Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201481
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5619201481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu

JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne M. V., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. XXX, zastúpenej Mgr. E. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/X, L. M. proti
žalovaným 1/ B. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. U. XX, 2/ Q. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom I. XXX/XX, L. M. a 3/ Q. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, L. M., žalované 2/
a 3/ zastúpené JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom F. X. M. XXX/XX, L. M., o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 21C/20/2019-168 zo dňa 14. 01. 2020 v spojení s opravným

uznesením č.k. 21C/20/2019-179 zo dňa 14. 01. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým zamietol žalobu, vrátane nadväzujúceho výroku III.
o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku II., odvolaním nenapadnutom, p o n e c h á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalovaným p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1, 2 OZ vo výroku I. zamietol žalobu

v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku registra „C“, parc. č. 221/3,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 41 m2, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie L. U..
Vo výroku II. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k pozemku registra "C", parc. č.
221/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 30 m2, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie L.
U., v rámci ktorého podielového spoluvlastníctva podiel žalobkyne predstavuje 1/2, podiel žalovaného
1/ 1/4, podiel žalovanej 2/ 1/8 a podiel žalovanej 3/ 1/8, a toto podielové spoluvlastníctvo vysporiadal
tak, že tento pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s uložením jej povinnosti zaplatiť

titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanému 1/ peňažnú náhradu vo výške 84,68
eur, žalovanej 2/ vo výške 42,34 eur a žalovanej 3/ vo výške 42,34 eur. Vo výroku III. určil, že žiadna
zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že mimosúdne rokovania
spoluvlastníkov predmetných pozemkov neviedli k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, a preto žaloba na jeho zrušenie a vyporiadanie bola legitímna. Súd nie
je viazaný návrhmi strán týkajúcich sa spôsobu vyporiadania podielového vlastníctva, ale je povinný
rešpektovať spôsoby vyporiadania vyplývajúce z ust. § 142 ods. 1 OZ. V poradí prvý zákonom

ustanovený spôsob vyporiadania, teda deľba každého z pozemkov na reálne časti zodpovedajúce
výške spoluvlastníckych podielov, nebol možný, pretože žiadna zo strán sporu nenavrhla ako dôkaz
geometrické plány, ktoré by takéto rozdelenie preukazovali, pričom sám nemohol ex offo takéto
dôkazy obstarávať. Preto zvažoval druhý záväzný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva,t. j. prikázanie spoločných pozemkov jednému alebo niektorým spoluvlastníkom do ich výlučného
vlastníctva za súčasného určenia primeranej peňažnej náhrady pre odstupujúcich spoluvlastníkov.
Pokiaľ ide o pozemok registra „C“ parc. č. 221/4, jedná sa o pozemok, o ktorý mala záujem len

žalobkyňa,ktorámalanajväčšíspoluvlastníckypodiel(1/2)avzhľadomnamožnosťúčelnejšiehovyužitia
tohto pozemku žalobkyňou, keďže len ona má na ňom postavený rodinný dom súp. č. XXX patriaci
do jej výlučného vlastníctva, rozhodol o jeho prikázaní do jej výlučného vlastníctva a súčasne jej
uložil povinnosť uhradiť odstupujúcim spoluvlastníkom z titulu vyporiadania peňažné náhrady vo výške
nespornej ceny pozemku 11,29 eur/1 m2, vychádzajúc z výmery pozemku a spoluvlastníckych podielov

odstupujúcich spoluvlastníkov. Vo vzťahu k pozemku registra „C“ parc. č. 221/3, mal z listov vlastníctva
č. XX a XXXX, k.ú. L. U. preukázané, že kotolňa a veranda, ktoré sú postavené na pozemku registra „C“
parc. č. 221/3 patria do výlučného vlastníctva žalobkyne (ako súčasť rodinného domu súpisné č. XXX),
pričom prihliadol na skutočnosť, že veranda fakticky predstavuje jediný možný vstup pre žalovaných do
ich rodinného domu súp. č. XXX, a preto nemohol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo ani k
predmetnému pozemku, ani prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne, ani do nového (užšieho)

podielového spoluvlastníctva žalovaných. Rozhodnutím súdu o prikázaní pozemku žalobkyni by sa ešte
viac zhoršilo postavenie žalovaných, ktorí už v súčasnosti majú problematický prístup k svojmu obydliu
(cez uvedenú verandu žalobkyne, ktorá tento stav len fakticky toleruje), pričom nemôže posilňovať
takýto nežiaduci stav. Prikázaniu parcely č. 221/3 do výlučného spoluvlastníctva žalovaných zase bránila
okolnosť, že sa na nej nachádza (výlučne) rodinný dom žalobkyne a vyporiadanie spoluvlastníctva

spôsobom, že pozemok pod stavbou bude vlastniť osoba odlišná od vlastníka stavby, je nežiaduci
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2977/2010.) Preto nemohol uplatniť
v poradí tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom parcely tretej osobe a
rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, keďže by sa
vlastníkom stala osoba odlišná od vlastníka rodinného domu súp. č. XXX. Vzhľadom na tieto okolnosti

hodné osobitného zreteľa, podľa § 142 ods. 2 OZ rozhodol, že nezruší a nevyporiada podielové
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, resp. predajom veci a rozdelením výťažku, a preto v tejto
časti žalobu zamietol. Ďalej mal za to, že z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že rodinný dom žalobkyne
súp. č. XXX je postavený na parcelách 221/3 a 221/4. Z listu vlastníctva č. XX zase vyplýva, že rodinný
dom žalovaných súp. č. XXX je postavený len na parcele č. 221/1, preto ak by kotolňa a veranda

postavené na parcele č. 221/3 boli súčasťou rodinného domu súp. č. XXX, ako tvrdil žalovaný 1/, malo by
byťpotomnalistevlastníctvač.XXuvedené,žetentorodinnýdomžalovanýchjepostavenýajnaparcele
č. 221/3. Ani jeden z dôkazov navrhnutých žalovaným 1/ (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie
a ďalšie) pritom nebol spôsobilý ako dôkaz opaku preukázať, že kotolňa a veranda patria ako súčasť
rodinného domu súp. č. XXX žalovaným, a tým vyvrátiť záväznosť a hodnovernosť výpisov z listov

vlastníctva (§ 70 Katastrálneho zákona). Pokiaľ žalovaní argumentovali tiež okolnosťami vzťahujúcimi
sa na dávnejšie obdobie, ktoré ak by aj boli preukázané, by neboli relevantné z hľadiska posúdenia
aktuálnych vlastníckych pomerov k spornej verande a kotolni, pričom sami uznávali, že oficiálne nie
sú považovaní za vlastníkov verandy a kotolne, z ktorého dôvodu žalovaný 1/ inicioval rôzne konania
na prešetrenie stavu, avšak nedospel k uspokojivému zisteniu. Návrh žalovaného 1/ na vykonanie

dokazovania vyžiadaním projektovej dokumentácie k prístavbe, resp. nadstavbe rodinného domu súp. č.
XXX zamietol, pretože sa nejednalo o dôkaz spôsobilý preukázať vlastnícke právo ku kotolni a verande v
súčasnosti, čím by išlo o nehospodárne vykonanie dôkazu. Projektová dokumentácia, ak by aj indikovala
určitústavebnúoddelenosťkotolneaverandyodichnadstavby(včasejejprojektovania)byvzhľadomna
časový odstup niekoľkých desaťročí od jej vypracovania nemala žiadnu výpovednú hodnotu k súčasným

vlastníckym pomerom kotolne a verandy, ktorá okolnosť bola ako predbežná otázka relevantná v tomto
konaní. Podielové spoluvlastníctvo k parcele č. 221/3 nemohol vysporiadať ani podľa § 142 ods. 3 OZ,
teda zriadením vecného bremena, pretože takýto spôsob vyporiadania spoluvlastníctva je možný len pri
vyporiadaní reálnym rozdelením spoločnej veci, k čomu však nedošlo. Pretože žalobkyňa sa domáhala
v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dvom pozemkom, pričom vo

vzťahu k jednému pozemku bola v plnom rozsahu úspešná a vo vzťahu k druhému nie, bola v spore
úspešná v rozsahu 50 %, a preto podľa zásady úspechu podľa § 255 CSP nepriznal nárok na náhradu
trov konania žiadnej zo strán.

2. Proti výroku II. uvedeného rozsudku a nadväzujúcemu výroku o nároku na náhradu trov konania

podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/,
f/, h/ CSP a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
alebo zmeniť a jej žalobe v tejto časti v plnom rozsahu vyhovieť. Poukázala na to, že žalovaní jej už v
minulosti ponúkli v rámci zákonného predkupného práva svoje spoluvlastnícke podiely na odpredaj, čoakceptovala, avšak nesúhlasila s navrhovanou cenou, z čoho vyplýva, že nemajú záujem na zachovaní
podielového spoluvlastníctva, keď v súčasnosti aj rokujú o predaji svojich spoluvlastníckych podielov na
rodinnom dome súp. č. XXX M. Z., t. j. jej bývalému manželovi. Nie sú pravdivé ich tvrdenia, že majú

spoluvlastnícke podiely aj na kotolni a verande jej rodinného domu súp. č. XXX. Tento bol skolaudovaný
v roku 1993 a stavebníci v tom čase predložili všetky relevantné doklady v rámci stavebného konania
o vlastníctve stavby, na základe čoho bola táto zapísaná ako samostatný rodinný dom, a to bez
akýchkoľvek tiarch v prospech iných osôb, t. j. právnych predchodcov žalovaných. Výlučnou vlastníčkou
rodinného domu súp. č. XXX sa stala v rámci vyporiadania majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva s bývalým manželom M. Z., keď v čase vyporiadania tohto majetku bola stavba v
bezpodielovom spoluvlastníctve bez akýchkoľvek práv v prospech tretích osôb. Žalovaní nepredložili
žiadne právne relevantné doklady o nimi uvádzaných skutočnostiach. Tvrdenie, že vchod cez verandu je
jediným vchodom do časti rodinného domu súpisné č. XXX, sa nezakladá na pravde, keďže z písomných
dokladov ňou predložených je zrejmé, že k takémuto stavu došlo na základe vzájomnej dohody medzi
ich právnymi predchodcami a súčasnými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX a v minulosti

vchod do rodinného domu bol spoločný cez schodište a vonkajšiu verandu nachádzajúcu sa v rodinnom
dome súpisné č. XXX. Až po uzatvorení dohody začali využívať zadný vchod cez miestnosť - verandu
nachádzajúcu sa v rodinnom dome súpisné č. XXX. Z predloženej dokumentácie je tento stav zrejmý, na
túto skutočnosť boli zo strany žalobkyne žalovaní písomne upozornení, t. j. že užívajú jej nehnuteľnosť
bez akéhokoľvek právneho titulu a toto konanie sa dialo so súhlasom spoluvlastníkov, resp. v súčasnej

dobe výlučnej vlastníčky, čo však nezakladá ich spoluvlastnícke právo k stavbe rodinného domu súp. č.
XXX. Taktiež sú zavádzajúce tvrdenia, že v kotolni nachádzajúcej sa v rodinnom dome súpisné č. XXX
sa nachádzajú vykurovacie telesá pre rodinný dom súp. č. XXX, keďže v tomto priestore sa nachádzajú
potrubné rozvody plynu a vykurovacie telesá sú umiestnené v rodinnom dome súp. č. XXX. Predmetom
konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom KN-C parc. č. 221/3 a

KN-C parc. č. 221/4 a nie konanie o vlastníckom práve k stavbe rodinného domu súp. č. XXX. Právny
záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníckeho práva k pozemkom pritom preukázala
pre nadobudnutie právnej istoty. Súd sa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a uspokojil
sa len s tvrdeniami žalovaných a odmietol vykonanie ďalších dôkazov, ktoré sú pre konanie dôležité a
na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne vec právne posúdil

3. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že veranda bola vybudovaná a využívaná výlučne
rodinou A.. Žalobkyňa si nárokuje na kotolňu a verandu, pričom nevie preukázať nadobudnutie tohto
majetku a žiadny dôkaz o jeho nadobudnutí nepredložila. Súpisné č. XXX bolo pridelené rodinnému

domu v rozpore so zákonom. Súčasne pripojil čestné prehlásenia M. Z., majiteľa nehnuteľnosti XXX a
v minulosti staviteľa prístavby a nadstavby stavby č. XXX, ako aj J. E. potvrdzujúce užívanie verandy a
kotolne rodinou A., resp. užívanie verandy od jej vybudovania až doposiaľ rodinou A. a kotolne rodinou
A. a rodinou Z.. Poukázal na to, že predložil stavebné povolenie k stavbe so súpisným č. XXX, a to
k prístavbe a nadstavbe rodinného domu č. XXX vytvorením samostatnej bytovej jednotky, pričom ku

kolaudácii došlo v roku 1993 a žiadosť o pridelenie súpisného čísla je až z roku 2010, do kedy bola
evidovaná pod súpisným č. XXX podľa stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Potvrdil
pravdivosť tvrdení žalobkyne, že pozemky spolu s kotolňou a verandou jej ponúkli na odkúpenie za 3
000,- Sk, čo pri dnešných cenách je primerané, pričom platnosť zmluvy o budúcej zmluve, na základe
ktorej mali nehnuteľnosti odpredať M. Z., už uplynula. Ďalej uviedol, že má záujem nasťahovať sa do

rodinného domu súp. č. XXX a užívať jediný vstup do nehnuteľností umiestnených na parcele č. 221/3
cez tzv. verandu a kotolňu, ktorý je vstupom jediným, pričom sa odvolával aj na dohodu z roku 1987, kde
je jasne napísaný spôsob užívania nehnuteľností. Čo sa týka vysporiadania majetku patriaceho do BSM
manželov M. Z. a žalobkyne, títo sa dohodli o vlastníctve žalovaných bez ich súhlasu a vedomia, pričom
ich dohoda mala právny základ v dohode o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva medzi M. Z.,

M. Z. a B. A., t. j. nebohý otec a Z. A., nebohá matka zo dňa 26. 11. 2010, pričom kotolňa a veranda bola
vybudovaná ešte pred rokom 1985, takže žalobkyňa a jej bývalý manžel ich nemohli nadobudnúť počas
manželstva, kedy mala žalobkyňa 15 rokov, preto mal za to, že preukazovanie vlastníctva len výpisom z
katastra je nepostačujúce. Zmluva z roku 1987 bola uzatvorená na základe zmluvy, dohody pri prístavbe
domu a užívanie z roku vybudovania rodinného domu cca 1966 a spísaná bola v roku 1987, od kedy sa

na vstup do domu č. XXX užíva veranda a kotolňa a kedy ešte rodinný dom so súp. č. XXX neexistoval
(zrealizovaný bol v roku 1993).4. Žalované 2/, 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadali rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže aj v zamietajúcej časti zodpovedá užívateľskému a
právnemu stavu. Na pozemku parcela č. C-KN 221/3 sa totiž reálne aj právne nachádzajú súčasti dvoch

rodinných domov, a to súp. č. XXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a M. Z. a súp. č.
XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Súčasť rodinného domu žalobkyne súp. č. XXX nie je
postavenánapozemkuparceleč.C-KN221/3,alejepostavenánasúčastirodinnéhodomuč.XXX,ktorá
je postavená na parcele č. C-KN 221/3, pričom podľa § 120 ods. 1 OZ, podľa ktorého súčasťou veci je
všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Pokiaľ ide o časti stavieb rodinných domov súp. č. XXX a súp. č. XXX nachádzajúcich sa na pozemku
parcele č. C-KN 221/3, tak prízemná časť je súčasťou rodinného domu súp. č. XXX, je s ním pevne
spojená, nachádza sa tam vchod do neho a tvorí jeho neoddeliteľnú stavebnú a funkčnú súčasť, ktorú
nemožno oddeliť bez toho, aby sa tým rodinný dom znehodnotil, pretože okrem iného sa tam nachádza
aj plynová prípojka, kotolňa, elektrické rozvody slúžiace rodinnému domu súp. č. XXX. Táto sporná
súčasť rodinného domu súp. č. XXX postavená na spornej parcele č. C-KN 221/3 vždy bola súčasťou

a slúžila rodinnému domu súp. č. XXX a vždy bola užívaná len spoluvlastníkmi tohto domu. Nad touto
súčasťou rodinného domu súp. č. XXX je postavená nadstavba, ktorá je zase súčasťou rodinného domu
súp. č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Vzhľadom k tomu, že sa na pozemku parc. č. C-KN
221/3 nachádzajú súčasti dvoch rodinných domov, je spravodlivé a zákonné, aby pozemok pod týmito
stavbami zostal aj naďalej v spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov stavieb na ňom postavených.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalované na preukázanie svojich tvrdení nepredložili žiadne listinné
dôkazy, tak ich tvrdenie je preukázané nespornými tvrdeniami strán sporu a vyplýva z ust. § 120 ods.
1 OZ, ako aj zo zadovážených dôkazov. Sama žalobkyňa tvrdí, že na pozemku parcela č. C-KN 221/3
je vybudovaný jeden z vchodov do rodinného domu súp. č. XXX v spoluvlastníctve žalovaných, pričom
jednoducho vchod do rodinného domu nie je len jeho príslušenstvom, ale je jeho súčasťou.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrvala na skutočnostiach uvedených v
odvolaní. Čestné prehlásenia bývalého manžela M. Z. a priateľky J. E. považovala za vykonštruované,
účelové a nepravdivé, nehovoriace nič o vlastníckom práve, ale len o užívaní, keď predmetom konania
bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom a nie konanie o vlastníckom

práve k stavbe rodinného domu súp. č. XXX. V podaní právneho zástupcu žalovaných absentujú
akékoľvek doklady o ich tvrdeniach a obmedzuje sa len na citáciu ustanovení OZ o spoločnej veci.
Na základe spoluvlastníckych podielov na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu, odvodzuje aj právo
k stavbe, ktoré ústne tvrdenia nie sú však v súlade s právnym stavom, keďže nepredložili ani v
prvoinštančnom, ani v odvolacom konaní žiadne nové relevantné dôkazy.

6. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne ďalej uviedol, že pokiaľ žalobkyňa uvádzala,
že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na základe vyporiadania majetku patriaceho
do BSM, tak táto dohoda mala právny základ v dohode o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva
z 26. 11. 2010, v ktorej nie je spomenutá kotolňa a veranda, a preto tieto nemohli byť ani predmetom

dohody o vyporiadaní BSM z 18. 05. 2015. Znovu poukázal na dohodu podielových spoluvlastníkov z 05.
09. 1987 o užívaní rodinného domu č. XXX, ktorá je stále platná. Poukázal na to, že ešte jeho otec neb.
B. A. robil zadarmo na prístavbe a nadstavbe rodinného domu žalobkyne. Poukázal na to, že samotná
žalobkyňa sa snaží predať svoj majetok už niekoľko rokov, avšak nemôže nájsť kupcu, keďže sa jedná
o nevysporiadaný majetok.

7. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní a na doterajších
vyjadreniach.

8.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku I. a nadväzujúcom výroku III. o nároku na náhradu trov konania
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. Vo výroku II., odvolaním nenapadnutom, ponechal
rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotenímtoho,čouviedlavrámciodvolaciehokonaniažalobkyňa,konštatuje,žesúdprvejinštancie
vykonal potrebné dokazovanie a v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie
veci a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom pre nezrušenie a nevyporiadaniepodielového spoluvlastníctva k C-KN parcele č. 221/3, pretože z listinného dôkazu predloženého
samotnou žalobkyňou, a to dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 26. 10. 2010,
ktorú uzavrela spolu s vtedy ešte manželom M. Z. a predávajúcimi právnymi predchodcami žalovaných,

t. j. ich rodičmi B. A. a Z. A., rod. Z. vyplýva, že boli podielovými spoluvlastníkmi spolu s B. A. po 1/2
stavby rodinného domu č. XXX postaveného na parcele č. C-KN 221/1 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 508 m2, ako aj uvedenej parcely, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, z ktorej bodu 3 vyplýva,
že na základe geometrického plánu č. 43606032-33/2009 z 03. 05. 2009 úradne overeného na Správe
katastra Liptovský Mikuláš 15. 12. 2009 z KN-C parcely č. 221/1 o výmere 508 m2 boli oddelené

a zamerané aj nové KN-C parcely č. 221/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, č. 221/4
zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2 a č. 221/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2,
ku ktorým podielové spoluvlastníctvo zrušili a vyporiadali tak, že tieto nadobudli každý z manželov do
bezpodielového spoluvlastníctva v podiele po 1/2 a súčasne sa v bode III. odsek 6 dohodli, že manželia
Z. sa zaväzujú, že každú sobotu v čase od 12,00 hod. do 16,00 hod. umožnia manželom A. prístup do
verandy rodinného domu súp. č. XXX, avšak len za účelom kontroly elektrických hodín a údajov z nich,

ktorá však ako to medzi stranami nebolo sporné, nie je tou verandou, ktorou žalovaní uskutočňujú vstup
do ich rodinného domu.
Z ďalšieho listinného dôkazu predloženého samotnou žalobkyňou, a to notárskej zápisnice z 12. 04.
1991obsahujúcejkúpnuzmluvuazmluvuozriadenívecnéhobremenavyplýva,žeprávnipredchodcovia
jej a jej vtedy ešte manžela M. Z., t. j. jeho rodičia B. Z. a M. Z., rod. A. boli, a to konkrétne M. Z.,

rod. A. podielovou spoluvlastníčkou 1/2 parcely č. 221/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 502
m2, na ktorej je postavený dom súp. č. XXX, ktorého sú s manželom podielovými spoluvlastníkmi v
1/2 podiele, ktorý bol postavený na základe stavebného povolenia vydaného ONV - odbor výstavby
v Liptovskom Mikuláši zn. Vyst. 3861/65 a daného do užívania na základe užívacieho obývacieho
povolenia vydaného uvedeným orgánom pod zn. Vyst. 5795/69-S1 zo dňa 29. 12. 1969, na užívaní

ktorého sa dohodli s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi v 1/2 podiele, a to právnymi predchodcami
žalovaných, t. j. ich rodičmi dohodou uzavretou 15. 09. 1987, vrátane ostatného príslušenstva patriaceho
k rodinnému domu č. XXX - drevárne, plynovej kotolne, prístrešku tak, že ich budú užívať v polovici.
Práva a povinnosti z dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci pritom nezanikajú
smrťou osôb z tejto dohody zaviazaných alebo oprávnených a môžu byť zároveň so spoluvlastníckym

podielom prevedené na právnych nástupcov účastníkov tejto dohody, t. j. touto dohodou po prevode
predmetných spoluvlastníckych podielov z právnych predchodcov, manželov Z. na žalobkyňu a jej vtedy
ešte manžela a následne pri vyporiadaní BSM z jej bývalého manžela na ňu zostala žalobkyňa viazaná.
Z uvedených listín vyplýva, že pôvodný rodinný dom č. súpisné XXX postavili spoločne právni
predchodcovia strán, a to manželia B. Z. a M. Z., rod. A. spolu s B. A. a jeho manželkou Z. A., rod. Z. na

základe stavebného povolenia a začali užívať spoločne na základe uvedenej dohody, z čoho vyplýva, že
dom súp. č. XXX je postavený nielen na KN-C parcele č. 221/1 o výmere 161 m2, ale aj na parcele 221/3
zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, ktorá je predmetom sporu, z ktorého dôvodu neobstoja
tvrdenia žalobkyne, že žalovaní ju užívajú bez právneho dôvodu, čím je aj spochybnená hodnovernosť
zápisu na LV č. XX, podľa ktorého rodinný dom súp. č. XXX stojí len na C-KN parcele č. 221/1, čo taktiež

spôsobuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti. Uvedené potvrdzuje
aj stavebné povolenie pre žalobkyňu a jej bývalého manžela zo 06. 06. 1991, z ktorého vyplýva, že
prístavba a nadstavba rodinného domu so vznikom samostatnej bytovej jednotky bude zrealizovaná na
pozemku parc. č. 221/1, vtedy ešte pred vyhotovením uvedeného geometrického plánu o výmere 508
m2.

Vychádzajúc aj z uvedeného právneho posúdenia, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami
žalobkyne, či už v prvoinštančnom, alebo v odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na polovičný
úspech žalobkyne vo veci (§ 255 ods. 2 CSP).

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a žalovaným ako plne úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).