Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Cb/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219200182
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4219200182.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B,
Bratislava, IČO: 36 062 235, v konaní zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanému v 1/ rade: Auctionor s.r.o., Sústružnícka 1368/3, Komárno, IČO: 35 917 938,
žalovanému v 2/ rade: Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X, J. I.Ž., prechodne H. X, X. - W. P.Q., v konaní
zast. SVITOK a spol. s.r.o., so sídlom Tomašikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, o zaplatenie

6.957,52 eur s prísl. sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6 957,52 eur s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 16.3.2017 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd návrh žalobcu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi voči žalovanému v 1. rade p r i z n á v a plnú výšku náhrady trov konania.

IV. Súd žalovanému v 2. rade voči žalobcovi p r i z n á v a plnú výšku náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom zo dňa 14.1.2019 sa domáhal na Okresnom súde Komárno proti žalovaným v 1. a
v 2. rade vydania rozsudku na uloženie povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 6 957,52 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16.3.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil titulom regresného nároku za porušenie povinností žalovaným

v 1. a v 2. rade. Žalobca je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), ktorý definuje jej pôsobnosť
a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti, a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, oddiel Po, vložka č. 983/B.

Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou

Kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných
nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Systém zelenej karty vznikol na základe
Doporučenia č. 5, z 25. januára 1949, ktoré prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre
vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov. Kancelária
Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola
spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus

fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal
Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako
je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených napôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). V súlade s článkom 5.1 Internal Regulations
Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo
(prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu,

ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou. Žalobca je v súlade
s článkom 10 ods.1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ ES zároveň orgánom
povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom - Poistný garančný
fond (§ 24 ods. 2 zákona o PZP). Žalovaný 1/ je právnická osoba - držiteľ motorového vozidla zn.
CADILLAC s EČV: X.-XXXGC, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ je fyzická

osoba-vodičmotorovéhovozidlazn.CADILLACsEČV:X.-XXXGC,ktoréhoprevádzkoubolaspôsobená
škoda (ďalej len ,,vozidlo“). Dňa 15.12.2013 spôsobil žalovaný 2/ ako vodič predmetným vozidlom v
dôsledku dopravnej nehody materiálnu škoda na motorovom vozidle zn. HYUNDAI s EČV: X., ktorého
držiteľom bol v tom čase W. J. (ďalej len „poškodený “). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá
odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Asociácia
poisťovacích spoločností Rakúska .Tá svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal

Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva
z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 13.02.2017 z poistného garančného

fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 7.472,50 €, z ktorého suma vo výške 514,98 € predstavuje
poplatok systému Zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil
v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej
karty v krajine miesta nehody. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo
dňa 15.02.2017 uplatnil u žalovaných právo na náhradu poistného plnenia vo výške 6.957,52 € a vyzval

žalovaných, aby uhradili dlžnú sumu do 15.03.2017. Žalovaní svoj dlh do dnešného dňa neuhradili ani
len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému
škodu. Tým, že žalovaný 1/ nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona
o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona
o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu

toho, čo za neho plnil.

Žalobca poukazuje na to, že žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
a žalovaný 2/ zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením

právnej povinnosti. Žalobca zároveň poukazuje aj na to, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom
na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb. rozhodným
právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy
štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah
zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie,

vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva
na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre
prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel
počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8).

2. Na základe výzvy súdu žalovaný v rade 1 k doručenému návrhu sa nevyjadril. Žalovaný v rade
2. k doručenému návrhu žalobcu podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalovaný 2 v čase
dopravnej nehody vykonával činnosti pre prevádzkovateľa motorového vozidla (žalovaného 1), a preto
žalovaný 2 za akúkoľvek prípadnú škodu spôsobenú poškodenému nezodpovedá v zmysle § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2 požiada konateľa prevádzkovateľa motorového vozidla

o vyjadrenie ohľadom právneho vzťahu medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 a tieto dôkazy predloží
súdu v tomto konaní, prípadne zabezpečí výpoveď tejto osoby ako svedka v tomto konaní. Žalovaný 2
odmieta zodpovednosť za dopravnú nehodu zo dňa 15.12.2013, a teda aj zodpovednosť za prípadnú
škodu vzniknutú poškodenému. Žalovaný 2 nebol účastníkom žiadneho konania, v ktorom by mohol
relevantným spôsobom obhajovať svoje postavenie. Z opatrnosti žalovaný 2 namieta aj výšku škody,

ktorá mala vzniknúť poškodenému pri uvedenej dopravnej nehode.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení (ďalej len „Zákon“) kanceláriaposkytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa § 24 ods. 5 zákona kancelária
poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje

poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podľa § 4 ods. 2 Zákona poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky.
Podľa Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČR 32 Cdo 331/2011: „Kancelář poskytuje z garančního fondu
poškozenému plnění za škodu způsobenou provozem motorového vozidla pouze v tom rozsahu a výši,
v nichž ji poškozený prokázal a v nichž za ni podle ustanovení § 442 a násl. obč. zák. odpovídá osoba

bez pojištění odpovědnosti. Jen takové plnění je proto plněním za toho, kdo odpovídá za škodu, a
jen za takovéto plnění vzniká Kanceláři nárok na náhradu (vedle nákladů na delegovanou pojišťovnu).
Není tedy pro závěr o vzniku a výši postižního nároku Kanceláře postačující samotné zjištění, že
Kancelář poskytla poškozenému plnění. V případě pochybností o tom, zda bylo takové plnění poskytnuto
opodstatněně, tj. především v případě pochybnosti, zda osoba bez pojištění odpovědnosti za škodu
vůbec odpovídá a jaký je rozsah této odpovědnosti, je tedy soud nejen oprávněn, nýbrž též povinen

(v mezích procesních pravidel, v nichž se promítá projednací zásada) zkoumat, zda a v jaké výši
vznikla poškozenému škoda a zda a v jakém rozsahu za tuto škodu odpovídá osoba bez pojištění
odpovědnosti za škodu způsobenou provozem motorového vozidla.“ V zmysle citovaných zákonných
ustanovení a v súlade s právnym záverom, na preukázanie vzniku nároku Žalobcu je Žalobca povinný
preukázať všetky podmienky vzniku nároku, a to (i) porušenie povinnosti zo strany Žalovaného 2, (ii)

vznik škody a (iii) príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Samotné plnenie
zo strany Žalobcu v konkrétnej výške nie je automaticky bez ďalšieho dôkazom existencie nároku v
uvedenej výške. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. Naopak z listinných
dôkazov predložených samotným žalobcom (číslo listu 72) zrejme (keďže sa jedná len o list právneho
zástupcu) vyplýva záver, že súdy v Rakúsku konštatovali zavinenie oboch vodičov v rovnakom pomere.

Žalovaný 2 opätovne namieta svoju zodpovednosť za tvrdenú škodu poškodeného, a preto plnenie
Žalobcu nebolo opodstatnené a bolo v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 Zákona. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd žalobu Žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal Žalovanému
2 náhradu trov konania vo výške 100%.

3. K podanému vyjadreniu žalovaného v rade 2. písomne sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 12.6.2019 v
ktoromuviedol,žežalobcamázato,žežalovaný2/nepochybnezodpovedázaškodupodľaustanovenia
§ 420 ods. 1 OZ, a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva,
je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť
uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu

z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj zákon o PZP“)
tzv. postih. Žalovaný 1/ zodpovedá za škodu v zmysle ust. § 427 OZ ako prevádzateľ motorového
vozidla. Žalobca má teda právo postihu voči obom žalovaným - tak voči prevádzateľovi, ako aj proti
vodičovi - osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe

zavinenia. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje taktiež na čl. 7 Dohovoru v zmysle
ktorého ,,Bez ohľadu na právo rozhodné pre určenie zodpovednosti, sa prihliada vždy na predpisy o
konaní a bezpečnosti dopravy platné v mieste a čase nehody.“
Nakoľko došlo k dopravnej nehode na území Rakúska, treba pri posudzovaní predmetného prípadu, a
to bez ohľadu na právo rozhodné pre určenie zodpovednosti, prihliadať na predpisy platné v mieste a

čase nehody, a teda na rakúske právne predpisy. Tvrdenia žalovaného 2/, že v čase dopravnej nehody
len vykonával činnosť pre žalovaného 1/ žalobca rozporuje, považuje ich za účelové a doposiaľ za
nepreukázané. V čase podania žaloby vychádzal žalobca z listinných dôkazov, ktoré tvoria prílohy k
žalobe. Na základe týchto dôkazov má žalobca za preukázané, že žalovaný 2/ bol v čase dopravnej
nehody vodičom motorového vozidla, v dôsledku ktorého prevádzky bola spôsobená škoda. V prípade,

že žalovaný 2/ svoje tvrdenia v konaní náležite preukáže, t.j. preukáže existenciu pracovnoprávneho
vzťahu medzi ním a žalovaným 1/ a preukáže, že škoda bola spôsobená pri výkone pracovnej činnosti
prežalovaného1/,žalobcazvážiďalšiedispozičnéúkony.Žalovaný2/malnepochybnemožnosťpripojiť,
resp. aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak doposiaľ tak neurobil, a preto žalobca
dáva súdu, ohľadom neskôr predložených dôkazov, na zváženie aplikáciu vyššie uvedených ustanovení

CSP.

4. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na ktorom žalobca uviedol, že žalobca splnil svoju
zákonnú povinnosť za spôsobenú dopravnú nehodu, pri ktorej žalovaný 2 riadil motorové vozidlo amotorové vozidlo prevádzkoval žalovaný v rade 1. V čase poistnej udalosti motorové vozidlo nemalo
uzatvorené zákonné poistenie, preto žalobca vykonal poistné plnenie v prospech poškodeného a
predmetným návrhom sa domáha voči žalovanému uloženia regresného nároku titulom vykonaného

plnenia. Poukazuje na predložené listinné dôkazy v spise, z obsahu ktorých vyplýva, že žalobca
uplatnenú istinu voči žalovaným riadne vyplatil žalovaného spôsobom prevodu na účet. Poukazuje ďalej
na rozhodnutie príslušného rakúskeho súdu v spojitosti s rozhodnutím odvolacej inštancie, kde súdy
ustálili mieru zavinenia škodcu a poškodeného v pomere 50 %. Uvedenú mieru žalobca pri vyplatení
poistného plnenia zohľadnil. Samotná výška poistného plnenia bola určená práve vyššie citovanými

rozhodnutiami rakúskych súdov. Momentálne vedomosť nemá, či vôbec žalobca skúmal majetkové a
osobné pomery žalovaného 2 pri určení výšky regresného nároku. Tieto skutočnosti doteraz žalovaný 2
nerozporoval. Žalovaný v rade 2. na ústnom pojednávaní uviedol, že žalobca nesplnil svoju povinnosť
na uplatnenie regresného nároku a to preukazovať výšku škody, ktorú vyplatil v prospech poškodeného.
Vyplýva to z č.l. 72 spisu, kde z listiny vyplýva, že i poškodený spolupôsobil pri vzniku škody a predmetná
skutočnosť nie je zohľadnená v uplatnenom nároku. V neposlednom rade poukazuje na rozhodnutie

4 EÚs/377/2018, v ktorom je konštatované, že okrem preukázania výšky škody v rámci uplatnenia
regresného nároku sa musí prihliadnuť aj na okolnosti vzniku škody ako i na majetkové pomeru škodcu.
V neposlednom rade poukazuje na rozhodnutie C-587/2015, v ktorom rozhodnutí tiež je bližšie rozvinutý
spôsob určenia výšky regresného nároku.
Čo sa týka právneho vzťahu žalovaného 2 k žalovanému v 1. rade podľa informácií žalovaný 2

vykonával obdobnú činnosť pracovnej činnosti pravdepodobne na základe pracovnej dohody. Žiaľ z
dôvodu pasivity žalovaného 1 nevie súdu predložiť listinné dôkazy. Do spisu nie je založené rozhodnutie
príslušných súdov Rakúska. Žalovaný 2 ani nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, nebol
ani jeho účastníkom, nebol vypočutý ako svedok, preto namieta absenciu predmetného dôkazu, na
ktorý sa žalobca odvoláva. Každopádne namieta úroky a trovy konania, zahrnuté do regresného

nároku žalobcom, nakoľko predmetné konanie nemá oporu v hmotnom práve. Čo sa týka tvrdenia
žalovaného 2 o vykonávanej činnosti v prospech žalovaného 1 sa vyjadriť nevie, oboznámené listinné
dôkazy zo sociálnej poisťovne akceptuje. Na ďalšom pojednávaní žalobcu poukázal na to, že žalobca
kancelárii zväzu poisťovacích spoločností Rakúska plnil na základe jeho vyúčtovania zo dňa 20.1.2017,
kde rakúska kancelária doručila doklady so žiadosťou o úhrady sumy náhrada škody 3 433,18 eur,

náklady a výdavky 3 524,34 eur, ktorého súčet tvorí žalobou uplatnený nárok žalobcu. Manipulačný
poplatok si neuplatnil. Pri ustálení náhrady škody žalobca vychádzal z rozsudkov rakúskych súdov, kde
poškodenému W. J. bolo priznaných titulom náhrady škody 2 056,46 eur, 4% úrokom a náklady konania
59,50 eur (hotové výdavky). Do uvedených súm s najväčšou pravdepodobnosťou boli započítané ďalšie
položky a to náklady konania I. stupňového a II. stupňového rozsudku, odmena za právne zastupovania

advokátovi a hotové výdavky spojené s vypracovaním znaleckého posudku. Žalovaný v rade 2. na
prednes uviedol, že namieta vôbec náhradu škody vyčíslenú rakúskou kanceláriou sumou 3 433,18
eur, nakoľko ak aj k pôvodnej istine rovnajúcej sa škode priznanej rozhodnutím súdu 2 056,46 eur
pripočítam 4 % úroky od 16.12.2013 až do januára 2017 (necelé 4 roky po 4 %) môže znamenať 16
% z priznanej istiny, kým uplatnená suma prevyšuje 1,5x súdom priznanú istinu. V časti nákladov

a výdavkov namieta trovy konania rovnajúce sa zaplatenej odmeny advokátovi v sume 2 330,- eur z
dôvodu, že takáto odmena je nehospodárna a nepredstavuje najlepší záujem zastúpeného. Pri priznaní
žalobcovi náhradu toho, čo za žalovaného plnil súd musí prihliadnuť na výšku istiny, na okolnosti, za
ktorých škoda vznikla, a na pomery toho, kto škodu spôsobil. Žalovaný 2 namieta celý nárok žalobcu,
pričom najmä nesúhlasí a poukazuje na dohodu medzi jednotlivými poisťovňami vrátane smernice,

ktoré bližšie upravujú, aby kancelárie poisťovní iných štátov v prípade konania s kanceláriou (SR)
konali hospodárne, v čo najlepšom záujme. V danom prípade o hospodárnosti nemôže hovoriť, keď
samotná odmena za právne zastupovanie prevyšuje súdom priznanú istinu. Poukazuje aj na to , že
časová hodnota poškodeného vozidla bola 8 800,- eur. Poukázal na predložené potvrdenie o štúdiu
žalovaného 2 z vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov práv, v zmysle ktorého žalovaný 2 je

študentom I. ročníka ako i potvrdenie o príjme žalovaného 2 u spoločnosti V&J company s.r.o., kde ako
brigádnik v mesiacoch jún až september 2019 dosiahol mesačný príjem v hrubom 130,- eur. Čo sa týka
vzťahu žalovaného 2 k žalovanému 1 poukazuje na predložené čestné prehlásenie N.. O. Z., vtedajšieho
konateľa žalovaného 1, kde uviedol, že žalovaný 2 vykonával v r. 2012 a 2013 pomocné a jednoduché
práce väčšinou administratívneho charakteru a doručovanie dokumentov , presun motorových vozidiel

zákazníkovspoločnosti.Žalovaný2muoznámil,žedošlokdopravnejnehodemot.vozidlomspoločnosti,
bohužiaľ mu nevedel uvedenú situáciu vyriešiť. Od tej doby nemá vedomosti o spoločnosti Auctionor
(žalovaného). Súd vo veci vypočul svedka Y.. O. Z., ktorý uviedol, že v roku 2014 sa rozhodol ukončiť
moje pôsobenie v advokácii, tak v ČR, ako aj SR, nakoľko došlo k nadobudnutiu účinnosti nového Obč.zákonníka v ČR. Z uvedeného dôvodu sa rozhodol spolupracovať so žalovaným 1, kde bol konateľom.
Obchodná činnosť žalovaného 1 sa týkala najmä prenájmu neštandardných vozidiel, príp. obchodovanie
so zdravotníckym materiálom, najmä pre Maďarsko, Bulharsko. Otca žalovaného 2 osobne poznal a

on mu ho doporučil teda svojho syna na určité činnosti. Mali uzatvorenú dohodu. Ak by obchodná
spoločnosť vedela rozvíjať svoju činnosť, boli by uzatvorili pracovnú zmluvu.

Vzťah medzi žalovaným v rade 1. a v rade 2. by sa dalo právne označiť ako dohoda o vykonaní práce.
Konkrétne v čase dopravnej nehody žalovaný 2 viedol motorové vozidlo kupujúcemu, ktorý mal záujem

kúpiť žalovaným 2 šoférované vozidlo. Ku kúpe sa však v dôsledku dopravenej nehody nedošlo. Nemali
uzatvorenú písomnú dohodu o vykonaní práce, len ústnu. Vzťah žalovaného 2 ku žalovanému 1 koľko
trval, presne označiť nevie, trvalo to pravdepodobne počas doby jeho pôsobenia u žalovaného 2 ako
konateľa. Odmena za vykonanú prácu aj za stratu času bola dohodnutá , v akej výške, to už, žiaľ
nepamätá.
Neviem sa k tomu vyjadriť či predmetný pracovný vzťah bol nahlásený na Sociálnej poisťovni, žalovaný

1 mal účtovníčku, bola to jej povinnosť, či to vykonala alebo nie, k tomu sa vyjadriť nevie, ani si už
nespomenie na meno tej účtovníčky. Žalovaný 2 nebol zamestnaný na určitý časový úsek, ale na
konkrétneúkonyapovykonaníprácemubolaodmenavyplatenávhotovosti,tedanemalvýplatnúpásku.
Či vyplatenie odmeny žalovaný 1 žalovanému 2 bolo zachytené do účtovníctva žalovaného 1, k tomu
sa vyjadriť nevie, mala to riešiť účtovníčka. Bol cca 1,5 roka konateľom u žalovaného 1 a žalovaný

2 v tomto období vykonával prácu pre žalovaného 1. Podnikanie v oblasti predaja zdravotníckych
zariadení je dlhodobý proces, a priebežne sa zistilo, že v tejto oblasti podnikania nerozhoduje kvalita
ponúkaného tovaru, ale záujmy určitých skupín, kedy a čo sa nadobudne, a k tomu sa dá pripísať aj
neúspešnosť podnikania žalovaného 1. Síce to trvalo dlhšiu dobu, ale očakávaný zámer sa nenaplnil.
Motorové vozidlo Cadillac nemohol žalovaný 2 využívať na osobné účely, žalovaný 2 musel vykonávať

konkrétne určené úkony, a to zobrať vozidlo do myčky, klientovi, do servisu. Za žiadnych okolností
ho nemohol používať pre vlastnú potrebu. Už so to nepamätám presne aké úkony mal žalovaný 2
vykonať dňa 15.12.2013 ale viem, že sme mali nepríjemnosti, nakoľko nedošlo k realizácii predaja
tohto Cadillacu. V ten deň mal žalovaný 2 dodať vozidlo kupujúcemu, jednalo sa o začiatočnú fázu
predaja, teda nemal splnomocnenie na uzatvorenie kúpnej zmluvy, jeho úlohou bolo doviezť vozidlo

kupujúcemu, ale znova zdôrazňuje, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo práve v dôsledku tej dopravnej
nehody. Uzatvorenie PZP na vozidlo Cadillac mala na starosti účtovníčka, podľa všetkého asi pochybila,
a asi z toho dôvodu nebola uzatvorená a zaplatená PZP. Na návrh žalovaného v rade 2. vo veci
opätovne vypovedal svedok Y.. O. Z., ktorý uviedol, že bol konateľom žalovaného 1. jeho funkcia
konateľa sa skončila odvolaním. Po odvolaní ešte vykonával organizačné záležitosti, pripravoval a

doriešil podklady na odovzdanie funkcie. Samozrejme momentom odvolania ešte musel firemné
záležitosti doviesť do konca, avšak v mene žalovaného 1 už písomnosti nepodpisoval. Pokyny v mene
spoločnosti dával on i v ústnej forme a to i z dôvodu, že tretie strany sa dozvedia o odvolaní až
z výpisu z OR, preto bolo treba doriešiť uvedené záležitosti. Samotné poverenie žalovanému 2 na
odovzdanie motorového vozidla nádejnému kupujúcemu svedok dal ešte ako konateľ spoločnosti. To si

pamätá, nakoľko dôsledkom dopravnej nehody vznikli komplikácie spoločnosti práve vyššie uvedenou
poistnou udalosťou. Po dopravnej nehode neustále volal nádejný kupujúci, nakoľko mal vážny záujem
i v prípade, žeby sa vozidlo opravilo. To, že ako sa skončila celá záležitosť, to uviesť nevie. Nevie
presne určiť, akú dobu svedok pôsobil u žalovaného 1 ako konateľ, vyplýva to z OR. Nemá k dispozícií
ani odvolanie z funkcie konateľa. Zastáva názor, že uvedené listiny sú evidované tiež v OR. Tak, ako

na minulom pojednávaní, opätovne zdôrazňuje, že so žalovaným 2 žalovaný 1 mal uzatvorenú ústnu
zmluvu, nebola ani písomná, ani mailom. Poznamenáva, že žalovaný 1 v tom čase mal obdobných
spolupracovníkov ako žalovaný 2 v počte 5 až 10 tým istým spôsobom. Žalovaný 1 v zast. konateľom
uvedeným spôsobom ako u žalovaného v rade 2 spolupracovníkom odovzdal motorové vozidlá nie
malej hodnoty za účelom splnenia pracovných povinností bez písomného potvrdenia, bola to otázka

dôvery. Samotné odmeňovanie vzhľadom k tomu, že uvedených spolupracovníkov žalovaný 1 vyplácal
v hotovosti ako drobné výdavky, neboli zaevidované do účtovníctva. Spolupracovníkov žalovaný 1
potrebovalajzdôvodu,žemalskladovépriestory,kdebolopotrebnévykladaťtovar.Maximálnežalovaný
1 mohol mať 10 pracovníkov. Vypracované písomné zmluvy so spolupracovníkmi neboli preto, lebo v
prvom rade bola dôležitá výslednosť a dôvera a najmä rýchlosť činnosti. V neposlednom rade vzhľadom

na charakter predmetu činnosti nebola dostatočná práca na stále zamestnanie pracovníkov, ale podľa
potreby. Samotné záležitosti sa vybavovali v priebehu 1 a 4 dní. Konkrétny prípad a to poverenie zo
dňa 11.12.2013 a deň 15.12.2013 ako moment poistnej udalosti možno považovať za bežnú lehotu
obchodnej záležitosti. Ja sa k tomu vyjadriť neviem akú činnosť vykonával nový konateľ po svedkovi.Stretol sa s ním asi 2 krát. U žalovaného 1 bolo bežnou záležitosťou zamestnávať pracovníkov bez
písomnej pracovnej zmluvy a vyplácať ich v hotovosti. Predaj áut nebolo hlavným profilom žalovaného
1, bol to len vedľajší profil. Predával hlavne tonery a spotrebnú elektroniku. Ak si dobre pamätá na trvalý

pracovný pomer nebol nikto prihlásený u žalovaného 1. Áno, bol na to poverený a splnil práve pracovnú
činnosť pre žalovaného 1. žalovaný 2 dňa 15.12.2013, tým, že vozidlo zn. Cadilac šoféroval v Rakúsku
za účelom dodania vozidla nádejnému kupujúcemu, splnil svoju pracovnú činnosť za žalovaného 1. Súd
okremvýsluchustránkonaniaasvedkavovecivykonaldokazovanieajoboznámenímsaspredloženými
listinnými dôkazmi : úradný vestník EÚ č.l. 16 - 33, úradný preklad vyčíslenej škody č.l. 57 - 60, platobný

rozkaz OS v Rakúsku č.l. 61, žaloba č.l. 62, odvolanie č.l. 64, korešpondencia s právnym zástupcom
kanceláriepoisťovníRakúskač.l.68-69,vyčíslenienákladovtrovkonaniaprávnym zástupcomrakúskej
poisťovne č.l. 70, celkové vyčíslenie škody č.l. 71 - 73, vyúčtovanie honoráru č.l. 74 - 76, vyčíslenie
celkovejškodyzadopravnúnehoduzodňa15.12.2013č.l.78,výpiszúčtužalobcu ovyplatenípoistného
plnenia,mailovákomunikáciač.l.84 -104,výzvananáhradupoistnéhoplneniač.l.105-106,doručenka
pre žalovaného 2 č.l. 107, výzva náhrady poistného plnenia žalovanému 1 č.l. 108 - 111, faktúra za

preklad č.l. 112 - 113, rozsudok OS v Rakúsku č.l. 227 - 230, rozsudok KS Krohenburg č.l. 231 - 240,
potvrdenie o štúdiu č.l. 263, potvrdenie o príjme č.l. 264, čestné prehlásenie č.l. 265, výpis z OR
žalovaného 1. Na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

5. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou

Kanceláriou Systému zelenej karty. Žalovaný 1/ je právnická osoba - držiteľ motorového vozidla zn.
CADILLAC s EČV: X.-XXXGC, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ je fyzická osoba-
vodič motorového vozidla zn. CADILLAC s EČV: X.-XXXGC, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda
(ďalej len ,,vozidlo“). Dňa 15.12.2013 spôsobil žalovaný 2/ ako vodič predmetným vozidlom v dôsledku
dopravnej nehody materiálnu škoda na motorovom vozidle zn. HYUNDAI s EČV: X., ktorého

držiteľombolvtomčaseW.J..KanceláriouSystémuzelenejkarty,ktoráodškodnilanárokypoškodeného
v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Asociácia poisťovacích spoločností
Rakúska .Tá svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom
na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení §

3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP
povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 13.02.2017 z poistného garančného fondu
poškodenému poistné plnenie vo výške 7.472,50 . Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami
Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta

nehody. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 15.02.2017 uplatnil u
žalovaných právo na náhradu poistného plnenia vo výške 6.957,52 € a vyzval žalovaných, aby uhradili
dlžnú sumu do 15.03.2017. Žalovaní svoj dlh do teraz neuhradili ani len čiastočne.

6. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona

nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

7. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka

(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ

lietadla.

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.(1) Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ
motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako
osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom

motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná
zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

9. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.

(2) Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu

b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,

10. Podľa § 223 ods. 1 (zákona č. 311/2001) Zákonníka práce

(1) Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne
uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu
o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o
prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť
vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

11. Podľa § 231 ods.1 písm. a / zákona č. 461/2003 Z.z.

(1) Zamestnávateľ je povinný

a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň
predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto
registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca,

12. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu proti žalovanému

v rade 1/ je dôvodný. Na pojednávaní dňa 25.2.2020 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného v rade 1/ , nakoľko sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil
v čas a s vážnymi okolnosťami. Súd poznamenáva, že žalovaná v rade 1/ doručenie predvolania mala
riadne vykázané dňom 16.2.2020 a súčasne bola poučená o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre
zmeškanie v prípade , ak sa pojednávania nezúčastní a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi

okolnosťami. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol podľa § 274 CSP tak , ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Výsledkom vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že návrh žalobcu voči žalovanému v
rade 2/ nie je dôvodný. V úvode súd poukazuje na to, že ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná

zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý
z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších
ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti
je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou. V ustanovení § 420 odseku 2 je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri

vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu
zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec
pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V
takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ
právnickou alebo fyzickou osobou. V odseku 2 sa ustanovuje, že škoda je spôsobená právnickou

osobou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto
činnosť použili. Použitie týchto osôb sa uskutočňuje spravidla na základe pracovnoprávneho pomeru.
Formulácia Občianskeho zákonníka je však taká široká, že postihuje aj prípady, keď niekto koná v
prospech právnickej alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho,
hoci najčastejšie ide o vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho pomeru. Skutočnosť, že

zodpovednou osobou za spôsobenie škody vo vzťahu k poškodenému je právnická osoba alebo fyzická
osoba, ak bola spôsobená škoda pri ich činnosti, ešte neznamená, že osoby, ktoré túto činnosť za
právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a pritom tretej osobe spôsobili škodu, vyjdú z tejto konštrukcie
bez akýchkoľvek právnych následkov. Tieto osoby však nezodpovedajú priamo poškodenému, ale ichzodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá. To znamená, že zodpovedajú
svojmu zamestnávateľovi, ktorý môže voči nim uplatniť pracovnoprávny regres podľa § 179 ods. 1 ZP,
ktorého rozsah závisí od toho, či pracovník spôsobil škodu z nedbanlivosti alebo úmyselne (pozri § 186

ZP). V predmetnej veci súd v prvom rade skúmal pasívnu legitimáciu žalovaného v rade 2 , a to tak, či v
jeho prípade sa nejedná o postavenie podľa ods. 2 § 420 Občianskeho zákonníka. Na posúdenie tejto
otázky ( dôkaz zaťažuje žalovaného v rade 2 ) súdu bol navrhnutý svedok, bývalý štatutárny zástupca
žalovaného v rade1/. Menovaný svedok potvrdil skutočnosti na základe ktorých súd mal za to , že v
prípade žalovaného v rade 2/ sa jedná o obdobný ako pracovný pomer, čo spôsobuje podľa § 420 ods.

2 Občianskeho zákonníka nedostatok jeho pasívnej legitimácií. Svedok potvrdil , že v mene žalovaného
v rade 1 / uzatvoril so žalovaným v rade 2 /dohodu o pracovnej činnosti , ako i skutočnosť, že žalovaný
v rade 2 / jazdu so sporným motorovým vozidlom vykonal na jeho pokyn , t.j. pri plnení ich činnosti tými
osobami, ktoré na túto činnosť použili. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci vypočutý svedok potvrdil
skutkové tvrdenia žalovaného v rade 2 / súd návrh žalobcu voči nemu , ako nedôvodný zamietol. Súd
ďalej poznamenáva vzhľadom na námietky žalobcu , že povinnosť uzatvoriť tak pracovnú zmluvu ako

i dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v písomnej podobe nevyžadujú právne
predpisy. Skutočnosť, že žalovaný v rade 1 / vznik dohody o vykonaní práce so žalovaným v rade 2
neoznámil podľa § 231 ods.1 písm. a / zákona č. 461/2003 Z.z., príslušnej sociálnej poisťovne ešte
samo o sebe nespôsobuje neplatnosť resp. neexistenciu tejto dohody. Povinnosť prihlásenia do registra
zaťažuje zamestnávateľa , žalovaného v rade 1/ a nie žalovaného v rade 2/. V neposlednom rade

súd poukazuje na samotné znenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý vymedzuje okruh osôb,
ktorý za škodu nezodpovedajú nasledovne : „pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili „ .
Z uvedeného vyplýva širší okruch osôb, než len zamestnanci na základe pracovnej zmluvy. Nakoľko
nedostatok pasívnej legitimácie spôsobuje neúspešnosť v konaní, súd s ďalšími podmienkami náhrady
škody sa už nezaoberal.

13. Podľa § 255 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v rade
1 / vzhľadom na jeho plný úspech v konaní. Tak isto súd priznal plnú výšku náhrady trov konania
žalovanému v rade 2/ voči žalobcovi vzhľadom na jeho plný úspech v konaní.

14. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie nie je prípustné proti výrokovej časti I. toho rozsudku z dôvodu

rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 277 CSP (1) Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu
na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre
zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a
začne vo veci opäť konať.

(2) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na

ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

(3) Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd

poučí.

Proti II., III. a IV. výroku rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.