Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202247
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4118202247.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: FLET, s.r.o., IČO: 43 853

412, so sídlom Nábr. Dr. Aurela Stodolu 1681/14, Liptovský Mikuláš, v zast. JUDr. Ing. Branislav Pecho,
PhD., advokát so sídlom Piaristická 2, Nitra, proti žalovanému: H. S., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/
X, X., v zast. Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Mostná 46, Nitra, o zaplatenie sumy 3.200,66
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.200,66 eur spolu s 5,00%
úrokom z omeškania ročne počnúc od 11.02.2018 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet žalobcu.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 3.200,66 eur spolu s 5,00% úrokom z omeškania
ročne počnúc od 11.01.2018 až do zaplatenia.
Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným v priebehu mesiaca október 2016 uzavrel

zmluvou o dielo verbálnym spôsobom, na základe ktorej mu dodal a namontoval 2 kusy strešných
okien VELUX GPU MK 08 0050 s montážnym príslušenstvom v dohodnutej cene 1.315,55 eur s DPH
vrátane ich montáže a dňa 03.11.2016 2 kusy strešných okien VELUX GGU CK04 006621 s montážnym
príslušenstvom v dohodnutej cene 1.884,81 eur spolu s DPH vrátane ich montáže, pričom montáži
vykonali pracovníci spoločnosti Top Roof s.r.o. v byte č. 16 , ktorý je vo vlastníctve žalovaného a ktorý
im tento byt pre účel montáže okien sprístupnil a bol prítomný pri ich montáži.
Žalovanému boli vystavené faktúry čX.XXX,XX na sumu 1.315,85 eur s DPH, splatná dňa 11.12.2016

a faktúra č. XXXXXXX na sumu 1.884,81 eur s DPH splatnú dňa 19.12.2016, pričom žalovaný na
vystavené faktúry žiadnym spôsobom nereagoval a vyfakturovanú sumu doposiaľ neuhradil.

2./ Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil výsluch konateľov žalobcu J. R.
a G. E., výsluch žalovaného, výsluch svedka V. Y., montážny list zo dňa 26.10.2016 a 03.11.2016, výpis
listu vlastníctva č.XXXX, katastrálne územie X./
3./ V predmetnej veci súd vydal dňa 09.07.2018 platobný rozkaz č.k.17C/17/2018 - 20, voči ktorému

bol podaný zo strany žalovaného odpor a preto súd predmetný platobný rozkaz Uznesením č. k.
17C/17/2018 - 36, zo dňa 09.11.20198 v zmysle § 265a § 267ods. 1 a 3 CSP zrušil a vo veci nariadil
pojednávanie.Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že mu nie je známe, na základe akých právnych a skutkových
okolností od neho žalobca žiada zaplatiť sumu, ktorej výšku uvádza v žalobe.
Ďalej v odpore uviedol, že popiera, že by so žalobcom v priebehu mesiaca október 2016 uzatvoril

verbálnym spôsobom zmluvu o dielo, predmetom ktorej by malo byť dodanie a montáž strešných okien
na byte na F. ul. č. X v X.. Žalobcovi nezadal žiadnu objednávku, pričom predmetné okná sa nachádzajú
na spoločnej streche bytového domu a preto je prekvapený s postupom žalobcu, ktorý fakturoval montáž
strešných okien práve a len jemu.
Predmetný nárok považuje za nedôvodný, u žalobcu si neobjednal dodanie a montáž strešných okien.

4./ Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odpore považuje za
nepravdivé a účelové v snahe vyhnúť sa plneniu.
Žalovaný verbálne komunikoval o dodávke a montáži strešných okien so žalobcom, pričom si vybral
konkrétne strešné okná a súčasne reflektoval na poskytnutú cenovú ponuku žalobcu.

5./ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vo svojej výpovedi tvrdil , že strany sporu uzavreli ústnu
zmluvu o dielo v mesiaci október 2016 , na základe ktorej žalobca dodal a namontoval v byte, ktorý je
vo výlučnom vlastníctve žalovaného dňa 26.10.2016 4 kusy strešných okien v hodnote 3.200,66 eur.
Žalovanému bola vystavená faktúra, žalovaný verbálne komunikoval o dodávke a montáži strešných
okien so žalobcom, dohodol si zľavu 20 % z cenníkovej ceny okien, v spore bolo preukázané, že

predmetné strešné okná boli namontované so súhlasom žalovaného.
Ďalej právny zástupca tvrdil, že ak by súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu
zmluvy o dielo majú za to, že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu,
pričom hodnota bezdôvodného obohatenia zodpovedá hodnote strešných okien a z toho dôvodu navrhol
aj vykonať znalecké dokazovanie.

6./ Žalobca na pojednávaní vo svojej výpovedi tvrdil, že je pravdou, že získali podkrovné priestory, ktoré
im boli darované vlastníkmi bytov a to za to, že sa vykoná kompletná rekonštrukcia fasády a strechy,
čo sa uhrádzalo z ich finančných prostriedkov.
V zmluve bola výluka týkajúca sa bytu č.16, pričom na schôdzi spoločných vlastníkov bytov bolo

odsúhlasené, že časť nákladov na rekonštrukciu strechy nad bytom č.16 bude realizovať žalobca ale
faktúru zaplatí spoločenstvo vlastníkov.
Ďalej uviedol, že ma za to, že strešného okná nie sú súčasťou spoločného majetku, výmenu okien robili
na základe dohody so žalovaným, žalovaný si vybral okná a oni ich len namontovali, dohodli sa, že
žalovaný vyplatí predmetné okná po montáží na základe vyhotovenej faktúry.

Je pravdou, že nemali vyhotovenú zmluvu o dielo ako aj to, že pôvodný vlastník žalovaného nevstupoval
do zmluvy o novostavbe podkrovných bytov a preto bolo zakotvené, že sa rekonštrukcia nad bytom č.16
nebude robiť.
Pri rekonštrukcii sa postupovalo podľa zmluvy podpísanej v roku 2009, z hľadiska technológie výstavby
sa museli meniť vikiere žalovaného, rekonštrukcia strechy sa vykonala na základe zmluvy s tým, že

finančné prostriedky budú uhradené z fondu opráv, pričom tam bolo zadefinované bez okien.
Ďalej uviedol, že cenu okien oznámil žalovanému až po montáži, čiže žalovaný nevedel o hodnote okien
ale mohol o ich cene vedieť zo stránky spoločnosti Velux.

7./ Právny zástupca žalovaného uviedol, že je pravdou, že žalobca na základe zmluvy vykonal

rekonštrukciu strechy na celom bytovom dome, ktorého súčasťou je aj byt číslo 16, v ktorom sú
namontované predmetné strešné okná.
V zmysle dohody mal žalobca zrekonštruovať strechu v celom bytovom dome a fasádu.
Žalovaný nárok popiera, že by ústnou formou osobne uzatváral zmluvu o dielo, ktorá sa týkala montáže
strešných okien v byte číslo 16 .

Namieta a spochybňuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore, keďže okná sa nachádzajú na
spoločných priestoroch teda na streche.
Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že došlo k dohode na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo ,
pričom poukázal na nález ÚS zo dňa 12.07.2018 č. 4US 142/2018, ďalej uviedol, že má za to, že zmluva
medzi žalobou a žalovaným nebola uzavretá, neexistovala dohoda o podstatných náležitostiach .

8./ Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že bola dohoda, že žalobca zrekonštruuje celú
strechu bytového domu a fasádu.V čase, keď sa robila dohoda ohľadom rekonštrukcie strechy vlastníkom bytu bol v tom čase pXktorý nad
daným bytom zrekonštruoval už strechu sám na vlastné náklady, čiže v tom čase bola strecha pomerne
nová, avšak vzhľadom na odstup času a to v čase rekonštrukcie bola už strecha stará.

Žalobca na schôdzi presadil to, že sa bude rekonštruovať kompletne strecha. Žalobca v rámci
rekonštrukcie menil celú strechu, ktorú rozobral , bolo tam 6 strešných okien, ktoré rozobral a vyhodil
a robili to podľa seba.
Niejepravdou,žezatýmúčelomonsprístupnilbyt,bytbolpocelúrekonštrukciuotvorenýatozdôvodov,
že cez tento byt sa vynášal materiál.

V rámci rekonštrukcie strechy došlo k demontáži vikierov, ktoré mal v predmetnom byte a dôvodu
rekonštrukcie boli odstránené .
Bol oboznámený, že vikiere budú nové, aby korešpondovali s celkovým vzhľadom strechy.
Rekonštrukcia strechy a okien sa robila tak, aby to zapadalo do vzhľadu .
Žalovaný ďalej tvrdil, že v rámci rekonštrukcie boli rozobraté 3 vikiere, 6 strešných okien, ktoré sa už
nedali dať späť, okná si nevyberal, okná sa dávali do celého prerobeného podkrovia, išlo o 1 typ okien

a nevyberal si umiestnenie okien.
Chybou bolo to, že to zo zápisnice bolo vyňaté, že sa nebude vykonávať a rekonštrukcia strechy nad
bytom k číslo 16.

9./ Svedok vypočutý v spore uviedol, že vie v akej veci je volaný, pozná sa so žalobcom, žalovaného

pozná z videnia, pracoval som pre žalobcu.
Ďalej uviedol, že robili strechu a žalovanému robili vikiere, komunikovali s ním. Čo sa týka výmeny
okien tam aj preberali kde tie okná budú umiestnené, bez toho sa okná osádzať nedali. Byt bol otvorený,
nakoľko sa bez toho robiť nedalo, pri montáži si nepamätá či boli spolu, ale prebraté mali, kde budú
okná umiestnené. Nepamätá si, či prišiel po rekonštrukcii s ním do styku, ale v priebehu rekonštrukcie

sa stretávali, nemá vedomosť kto vyberal okná na jeho byte, keď prišli okná už boli nastavené. Okná
sme menili v rámci celej rekonštrukcie strechy.

10./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

11./ Predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 3.200,66 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal
a to z titulu, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo.
Žalobca v predmetnom v spore nepoprel, že vzhľadom k rýchlosti stavby, cenu okien posielali až po
montáží, čiže cena okien bola žalovanému oznámená až potom, keď boli okná namontované. Žalovaný

nevedel o hodnote okien, vedel len o type strešných okien, no v podstate mohol vedieť aj o ich hodnote
a to zo stránky spoločnosti Velux.
Žalovaný v predmetnom spore tvrdil, že je pravdou, že si vybral dve okná na elektrické ovládanie a
tie boli nainštalované tam, kde sa nedalo dočiahnuť, pretože pôvodné okná vzhľadom na technológiu,
ktorú žalobca použil pri rekonštrukcii strechy sa už nedali použiť, a aby bola svetlosť zachovaná nemohli

dať 6 okien ale dali 4, pričom taktiež potvrdil , že o cene okien sa nerozprávali, lebo to bola podľa neho
náhrada za pôvodné okná .
Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. 5946 ( č.l.5) bolo zistené , že žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese X., obec X., katastrálne územie X., parcela č. XXXX, sup. číslo
XXXX, druh stavby X bytový dom, o.č.2, parcela č. XXXX, sup. číslo XXXX, druh stavby 9 bytový dom,

o.č.4, vchod č. 2, štvrté poschodie, byt číslo XX, pričom predmetnú nehnuteľnosť žalovaný nadobudol
na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX - XXXX/XX.
Z montážneho listu predloženého žalobcom ( č.l. 3) bolo zistené, že žalobca dňa 26.10.2016 vykonal
montáž strešných okien VELUX GPU MK08 0050 v počte 2 kusy , montáž BDX MK08 2000 zateplovacia
sada v počte 2 kusy, montáž VELUX ADW MK 08 0000 lemovanie v počte 2 kusy .

Z montážneho listu nachádzajúceho sa na č.l. 4 bolo zistené, že žalovanému bola dňa 03.11.2016
vykonaná montáž elektrického strešného okna GGU CK04 006621 v počte 2 kusy , zateplovacia sada
elektrického okná v počte 2 kusy a montáž VELUX EDW CK04 0000 lemovanie elektrického okna v
počte 2 kusy .
Predmetná montáž bola vykonaná svedkom V. Y., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil , že so žalovaným

preberali okná a to kde budú umiestnené, byt bol otvorený a nepamätá si , či bol žalovaný pri montáži .
Z faktúry vystavenej žalobcom žalovanému ( č.l. 7) bolo zistené , že žalobca vystavil dňa 26.10.2016
žalovanému faktúru číslo XXXXXXX, splatnú dňa 11.12.2016 na sumu 1.315,85 eur, pričom predmetom
faktúry bolo dodanie a montáž VELUX strešné okno GPU MK08 0050 v počte 2 kusy, BOX M KO8 2000zatepl. sada, VELUX EDW MK 08 0000 lemovanie , zľava 20% montáž okien dňa 26.10.2016 v celkovej
výške 1.315,85 eur.
Z faktúry vystavenej žalobcom žalovanému ( č.l. 8) bolo zistené , že žalobca vystavil dňa 03.11.2016

žalovanému faktúru číslo XXXXXXX, splatnú dňa 19.12.2016 na sumu 1.884,81 eur, pričom predmetom
faktúry bolo dodanie a montáž el. strešné okno bezúdr.GGU CK04 006621, BOX CK04 2000 zatepl.
sada el. okna v počte 2 kusy, VELUX EDW CK04 0000 lemovanie el. okna , zľava 20% montáž okien
dňa 03.11.2016 v celkovej výške 1.884,81 eur.
Z dôvodu, že si žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúcemu z predložených faktúr ho žalobca

listom zo dňa 19.01.2018 vyzval na plnenie - pokus o mimosúdny zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie
celkovej sumy vo výške 3.200,66 eur a to najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy,
pričom si žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 25.01.2018.
Predmetné skutočnosti ani jednou zo strán sporu neboli rozporované.

12./Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo

dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

13./Podľa§631ods.1Občianskehozákonníka,zhotoviteľjepovinnýdielovykonaťpodľazmluvy,riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

14./ Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení
diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je
ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané
preddavky.

15./ Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

16./ Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17./ Právny zástupca žalovaného namietal pasívnu legitimáciu žalovaného a to z dôvodu, že
rekonštrukcia výmeny strechy a strešnej krytiny, izolácie, zrušenie a vystavanie nových vikierov malo

byť hradené z fondu opráv, čo v spore nikto nespochybňoval, avšak zmluva nezahŕňala výmenu okien,
čo potvrdil aj sám žalovaný, keď uviedol, že má za to, že išlo o náhradu za pôvodné okná, z čoho teda
jednoznačne vyplýva , že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný

18./ Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je v

celom rozsahu dôvodná.

19./ Súd podľa § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami sporu nie je sporné, že došlo k rekonštrukcii
strechy a v súvislosti s ňou aj k výmene okien. Spornou bola skutočnosť, či bola medzi stranami sporu
uzavretá dohoda ohľadom výmeny okien v byte žalovaného.

20./ Žalobca v spore tvrdil, že vykonávali rekonštrukciu na základe zmluvy, pričom finančné prostriedky
malibyťnarekonštrukciustrechyhradenézfonduoprávbezokienarobilasarekonštrukciacelejstrechy,
prerábali sa vikiere.
Žalovaný v rámci svojej argumentácie potvrdil, že vedel o tom, že v rámci rekonštrukcie celej strechy

budú odstránené vikiere, nenamietal to z dôvodu, že keď to rozoberú a dajú tam nové, vždy je to lepší
stav. Vedel, že vikiere budú nové, aby to korešpondovalo s celkovým vzhľadom strechy.
Pôvodne sa rekonštrukcia nemala vykonávať nad jeho bytom, nebolo to zahrnuté v zmluve,
rekonštrukcia sa vykonala a hradila z fondu opráv a zároveň potvrdil, že si vybral dve okná na elektrické
ovládanie, lebo boli nainštalované tam, kde sa nedalo dosiahnuť, o cene sa nerozprávali, lebo mal za

to, že išlo o náhradu za pôvodné okná.

21./ Právny zástupca žalobcu v spore tvrdil, že strany sporu uzavreli v mesiaci október 2016 ústnu
dohodu o diele, predmetom ktorej mala byť montáž 4 strešných okien s montážnym príslušenstvom vcelkovej sume vo výške 3.200,66 eur. Montáž okien nebola súčasťou rekonštrukcie strechy, ktorá sa
prerábala nad bytom žalovaného.
Skutočnosť, že montáž okien nebola súčasťou strechy zhodne potvrdili aj strany sporu.

Čo sa týka zmluvy o dielo, pri zmluvne o dielo vzniká vzájomný (synalagmatický) záväzkový právny
vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou
o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo
prevziať a zaplatiť jeho cenu
Zmluva o dielo je dvojstrannou zmluvou, v ktorej vystupuje zhotoviteľ diela a objednávateľ diela.

Vznik zmluvy o dielo predpokladá dohodu strán najmä dohodu o podstatných obsahových zložkách t.j.
predmete zmluvy ( diela) a o odmene zhotoviteľa.
Účastníkmi zmluvy o dielo je ten, kto dielo zhotovuje ( zhotoviteľ diela ) a ten, pre koho sa dielo vykonáva
( objednávateľ diela ).
Podstatnými náležitosťami ( essentialii negotii) zmluvy o diele sú
a) určenie diela ( predmetu zmluvy )

b) určenie ceny diela
c) vyhotovenie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa
Predmetom zmluvy o dielo je dielo a dielom sa rozumie nielen hmotný alebo nehmotný výsledok nejakej
činnosti, ale i samotná činnosť, ktorá nemusí smerovať k nejakému výsledku.
Medzi ďalšie podstatné náležitosti zmluvy o dielo patrí aj dohoda o cene, pretože ide o odplatnú zmluvu.

Žalobca vykonal montáž strešných okien s vedomím žalovaného, čo ani jedna zo strán sporu
nerozporovala, pričom taktiež strany sporu zhodne uviedli, že podľa zmluvy sa nemala realizovať
rekonštrukcia strechy nad bytom žalovaného, ale z dôvodu, aby strecha bola ucelená, došlo k
odstráneniu vikierov u žalovaného a teda aj k rekonštrukcii strechy nad bytom žalovaného, čo bolo z
hradené fondu opráv avšak bez úhrady za výmenu okien .

Aj táto predmetná skutočnosť nebola medzi stranami sporu taktiež sporná z čoho vyplýva, že žalovaný
vedel o skutočnosti, že okná nebudú hradené z fondu opráv ale musia si ich výmenu hradiť vlastníci
bytov sami, čiže musí ich niekto uhradiť.
Z toho dôvodu žalobca vykonal montáž strešných po dohovore so žalovaným, ktorý pri montáží
spolupracoval tým spôsobom, že žalobcovi ukázal umiestnenie strešných okien z čoho jednoznačne

vyplýva,žežalovanýužvtomčasemoholvedieť,žepredmetnéoknápovykonanímontážetrebauhradiť,
keďže ich úhrada bola vyňatá z fondu opráv, z ktorých sa financovala len strecha.
Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu dohody o diele a to vzhľadom na
absenciou jedenej z podstatných náležitostí zmluvy ako je určenie ceny diela, pričom sa súd sa stotožnil
s námietkou žalovaného, že k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo v dôsledku absencie obligatórnych

náležitostí zmluvy a prihliadnuc taktiež na skutočnosť, že žalobca fakticky ničím nepreukázal, že medzi
stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, súd predmetný nárok žalobcu posudzoval podľa
Občianskeho zákonníka oko bezdôvodné obohatenie.

22./ Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia

znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi
tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor
koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť
(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002).
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie
je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. V odbornej
literatúre i súdnej praxi je bezdôvodné obohatenie chápané ako záväzok, ktorého obsahom je povinnosťtoho, kto sa obohatil, vydať to, o čo sa obohatil a jej korešpondujúce právo toho, na ktorého úkor k
obohateniu došlo, požadovať vydanie predmetu obohatenia. Predpokladom zodpovednosti za získané
bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne

vzniknutý stav obohatenia.

23./ Vychádzajúc za skutočností, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo a to práve
z dôvodu absencie určenia ceny diela, súd mal za to, že u žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie.
Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na

úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal.
Žalovaný vedel, že strešné okná nie sú hradené z fondu opráv, z fondu opráv sa mu zrekonštruovala
strecha, ktorej rekonštrukcia nebola upravená zmluvne a vzhľadom ako aj na značný časový odstup
vykonávania rekonštrukcie strechy, už aj strecha nachádzajúca sa nad jeho bytom si vyžadovala
rekonštrukciu a v dôsledku vykonania celoplošnej rekonštrukcie došlo aj k výmene strešných okien.
Žalobca výmenu okien zrealizoval s vedomím žalovaného, okná umiestnil podľa jeho požiadaviek a

montáž okien mu následne vyfakturoval, pričom žalovaný vystavenú faktúru žalobcovi dodnes neuhradil.
Žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že žalovanému vykonal montáž strešných
okien, čo nebolo sporné medzi stranami sporu, čiže žalovaný získal majetkový prospech v hodnote
strešných okien.
Kplneniubezprávnehodôvodudochádzatým,žejedenzúčastníkovdostalmajetkovéhodnotyplnením,

na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže
byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a pod.). Samotné
plnenie tu môže spočívať v tom, že sa poskytne nejaká vec (peniaze), postúpi pohľadávka, zriadi právo
alebo vykoná nejaká práca bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Tým došlo na strane
toho, kto majetkový prospech nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred plnením.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode ohľadom financovania
predmetných strešných okien, pričom žalovaný mal za to, že budú hradené z fondu opráv , na strane
žalovaného došlo k zväčšeniu jeho majetku oproti stavu pred plnením a preto je povinný takto získaný
majetkový prospech vrátiť.
V predmetnom spore neobstoja tvrdenia žalovaného , že mal za to, že ide o výmenu starých okien

za nové, vedel, že sa bude robiť výmena okien súvisiaca s rekonštrukciou strechy, výmena strešných
okien v jeho byte sa vykonávala s jeho vedomím, na montáž nereagoval žiadnym spôsobom, nevyjadril
nesúhlas a, keďže vedel , že nedošlo medzi ním a žalobcom k žiadnej dohode ohľadom montáže
strešných okien, pričom si mohol montáž okien vykonať sám vzhľadom na skutočnosť ako uviedol, že
pracuje v stavebníctve.

Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý
( uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obdo 16/2008 zo dňa 16. decembra 2008).
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v predmetnom spore uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v
tom, že v byte žalovaného vykonal montáž strešných okien a to v rámci rekonštrukcie strechy, čo v

spore potvrdil aj vypočutý svedok ako aj sám žalovaný, žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal a
ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že ide len o výmenu starých okien za
nové, čiže na strane žalovaného došlo k zväčšeniu jeho majetku oproti stavu pred plnením a preto súd
rozhodol tak ako uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 3.200,66 eur, predstavujúcu hodnotu, ktorá mu vznikla montážou strešných okien.

24./ Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.

25./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

26./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27./ Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

28./ Pretože sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,
súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumyodo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí určenej lehoty na plnenie tak, ako to požadoval žalobca,
vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaného vyzval na plnenie písomnou výzvou zo dňa 19.1.2018,
doručenej žalovanému dňa 31.1.2018, pričom v predmetnej výzve mal žalovaný lehotu 10 dní na plnenie

a v stanovenej lehote si žalovaný svoj záväzok nesplnil a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
počnúc od 11.2.2018.

29./ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutí,
ktorým sa konanie konči.

30./Podľaods.2,vyššiecit.zák.ustanovenia,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným :nesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31./ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojitosti s § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že
priznal žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov konania v plnej výške.

33./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.