Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201955
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5114201955.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore
žalobcu: AVEXZ, spol. s r.o., so sídlom Mierová 52/6, Želiezovce, IČO: 31 440 045, zastúpeného
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovaným: 1/ O. D.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XXX,2/Ing.C.T.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XXXX/XX,X.,obidvajaprávne
zastúpení MaxLaw, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 775/33, Žilina, o 70.085,18 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/110/2014-270 zo dňa
10. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., IV. p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch I., III., odvolaním nenapadnutých, ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t
k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 15.788,42 Eur spolu so

14,25 % ročným úrokom z omeškania ročne od 10.07.2007 do zaplatenia zastavil (I.). Žalovaným
1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 54.296,76 Eur spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 26.03.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (II.). Vo zvyšku žalobu zamietol (III.). Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 54 % (IV.). Vychádzal z toho, že žalobca má voči spoločnosti Rajecké
strojárne, a.s. pohľadávku 90.568,05 Eur priznanú mu platobným rozkazom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 11Cb/96/2005 z 03.10.2005. V trestných konaniach Okresného súdu Žilina v roku 2013 sp.

zn. 36T/40/2012 a 36T/70/2012 boli žalovaní právoplatne odsúdení za to, že žalovaný 1/ vo funkcii
predsedu predstavenstva a žalovaný 2/ vo funkcii člena predstavenstva podnikateľského subjektu
Rajecké strojárne, a.s. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2005 odvkladovanej pod V 7885/05 z
09.12.2005 previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, spoluvlastnícky
podielzvlastníkaRajeckéstrojárne,a.s.dovlastníctvapodnikateľskéhosubjektuEfekta,spol.sr.o.,hoci
museli vedieť a byť uzrozumení s tým, že predajom nehnuteľností a technológie Píly Varín zvýhodnia
veriteľov uvedených v kúpnej zmluve a jej dodatkoch z 22.12.2005 a 31.12.2005, a to D. X. O. J., a.s.

v sume 460.323,97 Eur dňa 27.12.2005, IPSTAV, s.r.o. v sume 6.863,60 Eur dňa 22.12.2005, Obec
Varín v sume 8.648,48 Eur dňa 05.01.2006 a veriteľa Drevoindustria Mechanik, s.r.o. poukázaním sumy
165.966,59 Eur dňa 31.03.2007 (veritelia A až D), t. j. vo výške 641.805,64 Eur na úkor pomerného a
rovnomerného uspokojenia pohľadávok voči ďalším veriteľom E až W, pohľadávka žalobcu vo výške90.568,05 Eur, pričom pohľadávky všetkých veriteľov predstavovali 1.070.881,10 Eur. T.j. spoločným
konaním ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť splatné záväzky, zmarili, hoci aj len čiastočne, uspokojenie
svojho veriteľa tým, že zvýhodnili iného veriteľa a spôsobili takýmto činom škodu veľkého rozsahu, čím

spáchali ako spolupáchatelia trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 9 ods. 2, § 256a ods. 1, 3 Tr.
zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, pričom rozhodnutiami boli poškodení, medzi ktorými bol
aj žalobca, výslovne odkázaní na uplatnenie náhrady škody v občianskom súdnom konaní. Ďalej mal za
to, že podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný
čin a o tom, kto ho spáchal, preto je viazaný rozhodnutiami okresného súdu v uvádzaných trestných

konaniach. Vychádzajúc z uvedeného mal preukázané, že žalovaní spôsobili svojim protiprávnym
konaním škodu vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú by žalobca od spoločnosti Rajecké strojárne
obdržal, ak by zo strany žalovaných nedošlo k protiprávnemu konaniu a veritelia tejto spoločnosti by
boli z kúpnej ceny zaplatenej spoločnosťou Efekta, spol. s r.o. uspokojení pomerne a rovnomerne
podľaveľkostivzájomnéhopomeruvýškypohľadávokjednotlivýchveriteľovkcelkovejvýškepohľadávky
všetkých veriteľov. Celková výška pohľadávok všetkých veriteľov od A po W predstavovala 1.070.881,10

Eur, pričom kúpna cena predstavovala sumu uhradenú veriteľom A až D vo výške 641.805,64 Eur.
Percentuálny podiel pohľadávky žalobcu ku pohľadávkam všetkých veriteľov predstavuje 8,46 %
(90.568,05 Eur : 1.070.881,10 Eur). Vzhľadom na uvedené mal byť žalobca spoločnosťou Rajecké
strojárne, a.s. uspokojený v sume 54.296,28 Eur, čo sa však v dôsledku protiprávneho konania
žalovaných nestalo. Pokiaľ žalovaní namietali oprávnenosť nároku pre nezohľadnenie zabezpečených

pohľadávok,ktoréuspokojilizkúpnejceny,poukázalnato,žežalovanížiadnukúpnuzmluvunepredložili.
V konaní sa s ňou ani nemal dôvod zaoberať, pretože jeho predmetom nebolo ani ukrátenie veriteľa a
odporovateľnosťúkonu,aniexcindačnážalobačižalobaovylúčenievecizkonkurznejpodstaty.Žalovaní
neuviedli, v akom rozsahu mala byť kúpna cenu použitá na zaplatenie pohľadávok zabezpečených
veriteľov, ani to, kedy a pod akým číslom vkladu vzniklo záložné právo a pod. Uvedené skutočnosti súdu

nie sú zrejmé ani z rozsudkov v trestných veciach, nakoľko pre vzdanie sa odvolania boli vyhotovené
v skrátenej forme. Preto mal za to, že žalovaní svoje tvrdenia v rámci obrany ani len nepreukázali, ale
ani ich dostatočne skutkovo nevymedzili, preto ich nemohol ani riadne verifikovať. Pritom poukázal na
základné zásady civilného sporového konania, a to kontradiktórnosť a rovnosť zbraní a s tým spojenú
dôkaznú povinnosť sporových strán, keď vzhľadom na uložené povinnosti súdom druhej inštancie im

19.06.2017 oznámil, že zabezpečil pripojenie spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/230/2008 a sp.
zn. 36T/70/2012 a vyzval strany, aby najneskôr v lehote 60 dní označili všetky listiny z pripojených
spisov označením pomenovania listiny a čísla listu, ktoré navrhujú v konaní vykonať ako dôkaz, prípadne
označili iné dôkazy, ktoré žiadajú vykonať z pripojených spisov a zároveň, aby v uvedenej lehote
uplatnili všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pretože na tie, ktoré nebudú

uplatnenévuvedenejlehote,nebudeprihliadaťainénávrhynadoplneniedokazovaniapouplynutílehoty
nevykoná. Žalovaný 1/ nahliadol do spisu 26.09.2017, žalovaný 2/ 22. 02. 2019, pričom žalovaný 2/, aj
keď následne podal vyjadrenie, žiadne návrhy na vykonanie dokazovania neuviedol. Poukázal na ust.
§ 181 ods. 4, § 185 CSP, vychádzajúc z ktorých nemôže svojvoľne vyhľadávať dôkazy a tak nahrádzať
činnosť niektorej zo strán, pretože takýto postup by bol v rozpore so zásadou formálnej pravdy. Ďalej

poukázal na to, že Okresný súd Trenčín v rozsudku č.k. 39Cb/199/2006-266 z 19.03.2019 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.16Cob/88/2009-351z20.01.2011dospelkzáveru,žekúpnou
zmluvou došlo ku kráteniu veriteľa, pretože kúpna cena nezodpovedala všeobecnej cene, pretože ináč
by nemohlo dôjsť ku kráteniu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že mu nie je známa výška zabezpečených
pohľadávok, a preto prepočet podľa tvrdenia žalovaných nemožno vykonať. V tomto rozsahu žalovaní

neuviedli vlastné tvrdenia, a preto nedošlo v tomto rozsahu k účinnému popretiu nárokov žalobcu.
Poznamenal, že nemožno vylúčiť skutočnosť, že nehnuteľnosti či podnik by boli predané za vyššiu
hodnotu (vzhľadom na judikované ukrátenie veriteľa) a ani to, že práve úhradou kúpnej ceny osobitným
subjektom sa snažili žalovaní odstrániť ťarchy, čo napokon viedlo Okresný súd Trenčín k rozhodnutiu
o neúčinnosti prevodu. Ďalej poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/20/2008

z 02.03.2009, zverejneným v Obchodnom vestníku 05.03.2009 bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka Rajecké strojárne, pričom rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/27/2010 zo 15.08.2010
bol predmetný majetok vylúčený zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v konkurznom konaní, ktorý
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/35/2017 z 20.06.2018. Zo
správy správkyne konkurznej podstaty úpadcu zistil, že žalobca nebol v konkurznom konaní uspokojený

a táto 18.04.2019 podala na okresný súd návrh na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku. Z
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/199/2006-266 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne zistil, že v právnej veci žalobcu proti žalovanej Efekta, spol. s r.o. bolo určené, že právny
úkon dlžníka Rajecké strojárne, a.s., t. j. kúpna zmluva z 30.11.2019, na základe ktorej došlo k prevoduvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území E. na žalovanú, je voči žalobcovi
právne neúčinná. Podľa LV XXXX kat. úz. E. bola na liste vlastníctva vyznačená plomba na základe
V 56/2012 a V 5256/2010 a k zmene stavu nedošlo ani v čase rozhodovania súdu. V časti C - LV

sú uvedené len vecné bremená, exekučné konania a exekučné záložné práva. Čo sa týka príkazu na
vinkuláciu peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXX dňa 12.10.2007 bola vinkulovaná suma
3.587.987,- Sk v prospech AVEXZ, spol. s r.o. na predloženie listiny - späťvzatie žaloby žalobcu AVEXZ,
spol. s r.o. proti žalovanému Efekta, spol. s r.o. o určenie, že právny úkon dlžníka je voči žalobcovi
právne neúčinný vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39Cb/199/2006. Príkaz na vinkuláciu

teda nemôže byť v priamej súvislosti s nárokom na náhradu škody spôsobenej žalovanými, pretože
sa mohlo jednať len o nárok, ktorým alebo v ktorom rozsahu došlo ku kráteniu veriteľa, keď navyše v
spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/199/2006-266 v spojení s rozsudkom krajského
súdu je možné viesť prípadne exekúciu aj na majetok Efekta, spol. s r.o., a teda uvedená spoločnosť sa
mohla zodpovednosti zo záväzku zbaviť úhradou ukráteného nároku. Vzhľadom na rozsah exekučných
konaní a plomby na LV je však ťažké predpokladať, či by vôbec v exekučnom konaní mohol byť nárok

žalobcu uspokojený. Pokiaľ žalovaní argumentovali prihlásením pohľadávok v konkurznom konaní č.k.
2K/20/2008, mal preukázané, že žalobca nebol v konaní ani len čiastočne uspokojený a v majetku
konkurznej podstaty nie sú prostriedky, z ktorých by nároky žalobcu mohli byť uspokojené. Žalovaní
tvrdenieozníženírozsahuškodyčoilenčiastočnýmsplnenímzáväzkupôvodnéhodlžníkanepreukázali.
Vzhľadom na uvedené mal preukázané všetky atribúty pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik

škody - zmenšenie majetku žalobcu, porušenie povinnosti - v predĺžení uspokojiť všetkých veriteľov
pomerne, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, kde v prípade pomerného
uspokojenia by bola časť pohľadávky žalobcu uhradená, zavinenie - úmyselné konanie žalovaných,
prezumované zákonom a právoplatným rozsudkom v trestnom konaní, a preto ich zaviazal na náhradu
škodyvovýške54.296,76Eur.Súdzároveňpriznalžalobcoviajnároknazaplatenieúrokovzomeškania,

avšak čas omeškania stanovil od okamihu nie uplatnenia nárokov v trestnom konaní, ale od času,
kedy žalovaní mali možnosť sa oboznámiť s uplatneným nárokom na náhradu škody, teda výškou, čo
preukázateľne bolo až preštudovaním spisu vo vzťahu k pôvodnému nároku a vo vzťahu k rozšírenému
nároku, keď výšku úrokov stanovil podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP a vychádzajúc z úspechu žalobcu v rozsahu

77 % a úspechu žalovaných v rozsahu 23 % priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške
rozdielu, t. j. v rozsahu 54 %.

2. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní z dôvodov
podľa § ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Namietali výšku spôsobenej škody, pretože

veritelia spoločnosti Rajecké strojárne, ktorí boli v plnom rozsahu uspokojení z finančných prostriedkov
zaplatených spoločnosťou Efekta titulom kúpnej ceny, mali svoje pohľadávky zabezpečené záložným
právom vzťahujúcim sa k predmetu kúpy, čo znamená, že pre účely pomerného uspokojenia spôsobom
predpokladaným príslušnými konkurznými predpismi by sa jednalo o tzv. prednostných veriteľov, ktorí by
boli v konkurze uspokojovaní z oddelenej podstaty predstavujúcej predmet kúpy (nakoľko práve predmet

kúpy bol zaťažený záložným právom zriadeným v prospech veriteľov pohľadávok uspokojených kúpnou
zmluvou), a teda žalobcovi z tohto dôvodu v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov
a uspokojením v nej špecifikovaných prednostných veriteľov nemohla vzniknúť akákoľvek škoda, resp.
ušlý zisk. Poukázali na to, že od začiatku súdneho konania tvrdili, že úhrada kúpnej ceny kupujúcim
Efekta, spol. s r.o. bola priamo na účet, resp. v prospech zabezpečených (prednostných veriteľov)

prednostných veriteľov spoločnosti Rajecké strojárne, pričom tieto tvrdenia zo strany žalobcu neboli
nikdy žiadnym spôsobom spochybnené, resp. popreté, t. j. jedná sa o skutkové tvrdenie, ktoré nebolo
medzi žalobcom a žalovanými počas konania sporné. Pokiaľ by súd nepovažoval ich tvrdenia o úhrade
kúpnejcenykupujúcimpriamonaúčetprednostnýchveriteľovzanesporné,malmožnosťverifikovaťtieto
tvrdenia prostredníctvom vykonania nimi od počiatku navrhovaného listinného dôkazu, a to predmetnej

kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou pripojeného konkurzného spisu. Preto nepovažovali jeho postup za
zákonný a procesne správny, pokiaľ odmietal vykonať nimi od počiatku konania navrhnutý dôkaz bez
zbytočného odkladu po pripojení konkurzného spisu, v ktorom sa nachádzal, a preto neobstoja ani
ďalšie argumenty, ktorými prvoinštančný súd odôvodnil nevykonanie tohto listinného dôkazu. Preto
nezákonný je jeho postup, keď odmietol tento dôkaz vykonať. Preto neobstoja ani ďalšie argumenty,

ktorými súd nevykonanie tohto listinného dôkazu zdôvodňoval. Pokiaľ súd uviedol, že mu nie je známa
výška zabezpečených pohľadávok, preto nemohol prepočet podľa ich tvrdení vykonať, uviedli, že sám
vyčíslil škodu, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi percentuálnym pomerom na kúpnej cene, v rámci
ktorého sa bez akýchkoľvek pochybností zohľadňujú práve aj tieto zabezpečené pohľadávky, a to vkonkrétnej výške, pričom výška a veritelia predmetných zabezpečených pohľadávok je citovaná na
viacerých miestach odôvodnenia. Nestotožnil sa s právnymi závermi, že pre účely vyčíslenia výšky
škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v súvislosti s trestným činom zvýhodňovania veriteľa, postačí

vyčísliť podiel na kúpnej cene zaplatenej výlučne len prednostným veriteľom zodpovedajúci pomeru
žalobcovej pohľadávky prihlásenej do konkurzu k sume všetkých pohľadávok prihlásených do konkurzu
a pohľadávok uspokojených kúpnou zmluvou, pretože nevyjadrujú skutočnosť, že kúpna cena bola
uhradená výlučne len prednostným veriteľom, ktorých pohľadávky boli zabezpečené záložným právom z
predmetu kúpy. Pokiaľ žalobca vychádzal pri výpočte nároku na náhradu škody z toho, že nie je potrebné

simulovať konkurz, uviedli, že pre účely ustálenia výšky škody je konkurz do určitej miery simulovať
nevyhnutné a nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 55/2012-34 sa samotnej otázky ustálenia výšky škody
spôsobenej trestným činom zvýhodňovania veriteľa nedotýka. Preto poukázali na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave 4To/120/2015 a uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Tdo/82/2015, ktoré sa otázke
výšky škody spôsobenej trestným činom zvýhodňovania veriteľa venujú, aj v nadväznosti na plnenie
prednostnémuveriteľoviajednásatedaoskutkovoaprávnepodstatnebližšiusituáciupotvrdzujúcunimi

uvádzanéskutočnosti,akovcitovanomnáleze.Žalobcaneuniesoldôkaznébremenovčastipreukázania
výšky škody, resp. ušlého zisku, ktorá mu mala byť spôsobená v príčinnej súvislosti s uzavretím
predmetnej kúpnej zmluvy, pričom neunesenie dôkazného bremena je dôsledkom skutočnosti, že mu
uzavretím kúpnej zmluvy žiadna škoda nevznikla ani vzniknúť nemohla. Súd ich zaviazal na náhradu
škody aj napriek skutočnosti, že žalobca dobrovoľne odmietol čerpať finančné prostriedky, ktoré v jeho

prospech na základe dohody o pristúpení k záväzku vinkulovala spoločnosť Efekta, spol. s r.o. za účelom
uspokojenia jeho pohľadávky vyplývajúcej z platobného rozkazu 11Cb/96/2005, ktorým bola spoločnosť
Rajecké strojárne zaviazaná na úhradu pohľadávky, ktorú si žalobca prihlásil do konkurzu a jedná sa
o pohľadávku, z ktorej si proti nim odvodzuje nárok na náhradu škody. Uvedené skutočnosti vyplývajú
z obsahu mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora a uznesenia NS SR 3MObdo/3/2012, t. j.

súd ich zaviazal na náhradu škody bez ohľadu na zavinenie žalobcu, ktorý dobrovoľne odmietol prijať
plnenie, ktoré mu bolo v tejto súvislosti poskytnuté spoločnosťou Efekta. Ďalej uviedli, že aj keby všetky
argumenty boli vyhodnotené ako nedôvodné, majú za to, že pre účely rozhodnutia o trovách na základe
pomeru úspechu strán nemala byť zohľadnená výlučne len žalovaná judikovaná istina pohľadávky,
keďže súčasťou žalobného návrhu bolo a stále je aj príslušenstvo zodpovedajúce úrokom z omeškania,

ktorého žalovaná a judikovaná výška mala byť zohľadnená ku dňu vydania rozhodnutia.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že sa v konaní domáha náhrady škody, ktorá mu
bola spôsobená trestným činom zvýhodňovania veriteľa, z ktorého boli žalovaní uznaní vinnými v

predmetných trestných konaniach, pričom k znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu patrí
aj spôsobenie škody inému, a to v danom prípade dokonca škody veľkého rozsahu. Preukázanie
spôsobeniaškodyjevtomtoprípadejednouzpodmienokprevysloveniezáveruotrestnejzodpovednosti
páchateľa. Ak za tohto stavu žalovaní tvrdia, že svojím konaním nemohli žalobcovi spôsobiť žiadnu
škodu, popierajú tým de facto svoju zodpovednosť za spáchanie trestného činu. Súd je viazaný trestnými

rozhodnutiami, čo do základu uplatňovaného nároku, t. j. v otázke protiprávneho konania žalovaných
v podobe spáchania trestného činu žalovanými a pokiaľ je znakom skutkovej podstaty žalovanými
spáchaného trestného činu aj spôsobenie škody, súd je rovnako viazaný závermi trestných rozhodnutí
v tejto otázke. Obsahom trestných rozhodnutí je tak záväzným spôsobom preukázaný základ ním
uplatňovaného nároku spočívajúci v zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú mu trestným

činom. Predmetom konania je stanovenie výšky škody spôsobenej mu trestným činom žalovaných,
ktorá výška zodpovedá rozsahu, v ktorom by bola uspokojená jeho pohľadávka, pokiaľ by sa žalovaní
nedopustili trestného činu a došlo by k plneniu veriteľom spôsobom zodpovedajúcim zásade pomerného
uspokojenia pohľadávok. Pokiaľ žalovaní namietajú, že súd pri výpočte nezohľadnil skutočnosť, že
peňažným plnením poskytnutým na základe kúpnej zmluvy malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky

tých veriteľov, ktorí by v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok predávajúceho mali postavenie tzv.
zabezpečených veriteľov, žalovaní síce odkazujú na obsah kúpnej zmluvy, ale však táto z ich strany
nebola v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložená a aj napriek výzve súdu vykonanej
podľa ust. § 153 CSP oznámením súdu z 19. 06. 2019 a ani len nenavrhli vykonanie tohto dôkazu za
účelom preukázania ich tvrdení (čl. 8, § 149, § 185 ods. 1 CSP). Preto žalovaní nemôžu tvrdiť, že súd

vykonanie tohto dôkazu odmietol, keďže v zmysle zásady kontradiktórnosti a dispozitívnosti civilného
sporového konania, ako aj zásady formálnej pravdy súd môže vykonať len dôkazy, ktorých vykonanie
strany sporu navrhli. Pre splnenie dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného nepostačuje len návrh, v
zmysle ktorého má byť pripojený spisový materiál z iného súdneho konania, pretože je jej povinnosťouoznačiť konkrétne listiny z takto pripojeného spisu, prostredníctvom ktorých majú byť preukázané jej
tvrdenia. Pokiaľ sa žalovaní snažia navodiť dojem, že existencia výšky tzv. zabezpečených pohľadávok,
vrátane samotného zabezpečenia záložným právom má vyplývať priamo z odôvodnenia rozsudku a ich

tvrdenia ohľadne poskytnutia peňažných plnení v prospech tzv. zabezpečených veriteľov je potrebné
považovať za nesporné, súd len citoval skutkové vety trestných rozhodnutí, pričom z ich výslovného
znenia vyplýva len to, že v prospech ktorých veriteľov a v akej výške boli na úkor ostatných veriteľov
poukázané jednotlivé peňažné čiastky, avšak bez akejkoľvek zmienky o existencii záložného práva
a bez uvedenia, či sa jednalo o uspokojovanie existentných pohľadávok, resp. či sa za predpokladu

existencie týchto pohľadávok jednalo o ich úplné alebo čiastočné uspokojovanie. Preto nemožno
tvrdiť, že by bol v rámci prvoinštančného konania vo vzťahu k takto poskytnutým peňažným plneniam
predložený akýkoľvek dôkaz preukazujúci skutočnosť, že by sa v danom prípade malo jednať o
uspokojenie tzv. zabezpečených veriteľov. Nesúhlasil s názorom žalovaných, že pri určení výšky ním
mu spôsobenej škody treba vychádzať z toho, že veritelia takto zabezpečených pohľadávok by i v
prípadnom konkurznom postavení mali postavenie tzv. zabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky by

boli uspokojené z oddelenej podstaty, keďže z nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 55/2014-34 vyplýva
spôsob výpočtu škody v takýchto prípadoch, v zmysle ktorého sa za trestné považuje práve také
konanie, ktorým dlžník, ktorý je platobne neschopný alebo nadmieru zadĺžený, plní jednému veriteľovi
spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov, a teda mu
plní nepomerne a nerovnomerne vo vzťahu k pohľadávkam ďalších veriteľov a pre trestnosť činu

zvýhodňovania veriteľa sa nevyžaduje, aby už bolo začaté konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie,
naopak trestné budú prípady marenia uspokojenia splatných pohľadávok veriteľov v čase bezprostredne
predchádzajúcomzačatiutakéhokonania,pretolebovtomčasehroziazostranydlžníkanajväčšieúniky.
Preto pre výpočet výšky škody v takýchto prípadoch je rozhodujúci vzájomný pomer výšky pohľadávky
každého z veriteľov k celkovej výške pohľadávok všetkých veriteľov toho istého dlžníka. Vyhlásenie

konkurzu na majetok dlžníka je v drvivej väčšine dôsledkom protiprávneho konania páchateľa, nakoľko
práve trestnoprávnym konaním bývajú v majetkovej sfére dlžníka navodené pomery, v dôsledku ktorých
dlžník naplní podmienky pre vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Ak k spáchaniu spomenutého
trestného činu dochádza v dobe, keď ešte na majetok dlžníka nebol vyhlásený konkurz, nemožno aj
pre účely stanovenia výšky škody spôsobenej týmto trestným činom aplikovať, resp. simulovať všetky

alebo len niektoré špecifiká uspokojovania pohľadávok v rámci konkurzného konania. K spáchaniu
trestného činu žalovanými došlo v roku 2005, pričom konkurz na majetok spoločnosti Rajecké strojárne,
a.s. bol vyhlásený v roku 2009. Samotné spáchanie trestného činu zvýhodňovania nemusí v každom
jednotlivom prípade nutne viesť k vyhláseniu konkurzu, pričom ak by aj tento následok mal nastať, nie je
možné s dostatočnou mierou istoty stanoviť, ktorý z veriteľov by do konkurzu prihlásil svoju pohľadávku,

ktoré pohľadávky a v akej výške by v konkurze boli zistené a ktoré popreté, aká by bola výška tzv.
pohľadávok proti podstate, aký výťažok a či vôbec by bol dosiahnutý z predaja majetku z konkurznej
podstaty, aká by bola výška odmeny správcu konkurznej podstaty a podobne. Za takéhoto stavu
neexistuje dôvod zohľadňovať práve len jednu osobitosť konkurzného konania ako je uspokojovanie
pohľadávok tzv. zabezpečených veriteľov z oddelenej konkurznej podstaty, keď uvedené okolnosti

pripúšťajú sami žalovaní. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že dobrovoľne odmietol čerpať finančné prostriedky,
ktoré v jeho prospech vinkulovala spoločnosť Efekta, s.r.o. za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči
spoločnosti Rajecké strojárne, a to na základe dohody o pristúpení k záväzku a odvolávali sa na obsah
dokumentov, t. j. dohody o pristúpení k záväzku a dovolania generálneho prokurátora a uznesenia NS
SR, žiaden z takýchto dokumentov na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložili, ani nenavrhli ich

vykonanie. Predmetná otázka už bola prejednávaná v konaní o neúčinnosť právneho úkonu - kúpnej
zmluvy vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 39Cb/199/2006 a následne Krajským
súdom v Trenčíne pod sp. zn. 16Cob/88/2009, v rámci ktorého preukázal, že predmetnou dohodou
o pristúpení k záväzku síce spoločnosť Efekta spol. s r.o. pristúpila k záväzku spoločnosti Rajecké
strojárne, a.s. na zaplatenie pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp.

zn. 11Cb/96/2005 z 03. 10. 2005 a zaviazala sa túto pohľadávku žalobcu uhradiť, avšak za špecifických
podmienok vyplývajúcich zo spomenutej dohody. V jej zmysle sa totiž spoločnosť Efekta zaviazala
k tomu, že peňažný záväzok, ku ktorému pristúpila, bude žalobcovi uhradený výlučne len z výťažku
predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. E., a to ako časť kúpnej ceny dosiahnutej ich
predajom na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Efekta ako predávajúcim a treťou

osobou ako kupujúcim, a to výlučne z prostriedkov, ktoré spoločnosť Efekta získa od tretej osoby -
kupujúceho a ktoré kupujúci použije na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny a ktoré na základe tejto
kúpnej zmluvy budú vinkulované v prospech účtu žalobcu. Dohoda však obsahovala aj ustanovenie,
v zmysle ktorého bola uzavretá s rozväzovacou podmienkou, a to, že v prípade, ak si žalobca začneuspokojovať svoju pohľadávku z iného majetku spoločnosti Efekta ako to bolo dojednané, t. j. nie z
kúpnej ceny dosiahnutej predajom horeuvedených nehnuteľností, zanikajú všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z tejto dohody. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že nemohol prijať plnenie ponúknuté

spoločnosťouEfekta,keďžetotoplnenie(vinkulovanépeňažnéprostriedky)nemalopovahuprostriedkov
pochádzajúcich z predaja spomenutých nehnuteľností, keďže v danej dobe a ešte dlhý čas po jej
uplynutí nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam zo spoločnosti Efekta na tretí
subjekt (a následne vôbec) ako to predpokladala dohoda a prijatím takéhoto plnenia by naplnil zmluvné
ustanovenie o rozväzovacej podmienke (uspokojenie z iného majetku), čím by súčasne spôsobil zánik

spomenutej dohody, keďže ním prijaté plnenie by malo povahu bezdôvodného obohatenia.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu ďalej uviedli, že samotný žalobca simuluje konkurz
do tej miery, že predpokladá prihlásenie pohľadávok zvýhodnených veriteľov do konkurzu, k čomu však
reálne nedošlo, nakoľko pohľadávky týchto zabezpečených veriteľov boli v čase vyhlásenia konkurzu
už uspokojené s tým, že svoju škodu (vo forme ušlého zisku) špecifikuje prostredníctvom pomerného

uspokojenia takéhoto hypotetického okruhu veriteľov prihlásených pohľadávok, to znamená vrátenie
pohľadávok zvýhodnených veriteľov podľa zásad vyplývajúcich z konkurzného práva. Ďalej mali za
to, že pokiaľ žalobca pre účely zdôvodnenia uplatňovaného nároku simuluje konkurz, je nevyhnutné
simulovať konkurz aj do tej miery, že zvýhodnení veritelia by v takomto hypotetickom prípade prihlásili
aj svoje zabezpečenie záložným právom k majetku úpadcu, a teda by boli uspokojení z oddelenej

konkurznej podstaty. Ďalej uviedli, že obsah dohody, týkajúcej sa čerpania vinkulovaných finančných
prostriedkov, ktoré v prospech žalobcu pre účely úhrady jeho pohľadávky vykonala spoločnosť Efekta,
nebol v rámci konania predmetom dokazovania, pričom poukázali na obsah príslušných rozhodnutí, na
ktoré v odôvodnení poukazoval aj súd.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP vo výrokoch II.,
IV., ktorých súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny a úrokov z omeškania a priznal
žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výrokoch I., III., ktorými konanie sčasti

zastavil a žalobu vo zvyšnej časti zamietol, odvolaním nenapadnutými, ponechal rozsudok súdu prvej
inštancie nedotknutý.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania žalovaní, konštatuje, že súd prvej inštancie

vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
a navrhované dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak

vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných krajský

súd dopĺňa, že títo ani len netvrdili, nieto preukazovali konkrétnymi listinnými dôkazmi z trestného spisu,
že by počas trestného konania, kedy už bol na majetok úpadcu Rajecké strojárne, a.s. vyhlásený
konkurz, namietali, že u veriteľov A - D, t. j. D. X. O. J., a.s., IPSTAV, s.r.o., Obec Varín, Drevoindustria
Mechanik, s.r.o., ktorým bola vyplatená kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy a jej dodatkov, ide o
prednostných veriteľov, ktorí majú svoje pohľadávky voči úpadcovi Rajecké strojárne, a.s. zabezpečené

záložným právom vzťahujúcim sa k predmetu kúpy a boli preto prednostne uspokojení, pretože inak
by neboli právoplatne v roku 2013 v spolupáchateľstve odsúdení ako štatutárni zástupcovia Rajeckých
strojární, jeden vo funkcii predsedu predstavenstva a druhý vo funkcii člena predstavenstva za trestný
čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 9 ods. 2, § 256a ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do 31. 12.
2005, skutkovou podstatou, ktorého je, že spoločným konaním ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť

svoje splatné záväzky, zmarili, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa (veritelia E - W z
kúpnej zmluvy) tým, že zvýhodnili iného, t. j. nie prednostného veriteľa (veritelia A - D z kúpnej zmluvy)
a spôsobili takýmto činom škodu veľkého rozsahu, ktorým popisom skutku bol súd prvej inštancie
viazaný podľa ust. § 193 CSP. Pritom vznik škody je predpokladom naplnenia kvalifikovanej skutkovejpodstaty trestného činu, za ktorý boli žalovaní odsúdení, narozdiel od základnej skutkovej podstaty,
výkladom (len) ktorej sa Krajský súd v Bratislave zaoberal vo svojom rozsudku 4To 120/2015, na ktorý
žalovaní poukazovali. Preto správny bol aj výpočet, resp. určenie výšky škody, t. j. možného uspokojenia

žalobcu v prípade, ak by sa žalovaní trestného činu nedopustili, keďže škodu predstavovala hodnota
zmarenej pohľadávky, ktorá by bola inak pomerne uspokojená. Príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaných a škodou spôsobenou žalobcovi pritom vyplýva z rozhodnutí v trestnom konaní, pričom
protiprávne konanie žalovaných predstavuje trestný skutok, za spáchanie ktorého boli právoplatne
odsúdení, čím boli naplnené všetky atribúty pre vznik nároku na náhradu škody ako to správne

konštatoval súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené nebolo možné ani simulovať konkurz spôsobom
požadovaným žalovanými tak, že uspokojení veritelia (A - D) boli veriteľmi prednostnými. Pre trestnosť
činu zvýhodňovania veriteľa sa pritom nevyžaduje, aby už bolo začaté konkurzné konanie (na rozdiel
od tohto prípadu), naopak trestné budú prípady marenia uspokojenia sporných pohľadávok veriteľov v
čase predchádzajúcom začatiu takého konania, lebo v tomto čase hrozia zo strany dlžníka najväčšie
úniky (IV. ÚS 55/2012).

8. Vo vzťahu k žalovanými tvrdenej nespornosti, že veritelia A - D z kúpnej zmluvy, ktorým bola kúpna
cena spoločnosťou Efekta spol. s r.o. vyplatená, sú veritelia prednostní, ktorí mali svoje pohľadávky
zabezpečené záložným právom, krajský súd dopĺňa, že žalobca sa v žalobe, ako aj počas celého
konania domáhal náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom zvýhodňovania veriteľa, z

ktorého boli žalovaní uznaní vinní v trestných konaniach, dôvodiac tým, že zvýhodnením veriteľov A
- D zmarili pomerné uspokojenie jeho pohľadávky, t. j. nie prednostných veriteľov, z čoho vyplýva, že
uvádzané tvrdenie, nikdy medzi stranami nebolo nesporné. Pritom žalovaní napriek poučeniu súdu o
koncentrácii konania a jeho výzve, aby uviedli, ktoré konkrétne listinné dôkazy z pripojeného trestného a
konkurzného spisu na preukázanie svojich tvrdení žiadajú vykonať, tak v stanovenej lehote neučinili, t. j.

nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu, pričom súd nie je oprávnený na základe vlastnej iniciatívy dôkazy
vykonávať (čl. 8, § 149, § 185 ods. 1 CSP), a preto ich tvrdenie, že súd vykonanie dôkazu odmietol,
neobstojí.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k ďalšej odvolacej námietke žalovaných, že boli

zaviazaní na náhradu škody aj napriek skutočnosti, že žalobca odmietol prijať plnenie, ktoré v jeho
prospech na základe dohody o pristúpení k záväzku vinkulovala spoločnosť Efekta, spol. s r.o. za účelom
uspokojenia jeho pohľadávky podľa platobného rozkazu 11Cb/96/2005, ktorým bola spoločnosť Rajecké
strojárne, a.s. zaviazaná na úhradu jeho pohľadávky, pričom obsah dohody definujúcej právne vzťahy
týkajúcesačerpaniavinkulovanýchprostriedkovnebolvrámcikonaniapredmetomdokazovania,krajský

súd dopĺňa, že právny zástupca žalobcu už v priebehu prvoinštančného konania uvádzal, že vo vzťahu k
dohode o pristúpení k záväzku poukazuje na jej celkové znenie, t. j. existenciu odkladacích podmienok,
a to, že plnenie je možné dosiahnuť len z predaja predmetných nehnuteľností a len z výťažku získaného
z tohto predaja, čo vzhľadom na okolnosti, keďže ešte nebola podpísaná zmluva (medzi spoločnosťou
Efekta a prípadným záujemcom na ich odkúpenie), nebolo možné. Žalobca preto z obavy z celkového

konania žalovaných, ktorí doviedli svoju spoločnosť až do konkurzu a úpadku, musel byť opatrný, lebo
ak by prijal takéto plnenie, tak v prípade nenastania podmienok by vzniklo na jeho strane bezdôvodné
obohatenie, ktoré by musel vrátiť, z ktorého dôvodu sa obával aj prostriedky prijať, ktoré skutočnosti
žalovaní výslovne nepopreli, a preto sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP) a s ktorým právnym
posúdením sa stotožnil aj odvolací súd, prihliadnuc aj k tomu, že k prevodu následne ani nedošlo.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných krajský
súd ďalej dopĺňa, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/82/2015 sa na daný spor
nevzťahuje, keďže sa nezaoberá prednostným, t. j. zabezpečeným veriteľom, ale netotožnosťou
nároku poškodenej spoločnosti priznaného v občianskom právnom konaní proti žalovanej obchodnej

spoločnosti a jej nároku, ktorý uplatnila v trestnom konaní proti obvinenému ako konateľovi, t. j.
štatutárnemu zástupcovi tejto spoločnosti a ďalej sa zaoberá tým, že žalobca uplatnil v trestnom konaní
voči obvinenému nárok na náhradu škody z hľadiska vyčíslenia (špecifikácie) identickým spôsobom ako
v občianskom súdnom konaní, teda nie v zmysle zásad pomerného uspokojenia, ale v plnej výške, bez
prihliadnutia na pohľadávky ďalších veriteľov dlžníka, teda spôsobom nepomerným a nerovnomerným,

čo nekorešponduje s právnou kvalifikáciou trestného činu zvýhodnenia veriteľa.

11. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaných
vznesenými či už v prvoinštančnom, ako aj v odvolacom konaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvejinštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania neprihliadnuc na námietky
žalovaných vo vzťahu k tomuto nároku, keďže príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania neboli
žalobcom vyčíslené a súdom ani v konkrétnej sume priznané a súd len posunul počiatok ich platenia

oproti pôvodnému návrhu, t. j. v nepatrnej časti.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keďže tento bol v odvolacom
konaní plne úspešný.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).