Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13Pc/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820202555
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820202555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci navrhovateľa: U. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, zastúpený: U.. D. F., advokát so sídlom P. XX, N., proti odporkyni: Y.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, v konaní o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa U. M., nar. XX.XX.XXXX k odporkyni Y. M., nar.
XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3C/249/2008 zo dňa 03.04.2008
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/202/2008 zo dňa 28.04.2009, počnúc od
01.01.2021.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2020 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil výživné určené mu
vprospechodporkynerozsudkomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.3C/249/208zodňa03.04.2008zo
dňa 03.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/202/2008 zo dňa 28.01.2009
v sume 116,17 eur počnúc dňom 01.01.2021.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne platil i keď s odporkyňou nežije
v spoločnej domácnosti. Odporkyňa v školskom roku 2019/2020 ukončila stredoškolské vzdelanie

na Strednej elektrotechnickej škole v S. a keďže v štúdiu na vysokej škole nepokračovala stala sa
samostatne zárobkovo činnou osobou. V mesiaci júl 2020 sa zamestnala vo firme Panasonic S. s tým
nie je odkázaná na výživné, na platenie ktorého bol rozsudkom zaviazaný. Navrhovateľ súdu doručil i
list zo dňa 17.12.2020 označený ako ,,Vyživovacia povinnosť na dcéru Y. M. - oznámenie o ukončení
školy“ adresovaný od matky odporkyne.

3. Odporkyňa v písomnomvyjadrení doručenom súdu dňa 18.01.2021 súhlasila so zrušením vyživovacej

povinnosti, nesúhlasila však s náhradou trov konania navrhovateľovi. Poukázal na to, že výživné bolo
od navrhovateľa poukazované na účet jej matky a to aj po tom, ako bola plnoletá ale naďalej odkázaná
na plnenie vyživovacej povinnosti s titulu prípravy na budúce povolanie - štúdium L. v S.. Štúdium
ukončila v školskom roku 2019/2020 a až v mesiaci august 2020 sa zamestnala. Po nadobudnutí
plnoletosti nežiadala platenie výživného priamo jej osobe a ani samotný navrhovateľ neurobil opatrenie
v tom smere, aby bolo výživné na jej osobu poukazované priamo nej. Ďalej uviedla, že potom, čo sa
zamestnala, sa doma dohodli, že jej matka upovedomí navrhovateľa, aby už nepoukazoval výživné na

jej osobu. Uvedená skutočnosť bola navrhovateľovi oznámená listom zo dňa 17.12.2020, ktorý bol aj v
ten deň doporučené odoslaný na adresu trvalého bydliska navrhovateľa. Navrhovateľ sa až po tomto
dátume domá zrušenia, teda po tom, čo mu bolo oznámené, že už pominula jeho vyživovacia povinnosťvoči jej osobe - teda, aby už ďalej neuhrádzal výživné. Odporkyňa rovnako k vyjadreniu pripojila list zo
dňa 17.12.2020 spolu s podacím lístkom.

4. Na pojednávanie nariadené na deň 24.02.2021 sa nedostavili navrhovateľ, jeho právny zástupca ani
odporkyňa. Predvolanie na pojednávanie mali riadne doručené. Svoju neprítomnosť právny zástupca
navrhovateľa ospravedlnil podaním zo dňa 22.02.2021, v ktorom súhlasil, aby sa vykonalo pojednávanie
v ich neprítomnosti a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu. Odporkyňa svoju neúčasť na
pojednávaníospravedlnilapodanímzodňa09.02.2021.Rovnakosúhlasilasprejednanímarozhodnutím

veci v jej neprítomnosti a súhlasila aj so zrušením vyživovacej povinnosti, okrem náhrady trov konania.
Nazákladeuvedenéhosúdvykonalpojednávanievneprítomnostinavrhovateľa,jehoprávnehozástupcu
a odporkyne.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú založené v súdnom spise
a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/249/2008, súd zistil, že rozsudkom č. k.
3C/249/2008-86 zo dňa 03.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
5Co/202/2008-110 zo dňa 24.04.2009 bolo okrem i. rozvedené manželstvo navrhovateľa a U. M. a
vtedy maloletá odporkyňa zverená do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca (navrhovateľa)

prispievať na jej výživu sumou 3 500,- Sk mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Predmetný rozsudok
nadobudol v časti vyživovacej povinnosti právoplatnosť dňa 30.09.2009.

7. V liste zo dňa 17.12.2020 označenom ako ,,Vyživovacia povinnosť na dcéru Y. M. - oznámenie o

ukončení školy“, matka odporkyne oznámila navrhovateľovi, že suma 116,17 eur, ktorá predstavuje
výživné uložené mu súdnymi rozhodnutiami ako otcovi odporkyne je naďalej poukazovaná na jej účet.
Naposledy to bolo v mesiaci december 2020. Poukázala na to, že odporkyňa už dosiahla plnoletosť
a v školskom roku 2019/2020 ukončila strednú školu maturitou. Ako plnoletá sa zamestnala, a to od
11.08.2020. Uvedené skutočnosti majú za následok, že navrhovateľovi už zanikla povinnosť poskytovať

výživnénadcéru,ktorédoposiaľpoukazovalnajejosobnýúčet.Vzhľadomnauvedenématkaodporkyne
žiada, aby navrhovateľ pozastavil platby z uvedeného titulu. Z podacieho lístka mal súd preukázané, že
uvedený list bol dňa 17.12.2020 odoslaný ako doporučený list 2. triedy navrhovateľovi.

8. Z obsahu spisu a zhodných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že odporkyňa v roku 2020

ukončila stredoškolské štúdium maturitnou skúškou, v štúdiu na ďalšom stupni nepokračovala a v
auguste 2020 sa zamestnala.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení (ďalej len ZR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický
stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí
jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené

záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je samostatne
schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom má ísť o prácu, ktorá
zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporkyňa je plnoletá a po ukončení

stredoškolského štúdia sa v auguste 2020 zamestnala, teda sa už nepripravuje na budúce povolanie.
V súčasnosti je teda schopná sama sa živiť, čím sú splnené predpoklady na zrušenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči dcére. Napokon to, že navrhovateľ nie je povinný naďalej prispievať
odporkyni na výživu mu odporkyňa sama oznámila prostredníctvom jej matky, a to listom zo dňa17.12.2020, v ktorom uviedla, že nežiada, aby jej navrhovateľ naďalej poukazoval výživné vo výške
116,17 eur. Účastníci konania teda zhodne uvádzali, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa zanikla. Na
základe uvedených skutočností, kedy mal súd preukázané splnenie podmienok pre zrušenie vyživovacej

povinnosti, návrhu navrhovateľa vyhovel. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 01.01.2021 v
zmysle podaného návrhu, keďže mal súd preukázané, že v tomto čase je odporkyňa už zárobkovo činná.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Je pravdou, že navrhovateľ bol v

tomto konaní úspešný, avšak v súdenej veci ide o mimosporové konanie - konanie vo veciach výživného
plnoletých osôb, v rámci ktorého sa pri rozhodovaní o trovách konania aplikuje práve spomínané
ustanovenie § 52 CMP. Výnimku z takéhoto postupu upravuje ustanovenie § 55 CMP, kedy súd môže
náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V danej veci
však súd nezistil dôvody, ktoré by umožňovali uplatnenie predmetného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.