Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116209074
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5116209074.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:

K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený JUDr. Martinom Olosom,
advokátom so sídlom K. Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplica, proti žalovanej: O. H., J.. XX.X.XXXX, G.
X. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom V. Spanyola
8343/1A, 010 01 Žilina, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd v y p o r i a d a v a majetok patriaci do BSM strán sporu tak, že rodinný dom súpisné číslo XXXX
postavený na KN parcele č. XXX/X, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. G. p r i k a z u j
e do výlučného vlastníctva žalobcu.

Preberateľom zostatku úveru vedeného v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke na základe zmluvy
o poskytnutí podpory č. XXX/XXX/XXXX so Štátnym fondom rozvoja bývania vo výške 32.849,08 € ku
23. 9. 2020 sa stáva žalobca.

Preberateľkou zostatku úveru vedeného Prvou stavebnou sporiteľnou a.s. na základe zmluvy o
mimoriadnom medziúvere č. XXXX XXX XX ku dňu 23. 9. 2020 vo výške 1.378,60 € sa stáva žalovaná.

Na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM je žalobca povinný zaplatiť žalovanej sumu 35.051,32 €
do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.4.2016, doplnenou podaním doručeným
súdu dňa 25.5.2016, domáhal súdneho výroku, ktorým by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov (ďalej len BSM) sporových strán, ktoré zaniklo rozvodom manželstva na základe rozsudku

Okresného súdu Žilina spis. zn. 2C 173/2011 zo dňa 24.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 22.1.2014. V žalobe špecifikoval veci, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania a to označenú
nehnuteľnosť, rodinný dom nachádzajúci sa v k.ú. G., ktorý má podľa jeho odhadu aktuálnu hodnotu
65.000,- €, pozemok pod domom nie je BSM, je jeho výlučným vlastníkom na základe darovania.
Ďalej označil špecifikované hnuteľné veci. Ďalej uviedol, že ku dňu rozvodu manželstva mali nesplatený
spoločný záväzok, spoločný dlh z titulu zostatku hypotekárneho úveru voči veriteľovi Štátny fond rozvoja
bývania o poskytnutí podpory na rodinný dom. Tento úver platí celý po rozvode iba on, zostatok splátok

tohto hypotekárneho úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu činí sumu 47.800,- €. Taktiež so žalovanou ku
dňu právoplatnosti rozvodu mali v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. úver, z ktorého si žalovaná poskytnuté
prostriedky účelovo ponechala a nepoužila ich vôbec na dostavbu ich rodinného domu. Zostatok tohto
úveručinilk15.2.2016sumu4.306,06€.Úversivšakplatísamažalovaná,nakoľkosihosamavyčerpala.Navrhol, aby súd do jeho výlučného vlastníctva prikázal rodinný dom, do výlučného vlastníctva žalovanej
hnuteľné veci s tým, že žalobca sa stane preberateľom zostatku hypotekárneho úveru voči veriteľovi
Štátny fond rozvoja bývania a na vyrovnanie podielu z vyporiadania BSM navrhol, aby ho súd zaviazal

k povinnosti zaplatiť žalovanej sumu 15.000,- €.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 15.2.2017, v ktorom
potvrdila rozsah veci patriacich do BSM uvádzaných žalobcom v žalobe. Zároveň sa vyjadrila k hodnote
predmetných vecí ku dňu rozvodu manželstva. Trhová hodnota predmetného rodinného domu podľa
žalovanej predstavuje cca 100.000,- € a hnuteľných vecí dohodnutá predbežne v rámci mimosúdneho

usporiadania predstavuje celkom 650,- €. Zostatok dlhu na hypotekárnom úvere voči veriteľovi Štátny
fond rozvoja bývania ku dňu zániku manželstva predstavuje spolu 33.977,67 € a zostatok dlhu na úvere
poskytnutom na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 20.10.2010
predstavuje ku dňu zániku manželstva pasívum 5.262,59 €. K tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k pasívam
patriacim do BSM žalovaná uviedla, že obidva úvery boli použité výlučne na financovanie stavby a
zariadenia rodinného domu patriaceho do BSM strán. Nie je pravdivé tvrdenia žalobcu, že úver z Prvej

stavebnej sporiteľne a.s. si žalovaná účelovo ponechala a vôbec nepoužila na dostavbu rodinného
domu, z ktorého dôvodu by mala tento úver aj sama splácať. Žalovaná uviedla, že sa nevie vyjadriť na
okolnosť, či hypotekárny úver voči Štátnemu fondu rozvoja bývania platí v celom rozsahu v dohodnutých
splátkach veriteľovi žalobca. Tvrdenie však o tom, žeby platil úver l iba on je v rozpore so skutočnosťou,
nakoľko na uvedený úver žalovaná platí mesačné 49,23 € a na úver od Prvej stavebnej sporiteľne

a.s. platí 65,54 € mesačne - spolu teda 114,77 €, čo je polovica splátok oboch úverov. Zároveň
uviedla, že do BSM strán patrilo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EVČ ZA XXX G., ktoré
previedol žalobca na tretiu osobu bez súhlasu žalovanej po prerušení manželského spolužitia. Hodnota
predmetného motorového vozidla v čase zániku BSM mohla predstavovať cca 1.500,- €. Ďalej žalovaná
poukazovala na to, že sa so žalobcom pokúšala dohodnúť na vyporiadaní BSM aj prostredníctvom

právnych zástupcov, k čomu však doposiaľ nedošlo. Vzhľadom k tomu, že predmetný rodinný dom
je postavený na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, žalovaná súhlasila s tým, aby predmetný
rodinný dom bol prikázaný do vlastníctva žalobcu. Pokiaľ ide o pasíva, vzhľadom k tomu, že úvery sú
splácané každým zo strán navrhla prikázať pasíva ako povinnosť obom stranám každému v rozsahu
1. Zároveň žiadala, aby hnuteľné veci boli prikázané do vlastníctva žalobcu a pri vyporiadaní BSM

bola zohľadnená trhová cena motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ktoré žalobca predal bez súhlasu
žalovanej cca v hodnote 1.500,- €. Na vyrovnanie podielu žalovanej z BSM navrhovala uložiť žalobcovi
povinnosť vyplatiť jej 51.075,- € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. K vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 9.5.2017, v
ktorom uviedol, že s nadobudnutím rodinného domu do jeho výlučného vlastníctva súhlasí, avšak nie

za hodnotu 100.000,- € ako navrhuje žalovaná, ide o nereálnu hodnotu. Predmetný rodinný dom má
aktuálnu hodnotu 65.000 až 75.000,- €, nakoľko nie je dokončený. Navyše nachádza sa bezprostredne
pri diaľničnom privádzači frekventovanej diaľnice D1, kde sa aktuálne buduje diaľničné odpočívadlo,
aktuálne najväčšia mimoúrovňová diaľničná križovatka v SR a objekty správy diaľnic. Dom sa nachádza
v ochrannom pásme diaľnice D1 a diaľničného privádzača Žilina-Juh. Uvedená skutočnosť značne

znižuje jeho hodnotu a komfort rodinného bývania. Pozemok pod domom nie je v BSM. So spôsobom
vyporiadania hnuteľných vecí - vybavenie domácnosti, ako navrhuje žalovaná nesúhlasí a navrhuje tieto
prikázať do jej výlučného vlastníctva. Čo sa týka vozidla Škoda Fabia, toto nie je v mase BSM. Išlo o
staršie poruchové vozidlo, ktorého pôvodnými majiteľmi boli jeho rodičia, ktorí mu vozidlo darovali, preto
vozidlo ani nemohlo byť v BSM. Vozidlo bolo predané v roku 2012 ešte počas manželstva, preto ani

nemôže byť potenciálne predmetom BSM. Navyše výťažok z kúpnej ceny použil na spoločný majetok
- rodinný dom. S vyporiadaním spoločných záväzkov voči Štátnemu fondu rozvoja bývania tak aby
každý z manželov po rozvode ďalej platil polovicu záväzku nesúhlasí. Žiada, aby spoločný záväzok
voči ŠFRB v plnom rozsahu prevzal on, nakoľko ide o hypotéku viažucu sa k úverovému financovaniu
spoločného rodinného domu, ktorý po rozvode nadobudne do výlučného vlastníctva. Zostatok splátok

tohto hypotekárneho úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu činí sumu 47.800,- €. Úver platí naďalej i po
podaní žaloby a jeho platby žiadal zohľadniť v rámci vyporiadania masy BSM a tieto započítať v jeho
prospech. K záväzku, ktorý mali v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. uviedol, že zostatok tohto úveru činil
k 15.2.2016 sumu 4.306,06 €. Úver si platí sama žalovaná, nakoľko si ho sama vyčerpala a finančné
prostriedky použila na svoje potreby a účely. Peniaze z tohto úveru v rozsahu 6.400,- € a 1.467,40 €

vôbec neboli použité na spoločný majetok, čo jasne preukazuje list Prvej stavebnej sporiteľne a.s. a
informácia o obratoch na účte zo dňa 15.2.2016, podľa ktorých si žalovaná peniaze 6.400,- € a 1.467,40
€ nechala previesť na svoj účet, preto je potrebné toto aktívum na jej ťarchu ako financie ktorými sama
disponovala a naďalej disponuje.4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 4.7.2017, v ktorom
k tvrdeniam žalovaného ohľadom hodnoty rodinného domu uviedla, že predmetný rodinný dom bol
riadne skolaudovaný, dlhodobo sa v predmetnom dome býva a prvky ktoré nie sú dokončené neznižujú

trhovú cenu nehnuteľnosti, ktorá podľa žalovanej je minimálne v sume 100.000,- €. Pokiaľ navrhuje
žalobca znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty rodinného domu, s takýmto dôkazom
žalovaná súhlasí. Ďalej žalovaná navrhla hnuteľné veci rozdeliť spôsobom tak ako je uvedené v jej
vyjadrení zo dňa 13.2.2017 a to z dôvodu, že dlhodobo predmetné veci užíva žalobca, ktorý vylúčil
žalovanú z užívania rodinného domu i z užívania hnuteľných vecí a nie je spravodlivé, aby veci boli

prikázané do vlastníctva žalovanej, hoci žalobca sa v podieľal na znižovaní hodnoty veci dlhodobým
užívaním. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, žalovaná zotrvala na skutkových
tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení zo dňa 13.2.2017. K spoločným záväzkom uviedla, že trvá
na skutočnostiach, ktoré uviedla v jej písomnom vyjadrení zo dňa 13.2.2017 a žiada prikázať pasíva
žalobcovi a žalovanej každému v podiele 1 z dôvodov tak ako je uvedené v predmetnom vyjadrení.
Zároveň uviedla, že zásadne rozporuje tvrdenia žalobcu, podľa ktorého by si mala žalovaná ponechať

prostriedky z Prvej stavebnej sporiteľne a.s. a tieto nepoužila na dostavbu rodinného domu a predmetný
úver sama vyčerpala a finančné prostriedky použila na svoje potreby a účely. Žalovaná trvá na tom, že
finančné prostriedky s PSS a.s. boli použité na spoločný majetok a pokiaľ žalobca tvrdí, že tieto použila
žalovanánaoddelenýmajetok,dôkaznébremenojenaňompreukázaťtútoskutočnosť,resp.preukázať,
že s finančnými prostriedkami z úveru bolo nakladané v rozpore so zásadami spoločného hospodárenia.

Potvrdenie PSS a.s. zo dňa 15.2.2016 nepreukazuje skutkové tvrdenia žalobcu, na základe ktorých by
mala uvedené finančné prostriedky použiť žalovaná na svoje potreby a účely. Skutočnosť, že peniaze
boli uvoľnené z účtu medziúveru v sume 6.400,- € dňa 26.10.2010 a dňa 1.3.2011 v sume 1.467,40 € na
účty, ktoré sú uvedené v potvrdení zo dňa 15.2.2016 s názvom účtu O. H. ešte neznamená, že týmito
finančnýmiprostriedkamidisponovalažalovanávrozporesozásadamispoločnéhohospodáreniaažeby

finančné prostriedky použila na svoj oddelený majetok, resp. s týmito nakladala nehospodárne a pod.
5. V priebehu ďalšieho konania sporové strany zhodne navrhli vypustiť z masy vyporiadania BSM nimi
označené hnuteľné veci a žiadali vyporiadať rodinný dom a pri tomto vyporiadaní zohľadniť spoločné
dlhy, v ktorom rozsahu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 2C 173/2011-288 zo dňa 24.10.2013 bolo manželstvo
sporových strán rozvedené, rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 22.1.2014.
8. Po rozvode manželstva medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní zaniknutého BSM.
9. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že strany počas trvania manželstva nadobudli
nehnuteľnosť, rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parcele č. XXX/X v k.ú. G., ktorý je zapísaný

na LV č. XXXX. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že pozemok pod domom, parcela č. 131/5 o
výmere 114m2 nepatrí do BSM a jeho výlučným vlastníkom je žalobca, o čom svedčí aj výpis z LV č.
XXXX K. H..Ú.. G. (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 14 spisu).
10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z predloženej Zmluvy o poskytnutí podpory
uzavretej podľa ust. Zák. MR SR č. 607/2003 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 255 spisu), že počas

trvania manželstva dňa 27.5.2008 uzatvorili so ŠFRB Zmluvu o úvere č. XXX/XXX/XXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru na rodinný dom Ž. - G. vo výške 1.100.000,- Sk, so základnou úrokovou
sadzbou vo výške 3,5 % p.a. a doby splatnosti 30 rokov s výškou splátok 4.940,- Sk. Zostatok
predmetného úveru ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. ku dňu 22.1.2014 predstavoval sumu
49.428,71 € (zostatok nesplatenej istiny 32.856,27 €, zostatok nesplatených úrokov 16.572,44 €), čo

vyplýva z potvrdenia ŠFRB zo dňa 4.3.2019 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 326 spisu). Medzi
sporovými stranami nebolo sporné a zároveň mal súd aj z predložených poštových poukazov a výpisoch
z účtu preukázané, že na predmetný úver od rozvodu manželstva , t.j. od februára 2014 do 2.9.2020
zaplatil žalobca v splátkach spolu sumu 12.592,- € a žalovaná za toto obdobie zaplatila na splátkach na
uvedený dlh sumu 3.987,63 € a že k septembru 2020 je zostatok úveru 32.849,08 €.

11. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z predloženej zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, že počas trvania manželstva dňa 20.10.2010 uzatvorili s Prvou
stavebnou sporiteľnou a.s. Bratislava Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 8.000,- €, pričom po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a

súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške
4.800,- € a v ktorej si účastníci zmluvy zároveň vymedzili vzájomný rozsah práv a povinnosti, ako aj
spôsob úročenia a splácania. Z potvrdenia PSS zo dňa 15.2.2016 vyplýva, že finančné prostriedky z účtu
medziúveru boli vyplatené vo výške 6.400,- € dňa 26.10.2010 v prospech účtu žalovanej a dňa 1.3.2011vo výške 1.467,40 €. Z potvrdenia PSS zo dňa 7.7.2014 (dôkaz produkovaný žalovanou na č.l. 86 spisu)
vyplýva, že ku dňu 22.1.2014 konto sporenia kredit predstavovalo sumu 2.819,44 € a konto medziúveru
prislúchajúcu k účtu sporenia debet -8.082,03 €. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že ku dňu

zániku manželstva zostatok debetného úveru predstavoval sumu 6.556,09 €, na ktorý žalovaná odo dňa
zániku manželstva do augusta 2020 zaplatila sumu 5.177,49 € čo mal súd zároveň za preukázané z
výpisov z účtu o platbách splátok na tento úver a že zostatok úveru k septembru 2020 je 1378,60 €,
žalovaný na predmetný úver odo dňa zániku manželstva neuhradil žiadnu splátku.
12. Spornou v predmetnej veci medzi sporovými stranami zostala všeobecná hodnota predmetného

rodinného domu.
13. Na návrh sporových strán súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie, účelom ktorého bolo určiť
všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu, pričom pri oceňovaní bolo potrebné vychádzať z jej
stavu (určeného kvantitou a kvalitou) v dobe zániku BSM, t.j. ku dňu 22.1.2014 avšak z ceny, ktorú táto
nehnuteľnosť má v súčasnosti, za znalca ustanovil Ing. Petra Bátoryho.
14. Súdom ustanovený znalec podal vo veci znalecký posudok č. 156/2018 zo dňa 10.10.2018 v

ktorom v čl. 1 v úvode uviedol dátum, ku ktorému je vypracovaný posudok (rozhodujúci na zistenie
stavebnotechnického stavu: 10.10.2018 a dátum ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje:
22.1.2014). V čl. II. posudku znalec uvádza všeobecné údaje a stanovenie východiskovej a technickej
hodnoty podľa jednotlivých rozpočtových ukazovateľov. V ods. 2.3 predmetného článku v rekapitulácii
východiskovej a technickej hodnoty uvádza východiskovú hodnotu celkom 109.825,28 € a technickú

hodnotu 100.718,68 €. V odseku 3 popisuje analýzu polohy nehnuteľností, využitia nehnuteľností a
prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľností. V odseku 3.1.1.1 uvádza priemerný koeficient
polohovej diferenciácie 0,9 a výpočet všeobecnej hodnoty stavieb vo výške 149.063,65 €. V článku III.
Záver rekapitulácie všeobecnej hodnoty uvádza všeobecnú hodnotu zaokrúhlene vo výške 149.000,- €.
15. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.11.2018 doručil súdu znalecký posudok Ing. Ľubomíra

Bobuľu č. 60/2018 zo dňa 10.10.2018 s poukázaním na to, že uvedený znalec určil hodnotu
nehnuteľností vrátane prípojok v sume 105.000,- €. Znalecký posudok Ing. Petra Bátoryho č. 156/2018,
jeho metodiku východiska a závery namietal tak z vecného, ako i formálneho hľadiska.
16. Zo znaleckého posudku č. 60/2018 znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu zo dňa 10.10.2018 predloženého
žalobcom súd zistil, že tento bol vypracovaný na objednávku žalobcu a to vo veci stanovenia všeobecnej

hodnoty predmetného rodinného domu za účelom vyporiadania BSM.
17. V čl. 1 v úvodnej časti predmetnom znaleckom posudku znalec udáva dátum ku ktorému je posudok
vypracovaný (rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu: 22.1.2014 (dátum právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželov) a dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje:
6.9.2018) (dátum ohliadky znalcom). V ďalšej časti uvedeného článku znalec popisuje podklady

získané znalcom, uvádza definície posudzovaných veličín a použitých postupov s popisom základných
postupov ohodnocovania nehnuteľností a stavieb. V článku II. Posudok popisuje spôsob výpočtu
východiskovej a technickej hodnoty podľa jednotlivých ukazovateľov. Z rekapitulácie východiskovej a
technickej hodnoty ohodnocovaných stavieb uvádza východiskovú hodnotu celkom 116.947,33 € a
technickúhodnotu106.542,-€.Vodseku3predmetnéhočlánkustanovenievšeobecnejhodnotyuvádza,

že táto obsahuje najmä analýzu polohy nehnuteľností, zdôvodnenie výpočtu koeficientu polohovej
diferenciácie, priemerný koeficient polohovej diferenciácie uviedol vo výške 0,85 a všeobecnú hodnotu
stavieb určil vo výške 105.050,43 €. Predmetný znalecký posudok ďalej obsahuje určenie porovnávacou
metódou, pri ktorej stanovil všeobecnú hodnotu stavieb metódou porovnávania vo výške 105.567,08
€. Ako výber vhodnej metódy určil aj metódu polohovej diferenciácie aj porovnávaciu metódu. V čl. III.

Záver v znaleckom posudku uviedol, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti zaokrúhlením
predstavuje sumu 105.000,- €. V čl. V. Znalecká doložka znalec zároveň vyhlásil, že si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.
18. K znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca sa žalovaná vyjadrila podaním doručeným
súdu dňa 17.1.2019 v ktorom uviedla, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

19. K znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca podal žalobca námietky k jeho formálnej a
obsahovej stránke, ktoré bližšie špecifikoval vo svojich písomných podaniach.
20. Proti znaleckému posudku Ing. Bobuľu podala žalovaná písomné námietky, v ktorých sa taktiež
bližšie vyjadrila k záverom znalca. Zároveň uviedla, že neuznáva znalecký posudok Ing. Bobuľu a
potvrdzuje správnosť znaleckého posudku Ing. Bátoryho.

21. Vzhľadom na disproporciu znaleckých posudkov žalobca ako aj žalovaná navrhli výsluch obidvoch
súdnych znalcov a aby im boli zároveň zaslané znalecké posudky na zaujatie stanoviska.
22. K námietkam žalobcu sa súdom ustanovený znalec vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa
17.6.2019 a to jednotlivo ku všetkým námietkam podaných žalobcom v rámci jeho písomných podaní,v ktorom niektoré namietané položky neuznal s písomným odôvodnením a niektoré namietané položky
uznal aj s uvedením cenového rozdielu. Zároveň uznal, že posudok bol vypracovaný z hľadiska určenia
všeobecnej hodnoty ku dňu právoplatnosti rozvodu a nie k aktuálnemu času.

23. Súd vo veci vypočul Ing. Ľubomíra Bobuľu, ktorý vypracoval znalecký posudok na objednávku
žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pred vypracovaním znaleckého posudku
bol na mieste samom 6.9.2018, zameral veľmi podrobne suterén, prízemie, podkrovie, mal k dispozícií
projektovú dokumentáciu a pretože niektoré stavebné technické prvky, konštrukcia vybavenia neboli
dokončené, tak vypočítal ako by to bol nedokončený dom, aj keď už je skolaudovaný, nakoľko iný

znalecký systém nie je na výpočet. Podrobne vypočítal tzv. východiskovú hodnotu a technickú hodnotu
rodinného domu, bola vypočítaná dokončenosť, ktorá je na 87,87% a následne boli vypočítané ešte
vonkajšie úpravy, ktoré tam v čase právoplatnosti rozsudku boli. Potom keď prikročil k vypočítaniu tzv.
všeobecnej hodnoty tak konštatoval, že rodinný dom sa nachádza vo vzdialenosti 59m od rozostavanej
výstavby rýchlostnej komunikácie, čiže nachádza v jej ochrannom pásme, ktoré bolo do výpočtu
zohľadnenéajejvplyvtrebamaťnacelkovúhodnotutohtorodinnéhodomu.Následneztohosavypočítal

polohovou metódou všeobecnú hodnotu rodinného domu a pristúpil aj k porovnávacej metóde. Na tej
istej ulici našiel ešte jeden rodinný dom zhruba asi 300 m nižšie na susednej ulici, zhruba asi tiež
300 m vzdialený druhý rodinný dom a jeden rodinný dom Ž. K.Ž., ktorý je vzdialený odtiaľ cca 600 až
800 m a tie porovnal s týmto rodinným domom. Na základe toho mu vyšla porovnávacom metódou
trhová hodnota tohto rodinného domu. Obidve tieto hodnoty sa ustálili v sume okolo 105.000,- €. Metóda

polohovej diferenciácie bola 105.050,- € a porovnávacia metóda 105.567,- €, čiže tieto metódy sú cca
zhodné. V znaleckom posudku presne popísal z akého technického stavu vychádzal, vychádzal aj z
výsluchu strán, že od zániku manželstva dodnes bola dobudovaná len garážová brána a vodovodná
prípojka k verejnému vodovodu, takže toto nebral do úvahy a bral do úvahy veci, ktoré uviedol v
závere znaleckého posudku. K vplyvu blízkosti diaľnice na hodnotu nehnuteľností, ako aj na jej užívanie

uviedol, že pri výpočte tzv. metódou polohovej diferenciácie je 19 bodov, ktoré znalec používa, medzi
ktorými sú aj otázky, či nie je v blízkosti rýchlostná komunikácia alebo diaľnica, čiže v rámci týchto
bodov zahrnul, že sa nachádza v blízkosti výstavba rýchlostnej komunikácie, ktorá je vo vzdialenosti
59m, čo zameral a ochranné pásme tejto komunikácie 100m, čiže vždy sa táto diaľnica nachádza v
tomto ochrannom pásme aj bude nachádzať a bude sa to neskôr prejavovať aj nejakými exhalátmi,

hlukom a pod. Podrobnejšie to nemajú ako znalci stanovené vo vyhláške - aký hluk, aké decibely, len
že sa nachádza v ochrannom pásme a tým sa znižuje hodnota nehnuteľností. Znalec zároveň uviedol,
že mu bolo doručené vyjadrenie súdom ustanoveného znalca Ing. Bátoryho k námietkam žalobcu k
znaleckému posudku s ktorým je oboznámený. Na otázku práv. zástupkyne žalovanej, nakoľko súdom
ustanovený znalec vo svojom vyjadrení niektoré položky uznáva a u niektorých uvádza, že nemajú

vplyv na určenie všeobecnej hodnoty, či sa Ing. Bobuľa vie vyjadriť k položkám ktoré uznal a či vie určiť
všeobecnú cenu podľa ním uznaných položiek znalec uviedol, že pokiaľ sa oboznámil s vyjadrením Ing.
Bátoryho tak mu to vyšlo tak, že väčšiu časť pripomienok žalobcu uznal asi 50%. Z toho teda vyplýva, že
tento posudok nebol dostatočne odborne spracovaný, je to však tvrdenie jedného znalca proti druhému
znalcovi. Z vyjadrenia k námietkam k znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca uviedol, že nie

je možné dostatočne ustáliť, ako by sa mala premietať všeobecná hodnota nehnuteľností v uznaných
položkách, neuznaných položkách, pretože toto treba brať celé komplexne a potom je to potrebné celé
prepočítať, pretože ten výsledok môže byť iný a toto znalec v odpovedi na zadané otázky neurobil, teda
aký vplyv mali nedostatky ktoré v znaleckom posudku boli na ním stanovenú všeobecnú hodnotu. Ďalej
poukázal na to, že súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku niektoré položky zle zaradil a tým

pádom pri tomto zlom zaradení vyšiel iný koeficient polohovej diferenciácie, čo má vplyv na výslednú
hodnotu. Napríklad poloha nehnuteľností vhodná k bývaniu, nevhodná k bývaniu, blízkosť dopravných
ťahov, problematická nehnuteľnosť, neproblematická nehnuteľnosť, taktiež prevládajúca zástavba v
okolí nehnuteľnosti a pod. a každá táto položka má svoju váhu na výslednú hodnotu a tým je vlastne ten
rozdiel 45.000,- € oproti jeho posudku. K námietke, že porovnával neporovnateľné domy uviedol, že v

znaleckom posudku porovnával rodinné domy 3 oproti jednému hodnotenému. Vždy sú to porovnateľné
rodinné domy a potom hľadal tie, ktoré sú najbližšie umiestnené k tomuto hodnotenému rodinnému
domu, blízke teda našiel tri, teda že polohovo sú približne rovnaké len s tým rozdielom, že sa nachádzajú
mimo tohto ochranného pásma a rýchlostného privádzača. Sú tam porovnávané ekonomické faktory,
polohové a konštrukčné a to je všetko v znaleckom posudku zohľadnené. Ďalej uviedol, že porovnávaciu

metódu v znaleckých posudkoch používa veľmi málo a treba mať aj skúsenosti a v podstate je to tak, že
porovnávacou metódou si určitým spôsobom aj overuje výsledok polohovej metódy, aby sa nedostali k
nejakým veľkým disproporciám a v podstate znalec keď rieši nejaký problém, tak by mal použiť každú
metódu ktorá sa dá použiť. V danom prípade sa teda dala použiť metóda porovnávacia aj polohovejdiferenciácie, nedala sa použiť kombinovaná metóda, pretože rodinný dom neprináša výnos, tá sa
používa pri podnikateľských objektoch. Znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku.
24. Na návrh žalovanej z dôvodu, že súdom ustanovený znalec určité námietky žalobcu uznal, niektoré

neuznal, avšak v konečnom dôsledku pokiaľ sa týka uznaných položiek nevysvetlil súdu ani stranám aký
to má vplyv na všeobecnú hodnotu, súd uložil súdom ustanovenému znalcovi, aby vypracoval dodatok
k znaleckému posudku, kde zapracuje uznané pripomienky a vyčísli všeobecnú hodnotu nehnuteľností
podľa týchto uznaných pripomienok.
25. Súdom ustanovený znalec podaním doručeným súdu dňa 8.11.2019 podal Doplnenie č. 1

Znaleckého posudku č. 156/2018 zo dňa 7.11.2019 v ktorom článku III. Záver uviedol, že po vyhodnotení
námietok žalobcu k Znaleckému posudku 156/2018 bola všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb
stanovená podľa Vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. a je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej
ceny, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď
kupujúciapredávajúcibudúkonaťspatričnouinformovanosťouiopatrnosťouaspredpokladom,žecena
nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. V rekapitulácii všeobecnej hodnoty uviedol, že všeobecná

hodnota zaokrúhlene predstavuje 143.000,- €.
26. Žalobca vo svojom vyjadrení k Doplneniu č. 1 znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca
doručenom súdu dňa 16.12.2019 uviedol, že znalec si sám odporuje, nakoľko Doplnenie posudku č.
1 nie urobené v súlade s jeho písomným vyjadrením k jeho námietkam k znaleckému posudku zo
dňa 14.6.2019, kde znalec podstatne korigoval svoje tvrdenia. V doplnení od tejto svojej korektúry už

upustil. Znalec v doplnení iba tzv. kozmeticky upravil svoje závery a v zanedbateľnej časti korigoval
svoje predchádzajúce tvrdenia. Rozdiel vo všeobecnej hodnote oproti posudku je iba 6.000,- €, čo je
v podstate zanedbateľných 4% znalcom deklarovanej hodnoty nehnuteľnosti. Podľa vyjadrení znalca
k jeho námietkam znaleckého posudku však hodnota mala byť znížená zreteľne viac. Ďalej poukázal
na to, že východiskový a technický stav nezmenil, avšak v doplnení zvyšoval hodnotu stavby. Zároveň

vzniesol aj ďalšie námietky okrem iných, že opätovne znalec ignoroval vplyv diaľničného privádzača D1
a polohu rodinného domu v jeho ochrannom pásme.
27. Žalovaná prostredníctvom svojej práv. zástupkyne v doplnku znaleckého posudku súdom
ustanoveného znalca na pojednávaní dňa 16.12.2019 uviedla, že súdom ustanovený znalec v dodatku
zhodnotil podané námietky, tieto zakomponoval do tohto dodatku a teda konečný výsledok predstavuje

všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu 143.000,- € a teda znalecký posudok zodpovedá aj
stanovenej úlohe a trhovej cene.
28. Súdom ustanovený znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9.9.2020 uviedol, že predtým
ako vypracoval doplnenie znaleckého posudku nebol na obhliadke domu nakoľko tam bol prvýkrát a
oceňoval ho k stavu, ktorý bol k tomuto dátumu. Tak ako však aj uvádzal, pomýlil sa v dátume, v ktorom

uvádzal, že vychádza zo stavu ku dňu ocenenia, avšak mal vychádzať zo stavu ku dňu zániku BSM a
potom sa menil aj ten koeficient. Pri prvotnej ohliadke námatkovo meral podľa výkresov, pretože mal
k dispozícií projektovú dokumentáciu a zhruba plus - mínus to sedelo, avšak v suteréne bol skok a
ten skorigoval na metroch. K otázke, keďže uviedol, že technický stav sa nezmenil, z akého dôvodu
zvyšoval technickú hodnotu stavby takmer o 5.000,- € uviedol, že zvýšenie tam nastalo koeficientom,

pretože to bolo k inému dátumu. Na otázku, prečo dokončenosť stavby zvýšil z 95 na 98 % uviedol,
že to si už nepamätá čo tam bolo, možnože niečo zabudol v tom prvotnom posudku a preto to tam
dal. Znalec uviedol, že nemeral vzdialenosť rodinného domu od cestného prevádzača. Taktiež nevedel
odpovedať na to, či je dom v ochrannom pásme diaľnice D1 - privádzača, avšak diaľničný privádzač tam
je. Diaľničný privádzač má vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a je to zohľadnené v posudku

a v tomto posudku to aj uviedol. V tomto prípade vplyv mala zvýšená hlučnosť a prašnosť. Zdôraznil,
že výšku ceny korigoval vzhľadom na iný koeficient, ale ten diaľničný privádzač tam bol zohľadnený aj
prvýkrát aj druhýkrát. Na otázku, nakoľko znalec pri pôvodných vyjadreniach k námietkam uviedol, že
môže zohľadniť diaľničný privádzač mínus 10.000, či toto vyjadrenie sa pretavilo k doplnku k znaleckému
posudku znalec uviedol, že v doplnku k znaleckému posudku v bode 16 to zohľadnil na strane 16,

kde uviedol zhoršenie podmienok, ale pri zatriedení do triedy 5 a koeficient 0,080 a vlastne týmto to
zohľadnil. Pri doplnku znaleckého posudku ponížil koeficienty, pretože podľa jeho názoru tá prvá cena
bola reálna a nemohol tam už urobiť nejaký veľký skok, takže nejde len o nejaké kozmetické úpravy, ale
ide o reálny výsledok, aj zvýšené percento dokončenosti stavby bolo spôsobené koeficientom. Znalec
uviedol,ženámietkykdodatkukznalec.posudkunepovažujezarelevantnéatrvánasvojichzáverochuž

vyslovených v pôvodnom znalec. posudku ako je skorigovaný v doplnku k znalec. posudku a podľa jeho
názoru aj cena ktorú vyčíslil zodpovedá reálnej cene za ktorú je možné predať predmetnú nehnuteľnosť
v danom mieste a čase v stave takom ako bola v čase rozvodu manželstva.
29. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.30. Podľa § 149 ods. 1 a ods. 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

31. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok
a je povinný nahradiť, čo sa mu zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok. Ďalej sa
prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a
na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať

tiež zreteľ na starostlivosti o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
32. Pretože strany sporu vyporiadanie zaniknutého BSM nevykonali dohodou (§ 149 ods. 1, 3 OZ) boli
splnené podmienky, aby na návrh žalobcu podaný na súde pred uplynutím lehoty troch rokov od zániku
BSM (§ 149 ods. 4 OZ) vykonal vyporiadanie BSM súd podľa zákonných hľadísk uvedených v citovanom
ustanovení§150OZ.StranysporumohlimajetoknadobúdaťdoBSMvčaseod14.2.1998do22.1.2014,
kedy rozvodom manželstva došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

33. Strany konania si v priebehu konania ustálili rozsah BSM a žiadali vyporiadať BSM k predmetnému
rodinnému domu a zohľadniť spoločné dlhy.
34. Súd pri hodnotení hľadísk pre rozhodnutie, ktorej zo strán prikázať do výlučného vlastníctva
predmetný rodinný dom vychádzal zo zhodných návrhov strán, z jeho účelného využitia, nakoľko po
rozvode manželstva ho užíva žalobca, ktorý je zároveň výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho

sa pod domom, preto predmetný rodinný dom prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.
35. V konaní za účelom určenia hodnoty predmetného rodinného domu boli vypracované dva znalecké
posudky, a to na návrh sporových strán vypracovaný znalecký posudok súdom ustanoveného znalca
Ing. Petra Bátoryho a súkromný znalecký posudok Ing. Ľubomíra Bobuľu, predložený žalovaným, ktorý
mal všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahoval doložku podľa § 209 ods. CSP, a preto ho súd

hodnotil tak ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Obidva znalecké posudky teda
z hľadiska dôkaznej sily sú si rovnocenné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazu
znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich
správnosti. Posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov,
a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd pri ustálení hodnoty nehnuteľnosti súd vychádzal zo

súkromného znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Bobuľu, predloženého žalovaným, ktorý považoval
za hodnovernejší a presvedčivejší. Znalec pri svojej výpovedi na pojednávaní jednoznačne obhájil
svoje závery uvedené v znaleckom posudku, tieto odborne podložil, dostatočne odborne zodpovedal
na sporné otázky a tieto vysvetlil aj pokiaľ ide o štruktúru znaleckého posudku tento bol podrobnejší,
keď znalec využil aj porovnávaciu metódu za účelom overenia správnosti záverov pokiaľ ide o metódu

polohovej diferenciácie naproti tomu znalec ustanovený súdom nepostupoval dôsledne v zmysle úlohy
zadanej mu súdom určiť všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu podľa stavu ku dňu zániku
manželstva a v cene ku dňu vypracovania znaleckého posudku, išlo o vadu, ktorá mala následne
vplyv na celý jeho postup, ním vypracovaný znalecký posudok mal aj ďalšie vady, ktoré sám uznal
a bolo potrebné aby dopracoval znalecký posudok, korekcie, ktoré v doplnku k posudku zohľadnil

však nezodpovedali jeho písomnému vyjadreniu k podaným námietkam a tieto vo svojej výpovedi na
pojednávaní tiež jednoznačne nevysvetlil, keď poukazoval len na určený koeficient, v dôsledku zmeny
ktorého len zmenil hodnotiace ukazovatele. Súd len na doplnenie uvádza, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom je vždy len znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej
ceny ku dňu ohodnotenia, ktorá by mala byť dosiahnutá na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Nie je to

teda skutočná hodnota premetu ohodnotenia, pretože skutočnú hodnotu nehnuteľnosti je možné zistiť
len prostredníctvom voľnej súťaže a trhu, kedy dôjde k stretu ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej
ceny. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd ustálil všeobecnú hodnotu predmetného rodinného
domu v zmysle znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Bobuľu v sume 105.000,- Eur.
36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné,

že počas trvania ich manželstva im vznikol spoločný záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania,
vyplývajúci z úverovej zmluvy uvedenej v ods. 10. Tohto odôvodnenia, v ktorej boli dohodnuté
aj podmienky splácania. Zostatok úveru ku dňu zániku manželstva predstavoval 49.428,71 Eur.
Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že po zániku manželstva na tento úver zaplatil žalobca do
rozhodnutia súdu 12.592,- Eur a žalovaná sumu 3987,63 eur. Na celkové zaplatenie záväzku strán sporu

podľa podmienok zmluvy je ešte potrebné zaplatiť 32.849,08 Eur. Za preberateľa zostatku predmetného
úveru vo výške 32.849,08 Eur súd určil žalobcu, ktorému súd prikázal do vlastníctva rodinný dom,
ktorý je predmetom zabezpečenia predmetného úveru záložnou zmluvou a ktorý súhlasil, že sa stane
preberateľom zostatku úveru.37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že počas trvania ich manželstva im vznikol
spoločný záväzok voči Prvej stavebnej sporiteľni, vyplývajúci zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere, uvedenej v ods. 11. Tohto odôvodnenia, v ktorej boli dohodnuté aj podmienky

splácania. Zostatok úveru ku dňu zániku manželstva predstavoval 6.556,09 Eur. Medzi sporovými
stranami nebolo sporné, že po zániku manželstva na tento úver zaplatila žalovaná do rozhodnutia súdu
5.177,49,- Eur a žalobca neuhradil žiadnu sumu. Na celkové zaplatenie záväzku strán sporu podľa
podmienok zmluvy je ešte potrebné zaplatiť 1.378,60 Eur. Za preberateľku zostatku predmetného úveru
vo výške 1.378,60 Eur súd určil žalovanú, ktorá predmetný úver spláca a súhlasila, že sa stane

preberateľkou zostatku úveru.
38. Pri vyporiadaní BSM nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli počas
trvania manželstva ( viď rozhodnutie NS ČSSR sp.zn. 4Cz10/1966, R 46/1966 v spojení so Zhodnotením
NS ČSSR sp.zn. Cpj 86/1971, R 42/1972 ). Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahov
medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú stranami konania o
vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky.

39. Aplikujúc na zistený skutkový stav vyššie uvedené základné zásady vyporiadania BSM podľa § 150
OZsúd zaradildoaktívBSMsumu 105.000,-Eur(hodnotarodinnéhodomu).Každástranamánárokna
polovicu tejto hodnoty, čo predstavuje sumu 52.500,-. Žalobcovi bol predmetný dom v hodnote 105.000,-
prikázaný do výlučného vlastníctva, získal teda o 52.000.- Eur viac ako pripadá na neho polovica masy
BSM. Tento rozdiel v sume 52.500,-Eur je potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú by bol žalobca

povinný z titulu vyporiadaného majetku vyplatiť žalovanej. Od uvedeného je však potrebné zohľadniť
a odpočítať dlhy. Celková výška dlhov ku dňu zániku manželstva predstavovala sumu 55.984,80 Eur
( 49.428,71 Eur ŠFRB + 6.556,09,- Eur PSS), z ktorých by na každého pripadala suma 27.992,40 Eur.
Žalobca na tieto dlhy zaplatil zo svojho sumu spolu 12.592,- Eur a preberá 32.849,08, spolu 45.441,08
Eur, teda o 17.448,68 Eur viac ako pripadá na 1 dlhu ( 45.441,08 - 27.992,40 ) a žalovaná zaplatila

sumu 9.165,12 Eur ( 5177,49 PSS + 3987,60 ŠFRB) a stala sa preberateľkou sumy 1.378,60 Eur,
teda spolu 10.543,72 Eur, teda o 17.448,68 Eur menej ako je 1 dlhu ( 27.992,40 - 10.543,72 ). Túto
sumu súd odpočítal od sumy 52.500,- Eur, ktorú by mal žalobca zaplatiť žalovanej na vyporiadanie aktív
BSM, čo predstavuje rozdiel vo výške 35.051,32 Eur, a ktorú sumu je potrebné považovať za peňažnú
hodnotu, ktorú je povinný žalobca z titulu vyporiadaného majetku vyplatiť žalovanej. Žalobca žiadal, aby

bol zaviazaný na zaplatenie vyporiadacieho podielu v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd
vzhľadom na výšku sumy na vyrovnanie podielu a návrh žalobcu, ku ktorému žalovaná nemala žiadne
námietky určil, že uvedenú sumu je žalobca povinný zaplatiť do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku,
čo je primeraná lehota za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na vyplatenie podielu.
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol sú podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP,

podľa ktorého zákonného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nemá na náhradu trov konania právo.
41. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
konaním sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z
bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke

vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej
právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§216 ods. 2 CSP,
§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku
BSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné
postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru

súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou.
V konaní súd aplikoval citované ustanovenia a to z dôvodu, že každej zo strán sa dostala polovica
spoločného majetku a ani jeden nemal vo veci plný úspech a tak súd rozhodol, že žiadna zo sporových
strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).