Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/131/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809208972
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3809208972.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ A., žalobcu 2/ T., proti žalovaným:
1/ A., 2/ B. o náhradu škody, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ a žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 22. augusta 2019, č.k. 5C/152/2009-375, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 2.397,86 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od
05.08.2008 do zaplatenia, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II. uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 18.835,35 eur spolu s
úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 7.179,80 eur od 05.08.2008 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy

483,50 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.070,40 eur od 01.01.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 1.090,20 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, 5,75 % ročne zo sumy 1.126,20 eur
od 01.01.2013 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 1.161,- eur od 01.01.2014 do zaplatenia, 5,25
% ročne zo sumy 1.188,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 1.204,20 eur od
01.01.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.210,20 eur od 01.01.2017 do zaplatenia, 5 % ročne
zo sumy 1.234,80 eur od 01.01.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.260,- eur od 01.01.2019 do

zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 646,50 eur od 01.07.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 215,50 eur mesačne, počnúc dňom 01.07.2019 vždy do 20.teho dňa v
mesiaci. Výrokom IV. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom V. priznal žalobcom 1/, 2/ nárok na
náhradu trov konania spoločne a nerozdielne voči žalovanému 1/ a 2/ v rozsahu 100%. Výrokom VI.
priznal štátu nárok na náhradu trov štátu voči žalobcovi 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu
50%. Výrokom VII. priznal štátu nárok na náhradu trov štátu voči žalovanému 1/ a 2/ spoločne a

nerozdielne v rozsahu 50%. Výrokom VIII. znalcovi U.. L.. M. U.. náhradu znalečného nepriznal. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 427 ods. 1, 2, § 429, § 431, § 442 ods. 1, § 447 Obč. zákonníka,
§ 84 ods. 1 - 5, § 87, § 89 ods. 1 - 9 zák. č. 461/2003 Z.z., § 4 ods. 1, § 7 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15
ods. 2 zák. č. 315/1996 Z.z. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že v
konaní sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú náhrady škody voči žalovaným 1/ a 2/, ktorá im bola spôsobená v
dôsledku dopravnej nehody zo dňa 05.08.2007. Mal za nesporné, že dňa 05.08.2007 došlo pred obcou

U. k dopravnej nehode v dôsledku stretu vozidiel N. R. EČV: U.-XXXCK, ktoré riadil
žalobca 1/ a P. EČV: U., ktoré riadil vodič T. B.. Vlastníkom vozidla N. R. je žalobca 2/ a vlastníkom
vozidla P. A.alovaný 1/. V dôsledku nehody vznikla žalobcovi 1/ škoda v súvislosti s poškodením zdraviaa žalovanému 2/ vecná škoda v súvislosti s poškodením vozidla N. R.. Konštatoval, že v konaní ostala
spornou otázka zodpovednosti žalovaného 1/ za vzniknutú škodu. Súd prvej inštancie predtým ako
zvažoval mieru účasti strán na zavinení nehody vychádzal z premisy uvedenej odvolacím súdom, že

bezpečnosť cestnej premávky vyžaduje striktné dodržiavanie dopravných predpisov, vrátane povinnosti
dbať na dopravné značky, ako aj neohrozenie plynulosti cestnej premávky, čo okrem iného znamená
primeranou a rozumnou mierou sa spoliehať na disciplinovanosť ostatných účastníkov cestnej premávky
vo vzťahu k rešpektovaniu záväzným spôsobom stanovených pravidiel tejto premávky. V súvislosti s
daným tvrdením a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu považoval za významné zisťovanie

skutočnosti, či spôsob jazdy a riadenie vozidla N. R. vodičom, bol ovplyvnený požitím návykovej látky,
ktorá mu bola zistená v nemocnici v Q. v jeho moči. Na základe toho nechal vypracovať znalecký
posudok U.. L.. N. M., U., ktorého následne aj v konaní vypočul. Na zistenie príčiny vzniku dopravnej
nehodynariadilvkonaníznaleckédokazovanieznaleckýmústavom,ktorýtakistoposudzovalajznalecký
posudok predložený v trestnom konaní a vypracovaný I.. Y. U.. Súd prvej inštancie konštatoval,
že zo záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu vyplynulo, že vzhľadom na rozdielne výpovede

vodiča T. B. a žalobcu 1/, technickú príčinu vzniku dopravnej nehody je potrebné posúdiť variantne. V
prípade variantu A, za predpokladu, že žalobca 1/ prešiel do ľavého jazdného pruhu ešte pred začatím
predbiehania vozidlom P. A., je príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča vozidla P. A..
V prípade variantu B, t.j. žalobca 1/ prešiel do ľavého jazdného pruhu až v čase, keď už bol predbiehaný
vodičom vozidla P. A., je príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy žalobcu 1/ vzhľadom na

smerové vedenie vozidla a nesprávna technika jazdy vodiča vozidla P. A. vzhľadom k rýchlosti jazdy.
V tomto prípade by vodič vozidla P. zabránil dopravnej nehode, ak by sa pohyboval rýchlosťou jazdy
nižšou, resp. najvyššie povolenou (90 km/h) a neuskutočnil by tak predchádzanie vozidla N.. Vodič
vozidlaN.byzabránildopravnejnehode,akbyneuskutočnilprechádzaniezpravéhodoľavéhojazdného
pruhu v čase, keď už bol predchádzaný vozidlom P.. Podľa znalcov oba varianty sú z hľadiska priebehu

nehodového deja technicky prijateľné a nie je možné uviesť, ktorá z príčin je pravdepodobnejšia, keďže
znalcom neprináleží hodnotiť jednotlivé výpovede. Pokiaľ žalobca 1/ v súvislosti s vykonaným znaleckým
dokazovaním uvádzal, že do ľavého jazdného pruhu neprechádzal, súd prvej inštancie poukázal na
výpoveď žalovaného 1/ pred súdom, svedkov vypočutých v konaní a v konaní sp. zn. ČVS: G.. Súd prvej
inštancie poukázal na výpoveď svedka T.. B. v trestnom konaní v postavení obvineného dňa 12.08.2008,

kdeuviedol:„Nozrazuužakosomhopredbiehal,ontesnepredmojímautomvybočildoľavéhojazdného
pruh, kde som išiel ja, na čo som sa mu snažil vyhnúť tak, že som išiel s autom ešte viac smerom na ľavú
krajnicu,kdesomvidel,žeonsavrátilznovudoprava,kedysomišielužpomalypotráve,vtedysomsaaj
ja vrátil späť na ľavú stranu vozovky, kedy zrazu A. bol opäť v mojom jazdnom pruhu, kedy sme sa bokmi
áut zrazili“ a takisto opakovane pri danom výsluchu uviedol, že žalobca 1/ mu vybočil do cesty keď ho už

predbiehal. J. B. sa v trestnom konaní cítil nevinným, nakoľko ako uviedol, pokiaľ by žalobca nevybočil
zo svojho jazdného pruhu a neohrozil ho, tak uvedená nehoda by sa nestala. Ďalej súd prvej inštancie
konštatoval, že svedok pri výsluchu 12.08.2008 uviedol, že predmetné skutočnosti rovnako uvádzal aj
vo svojom výsluchu na tretí deň po nehode, t. j. dňa 08.08.2007, pričom daná skutočnosť v konaní
žiadnym spôsobom nebola stranami ani len rozporovaná a spochybňovaná. Vzhľadom na vyskytnuté

rozpory vo výpovedi J. B. medzi výpoveďami v trestnom konaní a pred súdom v októbri 2010, súd prvej
inštancie pri výpovedi svedka v konaní pred súdom poukázal na časový odstup od momentu nehody.
Za relevantnú považoval výpoveď svedka J. B. z trestného konania zo dňa 12.08.2008 vzhľadom aj na
skutočnosť, že pri predbiehaní sa jednalo o krátky časový úsek, t. j. o zlomky sekúnd a situáciu kolízie,
ktorá bola situáciou bezpochyby stresovou, kedy nemožno vylúčiť ani potvrdiť, že skutočnosti, ktoré sa

udiali v rýchlom slede sa mohli vodičovi J. B. javiť ako ich vzhľadom na dlhší časový odstup, opisoval
21.01.2008, t. j. takmer po 5. mesiacoch pred vyšetrovateľom a po 27. mesiacoch od nehody
kedy vypovedal na súde, javiť skreslene a odlišne než ako ich uvádzal na tretí deň po danej nehode
dňa 08.08.2007 totožne s výpoveďou dňa 12.08.2008. Pokiaľ sa týka znaleckého posudku podaného
I.. Y. vo vzťahu k výpovedi vodiča P. zo dňa 12.08.2008, ktoré za správne vo vzťahu k danej výpovedi

považoval aj znalecký ústav, I.. Y. taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že primárnou príčinou nehody
podľa stôp zakreslených políciou bolo náhle vybočenie vozidla N. R. do protismerného pruhu v čase
predbiehania a tiež rýchlosť vozidla, ktoré ho predbiehalo. Ak by J. B. išiel povolenou rýchlosťou,
nemohol by predbiehať žalobcu 1/, ktorý sa mal pohybovať s najväčšou pravdepodobnosťou rýchlosťou
93km/h (znalecký ústav v odpovedi na otázku č. 5 vo svojom závere uviedol, že takto nameranú hodnotu

v čase pred zrážkou možno považovať za technicky prijateľnú). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 13.09.2010 uviedol, že keď chceli s T. B. predbiehať žalobcu 1/, videli,
že je zle lebo žalobca 1/ akoby si chcel skrátiť zákrutu, išlo o ľavotočivú zákrutu a vyšiel do ľavého
jazdného pruhu, pričom bolo to v čase keď ho T. B. začal predbiehať. Ako začal T. B. predbiehať žalobcu1/ po tom čo sa zaradil do ľavého jazdného pruhu, vtedy si začal žalobca 1/ skracovať zákrutu, takže
žalovaný 1/ sa dostal až na trávnik naľavo, a aby sa nedostali niekde do priekopy, tak zrejme z tohto
dôvodu volant strhol a potom narazili do vozidla žalobcu 1/. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že žalobca 1/

sa mu nezdal čistý, vydedukoval to z jeho pohybov, ale aj z pohľadu očí a to vtedy keď sa stretli na
benzínovej pumpe. Takisto žalovaný 1/ uviedol, že žalobca 1/ šiel po ceste tak, akoby tam bol sám.
Pokiaľ ide o požitie návykovej látky, súd prvej inštancie mal znaleckým dokazovaním za preukázané, že
v čase dopravnej nehody dňa 05.08.2007 približne o 8:45 hod. žalobca 1/ viedol motorové vozidlo pod
vplyvom drogy. Aj napriek skutočnosti, že z objektívnych príčin - neodobratia vzorky krvi, znalec nemohol

určiť mieru ovplyvnenia schopnosti žalobcu 1/ viesť motorové vozidlo pod vplyvom drogy mal za zjavné,
že konanie žalobcu 1/ malo vplyv na kolíznu situáciu a stret dvoch prevádzok. Súd prvej inštancie
mal za nesporné, že žalobca 1/ noc pred nehodou dňa 04.08.2007 sa nachádzal na chate, z ktorej
odchádzal ako uviedol „okolo 4. hod ráno“, k nehode došlo o 8.45 hod. dňa 05.08.2007 a ešte večer dňa
05.08.2007o19:03hod.malvovzorkemočuprítomnosťpsychoaktívnychlátok.Vovzorkemočužalobcu
1/ o 19:03 hod. v deň nehody bola podľa záverov znalca preukázaná prítomnosť psychoaktívnej látky

a jej metabolitu, čo je dôkazom toho, že pervitín žalobca 1/ požil pravdepodobne v nočných hodinách
dňa 04.08.2007. Znalec ďalej uviedol, že metamfetamínové psychostimulanciá sú návykovými látkami
nebezpečnými nielen pre samotného užívateľa, ale aj pre okolie, kedy nebezpečným pre okolie je aj
vykonávanie činnosti akou je vedenie motorových vozidiel. Účinok danej látky je exitačný, t.j. vzrušivý
a budivý účinok, ktorý je u vodiča nežiadúcim, nakoľko vodič tak môže v cestnej premávke vykonávať

rizikové situácie. Pod vplyvom vyšších hladín môže byť vodič dezorientovaný a naopak pri doznievaní
účinku môže mať jedinec zníženú úroveň bdelosti a pozornosti. Zo záverov znalca je zjavné, že už aj
nízkekoncentráciemetamfetamínuvkrvisúspojenésnarušením spôsobilostiviesťspoľahlivoaovládať
motorové vozidlo. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo záverov znaleckého posudku a z výpovede
znalca je zjavné, že prítomnosť ktorejkoľvek psychoaktívnej návykovej látky v moči a jej metabolitu

svedčí o tom, že daný jedinec s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou predmetnú
návykovú látku pred nastúpením do vozidla požil a ako vodič vozidla bol ovplyvnený touto látkou. Znalec
vo svojej výpovedi uviedol, že amfetamín je metabolickým produktom metamfetamínu, pričom uviedol:
„Ak v moči my nájdeme metamfetamín tak je vysoká miera pravdepodobnosti, že táto látka bola aj v
krvi, po dvoch dňoch ak nájdeme v moči stopy látky tak nájdeme už len metabolické - amfetamín“.

Súd má potom za to, že tak ako to uviedol aj znalec, pokiaľ v moči bol nájdený metamfetamín po
10 hodinách od nehody, pričom pri prítomnosti tohto metabolitu v moči sa musí jednať podľa tvrdení
znalca o stav niekoľkohodinový, je potom nepopierateľné, že v čase nehody bol žalobca ovplyvnený
pervitínom. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ podľa odvolacieho súdu mal skúmať či
došlo k ovplyvneniu vedenia vozidla žalobcom 1/ pod vplyvom psychotropnej látky, nakoľko predmetné

závery znaleckého posudku preukazujú skutočnosti, na dokazovanie ktorých sa mal súd prvej inštancie
zamerať, znaleckým dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že prítomná psychotropná
látka v tele žalobcu 1/ mohla ovplyvniť spôsob jazdy. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že k ovplyvneniu psychotropnou látkou u žalobcu 1/ aj reálne došlo a jazdil pod vplyvom takejto látky.
Aj keď znalec ani súd nemohli z objektívnych príčin (neodobratie vzorky krvi po nehode) ustáliť akú

koncentráciu takýchto látok v krvi mal žalobca 1/ v čase nehody a tým aj ustáliť mieru ovplyvnenia vodiča
N., to nič nemení na fakte, že vzhľadom na prítomnosť amfetamínu v moči po takmer 10. hodinách po
nehode, (ktorý je odpadovým produktom drogy a po takomto časovom úseku sa podľa vyjadrenia znalca
už v krvi nemal nachádzať), žalobca 1/ pod vplyvom drogy nasadol do vozidla, šoféroval ho, čím porušil
§4 zákona č. 315/1996 Z. z. a v príčinnej súvislosti s tým ohrozil účastníkov cestnej premávky spôsobom

svojej jazdy vyššie spomenutým, konkrétne vodiča P.. Čo sa týka námietky žalobcov, že odber moču
nebol vykonaný sterilne mal za to, že znalec vo svojej výpovedi potvrdil, že daná skutočnosť nemala
vplyv na zistenie, že v moči žalobcu 1/ aj 10 hodín po nehode sa nachádzal odpadový produkt drogy
pervitín. Aj keď znalec uviedol, že nie je štandardné ak vzorka bola odobratá do bažanta pri posteli,
ale stále je to vzorka použiteľná. Test nebol zameraný na baktérie v odbernej nádobe, ktoré nijakým

spôsobom aj keby sa tam nachádzali by nespochybnili fakt, že v tele - v moči žalobcu 1/ sa nachádzala
tesne po nehode psychotropná látka. K tomu súd poznamenáva, že z vykonaného dokazovania nie je
možné určiť presný čas odobratia vzorky moču, pričom nespornou a v konaní preukázanou
bola skutočnosť, že o 19:03 bola vo vzorke moču prítomná látka metamfetamín a amfetamín. Súd prvej
inštancie ďalej konštatoval, že na predmetnú vec sa pozeral komplexne, kedy nemožno určiť v tomto

prípade iba jedného vinníka nehody. V danom prípade sa jednalo o viacero porušení zákonných
ustanovení ako aj žalobcom 1/ aj vodičom vozidla P., z ktorých všetky podľa úvahy súdu zohrávali
podstatný význam a boli príčinou vzniku dopravnej nehody. Vykonaným dokazovaním mal za to, že
vybočeniu vozidla N. do protismeru došlo počas predchádzania vozidlom P., čím prvotná príčina vznikunehody je nesprávny spôsob jazdy vodiča vozidla N., pretože vyvolal kolíznu situáciu a to spôsobom, že
vytvoril náhlu prekážku vodičovi B., navyše preukázateľne pod vplyvom drogy. Avšak nesprávny spôsob
jazdy vozidla N. sám o sebe nevyvoláva kolíznu situáciu ani neznemožňuje zabrániť vzniku nehody.

Súd prvej inštancie mal potom za to, že príčinou vzniku škody bolo takisto aj správanie vodiča vozidla
P., a to prekročením povolenej rýchlosti, čo v prípade pokiaľ by zákonom ustanovenú rýchlosť dodržal
(podľa § 15 ods. 2 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách je to rýchlosť 90
km/h), nemohol by uskutočniť predbiehací manéver (nakoľko vozidlo pred ním sa pohybovalo rýchlosťou
93km/h čo uviedol I.. Y. a znalecký ústav, ktorý vypočítal rýchlosť na hodnotu 90 km/h s pripustením

+ - odchýlky, potvrdil, že I.. Y. vypočítané hodnoty rýchlosti v čase pred zrážkou možno považovať za
technicky prijateľné) a takisto aj nesprávnou technikou jazdy, nakoľko predbiehací manéver sa rozhodol
vodič P. uskutočniť v mieste, kde šírkové pomery cestnej komunikácie v mieste vzniku dopravnej nehody
neumožňovali vykonať predchádzanie (dané tvrdenie je súčasťou záverov znaleckého ústavu v prípade
variantu A). Predmetné skutočnosti zo strany vodiča P. znemožňovali zabrániť vzniku nehody, a preto
ich súd považoval za skutočnosti rozhodujúce, podieľajúce sa na vzniku nehody, na základe čoho došlo

zo strany súdu k moderácii zavinenia na vzniku dopravnej nehody žalobcom 1/. Súd prvej inštancie
mal na základe vykonaného dokazovania za to, že v danom prípade zodpovednosť za zavinenie vzniku
dopravnej nehody nesú tak ako žalobca 1/ aj vodič P., pretože obaja sa podieľali na vyvolaní kolíznej
situácie. Teda ak v zmysle § 441 OZ bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, ten znáša
škodu pomerne vo výške 50%. Dôvodil, že v predmetnom percentuálnom vyjadrení je zohľadnená tá

skutočnosť, že k vzniku nehody viedli dve porušenia zákona zo strany žalobcu 1/ (jazda pod vplyvom
drogy a náhle vybočenie do pravého pruhu v čase predbiehania vodičom P.) ako aj 2 porušenia zákona
zostranyvodičaP.(prekročenierýchlostimax.povoleneja vzmyslezáverovznaleckéhoústavu
vykonaný predbiehací manéver v mieste, ktoré neumožňovalo bezpečne vykonať predchádzanie). Súd
prvej inštancie mal aj napriek týmto okolnostiam za to, že stále je potrebné mať na zreteli aj skutočnosť

uvádzanú odvolacím súdom, že vodič P. aj keď porušil pravidlo cestnej premávky o najvyššej povolenej
rýchlosti, spoliehal sa na riadne dodržiavanie pravidiel cestnej premávky žalobcom 1/. Za preukázaného
stavu, že žalobca 1/ riadil vozidlo pod vplyvom drogy, jeho schopnosti viesť motorové vozidlo boli
obmedzené ( aj keď vzhľadom na objektívne príčiny - neodobratie vzorky krvi nebolo možné ustáliť
do akej miery ovplyvnilo užitie drogy správanie žalobcu 1/, čo nemení nič na skutočnosti, že žalobca

tak mohol ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky, čo sa v konaní preukázalo, že ich aj reálne
ohrozil. Viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie za to, že dodržiavanie povinnosti
dbať na dopravné značky, ako aj neohrozenie plynulosti cestnej premávky znamená aj primeranou
a rozumnou mierou sa spoliehať na disciplinovanosť ostatných účastníkov cestnej premávky. V tejto
súvislosti s daným prípadom uviedol, že možno poukázať aj na výpoveď vodiča P., ktorý očakával,

že v prípade, ak bude vozidlo riadené žalobcom 1/ predchádzať, to ho nebude obmedzovať a bude
jazdiť podľa pravidiel cestnej premávky - teda v pravom jazdnom pruhu. Vzhľadom na ovplyvnenie
žalobcu 1/ návykovou látkou - pervitínom sa vodič P. A. aj keď predpokladal riadne dodržanie zákona
zo strany žalobcu 1/ nemohol objektívne (bez vedomosti o skutočnosti, že žalobca 1/ je pod vplyvom
drogy a bez vlastného zapríčinenia) spoliehať na disciplinovanosť žalobcu 1/, a preto bolo nevyhnutným

posudzovať spôsob jazdy žalobcu 1/. Nakoľko znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že správanie
žalobcu 1/ bolo ovplyvnené návykovou látkou, potom mal súd prvej inštancie za to, že táto skutočnosť
nemôže byť na ujmu žalovaného 1/ a v danom prípade tak nemožno určiť jediného vinníka nehody a
takisto ani určiť jej jedinú príčinu. Na základe uvedených skutočností súd určil, že základ žaloby je
daný, avšak nároky z toho vyplývajúce prináležia žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 50%. Súd prvej inštancie

potom priznal žalobcovi 2/ v rozsahu 50% náhradu škody vo výške 2.397,86 eur a žalobcovi 1/ náhradu
na bolestnom v rozsahu 50% vo výške 2.320,- eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
2.683,60 eur, náhradu za stratu na zárobku počas PN vo výške 1.344,90 eur za obdobie do 01.06.2008
a 12.487,48 eur po skončení PN spolu so zákonnými úrokmi z omeškania, ktoré nároky v odôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne špecifikoval a odôvodnil. V prevyšujúcej časti nepreukázaného ušlého

zisku, duplicitne uplatnenej náhrady za stratu na zárobku po skončení PN za 5 dní mesiaca august
2009 žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobcom
je potrebné priznať plnú náhradu trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy, pričom o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka trov štátu, vzhľadom na ich
vznik v súvislosti s vykonaným výsluchom svedkov, znalcov a znaleckým dokazovaním štátu vznikli trovy

v dôsledku návrhov strán, ktoré v konaní štát hradil. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko znalecké
dokazovania boli vykonané na základe žiadosti strán, boli určené na preukázanie skutočností tvrdených
stranamiabolinimipreukázanéskutočnosti,ktorésúvprospechtakžalobcu,akoajžalovaných,zaviazal
strany na povinnosť znášať trovy štátu v rozsahu po 50%. Čo sa týka uplatneného znalečného U.. L..M., U.., ten si znalečné uplatnil, avšak nakoľko ho v zákonnej lehote súdu nevyčíslil, súd mu náhradu
znalečného nepriznal.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol v
celom rozsahu. Zastával názor, že bolo potrebné náhradu škody žalobcom 1/, 2/ zamietnuť, pretože
z prevedeného vykonaného dokazovania vyplýva, že výlučnú zodpovednosť za dopravnú nehodu zo
dňa 05.08.2007 nesie žalobca 1/, pretože riadil osobné motorové vozidlo pod vplyvom psychoaktívnej

návykovej látky a pod vplyvom tejto návykovej látky opustil jazdný pruh, vošiel do protismeru, čím vošiel
do jazdnej dráhy predbiehajúceho vozidla. Mal za to, že na takýto záver je v spise dostatok dôkazov.
Nesúhlasil so súdom prvej inštancie vyhodnotením rovnakej miery spoluúčasti na dopravnej nehode
konaniavodičaN.R.skonanímvodičamotorovéhovozidlaP.A..Malzato,žesúdprvejinštancievtomto
smere nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď na jednej strane konštatuje, že mal vykonaným
dokazovaním za preukázané, že vybočenie vozidla N. R. do protismeru, ku ktorému došlo počas

predchádzania vozidlom P. A. je prvotnou príčinou vzniku nehody a konštatoval, že sa jedná o nesprávny
spôsob jazdy vodiča N. R.. Ďalej konštatoval, že bolo preukázané znaleckým dokazovaním, že vodič
vozidla N. R. preukázateľne viedol motorové vozidlo pod vplyvom drog, a to konkrétne pervitínu, pričom
prítomná psychotropná látka v tele žalobcu 1/ mohla ovplyvniť spôsob jazdy, a to takým spôsobom, že
tento vodič so svojím motorovým vozidlom bez akéhokoľvek logického dôvodu vybočil do protismeru a

na druhej strane vo svojom odôvodnení na rovnanú úroveň postavil prekročenie povolenej rýchlosti zo
strany vodiča P. A., ktoré je nepatrným prekročením povolenej rýchlosti. Nesúhlasil ani s rozhodnutím
súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania. Mal za to, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť,
že nikto z účastníkov nárok na náhradu trov konania nemá. Na úvahe súdu bola v prvom rade postavená
otázka spoluzavinenia a výška plnenia sa potom odvíjala od percenta spoluzavinenia, ako to vypočítal

súd prvej inštancie. Zastával názor, že náhradu škody žalobcovi 1/, 2/ bolo potrebné zamietnuť, nakoľko
z vykonaného dokazovania vyplýva, že výlučnú zodpovednosť za dopravnú nehodu zo dňa 05.08.2007
nesie žalobca 1/, pretože riadil osobné motorové vozidlo pod vplyvom psychoaktívnej návykovej látky a
pod vplyvom tejto návykovej látky opustil jazdný pruh, vošiel do protismeru, čím vošiel do jazdnej dráhy
predbiehajúceho vozidla.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/, a to vo
výroku I., II., III., V. a VII. rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu voči žalovanému 2/ zamietne a prizná mu náhradu trov konania, alternatívne, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie

dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nevysporiadal dostatočne pre konanie s podstatnou
skutočnosťou, a to prítomnosťou psychoaktívnych návykových látok u žalobcu 1/, vzhľadom na ktorú

skutočnosť má žalovaný 2/ za to, že mu nárok na plnenie nevznikol. Zastával názor, že príčinou vzniku
dopravnej nehody bola jazda žalobcu 1/ pod vplyvom psychoaktívnej návykovej látky - metamfetamín,
kedyzjehostranydošlokporušeniuiďalšíchpovinnostívyplývajúcichzustanovenízák.č.315/1996Z.z.
Mal za nesporné, že žalobca 1/ sa počas jazdy nevenoval dostatočne vedeniu vozidla a pravdepodobne
aj pod vplyvom návykovej látky opustil jazdný pruh, čím vošiel do jazdnej dráhy predbiehajúceho vozidla,

ktoré viedol žalovaný 1/. Vzhľadom na uvedené mal za to, že rozsah porušenia povinností, požitie
návykovej látky nevynímajúc, je zásadnou príčinou nehody / škodovej udalosti, za ktorú by mal niesť
zodpovednosť len sám žalobca 1/. V uvedenej súvislosti poukazoval aj na výpoveď U.. L.. M., ktorý
potvrdil, že z vykonaného odberu je možné identifikovať zvýšené množstvo použitia návykovej látky,
keďže v moči žalobcu 1/ sa nachádzal nielen amfetamín (ako produkt rozkladu), ale aj mentamfetamín.

Žalovaný 2/ vyslovil názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil druh a intenzitu jednotlivých
okolností, ktoré mali vplyv na vznik nehody, a tak následne nesprávne posúdil mieru účasti žalobcu 1/
a žalovaného 1/ na dopravnej nehode. Žalovaný 2/ súdu prvej inštancie vytýkal, že sa v odôvodnení
nevyporiadal s podstatnou argumentáciou žalovaných, a to, že žalovaný 1/ pri predbiehaní musel zvýšiť
rýchlosť a spoliehal sa na štandardné sa správanie ostatných účastníkov cestnej premávky. Nezohľadnil,

že v moči žalobcu 1/ sa nachádzali dve chemické látky, a to metamfetamín a amfetanín, čo indikuje
zvýšené množstvo požitia návykovej látky, a teda jej zvýšený vplyv na organizmus (ovládacie, vnemové
schopnostižalobcu1/).Malzato,žesúdprvejinštancievrozporesozákonomneuviedol,akéskutočnostipovažoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie tak považoval za nepreskúmateľné.

4. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobcovia 1/, 2/, okrem výroku,
ktorým bola ich žaloba zamietnutá v časti vo forme ušlého zisku a tiež okrem výroku V. napadnutého
rozsudku. Súdu prvej inštancie vytýkali nesprávne skutkové závery. Nepovažovali za správne, že súd
prvej inštancie vychádzal pri ustálení miery účasti na dopravnej nehode z výpovede T. B. v trestnom
konaní. V tejto súvislosti dôvodili, že T. B. v trestnom konaní bol obvinený a mohol sa brániť spôsobom,

ktorý uzná za vhodný, nemusel vypovedať pravdivo. Z takejto výpovede následne vychádzal aj znalec I..
Y., ktorý nepodal znalecký posudok v predmetnom súdnom konaní, ale v trestnom konaní vedenom proti
T. B.. Aj tento znalecký posudok nie je znaleckým posudkom podaným v tomto súdnom konaní a je len
listinným dôkazom. Odlišné procesné postavenie mal T. B. v danej veci, keď v konaní pred súdom prvej
inštancie bol vypočúvaný v postavení svedka, a to po zákonnom poučení o jeho povinnosti vypovedať
vo veci pravdivo, o skutočnostiach, ktoré sú mu známe, o priebehu dopravnej nehody. V uvedenej

súvislosti poukazovali na zápisnicu o pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 25.10.2010, na ktorom bol
svedok podrobne vypočutý. Z takto vykonaného dôkazu možno ustáliť záver, že žalobca 1/ spôsobom
svojej jazdy autom nevytvoril vodičovi T. B. náhlu prekážku, ako nesprávne ustálil súd prvej inštancie a
ako nesprávne uvažoval v trestnom konaní pribratý znalec I.. Y.. Súdu prvej inštancie tiež vytýkali, že
opomenul prihliadnuť na ďalší významný dôkaz pre posúdenie miery účasti na vzniku dopravnej nehody,

a to výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 13.09.2010. Trvali na tom, že
vodič B. svojimi zmyslami už vnímal v čase, keď sa rozhodol predbiehať, že pred ním idúce vozidlo
nie je len v pravom jazdnom pruhu, a že toto vozidlo bezpečne nemôže predísť, a napriek tomu sa ho
rozhodol predísť tak, že sa dostal ľavou stranou vozidla na nespevnenú krajnicu a následne v dôsledku
nestability vozidla narazil do vozidla, ktoré riadil žalobca 1/. Zastávali názor, že na základe vykonaného

dokazovania pred súdom prvej inštancie mal súd vychádzať z variantu A znaleckého posudku ÚSI S.,
ktorého závery sú podstatné pre posúdenie miery účasti na vzniku dopravnej nehody stretnúvších sa
prevádzok. Pokiaľ ide o údajné ovplyvnenie žalobcu 1/ pervitínom, ako okolnosťou majúcou vplyv na
vznik dopravnej nehody, žalobca 1/ vedome požitie pervitínu pred jazdou odmieta. Vyslovili názor, že
ani zo znaleckého posudku L.. M., U.. nie je preukázané, a to ani po výsluchu znalca na pojednávaní

súdu prvej inštancie dňa 24.05.2019, že bol ovplyvnený pri vedení motorového vozidla tak, že by to malo
podstatný význam na vzniku dopravnej nehody, a teda aj vzniku škody. Trval na tom, že vedome neužil
pervitín, ani inú návykovú látku, neuznáva ani dôkaznú hodnotu odobranej vzorky moču do nesterilnej
nádoby - bažanta pri posteli, a to nielen z dôvodu kontaminácie baktériami, ako uvažoval znalec, ale
predovšetkým z dôvodu, že nie je vylúčené, že takáto nádoba mohla byť kontaminovaná močom inej

osoby, ktorá mala požitý pervitín. V konaní opakovane zdôrazňoval, že nebol pri vedení auta ovplyvnený
návykovou látkou, resp. drogou a že žiadna takáto látka nemala vplyv na vznik dopravnej nehody.
Nebolo preukázané, že by viedol motorové vozidlo spôsobom vyvolávajúcim konfliktnú situáciu na ceste,
neviedol vozidlo ani nedovolene rýchlo ani agresívne, čo sa však nedá konštatovať u vozidla žalovaného
1/, ktorého vodič jednoznačne viedol vozidlo agresívne, rýchlosťou nedovolenou, predbiehal vozidlo

žalobcu 1/ v úseku, v ktorom podľa názoru znaleckej organizácie ÚSI S. nemohol bezpečne predísť
a v dôsledku nezvládnutia vedenia vozidla v neprimeranej rýchlosti do vozidla vedeného žalobcom 1/
narazil a toto vozidlo sa v dôsledku nárazu prevrátilo mimo cesty a žalobca 1/ utrpel vážne zranenia,
ktoré poškodili jeho zdravie závažným spôsobom na celý život. Ustálenie účasti v rozsahu 50% pre
oboch prevádzkovateľov vzhľadom na uvedené dôvody nemožno považovať za správne ani spravodlivé.

Uplatnili odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové
a právne závery).

5. Žalobcovia 1/, 2/ k podanému odvolaniu žalovaného 1/ v písomnom vyjadrení uviedli, že zotrvávajú
na nimi podanom odvolaní. Nesúhlasili s návrhom žalovaného 1/, že súd prvej inštancie mal žalobu

zamietnuť. Žiaden z vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie nevylučuje zodpovednosť žalovaného
1/ za vznik dopravnej nehody a teda aj za vznik škody žalobcom. Pokiaľ žalovaný 1/ uvádza, že znalecký
posudok ÚSI S. nie je správny, pretože neriešil, či bol žalobca 1/ ovplyvnený drogou, ide o nesprávny
názor, nakoľko v znaleckom posudku boli riešené odborné otázky uložené súdom prvej inštancie, a
to otázky správnosti techniky jazdy účastníkov dopravnej nehody. Pokiaľ sa žalovaný 1/ odvoláva na

znalecký posudok L.. M., U.., jeho závery sú len v rovine pravdepodobnosti, právne irelevantné, keďže
nebolo možné ustáliť mieru ovplyvnenia žalobcu 1/ návykovou látkou. Podľa potvrdenia NSP U. so
sídlom v Q., výsledok skúmania vzorky moču nemôže slúžiť na forenzné účely a na potvrdenie alebovylúčenie pozitivity zistenej látky v moči muselo byť realizované špecifické vyšetrenie z krvi pacienta.
Preto súd prvej inštancie ani nemal na túto okolnosť pre pochybnosti o jej správnosti prihliadať.

6. Žalobcovia 1/, 2/ k odvolaniu žalovaného 2/ vo svojom písomnom vyjadrení navrhli, aby odvolací
súd rozhodol v súlade s podaným odvolaním žalobcov 1/, 2/. Uviedli, že námietka žalovaného 2/, že
žalovaný 1/ bol postavený do situácie, aby pri svojej jazde zohľadnil aj nepredvídateľné faktory, nemá
opodstatnenie. Považovali za potrebné poukazovať na to, že odborné otázky súd prvej inštancie riešil
s pribratím odborníka, a to ÚSI S., teda vrcholnej odbornej inštitúcie v oblasti dopravných nehôd a

žalobcovia 1/, 2/ zastávajú stanovisko, že dopravná nehoda sa odohrala v súlade s variantom A záverov
znaleckého posudku ÚSI S., pri ktorej bol vyslovený odborný záver, že práve žalovaný 1/, resp. vodič B.,
nesprávnou technikou jazdy, a to výrazným prekročením dovolenej rýchlosti a predbiehaním v situácii,
keď nemohol bezpečne pred ním idúce vozidlo predísť, spôsobil vznik kolíznej situácie a tým aj vznik
dopravnej nehody a škody, ktorá nemusela vzniknúť, ak by bol jazdil dovolenou rýchlosťou a nebol
by predbiehal vozidlo, ktoré viedol žalobca 1/ v situácii, ktorej šírkové rozmery vozovky a postavenie

vozidla N. R. na vozovke neumožňovali bezpečné predídenie. Odvolaciu námietku, že príčinou vzniku
dopravnej nehody bola jazda žalobcu 1/ pod vplyvom návykovej látky považujú za nedôvodnú, pretože
príčinou dopravnej nehody bola práve nesprávna technika jazdy s vozidlom žalovaného 1/, čo je
možné považovať za jednoznačný a odborne podložený záver znaleckej organizácie ÚSI S.. Žalobca
1/ poukazoval na to, že opakovane sa vyjadroval k výsledku orientačného vyšetrenia moču odobratého

spôsobom, ktorý už popísal vo svojich vyjadreniach. Pokiaľ žalovaný 2/ argumentuje tým, že súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil druh a intenzitu jednotlivých okolností majúcich vplyv na dopravnú
nehodu, s týmto názorom sa stotožňujú len v tom smere, že súd prvej inštancie nesprávne považoval
za porovnateľné údajné porušenie pravidiel cestnej premávky tzv. rezanie zákruty k situácii, ktorú mal
možnosť vodič B. vnímať a správne vyhodnotiť, ako aj údajné ovplyvnenie spôsobilosti viezť motorové

vozidlo žalobcu 1/ s porušeniami pravidiel cestnej premávky zo strany vodiča žalovaného 1/. Pokiaľ
žalovaný 2/ argumentuje v ďalšej časti odvolania tým, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil
svoje rozhodnutie, uviedli, že ani táto odvolacia námietka nemá opodstatnenie.

7. Žalovaný 2/ k odvolaniu žalovaného 1/ v písomnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojom

odvolacom návrhu. So skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalovaného 1/ sa stotožňuje a považuje
tieto za logicky správne, dôvodné a pre spravodlivé rozhodnutie vo veci za podstatné. Mal za to, že
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola jazda
žalobcu 1/ pod vplyvom psychoaktívnej návykovej látky - metamfetamín, kedy z jeho strany došlo k
porušeniu i ďalších povinností vyplývajúcich z ustanovení zák. č. 315/1996 Z.z. Žalobca 1/ sa počas

jazdy nevenoval dostatočne vedeniu vozidla a pravdepodobne aj vplyvom návykovej látky opustil jazdný
pruh bez smerového svetla, čím vošiel do jazdnej dráhy predbiehajúceho vozidla, ktoré viedol žalovaný
1/.Prekročenierýchlostižalovaného1/vkonanínebolojednoznačne konštatovanéamožnoprijaťzáver,
že ak rýchlosť prekročil, tak nepatrne cca 3 km/h. Vzhľadom na uvedené mal za to, že rozsah porušenia
povinností, požitie návykovej látky nevynímajúc, je zásadnou príčinou nehody / škodovej udalosti, za

ktorú by mal niesť zodpovednosť len sám žalobca 1/. Vyslovil názor, že závery súdu prvej inštancie
nekorešpondujúanisvýpoveďouU..L..M.,ktorýpotvrdil,žezvykonanéhoodberujemožnéidentifikovať
zvýšené množstvo použitia návykovej látky, keďže v moči žalobcu 1/ sa nachádzal nielen amfetamín
(ako produkt rozkladu), ale aj metamfetamín. Ide o tak závažné zistenia, že miera zavinenia žalobcu 1/
bola konajúcim súdom vyhodnotená nesprávne.

8. V ďalších písomných vyjadreniach žalobcovia 1/, 2/ opakovali skutočnosti, na ktoré poukazovali v
predchádzajúcich vyjadreniach.

9. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti
vo veci samej ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaniach žalobcov
a žalovaných vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej

inštancie vo veci samej. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy
v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré
tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania
vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvejinštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolacie námietky žalobcov a žalovaných
sú totožné s ich tvrdeniami, ktoré uplatnili pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia ani žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne

skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdom prvej inštancie a
s ktorými by sa tento pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Námietky žalobcov
a žalovaných uvedené v ich odvolaniach preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v
odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje, aby nadbytočne
neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

11. Posúdením obsahu odvolaní odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcov a žalovaných
predovšetkým smerujú proti nimi tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej
inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa ich názoru k naplneniu dôvodov na

odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Po preskúmaní námietok vyjadrených
v odvolaniach odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, lebo so všetkými v odvolaní
uvádzanými dôvodmi sa už súd prvej inštancie vyporiadal a odvolacie dôvody žalobcov, ako aj
žalovaných v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.

12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí
zásada voľného hodnotenia dôkazov súdom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,

pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

13. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, akú výpovednú resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu -
ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. Pokiaľ
v odvolaní bolo namietané požitie listinných dôkazov z trestného spisu, potrebné je uviesť, že listinný

dôkaz je podľa odvolacieho súdu jedným z najfrekventovanejších dôkazných prostriedkov. V danom
prípade bol tento dôkaz vykonaný zákonným spôsobom. Samotný dôkaz bol súdom prvej inštancie
vyhodnotený vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený
iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva
z § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval. Vysvetlil svoje závery, ako

aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je v tomto smere vyčerpávajúce. Do obsahu
základného práva strany podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd nepatrí právo strany dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

14. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

15. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcov a žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie.

16. Pokiaľ v danom prípade sa jedná o posúdenie spoluzavinenia poškodeného žalobcu 1/ a určenie
podielu zodpovednosti žalobcu 1/, ako aj žalovaného 1/ za škodu na zdraví, ktorá bola spôsobená
žalobcovi 1/, odvolací súd len dodáva:17. V zmysle ust. § 415 Obč. zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 420 ods. 1, 3 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. V zmysle ust. § 441 Obč. zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

20. Východiskom ustanovenia § 441 Obč. zákonníka je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba výsledkom
konania škodcu, ale aj samotného poškodeného. Preto je potrebné, aby v súlade so všeobecnou
prevenčnoupovinnosťouvobčiansko-právnychvzťahochbolatakáskutočnosťzohľadnenáapoškodený
buď pomerne, alebo úplne niesol škodu vzniknutú na vlastnom majetku či zdraví. Aj keď zákon

hovorí o zavinení poškodeného, neznamená to, že zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti
je nevyhnutným predpokladom jeho spoluúčasti v zmysle § 441 Obč. zákonníka. V občianskom
súdnom konaní súd na spoluzavinenie poškodeného prihliada aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak
v priebehu súdneho konania vyšli najavo také skutkové okolnosti na strane poškodeného, ktoré boli
príčinou, poprípade jednou z príčin vzniku škody, nemožno vyvodiť plnú zodpovednosť škodcu práve pre

chýbajúcupríčinnúsúvislosťmedzijehokonanímaškodou.Vrozsahu,vakomsanaškodlivomnásledku
podieľali okolnosti na strane poškodeného, nie je daná zodpovednosť škodcu. Príčinná súvislosť medi
odškodňovaným následkom a konaním škodcu je nevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti za
škodu. Preto stále platí, že v konaní súd aj bez námietky škodcu rozhoduje o prípadnej spoluúčasti
poškodeného na vlastnej škode.

21. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že v čase dopravnej nehody boli tak žalobca
1/ ako vodič motorového vozidla N. R. vo vlastníctve žalobcu 2/, tak aj vodič motorového vozidla
P. A., ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný 1/, povinní dodržiavať všeobecné právne predpisy, ich
povinnosti sú teda zistiteľné a nepochybné. Tak ako už bolo uvedené odvolacím súdom, že bezpečnosť

cestnej premávky vyžaduje striktné dodržiavanie dopravných predpisov, vrátane povinnosti dbať na
dopravné značky, ako aj neohrozenie plynulosti cestnej premávky, čo okrem iného znamená primeranou
a rozumnou mierou sa spoliehať na disciplinovanosť ostatných účastníkov cestnej premávky vo vzťahu k
rešpektovaniu záväzným spôsobom stanovených pravidiel tejto premávky. V danej veci sa však jednalo
o viacero porušení zákona z oboch strán, je daná zodpovednosť oboch vodičov, nakoľko u oboch možno

konštatovať porušenie ust. § 415 a nadv. § 420 Obč. zákonníka. Odvolací súd mal za preukázané,
tak ako aj súd prvej inštancie, že zo strany vodiča vozidla N. sa jednalo o nesprávny spôsob jazdy,
nakoľko vyvolal kolíznu situáciu spôsobom, že vytvoril náhlu prekážku vodičovi B., vodičovi vozidla P. a
naviac bol ovplyvnený psychotropnou látkou a pod vplyvom tejto látky jazdil. Ku škodlivému následku
prispel aj vodič vozidla P., a to prekročením povolenej rýchlosti a rovnako aj nesprávnou technikou jazdy,

nakoľko predbiehací manéver sa rozhodol uskutočniť v mieste, kde šírkové pomery cestnej komunikácie
v mieste vzniku dopravnej nehody neumožňovali vykonať predchádzanie. Z uvedeného mal odvolací
súd za preukázané, že pokiaľ obaja porušili svoje povinnosti, je možné určiť mieru zodpovednosti v
pomere50%ku50%.Čosatýkamieryzodpovednostiobochvodičov,odvolacísúdmázato,ženemožno
stanoviť výlučnú mieru zodpovednosti jedného z nich. Je nepochybné, že pokiaľ by obaja dodržali svoje

povinnosti predpísané všeobecnými právnymi predpismi, k škode by nedošlo. Odvolací súd je toho
názoru, že žalobca svojím správaním porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415
Obč. zákonníka, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vyporiadal a svoje
úvahy presvedčivo rozviedol. Ani odvolací súd nespochybňuje spoluzavinenie žalobcu na spôsobení
škody. Keďže okolnosti na strane žalobcu viedli k vzniku škody, ktorá mu bola spôsobená, súd prvej

inštancie správne postupoval, keď v zmysle ust. § 441 Obč. zákonníka rozhodol, že žalobca a žalovaný
budú znášať následky škodnej udalosti pomerne. Súd prvej inštancie teda vo veci správne aplikoval
ust. § 441 Obč. zákonníka. Odvolací súd konštatuje, že pomer zavinenia 50% ku 50% ustálil súd prvej
inštancie správne po starostlivom zvážení skutkových okolností predmetnej dopravnej nehody.

22. Vzhľadom na to, že žalobcovia a žalovaní podanými odvolaniami osobitne nespochybnil výšku
priznanej sumy, odvolací súd sa s uvedeným (bez predloženia osobitnej odvolacej argumentácie)
nezaoberal.23. Ďalšia časť odvolacích námietok žalovaných smeruje voči správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o trovách konania medzi stranami sporu, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcom nárok
na ich náhradu voči žalovaným v rozsahu 100% (§ 255 ods. 1 CSP). Posúdením rozhodujúcich

skutočností odvolací súd nevzhliadol ani v týchto námietkach žalovaných dôvod pre odlišné rozhodnutie
v identifikovanej, napadnutej časti rozhodnutia.

24. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou konania. Zmyslom a účelom náhrady trov v
konaní pred všeobecným súdom, je poskytnúť úspešnej strane, alebo strane, ktorej to priamo priznáva

zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela, alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu takéto konanie pred všeobecným
súdom či už nebolo vôbec, alebo netrvalo dlhší čas. Inštitút náhrady trov konania teda plní v zásade
reparačno-satisfakčnú funkciu.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Náhrada trov konania vychádzajúc z vyššie cit. zák. ust., je teda ovplyvnená zásadou úspechu vo
veci, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní, o ktoré ide nepochybne aj v preskúmavanej
veci, keďže len v tomto sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu vo veci. Úspech vo veci súd vždy
skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa v zásade

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný
úspech vo veci vtedy, ak bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené. Tak za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu (Občianskeho súdneho poriadku - § 142 ods. 3), tak za súčasného procesného
kódexu (vychádzajúc z komentára k ust. § 255 CSP, na ktorý správne súd prvej inštancie
poukazuje a ktorý sa tiež aplikuje v súdnej praxi), však bolo a je tiež naďalej možné priznať účastníkovi

plnú náhradu trov konania, aj keď bol úspešný iba čiastočne, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu (ako je tomu tiež v posudzovanej veci) a v ktorom
prípade, pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia takto „čiastočne“ úspešného účastníka, sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočítava z výšky súdom priznaného plnenia. Teda správne súd prvej
inštancie posúdil, že zásada úspechu vo veci sa uplatňuje aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí

od úvahy súdu, či znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu,
avšak za predpokladu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, príkladom čoho je
tiežajdanýsporonáhraduškody,vktoromsižalobcasvoju ujmuoceníspravidlavyššie,akonakoľkomu
ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Je potrebné v takomto prípade rozlišovať,
čo je základné a čo je sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že škoda bola spôsobená

a jej výška nasleduje, vychádzajúc z čoho opodstatnene a správne za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP,
priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100% (samozrejme tých,
ktoré boli účelne vynaložené na uplatnenie práva, a ktoré budú následne počítané z výšky prisúdeného
plnenia, čo bude však predmetom posudzovania súdom prvej inštancie až v druhej etape rozhodovania
o trovách, teda o samotnej výške trov konania).

27. Odvolací súd s prihliadnutím k vyššie uvedeným záverom konštatuje aj správnosť výrokov o náhrade
trov, ktoré vznikli štátu.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu s poukazom na čiastočný úspech strán
v odvolacom konaní.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).