Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Csp/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380260
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:6118380260.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu SPP

- distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739, proti
žalovanému S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. Č.. XXXXX, XXX XX I. Y., právne zastúpený JUDr.
Jaroslav Kiapeš, advokát so sídlom Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, o
zaplatenie sumy 14.812,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 2.628,22 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od
30.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.184,38 eur s 5 %-ným p. a.
úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o
výške ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 05.02.2019 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 14.812,60 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia
a na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľ distribučnej

siete zemného plynu na území Slovenskej republiky, žalovaný odobral zemný plyn z distribučnej siete
žalobcu na odbernom mieste zemného plynu č. SKSPPDIF001010900427 N. N. Č.. XX. V tom čase
žalovanývykonávalpodnikateľskúčinnosťpodobchodnýmmenomS.X.V.H.anauvedenomodbernom
mieste prevádzkoval penzión a reštauračné zariadenie. Dňa 22.11.2016 bola na odbernom mieste
žalovaného vykonaná kontrola, pri ktorej poverení zamestnanci žalobcu zistili porušenie plomby pri
meradle. Po vykonanej expertíze žalobca dospel k záveru, že ide o neoprávnený odber a v zmysle
zákona o energetike uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu.

2. Súd vo veci vydal dňa 10.12.2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor. Podaním
odporu sa zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu. Žalobca žiadal o pokračovanie v konaní. Žalovaný
v podanom odpore poprel nárok žalobcu v plnom rozsahu, považuje ho za neoprávnený. Aj na základe
dôkazov predložených v konaní žalobca nepreukázal vznik škody a predovšetkým taký zásah do
číselníka meradla plynomeru, ktorým by došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu množstva odobratého
plynu. Neboli splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, pričom z ustanovení zákona o

energetika vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vôbec vznikla. Žalobca
nepredložil dôkaz o tom, že by odber žalovaného pred zistením poškodenia plomby bol výraznejšie
odlišný ako odber v prechádzajúcich, či nasledujúcich obdobiach. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob 131/2011, z ktorého vyplýva, že vznik škody nemožno vyvodzovaťz každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo
nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Žalovaný poukázal
na pôvodne predložený znalecký posudok č. 772/PL-2016 zo strany žalobcu, pričom zo znaleckého

posudku vyplýva, že išlo o úplne iný plynomer, ktorý nebol odobratý z objektu žalovaného. Uvedené
vzbudzuje pochybnosti o správnosti zámerov znaleckého posudku.

3. Na pojednávaní zástupca žalobcu na podanej žalobe trval. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca
uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 12.184,38 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania

od 30.12.2016 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a to konkrétne plomba
nachádzajúca sa pri počítadle plynomera. Ide o inú plombu ako prevádzková plomba. Odber plynu
takýmto meradlom definuje zákon o energetike ako neoprávnený, pričom odberateľovi, ktorý takýmto
spôsobom plyn odoberal, ukladá povinnosť nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá
vznikla. V prípade, že došlo k porušeniu plomby nachádzajúcej sa pri počítadle plynomera, zanikla podľa

ustanovení zákona o metrológii platnosť úradného overenia meradla, čoho dôsledkom je skutočnosť,
že žalobca nemôže na vyčíslenie výšky škody, ktorá mu bola spôsobená použiť údaj o množstve
spotrebovaného plynu, ktorý takýto plynomer vykazuje. Na určenie výšky skutočne spôsobenej škody
je potrebné použiť metodiku stanovenú vo vyhláške č. 449/2012 Z.z. Poukázal na aktuálnu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k predmetnej problematike. Je pravdou, že

žalovanému bol v prvom kroku zo strany žalobcu predložený nesprávny znalecký posudok, ktorý sa
netýkal jeho plynomeru. Znalecký posudok č. 794/PL-2016 sa týka plynomeru, ktorý sa nachádzal na
odbernom mieste žalovaného. Z dôvodu zániku platnosti overenia úradného meradla nebolo možné
množstvo spotrebovaného plynu, ktoré tento plynomer vykazoval, akceptovať.

4.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanísožalobounesúhlasil.Uviedol,žežalobaniejedôvodná,
žalobcanepreukázalvznikškody,predovšetkýmnepreukázaltakýzásahdočíselníkaplynomeru,ktorým
by došlo k nesprávnemu zaznamenaniu množstva odobratého plynu. Neboli naplnené podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu, nebol preukázaný vznik škody, ani kedy, a či vôbec došlo k poškodeniu
číselníka meradla plynomeru. Pričom z ustanovenia zákona o energetike vyplýva, že odberateľ je

povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vôbec vznikla. Žalovaný jednotlivými faktúrami za
predchádzajúce obdobie preukázal, že pred zistením poškodenia plomby nebol výrazne odlišný odber
plynu v predchádzajúcich obdobiach. Opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn.
21Cob 1312011. Poukázal na neserióznosť žalobcu, ktorá sa prejavila v predložení najskôr znaleckého
posudku č. 772/PL-2016, ktorý sa týkal iného plynomeru.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že odoberal plyn na danom odbernom mieste. Za
dodávku plynu uhrádzal žalobcovi cca 5.000,-- eur až 6.000,-- eur ročne. V roku 2016 uhradil cenu za
dodávku plynu žalobcovi. Následne mu žalobca vrátil 2.682,22 eur, žiadal od neho zaplatenie sumy
14.812,60 eur. V roku 2017 mu opätovne uhradil na účet sumu 2.682,22 eur. Za roky 2017, 2018 riadne

uhrádzal platby za dodávku plynu. Suma 2.682,22 eur mu nebola zo strany žalobcu vrátená. V roku
2011 pri rekonštrukcii reštaurácie Koliba potreboval vymeniť plynomer za väčší, nahlásil to plynárňam.
Prišli zamestnanci žalobcu, vymenili plynomer a bolo to vybavené, skriňa bola zatvorená. Na naliehanie
zamestnancov žalobcu, skriňa bola otvorená. Asi v roku 2014 prešiel od žalobcu ako dodávateľa plynu
do spoločnosti ČEZ, pričom distribúciu plynu mal na starosti žalobca. V roku 2016 mu volali nejakí páni,

že mu idú meniť plynomer. Prišli a na druhý deň mu volali, že plomba je neporušená, akurát, že nesedí
nejaké číslo. Dali ho do krabice, prišli za ním s krabicou a povedali mu, že plynomer ide na expertízu.
Pýtali sa aké má plynové zariadenia, zobral ich do kuchyne reštaurácie, do kotolne, všetko im ukázal.
V rámci korešpondencie ho žalobca vyzýval na zaplatenie sumy 14.812,60 eur. Po jeho oznámení, že
má ohrev na slnečné korektory, mu znížili sadzbu o 55 %. Žalovaný uviedol, že nemá doklad o tom, či

tam vôbec plomba bola založená. Keď prišli zamestnanci plynární pri skrini boli sami. Keď tam prišiel on,
oznámili, že plomby nie sú porušené. Neskôr mu povedali, že ide o výmenu plynomeru. Plynomer zobrali
na expertízu. Od 01.01.2016 do 29.04.2016 bola spotreba plynu 3 745 m3, od 29.04.2016 kedy bol
vykonaný odpočet do 22.11.2016 bola spotreba 6 327 m3, od 23.11.2016 do 31.12.2016 bola spotreba
plynu 1 336 m3. Celková spotreba za rok bola 11 530 m3, predtým za štyri roky od roku 2015 do roku

2018 sa spotreba plynu nelíšila o viac ako 10 %.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom zástupcu žalobcu,
montážnym listom meradla, zápisom z 22.11.2016, znaleckým posudkom č. 794/PL-2016, prostriedkamiprocesnej obrany: výsluchom právneho zástupcu žalovaného, žalovaného, faktúrou o úhradách za
predchádzajúceobdobieaostatnýmilistinnýmidôkazmi,ktorétvoriasúčasťspisu,zvykonaniachktorých
súd zistil skutkový stav:

7. V predmetnom konaní uplatnil žalobca nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby na náhradu škody a
to v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 2512012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. V
konaní žalobca predložil montážny list meradla z 22.11.2016 a zápis z 22.11.2016, kde bol zaznamenaný
stav plynomeru 51 039 m3 a zistené skutočnosti výmeny meradla z dôvodu zaslania plynomeru na

vypracovanie znaleckého posudku.

8.Zoznaleckéhoposudkuč.794/PL-2016vyplývatvrdenieznalca,žespravdepodobnosťoublížiacousa
k istote môže predpokladať, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené
a nahradené inou plombou, pričom boli zistené mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené nástrojom.

9. V konaní žalovaný poukázal na znalecký posudok zo strany žalobcu, ktorý sa týkal iného plynomeru.
Žalobca s tvrdením súhlasil, uviedol, že došlo k omylu pri zasielaní znaleckého posudku, keď žaloba
pôvodne predložil žalovanému nesprávny znalecký posudok, ktorý sa týkal plynomeru iného výrobného
čísla.

10. Faktúrou č. 900024378 splatnou 29.11.2016 vyfaktúroval žalobca voči žalovanému náhradu škody
v súvislosti s neoprávneným odberom plynu za sporné obdobie vo výške 14.812,60 eur.

11. Z výpisu o úhrade žalovaného vo výške 2.628,22 eur dňa 26.06.2017 bola zrejmá táto úhrada a
listinný dôkaz bol dôvod pre čiastočné späťvzatie žaloby.

12. Podľa § 82 ods. 1 písm. zákona 251/2012 Z.z., o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,

2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,

d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,

prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

13. Podľa § 82 ods. 2 zákona 251/2012 Z.z., o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť

spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

14. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 449/2012 Z.z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, k škode spôsobenej

neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so
zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.15. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žaloba je po
čiastočnom späťvzatí dôvodná.

16. Nebolo sporné, že v období od 30.06.2016 do 22.11.2016 na odbernom mieste N. N. Č.. XX v
nehnuteľnosti - penzión a reštauračné zariadenie, ktorej vlastník je žalovaný, dochádzalo k odberu
zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii -
plomba nachádzajúca sa pri počítadle plynomeru. Uvedená skutočnosť vyplynula z tvrdenia zástupcu

žalobcu, zápisu z 22.11.2016, pripojeného znaleckého posudku č. 794/PL. Žalovaný v konaní popieral
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomere. Je potrebné uviesť že v súlade s
ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ide o neoprávnený odber plynu, keď bol meraný meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je zrejmé, že v súlade s § 82
ods. 2 uvedeného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu skutočne vzniknutú škodu.

17. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že nie sú splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu
škody, súd je názoru, že v konaní prostriedkami procesného útoku žalobca preukázal existenciu
protiprávneho úkonu - neoprávnený odber, vznik škody u žalobcu v dôsledku neoprávneného odberu a
príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. V danom prípade ide o objektívnu

zodpovednosť osoby, ktorá neoprávnene odoberala plyn bez ohľadu na existenciu zavinenia vo forme
úmyslu resp. nedbanlivosti.

18. V súlade s judikatúrou, na ktorú poukazoval žalobca: rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 4Cdo 102/2010 z 29.11.2011, podľa ktorého súd mal za to, že v danom prípade bola

naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu, pretože žalovaný odoberal plyn meraný
meradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,zodpovedážalobcovi
za škodu, ktorú neoprávneným odberom spôsobil. Je tomu tak preto, že zákonná úprava je vybudovaná
na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu
na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií poškodí. Za škodu bez ďalšieho zodpovedá

odberateľ. Vo veci 3Cdo 99/2012 z 12.03.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že
zodpovednosť odberateľa plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, upravuje zákon ako objektívnu zodpovednosť.
Otázka zavinenia odberateľa je tu právne irelevantná. Vo veciach 1Cdo 107/2008 a 4Cdo 30/2009,
podľa ktorých rozhodnutí zákon v ustanoveniach § 30 ods. 1 a 2 konkretizuje niekoľko skutkových

podstát, ktoré označuje za neoprávnený ober plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti
odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne
rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený
nárok na náhradu škody - prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu
(napríklad pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do

meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (napríklad pri
neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie
tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. V týchto konaniach nebolo preukázané, kto skutočne

porušenie meradla spôsobil, preto v týchto prípadoch (nie je známy škodca) zákonodarca na ochranu
dodávateľa plynu zaviedol objektívnu zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber.

19. Súd v súlade s judikatúrou mal za to, že žalovaný titulom objektívnej zodpovednosti zodpovedá za
škodu spôsobenú žalobcovi neoprávneným odberom.

20. Výška priznanej náhrady škody vyplýva z výpočtu škody pripojenej zo strany žalobcu (č.l. 4), ktorá
nebola zo strany žalovaného namietaná.

21. Pokiaľ žalovaný namietal, že za obdobie od 30.04.2016 do 22.11.2016 podľa odpočtu mal vykázanú

spotrebu plynu porovnateľnú s ostatnými obdobiami, a že spotreba plynu na odbernom mieste bola za
roky predchádzajúce roku 2016 a za nasledujúce roky v zásade obdobná, súd s poukazom na charakter
objektívnej zodpovednosti za škodu vyplývajúci z právnej úpravy zákona č. 251/2012 Z.z. v prípade
neoprávneného odberu konštatuje, že daná skutočnosť nemôže vyvolať iné právne posúdenie veci.22. Právny zástupca žalovaného argumentoval rozsudkom Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn.
21Cob 131/2013 z ktorého vyplýva, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia

plomby merania (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za
poškodenie plomby), ale iba so zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo
alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Je potrebné uviesť, že v danom prípade
z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že je pochybnosť o správnosti zaznamenávania množstva
odobratého plynu z dôvodu zistenia porušenia plomby pri počítadle.

23. Na iné právne posúdenie veci nemá vplyv ani skutočnosť, že pôvodne žalobca poukazoval na
znalecký posudok vypracovaný pred vypracovaním znaleckého posudku č. 794/PL-2016, ktorý sa týkal
z dôvodu priznaného omylu žalobcu iného plynomeru.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

25.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka,dlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou. Za prvý
deň omeškania súd považuje deň 30.12.2016 s poukazom na splatnosť faktúry č. 9000243178 dňa
29.12.2016.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobcovi priznal

náhradu trov konania o rozsahu 64 %, keď žalobca bol úspešný v rozsahu 82 % (12.184,38 eur s prísl.), v
rozsahu 18 % (2.628,22 eur s prísl.) žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Súd priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania v rozsahu 82 % (úspech) - 18 % (procesné zavinenie), t. j. 64 %. O výške
trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.