Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219468
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117219468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov

senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: Roľnícka a obchodná
spoločnosť, a.s., IČO: 00 207 578, so sídlom Bojničky 54, za ktorú koná akcionár TRANSAKTA
Bratislava, a.s., IČO: 31 340 415, so sídlom nám. 1. mája 3, Bratislava, zastúpený: Havel & Partners
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, IČO: 36 856 584, proti žalovaným v 1. rade:
Ing. L. R. - predseda predstavenstva RaOS, narodený X.X.XXXX, Y. XX/X, E. XXX XX, v 2. rade:
Ing. V. X. - podpredseda predstavenstva RaOS, narodený XX.X.XXXX, Y. XXXX/XX, Z. XXX XX, v 3.
rade: Ing. L. B. - člen predstavenstva RaOS, narodený XX.X.XXXX, F. XX/E, B. XXX XX v 4. rade:

Ing. F. B. - člen predstavenstva RaOS, narodený X.X.XXXX, D. XXXX, Z. XXXX XX, v 5. rade: W.
P. - členka predstavenstva RaOS, narodená XX.XX.XXXX, M. V. XX/X, B. XXX XX, všetci zastúpení:
MV Legal s.r.o., so sídlom Jedenásta 16, Bratislava, IČO: 36 857 947, o zaplatenie 10.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. marca 2019 č.
k. 36Cb/167/2017-149, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje .

II. Žalovaným v 1. až v 5. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.8.2017 domáhal, aby súd uložil žalovaným
v 1. až v 5. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.000 eur s príslušenstvom s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 10.000 eur od 8.8.2017 do zaplatenia titulom náhrady škody.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 182 ods. 1 písm. c) a e), § 191

ods. 1, § 194 ods. 5 a 6, § 373, § 378, § 379 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, §
262 ods. 2 C.s.p.

3. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s., je akciovou
spoločnosťou, ktorej menšinovým akcionárom je spoločnosť TRANSAKTA Bratislava, a.s., ktorá je
oprávnená zastupovať žalobcu na základe § 182 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. a žalovaní sú členovia
predstavenstva žalobcu.

4. Žalobca v konaní tvrdil, že dňa 7.6.2017 sa uskutočnilo valné zhromaždenie RaOS. Bodom č.
3 valného zhromaždenia bola aj výročná správa Predstavenstva za rok 2016, ktorej prílohou bol
sumár vzájomnej obchodnej bilancie voči spriazneným osobám. Na základe tohto sumára má žalobcadôvodné podozrenie, že tieto obchody neprebiehali za obvyklých trhových podmienok a spoločnosť
RaOS poškodzovali. Žalobca v roku 2016 vykázal náklady za poskytnuté služby vo výške 1.451 eur,
pričom tržby za tieto služby predstavovali iba čiastku 465 eur. Žalobca tak má za to, že bilancia

poskytnutých služieb medzi spriaznenými subjektmi tak predstavuje stratu 986 eur. Tieto služby boli
poskytnuté spoločnosti REVA Bojničky, a.s., ktorá je osobou spriaznenou so žalobcom. Žalobca tiež v
roku 2016 vykázal náklady za tovary vo výške 517.962 eur, pričom žalobca má za to, že tržby za tento
tovar predstavovali iba čiastku 24.496 eur, čo predstavuje stratu vo výške 493.466 eur. Tieto obchody
boli realizované predovšetkým so spoločnosťou VIVA TRNAVA s.r.o., ktorá je spriaznenou osobou so

žalobcom. Žalobca v roku 2016 vykázal aj náklady za služby so spoločnosťou VIVA Trnava vo výške
14.374 eur, pričom tržby za tieto služby predstavovali iba čiastku 10.477 eur. Obchodná bilancia za
tieto služby predstavuje stratu vo výške 3.897 eur. Transakta požiadala o zodpovedanie informácií a
vysvetlení k týmto nezrovnalostiam predstavenstvo spoločnosti a dozornú radu. Aj napriek podanému
vysvetleniu má žalobca za to, že toto nezodpovedalo všetky dotazy a nevyvrátilo podozrenie z porušenia
povinností členov predstavenstva pri vykonávaní svojej pôsobnosti.

5. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že žiadnu zákonnú povinnosť neporušili, žiadna škoda nevznikla a
poskytli žalobcovi potrebnú súčinnosť na vyvrátenie jeho podozrení.

6. Medzi stranami zostalo sporné, či žalovaní porušili svoje zákonné povinnosti alebo nie, či vnikla škoda

a či existuje príčinná súvislosť medzi takýmto porušením a vznikom škody.

7. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti
môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom
vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej
povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca
zachovávať,aleajzozmlúvainýchprávnychúkonov.Preúspešnévyvodeniezodpovednostižalovaných

v tomto prípade, by žalobca musel uniesť dôkazné bremeno preukázania porušenia konkrétnej
povinnosti žalovaných v konkrétne vymedzenom skutkovom deji, napr. pri konkrétnom zmluvnom vzťahu
(obchode), pri ktorom by žalobca musel preukázať napr. že žalobca (v zastúpení žalovanými) vedome
predával tovar alebo služby zjavne pod trhové ceny a tým, by uprednostnil, zvýhodnil záujmy tretích
(napr. záujmy spriaznených spoločností) pred záujmami žalobcu. Žalobca v konaní však iba tvrdil, že pri

konkrétnych obchodov mohlo dôjsť k poškodeniu žalobcu, že má podozrenie, že obchody neprebiehali v
normálnych, štandardných podmienkach. Pre preukázanie porušenia konkrétnej povinnosti žalovaných
obsiahnutej v § 194 ods. 5 a 6 ObchZ sú tvrdenia žalobcu nedostatočné. Nie je možné vychádzať
iba z „možnosti“ poškodenia žalobcu a „podozrení“. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v konaní
nepreukázal, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich im zo zákona mal súd

zato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoavkonanínepreukázaljedenzozákladnýchpredpokladov
zodpovednosti za vznik škody, čo bez ďalšieho (bez skúmania ďalších predpokladov) je postačujúce
na zamietnutie žaloby, z dôvodu nutnosti súčasného splnenia všetkých zákonných predpokladov
a pri absencii len jedného predpokladu zodpovednosť za škodu nevzniká. Nakoľko súd nemal v
konaní preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných ako základného predpokladu

zodpovednosti za škodu, tak nebolo ďalej nutné, aby sa súd podrobne zaoberal posudzovaním splnenia
ďalších zákonných predpokladov zodpovednosti ako je existencia (výška) škody, zavinenie, príčinná
súvislosť. Vzhľadom však k právnej argumentácii oboch strán k ďalším predpokladom zodpovednosti
mal súd za to, že je nutné sa vyjadriť a posúdiť aj zvyšné predpoklady zodpovednosti za vznik škody.

8. Druhým predpokladom zodpovednosti za vznik škody je preukázanie vzniku samotnej škody. Pod
pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné nato,
aby sa dosiahol predchádzajúci stav) Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol

získať, nebyť vzniku škody. Žalobca v žalobe tvrdil, že zo sumáru vzájomnej obchodnej bilancie voči
spriazneným osobám za rok 2016 zistil, že obchodná bilancia poskytnutých služieb a tovarov medzi
žalobcom a spriaznenými subjektmi predstavuje stratu spolu 498.349 eur, ktorá predstavuje vzniknutú
škodu. Žalovaný v konaní tvrdili a vysvetlili, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a že nejde o žiadnu stratu,ale iba o obchodnú bilanciu, ktorá naviac nie je ani správne z poskytnutých údajov vypočítaná, nakoľko
nie je záporná ale naopak kladná.

9. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nie je možné zamieňať resp. stotožňovať (ako to urobil žalobca
v žalobe) pojmy ako je „obchodná bilancia“ a „strata“ . Obchodnou bilanciou je vzťah, porovnanie
medzi hodnotou predávaného tovaru a služieb (druhým podn. subjektom) a hodnotou nakúpeného
tovaru a služieb (od druhých podn. subjektov), pričom rozdiel predstavuje saldo, ktoré môže byť potom
aktívne (kladné) alebo pasívne (záporné). Saldo nie je v žiadnom prípade stratou. Strata je výsledok

hospodárenia (buď má spoločnosť pri podnikaní zisk alebo stratu). Výsledok hospodárenia sa zisťuje
ako rozdiel všetkých výnosov a všetkých nákladov za príslušné účtovné obdobie. Ak boli výnosy za
účtovné obdobie vyššie ako náklady, obchodná spoločnosť dosiahla zisk. A naopak, ak boli v príslušnom
účtovnom období náklady vyššie ako výnosy, tak obchodná spoločnosť dosiahla stratu. Je tak zrejmé, že
obchodná bilancia je výsledkom, porovnaním hospodárenia žalobcu s inými subjektmi a strata (tak ako aj
zisk) je výsledkom, porovnaním hospodárenia samotného žalobcu. Ide teda o dva rozdielne ekonomické

a účtovné ukazovatele. V danom konkrétnom prípade je preukázané, že spoločnosť žalobcu vykázala
v roku 2016 náklady za služby (poskytnuté spoločnosti REVA Bojničky a.s.) vo výške 1.451 eur, pričom
tržby za služby predstavovali iba čiastku 465 eur. Ďalej spoločnosť žalobcu vykázala v roku 2016 (voči
obchodnému partnerovi VIVA TRNAVA s.r.o.) náklady za tovary vo výške 517.962 eur, pričom tržby za
služby predstavovali iba čiastku 24.496 eur, v roku 2016 vykázala aj náklady za služby (so spoločnosťou

REVA Bojničky a.s.) vo výške 14.374 eur, pričom tržby za služby predstavovali čiastku 10.477 eur. Na
základe týchto údajov mal žalobca za to, že došlo k strate. Tento záver však nie je správny. Súd sa
pri rozlišovaní pojmov obchodná bilancia a strata v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou
a výkladom žalovaných, že vzájomná bilancia dvoch obchodných partnerov (žalobcu a spriaznených
spoločností) nehovorí o dvojsmernom nákupe totožných služieb a tovarov (ako to nesprávne v žalobe

tvrdí žalobca). Záver o tom, že vzájomná bilancia predstavuje stratu (a prípadne spôsobenú škodu)
nie je správny. Vzájomná obchodná bilancia medzi dvoma spoločnosťami, bez ohľadu na to, či je
nulová (vyrovnaná), kladná alebo záporná, sama osebe neznamená stratu a nezakladá dôvod na
podozrenie z neštandardného obchodovania. Každá zo vzájomne obchodujúcich spoločnosti nakupuje
toľko tovarov a služieb, koľko nevyhnutne potrebuje a naopak, predáva toľko tovarov a služieb, koľko

ich požaduje záujemca o tieto tovary a služby. Nie je dôvodné očakávať, že každá zo spoločností nakúpi
vzájomne toľko rozličných (nesúvisiacich, odlišných) tovarov alebo služieb, aby celková bilancia bola
vyrovnaná. Žalobca nemusí mať nulovú bilanciu so žiadnym obchodným partnerom. Ani iné spoločnosti
na trhu, nemajú v bilaterálnych obchodných vzťahoch neutrálne (nulové) bilancie. Nie je zrejmé, ako
vzájomná bilancia súvisí so žalobcom tvrdenou stratou. Naviac pokiaľ ide o konkrétne výpočty (čísla) k

jednotlivým konkrétnym obchodným vzťahom, resp. k jednotlivým bilanciám, na ktoré poukazuje žalobca
nie sú úplné. Žalobca pri svojich výpočtoch opomenul do finančnej bilancie zahrnúť sumy tržieb za
vlastné výrobky (40.325 eur a 1.273.614 eur), ktorého údaje majú na účtovnú jednotku podstatný vplyv.
Po zohľadnení uvedených údajov je výpočet vzájomnej finančnej bilancie so spriaznenými osobami
(spoločnosťami) kladný a nie záporný. Ako je však už vyššie podrobne zdôvodnené, tak bez ohľadu na

to, či ide o kladnú alebo zápornú obchodnú bilanciu, tak nie je možné tieto účtovné údaje vyhodnotiť
ako zisk alebo stratu spoločnosti žalobcu a tým ju nie je možné vyhodnotiť ani ako vzniknutú škodu
za ktorú domnelú stratu žalobca pokladal a argumentoval v žalobe pri uplatnení svojho nároku na jej
náhradu, čo v priebehu konania potvrdil dokonca aj sám žalobca. Že nejde o stratu uviedli, vysvetlili
žalovaní žalobcovi už vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.6.2017 (v účtovníctve nákup medzi

spriaznenými osobami nepredstavuje straty), t.j. ešte pred podaním žaloby a následne aj v priebehu
konania vo svojom stanovisku dozorná rada žalobcu, ktorá preverila námietky akcionára. Táto domnelá
strata bola jediným ukazovateľom, o ktorý žalobca opieral, zdôvodňoval svoj nárok na náhradu škody
(Vzhľadom k vykazovanej strate má akcionár podozrenie, že tieto obchody neprebiehali za normálnych
trhových podmienok). Žalobca tak v konaní nepreukázal splnenie ani druhého zákonného predpokladu

zodpovednosti za vznik škody a to existenciu, vznik samotnej škody, čo je opäť samo o sebe dôvodom
na zamietnutie žaloby ako nedôvodne podanej.

10. Súd v tejto súvislosti uviedol, že neexistuje súvislosť medzi obchodnou bilanciou a štandardnosťou
vzájomných obchodných vzťahov a ani žalobca takúto súvislosť nevysvetlil, keď tvrdil, že má

dôvodné podozrenie, že obchody žalobcu so spriaznenými spoločnosťami neprebiehali za obvyklých,
normálnych, štandardných, trhových podmienok a spoločnosť žalobcu poškodzovali. Tieto tvrdenia
nielenže vychádzali z nesprávnych predpokladov (ako je vyššie uvedené), že dochádza k strate,
ale ani neboli ničím konkrétnym preukázané. Jediné podozrenie z poškodzovania žalobcu vyplývalopodľa tvrdení žalobcu z ním tvrdenej straty, straty (škody), ktorá nebola v konaní žiadnym spôsobom
preukázaná Žiaden iný dôvod svojich údajných podozrení žalobca neuviedol. Obchodná bilancia so
spriaznenými spoločnosťami (aj ak by mala byť záporná, čo nebola) sama o sebe ešte nevyvoláva

podozrenie z porušovania povinností žalovaných a podozrenie vzniku škody. Zo strany žalobcu tak
ide len o ničím racionálnym podložené špekulácie, hypotézy a domnienky, čo nie je v žiadnom
prípade dostatočné na preukázanie uplatneného nároku na náhradu škody, nie je dostatočné na
unesenie dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo výlučne žalobcu, keď sa rozhodol podať predmetnú
žalobu a domáhať sa uplatneného nároku na náhradu škody. Samotné obchodovanie so spriaznenými

spoločnosťami bez ďalšieho nevyvoláva samo o sebe žiadne podozrenie, že prostredníctvom týchto
obchodov dochádza k uzatváraniu nehospodárnych obchodov, ktoré na úkor spriaznených osôb
poškodzujú žalobcu, tak ako účelovo tvrdí žalobca. Nie je možné a priori len na základe vzájomných
obchodov so spriaznenými spoločnosťami tvrdiť, že tieto obchody sú preto podozrivé. Musí to byť
niečím konkrétnym podložené. Súd sa stotožnil s názorom žalovaných, že vplyv na prípadnú stratu
žalobcu (prípadne aj s väzbou na spôsobenie škody) by mohlo mať iba uzatváranie obchodov so

spriaznenými osobami za neobvyklých a pre žalobcu nevýhodných podmienok. Takáto skutočnosť
nie je však žalobcom v konaní preukázaná. Žalobca neuviedol žiadne okolnosti, z ktorých by mohlo
vyplývať dôvodné podozrenie na akékoľvek neštandardné obchodné podmienky. Žiadna konkrétna
neštandardná, neobvyklá, či netrhová podmienka, ktorú by bolo možné posúdiť a vyhodnotiť, nebola zo
strany žalobcu uvedená. Ak žalobca tvrdil, že tu je „dôvodné podozrenie“, bolo jeho povinnosťou takéto

dôvody podozrenia konkrétne špecifikovať, inak ide iba o irelevantné domnienky, špekulácie akcionára
žalobcu, ktoré nemajú žiadne právne účinky.

11. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne

preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní neporušili žiadne svoje zákonné povinnosti, v
súvislosti s domnelým porušením ich povinností nevznikla ani žiadna škoda a nie je preto logicky daná
ani žiadna príčinná súvislosť medzi neexistujúcim porušením povinností a neexistujúcou vzniknutou

škodou. Nie je tak naplnený ani jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, preto súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Z
uvedeného dôvodu sa súd bližšie nevyporiadaval s právnou argumentáciou strán o bezodkladnosti

zaslania stanoviska, odpovede Dozornej rady (aj keď sú mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu
bolo stanovisko dozornej rady zaslané v primeranej lehote a bezodkladne). V závere súd dodal, že
žalobca žiadal, aby súd suploval, nahrádzal jeho aktivitu v tom, aby mu zabezpečoval v danom konaní
(o náhradu škody) potrebné dôkazy na preukázanie skutkové stavu. Z vyjadrení samotného žalobcu
je zrejmé, že skutočným účelom podania žaloby o náhradu škody nie je reálne uplatnenie náhrady

(domnelej) škody, ale úmysel sa domôcť sprístupnenia, poskytnutia účtovníctva a iných podkladov
za účelom kontroly obchodov spoločnosti, čo žalobca aj sám potvrdil („žalobca tak fakticky nemá inú
možnosť, ako domáhať sa aj prostredníctvom tejto žaloby preukázania podkladov k týmto interným
obchodom“). Žalobcovi ide predovšetkým o preverenie, či sú napadnuté obchody so spriaznenými
spoločnosťamivykonávanézatrhovýchpodmienok.NatovšakslúžiDozornáradaspoločnosti.Samotný

žalobca ďalej priznáva, že až následne (po oboznámení sa s relevantnými podkladmi) je schopný ceny
(za aké od spriaznených spoločností žalobca nakupuje tovary a služby) porovnať s trhovými cenami a
urobiť si záver, či tieto obchody poškodzujú žalobcu na úkor spriaznených spoločností. Na tento účel
však neslúži konanie o náhradu škody. V prípade ak chce byť žalobca v takomto konaní úspešný,
tak musí už pri podaní žaloby disponovať takými dôkazmi, na základe ktorých je presvedčený, že

jeho nárok na náhradu škody je a bude pred súdom dostatočne preukázaný a nemôže vychádzať
len výlučne z domnienok a hypotéz (prípadne zjavne nesprávne interpretovaných účtovných údajov).
Súd nemal dôvod nahrádzať dôkaznú povinnosť žalobcu zabezpečovaním potrebnej dokumentácie,
nakoľko v konaní nielenže nebolo preukázané splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti zaškodu ale nebolo preukázané ani dôvodné podozrenie zo vzniku škody. Žalobca v priebehu konania
ustúpil od svojich tvrdení, že záporná obchodná bilancia je škodou a tak v konaní ani jednoznačne
nezadefinoval, čo by tou škodou malo byť. Nejde teda o absenciu určitých konkrétnych a nevyhnutných

dôkazov,ktorébyžalobcabezsvojejvinynedokázalobjektívnezákonnýmspôsobomzískať,alebobyich
potrebovalnapreukázaniesvojichskutkovýchtvrdení.Ajpretosúdnevideldôvodnazískavaniedôkazov
zažalobcu.Pritakejtosituáciibyvovšeobecnostisamohlinasúdobracaťúčastnícisdomnelýminárokmi
a očakávať, že na súd budú prenášať svoju dôkaznú povinnosť a až následne po zabezpečení dôkazov
súdom sa rozhodnú či v konaní budú pokračovať alebo nie. V zmysle procesnej zodpovednosti, ako je

upravená v novom procesnom kódexe, ktorým je Civilný sporový poriadok, je obmedzená aktivita súdu a
dôraz je kladený na aktivitu strán sporu založenej na ich procesnej povinnosti a zodpovednosti, kedy súd
nemôže sám nahrádzať aktivitu strán, pretože by tým porušil rovnosť účastníkov. Z uvedeného vyplýva,
že námietky žalovaného, v prípade ak súd odmietol vykonať ním navrhnuté dokazovanie, neobstoja
a v žiadnom prípade to nie je možné hodnotiť, považovať za odopretie spravodlivosti. Práve naopak
ak by za daného právneho a skutkové stavu súd žalobcom navrhované dokazovanie vykonal, tak by

porušil právo na spravodlivé súdne konanie a princíp rovnosti zbraní v neprospech žalovaného. Na
základevyššieuvedenéhosajavížalobaakopredčasnepodaná.Konanieonáhradu(akoajsámžalobca
pripúšťa) domnelej škody na základe ust. § 182 ods. 2 Obchodného zákonníka nemá nahrádzať iné
právne nástroje a slúžiť na dodatočné vymáhanie akýchkoľvek informácií akcionárom od spoločnosti
mimo zákonom garantovaných práv akcionára a zákonným postupom.

14. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený
súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalobcovi povinnosť ich žalovaným zaplatiť s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).

15. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že uloží žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 10.000 eur s tým, že

žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ uviedol, že na základe výročnej
správy Predstavenstva spoločnosti RaOS za rok 2016, ktorej prílohou bol aj sumár vzájomnej obchodnej
bilancie voči spriazneným osobám vyplýva, že spoločnosť RaOS uzatvárala vo výraznej miere obchody
so spriaznenými osobami. Spoločnosť Transakta dňa 4.8.2017 požiadala predstavenstvo spoločnosti

RaOS o doloženie detailov, t. j. k týmto uskutočneným obchodom so spriaznenými osobami, keďže sa
domnievala, že existuje dôvodná obava zo vzniku škody samotnému spoločnosti RaOS, v ktorej má
spoločnosť Transakta majetkový podiel. Nakoľko však dozorná rada spoločnosti RaOS na tento list
bez zbytočného odkladu nereagovala, žalobca nemal inú možnosť ako uplatniť svoje právo v súdnom
konaní, a preto podal dňa 23.8.5017 žalobu v zmysle § 182 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca

požadoval od výkonných orgánov spoločnosti RaOS predloženie detailných podkladov týkajúcich sa
predmetných obchodov so spriaznenými osobami, tieto mu neboli do dnešného dňa poskytnuté. Navyše
písomné stanovisko dozornej rady RaOS rovnako neobsahuje žiadne relevantné informácie týkajúce
sa výhodnosti, prípadne nevyhnutnosti obchodovania so spriaznenými osobami, tak ako spoločnosť
Transakta požadovala. Toto stanovisko predovšetkým neobsahuje informácie o objeme nakupovaných

tovarov a služieb, bez ktorého nie je možné tieto obchody (s primeranosť ceny) vôbec posúdiť.
Závery okresného súdu konštatujú špekulatívnosť spoločnosti Transakta, resp. irelevantnosť domnienky
spoločnosti Transakta ohľadom jej dôvodných podozrení týkajúcich sa neštandardných obchodov
uzatváraných so spriaznenými osobami spoločnosti RaOS. Žalobcovi nie je zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových zistení okresný súd pri formulovaní daných záverov vychádzal, keďže jediný pravý a

relevantný zdroj informácii, t. j. podklady konkrétnych obchodných aktivít žalobcu so spriaznenými
osobamiokresnýsúd,rovnakoakospoločnosťTransakta,nemalvpriebehukonaniakdispozícii.Účelom
podania predmetnej žaloby na náhradu škody nebola kontrola obchodov spoločnosti RaOS ako taká, ale
ochrana jej záujmov vyplývajúcich z dôvodovej obavy vzniku škody v súvislosti s obchodnými vzťahmi
so spriaznenými osobami. Samotná skutočnosť, že žalobca pred ako aj počas konania o náhradu škody

sa domáhal získania prístupu k podkladom týkajúcich sa obchodov spoločnosti RaOS so spriaznenými
osobami, je len výsledkom objektívne neprekonateľnej dôkaznej núdze. Súd disponuje efektívnymi
právnymi nástrojmi v podobe oprávnenia nariadiť zákonom určeným subjektom, aby predložili vec
potrebnú pre zistenie skutkového stavu daného konania (§ 189 C.s.p.), ktoré v danom prípade okresnýsúd svojvoľne nevyužil a podľa názoru žalobcu zaťažil rozsudok procesnou chybou. Podľa komentáru
k C.s.p. prof. Števčeka: „V záujme spravodlivého rozhodnutia je nevyhnutné, aby súd mal možnosť čo
najdôkladnejšie zistiť skutkový stav. Za týmto účelom súd vykonáva dôkazné prostriedky, ktoré navrhli

strany sporu. Môže sa stať, že strana sporu síce navrhne vykonanie dôkazu (napr. listina, obhliadka
hnuteľnej veci), ale strana túto vec nemá k dispozícii. Práve z tohto dôvodu C.s.p. zakotvuje tzv.
edičnú povinnosť ohľadom vecí, ktoré nemá v dispozícii strana, ktorá ich ako dôkazný prostriedok
navrhla. Ďalšou podmienkou na uloženie edičnej povinnosti je to, že táto vec je potrebná na zistenie
skutkového stavu, t.j. súd musí tento dôkazný prostriedok vyhodnotiť ako relevantný a potrebný na

vykonanie.“ Rovnako tak samotná dôvodová správa k § 189 C.s.p. uvádza, že „za istých okolností
môžu inštitúty edičnej a informačnej povinnosti slúžiť aj na kompenzáciu informačného deficitu (dôkaznej
núdze) procesnej strany v prípadoch, kde je takýto postup odôvodnený.“ Postup súdu, ktorým odmietol
návrh žalobcu, v rámci ktorého sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným predložiť podklady
týkajúce sa obchodov spoločnosti RaOS so spriaznenými osobami (minimálne v rozsahu množstva
nakupovaných komodít), je potrebné považovať za nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorým

okresný súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Súd uviedol, že nemôže
nahradzovať aktivitu strán, pretože by tým porušil rovnosť účastníkov. Žalobca nijakým spôsobom
neprenášal na súd dôkazné bremeno, svojimi opakovanými návrhmi poukazoval na objektívnu dôkaznú
núdzu, v ktorej sa v postavení ocitol, a ktorú bolo možné prekonať jedine prostredníctvom vykonania

žalobcom navrhnutých dôkazov. Žalobca má za to, že súd sa v danom konaní pridŕžal vyššie uvedeného
nesprávneho predbežného právneho názoru, ktorý žalobca jednoznačne vyvrátil vo svojom stanovisku
zo dňa. 31. 1. 2019, čím naplnil predpoklady aplikácie zákonného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) C.s.p. Z praktických dôvodov žalobca v predmetnej veci v celom rozsahu odkazuje na svoje
stanovisko zo dňa 31. 1. 2019, konkrétne na body 3. - 17., keď nie je zrejmé, či sa súd s argumentáciou

žalobcu vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 31. 1. 2019 stotožnil alebo nie, avšak sa k nej zásadným
spôsobom nevyjadril.

16. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že sa stotožňujú s rozsudkom súdu prvej inštancie,
a preto navrhli odvolaním napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a priznať žalovaným nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania správne vyhodnotil, pričom dospel
k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaní v celom rozsahu zdieľajú i právny záver súdu vo veci,
keď súd vec aj v napadnutom rozsahu správne právne posúdil. Súd uviedol všetky podstatné logické
úvahy, ktorými dospel k svojim skutkovým i právnym záverom. Odôvodnenie je zrozumiteľné, jasné a

presvedčivé. Súd prvej inštancie obom procesným stranám umožnil riadny výkon všetkých ich zákonom
uznaných procesných práv v plnom rozsahu. Majú za to, že nie je daný žiadne zákonný odvolací dôvod
v zmysle ust. § 365 C.s.p. tvrdený žalobcom. Žalovaní sa pridržiavajú všetkých doterajších svojich
vyjadrení, ktoré podrobne obsiahli v stanoviskách ku všetkým namietaným skutočnostiam, vrátane
žalobných a odvolacích dôvodov a považujú za nadbytočné tieto opakovať. Žalobca počas celého

konania nešpecifikoval žiaden relevantný dôvod žaloby. Podnetom k žalobe bol zjavný skutkový omyl
žalobcu a dôvod žaloby je tak iba fiktívny. Jenou z prvých a základných procesných povinnosti žalobcu je
relevantné individualizovať predmet konania, procesný nárok, najmä substancovať relevantné skutkové
okolnosti (skutkový dej), z ktorých vyvodzuje porušenie alebo ohrozenie svojho subjektívneho práva
materiálnej povahy. Žalobca musí pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti skutkového žalobného deja.

Nič z uvedeného žalobca nesplnil, ním tvrdený nárok je zjavne fiktívny, nepodložený. Argumentácia
žalobcu je zjavne špekulatívna a zavádzajúca. Z uvedeného hľadiska je žaloba nedôvodná, predčasná,
účelová a šikanózna.

17. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalobca počas celého konania

nešpecifikoval žiaden relevantný dôvod podania žaloby sa nezakladajú na pravde. Žalobca od počiatku
konania poukazoval na skutočnosť, že na základe jemu dostupných informácii - najmä výročnej správy
predstavenstvaspoločnostiRaOSzarok2016,ktorejprílohoubolajsumárvzájomnejobchodnejbilancie
voči spriazneným osobám vyplýva, že spoločnosť RaOS uzatvárala vo výraznej miere obchody so
spriaznenými osobami. Spriaznenosť týchto osôb so žalovanými nebola v konaní nikdy rozporovaná.

Žalobca, resp. spoločnosť TRANSAKTA Bratislava a.s. a žalovaní resp. Ing. V. X. medzi sebou viedli
viacero súdnych sporov a vlastníctvo majoritného podielu akcií RaOS je predmetom viacerých sporov,
ktoré sa vedú od roku 2006. Žalobca upozornil konajúci súd aj na nedávno doručené rozhodnutie
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 11Cb/72/2011-2778. Žalobca objektívne nemohol v priebehu konaniaoveriť relevantnosť obchodov so spriaznenými osobami, nakoľko relevantné podklady týkajúce sa týchto
obchodov mu neboli napriek opakovaným žiadostiam nikdy sprístupnené. Bez zverejnenia základných
podmienok nákupov so spriaznenými osobami. Žalovaní v podkladoch uvádzali vždy iba cenu, ktorá sa

za obchod uhradila, odmietajúc však sprístupniť informáciu, aké množstvo tovaru a akej kvality sa za
danú cenu nakúpilo. Bez týchto informácií objektívne nie je možné vyhodnotiť, či sú tieto obchody so
spriaznenými osobami pre spoločnosť výhodné alebo nie.

18. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca sa v stanovisku zaoberá

spriaznenosťou žalovaných a obchodných partnerov, s ktorými spoločnosť uzatvorila obchodné
zmluvy. Skúmanie otázky spriaznenosti osôb v každom jednotlivom prípade a vo všetkých možných
kombináciách ani nebolo predmetom súdneho sporu, a preto sa žalovaní k uvedenému nevyjadrovali.
Otázka spriaznenosti je v danom prípade celkom bezpredmetná, pretože ani v prípade zistenia prípadnej
spriaznenosti akéhokoľvek druhu niektorej z menovaných osôb nezakladala by takáto skutočnosť
sama o sebe dôvod na podozrenie z nevýhodného uzatvárania akejkoľvek obchodnej zmluvy a už

vôbec nie na uplatňovanie nároku na náhradu škody. Odvolateľom citovaný rozsudok v odvolaní nie je
doposiaľ právoplatný, pričom bol zo strany žalovaných napadnutý včas podaným odvolaním. Z vecnej
stránky poukazujú žalovaní na to, že súd v citovanom rozsudku odôvodňuje neplatnosť prevodu akcií
na Ing. F. X. iba formálnym nedostatkom v rubopisoch, pričom žalovaní sa s takýmto formalistickým
prístupom nestotožňujú a domáhajú sa nápravy na odvolacom súde. Podozrenie žalobcu vo „zvýšenej

možnosti existencie reálneho záujmu spriaznených spoločností na zvýšení ich zisku na úkor zisku
žalobcu“ sú zjavne predčasné, nepodložené a nedôvodné. Žalobca počas celého konania nešpecifikoval
žiaden relevantný dôvod žaloby. Podnetom k žalobe bol zjavný skutkový omyl - banálna matematická
chyba, nesprávny súčet čísel a dôvod je tak iba fiktívny. Jednou z prvých a základných procesných
povinnosti žalobcu je relevantne individualizovať predmet konania, procesný nárok, najmä substancovať

relevantné skutkové okolnosti z ktorých vyvodzuje porušenie alebo ohrozenie svojho subjektívneho
práva materiálnej povahy. Nie je pravdou, že žalobcovi neboli sprístupnené požadované informácie. Ak
mal žalobca za to, že informácie mu poskytnuté nie sú dostatočné, mohol a mal sa informácii domáhať
zákonom stanoveným procesným spôsobom v samostatnom konaní a nie procesne neprípustným
spôsobom v rámci konania o nepodloženej žalobe o náhrade fiktívnej škody, kde zjavne neuniesol

svoje dôkazné bremeno. Žalobca uplatnený nárok nielen nepreukázal dôkazmi, ale ani neuviedol žiadny
konkrétny, faktický a relevantný údaj, ktorý by aspoň osvedčoval akýkoľvek nárok alebo vyvolával
podozrenie zo vzniku škody. Žaloba o náhradu škody evidentne nemá slúžiť na vznik zbytočných a
nepodložených sporov za účelom prípadného získania dodatočných informácií, ktoré by podľa žalujúcej
strany teoreticky mohli odôvodniť zatiaľ vôbec nedefinovanú fiktívnu škodu.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný
záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia

lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

22. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svojeprávne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch
a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany
subjektívnehoprávaobochsporovýchstrán,ichrovnostivuplatnenípráv,ochranyichoprávnenejdôvery

v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti
nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamenáanito,abysporovástranabolapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnuté

v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.

odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

23. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní len zopakoval
svoju právnu argumentáciu, ktorou sa bránil na súde prvej inštancie, neuviedol žiadne nové relevantné
skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované

tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a
ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie
za nedôvodné.

24. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku naviac uvádza, že

žalobcavodvolanížiadnymspôsobomnespochybnilzáversúduprvejinštancie,žežalobca,ktorýsavoči
žalovaným domáhal náhrady škody, nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za
škodu a to porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou.

25. Odvolací súd nezistil odvolateľom tvrdené porušenie jeho práva na spravodlivý proces, čo
odôvodňoval tým, že súd bezdôvodne odmietal vykonať dokazovanie na návrh žalobcu, v rámci ktorého
sa žalobca domáhal uloženia povinností žalovaným predložiť doklady týkajúce sa obchodov spoločnosti
RaOS so spriaznenými osobami, nakoľko súd riadne odôvodnil v ods. 35 odôvodnenia napadnutého
rozsudku,prečonemoholvykonaťtietodôkazy,sktorýmzáveromsastotožňujeajodvolacísúdažalobca

žiadnym relevantným spôsobom tento záver nespochybnil. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. §
189 C.s.p., súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil,
avšak podmienkou na uloženie edičnej povinnosti je, že navrhovaný dôkazná prostriedok je potrebný
na zistenie skutkového stavu veci, teda súd ho musí vyhodnotiť ako relevantný dôkazný prostriedok.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. čl. 8 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, a taktiež v súlade § 150 C.s.p., podľa ktorého
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované procesnými prostriedkami a to najmä vo forme
rýchlej straty sporu. V zásade žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú

jeho ohrozené alebo porušené právo. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, žalobca ani jednoznačne
nezadefinoval, čo malo byť škodou (ktorej náhrady sa domáhal predmetnou žalobou), keď žalobca
ustúpil v konaní od svojich tvrdení, že záporná bilancia je škodou, čo v odvolaní nenamietal a taktiež
nešpecifikoval porušenie konkrétnych povinností zo strany žalovaných. Potom absencia konkrétnych
skutkových tvrdení vo vzťahu k vzniku samotnej škody a porušeniu konkrétnych povinností žalovaných,

ako zákonných predpokladov nároku na náhradu škody mala za následok, že súd zamietol vykonať
žalobcom navrhnuté dôkazy, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach naň
odkazuje.
Vzhľadom na uvedené nie je naplnený ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.,
ako to tvrdil odvolateľ a to porušenie práva na spravodlivý proces.

26. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných poukázal na rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch
spis. zn. 11Cb/72/2011, ktorý nenadobudol právoplatnosť, ako uviedol sám odvolateľ, keď odvolací
súd nie je týmto rozhodnutím viazaný. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť,že samotné tvrdenie odvolateľa, že spoločnosť RaOS uzatvárala vo výraznej miere obchody so
spriaznenými osobami, a že spriaznenosť týchto osôb nebola sporná, nijakým spôsobom nepreukazuje
vznik samotnej škody ani porušenie konkrétnych povinností žalovaných, ako zákonných predpokladov

zodpovednosti za škodu, ktorej zaplateniam sa žalobca domáha predmetnou žalobou, a teda tieto
tvrdenia nemohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

27. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, odvolací súd
zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na
každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil. K tomuto

záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa
dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Rovnako
dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku
je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej
právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa odvolateľ nestotožnil so

skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o
spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

28. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca sú v celom
rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho

zmenu, na základe čoho odvolací súd vo výsledku vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
závislého výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p. ). Ani odvolacie
námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§ 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným v 1. až 5. rade, ktorí boli úspešní v odvolacom
konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%.
Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu

trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

31. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.