Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Csp/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380260
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:6118380260.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu SPP

- distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739, proti
žalovanému S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. Č.. XXXXX, XXX XX I. Y., právne zastúpený JUDr.
Jaroslav Kiapeš, advokát so sídlom Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, o
zaplatenie sumy 14.812,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých

rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 05.02.2019 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 14.812,60 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia a
na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľ distribučnej siete
zemného plynu na území Slovenskej republiky, žalovaný odobral zemný plyn z distribučnej siete žalobcu
na odbernom mieste zemného plynu č. N. N. N. Č.. XX. V tom čase žalovaný vykonával podnikateľskú
činnosť pod obchodným menom S. X. V. H. a na uvedenom odbernom mieste prevádzkoval penzión
a reštauračné zariadenie. Dňa 22.11.2016 bola na odbernom mieste žalovaného vykonaná kontrola,

pri ktorej poverení zamestnanci žalobcu zistili porušenie plomby pri meradle. Po vykonanej expertíze
žalobca dospel k záveru, že ide o neoprávnený odber a v zmysle zákona o energetike uplatnil voči
žalovanému nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu.

2. Súd vo veci vydal dňa 10.12.2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor. Podaním
odporu sa zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu. Žalobca žiadal o pokračovanie v konaní. Žalovaný
v podanom odpore poprel nárok žalobcu v plnom rozsahu, považuje ho za neoprávnený. Aj na základe

dôkazov predložených v konaní žalobca nepreukázal vznik škody a predovšetkým taký zásah do
číselníka meradla plynomeru, ktorým by došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu množstva odobratého
plynu. Neboli splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, pričom z ustanovení zákona o
energetika vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vôbec vznikla. Žalobca
nepredložil dôkaz o tom, že by odber žalovaného pred zistením poškodenia plomby bol výraznejšie
odlišný ako odber v prechádzajúcich, či nasledujúcich obdobiach. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob 131/2011, z ktorého vyplýva, že vznik škody nemožno vyvodzovať

z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo
nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Žalovaný poukázal
na pôvodne predložený znalecký posudok č. 772/PL-2016 zo strany žalobcu, pričom zo znaleckéhoposudku vyplýva, že išlo o úplne iný plynomer, ktorý nebol odobratý z objektu žalovaného. Uvedené
vzbudzuje pochybnosti o správnosti zámerov znaleckého posudku.

3. Na pojednávaní zástupca žalobcu na podanej žalobe trval. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca
uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 12.184,38 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania
od 30.12.2016 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a to konkrétne plomba
nachádzajúca sa pri počítadle plynomera. Ide o inú plombu ako prevádzková plomba. Odber plynu

takýmto meradlom definuje zákon o energetike ako neoprávnený, pričom odberateľovi, ktorý takýmto
spôsobom plyn odoberal, ukladá povinnosť nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá
vznikla. V prípade, že došlo k porušeniu plomby nachádzajúcej sa pri počítadle plynomera, zanikla podľa
ustanovení zákona o metrológii platnosť úradného overenia meradla, čoho dôsledkom je skutočnosť,
že žalobca nemôže na vyčíslenie výšky škody, ktorá mu bola spôsobená použiť údaj o množstve
spotrebovaného plynu, ktorý takýto plynomer vykazuje. Na určenie výšky skutočne spôsobenej škody

je potrebné použiť metodiku stanovenú vo vyhláške č. 449/2012 Z.z. Poukázal na aktuálnu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k predmetnej problematike. Je pravdou, že
žalovanému bol v prvom kroku zo strany žalobcu predložený nesprávny znalecký posudok, ktorý sa
netýkal jeho plynomeru. Znalecký posudok č. 794/PL-2016 sa týka plynomeru, ktorý sa nachádzal na
odbernom mieste žalovaného. Z dôvodu zániku platnosti overenia úradného meradla nebolo možné

množstvo spotrebovaného plynu, ktoré tento plynomer vykazoval, akceptovať.

4.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanísožalobounesúhlasil.Uviedol,žežalobaniejedôvodná,
žalobcanepreukázalvznikškody,predovšetkýmnepreukázaltakýzásahdočíselníkaplynomeru,ktorým
by došlo k nesprávnemu zaznamenaniu množstva odobratého plynu. Neboli naplnené podmienky vzniku

zodpovednosti za škodu, nebol preukázaný vznik škody, ani kedy, a či vôbec došlo k poškodeniu
číselníka meradla plynomeru. Pričom z ustanovenia zákona o energetike vyplýva, že odberateľ je
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vôbec vznikla. Žalovaný jednotlivými faktúrami za
predchádzajúce obdobie preukázal, že pred zistením poškodenia plomby nebol výrazne odlišný odber
plynu v predchádzajúcich obdobiach. Opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn.

21Cob 1312011. Poukázal na neserióznosť žalobcu, ktorá sa prejavila v predložení najskôr znaleckého
posudku č. 772/PL-2016, ktorý sa týkal iného plynomeru.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že odoberal plyn na danom odbernom mieste. Za
dodávku plynu uhrádzal žalobcovi cca 5.000,-- eur až 6.000,-- eur ročne. V roku 2016 uhradil cenu za

dodávku plynu žalobcovi. Následne mu žalobca vrátil 2.682,22 eur, žiadal od neho zaplatenie sumy
14.812,60 eur. V roku 2017 mu opätovne uhradil na účet sumu 2.682,22 eur. Za roky 2017, 2018 riadne
uhrádzal platby za dodávku plynu. Suma 2.682,22 eur mu nebola zo strany žalobcu vrátená. V roku
2011 pri rekonštrukcii reštaurácie Koliba potreboval vymeniť plynomer za väčší, nahlásil to plynárňam.
Prišli zamestnanci žalobcu, vymenili plynomer a bolo to vybavené, skriňa bola zatvorená. Na naliehanie

zamestnancov žalobcu, skriňa bola otvorená. Asi v roku 2014 prešiel od žalobcu ako dodávateľa plynu
do spoločnosti ČEZ, pričom distribúciu plynu mal na starosti žalobca. V roku 2016 mu volali nejakí páni,
že mu idú meniť plynomer. Prišli a na druhý deň mu volali, že plomba je neporušená, akurát, že nesedí
nejaké číslo. Dali ho do krabice, prišli za ním s krabicou a povedali mu, že plynomer ide na expertízu.
Pýtali sa aké má plynové zariadenia, zobral ich do kuchyne reštaurácie, do kotolne, všetko im ukázal.

V rámci korešpondencie ho žalobca vyzýval na zaplatenie sumy 14.812,60 eur. Po jeho oznámení, že
má ohrev na slnečné korektory, mu znížili sadzbu o 55 %. Žalovaný uviedol, že nemá doklad o tom, či
tam vôbec plomba bola založená. Keď prišli zamestnanci plynární pri skrini boli sami. Keď tam prišiel on,
oznámili, že plomby nie sú porušené. Neskôr mu povedali, že ide o výmenu plynomeru. Plynomer zobrali
na expertízu. Od 01.01.2016 do 29.04.2016 bola spotreba plynu 3 745 m3, od 29.04.2016 kedy bol

vykonaný odpočet do 22.11.2016 bola spotreba 6 327 m3, od 23.11.2016 do 31.12.2016 bola spotreba
plynu 1 336 m3. Celková spotreba za rok bola 11 530 m3, predtým za štyri roky od roku 2015 do roku
2018 sa spotreba plynu nelíšila o viac ako 10 %.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom z 05.04.2019 rozhodol:

Konanie o zaplatenie sumy 2.628,22 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do
zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.184,38 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania
od 30.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o výške
ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

7.Protirozsudkuvzákonnejlehotepodalžalovanýodvolanie.odvolacísúdzrušilrozsudokokremvýroku
o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu
nerešpektovalo ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, na ktorú v minulosti poukazoval žalobca.

Žalobcovi vznikla škoda už len tým, že dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom nie je potrebné skúmať a preukazovať, či meradlo
zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo spotrebu správne. Žalovaný v rozhodnom období odoberal
plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Nejednalo sa
len o tzv. „škrtnutie šrubovákom“, ale na plynomere žalovaného sa našla plomba s označením roku
overenia2007napriektomu,žeplynomerbolvyrobenýažvroku2008.Jezjavnéanesporné,ževýrobca,

ktorý plynomer vyrobil v roku 2008, ho nemohol overiť v roku 2007, kedy tento plynomer neexistoval.
Bolo preukázané, že originálna plomba overenia bola odstránená neznámou osobu a v neznámom
čase nahradená plombou falošnou. Za takýto odber plynu s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zodpovedá titulom objektívnej zodpovednosti žalovaný. Poukázal opätovne na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k predmetnej problematiky.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní nezdieľal názor žalobcu. Poukázal na rozhodnutie
odvolaciehosúdu,ktorýsprávnerozhodol,keďvecvrátilsúduprvejinštancienaopätovnéprehodnotenie
dôkazov. Poukázal na znalecký posudok 794/PL-2016, podľa ktorého za predložené sporné a kontrolné
odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ spoločnosť SPP - distribúcia a.s. Bratislava.

Uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré by mali byť novým dôkazom žalobcu vo veci,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorými by preukazoval vznik škody. Je potrebné vychádzať z
dôkazov v predmetnej veci tak, aby rozhodnutie súdu bolo spravodlivé.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom zástupcu žalobcu,

montážnym listom meradla, zápisom z 22.11.2016, znaleckým posudkom č. 794/PL-2016, prostriedkami
procesnej obrany: výsluchom právneho zástupcu žalovaného, žalovaného, faktúrou o úhradách za
predchádzajúceobdobieaostatnýmilistinnýmidôkazmi,ktorétvoriasúčasťspisu,zvykonaniachktorých
súd zistil skutkový stav:

11. V predmetnom konaní uplatnil žalobca nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby na náhradu škody a
to v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 2512012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. V
konaní žalobca predložil montážny list meradla z 22.11.2016 a zápis z 22.11.2016, kde bol zaznamenaný
stav plynomeru 51 039 m3 a zistené skutočnosti výmeny meradla z dôvodu zaslania plynomeru na
vypracovanie znaleckého posudku.

12. Zo znaleckého posudku č. 794/PL-2016 vyplýva tvrdenie znalca, že s pravdepodobnosťou blížiacou
sa k istote môže predpokladať, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené,
odstránené a nahradené inou plombou, pričom boli zistené mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené
nástrojom.

13. V konaní žalovaný poukázal na znalecký posudok zo strany žalobcu, ktorý sa týkal iného plynomeru.
Žalobca s tvrdením súhlasil, uviedol, že došlo k omylu pri zasielaní znaleckého posudku, keď žalobca
pôvodne predložil žalovanému nesprávny znalecký posudok, ktorý sa týkal plynomeru iného výrobného
čísla.

14. Faktúrou č. 900024378 splatnou 29.11.2016 vyfaktúroval žalobca voči žalovanému náhradu škody
v súvislosti s neoprávneným odberom plynu za sporné obdobie vo výške 14.812,60 eur.

15. Z výpisu o úhrade žalovaného vo výške 2.628,22 eur dňa 26.06.2017 bola zrejmá táto úhrada a

listinný dôkaz bol dôvod pre čiastočné späťvzatie žaloby.

16. Podľa § 82 ods. 1 písm. zákona 251/2012 Z.z., o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, neoprávneným odberom plynu je odbera) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo

3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,

h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

17. Podľa § 82 ods. 2 zákona 251/2012 Z.z., o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

18. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 449/2012 Z.z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, k škode spôsobenej
neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so
zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

19. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

20. Po vykonaní dokazovania v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že
žalobe nemožno vyhovieť. Po rozhodnutí odvolacieho súdu je predmetom konania nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 12.184,38 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia.

21. Nebolo sporné, že v období od 30.06.2016 do 22.11.2016 na odbernom mieste N. N. Č.. XX v

nehnuteľnosti - penzión a reštauračné zariadenie, ktorej vlastník je žalovaný, dochádzalo k odberu
zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii -
plomba nachádzajúca sa pri počítadle plynomeru. Uvedená skutočnosť vyplynula z tvrdenia zástupcu
žalobcu, zápisu z 22.11.2016, pripojeného znaleckého posudku č. 794/PL-2016. Žalovaný v konaní
popieral porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomere. Je potrebné uviesť že

v súlade s ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ide o neoprávnený odber plynu, keď bol
meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je zrejmé,
že v súlade s § 82 ods. 2 uvedeného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu.

22. V konaní žalovaný procesnú obranu založil na tvrdení, že v danom prípade žalobca nepreukázal
splnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

23. Nebolo sporné rozhodujúce obdobie 30.04.2016 až 22.11.2016, keď v deň predchádzajúci začiatku
plynutia rozhodného obdobia 29.04.2016 bol vykonaný posledný fyzický odpočet, ktorý predchádzal

kontrole a dňa 22.11.2016 bol dňom zistenia podozrenia nesprávneho odberu z dôvodu poškodenia
meradla a demontáže plynomeru a zaslanie znalcovi.24. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom
prípade došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona 251/2012 Z.z.
o energetike. Ide o objektívnu zodpovednosť. Žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom zemného

plynu uplatnil v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike a v zmysle § 1 ods. 4 vyhlášky Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. nárok na náhradu škody.

25. Predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu v prípade objektívnej zodpovednosti je porušenie
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Dôkazné

bremeno preukázať splnenie predpokladov nároku na náhradu škody zaťažuje žalobcu.

26. V danom prípade žalobca preukázal existenciu neoprávneného odberu ako má na mysli ustanovenie
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, keď zo znaleckého posudku 794/PL-2016, ktorý predložil
žalobca vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote možno predpokladať,
že pôvodné zabezpečenie meradla odberu plynu proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené -

odstránené a nahradené inou plombou.

27. Existenciu ďalších predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody nebolo žalobcom
preukázané.

28. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd konštatuje, že zákon o energetike nezbavuje
žalobcupovinnosťpreukázať,žežalobcovivzniklaškoda.Zustanovenia§82ods.2zákonaoenergetike
vyplýva, že pri neoprávnenom odberu plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii vzniká žalobcovi právo na náhradu skutočnej škody.

29. V danom prípade ide o hodnotu zemného plynu, ktorý by žalovaný odobral od žalobcu, a ktorý by
nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný vôbec alebo by bol zaznamenaný
nesprávne. Samotné poškodenie plomby meradla automaticky neznamená ovplyvnenie funkčnosti
meradla.

30. Zo znaleckého posudku č. 794/PL-2016 vyplýva, že znalec nezistil poškodenie plomby osadenej
v kryte číselníka meradla. Zo znaleckého posudku síce vyplýva, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenejmanipuláciiboloodstránenéanahradenéinouplombou,tovšakbezďalšiehoneznamená,
že by poškodením plomby bola ovplyvnená funkčnosť meradla.

31. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS
137/2018 z 14.02.2018, podľa ktorého ustanovenia zákona o energetike nezbavujú žalobcu povinnosti
preukázať,žemuvzniklaskutočnáškoda.Samotnývznikškodytiežniejemožnézamieňaťsospôsobom
určenia jej výšky.

32. Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Cob 23/2018 z 28.02.2019, na ktoré
poukázal odvolací súd vyplýva, že základným predpokladom pre vyššie uvedený postup v zmysle
citovaných zákonných ustanovení je preukázanie vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu,
pričom povinnosť preukázať, že vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, ťaží žalobcu, ktorý
ju uplatňuje v súdnom konaní. odvolací súd následne zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že

žalobca nepredložil v celom konaní žiadne dôkazy preukazujúce vznik škody, a to čo do jej základu
i výšky, porušením zabezpečenia meracieho zariadenia na odbernom mieste žalovaného. V danom
prípade tak neboli naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu -
neoprávneného odberu plynu žalovaným v príčinnej súvislosti so vznikom škody na ťarchu žalovaného.
Nepostačuje len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne

vykonať fiktívny odpočet v zmysle vyhlášky. Pre výpočet škody sú relevantné aj obchodné zmluvné
podmienky, dojednané medzi subjektmi obchodnoprávneho vzťahu. Žalobe v predmetnej sporovej veci
bez ďalšieho preto nemôže byť vyhovené.

33. V konaní žalobca nepreukázal vznik škody tým, že poškodením zabezpečenia meradla by meradlo

zaznamenávalo odber zemného plynu vôbec alebo nesprávne. Odvolací súd konštatoval, že objektívna
zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa však
už neprenáša aj do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy
preukázaný.34. Pri posudzovaní vzniku škody navyše žalobca netvrdil, že žalovaný riadne za odobratý zemný plyn
počas celého roka 2016 neplatil. Naopak, žalovaný preukázal, že riadne uhrádzal v roku 2016 preddavky

za odber zemného plynu. Žalovaný pripojenými faktúrami za obdobie pred r. 2016 i následne preukázal,
že odber zemného plynu bol každý rok, teda i v období roku 2016 v obdobnom rozsahu.

35. Ide o dôkaz, ktorý nasvedčuje tomu, že i keď podľa znaleckého posudku na meradle odberu
zemného plynu bola vymenená plomba, uvedené nemalo vplyv na funkčnosť meradla. I uvedené

spochybňuje skutočnosť, žeby žalobca preukázal vznik škody v súvislosti neoprávneným odberom
zemného plynu, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Nepostačuje
len na základe preukázania porušenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet podľa vyhlášky
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 449/2012 Z.z.

36. V súlade s čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 8 Civilného sporového poriadku, pre úspech

v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred
súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca
v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak
plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať
v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných

princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi

názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).

37. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu vzniku skutočnej škody žalobcovi a následne ani existenciu
príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom skutočnej škody.

38. Za danej dôkaznej situácie súd žalobu zamietol.

39. Pokiaľ žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, názor súdu v
intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu neodporuje judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

40. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 102/2010 z 29.11.2011, podľa ktorého súd mal za to, že v danom
prípade bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu, pretože žalovaný odoberal plyn
meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zodpovedá
žalobcovi za škodu, ktorú neoprávneným odberom spôsobil. Je tomu tak preto, že zákonná úprava
je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom,

a to bez ohľadu na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií poškodí. Za škodu bez
ďalšieho zodpovedá odberateľ. Vo veci 3Cdo 99/2012 z 12.03.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval, že zodpovednosť odberateľa plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, upravuje zákon ako objektívnu
zodpovednosť. Otázka zavinenia odberateľa je tu právne irelevantná. Vo veciach sp. zn. 1Cdo 107/2008

a 4Cdo 30/2009, podľa ktorých rozhodnutí zákon v ustanoveniach § 30 ods. 1 a 2 konkretizuje niekoľko
skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený ober plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu
zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom
treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja
uplatnený nárok na náhradu škody - prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa

plynu (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do
meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (napríklad pri
neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie

tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. V týchto konaniach nebolo preukázané, kto skutočne
porušenie meradla spôsobil, preto v týchto prípadoch (nie je známy škodca) zákonodarca na ochranu
dodávateľa plynu zaviedol objektívnu zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber.41. Uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazujú na princíp objektívnej
zodpovednosti v súvislosti s nesprávnym odberom plynu. Nevylučujú ale splnenie dôkaznej povinnosti
žalobcu preukázať predpoklady nároku na náhradu škody i v prípade objektívnej zodpovednosti, pri

ktorej sa nepreukazuje zavinenie.

42. Pokiaľ žaloba poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
5Obdo 32/2018 z 29.11.2018, dovolací súd síce konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané,
žedošlokmanipuláciisozabezpečovacímzariadenímplynomeru;vecprejednávanájeprípadomtakého

protiprávneho úkonu, ktorý spĺňa predpoklady neoprávneného odberu plynu definovaného v ustanovení
§ 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, t. j. protiprávnym úkonom bol odber plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. je nesporné, že po porušení
plomby bol plyn odoberaný. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať,
je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a
súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch,

ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak
by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete
škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu
žalovaným.

43.Vtomtokonanížalobcanepreukázal,žebydošlokzmenšeniumajetkužalobcuohodnotuodobratého
množstva zemného plynu žalovaným, keď skutočne žalobca nepreukázal, žeby poškodenie meradla
malo vplyv na odpočet množstva dodaného plynu. Žalovaný za dodávku plynu v rozhodnom období
riadne uhrádzal preddavky. Za daných okolností nemožno hovoriť o vzniku skutočnej škody na strane

žalobcu.

44. Súd sa stotožnil i s vyjadrením právneho zástupu žalovaného, ktorý poukázal na časť znaleckého
posudku č. 794/PL-2016, podľa ktorého „za predložené sporné a kontrolné odhlášky nesie v plnej miere
zodpovednosť zadávateľ spoločnosť SPP - Distribúcia a.s.“.

45. Pokiaľ dovolací súd v rozhodnutiach vo veciach sp. zn. 3Obdo 49/2018 a sp. zn. 3Obdo 49/2019
poukazoval na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, podľa ktorej je rozhodujúce samotné porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo
funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, súd viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu konštatuje, že i v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu ako má na mysli § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike, žalobca, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody, má dôkaznú povinnosť preukázať splnenie
všetkých predpokladov nároku na náhradu škody titulom objektívnej zodpovednosti (t. j. bez zložky
zavinenia). Nie je v súlade so zásadou spravodlivosti, aby žalobca nemusel preukazovať vznik skutočnej

škody, aby vznik škody bol preukázaný samotnou skutočnosťou, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Nie
každý druh poškodenia meradla má vplyv na funkčnosť meradla. Logicky sa môžu vyskytovať rôzne
poškodenia meradla a skutočne aj také (napr. škrabanec na plombe), ktoré vôbec neovplyvňujú ani nie
sú spôsobilé ovplyvniť funkčnosť meradla.

46. Samozrejme zo súdnej praxe je zrejmý výskyt takých poškodení zabezpečenia meradla, ktoré mali,
majú alebo reálne mohli mať vplyv na funkčnosť meradla. Bez ďalšieho preukázania nemožno vyvodiť
záver, že iba „samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle“
preukazuje vznik skutočnej škody distribútorovi zemného plynu.

47. Súd sa stotožnil i s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob 131/2013,
z ktorého vyplýva, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (a
povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie
plomby), ale iba so zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo

nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu.48. Na iné právne posúdenie veci nemá vplyv ani skutočnosť, že pôvodne žalobca poukazoval na
znalecký posudok vypracovaný pred vypracovaním znaleckého posudku č. 794/PL-2016, ktorý sa týkal
z dôvodu priznaného omylu žalobcu iného plynomeru.

49. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď
žalobca v časti o zaplatenie sumy 2.628,22 eur s prísl. procesne zavinil zastavenie konania, keď žalobu

v tejto časti podal nedôvodne a žalobu v tejto časti zobral späť bez ohľadu na správanie sa žalovaného
po začatí konania. V časti o zaplatenie sumy 12.184,38 eur s prísl. žalobca bol neúspešnou stranou
sporu. Súd preto zaviazal neúspešného žalobcu (v časti konania strany sporu, ktorá procesne zavinila
zastavenie konania) na náhradu trov konania žalovaného v plnom rozsahu. O výške trov konania súd
rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.