Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 7T/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010504
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Poprocký

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116010504.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ján Poprocký na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.3.2017

takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
V. X., I.. X. XX. XXXX O. N., trvale bytom N., Z. Č.. X

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

- v N. a inde, bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, ktorý

mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 2T 66/2006 zo dňa 14. decembra 2007,
v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To 101/2008 zo dňa 11. marca 2009, v
spojení s uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T 66/2006 zo dňa 29. mája 2013, v spojitosti s
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Tos 48/2013 zo dňa 3. júla 2013, ktorým bolo vyslovené,
že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a uložený trest vykoná, pričom dňa 16.
júna 2014 mu súd zaslal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu s nástupom do 21. júla 2014, ktorú si
riadne prevzal dňa 26. júna 2014 a napriek tomu do výkonu trestu nenastúpil a až dňa 15. novembra

2015 bol policajtmi dodaný do výkonu trestu,
t e d a

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

t ý m s p á c h a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, listinnými dôkazmi a
po takomto dokazovaní rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný V. X. na hlavnom pojednávaní 26.10.2016 poprel spáchanie žalovaného skutku, uviedol,
že nemaril výkon úradného rozhodnutia a čakal na rozhodnutie súdu, nakoľko podal žiadosť o odklad
výkonu trestu, na dátum žiadosti si presne spomenúť nevedel, uviedol, že to bolo zhruba v čase keď
zomrela jeho babka, kedy za ním prišli a policajti, ktorý ho mali dodať do výkonu trestu. Ako uviedol, že
na túto žiadosť o odklad výkonu trestu zo strany súdu neprišla žiadna odpoveď , následne bol zadržaný

a dodaný do výkonu trestu. Uviedol, že podal viacero žiadosti o odklad, 4-5, presne uviesť nevedel. Na
jednu z jeho žiadosti mu prišla výzva na doplnenie žiadosti o lekárske správy. Na otázku prokurátora,
prečo nenastúpil výkon trestu, keď žiadosti mu boli buď zamietnuté, alebo dostal na ne odpoveď zo
strany súdu, obžalovaný uviedol, že súd neodpovedal na všetky žiadosti a čakal na rozhodnutie po
podaní poslednej žiadosti, následne prišli preňho policajti, ktorým uviedol, že má podanú žiadosť o

odklad výkonu trestu odňatia slobody, o čom oni chceli vidieť doklad. Po rozhovore s vyšším súdnym
úradníkom tunajšieho súdu, tento uviedol, že sa o jeho žiadosti rozhoduje. Potvrdil, že bol 6x súdne
trestaný z toho 3x na nepodmienečný trest odňatia slobody,. Na otázku obhajcu obžalovaný potvrdil,
že vo svojich žiadostiach uvádzal zdravotné problémy a to deformáciu žlčníka a piesok v obličkách, na
výzvu súdu, aby doplnil žiadosť o lekárske správy uviedol, že tieto lekárske správy zaslal. Na poslednú

žiadosť mu zo strany súdu odpovedané nebolo. Potvrdil. že nebolo jeho úmyslom vyhnúť sa výkonu
trestu, ale tento oddialiť. Obžalovaný záverom navrhol doplniť dokazovanie výsluchom príslušníka OO
PZ Dargovských hrdinov, Košice, Y. B., a to kvôli objasneniu skutočností, kedy bol tento na základe
príkazu na dodanie do výkonu trestu preňho.
Súd tento návrh obžalovaného odmietol, nakoľko tento dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať, čo

odôvodňujú listinné dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v pripojenom spise Okresného súdu Košice I sp. zn.
2T 66/2006, ktorý súd na hlavnom pojednávaní podrobne oboznámil, ako to vyplýva aj zo zápisnice o
hlavnom pojednávaní zo dňa 2.3.2017.

ZobsahuvyššieuvedenéhospisuOkresnéhosúduKošiceI.sp.zn.2T66/2006jezrejmé,žeobžalovaný

V. X. bol trestným rozkazom zo dňa 30.9. 2006 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov
nepodmienečne, pre účely ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Voči uvedenému trestnému rozkazu, podal obžalovaný odor, na základe ktorého sa vykonalo
vo veci viacero hlavných pojednávaní. Po vykonaní dokazovania v rámci hlavných pojednávaní bol

vyhlásený rozsudok, a to dňa 14.12.2007, ktorým bol opätovne uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, pri zmene skutku, ako to vyplýva z čl. 91 tohto spisu,
a to v zmysle § 360 ods. 1, § 38 ods. 4 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov,
výkon ktorého bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní štyroch rokov. Voči tomuto
rozsudkupodalprokurátor odvolanie,ktorébolouznesenímKrajskéhosúduKošicesp.zn.6To101/2008

zo dňa 11.3.2009 zamietnuté.
Z oboznámeného vyššie uvedeného spisu ďalej vyplýva, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa
29.5.2013 bolo vyslovené, že odsúdený V. X. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neosvedčil a trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T 66/2006 zo dňa 4.12.2007
v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 6To 101/2008 zo dňa 11.3.2009 v trvaní 7

mesiacov vykoná a pre účely výkonu trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Voči uzneseniu podal odsúdený V. X. sťažnosť, ktorá bola uznesením Krajského súdu Košice
sp. zn. 6Tos 48/2013 zo dňa 3.7.2013 zamietnutá. Následne bol odsúdenému V. X. nariadený výkon
trestu v trvaní siedmych mesiacov čl. 192 vyššie uvedeného spisu a bola mu doručená aj výzva na
nástup do výkon u trestu čl. 193 ,m ktorú výzvu obžalovaný riadne prevzal .

Dňa 4.12.2013 podal odsúdený žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia slobody z dôležitých dôvodov,
ktoré bližšie nešpecifikoval (čl. 194 spisu). Žiadosť odsúdeného bola uznesením Okresného súdu Košice
I sp. zn. 2T 66/2006 zo dňa 9.12.2013 s právoplatnosťou toho istého dňa zamietnutá. Podotýkam, že
uznesenie si odsúdený riadne prevzal a sťažnosť voči tomuto uzneseniu nepodal. Z vyššie uvedenéhospisu ďalej súd zistil, že Ministerstvo spravodlivosti SR žiadalo zaslať uvedený spis z dôvodu konania
o žiadosti o milosť pre odsúdeného.
Na základe tejto výzvy Okresný súd Košice I zaslal Ministerstvu spravodlivosti len právoplatné

uznesenieoneosvedčenísaodsúdeného(čl.200spisu),atozdôvodu,žeodsúdenýV.X.dňa10.1.2014
podal opätovnú žiadosť o odklad výkonu trestu z rodinných a zdravotných dôvodov bez doloženia
akýchkoľvek lekárskych správ. Následne bol odsúdený oznámením vyššieho súdneho úradníka čl. 202
vyzvaný na nástup do výkonu trestu a upozornený na predvedenie čl. 202 spisu s tým, že súd už o vyššie
uvedenej žiadosti nerozhodoval, nakoľko bola zrejem podaná z rovnakých dôvodov ako predchádzajúca

žiadosť.
Dňa 6.2.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR žiadalo doloženie rozhodnutí a listín špecifikovaných na
čl. 203 spisu.
Dňa 21.2.2014 odsúdený opätovne podal žiadosť o odklad výkonu trestu z rodinných dôvodov, úmrtie v
rodine, na ktorú žiadosť mu súd písomne oznámil dňa 26.2.2014, že ho posledný krát vyzýva na nástup
do výkonu trestu a bol upozornený, že ak nenastúpi výkon trestu najneskôr dňa 21.3.2014 do 15.00

hod. bude predvedený a taktiež bol upozornený, že mu hrozí trestný postih pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia, ak trest nenastúpi. Toto oznámenie odsúdený dňa 10.3.2014 riadne prevzal a
dňa 24.3.2014 podal opätovne žiadosť o odklad výkonu trestu zo zdravotných dôvodov bez doloženia
lekárskych správ. Na čl. 208 oboznámeného spisu sa nachádza dodanie do výkonu trestu zo dňa
27.3.2014 OO PZ Dargovských hrdinov riadne prevzaté. Nato dňa 30.4.2014 odsúdený V. X. opätovne

podal žiadosť o odklad výkonu trestu zo zdravotných dôvodov bez doloženia lekárskych správ čl. 210.
Na čl. 211 spisu sa nachádza výzva vyššieho súdneho úradníka zo dňa 30.5.2013, nakoľko sa jedná už
o opakovanú výzvu, ktorá bola expedovaná aj 7.5.2014, ktorú si V. X. prevzal 16.5.2014, aby odsúdený
preukázal opodstatnenosť svojej žiadosti v lehote desiatich kalendárnych dní, inak o jeho žiadosti sa
rozhodovať nebude.

Zo správ OO PZ Košice Dargovských hrdinov na čl. 213 -214 zo dňa 24.5.2014 a 25.5.2014 vyplýva,
že matka V. X. uviedla že tento je dlhodobo práceneschopný, v čase predvedenia bol údajne u lekára.

Obžalovaný V. X. až na výzvu U., zdravotnej poisťovne, tejto zaslal vyplnený dotazník a potvrdenia o

dočasnej pracovnej neschopnosti, ako to vyplýva z čl. 215 - 220. Súd podotýka, že tieto potvrdenia o
dočasnej práceneschopnosti boli zaslané zdravotnej poisťovni a nie súdu, ktorý ho o predloženie týchto
opakovane žiadal.

Dňa 16.6.2014 bol V. X. opätovne vyzvaný na nástup do výkonu trestu najneskôr do 21.7.2014 do 15.00

hod. (čl. 221 spisu), ktorú výzvu V. X. prevzal dňa 26.6.2014. Súd adresoval OO PZ Košice dodanie do
výkonu trestu odňatia slobody dňa 23.7.2014. Odsúdený následne podal opätovnú žiadosť o odklad
výkonu trestu dňa 27.4.2014 zo zdravotných dôvodov opätovne bez akýchkoľvek lekárskych správ, resp.
podkladov.

Je nutné podotknúť, že V. X. dával opakovane žiadosti o odklad výkonu trestu z tých istých dôvodov bez
doloženia lekárskych správ, preto o jeho žiadostiach už súd nerozhodoval, okrem prvého rozhodnutia o
zamietnutí jeho žiadostí tak, ako je to vyššie uvedené.

V. X. nebolo možné ani predviesť, ako to vyplýva z čl. 225 spisu, preto súd dňom 25.9.2014 vydal príkaz

na dodanie do výkonu trestu čl. 227 spisu. V. X. opätovne 16.10.2014 podal žiadosť o odklad výkonu
trestu, kde už neuvádza ako dôvod zdravotné a rodinné problémy, ale opisuje svoj pobyt v komunite H.
a žiada o prehodnotenie jeho žiadosti. Dňa 8.4.2015 zo strany súdnej tajomníčky bol urgovaný príkaz
na dodanie do výkonu trestu čl. 251 spisu, ktorej urgencii nebolo vyhovené z dôvodov uvedených v
správach z OR PZ, OKP na čl. 252, 254, teda, že menovaný sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava,

občas príde na návštevu k rodičom, ktorí boli políciou vyzvaní oznámiť jeho príchod, títo však s políciou
nespolupracovali. Boli vykonané aj previerky v pohostinských zariadeniach v T. T., Z., G., kde sa V. X.
sporadicky zdržiaval.
Do výkonu trestu bol V. X. dodaný na základe vyššie uvedeného príkazu na dodanie do výkonu trestu
až 15.11.2015 o 19.30 hod. čl. 257).

Príslušníkmi OR PZ odboru poriadkovej polície Gelnica bol menovaný V. X. predvedený na OR PZ
Gelnicazaúčelomzisteniatotožnosti,nakoľkonakrižovatkeuliceM.,B.naznameniečervenoubaterkou
aby zastavil výzvu neuposlúchol a z vozidlom S. N. V. sa dal na útek v časti Q. W. K. zastavil, z miesta
šoféra vyskočil a pešo utekal pred hliadkou medzi banícke bytovky, kde bol hliadkou PZ dostihnutý.Svoju totožnosť, teda seba opisoval ako V. X., I.. XX.X.XXXX, čo však podľa fotografie nesedelo, preto
došlo k predvedeniu na OO PZ Gelnica.

Pokiaľ sa týka návrhu obžalovaného na výsluch svedka, a to príslušníka OO PZ Y. B., ako súd už
vyššie uviedol nebol podstatný, nakoľko oboznámené a prečítané listinné dôkazy z pripojeného spisu
Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T 66/2006, ktorých podstatná časť sa nachádza aj v spise 7T 16/2016
jednoznačne poukazujú na obštrukčné správanie sa obžalovaného V. X. k nastúpeniu výkonu trestu, čo
v neposlednom rade potvrdil aj sám obžalovaný, že výkon trestu chcel oddialiť.

OkresnýsúdKošiceI,akojevyššieuvedenérozhodolozamietnutížiadostiodsúdenéhooodkladvýkonu
trestu, o ďalších súd už nerozhodoval, pretože obžalovaný vo svojich ďalších viacerých žiadostiach
neuvádzal iné skutočnosti a na výzvy súdu o doplnenie svojich žiadosti ako je vyššie uvedené,
nereagoval, čo je jednoznačne preukázateľné z pripojeného spisu 2T 66/2006.

Obhajca V.. V. W. vo svojom obhajobnom prednese sám potvrdil, že množstvo ďalších žiadostí potom,

čo už súd rozhodol o zamietnutí prvej žiadosti neboli opodstatnené, o čom však údajne obžalovaný
nemal vedomosť, a teda obhajoba má zato, že sa skutku nedopustil v priamom ani nepriamom úmysle,
ale že sa jednalo o vedomú nedbanlivosť, a teda keďže trestný čin marenia výkonu rozhodnutia je
úmyselným trestným činom, absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Obhajca
ďalej argumentoval, že závažnosť trestného činu, v tomto prípade prečinu je nepatrná vzhľadom na

spôsob vykonania činu ,jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa. Dodal ,že voči obžalovanému V. X. sa okrem tejto veci nevedie žiadne trestné
konanie, a preto ho navrhuje oslobodiť spod obžaloby a v prípade uznania viny upustiť od potrestania.
V písomnom odôvodnení odvolania obhajca poukazuje na pochybenia súdu, ktorý sa nesnažil náležite
zistiť skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie , bola porušená základná zásada

trestného konania a to „ in dubio pro reo“ tak ,že napriek pochybnostiam bolo rozhodnuté v neprospech
obžalovaného,čojednoznačnenasvedčujetomu,žerozsudkuOkresnéhosúduKošiceIzodňa2.3.2017
predchádzalokonaniespodstatnýmichybami,ažeboliporušenéustanovenia,ktorýmisamázabezpečiť
objasnenie. veci.

Podľa názoru súdu v danom prípade vzhľadom na vykonané dokazovanie poukazujúc na oboznámené
listinné dôkazy, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o vedomej nedbanlivosti tak, ako to uvádza
obhajoba, predovšetkým vzhľadom k osobe obžalovaného, jeho obštrukčnému správaniu ohľadom
podávania jeho neopodstatnených rovnakých žiadosti, poukazujúc taktiež aj na správanie sa
obžalovaného vo vzťahu k hliadke OO PZ Gelnica, ako je vyššie opísané, teda súd je toho názoru, že ide

o priamy úmysel, ktorý potvrdil aj sám obžalovaný tým, že svoje žiadosti podával z dôvodu oddialenia
výkonu trestu, minimálne možno hovoriť o nepriamom úmysle, čiže subjektívna stránka trestného činu
podľa názoru súdu zo strany obžalovaného naplnená bola. Podľa názoru súdu z jeho strany nedošlo k
žiadnym pochybeniam ,ktoré vytýka obhajoba, ani k žiadnym porušeniam zákonných ustanovení. Súd
až po náležite zistenom skutkovom stave vo veci rozhodol, a to po vyhodnotení dôkazov tak jednotlivo,

ako aj v ich súhrne. Súd v konaní obžalovaného nevzhľadol okolnosť uvedenú v § 10 ods. 2 Trestného
zákona, ktorú súdu vytýka obhajoba, ako je vyššie uvedené.

Je potrebné ďalej spomenúť, že trestné stíhanie voči V. X. bolo od 17.12.2014 do 16.11.2015 prerušené
pre jeho neprítomnosť z dôvodu, že sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval a vykonané policajné

úkony k zabezpečeniu jeho prítomnosti na procesných úkonoch boli neúspešné.

Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, doposiaľ bol šesť krát súdne trestaný pre násilnú a
majetkovú trestnú činnosť, z toho päť krát bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody,
raz k podmienečnému trestu odňatia slobody, v ktorej veci nakoniec bol nariadený výkon trestu pre

neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Obžalovaný V. X. svojim konaním naplnil pojmové znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
v zmysle § 348 ods. 1 písm. a ) Trestného zákona tak po objektívnej ak aj po subjektívnej stránke.
Objektívna stránka konania obžalovaného V. X. je daná tým, že napriek vedomosti o povinnosti nástupu

výkonu trestu odňatia slobody po tom, čo mu jeho žiadosť o odklad výkonu trestu bola zamietnutá,
tento trest nenastúpil, a tak zmaril výkon rozhodnutia súdu. Pokiaľ sa týka subjektívnej stránky konania
obžalovaného, táto je preukázaná vo forme priameho úmyslu, o čom sa už súd zmienil ako je vyššieuvedené v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona minimálne vo forme nepriameho úmyslu § 15 písm.
b) Trestného zákona.

Stupeň nebezpečenstva konania obžalovaného pre spoločnosť je daný tým, že bol ohrozený záujem
štátu na riadnom výkone rozhodnutí súdov, alebo iných orgánov verejnej moci.

Poľahčujúce , ani priťažujúce okolnosti zistené neboli.,

Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na stupeň nebezpečnosti konania
obžalovaného pre spoločnosť, jeho pomery, ako i na možnosti jeho nápravy. Dospel k záveru, že pre
splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1, ods.2, ods. 4 Trestného zákona je pre nápravu páchateľa
potrebné uloženie nepodmienečného trestu, uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje v rámci individuálnej a generálnej
prevencie za primeraný k prevýchove páchateľa.