Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Cb/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221200910
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1221200910.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: a - develop, s.r.o., IČO: 35 868 767, so sídlom Ivánska cesta
10, Bratislava, právne zastúpený: EMPIRI s.r.o., IČO: 36 864 331, so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava,
proti žalovanému: MartinDevelopment Galvaniho s.r.o., IČO: 51 129 540, so sídlom Jelenia 1, Bratislava,
o zdržanie sa užívania cudzej veci o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu dňa 05.02.2021 žalobu o zdržanie sa užívania cudzej veci a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania inžinierskej
stavby vo vlastníctve žalobcu ako objekt „SO 08.01 Komunikácie a spevnené plochy“, ktorý je súčasťou
stavby „R. W. U., XXX O..X..“, nachádzajúce sa na pozemkoch s parc. č. XXXXX/XXX U. XXXXX/
XXX, okres O. H., R. O. - Q..Č.. Y., k. ú. I. postavenej podľa stavebného povolenia č. W.-X/ZCE/MAT

zo dňa 12.06.2007 vydaného stavebným úradom Mestská časť Bratislava - Ružinov a skolaudovanej
rozhodnutím č. W. a č.j. W.-X/ZHU-X zo dňa 22.01.2008 vydaného Mestskou časťou O. - Y..

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom riadne vybudovanej a skolaudovanej inžinierskej
stavby - objekt „SO 08.01 Komunikácie a spevnené plochy“ pre stavbu „R. W.O. U., XXX O..X..“,
konkrétne je vlastníkom úseku cesty v dĺžke cca 163 m a šírke jedného pruhu cesty cca. 3 m (žaloba

týkajúca sa jedného pruhu cesty postavenej na pozemkoch parc. č. XXXXX/XXX U. XXXXX/XXX, k.
ú. I., obec: O. - Q..Č.. Y.. Stavba bola vybudovaná ako súkromná, nie verejná komunikácia, ktorá sa
výhľadovo, po rozhodnutí stavebníka a ukončení všetkých jeho aktivít v lokalite, mala potenciálne stať
verejnou komunikáciou pre osobné motorové vozidlá. Táto cesta mala slúžiť na prístup k bytovým
domom vystavaným v danej lokalite stavebníkom, spoločnosťou AVIDOL, s.r.o., IČO: 35 931 299, v
ktorej mal pôvodne svoju majetkovú účasť žalobca. Odovzdanie cesty do správy ani do vlastníctva

tretej osoby však nenastalo. Predmetnú inžiniersku stavbu však bez akéhokoľvek oprávnenia a dohody
užíva aj žalovaný, navyše takým spôsobom, ktorým túto stavbu priebežne poškodzuje, keďže po nej
prechádzajú ťažké nákladné motorové vozidlá a mechanizmy, ktoré žalovaný využíva na realizáciu
svojho developerského projektu výstavby bytových domov. Na predmetnú cestu má žalovaný priamo
vedený výjazd zo svojho staveniska s viacerými bodmi napojenia. Žalovaný oslovil žalobcu so žiadosťou
o predaj predmetnej stavby. Žalobca, po opakovaných stretnutiach s konateľom žalovaného, kedy

dospeli k dohode o cene, dal vypracovať podklady smerujúce k prevodu vlastníckych práv k predmetnej
stavbe a k ďalším inžinierskym stavbám súvisiacich s predmetnou cestou, o ktoré mal mať žalovaný
záujem. Žalovaný návrh zmluvy obdržal, avšak bez akéhokoľvek dôvodu a vysvetlenia neodpovedal.
Žalobca usudzuje, že zo strany žalovaného ide o nie celkom korektný úmysel užívať vo svoj prospech
a za účelom dosiahnutia zisku súkromný majetok tretej osoby, ktorej identita je žalovanému známa,
bez toho, aby na jej užívanie mal povolenie vlastníka a za jej užívanie riadne zaplatil. Žalobcovi tak

priebežne vzniká škoda, a to zhoršenie stavu inžinierskej stavby dlhodobým priebežným pôsobením
žalovaného, na ktoré nebola dimenzovaná, zhoršenia vodovodných a kanalizačných potrubí vedenépod a v bezprostrednom okolí predmetnej inžinierskej stavby, škoda v podobe ušlého zisku z dôvodu
bezdôvodného užívania cudzej veci, a hrozí nebezpečenstvo škody na živote, zdraví a majetku tretích
osôb, ktoré predmetnú stavbu užívajú na prejazd k svojim nehnuteľnostiam, v ktorých bývajú. Žalovaný

nezískal nijaký titul oprávnenia na užívanie predmetnej cesty. Stavebník inžinierskej stavby podľa
stavebného povolenia a aj kolaudačného rozhodnutia, spoločnosť AVIDOL, s.r.o., IČO: 35 931 299,
nechal stavbu vybudovať treťou osobou, spoločnosťou PR Richter s.r.o., IČO: 31 320 902, na základe
zmluvy o dielo č. 01/28/05 zo dňa 01.12.2005 a za jej vybudovania riadne zaplatil a teda stal sa
jej vlastníkom. Následne stavebník AVIDOL, s.r.o. previedol inžiniersku stavbu a súvisiace práva a

povinnosti stavebníka na základe kúpnej zmluvy č. 20110601 zo dňa 01.06.2014 na spoločnosť BWS
+ Partner, s.r.o., IČO: 36 850 152, ktorá tieto následne previedla kúpnou zmluvou č. 2016/01/B/a zo
dňa 16.01.2016 na žalobcu. Žalobca je preukázateľne výlučným vlastníkom predmetnej inžinierskej
stavby. Tým, že žalovaný užíva predmetnú inžiniersku stavbu bez právneho titulu a navyše aj spôsobom,
na ktorý nebola dimenzovaná, keďže ide o cestu navrhnutú a aj postavenú na prejazd nanajvýš
osobnými motorovými vozidlami, túto cestu a inžinierske siete pod ňou a v jej bezprostrednom okolí

neprimeraným používaním priebežne poškodzuje a vzhľadom na cenu, za ktorú bola cesta a uvedené
inžinierske siete v čase vybudované (cca 240.000 Eur) hrozí žalobcovi bezprostredne vznik rozsiahlej
škody. Existuje bezprostredné riziko, že osoby, ktoré inžiniersku stavbu bežne oprávnene využívajú na
prejazd k bytovým domom, ktoré v minulosti postavil žalobca prostredníctvom majetkovej účasti v tretej
osobe, nebudú mať v dôsledku jej poškodenia, možnosť bezpečného prístupu k svojim nehnuteľnosti,

resp. bude existovať bezprostredné riziko ohrozenia ich bezpečnosti a majetku, ak budú prechádzať
po poškodenej inžinierskej stavbe, nielen v aktuálnom zimnom období vyznačujúcom sa prirodzene
zhoršenými poveternostnými podmienkami, ktorých dôsledkom je zvýšenie nebezpečnosti jazdy na
pozemných komunikáciách aj bez toho, aby cesta, na ktorej budú jazdiť, bola poškodená zo strany
žalovaného. Navyše ak dôjde k úrazu alebo škode na majetku na ich strane, mohli by od žalobcu

požadovať náhradu škody z dôvodu, že žalobca nezabezpečil dobrý stav cesty v jeho vlastníctve, čo
však objektívne za daných okolností vôbec nie je možné, keďže žalovaný cestu priebežne svojvoľne
bez právneho titulu užíva a svojou činnosťou poškodzuje, znečisťuje stavebnou činnosťou, najmä však
nie výlučne blatom a bahnom z pozemkov žalovaného. Vzhľadom na to, že na majetku žalobcu hrozia
činnosťou žalovaného bezprostredné rozsiahle škody a tiež bezprostredné ohrozenie pre osoby, ktoré

jeho cestu bežne štandardným spôsobom využívajú na prístup k ich bytom, je nevyhnutná a neodkladná
úprava dotknutých vzťahov, ktorú nemožno zabezpečiť, vzhľadom na povahu veci zabezpečovacím
opatrením. V doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaný je
vlastníkompozemkovsparc.č.XXXXX/XXX,XXXXX/XXXU.XXXXX/XXXzapísanýchnaLVč.XXXX,k.
ú- I., ktoré bezprostredne susedia s parc. č. XXXXX/XXX U. XXXXX/XXX, na ktorej je umiestnená cesta

žalobcu. Na týchto pozemkoch realizuje žalovaný svoj developerský projekt v rozsahu cca 200 bytových
jednotiekspozemnougarážou.,ktorýnesienázovGALVANIhome.Žalovanýzneužívacudzípozemokza
účelom svojho majetkového prospechu. Žalobca dodáva, že žalovaný si mohol zriadiť aj prístup z iného
miesta na stavenisko, napríklad z Galvaniho ulice. Žalovaný užívaním cesty, spôsobom, na ktorý nebola
určená, časom túto úplne zničí. Užívanie cesty spôsobom, ktorý nie je obvyklý odôvodňuje dôvodnosť

nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca nevie ustriehnuť či cestu nevyužívajú neoprávnene aj iné
osoby ako tie, pre ktoré bola vybudovaná. Ak súd neodkladné opatrenie nenariadi, v čase keď bude
právoplatné rozhodnutie v tomto spore vo veci samej s prihliadnutím na bežnú dĺžku súdneho konania,
bude cesta žalobcu v takom stave, že rozhodnutie zakazujúce užívanie cesty už nebude mať žiaden
zmysel.

3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

15. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných

dôkazov, dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný.

16. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne
potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami

sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je
neodkladné opatrenie potrebné.

17. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje

uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony),
že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania
vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku
navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho
musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.

Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou
podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých

dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite

zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

19. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavnýchpravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu
spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia
zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

20. Súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
Žalobca nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu
bezprostrednej ujmy na strane žalobcu. Súd má za to, žalobca je vlastníkom riadne vybudovanej a
skolaudovanej stavby objekt SO 08.01. Komunikácie a spevnené plochy pre stavu R. W. U., XXX O..

X.. Má ísť o úsek cesty v dĺžke cca. 163 m a šírke jedného jazdného pruhu cesty cca 3 m, jeden jazdný
pruh postavený na pozemkoch parcela č. XXXXX/XXX U. XXXXX/XXX, k. ú. I., obec: O. - Q..Č.. Y..
Uvedená cesta mala byť žalobcom budovaná ako súkromná komunikácia a nie verejná komunikácia. V
budúcnosti sa mala podľa žalobcu stať verejnou komunikáciou pre osobné motorové vozidlá. Žalobcom
uvádzaná komunikácia tvorí časť križovatky s Galvaniho ulicou. Súd má za preukázané, že žalovaný
je stavebníkom na stavbe Obytný súbor Galvaniho II - EBEN - Nové centrum, GalvanihoHome (č. l.

14). Uvedenú stavbu žalovaný prevádzkuje na základe stavebných povolení vydaných Mestskou časťou
Bratislava - Ružinov, a to stavebného povolenia č. W. XXXXX/XXXX/X/Zar zo dňa 23.10.2012 a č. W.
XXXXX/XXXX/X/ZST zo dňa 01.12.2017. Z predložených fotografií predložených žalobcom, videa a
geometrického plánu predloženého žalobcom vyplýva, že stavenisko žalovaného má dva výjazdy, ktoré
ústia na cestu, inžiniersku stavbu vo vlastníctve žalobcu. Uvedená komunikácia, inžinierska stavba,

vo vlastníctve žalobcu vyúsťuje na ulicu Galvaniho. Z uvedených dokladov však nie je zrejmé, že by
žalovaný mal inú možnosť ako sa dostať na stavenisko. Z fotografií aj geometrického plánu je zrejmé,
že žalovaný využíva uvedenú komunikáciu, inžiniersku stavbu vo vlastníctve žalobcu, avšak žalovaný
nemá inú možnosť ako sa dostať na svoje stavenisko, ktorého stavba je úradne povolená. Z fotografií nie
je zrejmé, že by uvedené inžinierska sieť vo vlastníctve žalobcu bola poškodená a ani nie je osvedčená

skutočnosť, že žalovaný by konal takým spôsobom, ktorým by poškodzoval uvedenú inžiniersku
komunikáciu. Súd ďalej uvádza, že vzhľadom na stav konania, kde sa koná o nariadení neodkladného
opatrenia,druhástrana,t.j.žalovanýsanemámožnosťbrániťprednariadenímneodkladnéhoopatrenia.
Súd preto musí postupovať tak, aby neboli poškodzované ani práva a oprávnené záujmy žalovaného.
Súd sa preto domnieva, že nakoľko žalobca nepreukázal súdu, že žalovaný má možnosť prístupu na

svoje stavenisko aj iným spôsobom, ako po komunikácii, inžinierskej siete vo vlastníctve žalobcu, mohla
by nariadením neodkladného opatrenia vzniknúť škoda u žalovaného, nakoľko by mu bola znemožnená
výstavba ním realizovanej stavby. Súd má navyše za to, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že žalovaný
má možnosť vybudovať aj vstup z Galvaniho ulice tak, aby nebola ohrozená plynulosť a bezpečnosť
cestnej premávky na Galvaniho ulici. Znemožnením realizácie stavby by mohli žalovanému vzniknúť

sankcie spojené s omeškaním. Preto súd musí pri nariadení neodkladného opatrenia dôkladne zvažovať
zásah do postavenie každej strany sporu. Súd to vyhodnotil tak, že žalobca aj tak plánuje využívať
komunikáciuakoverejnúaužvsúčasnostipodľajehotvrdeníjeužívanáosobnýmimotorovýmivozidlami
za účelom prístupu k bytom v R. W. U., XXX O.. X.. a žalobca neosvedčil že uvedenú komunikáciu nie
je možné využiť nákladnými motorovými vozidlami a aj škoda na uvedenej inžinierskej komunikácii je v

súčasnosti len hypotetická. Súd pre úplnosť uvádza, že aj kvôli prístupu k bytom bude niekedy nutná
premávka nákladnými vozidlami napr. z dôvodu prerábania bytov alebo dodávania nábytku. Nie je pritom
spoľahlivo preukázané, že došlo alebo mi mohlo dôjsť (v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení)
k poškodeniu predmetnej cestnej komunikácie konaním žalovaného. Naopak, ak by súd návrhu vyhovel
a nariadil neodkladné opatrenia, u žalovaného by tým reálne hrozil vznik škody, a to tým, že by nemal

prístup na svoje stavenisko, čo by znamenalo prerušenie stavebných prác, čo by pri developerských
projektoch mohlo mať za následok sankcie spojené s omeškaním. Súd je ďalej názoru, že prípadné
bezdôvodné obohatenie, ktorého sa mohol žalobca dopustiť nie je riešiteľné nariadením neodkladného
opatrenia, ale len riadnym konaním vo veci samej.

22. Žalobca neosvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď
nepreukázal existenciu žiadnych skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť
pomery strán sporu. Pre zdôraznenie súd uviedol, že podstatnou skutočnosťou, aby súd mohol
rozhodnúť v prospech žalobcu, a teda nariadiť neodkladné opatrenie je, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

neodkladná ochrana, ako i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo však v danom
prípade súd za preukázané nemal, práve naopak súd sa domnieva, že nariadením neodkladného
opatrenia by vznikla škoda na strane žalovaného. Po zvážení zásahov do postavenie oboch sporových
strán nariadením neodkladného opatrenia, súd usúdil, že je väčšie riziko vzniku škody na stranežalovaného nariadením neodkladného opatrenia ako u žalobcu ak nedôjde k nariadeniu neodkladného
opatrenie. Súd opätovne uvádza, že žalovaný sa v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nemá ako brániť, preto súd musí uvážlivo zhodnotiť či prípadný zásah nariadením neodkladného

opatrenianezhoršíprávepostaveniežalovaného.Vdanomprípadepozváženískutkovýchokolnostísúd
vyhodnotil, že nariadením by došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného. Nenariadením neodkladného
opatrenia sa postavenie žalobcu nezhorší. Ak aj došlo k neoprávnenému užívaniu, žalobca sa má
možnosť brániť žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. iným vhodným právnym nástrojom.

23. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca nesplnil podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je len rozhodnutím o jednotlivom procesnom návrhu navrhovateľa,
nie je teda výsledkom konania ako takého. Neodkladné opatrenie je osobitným procesným inštitútom,

na ktorý sa aplikuje odlišný postup ako v klasickom súdnom konaní, čo vyplýva aj zo zaradenia tohto
inštitútu do samostatnej tretej hlavy Civilného sporového poriadku. V súlade s ustanovením § 331 ods. 1
CSP sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, nedoručuje protistrane. Z tohto
dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania, a takýto výrok o nároku na náhradu trov
konania by bol podľa názoru tohto súdu nadbytočný. Vzhľadom na podanú žalobu vo veci samej, súd tak

nepovažovalzapotrebnérozhodnúťotrováchkonania(onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia)
samostatne a o týchto rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje, vo dvoch vyhotoveniach, prípadne elektronicky do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.