Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Er/2005/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810210905
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Lettrichová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3810210905.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA s.r.o., Staromestská 3,
Bratislava-mestskáčasťStaréMesto81103,IČO:31348751,protipovinnému:T.X.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. ulica XXX/X, XXX XX L., o vymoženie 53,97 eur s príslušenstvom, o námietkach
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného zo dňa 11.03.2020 na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie

konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č.
233/2019 Z. z. z a m i e t a.

II. Návrh oprávneného zo dňa 11.03.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.

III. Námietky oprávneného zo dňa 11.03.2020 proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa
28.1.2020 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 23.7.2010 sa oprávnený domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým
je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 7Ro/208/2009 z 5.1.2010. Poverenie na vykonanie

exekúciebolosúdnemuexekútoroviJUDr.VáclavoviKunoviudelenédňa6.8.2010.Nástupcomsúdneho
exekútora je JUDr. Peter Kuna.

2. Dňa 28.1.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie, podľa ktorého
upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona
č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon“ alebo „zákon č. 233/2019 Z. z.“), pretože uplynula rozhodná doba. Stará exekúcia sa
zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu
rozhodnej doby nedošlo a nejde o starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Súčasťou upovedomenia je
aj výzva oprávnenému na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie 42,- eur, ktoré pozostávajú z
paušálnych trov 35,- eur a dane z pridanej hodnoty z paušálnych trov 7,- eur.

3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v zákonnej lehote námietky.
Námietky odôvodnil rozporom upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom č. 233/2019 Z.
z., ako aj rozporom ustanovení tohto zákona a na jeho základe vydaného upovedomenia o zastavení
starej exekúcie s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), a to s ustanoveniami čl. 1. ods.
1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 3 a ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako
rozporom s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Exekučné konanie bolo

začaté a je vedené podľa právnej úpravy Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Predmetná
úprava Exekučného poriadku dôvody zastavenia tejto exekúcie z dôvodov uvedených v zákone č.233/2019 Z. z. a v doručenom upovedomení o zastavení starej exekúcie neobsahuje a jej zastavenie
z takýchto dôvodov neumožňuje, vzhľadom na čo oprávnený konštatuje porušenie svojich základných
práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1,

vo vzťahu k pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní a vo vzťahu k svojim
základným právam vzťahujúcim sa k tomuto exekučnému konaniu. Oprávnený požiadal súd, aby v
rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods.
1 písm. b) CSP prerušil konanie o námietkach do času meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“) a podal ústavnému súdu návrh na začatie konania

podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade zákona, a to jeho ustanovení Čl. I §1 ods. 1
a 2, §2 ods. 1 písm. a), §3 ods. 1 prvá veta, §6 ods. 1 prvá veta, §6 ods.2, §8 ods. 3 až ods.
6, §9 ods. 1 až ods. 3, Čl. II bod 5 s vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy SR, Dohovoru a
Protokolu 1. Zákon v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy a princípmi právneho štátu ním garantovanými
vstupuje a zasahuje do exekučných konaní začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
vrátane exekučného konania vedeného oprávneným tak, že do právneho poriadku retroaktívne (pravá

retroaktivita) zavádza legálnu definíciu „starej exekúcie“ v nadväznosti na dobu jej vedenia v období
pred účinnosťou tohto zákona, upravuje postup ukončenia „starých exekúcií“ ex lege (§1 ods. 1),
svojvoľne a arbitrárne uzákoňuje zastavenie starých exekúcií v nadväznosti na uplynutie „rozhodnej
doby ich vedenia“, upravuje vznik exekučného titulu „sui generis“ voči oprávnenému v starej exekúcii o
upovedomenie o zastavení starej exekúcie a ukladá oprávnenému v starej exekúcii povinnosť uhradiť

exekútorovi paušálne trovy exekúcie v sume 35,- eur bez DPH (42,- eur s DPH), upravuje okamih
ukončenia starých exekúcií, upravuje povinnosť exekútorov v starých exekúciách zrušiť všetky úkony
smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii v nadväznosti na neosvedčenie
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v 30 dňovej lehote, implicitne upravuje
meritórny prieskum exekučných titulov oprávneného exekučným súdom (napríklad podmienky formálnej

a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, aplikácia noriem ochrany spotrebiteľa) v prípade
opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému s možnosťou exekučného
súdu nevydať exekútorovi poverenie na vykonanie novej exekúcie pri opätovnom návrhu, stanovuje
podmienky a povinnosti oprávneného pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, napriek
procesnému charakteru zákon retroaktívne vstupuje do úpravy hmotnoprávnych vzťahov oprávneného

a povinného nabúravajúc konštituovanú právnu istotu účastníkov hmotnoprávneho vzťahu v otázke
premlčania (jeho celkovej doby, plynutia, okamihu zániku) vyplývajúcu z noriem hmotného práva a
prolonguje tieto premlčacie doby o obdobie jedného roka, implicitne stanovuje povinnosť oprávneného
opätovnej/duplicitnej úhrady súdneho poplatku za opätovný návrh na vykonanie exekúcie (16,50 eur v
zmysle zákona o súdnych poplatkoch) s vylúčením nároku oprávneného na náhradu trov spojených s

jeho podaním.

4. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že ich považuje za neopodstatnené a účelové s
cieľom vyhnúť sa úhrade paušálnych trov a navrhol ich zamietnuť.

5. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na
účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

6.Podľa§2ods.1písm.a)ažd)zákonač.233/2019Z.z.staráexekúciasatýmtozákonomzastavuje,ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok

nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm.
a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a

Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa

tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

8. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba
plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len

"exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo
k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu
trov starej exekúcie.

9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví

upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov
po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom
webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo

vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora
námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

11. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej
exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia

lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

12. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením
upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd
uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd

doručí oprávnenému a exekútorovi.

13. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

15. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

16. Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), súd
konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b)
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je

Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne
doručí ministerstvu spravodlivosti.17. Podľa § 162 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), súd
konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie

konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

18. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má
možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov.

19. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd

záväzný.

20. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. na
vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav
konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. Toto právo

účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 C.s.p. („Súd
konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší
aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci

prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou má
v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré
sa súd nedomnieva, že Ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

21. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o
súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade,
ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s
„prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a
v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a

Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní
podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa
práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

22. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za

účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho
predpisu s Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie
návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení
s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy.

23. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18.
októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,
ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá

návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie §
37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm.
a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom
vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom
návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil

tak z opatrnosti...“, čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na
začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho
vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konaniapodal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax
odvolacieho súdu.“

24. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom
alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak
k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného
na prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore

zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom
podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol ako nedôvodný a zároveň ako nedôvodný
zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. Zákonom č. 233/2019
Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia

zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až
doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia
exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných
zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím
súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval

zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu
rozpor s Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp
deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie
vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku,
ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením

pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené
podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu
a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného
do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom
exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa

nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného
dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci,
oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného
návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku
podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho

poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša
právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore
s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť
ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú
nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona

oprávnený nemá nárok k na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho
poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore
s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor
si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený
znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje

súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou,
naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je
prvkomvnášajúcimdoexekúciíprávnuistotu,hospodárnosťazefektívnenieexekučnýchkonaní,pretože
za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky
a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach.

Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený
namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa
súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade
zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena
exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a

proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Pokiaľ ide
o predĺženie premlčania, tak tiež tu nie je rozpor s ústavou, pretože sa predlžuje premlčacia doba,
ktorá ešte neuplynula a nejde o určenie novej premlčacej doby po uplynutí predchádzajúcej. Okrem
toho táto okolnosť nie je podstatná pre aktuálne rozhodnutie. Rovnako to platí aj o tom, že v prípadepodania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore
s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do

31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj v
ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie
predložené ako exekučný titul dosiaľ nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska
exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná.

25. Vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej exekúcie a táto bola zo zákona č. 233/2019 Z. z.
zastavenázdôvodu,žebolasplnenájednazpodmienokuvedenávustanovení§2ods.1zákona,apreto
súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Oprávnený podal proti upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie námietky z dôvodu rozporu upovedomenia so zákonom, no súd žiaden
rozpor upovedomenia o zastavení starej exekúcie nezistil, a preto súd vyhodnotil námietky oprávneného
proti upovedomeniu za nedôvodné a zamietol ich. Konajúci súd nepovažuje zákon za rozporný s

Ústavou, a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. iniciovať konanie pred
Ústavným súdom SR a z toho dôvodu prerušovať toto konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť
dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;

v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.