Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 25, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/61/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202407
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118202407.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci zvýšenia výživného na t. č. už plnoletú I. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, do dosiahnutia plnoletosti zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny T., dieťa rodičov: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Z. XXXX/X, a C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX, W., F. W., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. septembra 2020
č. k. 26P/67/2018-113 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na
výživu (vtedy ešte maloletej) I. sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2018 do 31.08.2018 a
sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2018, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky s tým, že sa tak v časti výživného mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/138/2006-35
zo dňa 18.01.2008. Dlh na výživnom za obdobie od 01.03.2018 do rozhodnutia súdu vo výške 2.807,90
eur súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 78,- eur s účinnosťou
zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok.
O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.2 Súd prvej inštancie zdôvodnil rozsudok tým, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k.
11C/138/2006-35 z 18.01.2008 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej. Maloletá I. bola zverená
do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné 1.400,-
Sk mesačne. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že maloletá I. v tom
čase navštevovala materskú školu, za čo matka mesačne platila 1.000,- Sk. Matka bola v tom čase
zamestnaná v Q. O. I. I. s priemerným čistým mesačným zárobkom 11.442,50 Sk.
Otec bol dlhodobo nezamestnaný, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávku v
hmotnej núdzi, príspevok k dávke, ani príspevok na bývanie.

1.3 V súčasnosti I. navštevuje 3. ročník SOŠ obchodu a služieb, odbor kozmetička. Nestravuje sa v
školskej jedálni, na cestovné vynakladá 15,- eur mesačne. Mala výdavky na pracovné ošatenie a
obuv cca 120,- eur, musí si kupovať pravidelne kozmetické pomôcky na prax, čo stojí 20,- eur štvrťročne.
Má výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, kozmetiku, voľnočasové aktivity, oblečenie. Mesačne si dobíja
kredit po 12,- eur. Internet matka platí 20,- eur mesačne. Matka je od 02.05.2008 (s výnimkou mesiacov
10, 11/2019) zamestnaná v D. I. jej vymeriavací základ bol mesačne od 276,57 eur po 1.545,17 eur. Od

01.10. do 17.11.2019 bola zamestnaná v Q. I. W.E.., u ktorého v 10/2019 dosiahla čistú mzdu 650,10 eur
a v 11/2019 to bolo 429,46 eur. So I. a plnoletým synom O. bývajú v 3-izbovom byte, ktorý má matka vo
výlučnom vlastníctve a na kúpu ktorého si zobrala hypotéku, ktorú spláca po 221,- eur mesačne. V byte
platí energie a zálohové platby 205,- eur mesačne. Otec bol od 23.10.2017 do 31.01.2019 zamestnaný
u I. D., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 27.101,- Kč a kde ukončil zamestnanie dohodou.
Od 29.01.2019 do 12.02.2020 bol PN a boli mu vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 240.696,-
Kč. Od 13.02.2020 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. V období od 13.02.2020 do 12.07.2020
mu bola poskytnutá podpora v nezamestnanosti, a to štartovacia 5.015,- Kč,
potom 4.012,- Kč a 3.678,- Kč. Okrem I. má otec vyživovacie povinnosti k synovi C., nar. XX.XX.XXXX,
a dcére R., nar. XX.XX.XXXX. Na základe súdom schválených rodičovských dohôd prispieva
C. sumou 450,- eur a R. sumou 2.000,- Kč. Obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k
synovi O.. Otec pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že býva vo vlastnom dome, ktorú kúpil v
roku 2016 a platí mesačne hypotéku vo výške 9.100,- Kč, elektrinu 2.000,- Kč, vodu 1.000,- Kč. Má auto
na leasing vo výške 4.600,- Kč. Má nestabilný zdravotný stav, je po dvoch operáciách, lieky neužíva,
zvýšené výdavky zatiaľ nemá. V dome býva aj jeho bývalá družka a ich dve maloleté deti C. a R., na
ktoré on platí výživné po 1.000 Kč. Ďalšie výdavky má na stravu cca 3.000,- Kč.

1.4 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 62 ods. 1 až ods. 5, § 75 ods.
1, § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine a konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti došlo k zmene pomerov tak na strane maloletej I., ako aj na strane jej rodičov. Zatiaľ, čo pri
predchádzajúcej úprave výživného mala maloletá I. 5 rokov a navštevovala MŠ, v súčasnosti
má takmer 18 rokov, od septembra 2018 navštevuje strednú školu, v dôsledku čoho jej potreby vzrástli
primerane jej veku a návšteve školy. Matka v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom mala
priemerný čistý mesačný zárobok 11.442,50 Sk (380,- eur), v súčasnosti je to približne
650,- eur. Otec bol v čase posledného rozhodovania nezamestnaný, nepoberal dávku v hmotnej núdzi.
V súčasnosti je tiež nezamestnaný, avšak od 23.10.2017 do 31.01.2019 bol zamestnaný a dosahoval
priemerný čistý mesačný príjem 27.101,- Kč (približne 1.080,- eur), pracovný pomer ukončil dohodou.
Okrem I. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Aj keď otec podľa vlastného vyjadrenia týmto deťom
platí výživné po 1.000,- Kč (približne 40,- eur), rozhodnutiami súdov má určené výživné pre C. 450,- eur
mesačne a pre R. 2.000,- Kč (približne 80,- eur).

1.5 Súd prvej inštancie uviedol, že nemohol akceptovať, že otec maloletej je aktuálne bez príjmu,
keďže súd z ponuky voľných pracovných miest Úradu práce ČR - kontaktné pracovisko B. H. zistil
voľné pracovné miesta, pri ktorých sa nevyžaduje žiadne vzdelanie a vykonávaním tejto práce by otec
mohol získať príjem od 20.000,- do 30 000,- Kč. Okrem toho posledný pracovný pomer, kde dosahoval
priemerný čistý mesačný príjem 27.101,- Kč, ukončil otec dohodou, čím sa vzdal uvedeného príjmu.
Keby nebol ukončil tento pracovný pomer, mohol po ukončení PN opätovne dosahovať takýto príjem. Aj v
období PN mu boli vyplácané nemocenské dávky, spolu 240.696,- Kč, ktorých výška podľa názoru súdu
prvej inštancie postačovala aj na úhradu výživného pre maloletú I.. Okrem uvedeného súd zohľadnil
aj skutočnosť, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove maloletej I. a starostlivosť o ňu
zabezpečuje len jej matka. S prihliadnutím na oprávnené potreby maloletej, potenciálne možnosti jej
otca dosahovať príjem od 20.000,- do 30 000,- Kč i s prihliadnutím na ďalšie dve vyživovacie
povinnosti otca, súd prvej inštancie považoval za primerané zvýšenie výživného pre maloletú I. na
100,- eur mesačne za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného do 31.08.2018, keď
maloletá I. navštevovala ZŠ, a na sumu 150,- eur mesačne od 09/2018, keď prešla na strednú školu,
čo nepochybne spôsobilo zvýšenie jej nákladov.

2. Proti uvedenému rozsudku podal otec včas odvolanie, v ktorom uviedol, že súd nebral do úvahy jeho
e-mail, v ktorom z finančných dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, na ktorom sa
chcel zúčastniť, ale v poslednom e-maile zabudol zmieniť, že o to žiada. Ďalej v odvolaní namietal
záver súdu prvej inštancie, že mal možnosť zamestnať sa, pričom súd nebral do úvahy, že napríklad
vodič kamiónu potrebuje na to vodičské oprávnenie, alebo údržbár výučný list. Uviedol, že platí hypotéku
9.300,- Kč, náklady na energie 3.000,- Kč, výživné na maloletého C. 11.500,- Kč (rozsudkom Okresného
súdu Trenčín) na maloletú R. 2.000,- Kč (rozsudkom Okresného súdu v B. H.). Momentálne je
evidovaný na úrade práce bez akéhokoľvek príjmu, je po dvoch operáciách karpálnych tunelov,
čo mu znemožňuje vykonávať náročnú prácu. Bývalá manželka mu znemožňuje kontakt s dcérou a nie
je pravdou ani to, koľko a kedy dával dcére peňazí. Napokon dodal, že toto všetko chcel a stále chce
uviesť na pojednávaní, preto žiada súd o vytýčenie nového pojednávania.

3. I. T. ako oprávnená na výživné (v čase podania odvolania otca už plnoletá) sa k odvolaniu otca
nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. K procesnej námietke otca, týkajúcej sa jeho neúčasti na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa
02.09.2020 odvolací súd uvádza, že predvolanie na uvedené pojednávanie bolo otcovi riadne doručené
prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v B. H. (čo napokon potvrdil otec v ospravedlňujúcom e-
maile z 01.09.2020, pričom ani v odvolaní doručenie predvolania nenamietal). V e-maile z 01.09.2020
adresovanom súdu prvej inštancie otec uviedol, že sa na pojednávanie (opätovne) nemôže dostaviť,
nakoľko je evidovaný na úrade práce, momentálne bez akéhokoľvek príjmu a nemá
na cestovné náklady. Ďalej v tomto e-maile uviedol, že na základe svojej veľmi zlej finančnej situácie
žiada o zamietnutie podaného návrhu na zvýšenie výživného alebo o odročenie pojednávania. Tento e-
mail bol súdu prvej inštancie doručený dňa 01.09.2020 o 16:06 hod. (t. j. po pracovnej dobe), pričom
pojednávanie bolo nariadené na nasledujúci deň, 02.09.2020.

6. Vyššie uvedenú formuláciu („žiadam o zamietnutie návrhu alebo o odročenie pojednávania“) nemožno
považovať za riadnu žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, ako to predpokladá
ustanovenie § 183 CSP. Žiadosť o odročenie pojednávania nemôže byť podmienená určitým výsledkom
konania (t. j. odročiť alebo vyhovieť/nevyhovieť žalobe) a musí byť odôvodnená vážnymi dôvodmi. Zlá
finančná situácia by prichádzala do úvahy ako dôvod na odročenie pojednávania vtedy, ak by
tejto žiadosti o odročenie pojednávania nepredchádzali dve žiadosti otca o odročenie skôr nariadených
pojednávaní (zo 06.06.2019 a z 30.09.2020) a ak by súd nebol vypočul otca prostredníctvom
dožiadaného Okresného súdu v B. H.. Po vykonaní výsluchu otca prostredníctvom dožiadaného súdu
by už odročenie pojednávania na súde prvej inštancie nemalo žiaden procesný význam (z dôvodu zlej
finančnej situácie by mohol účastník konania žiadať odročovanie aj ďalších, neskorších pojednávaní;
pričom mu bol daný priestor na vyjadrenie sa k návrhu písomne aj ústne) a bolo by v rozpore so
zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Súd prvej inštancie teda postupoval procesne správne, keď
takto formulovanú žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval a pojednával v neprítomnosti otca
maloletej I..

7. K vecnej stránke preskúmavanej veci odvolací súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

8. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak
sa zmenia pomery. Citované ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné
sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však
môže nastať zmena pomerov ako na strane dieťaťa, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom jeho
odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu,
prípadne pribudnutím alebo ubudnutím ďalších vyživovacích povinností.

9. Súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral
svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane dieťaťa a jeho rodičov došlo k zmene pomerov,
ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného, a dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že k takejto zmene
pomerov došlo u všetkých účastníkov konania (t. j. u maloletej I. aj u oboch jeho rodičov).

10. V danom prípade bola posledná úprava výživného vykonaná ešte v roku 2008, keď
mala mal. I. päť rokov a navštevovala materskú školu. V súčasnosti má 18 rokov (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie 17) a navštevuje strednú školu. Je teda nepochybné, že pomery na
jej strane sa podstatne zmenili a jej odôvodnené potreby sa podstatne zvýšili. U otca síce pribudli dve

vyživovacie povinnosti, ide však o vekom podstatne mladšie deti (9 rokov a 2 roky), pričom
vo vzťahu k mal. C. je z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/273/2012-19 zo dňa 29.05.2013
(ktorým bola schválená rodičovská dohoda) zrejmé, že mal. C. mal v tom čase dobrý zdravotný stav a
potreby primerané veku, teda nemal osobitné potreby, ktoré by odôvodňovali zvýšené výživné. Keďže
išlo o rozsudok, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, za výšku takto určeného výživného na mal. C.
(450,- eur mesačne) nezodpovedá súd, ale samotný otec, ktorý na takúto dohodu pristúpil. Ak sa otcovi
odvtedy zmenili jeho pomery, mohol (môže) požiadať o zníženie výživného. Jedno dieťa nemôže byť
ukrátené len z dôvodu, že vyššie výživné dostáva iné dieťa. V tomto konaní (o výšku výživného na už
plnoletú I.) teda súd nemôže prihliadať na to, že otec údajne platí na jedno z detí vysoké výživné (okrem
toho v konaní pred súdom prvej inštancie otec uvádzal, že na mal. C. aj na mal. R. platí po 1.000,-
Kč a v odvolaní nezdôvodnil rozpor medzi uvedeným vyjadrením a tvrdením v odvolaní, že na C. platí
11.500,- Kč a na R. 2.000,- Kč). V odvolaní odvolateľ uviedol celkové mesačné výdavky v sume 25.800,-
Kč (9.300 + 3.000 + 11.500 + 2.000 Kč) bez stravy a oblečenia, avšak nevysvetlil, z čoho tieto výdavky
hradí, keď podľa vlastných slov je bez akéhokoľvek príjmu.

11. Otec má teda v súčasnosti tri vyživovacie povinnosti, kým v čase posledného rozhodovania (v r.
2008) mal dve vyživovacie povinnosti. V čase posledného rozhodovania bol však otec nezamestnaný
a nemal žiaden príjem, kým v súčasnosti je síce opätovne nezamestnaný (podľa vlastného vyjadrenia
v odvolaní je opäť bez akéhokoľvek príjmu), avšak súd prvej inštancie správne vzal do úvahy, že
pred práceneschopnosťou mal otec pracovný pomer, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem
27.101,- Kč, pričom tento pracovný pomer ukončil dohodou a v konaní pred súdom prvej inštancie ani
v odvolacom konaní neuviedol dôvody pre takéto ukončenie pracovného pomeru. Práceneschopnosť
sama o sebe pritom nie je dôvodom na ukončenie pracovného pomeru. Okrem toho súd prvej inštancie
tiež správne uviedol, že v súčasnosti (po ukončení práceneschopnosti otca) by sa otec mohol zamestnať
a dosahovať príjem minimálne 20.000,- Kč mesačne. Preto súd prvej inštancie správne aplikoval
ustanovenie § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine a vychádzal z potenciality jeho príjmov. Otec
neuviedol žiadne vážne dôvody, pre ktoré by sa zamestnať nemohol; tvrdenie uvedené v odvolaní, že
po dvoch operáciách karpálneho tunela nemôže vykonávať náročnú prácu, nijako nepreukázal, pričom
nie je ani zrejmé, čo mal na mysli pod „náročnou prácou“. Pokiaľ ide o pracovné ponuky, ktoré príkladmo
uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, je síce pravda, že pre niektoré z nich je potrebná
osobitná kvalifikácia, avšak súd prvej inštancie z ponuky voľných pracovných miest Úradu práce B. H.
zistil aj také pracovné miesta, ktoré by boli pre odvolateľa vhodné, napr. HR koordinátora s príjmom
od 20.000,- do 28.000,- Kč (pričom odvolateľ predtým pracoval v pozícii „profesionálny koordinátor“), či
pomocného pracovníka v živočíšnej výrobe takisto s príjmom 20.000 - 28.000,- Kč.

12. Z vyššie uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ by mohol dosahovať príjem
minimálne 20.000,- Kč mesačne, pričom ním uvádzané výdavky sú pochybné. Súd prvej inštancie teda
správne vychádzal pri určení výšky výživného z jeho potenciálneho príjmu 20.000,- Kč (približne 800,-
eur) a bežných výdavkov na stravu a bývanie. Pri takomto príjme je priestor na platenie výživného pre
dcéru I. vo výške 100,- resp. 150,- eur mesačne (a súčasne aj na platenie primeraného výživného na
ďalšie dve deti odvolateľa).

13. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vyššie uvedený potenciálny príjem sa vzťahuje len na
obdobie, keď odvolateľ nebol (nie je) práceneschopný. Je zrejmé, že v čase práceneschopnosti nemohol
pracovať, a teda ani dosahovať žiaden príjem. V tom čase mu však boli vyplácané nemocenské dávky v
celkovej sume 240.696,- Kč za obdobie od 29.01.2019 do 12.02.2020, čo predstavuje približne
20.000,- Kč mesačne, teda rovnakú sumu, z akej súd prvej inštancie vychádzal pri určení potenciálneho
príjmu za čas, keď odvolateľ nebol/nie je práceneschopný. Aj vo vzťahu k tomuto príjmu (nemocenským
dávkam) platí vyššie uvedené konštatovanie odvolacieho súdu, že suma 20.000,- Kč (približne 800,-
eur) mesačne poskytuje priestor na výživné pre dcéru I. vo výške 150,- eur mesačne.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. Podobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle
§ 57 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Okrem toho
podanie odvolania je procesným právom každého účastníka a nie je možné to považovať za také
konanie účastníka, ktorým by zavinil trovy, ktoré by inak neboli vznikli (§ 54 CMP), pričom odvolací súd

nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by s ohľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé priznať niektorému
účastníkovi náhradu trov konania (§ 55 CMP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 23, 2021. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.