Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121200653
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8121200653.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: X.. K. N., R.. XX.X.XXXX, D. H. XXX, XXX XX H., pr. zast.:
JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, advokát, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: A.
I., R.. XX.X.XXXX, D. C. X, XXX XX C., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.1.2021 sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia nasledujúceho znenia: “Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým
sa v prospech navrhovateľky zriaďuje záložné právo k bytu Č.. XX nachádzajúcom sa na 11. poschodí
bytového domu na adrese N. X, evidovanému na LV č. XXXXX C. J..Ú.. N. v spoluvlastníckom podiele

povinného 1) spoločne s príslušnými podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a na príslušenstve a pozemku, na ktorom je postavený bytový dom - pre účel
zabezpečenia pohľadávky vzniknutej z titulu náhrady škody priznanej trestným rozkazom Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 2.7.2019 (sp. zn.: 2T/15/2019), a to až do úplného uspokojenia nároku
navrhovateľky na náhradu škody, na základe trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo
dňa 2.7.2019 (sp. zn.: 2T/15/2019)”.

2. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že žalovaný bol vyššie
uvedeným trestným rozkazom uznaný za vinného zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej
veci, nakoľko dňa 28.5.2017 spoločne s W. K. úmyselne spôsobil požiar nehnuteľnosti žalobcu, počas
ktorého došlo k úplnému zhoreniu budovy pizzerie, jej zariadenia a potravinárskeho tovaru, čím vznikla
žalobcovi škoda vo výške 25.907,50 Eur. Uvedeným trestným rozkazom súd odkázal žalobcu s nárokom

na náhradu škody na civilný proces. Civilná žaloba doposiaľ nebola podaná z dôvodu hospodárnosti,
nakoľko W. K. podal voči trestnému rozkazu odpor. Z uvedeného dôvodu mal žalobca v úmysle podať
civilnú žalobu voči obom obžalovaným súčasne po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku aj voči W. K..
Žalovaný je ženatý a jeho manželka Q. I. je uvedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX C. J.. Ú.. C.. Žalobca má za to, že uvedené spĺňajú podmienky a spadajú do masy BSM
aj napriek zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý označuje uvedenú ako výlučného vlastníka. Navyše na

uvedených viazne záložné právo banky, ktoré indikuje skutočnosť, že do nehnuteľností je v súčasnosti
investované z prostriedkov patriacich do BSM. Žalobca dňa 20.1.2021 pri vyhľadávaní v katastri
nehnuteľností na vyššie uvedenom liste vlastníctva zistil plombu zapísanú na základe katastrálneho
konania C.-XX/XXXX. Nakoľko ide o vkladové konanie, táto plomba pre žalobcu zakladá dôvodnú
obavu, že žalovaný scudzuje alebo zaťažuje majetok patriaci do BSM, čo indikuje úmysel zbaviť sa
resp. zaťažiť aj iný majetok žalovaného a v konečnom dôsledku znamená, že prípadná exekúcia

bude ohrozená. Dňa 21.1.2021 žalobca podal na Okresný súd Svidník obdobný návrh na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia smerujúci k zákazu dispozície s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami. Zdôvodu prebiehajúceho vkladového konania, zásady ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, priority
zápisov práv k nehnuteľnostiam a nemožnosti garancie, že Okresný úrad - katastrálny odbor preruší
katastrálne konanie a počká na prípadné vydanie zabezpečovacieho opatrenia, však nemožno

považovať za pravdepodobné, že podaním návrhu na Okresný súd Svidník sa žalobcovi dostane účinná
ochrana jeho záujmov, spočívajúca v predídení ohrozenia exekúcie. Podľa žalobcu, okrem vyššie
uvedených nehnuteľností, je majetkom spôsobilým zexekvovania spoluvlastnícky podiel 1 žalovaného
k bytu špecifikovaného v petite návrhu. Z uvedených dôvodov je žalobca presvedčený, že v záujme
ochrany reálnej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu je na podklade tohto skutkového stavu na mieste vo

vzťahu k žalovanému požiadavka vydania zabezpečovacieho opatrenia v uvedenom znení.

3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa
§ 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
§ 325 ods. 1 , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na

zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, s cieľom, aby sa zamedzilo
alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi
nanariadeniezabezpečovaciehoopatreniajespôsobilýpredmetzáložnéhopráva,ktorýmmôžubyťveci,
práva a majetkové hodnoty a toto zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a
zároveň existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Teda zriadením záložného práva sa má odvrátiť

možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.

13.Žalobcamusíopísanímrozhodujúcichskutočnostípresvedčiťsúdopotrebenariadiťzabezpečovacie
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Súd takisto musí mať za
preukázané, že existuje hmotnoprávny nárok, ktorého ochrany sa domáha, existenciu obavy, že
exekúcia bude ohrozená. Žalobca je zaťažený povinnosťou preukázať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne

osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Miera osvedčenia
sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

14. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k

nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu,
ktorý predstavuje zriadenie záložného práva. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné
bremeno) v tomto smere má len žalobca.

15. Súd dôkladne preskúmal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a zistil, že z konania
žalovaného súdu neplynú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o zbavovaní sa majetku a možnom

ohrození exekúcie. Vo vzťahu k návrhom podaným na Okresný súd Svidník súd uvádza, že mu
neprináleží hodnotiť možnosť ich (ne)úspechu a pre potreby rozhodnutia o predmetnom návrhu na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia ani nepotrebuje riešiť otázku, či nehnuteľnosti vedené v Katastri
nehnuteľností výlučne na meno manželky žalovaného sú alebo nie sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Súd teda rozhodoval iba striktne o tom, čo je predmetom konania a aké skutočnosti v tomto

konaní žalobca preukázal resp. osvedčil a dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia ako nedôvodný zamieta.

16. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Nakoľko ide o vydanie zabezpečovacieho opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí, súd
rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení. Nakoľko súd návrh
žalobcu v celom rozsahu zamietol, nárok na náhradu trov konania by mal súd priznať žalovanému, avšak
tomu doposiaľ návrh doručený nebol, a teda ešte nie je subjektom konania, preto súd rozhodol tak, že

o nároku žalovaného nerozhodoval a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).