Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. január 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119011157
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2119011157.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom PhD., v trestnej veci proti obžalovanej

K. Q., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona (v znení do 31.12.2019), na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 05.01.2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

K. Q. nar. XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom T.,

adresa na doručovanie: K. úrad T.,
K. námestie 2, XXX XX T.
t.č.: ÚVTOS Q.,

sa uznáva za vinnú, že

v období od mesiaca február 2015 až do vydania trestného rozkazu OS Trnava sp. zn.: 4T/27/2019 zo
dňa 07.05.2019 v Hrnčiarovciach nad Parnou a ani na iných miestach na území Slovenskej republiky
úmyselne riadne a včas neplatila výživne na svojho syna K. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom u starých rodičov
S. a W. Q. v HW., VX., i keď jej vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška
vyživovacej povinnosti jej bola určená aj rozsudkom Okresného sudu Trnava zo dna 09.09.2014, sp.
zn. 17P/65/2013-31, právoplatným dňa 03.10.2014 a to tak, že je povinná prispievať na výživu syna
K. mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrene dieťa, vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky S. Q. alebo starého otca W. Q., ktorým bol maloletý K. Q.
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, a hoci si obžalovaná K. Q. bola vedomá tejto vyživovacej
povinnosti voči svojmu synovi K., neprejavila dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a
zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohla výživne uhrádzať, pričom na výživu svojho
syna K. prispela len v mesiacoch jún 2018 až október 2018 a v mesiacoch december 2018 až február
2019 po 5,-€ mesačne, čím jej za obdobie od mesiaca február 2015 až do mesiaca apríl 2019 (vrátane)
vznikol dlh na výživnom voči synovi v celkovej výške najmenej 1.332,33-€,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchalaprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona (v znení do 31.12.2019)

a za sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) a

h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per
analogiam, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 a 2 Tr. zák., na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd r u š í výrok o treste odňatia slobody :
1) vo výmere 4/ štyri/ mesiace ,,nepodmienečne“ so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia, ktorý bol obžalovanej uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp.
zn.0T/118/2020zodňa09.09.2020,právoplatnýmdňa09.09.2020,podľa§212ods.1písm.g)Trestného

zákona,

2) vo výmere 1/ jeden/ rok a 6 mesiacov ,,nepodmienečne“, ktorý bol obžalovanej uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/90/2020 zo dňa 30.09.2020, právoplatným dňa
07.11.2020, podľa § 212 ods.2 písm. g) Trestného zákona,

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona výrok o uložení ochranného protialkoholického liečenia
ambulantnou formou z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/90/2020 zostáva
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Výrok o vine

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 06.05.2019 pod sp. zn. 2Pv
482/18/2207-17 obžalobu na (aktuálne) obžalovanú K. Q., nar.: XX.XX.XXXX, t.č.: ÚVTOS Levoča na
skutkom a právnom základe uvedenom v texte obžaloby.

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bola obžalovaná K. Q. poučená, že môže
ku skutku, ktorý je jej kladený za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto
poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Trestného
poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, obžalovaná vyhlásila, že je

vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 06.05.2019 sp.
zn. 2Pv 482/18//2207-17.

Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené
otázkyobžalovanáK.Q.odpovedala„áno“.Prokurátornahlavnompojednávanínavrholprijaťvyhlásenie
obžalovanej o vine. Po takomto zistení súd prijal vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, keďže nezistil prekážky, ktoré by bránili takému postupu, teda vyhlásenie
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v

prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovanej s tým, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a prípadne ochrannom opatrení (výrok o škode v danom
prípade nebol na mieste, keď nedoplatok na výživnom nespĺňa pojmové znaky škody a nie je možné
zaviazať obžalovanú na úhradu nedoplatku postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ).V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru formulovanú NS SR (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2016, sp. zn. 2 Tdo 65/2015, publikovaný aj pod R 11/2017), v
zmysle ktorej obdobie medzi vydaním trestného rozkazu a jeho doručením obvinenej je pri trestnom čine

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, ak obvinená v páchaní tohto činu pokračuje,
v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona a § 353 ods. 8 Trestného poriadku súčasťou skutku, pre ktorý
bol trestný rozkaz vydaný.

K tomu súd dodáva a sumarizuje, že účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku má trestný rozkazu

zjavne len k obdobiu, za ktoré je obžalovaná uznávaná za vinnú v trestom rozkaze, resp. v zmysle vyššie
uvedeného aj za obdobie do doručenia trestného rozkazu obžalovanej, rozhodne nie po tomto dátume.

Vo vzťahu k výroku o treste

V predmetnej veci boli vykonané nasledovné dôkazy:

- Výsluch obžalovanej,
- lustrácie RT
- lustrácie GP 2
- TR OS Trenčín, sp. zn. 0T/118/2020
- TR OS Trenčín, sp. zn. 2T/90/2020

- lustrácia SP na poškod.
- ostatný spisový materiál

Obžalovaná spáchanie skutku priznala a oľutovala.
V prípade obžalovanej prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného

zákona (priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala). V tejto súvislosti je
potrebné poukázať na ustálenú judikatúru, napr. uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn.: 23To/72/2018 zo dňa
09. 07. 2018, v zmysle ktorého :
,,Ku skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, súd
môže (resp. musí) pri rozhodovaní o treste prihliadnuť najmä jedným z troch nasledovných spôsobov,

pričom ich kumulácia neprichádza do úvahy.
1) Na predmetné „vyhlásenie“ bude súd prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/Tr.
zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o vine
(dokazovanie k výroku o vine sa nevykonáva, výrok o vine nemožno napadnúť odvolaním).
2) Ďalej môže súd v zhode so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky,sp.zn.Tpj55/2016zodňa27.júna2017uverejnenépodč.44/2017napredmetné„vyhlásenie“
prihliadnuť ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.4
Tr. zák. per analógiam tak, ako je tomu v konaní o dohode o vine a treste(...).
3) Napokon môže súd pri rozhodovaní o treste na predmetné „vyhlásenie“ prihliadnuť ako na jednu z
viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu

neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Súdy samozrejme
nemajú ľubovôľu pri výbere jedného z vyššie uvedených postupov pri rozhodovaní o treste. Použitie
jednej z vyššie uvedených troch variant (pričom posledná je najpriaznivejšia) je podmienené dodržaním
zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. To najmä znamená, že výberom jednej z týchto variant
nebude narušený ani záujem ochrany spoločnosti ani záujem na výchove páchateľa. Tu má senát

odvolacieho súdu na mysli najmä variant 2) a 3) o mimoriadnom znížení trestu.“
Z tohto titulu pre konajúci súd zvolil druhú načrtnutú možnosť, keďže po prijatom vyhlásení o vine
obžalovanej postupoval podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam.
V prípade priťažujúcich okolností, súd považoval za preukázanú existenciu priťažujúcich okolností v
zmysle § 37 m) Trest. zák. ( bola už za trestný čin odsúdená), pričom na odsúdenie je potrebné prihliadať

aj vzhľadom na fakt, že obžalovaná spáchala pred daným skutkom viacero trestných činov, pričom bola
v minulosti odsúdená aj za prečin zanedbania povinnej výživy (záznam č. 7 a 10 v RT).
Vzhľadom na fakt, že v prípade odsúdenia prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu
k odsúdeniu trestným rozkazom OS Trenčín, sp. zn.: 0T/118/2020 zo dňa 09.09.2020, právoplatným
dňa 09.09.2020 a odsúdeniu trestným rozkazom OS Trenčín, sp. zn.: 2T/90/2020 zo dňa 30.09.2020,

právoplatným dňa 07.11.2020, súd analyzoval aj tieto konania. Vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné
ukladať jeden súhrnný trest za všetky trestné činy, nakoľko tieto boli spáchané v súbehu a teda súd
považovalzapreukázanúexistenciupriťažujúcejokolnostivzmysle§37písm.h)Trest.zák.(obžalovanáspáchala viac trestných činov). V zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona súd konštatoval
prevažujúci pomer priťažujúcich okolností.
Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovanú bola v mesiacoch :

1) 12 - 60 mesiacov (základná sadzba).
2) 28 - 60 mesiacov (sadzba po aplikácií § 38 ods. 2 a 4 Tr. zák., zároveň aj za splnenia podmienok
podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., resp. 41 ods. 1 Tr. zák).
3) 18 mesiacov a 20 dní - 60 mesiacov (sadzba po aplikácii § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.) - finálna
sadzba pre obž. Q.; uložený trest však nemôže byť miernejší ako 18 mesiacov + 4 mesiace - spolu 22

mesiacov - § 42 ods. 2 Tr. zák.).

V rámci takto určenej trestnej sadzby súd prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj okolnosti na
strane páchateľky. Obžalovaná má aktuálne 15 záznamov v registri trestov, pričom niektoré z nich sú
zahladené (spravidla tie časovo spáchané ako najskoršie v poradí). Obžalovaná pácha najmä majetkovú
trestnú činnosť, vysokú prevalenciu majú odsúdenia za prečin krádeže. V prípade odsúdenie 1-13 v

RT zjavne neprichádza do úvahy uloženie spoločného resp. súhrnného trestu, pričom tieto tresty boli
vykonanépredspáchanímskutku.Akozáznam,,16“súdoznačiltútovec,vedenúpodsp.zn.:4T/27/2019
a keďže ide v prípade odsúdení 14 a 15 za odsúdenia za prečin krádeže, nie je možné uvažovať o
spoločnomtreste,keďženemôžeísťočiastkovýútokpokračovaciehotrestnéhočinu,pretosúdvtabuľke
neuvádza vznesenie obvinenia obžalovanej Lukačovičovej v týchto trestných veciach.

Poradie ods. v RT Spisová značka Doručenie TR (v Dátum spáchania skutku
14 0T/118/2020 09.09.2020 06.09.2020
15 2T/90/2020 29.10.2020 06.04.2020

16 4T/27/2019 ------------ 07.05.2019

Z obsahu spisu 4T/27/2019 bolo zistené, že na základe včas podaného odporu OP Trnava, súd
nedoručoval trestný rozkaz obžalovanej opakovane a nariadil termín HP, nakoľko doručovanie trestného

rozkazu napadnutého odporom OP Trnava strádala zmysel, (aj) z tohto ale vyplýva, že skutok v tejto
veci je spáchaný v súbehu so skutkami 14 a 15 v RT, pričom ale je potrebné dodať, že v 15. zázname v
RT bol obžalovanej nesprávne uložený trest, keď jej mal byť uložený 1 súhrnný trest a zrušený výrok o
treste z konania vedeného pod č. 14 v RT. Keďže ale obe odsúdenia spĺňajú pojmové znaky súbehu s
touto trestnou vecou, možno túto vady sanovať v tomto trestnom konaní a obžalovanej uložiť zákonný

súhrnný trest.

S poukazom na uvedené, súd uložil obžalovanej súhrnný trest vo výmere 2 roky, vyšší trest ako bol
uložený v zrušovaných trestných veciach a zároveň trest primeraný za spáchania de facto 3 trestných
činov; 2 x krádeže a 1 x zanedbania povinnej výživy, na výkon ktorého obžalovanú zaradil do ÚVTOS

so stredným stupňom stráženia, keďže bola v posledných 10 rokoch vo výkone nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Táto výmera je pomerne mierna vzhľadom k okolnostiam a reflektuje aj fakt,
že obžalovaná žila bezdomoveckým spôsobom života, živila sa drobnými krádežami a v kontexte s
posudzovanou trestnou vecou (zanedbaním povinnej výživy) nehrozí opakovaná špeciálna recidíva (syn
obžalovanej je plnoletý a vyživovacia povinnosť obžalovanej k jeho osobe netrvá). Uložený trest je podľa

názoru súdu dostatočný, aby obžalovanú odradil od budúceho páchania (najmä majetkovej trestnej
činnosti) a zároveň, aby negatívne ocenil jej vybočenia z hraníc ustanovených zákonom.

S ohľadom na trestnú minulosť obžalovanej, jej postoj k plneniu vyživovacej povinnosti na jednej strane,
ale aj k okolnostiam konkrétneho prípadu, súd konštatuje, že uloženie trestu v zmysle výrokovej časti

možno považovať za dostatočné, primerané a vhodné.

Čosatýkavýrokuoochrannomopatrení,tentoniejeuloženímsúhrnnéhotrestunijakodotknutý,nakoľko
nejde o výrok ktorý by obsahovo nadväzoval na zrušovaný výrok o treste.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti

ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.