Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109203224
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8109203224.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa J. E., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, J., právne
zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, proti odporcom 1.
Ing. H. D., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Y. X, R., 2. V. F., nar. X.X.XXXX, bytom J. R. XX, J., 3. F. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. R. XX, J., 4. MUDr. G. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, J., 5a. Ing. U. F., nar.
XX.XX.XXXX,bytomJ.,J.R.XX,5b.D.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.,Y.XX,5c.J.F.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom J., S. XX, 6. Ing. H. P., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, J., všetci právne zastúpení PALŠA
A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, ul. Masarykova 13, o
náhradu za užívanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Konanie prerušuje.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28C/51/2009 - 406 bol zamietnutý návrh navrhovateľa. V

konaní o veci samej sa navrhovateľ domáha, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu náhradu za
užívanie nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa a na ktorých je postavený obytný dom,
ktorého jednotlivými vlastníkmi bytov sú odporcovia v 1. až 6. rade, a to za obdobie od 23.02.2007
do 31.12.2007 a od 01.01.2008 do 20.02.2009 vo výške jednotlivých spoluvlastníckych podielov. Jeho
návrh bol zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že
sa odporcovia nejakým spôsobom obohatili bez právneho dôvodu. Odporcom vzniklo vecné bremeno

podľa § 23 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Náhrada za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je podľa názoru súdu prvého stupňa iba inak formulovanou náhradou v zmysle
zákona č. 182/1993 Z.z. Podľa názoru súdu prvého stupňa je možné v tomto prípade uplatniť iba zákon
č. 182/1993 Z.z. a súd nemôže vytvárať nové právne inštitúty ako náhrada za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva za vymedzené časové obdobie. K vzniku zákonného vecného bremena vo vzťahu
k nehnuteľnosti došlo, ale nie v čase vlastníctva navrhovateľa, ale v čase jeho právnej predchodkyne,

keďže navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo v roku 2007 a zákon, ktorý zriadil vecné bremeno, je z
roku 1993. Nie je preto v rukách navrhovateľa domáhať sa takejto ochrany, pretože nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je aktuálne ak by bol vlastníkom navrhovateľ v čase zriadenia vecného bremena.
S poukazom na tieto skutočnosti a premlčanie nároku navrhovateľa súd návrh zamietol. Skonštatoval,
že nárok je premlčaný, pretože právo na zaplatenie finančnej náhrady a zriadenie vecného bremena je
majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu. Trojročná premlčacia lehota uplynula 01.09.1996, nie

je pritom relevantné, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku až v roku
2007, nakoľko na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Okrem iného v odvolaní uviedol, že sa domáha náhrady za užívanie jeho

nehnuteľnosti za obdobie od 23.2.2007 do 20.2.2009 z dôvodu, že na jeho pozemku stojí bytový dom
vo vlastníctve odporcov, ktorou stavbou bolo zasiahnuté do práv navrhovateľa - vlastníka pozemku, akoaj jeho právneho predchodcu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS
38/95 z 03.04.1996 a PL ÚS 4/2000 zo 04.07.2000, podľa ktorých Národná rada Slovenskej republiky
nie je oprávnená priamo zákonom vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a zistil, že je potrebné konanie prerušiť podľa § § 109
ods. 1 písm. b) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na pozemku navrhovateľa, ktorého sa spor týka, viazne vecné
bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov. Existencia vecného bremena na pozemku navrhovateľa je pre rozhodnutie v danej veci
právne významná.

Pokiaľ vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov vzniklo platne, je vylúčený vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcov. V prípade

platného vzniku vecného bremena by podľa názoru odvolacieho súdu nemal navrhovateľ právo žiadať
ani náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva za vymedzené časové obdobie, pretože takýmto
spôsobom by sa negoval význam vzniku vecného bremena. V prípade platného vzniku vecného
bremena by právo na odškodnenie žalobcu spočívalo len v uplatnení práva na náhradu za vzniknuté
vecné bremeno, ktorá by v sebe zahŕňala aj náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva za celú

dobu obmedzenia vlastníckeho práva.

Pokiaľ však vecné bremeno vzniklo v rozpore s ústavou SR, mal by navrhovateľ (za splnenia ďalších
podmienok) právo na náhradu za užívanie svojej nehnuteľnosti odporcami. Jeho právo by v takomto
prípade nebolo premlčané.

Pri posúdení platnosti vzniku vecného bremena podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné prehliadať
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 38/95 z 03.04.1996 a PL ÚS 4/2000 zo 04.07.2000,
ktorými v odvolaní argumentuje navrhovateľ. Z oboch týchto nálezov vyplýva, že nútené obmedzenie
vlastníckeho práva nemôže vzniknúť priamo zákonom, ale len na základe zákona. V danom prípade

vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo priamo zákonom. Odvolaciemu súdu
nie je známe žiadne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré by negovalo závery vyššie
citovaných rozhodnutí pléna Ústavného súdu SR.

Aj keď slovenský právny systém nie je precedentálny a súdne rozhodnutia nie sú prameňom práva,

rozhodnutia pléna Ústavného súdu SR majú väčší význam, ako len rozhodnutie v konkrétnej veci.
Právna veta formulovaná plenom Ústavného súdu SR v uvedených rozhodnutiach je všeobecná - vecné
bremeno nemôže vzniknúť priamo zákonom, ale v každom prípade musí vzniknúť na základe zákona -
teda zákon určí orgán oprávnený uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
a stanoví podmienky núteného obmedzenie vlastníckeho práva. Musí sa tak udiať vo verejnom záujme,

v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu.

Ústavný súd Slovenskej republiky je orgánom kompetentným na výklad ústavy a vo všeobecnosti
na posudzovanie otázok ústavnosti. Podmienky, ktoré viedli k vydaniu vyššie uvedených nálezov, sú
splnené aj v prípade Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jeho § 23 ods. 5. Preto

odvolací súd na základe uvedených nálezov má za to, že vecné bremeno vzniknuté na pozemku
navrhovateľa vzniklo na základe ustanovenia zákona (§ 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov) rozporného s ústavou SR. Toto ustanovenie je však súčasťou právneho poriadku
a súd je ním viazaný. Preto je nevyhnutné, aby Ústavný súd SR preskúmal ústavnosť tohto ustanovenia
zákona a rozhodol o tom, či je alebo nie je v súlade s Ústavou SR.

Preto Krajský súd v Prešove konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil s tým, že po
právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania bude podaný návrh na Ústavný súd SR na posúdeniesúladu ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s
Ústavou Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.