehnuteľnosti
užívať nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. nad rámec 1, ho oprávňuje dohoda s ostatnými
podielovými spoluvlastníkmi, a to X.om T. a I. T., ktorým prináleží spoluvlastnícky podiel (každému) 1 -
ina. Žalobu preto žiadal zamietnuť, v prípade dôvodnosti žaloby je však ochotný akceptovať sumu 500,-
Eur ako celkovú výšku náhrady za užívanie spoluvlastníckych podielov žalobkýň, vychádzajúc zo sumy

200 eur, ktorá bola medzi stranami akceptovaná ako východisková pre určenie náhrady za neužívanie
spoluvlastníckeho podielu a pri zohľadnení veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkýň (celkovo 1 ) a
obdobia 10 mesiacov (júl 2017 - apríl 2018).8. Žalobkyne v replike uviedli, že popierajú pravdivosť uvedených tvrdení žalovaného, ktoré považujú
za výmysly alebo zavádzajúce tvrdenia vykonštruované žalovaným za účelom podsunúť súdu svoju
„verziu užívania domu č. XXX a zastavaného pozemku par. č. XXX“ v kat. úz. G. F.. Uviedli, že spoločná

nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve vlastníkov evid. na LV č. XXX, a že žalovaný najskôr s rodičmi a po
ich smrti sám v celom rozsahu užíva spoločný dom na trvalé bývanie (od 4. 2. 2015). Spoluvlastnícky
podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je podiel
natejtovecireálnevymedzený,alejelenpodielomideálnymavrámcitohtopodieluniejemožnéoddeliť,
čo je podiel žalobkýň a čo je podiel žalovaného resp. podiel ostatných spoluvlastníkov. Žalobkyňa 1/

trvá na pravdivosti toho, že po vzniku spoluvlastníckeho režimu k rodinnému domu na základe dedenia
po rodičoch (najneskôr smrťou I. T.a dňa 3. 2. 2015) nebolo žiadnou dohodou medzi žalobkyňou,
žalovaným a ostatnými spoluvlastníkmi upravené bezodplatné či odplatné užívanie spoločného domu
žalovaným. Nikdy nebola uzavretá žalovaným tvrdená dohoda, podľa ktorej žalovaný bude užívať na
bývanie len „reálnu“ časť domu v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu
(resp. v rozsahu veľkosti spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov okrem žalobkýň 1/ až

5/). Spoločný dom má jednu bytovú jednotku, ktorá svojou veľkosťou nedovoľuje, aby mohli žalobkyne
užívať vec na bývanie zároveň so žalovaným. Okrem toho od žalobkýň, vzhľadom na ich osobné
pomery (majú založené rodiny a zabezpečené bývanie so svojimi rodinami inde) a narušené vzťahy so
žalovaným a s ostatnými spoluvlastníkmi, z ktorých možno dôvodne predpokladať narúšanie súkromia
či nedotknuteľnosti obydlia alebo iného prípadného užívania veci žalobkyňami alebo niektorou z nich,

nemožno spravodlivo žiadať, aby realizovali svoje právo užívať vec, aj keby im žalovaný (sám alebo
po tvrdenej dohode so spoluvlastníkmi I. T. a X.om T. ) vymedzil „reálnu časť domu“ na užívanie, čo
tvrdíme, že vzhľadom na povahu predmetnej spoločnej veci toto absolútne nie je možné. Spôsob, akým
mala užívať žalobkyňa 1/ spoločnú nehnuteľnosť od 4. 2. 2015, ktorý popisuje žalovaný v bode V.
vo svojom vyjadrení, sa v skutočnosti dialo, aj keď nie úplne tak ako uvádza žalovaný, ale v dobe,

keď žili rodičia žalobkyne 1/ a žalovaného a to len v súvislosti so zabezpečovaním celodennej opatery
a starostlivosti o rodičov a aj o samotného žalovaného zo strany žalobkyne 1/. Je dokázateľné, že
žalobkyňa 1/ sa viac ako 5 rokov nepretržite starala o svojich rodičov. Matka Anastázia T.ová trpela
viacerými závažnými ochoreniami spojené so stavmi demencie, čo vyžadovalo celodennú opateru a
starostlivosť a otec bol v dôsledku svojho zlého zdravotného stavu (imobilný na lôžku) odkázaný na

starostlivosť inou osobou. V tejto súvislosti sa žalobkyňa 1/ často zdržiavala v rodičovskom dome, mala
kľúč od domu (taktiež každý súrodenec vrátane žalovaného mal kľúč od domu okrem kľúčov od garáže,
pivnice a ostatného príslušenstva, ktoré boli jedny a boli umiestnené v dome, čo žalovanému je známe) a
bolo úplnou samozrejmosťou, že žalobkyňa v rámci poskytovania opatery a starostlivosti svojim rodičom
v ich dome pripravovala stravu a za tým účelom aj priniesla svoje rôzne nádoby či elektrické spotrebiče

(mixér, varič a pod.), spolu so žalovaným obrábala priľahlé pozemky (záhrady parc. č. XXX/2, č. XXX/3,
č. 467, a č. XXX ), na ktorých pestovali krmoviny pre domáce zvieratá (ošípané) , zberala úrodu a
túto uskladnila v dome či zavárala ovocie, prala a udržiavala ošatenie a domácnosť. Zo starostlivosti
o rodičov a ich domácnosť žalobkyňou 1/ mal profit aj sám žalovaný, keďže s rodičmi žil v spoločnej
domácnosti. Aj žalobkyne 2/ až 5/ pomáhali svojej matke so starostlivosťou o starých rodičov a pomáhali

aj žalovanému najmä pri riešení či vybavovaní jeho osobných záležitostí (napr. vykonávanie platieb na
sociálne poistenie a iné platby, sprevádzanie k lekárom, vybavovanie dôchodkovej dávky či sociálnej
dávky a pod.).

9. Žalobkyňa 1/ uviedla, že počas obdobia starostlivosti o rodičov neužívala spoločný dom č. XXX

na bývanie, ale naďalej jej trvalým obydlím bol jej rodinný dom v G. F. č. XXX na parc. č. XXX/X,
ktorý sa nachádza v blízkosti predmetného spoločného domu č. XXX. V dome č.s. XXX trvale býva
od r. 1978 až dodnes vrátane obdobia, keď sa starala o svojich rodičov a obdobia od 4. 2. 2015 do
8/2017, čiže aj v dobe, počas ktorej mala podľa tvrdenia žalovaného užívať spoločný dom č. XXX.
Od smrti otca (od 4. 2. 2015) bola v dome iba niekoľko krát a to len z dôvodu, že žalovaný požiadal

žalobkyňu 1/, aby mu oprala bielizeň. Od mája 2017, kedy bola Žalobkyňa 1/ žalovaným a bratom
X.om T. doslova „vyhodená“ z predmetného domu, až doteraz v predmetnom spoločnom dome vôbec
nebola. Žalovaný psychicky ťažko znášal, keď zomrel otec a on zostal v dome sám. V tejto dobe
( krátko po smrti otca) sa viac krát stalo to, že žalovaný v noci zatelefonoval žalobkyni 1/, aby ku nemu
ihneď prišla, že je psychicky na tom veľmi zle. Žalobkyne sa domnievajú, že žalovaný na základe tejto

pravdivej skutočnosti obvinil žalobkyňu 1/ z toho, že údajne o jednej v noci vstupovala do rodinného
domu a slovne ho „atakovala nadávkami“. Takýmto správaním v skutočnosti žalovaný stresoval a
psychicky vydieral žalobkyňu, nie ona jeho. Žalobkyňa 1/ nepoprela, že v tomto období (od 4. 2. 2015
až mes. 5/2017) vstúpila na dvor rodinného domu (parc. č. XXX). Bolo to v situácii, keď priniesla krmivopre domáce zvieratá (ošípané) alebo keď so žalovaným a so svojimi deťmi zberali úrodu z okolitých
záhrad, na ktorých pestovali krmoviny pre ošípané, ktoré boli spoločné všetkých súrodencov a ich
chov v rodine zaviedli rodičia. O zvieratá sa starala žalobkyňa 1/ a žalovaný. Práve pri rozdeľovaní

úžitkov zo zvierat dňa 13. 5. 2017 (tzv. „zabíjačka“) boli žalobkyňa 1/ a jej dcéra R. V. ( žalobkyňa
3/), po fyzických úderoch zo strany I. T.a, doslova vyhodené z domu. Od tohto incidentu žalovaný
spolu s bratmi X.om a I. intenzívne vykonávajú voči žalobkyniam „útočnú taktiku“ napĺňanú rôznymi
vykonštruovanými obvineniami z krádeže peňazí a peňazí z vkladových účtov rodičov a žalovaného,
z údajného psychického týrania žalovaného či „nočných vstupov“ do domu, a vulgárnymi verbálnymi

prejavmi a osočovaním žalobkýň. Čiže v skutočnosti bratia žalobkyne 1/ sa správajú voči žalobkyniam
1/ až 5/ nedôstojným spôsobom a v rozpore s dobrými mravy, a nie žalobkyne voči ním a teda aj k
žalovanému. Dôkazom uvedeného správania sa bratov žalobkyne 1/ voči nej je aj skutočnosť, že bratia
X., I. a Vladimír (žalovaný) na Okresnom súde Žilina iniciovali dňa 23. 5. 2017 dedičské konania po
rodičoch a žiadali prejednať vklady na vkladových účtoch v bankách, ktoré údajne ukradla rodičom
žalobkyňa 1/. Konanie prebiehalo na OS Žilina pod č. 37D/312/2017 po poruč. I. T.ovi, ktoré bolo

zastavané z dôvodu, že nebol zistený žiadny majetok. Po poruč. R. T.ovej bolo konanie pod sp. zn.
21D/311/2017 a prejednaný bol zostatok na vkladnej knižke v sume 93,49 eur. Tvrdenia žalovaného,
že žalobkyne sa voči nemu správajú šikanóznym alebo iným nedôstojným spôsobom, ktorý uvádza
žalovaný v bode VI., považujú za účelové výmysly a klamstvá. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o
tom, že žalobkyne vyvolávali alebo vyvolávajú nezhody a svojim správaním iniciovali narušené vzťahy

so žalovaným, a že nezhody medzi žalobcami a žalovaným nastali z dôvodov, že žalobkyňa 1/ údajne
naliehala na žalovaného previesť svoj podiel k spoločnej veci v prospech žalobkyni 4/ a že žalovaný
zrušil dispozičné právo žalobkyne 1/ s bankovým účtom žalovaného. Medzi žalobkyňou 1/ príp. aj medzi
žalobkyňou 4/ a žalovaným nikdy nebola komunikácia týkajúca sa prevodu spoluvlastníckeho podielu
žalovaného v prospech niektorej zo žalobkýň. Taktiež žalobkyňa 1/ ani žiadna zo žalobkýň 2/ až 5/ nikdy

nemali dispozičné právo k bankovému účtu žalovaného. Žalobkyňa 4/ po smrti starých rodičov pomáhala
žalovanému pri vykonávaní niektorých platieb za energie či platieb na sociálne poistenie a pod, ale tieto
platby vykonávala zo svojho bankového účtu a žalovaný jej dal peniaze v hotovosti. Žalovanému matka
založila vkladnú knižku a dávala mu vklady na tento účet tak, že dala peniaze niektorej zo žalobkýň s
požiadavkou vložiť peniaze na vkladový účet žalovanému. Žalobkyne vklad peňazí preukázali matke

resp.starejmatketým,ževrátilijejvkladnúknižku.OdsmrtimatkyastarejmatkyAnastázieT.ovejžiadna
zo žalobkýň vkladnú knižku nemala k dispozícii. Čo sa týka tvrdení žalovaného o začiatku narušenia
vzťahov medzi žalobkyňami a žalovaným k tomuto žalobkyne uvádzajú, že k zmenám správania sa
žalovaného voči žalobkyni 1/ dochádzalo krátko po smrti ich matky a za života otca I. T.a. Už vtedy
žalovaný začal vyvolávať konflikty tým, že obviňoval žalobkyňu 1/, že údajne berie dôchodok otcovi, že

vzala vkladnú knižku rodičov , vulgárne jej nadával a osočoval rôznymi výmyslami. Iniciátormi týchto
útokov žalovaného voči žalobkyni boli bratia X. a I.. Po smrti matky bratia I. a X. sa spojili a začali
manipulovať s X. tak, aby izolovali brata X.a od sestry R. (žalobkyňa 1/). Naliehali na žalovaného, aby
podal voči žalobkyni 1/ trestné oznámenie, že údajne som ukradla peniaze a osobné veci z domu. Po
postúpení veci políciou Okresnému úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím pod

zn. OÚ-ZA-OVVS-2017/039421/1421/SIM dňa 25. 9. 2017 oznámenie odložil z dôvodu, že žalobkyňa 1/
sa nedopustila priestupku voči žalovanému. Tvrdenie o „vyliatej masti na podlahy“ vyplynulo z toho, že
žalobkyňa 5/ U. V. prekladala masť do inej nádoby a keď ju zbadal žalovaný (bol pod vplyvom alkoholu),
vylial na žalobkyňu 5/ masť a samozrejme časť masti pri tomto incidente stiekla na podlahu.

10. Tiež zdôraznili, že zámky od domu boli vymenené skôr; na prelome mesiacov apríl a máj roku 2017,
pretože v dobe sporu medzi žalobkyňou 1/ a bratmi pri zabíjačke (asi v polovici mája 2017) boli zámky
od spoločného domu vymenené. Tiež poukázali na to, že na všetkých povinnostiach vyplývajúcich z
podielového spoluvlastníctva sa podieľajú.

11. Žalovaný v duplike uviedol, že nemožno poprieť, že žalobkyňa 1/ a jej ostatní rodinní príslušníci
užívali rodinný dom súp. č. XXX a k nemu prináležiace pozemky aj po smrti otca, t.j. po 04.02.2015.
Žalovaný preto trvá na tvrdení, že žalobkyne tieto nehnuteľnosti užívali bez obmedzenia, v rozsahu a
spôsobom tak, ako to popísal vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe. Žalovaný nespochybňuje, že
trvalým obydlím žalobkýň bol aj je rodinný dom súp. č. XXX v G. F.. Uvedené však nevylučuje, že zo

strany žalobkyne 1/ a jej rodinných príslušníkov došlo k riadnemu užívaniu sporných nehnuteľností,
ktoré sa navyše nachádzajú v bezprostrednom susedstve domu súp. č. XXX. Žalobkyňa 1/ a jej rodinní
príslušníci neobmedzene užívali rodinný dom na oddych, práce v kuchyni, odkladanie vecí, pranie vecí a
pod. a sporné pozemky na pestovanie a sadenie plodín, resp. ako odložisko pre iné náradie a stroje, čomožno podľa názoru žalovaného rozhodne považovať za užívanie nehnuteľností zodpovedajúce výkonu
jej vlastníckeho práva. Navyše, ako žalovaný uvádzal už vo svojom predošlom vyjadrení, žalobkyne
sa pritom nikdy nepodieľali na nákladoch súvisiacich s užívaním a udržiavaním nehnuteľností, resp. na

výkone poplatkových povinností, ktoré im z titulu ich spoluvlastníctva prislúchajú.

12. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich tvrdeniach a návrhoch.

13. Žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne nad rámec uvedený v žalobe a vyjadrení uviedli, že

niejepravda,žebyžalobkyňa1/akýmkoľvekspôsobomužívalaspoločnúnehnuteľnosťposmrtirodičov,
užívanie nebolo preukázané ani výpoveďami svedkov, ktoré boli všeobecné a nemožno z nich zistiť
žiadne skutočnosti preukazujú skutkové tvrdenia žalovaného. Jediné, čo bolo preukázané výpoveďami
svedkov sú vzájomné konflikty, obviňovania. Nebolo preukázané žiadne nevhodné správanie niektorej
zo žalobkýň.

14. Zdôraznili, že žalobou uplatnený nárok sa opiera o zákonné ust. § 137 ods. 1 v spojení s ust. §
123 Obč. zákonníka, ktorými je určené v akom rozsahu sa má ten ktorý spoluvlastník podieľať sa na
právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Tento nárok vyplýva
zo zákona, takže nie je možné ho považovať za bezdôvodné obohatenie. V danom spore žalovaný
ako jeden zo spoluvlastníkov užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho podielu bez dohody s ostatnými

spoluvlastníkmi, resp. aj keby existovala dohoda, rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov o tom, že môže
užívať spoločnú nehnuteľnosť žalovaný, nie je to možné považovať za užívanie bez právneho dôvodu.
Podiel žalovaného nie je reálne vymedzený, je ideálnym podielom a v rámci tohto ideálneho podielu
nemožno oddeliť čo patrí podielu žalovanému a čo ostatným spoluvlastníkom. Poukázali na rozhodnutie
NS SR č. 4Cdo/277/2009, č.k. 4Cdo/137/2008, 4Cdo/123/2008, Nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 471/05 zo

dňa 22.2.2006, ktoré kvalifikovali tento nárok z užívania spoločnej veci jedným zo spoluvlastníkov nad
rámec spoluvlastníckeho podielu ako nárok, ktorý vyplýva z podielového spoluvlastníctva. Z uvedeného
dôvodu nesúhlasili so vznesenou námietkou premlčania, nakoľko žalobkyňa uplatnila nárok za obdobie
od 4.2.2015 do 30.4.2018 žalobou podanou dňa 7.5.2018. Premlčacia doba je trojročná v zmysle §
101 Obč. zákonníka a táto začala plynúť odkedy mohla právo uplatniť prvý krát, právo na náhradu

za užívanie a tomuto nastalo 22.9.2015, čiže deň, ktorý nasleduje po nadobudnutí právoplatnosti
osvedčenia o dedičstve vydanom po nebohom I. T.ovi, ktorým bol potvrdený spoluvlastnícky režim
každému spoluvlastníkovi v podiele 1-ina a to s účinkami nadobudnutia vlastníckeho práva ku dňu smrti
I. T.a, konkrétne k 3.2.2015. Koniec trojročnej lehoty pripadá v danom prípade na 22.9.2018, a keďže
nárok bol uplatnený 7.5.2018, bol uplatnený včas.

15. Žalovaný nad rozsah písomných vyjadrení uviedol, že medzi všetkými súrodencami ako
pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi existovala dohoda, v zmysle ktorej mohol žalovaný predmetnú
nehnuteľnosť užívať bez náhrady, najmä dožiť v spornom rodinnom dome, čo zodpovedalo vôli rodičov.
Žalovaný tak pred smrťou, ako aj po smrti rodičov sporný rodinný dom užíval v rovnakom rozsahu, ako

ho užívala aj žalobkyňa 1/ a jej ostatní rodinní príslušníci bez obmedzenia. Všetci spoluvlastníci mali
kľúče od nehnuteľnosti a užívaniu im nič nebránilo.

16. Zdôraznil, že základným predpokladom pre uplatnenie nároku spoluvlastníka za náhradu za
neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu je jednak užívanie tejto veci

druhým spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu a súčasne bránenie uplatňovaniu vo
výkone práva. Neužívanie domovej nehnuteľnosti žalobkyňami považuje za ich dobrovoľné rozhodnutie
s ktorým nemožno spájať nárok na náhradu.

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov a oboznámením listinných dôkazov.

18. V konaní nebolo sporné, že žalobkyne 1/ až 5/ boli v čase vyhlásenia rozsudku spoluvlastníkmi
rodinného domu č.š.XXX na KN C parc. č. XXX, pozemku C -KN parc. č. XXX, druh zastavané plochy
a nádvoria o výmere 506 m2, nachádzajúce sa v k.ú. G. F., každá zo žalobkýň o veľkosti podielu 1/20-
tina. Žalovaný, X. T., bytom G. F. 292, G. F. - V. a I. T., bytom G. F. - V., G. F. č. 358 sú podielový

spoluvlastníci v každý podiele 1 . Vlastníctvo je vedené na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. G. F. pre obec:
G. F. - V.. Žalobkyňa 1/ R. V. spolu so žalovaným X. T. a ďalšími spoluvlastníkmi X.om T. a I. T. nadobudli
dom a pozemok do podielového spoluvlastníctva, každý z nich podiel o veľkosti 1. Spoluvlastnícke
podiely nadobudli dedením po rodičoch na základe Osvedčenia o dedičstve zn. 21 D 252/2014, Dnot149/2014, vydané po poručiteľke R. T.ovej, rod. L., ktorá zomrela X.X.XXXX a Osvedčenia o dedičstve
zn. 30D/193/2015, Dnot 108/2015 zo dňa 21.9.2015 (právoplatné 21.9. 2015) vydané po I. T.ovi, nar.
X.X.XXXX a zomr. 03.02.2015. Žalované 2/ až 5/ nadobudli spoluvlastnícky podiel od žalovanej 1/ na

základe darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 09.08. 2017 pod
V-6199/2017.

19. Vo vzťahu k užívaniu rodinného domu vypovedali svedkovia a samotné sporové strany.

20. Žalobkyňa 1/ vo výpovedi uviedla, že sa starala o rodičov, z tohto dôvodu ostala doma, aby mohla
zabezpečiť potrebnú 24-hodinovú starostlivosť. Matka mala stareckú demenciu a často odchádzala z
domu,otecbolodkázanýnaopateru-imobilný.Pokiaľsaonichstarala,bývalaurodičov,niežalovaného.
Pomáhali jej aj dcéry, jedna z nich je zdravotníčka. Nezhody začali po smrti matky, pretože pýtali rozdeliť
pohrebné peniaze, avšak za tie peniaze pochovala matku a ostatné ostali otcovi. Keď zistili, že peniaze
nechcela rozdeliť, tak ju obvinili z krádeže 100 eur, vkladnej knižky a pod.. Ataky sa stupňovali, otec

bol po porážke, starať sa musela oň 24 hodín. Po prepustení z nemocnice sa rozhodla, že ho zoberie k
sebe, pretože mala nepríjemné otázky od susedov, že či brata okradla. Očierňovanie vyvrcholilo po smrti
otca, ktorý zomrel 3.2.2015. Obviňovali ju, že vybrala nejaké poistky, vkladné knižky, podali na ňu trestné
oznámenie, že žalovaného týrala, pritom všetko to boli nezmysly. Všetko považuje za klamstvo, čo
bolo potvrdené aj vyšetrovaním. Do chalupy nechodila, chodila len do záhrady, pretože chovali prasatá,

potrebovala ju obrobiť. Nikto jej nepomáhal. V máji 2017 si zmysleli, že bude zabíjačka. Žalovaný po
ňu prišiel ráno, aby šla variť kapustnicu. Keď prišla, tak ju X. a I. vyhodili, že tam nemá čo robiť. Dotklo
sa jej to, pretože prasatá kupovala a chovala. Po obede opäť prišiel žalovaný po ňu, aby si šla dať do
poriadku mrazák, pretože tam chce dať mäso. Keď prišla, začal do nej skákať I., na to sa objavili jej dcéry
a skočil do R. a udrel ju, pričom X. sa tomu smial, že to je v poriadku. Vtedy už nehnuteľnosť neužívala,

ani predtým tam nebývala. Následne len prešla cez dvor do záhrady, po atakoch začala chodiť z druhej
strany. Začala využívať len 1 záhrady. Potvrdila, že kľúče od nehnuteľnosti mala, ale ich nevyužívala,
pretože sa u jej rodičov nikdy nezamykalo. Nezistila ani výmenu zámky, dozvedela sa o tom z listu, kde
jej oznámili, že si neprajú, aby tam chodila. Potom prepísala časť podielu na dcéry, pretože tam do vtedy
nemohli vstúpiť, napr. zemiaky vyberali až v novembri. Inak kľúče mali úplne všetci. Ďalej uviedla, že po

smrti rodičov sa na nehnuteľnosti nevykonávali žiadne úprava ani opravy. Nálepok sa robil s chodníkom
predchalupoueštezaživotarodičov,abysaľahšiesnimimanipulovalo,keďchodiliponichnalehátkach.
Rovnako oprava strechy a natieranie plotu.

21. Žalobkyňa 2/ vo výpovedi uviedla, že plne súhlasí s výpoveďou jej matky. Poprela, že by jej manžel

mal v nehnuteľnosti v rozhodnom čase stroje, pretože ich odtiaľ zobral ešte za života starkého po
incidente s X.om T., ktorý zamkol bránu a povedal, že tade nemá chodiť. Tiež poprela, že by po
smrti starých rodičov boli vykonávané nejaké opravy, pretože jestvujúci stav je už na fotografiách z
dedičského konania. Jej matka od žalovaného nežiadala jeho peniaze ani iné nároky iba to, čo jej majú
dedičia zaplatiť podľa dedičského konania. Rodinný dom vôbec nevyužívajú, ani priľahlý pozemok, teraz

využívajú ani nie 1 priľahlých pozemkov, kde majú zasadené zemiaky. Celý dom užíva žalovaný, má
tam trvalý pobyt, mal by im teda platiť.

22. Žalobkyňa 3/ poukázala na výpoveď žalobkýň v 1/ a 2/. Ona žije v Čechách, chodí za matkou a vidí
ako zle to znáša. Ide o psychický nátlak jej bratov.

23. Žalobkyňa 4/ uviedla, že výpoveď žalovaného a jeho bratov je úplná lož. Keby chceli niekoho obrať
o majetok, mohli tak urobiť prostredníctvom starých rodičov alebo plnomocenstva, ktorým ich matka
disponovala, prípadne na základe plnomocenstva, ktorým disponovala matka.

24. Žalobkyňa 5/ sa stotožnila s výpoveďami ostatných žalobkýň. Nedomáhali sa užívania, pretože vedia
čoho je žalovaný schopný pod vplyvom alkoholu.

25. Svedkyňa X. V., vo svojej výpovedi uviedla, že je dcéra žalobkyne 2/. Má vedomosť o tom, že
jej starká, žalobkyňa v 1/ rade sa starala o svojich rodičov, po smrti jej prastarej mamy sa čiastočne

zhoršili vzťahy medzi ňou a žalovaných vzhľadom na ataky, aby sa vzdala dedičstva, domnelej krádeže
100 eur žalovanému. Po smrti prastarých rodičov do ich domu nechodievala, nanajvýš tam bola pár
krát na zavolanie žalovaného, keď mu prišla oprať, alebo prestrieť vianočný stôl, inak sa v tom dome
nezdržiavala. Vzájomné vzťahy boli zlé. Predtým prastarým rodičom pomáhali, napr. zberali zemiaky apod.. Žalobkyňa 1/ stále bývala s nimi v dome č. XXX. V období, keď sa starala o rodičov mala kľúče od
domu. Po ich smrti tam nechodievala, dokonca ani nezistila ich výmenu. Keďže rodinným príslušníkom
žalobkyne 1/ znemožňovali a bránili prístupu na pozemky, musela časť podielov prepísať na dcéry.

26. Svedok E. V., uviedol, že je manžel žalobkyne 2/ a po smrti starých rodičov žalobkyne 2/ im
bolo odopreté užívanie spoluvlastníckeho podielu. Po smrti starého otca, ktorý zomrel 4.2.2015 im
bolo verbálne povedané a naznačené, že tam nemajú čo robiť. Zo strany žalovaného bola osočovaná
žalobkyňa 1/, že mu ukradla nejaké peniaze a bola podaná žaloba na žalobkyňu 1/, že ho týra. Oznámil

im to Vladimír T. po inicializácii jeho bratmi X.om a I. T.. Vyhrotilo sa to na zabíjačke ošípanej, kde došlo
k osobnému ataku od I. T.a. Z výrobkov im nebol daný náležitý podiel. Pre vzťahy žiadna zo žalobkýň
nebola pri tejto zabíjačke prítomná.

27. Svedok I. T., uviedol, že je brat žalovaného a žalobkyne 1/. Za hlavný dôvod sporu považuje financie.
Výslovným prianím rodičov bolo, aby brat dožil v rodičovskom dome, s čím sa súhlasilo aj v dedičskom

konaní, pretože na výstavbe domu a jeho údržbe sa podieľal. Žalobkyňa 1/ ho mala celý život pod
kontrolou, držala mu nielen financie, ale ho ovplyvňovala aj psychicky. Keď po sťažnostiach žalovaného
zisťoval, kto má jeho vkladnú knižku, šiel za žalovanou, stretli sa na záhrade, ona mala vtedy v ruke nôž
a po otázkach na to povedala, že ten kokot a rozbehla sa za žalovaným. Ten stál s hrncom a vyhýbal
sa jej. Zdôraznil, že žalobkyne mali k dispozícií aj kreditnú kartu žalovaného s pinom. Žalobkyňa 1/ bola

spolumajiteľka vkladnej knižky a žalobkyňa 4/ disponentka, pričom ani brat nevedel ako k tomu vôbec
došlo. Žalovaného považuje za sebestačného a nepotrebuje, aby mu niekto kontroloval financie. Veľa
krát sa sťažoval, že sa mu žalobkyňa 1/ vyhrážala, že ho zabije. Mala prístup do domu, sledovala ho
aj v noci. Nevyhnutnosť výmeny zámku bola spôsobená arogantným chovaním žalobcov v domácnosti
žalovaného. Každý člen rodiny mal kľúče, dokonca aj zať, ktorý tam mal uskladnený traktor. K výmene

kľúčov došlo až vtedy, keď nastali tieto veci a žalovaný sa musel brániť, pretože si chcel siahnuť na život.
Nikomu vo vstupe do domu nebránil, povedal, že keď niečo chcú, aby prišli, že im otvorí. Žalobkyňa
mala kľúče až kým nenastali opísané udalosti, čo bolo niekedy v roku 2016 alebo 2017. Tiež poukázal na
to, že zať žalobkyne 1/ mal v garáži traktor a sama má stále starú sedačku v prístavbe rodinného domu.

28. Svedok X. T., uviedol, že je bratom žalobkyne 1/ a žalovaného. Nikdy nič nemal proti tomu, aby
dom užívala rodina žalobcov, ale už toho bolo niekedy moc. Chodili tam deti, vnuci, muž žalobkyne 2/
na televízor, v noci tam chodila žalobkyňa 1/. Muž žalobkyne 2/ tam mal v garáži stroje. Bol svedkom,
keď žalobkyňa 1/ sa rozbehla s nožom za žalovaným, keď ju dobehol tak ona pred ním šermovala s
nožom, keď sa spýtal, že čo to robí, tak nôž hodila do kúta a odišla a zakričala, že ho v noci zareže.

Bolo to v súvislosti so žiadosťou o vrátenie vkladnej knižky. Všetky problémy boli od tohto incidentu v
roku 2017, keď prišiel muž žalobkyne 2/ a povedal, že tu bude krv tiecť. Potom sa vymenili zámky. Tiež
na otázky uviedol, že pri zabíjačke vyzval sestru, aby si prišla zobrať z mrazáku, že tam má nejaké veci,
nech ho vyprace. Nastala zvada a navzájom do seba skákali s jeho bratom Ferom. On chcel, len aby
si urobili v mrazáku poriadok.

29. Svedok I. X. uviedol, že pozná spornú nehnuteľnosť, pretože susedí s jeho chalupou a pozemkami.
Vie, že to zdedili rovným dielom všetci súrodenci. Ako slobodný tam zostal bývať p. Vlado T., ktorý sa po
smrti rodičov stará o nehnuteľnosť a pozemky. Vzťah medzi súrodencami bol dobrý, aj keď tam zostal
bývať len X., pomáhali si navzájom. Dostalo sa to až do stavu, keď žalobkyňa 1/ žalovanému začala

vytýkať, že by jej mal platiť za užívanie toho dedičstva. Keďže je najbližší sused žalovaného, chodil sa
mu vyplakávať. Pri zvade žalobkyňa šľahla o zem kastról masti a povedala mu, nech si to všetko zožerie.
Odvtedytobolatyrania,nadalmudožobrákov,ažemutoajtakzoberie.Fotografovalihopripráci,najmä
preto, že má invalidku. Po dedine sa šírili veci, že X. to má vopred prehrané, lebo dcéra žalobkyne 1/ robí
na súde. Od smrti rodičov sa sám o nehnuteľnosti stará žalovaný, nikto mu neprispel na opravu plotu,

strechy, robil sa tam nejaký nálepok, zmizli mu peniaze. Bol svedkom toho, ako žalovanému nadávala
žalobkyňa 1/ do žobrákov. Tiež vie, že sa opravoval dom, opravy sú viditeľné. Bolo to možno dva roky
dozadu. Robili sa schody ku vchodu do chalupy. Nálepok je teraz súčasť schodov do vchodu, minulý
alebo predminulý rok sa na streche tiež vymieňal škridle, minulý rok natieral plot.

30.Podľaupozorneniažalovaného,X.aT.aaI.Grečnánazodňa28.7.2017uvedenéosobyakopodieloví
spoluvlastníci upozornili žalobkyňu 1/, že si neprajú, aby ona a ani jej deti a rodinní príslušníci vošli do
domu č.s. XXX G. F. alebo na pozemok bez ich súhlasu, neparkovali vozidlá pred vstupnou bránou a
neznemožňovali prístup pod hrozbou porušovania domovej slobody s oznámením veci na políciu.31. Z vyššie uvedených výpovedí súd zistil, že medzi spoluvlastníkmi narastali konflikty a animozita
s následkom nezhôd pri užívaní spoločnej veci. Počas celej doby od prechodu práv po smrti rodičov,

užíval nehnuteľnosť žalovaný. Z výpovedí však súd nemal preukázaný rozhodný čas, kedy došlo k
vylúčeniu žalobkyne 1/ a následne jej dcér žalobkýň 2/ až 5/ z užívania domu a priľahlého pozemku. Súd
pritom vylúčenie užívania žalobkyne mal preukázané aj výpoveďami svedkov v spojení s upozornením
zo dňa 28.7.2017. Tvrdenia, že žalobkyniam nikto nebránil v užívaní veci, len vzhľadom na správanie
bol požadovaný súhlas so vstupom a užívaním, považoval súd za účelové. Podmienenie vstupu na

nehnuteľnosť a tým užívania nehnuteľnosti súhlasom ostatného spoluvlastníka je výslovne obmedzením
práva daného spoluvlastníka užívať nehnuteľnosť. O užívaní veci je možné rozhodnúť spoluvlastníkmi.
Rozhodnutie o užívaní - teda hospodárení s nehnuteľnosťou musí byť rozhodnutím o tom, ako a kto
budevec(nehnuteľnosť)užívať.Rozhodnutieohospodárenísospoločnicouvecouniejerozhodnutie,že
niektonesmievecužívať.RozhodnutiežalovanéhosI.aX.omT.z28.7.2017,žesineprajú,abyonaaani
jej deti a rodinný príslušníci vošli do domu č.s. XXX G. F. alebo na pozemok bez ich súhlasu, neparkovali

vozidlá pred vstupnou bránou a neznemožňovali prístup, nemožno si vyložiť inak ako rozhodnutie o
uzurpácii práv na úkor ostatných spoluvlastníkov (výkladom nie je možné dôjsť z záveru, kto z nich a
v akom rozsahu bude nehnuteľnosť užívať).

32. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

33. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

34. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

35. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu

prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

36. Nesporne ak je aj podľa judikatúry obmedzený spoluvlastník v užívaní nehnuteľnosti, patrí mu
náhrada spojená s obmedzením jeho práv.

37. Súd preto musel vykonať právne posúdenie tohto nároku, ktoré bolo medzi stranami sporné.

38. Nesporne spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Pri reálnom užívaní veci to
však predstavuje imaginárny podiel, ktorý je možné vyjadriť užívaní veci napr. časovým obdobím z

kalendárneho roka (365/celkový počet podielov x počet podielov spoluvlastníka), prípadne počtom dní
či rokov. Ak sa užíva spoločne dom, tak bez reálneho vydelenia miestností a spoločných častí to nie
je možné (zväčša to ani nemusí predne zodpovedať pomeru). Fakticky aj právne možno konštatovať,
že spoločnú vec môže užívať každý. Podľa podielov je jednoduchšie rozdeliť plody. Preto však súd
poukazuje na skutočnosť, že ak len niektorý zo spoluvlastníkov užíva vec a iný spoluvlastník vec

neužíva, neznamená to, že užíva vec nad rozsah jeho podielu! Užívanie nad rozsah podielu by bolo
zjavné len pri prisvojení či spotrebovaní plodov nad rozsah podielu. (R 61/1966: Číselné vyjádření výše
poluvlastnického podílu naprosto neznamená, že by byl spoluvlastník výlučně vlastníkem určité hmotné
části společné věci, třebaže by svou velikostí odpovídala výši jeho spoluvlastnického podílu. R 54/1973).

39. Z uvedeného je zrejmé, že ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci alebo z ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne či z
ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, nevzniká právo na úhradu pri nevyužívaní
podielov.40. Podľa odbornej literatúry, Komentár Občiansky zákonník (I. a II.
zväzok), 1. vydanie, 2017 (ŠTEVČEK, DULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK,

SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL.) Nakladatelství C. H. Beck, „Bez ohľadu na veľkosť jednotlivých
spoluvlastníckych podielov sa podieloví spoluvlastníci samozrejme môžu dohodnúť na spôsobe a
rozsahu užívania spoločnej veci aj inak - typicky napríklad tak, že spoločnú vec bude v celom
rozsahu užívať len jeden z nich. Takáto dohoda však zaväzuje len spoluvlastníkov, vymedzuje len ich
vnútorný vzájomný vzťah a nemá nijaký dopad na skutočné rozdelenie spoluvlastníckych podielov.

Spoluvlastníkovi, ktorému v dôsledku takejto dohody nie je zabezpečené užívanie veci v rozsahu
jeho podielu na spoločnej veci, vzniká mu nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady, pokiaľ sa
spoluvlastníci nedohodli inak.“. Právo na poskytnutie náhrady je viazané výhradne na dohodu všetkých
spoluvlastníkov, minimálne väčšiny z nich, nie na obmedzenie užívania veci v spoluvlastníctve. Výzvu,
že si ostatný spoluvlastníci neprajú aby žalovaná ako podielová spoluvlastníčka o veľkosti podielu a
ani jej deti a rodinný príslušníci vošli do domu č.s. XXX G. F. alebo na pozemok bez ich súhlasu,

neparkovali vozidlá pred vstupnou bránou a neznemožňovali prístup nemožno považovať za dohodu
o užívaní. Fakticky predstavuje len „dohodou“ (spoločný postup) niektorých spoluvlastníkov, že ostatný
spoluvlastník nie je oprávnený vec užívať. Nejedná sa o dohodu podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ako napr. v prípade, že vec bude ponechaná do výpožičky (bezplatného užívania) niektorému
z nich. V danom prípade, keďže sa nejedná o zmenu (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka),

každý zo spoluvlastníkov je povinný rešpektovať rozhodnutie. Ak však tým dôjde prehlasovanému
spoluvlastníkovi k obmedzeniu práva užívať spoločnú vec podľa veľkosti podielu, ak má nárok na
primeranú náhradu. Táto môže byť určená dohodou alebo určená vo výške všeobecnej hodnoty
(obvykle nájom). Náhradu nie je možné rozhodnutím väčšiny (mimo jednohlasnej dohody alebo súhlasu
vylúčeného) obmedziť či modifikovať. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 31 Cdo 503/2011,

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2024/1999).

41. Pokiaľ však nedôjde k dohode o hospodárení, čo zodpovedá súdenému prípadu, ak dôjde k
znemožneniuužívaniaveciniektorémuzospoluvlastníkovavecužívajúviacerí,činiektorýspoluvlastník,
užívajú vec v rozsahu prevyšujúcom ich právo vec užívať podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu (§

137 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bez právneho dôvodu (prisvojili si právo ostatného vylúčeného
spoluvlastníka), vzniká bezdôvodné obohatenie, pretože užíva (užívajú) tak vec bez dohody nad rozsah
stanovený zákonom, teda bez právneho dôvodu! (rozsudok NS SR č.k. 3 Cdo 52/2005, sp.zn. 3Cdo
76/2014). Práve rozsah užívania nad ideálny podiel (právo užívať každú časť veci v ideálnom podiele)
je daný vylúčením ostatného spoluvlastníka.

42. Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Medzi uvedenými dôvodmi je podstatným rozdielom dohoda o hospodárení so spoločnou vecou
podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka resp. jej absencia (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn.22Cdo2528/98:Hospodařenísespolečnouvěcívesmyslu§139odst.2větyprvníobč.zák. zahrnuje i užívání věci
jejími spoluvlastníky). Uvedená skutočnosť má však v podstate zmysel len vo vzťahu k premlčaniu,

pretožemimodohodyonárokunanáhradu,vovýškenáhradymedziuvedenýmispôsobmizrejmerozdiel
nebude.

44. Nakoľko však súd nemal preukázané vylúčenie žalobkýň pred výzvou zo dňa 28.7.2017, teda nároky
za skorší čas, ktoré by mohli podliehať premlčaniu nezistil, teda nárok žalobkyne 1/ pred 28.7.2017

zamietol, nárok počnúc od 28.7.2017 nemôže byť premlčaný, nakoľko neuplynula subjektívna dvojročná
premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Obč. zák.

45. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.46. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

47. Nakoľko ako súd uvádzal, z vyhlásenia žalovaného s X.om a I. T. z 28.7.2017 nie je zrejmé, kto v
akomrozsahubymalužívaťnehnuteľnosť,súdmuselprihliadaťnafaktickéužívanienehnuteľnosti,ktoré
má preukázané žalovaným (v nehnuteľnosti rieši a uspokojuje svoje bytové potreby). Z tohto hľadiska,
keďvužívaníobmedzilžalobkyneniejepodstatnéčiužívalenčasťnehnuteľnostialebocelúvec,pretože

nad vecou si vyhradil vylúčením žalobkyne ich užívacie právo.

48. Súd sa ďalej zaoberal výškou samotného nároku žalobkýň, teda výškou bezdôvodného obohatenia a
rozsahom, o ktorý sa žalovaný obohatil. V danom rozsahu sa súd riadil ust. § 151 CSP a za východiskovú
hodnotu zodpovedajúcu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z užívania veci vzal sumu 200
eur, na ktorú akceptovali žalobkyne prevzatím návrhu žalovaného, pre uplatnenie nároku bola uvedené

v žalobe a nebola žalovaným popretá.

49. Nakoľko súd stanovil, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti
je daný až faktickým obmedzením práv žalobkýň (skutočným znemožnením užívať vec), nie od vôle
žalobkyne 1/, že pre nezhody nebude vec užívať, stanovil že nárok je daný až od 28.7.2017. V tomto

čase bola podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1 žalobkyňa 1/ až do 8.8.2017 vrátane, od 9.8.2017
bol účinný prevod 1/20 podielu (1/5 podielu žalobkyne 1/) na jej dcéry, žalobkyne 2/ až 5/.

50. Rozsahu nárok žalobkyne 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia za dobu od 28.7.2017 do
8.8.2017 zodpovedá nárok vo výške 19,72 eur (200 eur x 12/365 x 12 dní / 4).

51. Nárok za obdobie od 9.8.2017 do 31.4.2018 súd stanovil vo výške 87,41 eur ako pomerná čas za
august 2017 (23 dní čo zodpovedá 37,81/5 = 7,41) a následne 200 eur /20 za každý mesiac, spolu
77,41 eur.

52. Súd preto priznal žalobkyni 1/ nárok vo výške 107,28 eur a žalobkyniam 2/ až 5/ každej po 87,41 eur.

53. Úrok z omeškania súd priznal žalobkyniam podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar.
vl. č. 87/1995 Z.z. teda vo výške 5% ročne od 1.5.2018 do zaplatenia, teda od uplynutia lehoty určenej
vo výzve žalovanému (výzva zo dňa 11.4.2018).

54. Súd návrh vo zvyšku, teda nad rozsahu 107,28 eur u žalobkyne 1/ (najmä vo vzťahu k obdobiu pred
28.7.2017) a u žalobkýň 2/ - 5/ v rozsahu rozdielu 0,41 eur zamietol.

55. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že sa zo strany žalobkýň sa jedná o uplatňovanie

si nároku v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemožno priznať v súdnom konaní, pretože v konaní
nemal preukázané skutočnosti, že výkonom práv žalobkýň, či niektorej z nich, dochádzalo pri realizácii
práva k takému zasahovaniu do práv žalovaného, ktoré by odôvodňovalo ich vylúčenie z užívania
nehnuteľnosti, teda že výkonom práva žalobkýň dochádzalo k zneužívaniu práva. Teda nebolo
preukázané obmedzovanie základných práv žalovaného, týranie psychické či fyzické, páchanie trestnej

činnostinaosobežalovanéhoapod..Všetkytvrdeniabolilennekonkrétne,vovšeobecnejrovineaneboli
zistené ani v trestnom či priestupkovom konaní.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru rozdielu úspechu sporových strán v zmysle
ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom o výške priznaného nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).