Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/307/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221907
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114221907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobkyne:
C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX J. J., štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Lucia
Fabriciusová so sídlom J.A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Slovenská
republika,konajúcaprostredníctvomMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,sosídlomPribinova2,812
72 Bratislava, IČO: 00 151 866, 2/ Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, za účasti intervenienta na strane žalovaného 2/ (do 30.06.2016
vedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného2/):KOMUNÁLNApoisťovňa,a.s.,ViennaInsuranceGroup,

so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Advokátsaka kancelária Miroslav Maďar,
s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/295/2014-213 zo dňa 11. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/295/2014-213 zo dňa 11. 04. 2016 p o t v r d
z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie návrh zamietol (prvý výrok).
O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý
výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala v súlade so zákonom
č. 514/2003 Z. z. voči žalovaným náhrady škody vo výške 40 073,44 €, ktorá mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom zamestnanca Matričného úradu Mesta Banská Bystrica pri uzatváraní
manželstva medzi otcom žalobkyne P. C. a S. C., rod. I., dňa XX. XX. XXXX v mieste trvalého
pobytu otca žalobkyne. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že len snúbenci mohli predložiť
zákonom stanovené doklady k uzavretiu manželstva, tiež žiadať o povolenie uzavrieť manželstvo na

inom vhodnom mieste, a nie osoby od nich odlišné, navyše bez akéhokoľvek plnomocenstva. Sobášny
akt bol vykonaný bez skúmania zdravotného stavu a tým vôle snúbenca, ktorá nebola daná, pričom
zamestnanec žalovaného 2/ mal dôvodné pochybnosti o spôsobilosti snúbenca uzavrieť manželstvo.
Lekárske potvrdenie o jeho zdravotnom stave obdržal žalovaný 2/ dva dni po sobášnom akte, pričom
toto ani nespĺňalo požiadavku potvrdenia o spôsobilosti na právny úkon uzatvorenia manželstva, a
tiež lekárka, ktorá ho vydala, pacienta vôbec nevidela a nenavštevovala, nebola ani informovaná, k
akému účelu má potvrdenie slúžiť. Vyčíslená škodu predstavuje polovica čistej hodnoty dedičstva po jej

otcovi, ktorý nasledujúci deň po uzavretí manželstva zomrel a to vo výške 38 794,05 €, ktorú žalobkyňa
nezískala, keďže po smrti svojho otca (XX. XX. XXXX), v dôsledku uzavretia jeho manželstva, nebola
jediným zákonným dedičom v I. dedičskej skupine, ale stala sa ním aj manželka poručiteľa S. C.. Škodu
predstavujú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložila v dedičskom konaní na právne zastupovanievo výške 1 279,39 € s prísl. Za nezákonný úradný postup Matričného úradu žalobkyňa považuje to, že
matričný úrad povolil sobáš snúbencom v rozpore s § 6 a 7 Zákona o rodine. Matrikárka nemala doklad,
že sa jedná o priame ohrozenie života snúbenca, a teda, že je možné použiť ust. §7 Zákona o rodine,

bola len informovaná, že ide o ťažký zdravotný stav. Podľa § 29 ods. 1 vyhlášky č. 302/1994 Z. z. doklady
potrebné na uzavretie manželstva predkladajú snúbenci na príslušnom matričnom úrade, nebol dôvod,
aby matrikár žiadosť o uzavretie manželstva vypísal a doručil snúbenici v jej domácnosti za účelom jej
podpisu. Poslankyňa ako sobášiaca oboch snúbencov v rozpore s ust. § 7 druhá veta Zákona o rodine
nepožadovala od snúbenca vyhlásenie, že mu nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva.

Pričom nie je zrejmé, akým spôsobom by to snúbenec vyhlásil, keďže nebol schopný žiadnym iným
spôsobom než žmurknutím prejavovať svoju vôľu. Žmurknutie nie je možné považovať za právny úkon
zakladajúci taký závažný následok ako je uzavretie manželstva.

3.Žalovaný1/uviedol,ženedošlokžiadnemunesprávnemuúradnémupostupu MestaBanskáBystrica.
Tvrdenie žalobkyne, že vôľa snúbenca nebola prejavená dostatočne zrozumiteľným spôsobom, je len

subjektívne. Ohrozenie života jedného zo snúbencov bolo nepochybné, nakoľko jeden zo snúbencov
zomrel 13 hodín po uzatvorení manželstva. Snúbenci nemuseli predložiť doklady uvádzané v zákone
o matrikách, nakoľko v súlade s § 7 Zákona o rodine predloženie zákonom ustanovených dokladov sa
nevyžaduje, ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený. Žalovaný 1/ uviedol, že chýba príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a jeho konaním. Ak by manželstvo nebolo uzatvorené platne, ak by

snúbenec nevyjadril súhlas riadne, resp. nevyjadril by ho vôbec, nešlo by o neplatné, ba ani zdanlivé
manželstvo, ale o tzv. paakt.

4. Žalovaný 2/ namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že činnosť matričného úradu zahŕňa aj
uzatváranie manželstiev. Ide o prenesený výkon štátnej správy podľa § 2 písm. c) zák. č. 416/2001 Z. z.

Právny úkon bol vykonaný v súlade so zákonom o rodine a ide o platný právny úkon podľa Občianskeho
zákonníka.

5. Vedľajší účastník na strane žalovaného 2/ poukázal na to, že nie je daná pasívna vecná legitimácia
žalovaného2/,niejepreukázanéporušenieprávnejpovinnostižalovaným2,anipríčinnásúvislosťmedzi

postupom žalovaného 2/ a žalobcom tvrdeným vznikom škody.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa osvedčenia o dedičstve č.
k. 25D/558/2011-74, Dnot 144/2011 zo dňa 07. 10. 2013, v dedičskom konaní po zomrelom P. C., nar.
XX. XX. XXXX a zomrelom XX. XX. XXXX, uzavreli dedičia v I. zákonnej dedičskej skupine, C. E., nar.

XX. XX. XXXX, a S. G. nar. XX. XX. XXXX, dohodu o vyporiadaní dedičstva v celkovej čistej hodnote
77 588,09 €.

7. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/257/2011-111 z 12. 04. 2013 súd prvej
inštancie zistil, že návrh žalobkyne o neplatnosť manželstva žalovanej a P. C. - otca žalobkyne, bol

zamietnutý pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na jej strane.

8. Žalobkyňa požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žaloba bola podaná na
súd dňa 10. 10. 2014 v súlade s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

9. Súd prvej inštancie posúdil nárok v súlade s § 4 ods. 1 psím. d, § 9 ods. 1 a 4, § 10 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z. z, podľa čl. 64, 71 ods. 1 Ústavy SR, podľa § 2 písm. c) zák .č 416/2001 Z. z., § 4 ods. 2
zák. č. 416/2001 Z. z, podľa § 4 zák. č. 154/1994 Z. z., podľa § 2 zák. č. 36/2005 Z. z.

10. Okresný súd uzavrel, že v konaní nie je daná pasívna legitimácie žalovaného 2/. Mal za to, že

uzavretie manželstva pred matričnými úradmi je preneseným výkonom štátnej správy, nie výkonom
územnej samosprávy, preto nenastupuje zodpovednosť územnej samosprávy podľa § 10 ods. 1 zák.
č. 514/2003, ale štátu, za ktorý koná v zmysle § 4 ods. 1 psím. b) zák. č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo
vnútra SR.

11. Návrh súd prvej inštancie zamietol, z dôvodu, že údajný nesprávny úradný postup pracovníčky
matričného úradu nie je bezprostrednou, a teda neprerušenou príčinou skutočnosti, že na žalobkyňu
nepripadla celá čistá hodnota dedičstva vo výške 77 588,09 €. Nejde o bezprostrednú, a teda
neprerušenúpríčinuvznikužalobkyňoutvrdenéhonásledku,nakoľkomuselodôjsťešteksmrtisnúbencaa k dedičskému konaniu. Následkom postupu pracovníčky matričného úradu bolo uzavretie manželstva,
nie skutočnosť, že žalobkyňa nezdedila celý majetok sama a vynaložila trovy konania. Chýba teda
bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi žalobkyňou tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Matričného úradu Mesta Banská Bystrica a vyčíslenou škodou, čím nie je splnený jeden zo základných
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh
zamietol bez toho, aby vykonal dokazovanie za účelom posúdenia správnosti daného úradného postupu
a výšky vzniknutej škody, ktoré by boli neúčelné a nehospodárne.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie nerozhodol, s tým, že o nich rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

13. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto
pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

15. Proti rozsudku podala podľa § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej
len OSP) odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Odvolanie podala z
dôvoduneúplnéhozisteniaskutkovéhostavuveci,pretožesúdnevykonalnavrhnutédôkazypotrebnéna
zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. S právnym názorom súdu prvej inštancie, že nie je daná príčinná súvislosť medzi

nezákonným úradným postupom a škodou sa nestotožnila. Ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by škoda. Príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by
škodlivý následok nevznikol, pričom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá
sa podieľa na nepriaznivom následku, a to o príčinu podstatnú. Existenciu príčinnej súvislosti nemožno
vzťahovať len k príčine najbližšej k spôsobenému následku (rozsudok NS ČR č. 25Cdo 1946/2000).

Uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu, že došlo k pretrhnutiu reťazca príčinnej súvislosti a to smrťou
a následným dedičským konaním. Predchádzajúca okolnosť, t. j. nesprávny úradný postup nestratil
charakter príčiny. Ak by matričný úrad postupoval správne a zákonne, k sobášnemu aktu by nepristúpil
a žalobkyni by pripadlo celé dedičstvo po jej otcovi. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza len za
situácie, že nová skutočnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila vznik škody

bez ohľadu na pôvodnú škodnú udalosť (NS ČR č. 25Cdo 4841/2009). Smrť snúbenca a následné
dedičské konanie nie sú takou skutočnosťou, ktoré by pôsobili ako výlučné a samostatné príčiny a
ktoré by spôsobili následok bez ohľadu na nesprávny úradný postup pracovníčky matričného úradu.
Protiprávne konanie - nesprávny úradný postup je tak súčasťou reťazca skutočností vedúcich k vzniku
škody, bez nesprávnosti ktorého by ku škode vôbec nedošlo. Snúbenec nebol schopný a ani neurobil

vyhlásenie snúbenca, že mu nie sú známe žiadne okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva, aj keď
jeho podpis v žiadosti nahradzuje potvrdenie o jeho zdravotnom stave, týmto v čase pred pristúpením k
sobášnemu aktu a počas neho matričný úrad vôbec nedisponoval. Snúbenec, vzhľadom na nepriaznivý
zdravotný stav, nebol schopný prejaviť svoju vôľu, pričom došlo k uzavretiu manželstva. Pre rozhodnutie
je rozhodujúce, či snúbenec bol schopný urobiť vyhlásenia, potrebné pre uzavretie manželstva, bez

čoho nie je možné uzavrieť manželstvo. V súvislosti s týmto bolo navrhnuté skúmanie zdravotného stavu
a spôsobilosti snúbenca s diagnostikovaným ťažkým zdravotným ochorením. Súd mal najprv izolovať
škodu ako následok, následne posudzovať protiprávne konanie - namietaný nesprávny úradný postup,
ktorý škode predchádzal, pričom až následne mohol skúmať príčinnú súvislosť so zameraním sa na
zodpovedanie otázky, či by ku škode došlo aj v prípade vylúčenia nesprávneho úradného postupu

matričného úradu.

16. Odvolateľka v prípade, že odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie žiadala, aby súd vo
výroku vyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, t.j. či bez skúmania a posudzovania namietaného nesprávneho úradného postupu možno

zodpovedať otázku príčinnej súvislosti, či je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Či smrť ako právna skutočnosť spôsobuje prerušenie príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktorá predstavuje pomerné zníženie čistej
hodnoty dedičstva.17. Odvolateľka v prípade, že dôjde k potvrdeniu rozhodnutia žiadala, aby súd skúmal použitie ust. §
150 ods. 1 OSP a nepriznal náhradu trov konania, keďže žalobkyňa vníma namietaný nesprávny úradný

postup matričného úradu ako ujmu. Priznanie náhrady trov konania vzhľadom na konkrétne okolnosti
by boli v rozpore s dobrými mravmi.

18. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť,
nakoľko neexistuje príčinná súvislosť medzi úradným postupom žalovaného 2/ a vznikom škody.

Postavenie snúbenice, manželky P. C. a s tým spojený jej nárok na podiel z dedičstva, vyplýva zo
zákona. Žalobkyňa neuviedla ktorý právny predpis bol v postupe pri samotnom uzatvorení manželstva
žalovaným 2/ porušený, teda v čom spočíva nesprávny úradný postup. Žiadny zákon, ani vykonávací
predpis neurčuje osobitný postup matričného úradu pri skúmaní spôsobilosti prejaviť vôľu snúbencov
a uskutočniť tak právny úkon, ani predloženie dokladu o spôsobilosti na vykonanie vôle snúbencov pri
uzatváraní manželstva. Žalobkyňa napáda nesprávny postup žalovaného 2/, ale v odvolaní spochybňuje

prejav vôle snúbenca uzavrieť manželstvo a uvedené dáva do súvislosti s úradným postupom
žalovaného 2/ pri uzatváraní manželstva. Kým nie je súdom konštitutívnym rozhodnutím rozhodnuté
o neplatnosti manželstva, považuje sa manželstvo za platné. Podľa § 7 Zákona o rodine ak je život
jedného zo snúbencov priamo ohrozený, predloženie zákonom ustanovených dokladov sa nevyžaduje.
Snúbenci musia súhlasne vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva.

Matričný úrad nie je povinný požadovať od snúbencov doklad preukazujúci zdravotnú spôsobilosť na
uzavretie manželstva. Žiadosť o uzavretie manželstva zo dňa 05. 10. 2011 bola podpísaná snúbenicou.
Zdravotný stav snúbenca podpis zápisnice neumožňoval, čo však nie je prekážkou uzavretia manželstva
podľa § 7 Zákona o rodine. Keďže platí ust. § 7 prvá veta Zákona o rodine, predloženie dokladov v
súlade s § 6 ods. 6 Zákona o rodine sa nepoužije. V ust. § 4 Zákona o rodine nie je uvádzaná forma

vyhlásenia o uzavretí manželstva. Nie je teda vyžadovaná ústna forma; úradný postup žalovaného
2/ nebol nesprávny, keď po zistení, že snúbenec nie je schopný dať ústne vyhlásenie, pokračoval v
uzatváraní manželstva. Zo žiadosti o uzavretie manželstva zo dňa 05. 10. 2011 vyplýva, že matričnému
úradu boli známe všetky údaje, ktoré svedčili o tom, že v danom prípade neexistujú okolnosti vylučujúce
uzavretie manželstva.

19. Intervenient na strane žalovaného 2/ (vedľajší účastník na strane žalovaného 2/ do 30. 06. 2016)
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

20. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť,

nakoľko bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami príslušných právnych predpisov po riadnom zistení
skutkového stavu.

21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

22. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

24. Vsúdenejveciodvolacísúdnezistilžiadneokolnosti,ktorébyspochybňovalisprávnosťrozhodnutia

súdu prvej inštancie, v odôvodnení rozhodnutia súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre
rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia.

25.Odvolaniažalobkynenepoukazujúnažiadnetakédôvody,ktorébypodmieňovalizmenurozhodnutia.

26. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP (účinného v rozhodnom čase)rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu
hmotného práva, ktorú správne interpretoval.

27. Odvolací súd udáva, že predmetom konania je nárok uplatnený žalobkyňou voči žalovanému 1/ a
žalovanému 2/ v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. na základe skutočnosti tvrdenej žalobkyňou,
že nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, na základe ktorého došlo k uzatvoreniu
manželstva otca žalobkyne, došlo na strane žalobkyne k vzniku škody a to tým, že po smrti poručiteľa
(otca žalobkyne) dedila aj jeho manželka, nie výlučne žalobkyňa. Škoda predstavuje polovica čistej

hodnoty dedičstva po jej otcovi, poručiteľovi, a to vo výške 38 794,05 €, ktorú žalobkyňa nezískala,
keďže po smrti svojho otca, v dôsledku uzavretia jeho manželstva, nebola jediným zákonným dedičom v
I. dedičskej skupine, ale stala sa ním aj manželka poručiteľa S. C.. Škodu predstavujú aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré vynaložila v dedičskom konaní na právne zastupovanie vo výške 1 279,39 €.

28. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 (ďalej

„zák. č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané
právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom,
resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, kedy príslušný orgán verejnej moci pri svojej
činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Nesprávnym úradným

postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a
základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna úprava v ustanovení § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. uvádza
v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup.

29. Z definície verejnej moci vyplýva, že sa jedná o takú moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach
a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo
povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a
obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým
prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže

vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov, ktorými sú: a) územné samosprávne a správne celky, b)
záujmové, resp. profesijné (stavovské) samosprávy, c) verejnoprávne inštitúcie, d) fyzické osoby, ktorým
zákon zveril výkon verejnej moci (napr. činnosť notára alebo súdneho exekútora). Verejná moc teda
predstavuje vo svojej podstate určitý ucelený, presne organizovaný systém konkrétne (ústavou, príp.
zákonom) definovaných prvkov a vzťahov, ktorý je determinovaný vývojom spoločnosti.

30. Aktuálnaprávnaúpravazodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocijekoncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené súčasne určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej
teórii i praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu

týchto predpokladov (podmienok): 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), prípadne právne
relevantná udalosť spôsobujúca škodu (škodná udalosť); 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma); 3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou
spôsobujúcou škodu (škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

31. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci. Ide o
činnosť orgánu verejnej moci, ktorá je v rozpore s objektívnym právom.
Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá

sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (t. j. vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.
Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnosťou (nezákonnosťou) pri rozhodovaní alebo úradnom
postupe orgánu verejnej moci a vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda

vznikla v dôsledku (ako priamy následok) nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného
postupu, inak povedané, ak nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a škoda sú vo
vzájomnom pomere príčiny a následku, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Príčinou škodymôže byť len taká okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol. Pretože zákonná
úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, resp. presnejšia ako absolútna objektívna zodpovednosť, od poškodeného sa pre

úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje preukázanie len vyššie uvedených zákonných
predpokladov tejto zodpovednosti.

32. Odvolateľka v odvolaní namietala, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď uzavrel, že
nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným úradným postupom a škodou, pretože, ak by nedošlo

k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda. Súd podľa odvolateľky mal najprv izolovať
škodu ako následok, následne posudzovať protiprávne konanie - nesprávny úradný postup, ktorý škode
predchádzal, pričom až následne mohol skúmať príčinnú súvislosť so zameraním sa na zodpovedanie
otázky, či by ku škode došlo aj v prípade vylúčenia nesprávneho úradného postupu matričného úradu.

33. Odvolací súd udáva, že je správny záver súdu prvej inštancie, že údajným nesprávnym úradným

postupom pracovníčky matričného úradu nedošlo k vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovanej,
nakoľko takéto konanie by nebolo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Žalobkyňa uviedla, že
jej vznikla škoda z dôvodu, že po poručiteľovi dedila aj iná osoba (škodu vyčíslila v hodnote podielu,
ktorý nededila a trov konania, ktoré jej v dedičskom konaní vznikli). Z nesporne zistených skutočností
je zrejmé, že po neb. poručiteľovi (otcovi žalobkyne) dedila aj iná osoba, a to na základe skutočnosti, že

bola v čase smrti poručiteľa manželkou poručiteľa. Predmetné manželstvo poručiteľa nebolo vyhlásené
za neplatné. Žalobkyňa časť majetku poručiteľa nededila z dôvodu existencie jeho manželstva. Jej
návrh o neplatnosť manželstva poručiteľa bol zamietnutý rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 31P/257/2011-111 z 12.04.2013. Dôvodom, pre ktorý žalobkyňa nededila bola smrť poručiteľa, v
čase keď tento mal uzatvorené manželstvo. Nebola by teda daná priama príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom tvrdeným žalobkyňou a vznikom škody, žalobkyňa nededila z dôvodu
smrti jedného z manželov počas platného manželstva.

34. Vzhľadom na uvedené nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie skutočnosť, že
súdprvejinštanciejednoznačnenekonštatovalnesprávnyúradnýpostup,zdôvodu,žezodpovednosťza

nesprávny úradný postup môže vzniknúť len ak sú splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti
súčasne.

35. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, a preto sa pri preskúmavaní rozhodnutia
súdu prvej inštancie v odvolacom konaní mohol zaoberať len námietkami žalobkyne uvedenými v

odvolaní. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne dôvody poukazujúce na nesprávnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalovaný 2/ nie je v konaní pasívne legitimovaný, a preto nenastupuje
zodpovednosť za škodu územnej samosprávy (nakoľko uzatváranie manželstva pred matričnými úradmi
nie je výkonom územnej samosprávy), vzhľadom na uvedené je potrebné rozhodnutie v tejto časti
považovať za správne.

36. Vzhľadom na zmenu procesného predpisu odvolací súd sa nezaoberal návrhom žalobkyne na
pripustenie dovolania, keď podľa novej právnej úpravy dovolanie už nie je prípustné proti rozsudku
odvolaciehosúdu,ktorýmbolpotvrdenýrozsudoksúduprvejinštancie,akodvolacísúdvyslovilvovýroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu (§ 238 ods. 3 OSP).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, z dôvodu, že súd prvej

inštancie nerozhodoval o trovách konania, a toto rozhodnutie v súlade s § 151 ods. 3 OSP (účinného
v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie) ponechal na samostatné rozhodnutie. Súd prvej inštancie
samostatným rozhodnutím rozhodne o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o trovách
odvolacieho konania, pričom sa vysporiada aj s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v odvolaní o existencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov.

39. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).