Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 14, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115200420
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4115200420.14

Rozhodnutie

OkresnýsúdNitravsporežalobkyne:I.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomI.XXX,zast.:C.G.,nar.X.XX.XXXX,
bytom I. XXX, proti žalovaným: 1. I. U., s.r.o., V.: XX XXX XXX, so sídlom G. XXX, D., 2. C. H.,
nar.X.X.XXXX, bytom I. X. XX, o zaplatenie XX.XXX eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou
Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 24.258 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne

od 1.10.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný v
1.rade s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Súd žalobu voči žalovanému v 2.rade v celom rozsahu zamieta.

V. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.1.2015 domáhala od žalovaných zaplatenia sumy

38.588,80 eura s príslušenstvom, čo odôvodnila tým, že so žalovaným 1 uzatvorila zmluvu o dielo, v
preddavkoch vyplatila konateľovi žalovaného 1 sumu 32.556,65 eura a neskôr ešte 2 x 3.000 eur.
Zasielala mu upozornenie, že porušuje zmluvu o dielo, nestíhal stavbu dokončiť, od 30.6.2009 sa na
stavbe neukázal, odstúpila od zmluvy o dielo, žalovaný 2 súhlasil s dlžnou sumou 24.258,18 eura.
Nezaplatil ju. Pohľadávku postúpila Dražobnej a vymáhacej kancelárii, s.r.o. na jeden rok, žalovaný 2
podpísal splátkový kalendár, nezaplatil žiadnu sumu. Podala trestné oznámenie.

2. Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne a žalovaných
v 1.a 2.rade.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobkyne, ktorý uviedol, že žalobkyňa
požaduje zaplatenie sumy 24.258 eur s 10%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do

zaplatenia. Označila žalovaných pôvodne spoločnosť PaBon Tech s.r.o. ako žalovaný v 1. Rade, s
ktorým uzatvárala zmluvu a ako žalovaného v 2. rade označila konateľa spoločnosti, ktorý nakladal
s finančnými prostriedkami. Čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávok, po uplynutí 1 roka od
uzavretia zmluvy žalobkyňa komunikovala s postupníkom, uviedla, že v zmluve už ďalej nechce
pokračovať a spoločnosť im zaslala doklad, niečo ako odstúpenie od zmluvy. V súčasnosti už táto
spoločnosť neexistuje, nevyplatila žalobkyni za postúpenie pohľadávky žiadnu sumu, ďalej súd vykonal

dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav :4.Vžalobebolakožalovanýv1.radeoznačenáspoločnosťC.,s.r.o.W.vB.registrisúdzistil,žežalovaný
v 1. rade bol rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa XX.XX.XXXX zrušený bez likvidácie zlúčením s
nástupníckou spoločnosťou I. U. s.r.o., so sídlom D., G. XXX, V.: XX XXX XXX zapísaná v B. registri

B. súdu T., oddiel G., vložka č. XXXXX/N na základe zmluvy o zlúčení obchodných spoločností zo dňa
XX.XX.XXXX vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, ktorá
je právnym nástupcom zanikajúcej obchodnej spoločnosti a preberá všetky jej práva a záväzky ku dňu
XX.XX.XXXX, teda dňom zápisu zlúčenia do obchodného registra.

F. po výzve súdu špecifikovala petit žaloby a žalovanú sumu v doplňujúcom podaní zo dňa XX.X.XXXX,
uviedla, že si uplatňuje od žalovaného X zaplatenie sumy XX.XXX eur s úrokom z omeškania vo výške
XX % ročne od X.XX.XXXX do zaplatenia, sumu XXX eur ako penále a sumu XXX eur za právne služby.
T. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zástupcu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa požaduje zaplatenie
sumy XX.XXX eur s XX%-ným úrokom z omeškania ročne od X.XX.XXXX do zaplatenia. B. oboch
žalovaných.

I. žalobkyňou ako objednávateľom a žalovaným X - pôvodne spoločnosťou C., s.r.o. ako zhotoviteľom
bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená F. o dielo, konateľom spoločnosti bol žalovaný 2. C. zmluvy bolo
zhotovenie rodinného domu so zateplením na kľúč podľa projektovej dokumentácie. F. stavby bolo

dohodnuté na termín XX.XX.XXXX a ukončenie na XX.X.XXXX. X. diela bola dohodnutá na XX.XXX,XX
eura s S. a mala byť vyplatená v etapách XX.XXX,XX eura pri podpise zmluvy, XX.XXX,XX eura po
vyhotovení vodovodnej prípojky, kanalizačnej a elektrickej prípojky a základovej dosky, X.XXX,XX eura
po vyhotovení hrubej stavby a X.XXX,XX eura po dokončení stavby. C. prípad omeškania zhotoviteľa
bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške X,XX % z ceny nedokončenej časti diela s odovzdaním ktorej

je v omeškaní za každý deň omeškania formou vystavenej faktúry.

F. zaplatila dňa XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,XX eura na účet žalovaného 1, dňa X.XX.XXXX sumu
X.XXX,XX eura na účet žalovaného 1, dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX,XX eura na účet žalovaného
1, žalovanému X v hotovosti na základe príjmových pokladničných dokladov sumu X.XXX eur dňa

XX.X.XXXX, sumu X.XXX eur dňa XX.X.XXXX a sumu X.XXX eur dňa XX.X.XXXX. G. tak žalobkyňa
zaplatila sumu XX.XXX,XX eura.

F. upozornila písomne žalovaného X upozornením zo dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX, že nie sú dokončené
vodovodné prípojky, kanalizačné prípojky, že vážne porušuje zmluvu o dielo.

W. zo dňa XX.X.XXXX žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo a žiadala vyplatenie sumy XX.XXX,XX
eura ako sumu predstavujúcu rozdiel medzi celkovou sumou, ktorú žalovaný X od žalobkyne prevzal a
hodnotou prevedeného čiastkového diela. B. od zmluvy adresovala žalovanému X.

F. 1 požiadal o odloženie úhrady do XX.X.XXXX, súhlasil so sumou XX.XXX,XX eura, s čím žalobkyňa
súhlasila.

K úhrade dlžnej sumy nedošlo.

F. postúpila svoju pohľadávku na spoločnosť S. a vymáhacia kancelária, s.r.o. na základe F. o postúpení
pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX. F. bola uzatvorená na dobu neurčitú, minimálne na dobu jedného roka,
podľa vyjadrenia zástupcu žalobkyne, k vypovedaniu zmluvy došlo zo strany S. a vymáhacej kancelárie,
s.r.o. K G. pohľadávky zo strany dlžníka nedošlo, účinky zmluvy o postúpení pohľadávok spočívajúce
v zmene veriteľa pohľadávky pominuli a veriteľom pohľadávky sa stal postupca. F. nebola vyplatená

žiadna suma.

B. o postúpení pohľadávky bolo žalovanému X oznámené listom zo dňa XX.X.XXXX.

I. žalovaným X a spoločnosťou S. a vymáhacia kancelária, s.r.o. bola uzatvorená dňa XX.X.XXXX

zmluva o splátkovom kalendári. F. X S. nezaplatil žiadnu sumu.X. Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

C. § 633 ods. X OZ, od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne
alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

C. § 634 ods. 2 OZ, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo
vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané,

oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 642 ods. 1 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný
zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok
použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
6. Za nespornú súd považoval skutočnosť, že medzi žalobkyňou ako objednávateľom diela a
žalovaným1 ako zhotoviteľom diela bola uzatvorená písomná zmluva o dielo, predmetom ktorej malo
byť zhotovenie rodinného domu so zateplením na kľúč podľa projektovej dokumentácie. Žalobkyňa teda

bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným 1 a správne bola podaná žaloba voči žalovanému v 1.rade. Ako
žalovaného v 2.rade žalobkyňa označila konateľa spoločnosti, avšak ten podľa názoru súdu nie je v
konaní pasívne vecne legitimovaným, pretože sním žalobkyňa nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu, so
žalovaným 2 ako fyzickou osobou neuzatvárala žiadnu zmluvu, peniaze vyplácala na účet žalovaného
1, resp. odovzdávala žalovanému 2, ale ten nekonal vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť

ale konal ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným - žalovaného 1. Súd sa v konaní zaoberal
otázkou vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti
v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného
práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je
nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti

vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Keďže žalobkyňa nebola v žiadnom záväzkovom vzťahu priamo so žalovaným 2, ten nie je v konaní
pasívne vecne legitimovaný, žalobkyňa nemôže priamo od neho požadovať zaplatenie dlžnej sumy a

preto súd vo vzťahu k žalovanému v 2.rade žalobu zamietol. Nesprávne určenie okruhu strán sporu v
sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle
§ 160 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom
konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie ovecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také
poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo v rozpore so zásadou
rovnosti účastníkov konania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 197/2010).

7. Žaloba bola podaná dôvodne vo vzťahu k žalovanému v 1.rade a súd jej v celom rozsahu aj vyhovel,
žalobkyňa uvádzala vo svojich podaniach rôzne nároky, ktoré si uplatňovala, požadovala rôzne sumy
a príslušenstvo, nakoniec za smerodajné a záväzné považoval súd vyjadrenie zástupcu žalobkyne na
pojednávaní dňa 23.11.2020, kedy sa tento vyjadril, že žalobkyňa požaduje zaplatenie sumy 24.258 eur

s 10 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do zaplatenia od oboch žalovaných. Sumu 24.258 eur
potvrdil aj konateľ žalovaného 1. Žalobkyňa v konaní preukázala listinnými dôkazmi, že zaplatila dňa
19.11.2008 sumu 13.277,56 eura, dňa 4.12.2008 sumu 3.319,39 eura, dňa 18.12.2008 sumu 1.659,69
eura, sumu 8.300 eur dňa 18.5.2009, sumu 3.000 eur dňa 12.6.2009 a sumu 3.000 eur dňa 24.6.2009,
spolu zaplatila sumu 32.556,65 eura. K ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným 1 došlo zo strany
žalobkyne pre vážne porušenie zmluvy o dielo a listom zo dňa 18.9.2009 žalobkyňa odstúpila od zmluvy

o dielo. Objednávateľ diela môže od zmluvy odstúpiť z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia
dôvodu a to až do momentu zhotovenia diela. Žalobkyňa v prejednávanej veci dôvod na odstúpenie od
zmluvy mala, pretože žalovaný 1 dielo nevykonal ako sa v zmluve zaviazal. Odstúpenie od zmluvy je
jednostranný právny úkon objednávateľa - žalobkyne adresovaný zhotoviteľovi - žalovanému 1 a súd ho
vyhodnotil ako platný právny úkon so všetkými náležitosťami platného právneho úkonu s poukazom na

ustanovenie § 37 OZ, keď odstúpenie od zmluvy žalobkyňou bolo vykonané slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, v písomnej forme, ktorú dokonca zákon ani nevyžaduje a vykonala ho v časovom úseku,
ktorý stanovuje zákon - do zhotovenia diela, k čomu vlastne zo strany žalovaného 1 ani nikdy nedošlo.
Odstúpenímodzmluvysazmluvaodielozrušujeodzačiatkuspoukazomnaustanovenie§48ods.2OZ,
čím zanikajú i práva i povinnosti účastníkov vyplývajúce zo zrušenej zmluvy a tak je žalovaný 1 povinný

žalobkyni zaplatený preddavok vo výške 24.258 eur vrátiť, pretože žiadne práce v takomto rozsahu
ceny žalovaný 1 nevykonal a sám s touto sumou súhlasil, pričom sa jedná o rozdiel medzi celkovou
sumou, ktorú žalovaný 1 od žalobkyne prevzal a hodnotou prevedeného čiastkového diela. Žalobkyňa
ako objednávateľ diela má tak nárok na vrátenie poskytnutej zálohy - preddavku, ktorý žalovanému 1
zaplatila, pričom nie je daný žiadny zákonný dôvod na to, aby si túto sumu žalovaný 1 ponechal a je

povinný ju žalobkyni vydať titulom vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie §
457 OZ.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil žalovanému 1 povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 24.258 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do zaplatenia a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády
č. 87/1995 Z.z. zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, tom čase bol úrok z omeškania vo
výške 1 %, vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol, keďže žalobkyňa si uplatňovala úrok

z omeškania vo výške 10 % a súd nemôže priznať vyšší úrok z omeškania ako pripúšťa nariadenie vlády
č.87/1995 Z.z.. Počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni, dokedy žalobkyňa požadovala zaplatenie
dlžnej sumy s poukazom na moment odstúpenia od zmluvy zo dňa 18.9.2009.

9. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške vo vzťahu k žalovanému 1, nakoľko vo veci mala vo vzťahu k nemu
plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní
plný úspech, čo je v tomto prípade žalobkyňa, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo
na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, ktorou je žalovaný 1 v konaní boli zistené výnimočné

dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci u žalobcu a to s poukazom na ustanovenie
§ 257 CSP. O výške náhrady trov ako aj o paušálnej náhrade nákladov rozhodne s poukazom na
ustanovenie § 262 ods. 2 CSP súdny úradník . čo sa týka zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 2,
tu bol úspešný žalovaný 2, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli,
ani si žiadne neuplatnil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.