Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/334/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210202969
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3210202969.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka Stanislavy
Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: Y. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. nad W., E. A. XXXX/XX, zastúpenej: Mgr. Rastislav Škultéty, advokát so
sídlom Bánovce nad Bebravou, Radlinského 678/1, proti žalovanému: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. nad W., E. nová XXXX/XX, zastúpenému: JUDr. Mária Gbelská, advokátka so sídlom Bánovce nad

Bebravou, Andreja Hlinku 21, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4C/99/2010- 847 zo dňa 05.
mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctva manželov (strán) nasledovne: výrokom I. určil, že z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne spálňová zostava v hodnote
300,- eur. Výrokom II. určil, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pripadá
do výlučného vlastníctva žalovaného: vstavaná skriňa v hodnote 200,- eur, obývacia stena rohová v
hodnote 100,- eur, rohová sedacia súprava - plyšová v hodnote 100,- eur, obývacia stena a masívna

sedacia súprava 4+2 taburetky v hodnote 700,- eur, masívny stolík v hodnote 100,- eur, televízor
OVP v hodnote 20,- eur, kuchynská linka v hodnote 1000,- eur, kuchynský stôl so šiestimi stoličkami
v hodnote 200,- eur, umývačka riadu Electrolux v hodnote 120,- eur, chladnička Electrolux v hodnote
100,- eur, sporák Electrolux v hodnote 200,- eur, vešiaková stena v hodnote 30,- eur, skrinky na topánky
v hodnote 20,- eur, bicykel KTM v hodnote 300,- eur, kuchynský robot Moulinex v hodnote 100,- eur,
rádio Panasonic v hodnote 50,- eur, nehnuteľnosti zapísané na LV č. 940, k.ú. Bánovce nad Bebravou,
a to: parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 4396 - záhrady o výmere 448

m2, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 4397/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 353 m2, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 4397/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. 1813 na parc. č. 4397/2
v hodnote 205000,- eur, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou
zapísaná na LV č. 715, k.ú. Bánovce nad Bebravou pozemku ako parcela registra "C" č. 3258 - záhrady o
výmere 792 m2 v hodnote 7700,- eur, zostatok na účte vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. vo

výške 494,56 eur, obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti ELUN s.r.o. so sídlom J, Kačku
408/11, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36315311 v hodnote 63874,88 eur. Výrokom III. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 240 434,01 eur, a to nasledovne: sumu vovýške 100 000,- eur v lehote do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu vo výške
140 434,01 eur v lehote do troch rokov od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania (výrok IV.) Žalobkyni uložil výrokom V. povinnosť zaplatiť štátu náhradu vo

výške 2092,31 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanému výrokom VI. povinnosť
zaplatiť štátu náhradu vo výške 2362,31 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č.k..3C/277/2008-73 zo dňa 09.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.01.2010 bolo
manželstvo strán sporu, uzatvorené dňa 17.04.1982, rozvedené, a na základe schválenej dohody

rodičov v tom čase mal. O. W., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti otca, a matke
bola uložená povinnosť prispievať je jej výživu sumou 30,- eur mesačne. Podľa Podľa LV č. 940
k.ú. Bánovce nad Bebravou žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností:
pozemku parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 4396 - záhrady o výmere
448 m2, pozemku parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 4397/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 353 m2, pozemku parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako

parc. č. 4397/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. 1813
na parc. č. 4397/2. Znaleckým posudkom znalca Ing. Ľubomíra Knotku, Horné Ozorovce 217, 95703
Bánovce n/Bebravou č. 149/2011 zo dňa 20.9.2011 bolazistená všeobecná hodnota nehnuteľností
pozemkov a stavby evidovaných na LV č. 940 k.ú. Bánovce nad Bebravou, 205 000,- eur. Podľa LV
č. 715 k.ú. Bánovce nad Bebravou Jozef Bezák ELUN, IČO 11981865, s miestom podnikania 957

01 Bánovce nad Bebravou, J. Kačku 11 je vlastníkom nehnuteľností pozemok parcela registra "C"
evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 3258 - záhrady o výmere 792 m2, pozemok parcela registra
"C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 3259/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 417
m2, pozemok parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 3259/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 101 m2, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č.

3259/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2 a stavby sup. č. 408-administratívna budova.
Zo spisu Správy katastra Bánovce nad Bebravou sp. zn. V 283/98, ktorého súčasťou je kúpna zmluva
uzatvorená dňa 06.02.1998, kde žalovaný vystupoval ako kupujúci a na základe ktorej do výlučného
vlastníctva nadobudol nehnuteľnosti (tri nehnuteľnosti) zapísane do LV č. 715 parc. č. 1967 - záhrada
vo výmere 1094 m2, par. č. 1974-zast. plocha o výmere 326 m2 a rodinný dom s. č. 408 na parc. č.

1974 spolu s vedľajšími stavbami (sklad, dreváreň), vonkajšie úpravy, (vodomerná prípojka, kanalizačná
prípojka, vodomerná šachta, spevnené plochy vo dvore,, trvalé porasty) za kúpnu cenu 900000,- Sk. Zo
zneniazmluvyvyplýva,žekupujúcinehnuteľnostiodkupujenaúčelysúkromnéhopodnikaniaamanželka
kupujúceho potvrdzuje, že finančné prostriedky z ktorých manžel kúpnu cenu vypláca do BSM nepatria,
tvoria oddelené vlastníctvo kupujúceho a odkupovaná nehnuteľnosť nebude patriť do BSM, bude patriť

do výlučného vlastníctva manžela ako podnikateľa. Zo spisu Správy katastra Bánovce nad Bebravou
sp. zn. V 283/98, ktorého súčasťou je Znalecký posudok č. 19/1998 Znalca Mariána Burzu zo dňa
05.02.1998, z ktorého je zrejmé, že hodnota nehnuteľnosti spolu s vedľajšími stavbami a vonkajšími
úpravami, porastom je vo výške 480 060,- Sk. Rozhodnutím Okresného úradu Bánovce nad Bebravou
číslo ŽP 532/1998 zo dňa 11.5.1998 bolo povolené odstránenie stavby - starého rodinného domu pop. č.

11/408 na pozemku parc. č. 1974, v k.ú. Bánovce nad Bebravou . Kolaudačným rozhodnutím Okresného
úradu Bánovce nad Bebravou číslo ŽP 132/1999 zo dňa 09.04.1999 bolo povolené užívanie stavby
-administratívna budova na parc, č. 1974/1/2/3, v k.ú. Bánovce nad Bebravou. Z odpovede Správy
katastra Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.06.2011 vyplýva, že parc. č. 1967 a parc. č. 1974 (1974/1,2,3)
boli po spracovaní obnovenej časti katastrálneho operátu novým mapovaním prečíslované na nové

parc. č. a to: parc. č. 1967 na parc. č. 3258 a parc. č. 1974/ (1974/1,2,3) na parc. Č. 3259/1,2,3.
Listinou Mestského úradu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25.11.1999 č. Práv. 362/1999 bolo stavbe:
administratívna budova v obci Bánovce nad Bebravou, ulica J. Kačku, ktorej vlastníkom je Jozef Bezák-
ELUN, IČO: 11981865 bolo určené sup. č. 408 a orientačné č. 11. Podľa výpisu zo živnostenského
registra žalovaný začal podnikať 24.8.1992. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Trenčín,

oddiel Sro, vložka číslo:12314/R je zrejmé, že žalovaný počas manželstva ako jediný spoločník založil
obchodnú spoločnosťou ELUN s.r.o., IČO: 36315311, ktorej jediným spoločníkom bol v čase zániku
BSM a žalovaný je naďalej jediným spoločníkom tejto existujúcej spoločnosti ELUN s.r.o. Znaleckým
posudkom č. 5/ 2012 zo dňa 17.05.2012 v znení Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. 5/2012
zo dňa 28.02.2014 ustanovená znalecká organizácia AUDIT-CONSULT, s.r.o., Podjavorinskej 37/1,

917 01 Trnava uviedla, že hodnota obchodného podielu žalovaného v spoločnosti ELUN s.r.o.", ktorý
pojem nahradila pojmom "čisté obchodné imanie" (vypláva z vysvetlenia znaleckej organizácie zo dňa
10.03.2014 i v dodatku znaleckého posudku) je vo výške 630874,88 eur, pričom pre vysvetlenie v
Dodatku č. 1 uvádza, že obchodný podiel žalovaného predstavuje 100% základného imania, pričomuviedla,žeprioceňovaní,ktorébolovykonanévZnaleckomposudkuč.5/2012avDodatkukznaleckého
posudku nedošlo k zmene cenových relácií. Znaleckým posudkom č. 5/2012 zo dňa 17.05.2012 v znení
Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. 5/2012 zo dňa 28.02.2014 a Dodatku č. 2 k Znaleckému posudku

č. 5/2012 zo dňa 01.04.2015 a Dodatku č. 3 zo dňa 14.06.2016 ustanovená znalecká organizácia
AUDIT-CONSULT, s.r.o. uviedla, že všeobecná hodnota podniku Jozef Bezák-ELUN, IČO: 11981865 je
k 15.01.2010 je 200 682,18 eur a rozdiel majetku a záväzkov je k 15.01.2010 vo výške 190 800,41 eur
(a predstavuje rozdiel majetku vo výške 200 682,18 a záväzkov vo výške 9881,77), pričom v hodnote
majetkuniejezahrnutáhodnota(pozemkuparc.č.3258,vednánaLVč.715,k.ú.BánovcenadBebravou

a ani rekonštrukciu a dostavbu na nehnuteľnosti - administratívna budova s.r. 408 na parc. č. 3259/2 na
treťom poschodí, vykonané po rozvode manželstva). Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomír
Knotko, Horné Ozorovce 217, 95703 Bánovce n/Bebravou č. 1163/2013 zo dňa 20.12.2013 všeobecná
hodnota nehnuteľnosti pozemku par. reg. "C" č. 3528-záhrady vo výmere 792 m2, evidovaného na LV
č. 715 k.ú. Bánovce nad Bebravou je 7 700,- eur. Z oznámenia Všeobecnej úverová banky, a.s. zo dňa
02.06.2014 vyplýva, že táto banka na meno žalovaného vedie účet, zo zostatkom k 15.01.2010 vo výške

494,56 eur. Z oznámenia banky Československá obchodná banka, a.s. zo dňa 03.06.2014 na meno
žalovaného vedie účet, zo zostatkom k 15.01.2010 vo výške 0,- eur, ide o úverový účet, ktorý nebol
čerpaný.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že pri vyporiadavaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva

manželov vychádza predovšetkým z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké (§ 150 prvá veta
Občianskeho zákonníka). Uvedené ustanovenie však dáva súdu možnosť, aby ich výšku určil v inom
pomere. Hľadiská, z ktorých má súd pri určovaní veľkosti vychádzať, podrobnejšie a vyčerpávajúcim
spôsobom nevymedzuje. Je preto vecou úvahy súdu, aby na základe riadne zisteného skutkového
stavu veci v rámci vymedzenom ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka určil výšku týchto podielov.

Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov však
nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak mal na to jeden z manželov lepšie
predpoklady vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a podobne než druhý manžel,
ktorému však nemožno vytknúť, že nevyužíval svoje schopnosti a možnosti pri starosti o rodinu,
nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, starostlivosti o dieťa a obstarávaní spoločnej domácnosti.

V danom prípade a v okolnostiach konkrétneho prípadu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali odklon od základnej zásady pre vyporiadanie rovnosti podielov a to zásady rovnosti
podielov (§ 150 prvá veta Občianskeho zákonníka), a to ani vzhľadom na zistenú okolnosť, že
žalobkyňa počas manželstva väčšiu časť nepracovala, bolo zistené, že počas tohto obdobia sa starala
o domácnosť, poskytovala starostlivosť nezaopatreným deťom pochádzajúcim z manželstva, čím mal

žalovaný, ako druhý z manželov vytvorené optimálne podmienky, predpoklady na vytváranie spoločného
majetku.

4. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu a z ich zhodných tvrdení mal súd
preukázané že manželia, strany sporu počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli

hnuteľné veci v celkovej hodnote 3 640,- eur a zostatky finančných prostriedkov na účtoch vedených
na meno žalobcu v celkovej výške: 464,56 eur. Aj keď žalobkyňa tvrdila, že do BSM patri aj motorové
vozidlo FORD Mondeo, súd prvej inštancie vyslovil názor, že táto vec tvorí súčasť podniku U. W. ELUN,
ktorá skutočnosť vyplýva z výpovede žalovaného, ktorý uviedol, že uvedené motorové vozidlo používal
v podnikaní, a až neskôr v roku 2011 (po rozvode manželstva) bolo prevedené do jeho vlastníctva. Ani

z výpovede žalobkyne, nebolo preukázané, že by táto vec slúžila výlučne pre potreby manželov a ich
domácnosti. Z hnuteľných vecí prikázal súd prvej inštancie do výlučného majetku žalobkyne spálňovú
zostavu v zostatkovej hodnote 300,- eur, o ktorú prejavila záujem, ostatné hnuteľné veci prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanému. V danom prípade bolo z hľadiska skutkového preukázané, že
počas trvania manželstva začal žalovaný podnikať ako fyzická osoba pod obchodným menom Jozef

Bezák ELUN, do ktorého podniku patria aj nehnuteľnosti evidované na LV č. 715, k.ú. Bánovce nad
Bebravou, tak ako vyplýva nielen z tohto LV ale aj zo znaleckého dokazovania. Nehnuteľnosti toho času
evidovanénaLVč.715,k.ú.BánovcenadBebravoubolinadobudnutézatrvaniamanželstvažalobkynea
žalovaného, kúpou čo sa týka nehnuteľností - pozemkov a v prípade administratívnej budovy sup.č. 408,
o.č.. 11 výstavbou počas trvania manželstva, pričom na tomto liste vlastníctva č. 715 je ako ich vlastník

vedený Jozef Bezák-ELUN, IČO: 11981865. Súd mal listinami a výpoveďami strán sporu preukázané,
že okrem pozemku par. č. 3258, tieto nehnuteľnosti žalovaný používal a používa na podnikanie. Jedným
z predpokladov vylúčenia veci z BSM (§ 143 Občianskeho zákonníka) je skutočnosť, že ide o vec, ktorá
podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov. Za výkon povolania len jednéhoz manželov je potrebné považovať aj sústavnú činnosť vykonávanú fyzickou osobou - podnikateľom
(§ 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka). Podnikanie takejto fyzickej osoby (v ďalšom texte i
"živnostník") má významný ekonomický dopad na BSM, a teda aj majetkové pomery druhého manžela.

Živnostník zodpovedá za dlhy nielen svojim (oddeleným) majetkom, ale tiež spoločným majetkom v
BSM, lebo v zmysle § 147 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho
do BSM. Podnikanie živnostníka svojou ekonomickou stránkou ovplyvňuje BSM jednak v tom zmysle,
že výnosy z podnikania patria do BSM a môžu byť základňou pre jeho rozmnožovanie, jednak v tom

zmysle, že dlhy vzniknuté z podnikania živnostníka môžu viesť k zmenšovaniu masy BSM. Z hľadiska
všeobecnej požiadavky spravodlivého usporiadania vzťahov (aj medzi manželmi) je preto opodstatnené
a pri absencii dohôd manželov v zmysle § 143a a § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka tiež účelu BSM
zodpovedajúce, že ak sa nepodnikajúci manžel živnostník má spolupodieľať na dlhoch svojho manžela
spätých s výkonom jeho povolania (živnosti), má sa rovnako počas trvania manželstva spolupodieľať
aj na nadobúdaní majetku spätého so živnostenským podnikaním druhého manžela. Pri opačnom

nazeraní na túto otázku by bol nepodnikajúci manžel živnostník v porovnaní so svojím manželom
znevýhodnený (Rozhodnutie NS SR 3Cdo 1/2014). Súčasťou tohto podniku (živnosti) žalovaného
sú aj veci, ktoré žalobkyňa označila ako veci patriace do BSM a to motorové vozidlo Ford Mondeo
a nehnuteľnosti evidované na LV č. 715, k.ú. Bánovce nad Bebravou, ktoré veci podľa názoru súdu
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria, pretože ako vyplýva vykonaného dokazovania

výpoveďou žalovaného slúžili (aj v čase zániku BSM) na výkon povolania žalovaného. Aj keď žalovaná
tvrdila, že časť nehnuteľnosti administratívna budova mala slúžiť ako byt, budova bola počas trvania
BSM využívaná na účely podnikania (na tento účel bola aj postavená a pozemky boli kupované na
účely podnikania). I keď za účelom prerábania 3. poschodia tejto administratívnej budovy na byt vykonal
žalovaný stavebné úpravy, tak až po rozvode manželstva. Iná situácia je však v prípade, nehnuteľnosti

evidovanej na LV č. 715, k.ú. Bánovce pozemku parc. registra "C" č. 3258 - záhrady o výmere 792 m2,
a to z dôvodu, že táto nehnuteľnosť, nikdy pre účely podnikania žalovanému neslúžila, čo vyplýva nielen
z výpovede strán sporu (žalobkyňa uviedla, že je tam tráva a v súčasnosti tam sadí zeleninu pani p. C.).
V prípade tejto veci (pre posúdenie či patrí resp., nepatri do BSM) nie je rozhodujúce, na aký účel, za
akým účelom bol tento pozemok nadobudnutý, ale či sa v skutočnosti aj na tento účel - výkon podnikania

žalovaného užíval, pričom bolo preukázané, že na výkon povolania žalovaného nikdy neslúžil, a preto
netvorí súhrn zložiek podniku Jozef Bezák - ELUN, IČO 11981865, na rozdiel od ostatných nehnuteľností
vedených na LV č. 715.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, ktorej výnosy

patria obom manželom a ktorá obvykle slúži i k získavaniu hodnôt patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Potom ale nemožno zabudnúť ani na výdavky a záväzky podnikajúceho
manžela, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho podnikaním, pretože ich nemožno oddeľovať od
podnikania, z ktorého má prospech i druhý manžel. A preto podnikajúci manžel je povinný nahradiť
do bezpodielového spoluvlastníctva takú čiastku, ktorá zodpovedá pozitívnemu (kladnému) rozdielu

medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(Rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo1052/2004), čo bude spravidla predstavovať cenu podniku a
v prípade, že by výsledná hodnota bola záporná, napr. v dôsledku zadlženia, nie je čo do
bezpodielového spoluvlastníctva nahrádzať . Zistenie takejto čiastky, ktorá by mala byť vrátená
(nahradená) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa nezaobíde bez odborného znaleckého

posudku znalca pôsobiaceho v odbore ekonomiky, odvetvie ceny a odhady, oceňovanie podnikov.
Tieto závery zdôrazňuje aj ďalšie rozhodnutie, podľa ktorého "podnikajúci manžel je povinný nahradiť
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov takú čiastku, ktorá sa rovná pozitívnemu (kladnému)
rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, čo je spravidla cena jeho podniku (ak nebol vytvorený i vynaložením oddelených prostriedkov

podnikajúceho manžela)" (Rozsudok NS ČR z 18.4.2005 sp. zn. 22Cdo1196/2004)) Preto súd vo veci
nariadil znalecké dokazovanie na základe ktorého určil že rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania
žalovaného zo živnosti pod Jozef Bezák ELUN je vo výške vo výške 190 800,41 eur, ktorú je žalovaný
povinný nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

6. Pokiaľ ide o obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti ELUN s.r.o., súd prvej inštancie
vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 168/2005 (zverejnené ZSP, č. 3/2007,
str. 82, R 27/2007) podľa ktorého "obchodný podiel predstavuje účasť spoločníka spoločnosti a z nej
plynúce práva a povinnosti. Podiel sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom majetkuspoločnosti (§ 61 ods. 1 OBZ). Obchodný podiel je majetkovým právom oceniteľným v peniazoch, je
hodnotou, ktorá je obchodovateľná (porovnaj § 115 OBZ). Takúto povahu má obchodný podiel už od
svojho vzniku, bez ohľadu na to, či nastane situácia podľa § 61 ods. 2 a 4 OBZ. Možno teda konštatovať,

že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania
manželstva zo spoločných prostriedkov, sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súdrozhodujúciojehovyporiadaníneprikazujehodnotuobchodnéhopodielu,aleobchodnýpodiel,ktorý
môžebyťprikázanýlenspoločníkoviobchodnejspoločnosti.Pokiaľideoďalšiupodstatnúprávnuotázku,
a to otázku ocenenia obchodného podielu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

dovolací súd zotrváva v tomto smere na zaužívanej praxi, podľa ktorej sa vychádza z jeho stavu (ktorý
je určený jeho kvantitou a kvalitou v danom čase) v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov,avšakzjehocenyčicenovýchreláciíplatnýchvdobevyporiadania.Nemožnovšakopomenúť,
že cena obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je prevoditeľný, by mala byť
ustanovená tzv. obvyklou cenou (trhovou alebo všeobecnou (Rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 103/2005
z 31.1.2006). Preto súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorým bola určená

všeobecná cena obchodného podielu žalovaného v spoločnosti ELUN s.r.o. (ako jediného spoločníka)
je vo výške vo výške 63 874,88 eur. Obchodný podiel žalovaného v spoločnosti ELUN s.r.o. prikázal
žalovanému, pretože je spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti.

7. Rovnako do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 3258,

zapísaný na LV č. 715, k.ú. Bánovce nad Bebravou , a to z dôvodu, že ide nehnuteľnosť, ktorá
bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného, ktoré slúžia na výkon povolania.
Všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti je podľa znaleckého dokazovania 7 700,- eur, ktorý dôkaz strany
sporu nenamietali. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal i zostatok finančných prostriedkov na
účte žalovaného vedený Všeobecnou úverovou Bankou ku dňu rozvodu manželstva v celkovej výške

494,56 eur Pri rozhodovaní ktorému z manželov prikáže do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV
č. 940, k.ú. Bánovce nad Bebravou súd zohľadnil skutočnosť, že strany nemajú záujem o nehnuteľnosť
z dôvodu, že nedisponujú finančnými prostriedkami, na základe ktorých by mohol vyplatiť hodnotu na
vyrovnanie podielu. Všeobecnú hodnotu súd zistil znaleckým dokazovaním vo výške 205 000,- eur, ktorý
vykonaný dôkaz strany sporu nenamietali. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú hodnotu

čistého obchodného imania podniku žalovaného, a preto prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva
žalovaného, i s prihliadnutím na jeho vyjadrenie, kedy uviedol, že má záujem o túto vyporiadať tak,
že bude rozdelená stavebnými úpravami na dve samostatné bytové jednotky, a on je ochotný prispieť
väčšou mierou na stavebné úpravy, z ktorého je zrejmé, že má o nehnuteľnosti záujem a disponuje
finančnými prostriedkami, alebo si ich môže zabezpečiť.

8. Keďže mal súd prvej inštancie preukázane, že žalobca nadobudol majetok vo vyššej hodnote, je
na vyrovnanie podielu povinný zaplatiť žalobkyni sumu 140 054,72 eur ako polovicu hodnoty majetku
nadobudnutej pri vyporiadavaní žalovaným (súčtu súm 3 640 + 205 000+ 63 874,88 +494,56 +7 700
po odrátaní sumy 300,- eur ako hodnoty veci, ktorú nadobudla žalobkyňa). Zároveň uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 100 379,29 eur ako polovicu hodnoty súčtu 190 800,41 eur a 9
958,18 eur, ako prostriedkov patriacich do BSM použitých na nadobudnutie veci vo výlučnom vlastníctve
žalobcu a to nadobudnutie pozemku par. č. 1974 (po prečíslovaní parc. č. 3259/1,2,3,) slúžiacich po ich
nadobudnutí na výkon povolania (podnikanie) žalovaného a na nadobudnutie kladnej hodnoty medzi
aktívami a pasívami jeho podnikania v podniku Jozef Bezák ELUN v čase zániku BSM.

9. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadne súdom zistenej ceny obchodného podielu či podniku,
žalovaný namietal znalecký posudok, ktorý bol za týmto účelom vypracovaný, z dôvodu, že sú v ňom
resp. v jeho dodatkoch (ktoré boli vypracované, potom ako znalecká organizácia nevykonala znaleckú

úlohu) rozdielne sumy ocenenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že tie dodatky boli vypracované
preto, že znalec z prvotnom znaleckom posudku úplne a jednoznačne neodpovedal na súdom položenú
znaleckú úlohu. Aj keď žalovaný po ukončení znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou Audit-
consult, s.r.o. spochybnil jeho závery, vypracovať revízny znalecký posudok nenavrhol, a preto súd pri
oceňovaní z takto vykonaného dokazovania, zo záverov znaleckého dokazovania vychádzal.

10. Čo sa týka nadobudnutia nehnuteľností evidovaných na LV č, 715, k.ú. Bánovce nad Bebravou na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.1998, žalovaný tvrdil, že ich nadobudol z výlučných prostriedkov,
ktoré tvoria oddelené vlastníctvo kupujúceho, čo vyhlásením v kúpnej zmluve uviedla aj jeho manželka aodkupovanánehnuteľnosťnebudepatriťdoBSM.Vykonanýmdokazovanímvšakmalsúdprvejinštancie
za preukázané, že nehnuteľnosti neboli nadobudnuté z výlučných, oddelených prostriedkov žalovaného,
ale boli nadobudnuté z finančných prostriedkov patriacich do BSM. K tomuto názoru dospel súd na

základe výpovede žalobkyne, keď uviedla, že oddelené finančné prostriedky žalovaného v zmysle
zmluvy zo dňa 06.02.1998 z ktorých žalovaný nehnuteľnosti v zmysle tejto kúpnej zmluvy nadobudol,
boli "tie peniaze čo podnikal" a taktiež na základe výpovede žalovaného ktorý uviedol, že "kúpil roku
1998starýdom,zfinančnýchprostriedkovzpodnikania".Vsporebolotiežpreukázané,ženehnuteľnosť,
rodinný dom, ktorý bol predmetom kúpy, bol bezprostredne po kúpe zbúraný, a preto ani nemohol

neskôr slúžiť na výkon povolania žalovaného. Na základe týchto okolností preto časť kúpnej cenu
300 000,- Sk (zníženú o časť 1/3 kúpnej ceny za pozemok parc. reg. C 3258 - záhrady (v kúpnej
cene ako parc. č. 1967) a o časť 1/3 pripadajúcu na ďalšiu nehnuteľnosť predmetu kúpnej zmluvy)
posúdil ako vnos spoločných prostriedkov patriacich do BSM na majetok vo výlučnom vlastníctve
žalovaného (pretože takto nadobudol vec slúžiacu výkonu povolania žalovaného, s podnikaním. Pre
úplnosť súd poznamenáva, že aj keď mal súd preukázané (výpoveďami strán sporu, rozhodnutím o

odstránení stavby, stavebným a kolaudačným rozhodnutím) že počas manželstva došlo k vybudovaniu
novej nehnuteľnosti - stavby, táto sa stala súčasťou podniku, ktorú súd vyporiadaval v súvislosti s
podnikom (živnosťou) žalovaného. Sumu 300 000,- Sk (9 958,18 eur) ustálil súd ako hodnota jednej z
troch nehnuteľností (2 pozemky a jedna stavba), ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, pretože účastníci
zmluvy v zmluve výslovne neuviedli, ako je kúpna cena k jednotlivým predmetom tejto kúpnej ceny

samostatne, ale len jednou sumou.

11. Súd prvej inštancie zdôraznil, že môže vyporiadať iba tie veci, hodnoty a investície tvoriace súčasť
BSM,ktoréúčastníciurobiapredmetomkonaniavrámci3-ročnejlehotyodzánikuichBSM.Sprehĺbením
dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že

manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob,
ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom
konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. Nemožno
im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného
majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak

môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne učinili predmetom vyporiadnia.
Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý
účastníci konania navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku. Predchádzajúca prax, ktorá
umožňovala kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM navrhnúť nové položky k vyporiadaniu,
vychádzala zo staršej úpravy, ktorá predpokladala, že súd z úradnej povinnosti pátra po majetku BSM

a je povinný vyporiadať jeho celú masu. Tento názor, ktorý v praxi okrem iného viedol k neprimeranému
predlžovaniu sporov, pretože umožňoval neobmedzené rozširovanie vyporiadavaného majetku, je už
v súčasnej dobe neudržateľný vzhľadom k hmotnoprávnej úprave vychádzajúcej najmä z posilnenia
dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich vyporiadanie BSM, taktiež vzhľadom k uplatneniu zásad
prejednávacej a dispozičnej v civilnom súdnom konaní. V predmetnej veci BSM žalobkyne a žalovaného

zaniklodňa15.01.2010,čoznamená,žesúdnemoholvyporiadavaťpohľadávkutitulompôžičkyvovýške
183 000,- Sk a to z dôvodu, že predmetom vyporiadania ju spravil žalovaný až dňa 11.4.2017. Aj keď
obe strany v rámci sporu uvádzali okolnosti, že táto pôžička bola poskytnutá, v 3- ročnej lehote od zániku
BSM ani jeden z nich nepodal návrh na jej vyporiadanie. Rovnako súd postupoval aj v prípade ostatných
stranami sporu spomínaných veci, ktoré by podľa povahy mohli patriť do masy BSM alebo súvisieť s

vyporiadaním vecí v širšom zmysle podľa zásad § 150 Občianskeho zákonníka (vyplatená odkupná
hodnota zaniknutého poistenia oboch manželov, bicykle vo výlučnom vlastníctve žalovaného, prípadný
zostatok hypotekárneho úveru ku dňu zániku BSM).

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP,

nakoľko pomer úspechu a neúspechu strán je v konaní o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rovnaký, keďže podiely oboch manželov sú rovnaké. Ani konečná výška
zohľadneného plnenia zo strany žalovaného nezakladá úspech žalobkyne, nakoľko uvedenou
skutočnosťou súd len vyrovnával vzájomné majetkové vzťahy medzi manželmi. Vznik sporu zapríčinili
obe strany sporu, keď medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu veci z ich bezpodielového spoluvlastníctva

dohodou. O nároku štátu na náhradu, ktorá vznikla štátu plnením z rozpočtových prostriedkov
ustanovenýmznalcomakoznalečnéabankeakoúhraduvecnýchnákladovsúdrozhodolpodľavýsledku
konania (§ 255 ods. 1, 2CSP) a štátu priznal nárok na náhradu týchto nákladov, pretože strany sporu
neboli oslobodené od platenia trov dôkazu, nesú zodpovednosť za výsledok sporu a každá strana si platívýdavky, ktoré jej v konaní vzniknú. Celkom bolo znalcom a banke vyplatená suma 5 424,62, na ktorej
sa hradením preddavkov žalobkyňa podieľala sumou vo výške 620,- eur a žalovaný vo výške 350,- eur).
Z uvedených dôvodov súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť štátu sumu 2 092,31 eur (5 424,62:2-620)

a žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2 362,31 eur (54 24,62:2-350).
13. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 CSP v prípade uloženej povinnosti voči štátu v
lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku,. Pri určení lehoty prihliadal na výšku plnenia a v
prípade uloženej povinnosti žalovaného voči žalobkyni umožnil žalobcovi plnenie v splátkach, pretože
lehotu tri dni považoval za príliš krátku.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, ktorý
deklaroval odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie,
ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (spor nebol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou), nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, v nesprávnom právnom posúdení

veci s tým, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP). Uviedol, že znalecké
posudky (č. 5/2012 zo dňa 17.05.2012 v znení Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. 5/2012 zo dňa
28.02.2014 a Dodatku č. 2 k Znaleckému posudku č. 5/rok 2012 zo dňa 01.04.2015 a Dodatku č. 3
zo dňa 14.06.2016), ktoré súd použil pre určenie hodnoty podniku Jozef Bezák ELUN a obchodnej

spoločnosti ELUN, s.r.o., odporujú ustálenej rozhodovacej praxi súdov o vyporiadaní týchto majetkových
hodnôt v rámci BSM. Judikatúra Najvyššieho súdu SR totiž upravuje otázku oceňovania hodnoty
obchodného podielu tak, že sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku BSM, avšak z obvyklej ceny v
čase vyporiadania. Cena obchodného podielu sa teda bude určovať nie ku dňu zániku BSM, ale ku
dňu vyporiadania. Ku dňu vyporiadania oba podniky vykazovali stratu. Poukázal na to, že znalecká

organizácia v prípise zo dňa 10.03.2014 ohodnotila obchodný podiel v obchodnej spoločnosti ELUN,
s.r.o . sumou 6 638,78 eur, ale súd vzal do úvahy sumu 63 874,88 eur, nie hodnotu obchodného
podielu v čase vyporiadania. Súd vzal do úvahy sumy, ktoré vôbec neodrážajú skutočnú hodnotu
obchodného podielu ani hodnotu podniku. Nie je zrejmé, z čoho mal súd za preukázané, že obchodný
podiel v spoločnosti ELUN, s.r.o . mal nadobudnúť zo spoločných prostriedkov. Vklad do spoločnosti

bol určený účtovne, v čase založenia spoločnosti nejestvoval. Hodnota podniku - živnosti bola tvorená
podnikaním spoločnosti ELUN, s.r.o ., teda z majetku, ktorý nadobúdala postupne spoločnosť s ručením
obmedzeným, nebola teda vytvorená z majetku v BSM ani z majetku, ktorý by patril žalobkyni. Súd prvej
inštancie vo výroku neurčil, že hodnota živnostenského podniku je vlastníctvom žalovaného. Posudky
ohľadne hodnoty živnosti a obchodného podielu napriek neustálemu dopĺňaniu nemajú žiadnu dôkaznú

hodnotu. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností, zapísaných na LV č. v 940, k.ú. Bánovce nad Bebravou,
táto aktuálne už nie je 205 000,- eur, táto cena je nereálna. Od podania návrhu do rozhodnutia súdu
uplynulo takmer 7 rokov a znalecký posudok bol vyhotovený pred šiestimi rokmi. Súd potom nekonal
podľa zásady, že cena predmetu vyporiadania sa stanovuje v čase vykonania vyporiadania. Tieto
nehnuteľnosti žalovaný ani nemal záujem získať do výlučného vlastníctva, navrhoval, aby nehnuteľnosti

boli prikázané do vlastníctva žalobkyne. Súdu tiež navrhol aj iný spôsob vyporiadania, a to reálnu deľbu
na dve samostatné bytové jednotky, čím by bolo zabezpečené aj právo detí na bývanie. Nie je zrejmé,
ako sa súd vyporiadal aj s oprávneným nárokom maloletej dcéry O. na stabilný domov a prostredie, na
ktoré bola zvyknutá. Žalobkyňa sa o rodinu nikdy riadne nestarala, ničila spoločný majetok. Na spoločnú
domácnosť neprispievala, a to ani potom, ako začala pracovať. Záujem pracovať nemala, do spoločnej

domácnosti nič neuhrádzala. Taktiež nikdy neprispela na splácanie úveru, ktorým vykrýval úhrady za
nadobudnutýnehnuteľnýmajetok.Platilzaňuodvodydozdravotnejpoisťovne,založiljejživotnúpoistku,
ktorú zrušila a prostriedky použila pre osobnú spotrebu. Všetky tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že má
nárok na ich zohľadnenie pri vyporiadaní BSM disparitným spôsobom. Postupom súdu bolo poškodené
právo rovnosti strán, kedy súd značne zvýhodnil postavenie žalobkyne, ktorá sa vôbec alebo len v

nepatrnejmierezaslúžilaospoločnýmajetok.Stranysavkonanízhodnevyjadrili,ževšetkyveci,vrátane
nehnuteľností zapísaných na LV č. 715 slúžili výlučne žalovanému na výkon živnosti. Javí sa mu scestné
určiť vytrhnutím z kontextu jeden pozemok - parc.č . 3258 a voľnou úvahou bez faktov určiť, že tento
jediný pozemok nie súčasť podniku, hoci je tak na LV č. 715 zapísaný. V tomto smere poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/ 1/2014, podľa ktorého pre úvahu o vylúčenie vecí z BSM

z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov, nie je rozhodujúce,
či vec bola určená výlučne pre výkon povolania len jedného z manželov, ale na aký účel vec v súlade
s vôľou oboch účastníkov skutočne slúžila a či neslúžila aj druhému manželovi. Taktiež v rozhodnutí
sp.zn. 22Cdo/ 1439/2000 Najvyšší súd ČR zaujal názor, že nie je rozhodujúce, či bola vec určená prevýkon povolania len jedného z manželov, ale to, k čomu v súlade s vôľou obidvoch účastníkov skutočne
slúžila. Do vyporiadania BSM treba jednoznačne zahrnúť aj pohľadávku voči sestre žalobkyne, ktorú
žalobkyňa ani nepoprela, vo výške 6 074,48 euro. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že námietky uvedené v odvolaní, sú
nedôvodné. Súd vykonal v konaní vyčerpávajúce dokazovanie, zistil masu BSM, hodnotu vecí, tvoriacich
BSM a tieto hodnoty vyporiadal v súlade so zákonnými zásadami. Hodnotu nehnuteľností zistil

súd znaleckým dokazovaním, výsledky, ktorého žalovaný v priebehu konania nespochybnil. Svoje
rozhodnutie o vyporiadanie podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti a živnosti žalovaného súd
podrobne zdôvodnil v bodoch 37 a 41 a vychádzal nielen zo zákonných zásad, ale aj z platnej
judikatúry. To, že spor trvá už siedmy rok, spôsobil predovšetkým žalovaný, ktorý dával neprijateľné a
nerealizovateľné protinávrhy vyporiadania. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny.

16. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného

odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v §
470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného
predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie

odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie.

18. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

21. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto
je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

23. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom procesnom

postupe súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (spor nebol rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou), nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie,
v nesprávnom právnom posúdení veci s tým, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. b/,

f/, g/ a h/ CSP).

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych
princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má

každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa

spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý
má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

25. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

26. Pri uplatnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

27. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,

keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

28. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie
skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných

dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne a podrobne vysporiadal so
všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a
ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z
ktoréhojezrejmé,akýmiúvahamisariadil.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu
stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP
na ne v plnom rozsahu poukazuje.

29. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

30. Pokiaľ žalovaný namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP)
v tom zmysle, že súd prvej inštancie nerešpektoval ustálenú judikatúru súdov SR, ktorá pri určovaní
hodnoty vecí, patriacich do BSM vychádza zo stavu veci v dobe zániku BSM, avšak z obvyklej ceny

v čase vyporiadania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/9/1997), odvolací súd po
preskúmaní veci zistil, že je nedôvodná. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie takto pri určovaní hodnoty
obchodného podielu a živnosti žalovaného nepostupoval, s tým, že ku dňu vyporiadania oba podniky
vykazovali stratu. Uvedené tvrdenie žalovaného však nemá oporu vo výsledkoch doterajšieho konania.
Predovšetkým, súd prvej inštancie konštatoval, že podnik - živnosť žalovaného do masy BSM, nepatrí

a cenu tohto podniku znalecky určoval v súlade s ustálenou súdnou praxou za účelom nahradenia
prostriedkov, patriacich do BSM, ktoré boli použité na majetok patriaci len žalovanému (podnik- živnosť).
Tento právny záver súdu žalovaný napokon nespochybňoval, a to ani v odvolacom konaní. Nie je
potom namieste jeho odvolacia námietka, že súd prvej inštancie vo výroku opomenul uviesť, že do jeho
výlučného vlastníctva prikazuje hodnotu tohto podniku, keďže predmetom tohto konania je vyporiadanie

iba vecí, patriacich do BSM (nie vecí vo výlučnom vlastníctve strán). Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku i z obsahu spisu, resp. samotných znaleckých posudkov, týkajúcich sa obchodného podielu a
živnosti žalovaného (posudok č. 5/2012 zo dňa 17.05.2012 v znení Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku
č. 5/2012 zo dňa 28.02.2014 a Dodatku č. 2 k Znaleckému posudku č. 5/rok 2012 zo dňa 01.04.2015 aDodatkuč.3zodňa14.06.2016)pritomvyplýva,žesúdprvejinštancieprisvojomrozhodovanívychádzal
správne zo stavu vecí (obchodného podielu i živnosti) ku dňu zániku manželstva strán, ale všeobecnej
hodnoty určenej podľa tohto stavu ku dňu vyporiadania, resp. vypracovania posudku (viď napr. str. 8

Dodatku č. 2: „Znalecká organizácia teda ohodnocuje majetok podniku Jozef Bezák ELUN, IČO 11 981
865, vychádzajúc z jeho stavu ku dňu zániku BSM (k 15.10.2010) cenami platnými v čase vypracovania
tohto dodatku...“; vysvetlenie znaleckej organizácie zo dňa 10.03.2014 „Pri oceňovaní podniku ELUN,
s.r.o. znalecká organizácia rešpektovala požiadavku súdu a vychádzala z jeho stavu (ktorý je určený
jeho kvantitou a kvalitou v danom čase) v dobe zániku BSM, avšak z jeho ceny (obvyklej, všeobecnej,

trhovej) či cenových relácií platných v čase vyporiadania ( j. ku dňu vypracovania dodatku k znaleckému
posudku...“ ). Na veci potom nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že ku dňu vypracovania posudkov
boli oba podniky v strate, pretože súd prvej inštancie správne vychádzal zo stavu vecí ku dňu zániku
manželstva. Znalecká organizácia ďalej vo vysvetlení zo dňa 10.03.2014 jasne vysvetlila rozdiel medzi
pojmami obchodný podiel žalovaného a čistým obchodným imaním v spoločnosti s tým, že obchodný
podiel žalovaného predstavuje 100 % základného imania 6 638,78 eura (nominálna hodnota zapísaná

do obchodného registra), ale čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov
vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Na základe takéhoto postupu znalec ocenil čisté
obchodné imanie podniku ELUN, s.r.o., v ktorej spoločnosti je žalovaný jediným spoločníkom, na sumu
63 874,88 eura, z ktorej následne správne vychádzal i súd prvej inštancie. V tomto smere je nedôvodná
odvolacia námietka žalovaného, že hodnota obchodného podielu predstavuje len nominálnu výšku jeho

obchodného podielu, zapísanú i v obchodnom registri, t.j. sumu 6 638,78 eur. Cena obchodného podielu
spoločnosti s ručením obmedzeným sa stanovuje tzv. obvyklou cenou (trhovou alebo všeobecnou).
Žalovaný sám vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že do masy BSM treba zahrnúť čisté obchodné
imanie spoločnosti ELUN, s.r.o.. Žalovaný pritom v prvostupňovom konaní ani v odvolaní neoznačil
žiadne dôkazné prostriedky, preukazujúce jeho skutkové tvrdenia ohľadom nižšej hodnoty obchodného

podielu, nenavrhol v tomto smere doplniť dokazovanie napr. kontrolným znaleckým posudkom a možno
konštatovať, že ide len o jeho subjektívne tvrdenia, ktoré ale nekorešpondujú so závermi, vyplývajúcich
z vykonaného dokazovania.

31. Porušenie práva na spravodlivý proces, konkrétne právo rovnosti strán pred súdom, žalovaný

videl i v právnom závere súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že v prejednávanej veci neboli
splnené podmienky na vyporiadanie BSM strán disparitným spôsobom. Odvolací súd udáva, že strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu (článok 6 CSP). Rovnosť pred súdom je výrazom rovnosti strán civilného sporového
konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená
rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek
súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje
vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach

a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (PL. ÚS 43/95). Obsah spisu v rozhodovanej veci nedáva
podklad pre záver, že súd prvej inštancie v tomto smere porušil zásadu rovnosti procesných strán. Súd
prvej inštancie vytvorili obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému
dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Vzhľadom na námietky žalovaného,
smerujúce k podľa jeho názoru nevyváženému rozhodnutiu vo veci samej, odvolací súd pripomína, že

z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je
ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Po preskúmaní veci
odvolací súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie taktiež nezistil žiadne relevantné
dôvody pre odklon od základnej zásady uplatňujúcej sa pri vyporiadaní BSM, a to zásady rovnosti
podielov (§150 veta prvá Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočností, ktoré by mali vplyv na závery odvolacieho súdu v tomto smere.

32. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú i odvolaciu námietku
žalovaného, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP), pretože žalovaný v odvolaníani neoznačil žiadne skutkové tvrdenia, právne argumenty alebo dôkazné prostriedky, teda žiadne
prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie, resp. tieto
nevyhodnotil.

33. Čo sa týka nedostatočne zisteného skutkového stavu a následného nesprávneho právneho
posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) otázky nadobudnutia obchodného podielu v spoločnosti
ELUN, s.r.o. žalovaným, odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej
inštancie, pričom sám odvolateľ ani iné skutočnosti, ktorých by sa dovolával a ktoré by súd prvej

inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil, v odvolaní neuvádza. V tomto smere je nutné poukázať na
to, že zákon ( § 143 Občianskeho zákonníka) vychádza zo zásady, že všetok majetok (vrátane
majetkových hodnôt, akou je i obchodný podiel v obchodnej spoločnosti), ktorý manželia nadobudli
za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Súd prvej inštancie vychádzal v danej veci i
z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie publikované pod č. R 27/2007), v zmysle
ktorej obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za

trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, sa stáva súčasťou BSM. Ak v konaní o vyporiadanie
niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať
hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje
účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že
veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich vyporiadať. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že za trvania manželstva strán žalovaný ako jediný spoločník založil obchodnú
spoločnosť ELUN, s.r.o., v ktorej pôsobil v čase zániku manželstva ( a aj naďalej pôsobí) ako jediný
spoločník. Žalovaný v prvoinštančnom konaní a ani v odvolaní neponúkol dôkazy, že by obchodný podiel
v danej spoločnosti nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov, nepatriacich do BSM, a preto súd
prvej inštancie správne vychádzal z vyššie uvedenej zákonnej zásady, obsiahnutej v § 143 Občianskeho

zákonníka a konštatoval, že daný obchodný podiel žalovaného patrí do masy BSM.

34. Ďalej odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie pripomína, že všetky príjmy manželov za
trvania manželstva (ak nedošlo k zrušeniu BSM, k čomu v danom prípade nedošlo) vrátane príjmov z
podnikateľskej činnosti, tvoria súčasť BSM. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní namietal, že hodnota jeho

výlučného vlastníctva- podniku (živnosti) bola tvorená z výnosov podnikania spoločnosti ELUN, s.r.o .,
teda nie z majetku v BSM ani z majetku, ktorý by patril žalobkyni, táto námietka nebola dôvodná, keďže
svojim argumentom naopak sám potvrdil, že na majetok patriaci výlučne žalovanému (podnik- živnosť),
boli - s poukazom na vyššie uvedené - vynakladané prostriedky z BSM manželov (príjmy z podnikania
žalovaného prostredníctvom obchodnej spoločnosti ELUN, s.r.o.).

35. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie ohľadom toho, že pozemok parc.č. 3258,
zapísaný na LV č. 715, k.ú. Bánovce nad Bebravou, patrí do BSM strán a z tohto dôvodu je potrebné
ho vyporiadať. Zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania bolo zistené, že túto nehnuteľnosť
žalovaný nadobudol za trvania manželstva a táto nehnuteľnosť na účely podnikania žalovanému

neslúžila, hoci bola podľa kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.1998 zakúpená ( s inými nehnuteľnosťami) na
účely súkromného podnikania žalovaného a žalobkyňa v zmluve potvrdila, že finančné prostriedky, z
ktorých manžel kúpnu cenu vypláca, do BSM nepatria. Uvedené však v konaní vykonaným dokazovaním
zistené nebolo a opodstatnený bol potom záver súdu o potrebe zahrnúť túto nehnuteľnosť do masy BSM
avyporiadaťju.Správnostiuvedenéhozáverunasvedčujeisamotnýmodvolateľomcitovanérozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/ 1/2014, podľa ktorého pre úvahu o vylúčenie vecí z BSM z dôvodu,
že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov, nie je rozhodujúce, či vec bola
určená výlučne pre výkon povolania len jedného z manželov, ale na aký účel vec v súlade s vôľou oboch
účastníkov skutočne slúžila a či neslúžila aj druhému manželovi.

36. Čo sa týka zistenia ceny nehnuteľností, patriacich do BSM, zapísaných na LV č. 940, k.ú. Bánovce
nad Bebravou, súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Ľubomíra Knotka č. 149/2011, ktorý určil
hodnotu nehnuteľností podľa stavebno- technického stavu ku dňu zániku manželstva a hodnotu ku
dňu podania posudku (20.09.2011), teda v súlade s judikatúrou súdov, podľa ktorej cena predmetu

vyporiadania sa stanovuje v čase vykonania vyporiadania, ale podľa stavu ku dňu zániku manželstva.
Žalovaný hodnotu nehnuteľností, stanovenú posudkom v priebehu celého prvoinštančného konania, až
do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie dňa 05.05.2017 nespochybnil, nenamietal ju, nepredložil
dôkazy o inej hodnote nehnuteľností a nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dôkazy, a to aniv odvolacom konaní. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým, pričom teória procesného
práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Základnou normou upravujúcou
bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 (predtým § 120 ods. 1 veta prvá OSP),

podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje
dôkaznúpovinnosťstránvsporovomkonaní,t.j.povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Iniciatívapri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že

tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý z hodnoty nehnuteľností,
určenej týmto znaleckým posudkom vychádzal pri vyporiadaní, potom niet čo vytknúť. O predmetné
nehnuteľnosti pritom nemala záujem žiadna zo strán s tým, že nemajú dostatok finančných prostriedkov
navyplatenienáhradyzapríslušnýpodielprotistrane.Návrhžalovanéhonavyporiadanietýmspôsobom,

že by sa nehnuteľnosť stavebne upravila na dve samostatné bytové jednotky nebol relevantný, pretože
by si vyžadoval dodatočné stavebné úpravy ( s ktorými protistrana ani nesúhlasila), ďalšie náklady a
vzhľadom na vzájomný, pomerne konfliktný vzťah sporových strán, by zrejme smeroval k vyvolaniu
ďalších sporov, čo by nezodpovedalo účelu civilného sporového procesu, ktorým je dosiahnutie
spravodlivého a účinného usporiadania vzťahov medzi subjektami práva (čl. 2 CSP). Odvolací súd sa

stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na základe uvedeného skutkového stavu vyvodil, že
žalovaný svojim podaním prejavil o nehnuteľnosti záujem a zrejme disponuje finančnými prostriedkami,
alebo si ich môže zabezpečiť (keďže navrhol stavebné úpravy, ktoré bol ochotný financovať väčšou
mierou) a na základe uvedeného nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva a zaviazal ho na
vyplatenie polovice hodnoty nehnuteľností žalobkyni na vyrovnanie.

37. Záverom odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie o nemožnosti
vyporiadať v rámci tohto súdneho konania odvolateľom namietanú pohľadávku titulom pôžičky vo výške
6 074,48 eur/ 183 000,- Sk, ktorú žalovaný učinil predmetom konania až dňa 11.04.2017, teda po
uplynutí trojročnej lehoty od zániku BSM strán. Tento postup súdu prvej inštancie korešponduje so

zásadou, že súd vyporadúva len ten majetok, ktorý strany označia (výslovne ho urobia predmetom
konania) i so zásadou, že vo všeobecnosti niet zákonného dôvodu vylúčiť možnosť, že manželia
zvolia pre vyporiadanie svojho BSM kumulatívne viaceré spôsoby stanovené zákonom (dohoda, súdne
rozhodnutie, zákonná domnienka).

38. Na základe všetkých popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného nepovažoval za
dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil ako vecne
správny. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutkové či právne okolnosti, ktorými by sa nezaoberal
súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v jeho prospech.

39. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, priznal nárok
na ich náhradu.

40.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniažalobkynerozhodnevsúlades§262ods.2vnadväznosti

na § 251 CSP súd prvej inštancie.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).