Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418010950
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8418010950.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej prísediacich JUDr.

Dušana Modranského a Miroslava Krupku v trestnej veci proti obžalovanej R. V. Š. E. L.. pre prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. decembra
2020 takto jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1/ R. V. Š., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom
T. XXX, t.č. Ú. W. - Z.

2/ N. V., C.. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

dňa 29. 9. 2017 spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode prostredníctvom telefónneho čísla
XXXX/XXXXXX, registrovaného na meno C. R., ktoré používala obžalovaná R. V. Š. a ktorého vybavenie

zabezpečil N. Q., kontaktovali poškodeného N. Y. z obce U. s ponukou pôžičky v sume 6.000,- €, kde po
ukončení hovoru s ním mu na jeho mobilný telefón obžalovaná R. V. Š. odoslala správu s číslom účtu L.,
ktorý je vedený na meno T. Y. a zriadenie ktorého pre účel získania finančných prostriedkov podvodným
spôsobom zabezpečil obžalovaný N. Q., načo poškodený N. Y. podľa inštrukcií uvedených v sms správe
vložil na uvedený účet v pobočke Tatrabanky a.s. Kežmarok sumu 100,- €, následne opätovne volala
obžalovaná R. V. Š. poškodenému N. Y., že sa stala nejaká chyba pri vybavení pôžičky a je
potrebné vložiť ďalších 200,- €, načo poškodený vložil na účet L., v pobočke Tatrabanky, a.s., Spišská
Nová Ves sumu 200,- € a tak mu prisľúbila, že mu kuriér prinesie požadovanú hotovosť pôžičky v sume

6.000,- €, aj spoločne so zmluvou, čo sa však nestalo a následne finančné prostriedky z účtu vybrali a
použili pre vlastnú potrebu, čím takto spôsobili pre N. Y. škodu v sume 300,- €,

t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že iného uviedli do omylu a spôsobili
tak škodu malú,

č í m s p á c h a l i

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j úObžalovaná R. V. Š.

Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený

rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T 121/2018 zo dňa 5. 6. 2019, právoplatný
dňa 20. 11. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To 31/2019, ktorým bol
obžalovanej uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyroch )
rokov so zaradením do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ktorým
súd zároveň zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T 13/2018 zo dňa 23. 1.

2019 ako aj výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T 145/2018 zo dňa 3. 5. 2019,
považuje súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Obžalovaný N. V., C.. Q.

Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T 11/2020 zo dňa 13. 2. 2020, právoplatný
dňa 5. 3. 2020, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného )
roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dvoch ) rokov a ktorým súd zároveň
zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T 19/2019 zo dňa 8. 3. 2019,
právoplatným dňa 6. 4. 2019 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo k zrušeniu, stratili podklad, považuje súd na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obom obžalovaným povinnosť nahradiť
poškodenej strane N. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom U., U. Č.. XXX, okres V. škodu

vo výške 300,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 09.08.2018 na Okresný súd Kežmarok obžalobu
na obvinenú R. V. Š. a N. V., C.. Q.V. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona
spáchanéhoformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona,ktoréhosamalidopustiť na

tom skutkovom základe tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná R. V. Š. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku
urobila vyhlásenie, že je vinná zo skutku, ktoré sa jej kladú za vinu. Na to súd postupoval podľa §
333 odsek 3 písmeno c, d, f, g, h/ Trestného poriadku, kde obžalovaná na všetky položené otázky

odpovedala ,,áno“ .

V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku, súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý súhlasil s tým, aby
súd prijal vyhlásenie obžalovanej.

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní
vykoná iba dôkazy súvisiace s rozhodnutím o treste.

Obžalovaný N. V., C.. Q. hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného

poriadku vyhlásil, že je nevinný, zotrval na výpovedi z prípravného konania a na svoju
obranu uviedol, že obžalovanú pozná, chodili spolu. Požiadala ho, aby prostredníctvom nejakých osôb
založil účet v Tatrabanke, a preto požiadal C. R. a T. Y., aby si založili účet. Účet si založili spolu s
O2 kartami, všetky podklady dali jemu a on ich dal obžalovanej, ktorá poskytovala ľudom pôžičky. Za
otvorenie účtov mal sľúbenú odmenu, a tak mu obžalovaná asi dvadsaťkrát poslala sumy vo výške 60,-

eur až 70,- eur. Peniaze použil na vlastnú potrebu. Ďalej obžalovaný uviedol, že keby vedel,
že ide o podvod, tak sa do toho nezapletie.

V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že mu obžalovaná povedala, že vie spraviť
peniaze, že ponúka pôžičky. Pochopil to tak, že ponúka pôžičky ľudom a tí jej ich budú s úrokmi splácať.

Obžalovaná ho požiadala, aby požiadal kamarátov R. C. a T. Y. o to, aby si založili účty v Tatra banke azobrali si na seba O2 karty. Mal za to sľúbenú finančnú odmenu. Obaja kamaráti si účty v banke a
telefónne karty založili a podklady mu odovzdali. Všetko odovzdal obžalovanej, a teda papiere k účtom,
platobné karty a O2 karty. Obžalovaná mu za to poslala 1 500,- eur. Nikomu netelefonoval, obžalovaná

spolupracovala s treťou osobou, ktorá mala z toho výnos. Peniaze z účtu nevyberal, posielala mu ich
obžalovaná.

Obžalovaná R. V. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný vedel o všetkom, čo
sa mu kladie za vinu, dohodili sa, že on založí účty cez svojich známych, vybaví SIM karty a následne

jej ich odovzdá. Volala ľuďom, ktorí si podávali inzeráty za účelom získania pôžičky. Poškodení posielali
peniaze na založené účty, z ktorých ona a obžalovaný vyberali peniaze, s tým, že väčšiu časť
peňazí vyberal obžalovaný a vedel odkiaľ sú tie peniaze aj to, akým spôsobom boli získané.

V prípravnom konaní obžalovaná vypovedala, že s obžalovaným boli kamaráti. Bankový účet č. L. XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX založil N. Q., na čom sa dohodli. Účelom založenia

bolo zasielanie finančných prostriedkov získaných podvodným spôsobom. Osoby si vyberali náhodne na
internete, kde mali uverejnené inzeráty, že chcú získať pôžičku. Poškodenému Y. volala, meno uviedla
vymyslené, predmetom telefonátu bolo poskytnutie pôžičky vo výške 6 000,- eur, s tým, že podmienkou
získania peňazí bolo zaslanie prvej splátky na uvedený účet, kde číslo účtu poškodenému poslala sms
správou na jeho telefónne číslo. Na tom všetkom boli s N. Q. dohodnutí. N. úlohou bolo zohnať osobu,

na ktorú sa zriadi účet a zabezpečenie telefónnej karty. V čase, keď ponúkala pôžičku poškodenému
nemala finančnú hotovosť a nemala pripravenú zmluvu o pôžičke.

Súd postupom podľa § 125 odsek 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní vykonal konfrontáciu
medzi obžalovanými, kedy obžalovaný uviedol, že keď sa zoznámili, obžalovaná chcela, aby

založil účty kvôli práci obžalovanej. On účty na svoje meno založiť nemohol, lebo mal exekúcie.
Na účty chodili peniaze, ktoré síce vyberal, ale nevedel odkiaľ peniaze pochádzali. Obžalovaná uviedla,
že s obžalovaným sa dohodli, že si budú zarábať podvodom. Ona telefonovala a peniaze vybrala raz
ona a inokedy obžalovaný.

Svedok poškodený N. Y. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 29.07.2017 mu na jeho telefónne číslo
XXXXXXXXXXzavolalajemucudziaosoba, ktorásapredstavilaakoA.F..Začalamuponúkaťpôžičku,
ktorú vie vybaviť-sprostredkovať. Povedala mu, že mu vie poskytnúť 6 000,- eur. Súhlasil s ponukou a
poslal jej jeho číslo účtu, kde mu mala zaslať peniaze. Následne mu zaslala cez sms číslo účtu, kde mal
zaslať 100,- eur, pretože sa vyskytla chyba. Išiel do banky a na účet s menom T. Y. vložil 100,- eur. potom

mu opäť volala pani F., že je potrebné vložiť ešte 200,- eur, aby sa pôžička mohla čo najskôr vybaviť.
Vložil peniaze na účet s menom T. Y. vedený v tatra banke. Peniaze a zmluvu o pôžičke mu mal priniesť
kuriér. Keď kuriér peniaze nenosil, tak jej začal volať, ale telefónne číslo, z ktorého volala pani F. bolo
vypnuté a nedalo sa tam dovolať ani po viacerých pokusoch. Z toho dôvodu sa dňa 12.10.2017 rozhodol
ísť na políciu v Kežmarku, keďže vložil na účet 300,- eur, ale pôžičku vo výške 6 000,- eur nedostal.

Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku so súhlasom obhajcu obžalovaného a
prokurátora prečítal výpoveď svedka C. R. z prípravného konania zo dňa 16.07.2018, kedy vypovedal,
že si v Tatra banke založil účet a podklady dal obžalovanému. Nevedel, že mu tam
budú chodiť nejaké peniaze z trestnej činnosti. Poškodeného Y. nepozná, nikdy mu netelefonoval ani

mu neponúkal pôžičku a nebol prítomný pri telefonáte s ním. Obžalovaný mu nedal žiadne peniaze.

Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku so súhlasom obhajcu obžalovaného a
prokurátora prečítal výpoveď svedka T. Y. z prípravného konania, kedy vypovedal, že
telefónne číslo XXXX XXX XXX pozná, je jeho majiteľom a kartu zakúpil od spoločnosti O2 telefónne.

Dal ho obžalovanému v auguste 2017 a N. ho dal obžalovanej. V Tatrabanke založil účet
pod číslom L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, avšak tento nepoužíva, založil ho pre
kamaráta N. Q., ktorý ho odovzdal R. Š.. Za vybaveniu účtu a Sim karty dostala 50,- eur.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s ostatným obsahom trestného spisu, z neho najmä

prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda zápisnicu o trestnom oznámení, žiadosťami v Tatra
banke, lustráciou telefónneho čísla a spismi OS Trenčín sp. zn. 3T 19/2019, OS Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 2T 85/2016 a 2T 30/2017 a 1T 105/2015, OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T 121/2018,OS Humenné sp. zn. 2T 10/2019, OS Čadca sp. zn. 2T 13/2018, OS Žilina sp. zn. 36T 145/2018,
OS Veľký Krtíš sp. zn. 3T 32/2019 a OS Bratislava I. sp. zn. 4T 21/2016.

Z listinných dôkazov je zrejmé, že účet č. L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je vedený na T.
Y. od 14.08.2017. Účet bol vytvorený na pobočke v L., k uvedenému účtu je vydaná debetná platobná
karta. Z výpisu účtu vyplýva, že dňa 29.09.2017 bolo na účet vložených 100,- eur a 200,- eur, vklad
realizoval poškodený N. Y. a následne boli tieto sumu dňa 02.10.2017 z účtu vybraté.

Z podania oznámenia zo dňa 12.10.2017 svedkom poškodeným N. Y. vyplýva, že dňa 29.09.2017 mu z
telefónneho čísla XXX XXX XXX zavolala, žena, a ponúkala mu pôžičku. Po skončení hovoru mu poslala
sms s číslom účtu, kde mal poslať peniaze za sprostredkovanie pôžičky. Vložil na číslo účtu
L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, účet s názvom T. Y., sumu 100,- eur a 200,- eur. Následne mu
zatelefonovala opäť žena, ktorá sa predstavila ako A. F. a povedala, že peniaze donesie kuriér spolu
so zmluvou. Ďalej uviedol, že do dnešného dňa, t. j. do 12.10.2017 nedostala žiadne peniaze a vznikla

mu škoda vo výške 300,- eur.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a z vykonaného

dokazovania mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej
vete obžaloby.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Konanie obžalovaného uvedené v rozsudku, súd posúdil ako konanie, ktorým na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu.

Objektom prečinu podvod podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, je cudzí majetok, bez ohľadu na
druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Škodou
na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk.
Podvodnékonanie,teda,uvedeniedoomylualebovyužitieomyluiného.Objektomprotiktorémusmeruje

protiprávne konanie páchateľa je cudzí majetok, pričom druh a forma vlastníctva nie sú v tomto prípade
dôležité. Čo sa týka škody, škodou sa vo všeobecnosti rozumie nejaká ujma ktorá má majetkovú povahu,
Škodu definuje § 124 TZ ako ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach
poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či
ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu

v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak
vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Omyl
je rozpor predstavy so skutočnosťou, pričom v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí
mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na ok-
lamanie iného v konkrétnej situácii.

Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 TZ predpokladá existenciu príčinnej
súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosťou všetkých podstatných skutočností) a ňou
urobenú majetkovú dispozíciu a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane
a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na

podvode môžu byť zainteresované celkom štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba
poškodená a osoba obohatená. Okrem páchateľa môže ísť u ostatných osôb aj o právnické osoby.

Zo zavinenia vychádza subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, ktorá vyjadruje psychický
vzťah páchateľa ku skutočnostiam charakterizujúcim trestný delikt. V trestnom práve platí zásada, že

bezzavinenianiettrestnéhočinuanitrestu.
Zavinenieakoobligatórnyznakskutkovejpodstatytrestnéhočinusamusívzťahovaťnavšetkypodstatné
okolnosti skutkovej podstaty trestného činu, musí byť dané v čase činu. Jeho forma a intenzita môže
byť rôzna. Zavinenie je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu. Rozlišujú sa dve formyzavinenia: úmysel a nedbanlivosť. Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska
úmyslu podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona ako úmysel priamy, keď obžalovaný
chcel svojim konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom (záujem na ochrane majetku iného)

a berúc pri tom do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal a skutočnosť, že
nebolo pochybností o jeho v plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích schopnostiach v čase skutku.
Obžalovaný teda podľa názoru súdu už v čase, keď poškodenému sľuboval predaj materiálu, vedel,
že zavádzaním a predstieraním nepravdivých skutočností ho uvádza do omylu s tým,
že poškodený mu, uveriac jeho sľubom, poskytne finančné prostriedky, pričom z následného konania

obžalovaného - po prevzatí peňazí - bolo zrejmé, že obžalovaný nemal v úmysle poškodenému tovar
predať a ani mu peniaze vrátiť.

Na spáchanie trestného činu podvodu je potrebné aj tzv. obohatenie sa na úkor iného. Obohatením
podľa ustanovenia § 221 je rozmnoženie majetku páchateľa, ktoré môže nastať tým, že podviedol
poškodeného a zväčšil svoj majetok. K dokonaniu trestného činu podvodu dochádza obohatením

páchateľa trestného činu.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo
viacerých páchateľov ( spolupáchatelia ), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal
sám. Spolupáchateľstvo predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním a úmysel k tomu

smerujúci. O spoločné konanie pôjde vtedy, ak každý zo spolupáchateľov naplnil svojim konaním všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu, alebo ak každý zo spolupáchateľov svojim konaním uskutočnil
len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchto
konaní. Vždy však spolupáchateľstvo ako spoločné konanie dvoch alebo viacerých osôb musí napĺňať
znaky konania popísaného v príslušnej skutkovej podstate daného trestného činu. K naplneniu pojmu

spolupáchateľstvo nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou
mierou. Stačí aj čiastočné prispenie, hoci aj v podriadenej úlohe, keď je vedené rovnakým úmyslom ako
činnosť ostatných páchateľov, a je tak objektívne aj subjektívne zložkou deja, ktorý vo svojom celku tvorí
trestné konanie.

Obžalovaný spáchanie skutku v prípravnom konaní poprel, na svoju obranu uviedol, že obžalovanú
pozná, ale so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu nemá nič spoločné, obžalovanú pochopil tak, že
ponúka pôžičky ľudom a tí jej ich budú s úrokmi splácať.

Súd obrane obžalovaného neuveril, táto bola vyvrátená výpoveďou obžalovanej, výpoveďou svedka

poškodeného N. Y., výpoveďou svedka T. Y. a C. R. a listinnými dôkazmi. Obžalovaná vo svojich
výpovediach tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne a
detailne opísala okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu skutku, ako aj okolnosti, za ktorých
došlo k spáchaniu skutku. V súlade s jej výpoveďou vyznela aj výpoveď svedka poškodeného N. Y.,
ktorý uviedol, že mu na jeho telefónne číslo XXXX XXX XXX zavolala jemu cudzia osoba, ktorá sa

predstavila ako A. F.. Začala mu ponúkať pôžičku, ktorú vie vybaviť-sprostredkovať. Povedala mu, že
mu vie poskytnúť 6 000,- eur. Súhlasil s ponukou a poslal jej jeho číslo účtu, kde mu mala zaslať peniaze.
Následne vložil peniaze na účet s menom T. Y. vedený v tatra banke. Keď kuriér peniaze nenosil, tak
jej začal volať, ale telefónne číslo, z ktorého volala pani F. bolo vypnuté a nedalo sa tam dovolať ani po
viacerých pokusoch. Na účet 300,- eur, ale pôžičku vo výške 6 000,- eur nedostal. V súlade s výpoveďou

obžalovanej vyzneli v konečnom dôsledku aj výpovede svedkov T. Y. a C. R., ktorí opísali okolnosti, za
ktorých došlo k spolupráci s obžalovaným. Obaja svedkovia vypovedali, že si v Tatra banke založili účet
a podklady dali obžalovanému. Poškodeného Y. nepoznajú, nikdy mu netelefonovali ani mu neponúkali
pôžičku. Súd pri ustálení jeho viny vychádzal z trestného oznámenia a z výpovedi svedkov. Takto mohol
nado všetky pochybnosti dospieť k záveru, že obžalovaný spoločne s obžalovanou, po predchádzajúcej

vzájomnej dohode, prostredníctvom telefónneho čísla XXXX/XXXXXX, registrovaného na meno C. R.
kontaktovali poškodeného, ktorému sľúbili pôžičku vo výške 6 000,- eur, poškodený im zaplatil za jej
vybavenie 300,- eur, avšak peniaze poškodenému neposkytli a ani mu prevzaté peniaze nevrátili, pričom
peniaze prevzali. Tomuto záveru nasvedčovali aj všetky oboznámené listinné dôkazy.

Vykonaním dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaní svojím konaním naplnili všetky
znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Ako trestne zodpovedné osoby sa
na škodu majetku poškodeného N. Y. obohatili tak, že toho uviedli do omylu a získali podvodom
finančné prostriedky vo výške 300,- eur. Zo strany obžalovaných išlo o premyslené konanie s cieľomneoprávneného prospechu. Obžalovaná R. V. Š. prostredníctvom telefónneho čísla XXXX/XXXXXX,
ktorého vybavenie zabezpečil N. Q., kontaktovali poškodeného N. Y. z obce U. s ponukou pôžičky v
sume 6.000,- €, kde po ukončení hovoru s ním mu na jeho mobilný telefón obžalovaná R. V. Š. odoslala

správu s číslom účtu L., ktorý je vedený na meno T. Y. a zriadenie ktorého pre účel získania finančných
prostriedkov podvodným spôsobom zabezpečil obžalovaný N. Q., načo poškodený N. Y. podľa inštrukcií
uvedených v sms správe vložil na uvedený účet v pobočke Tatrabanky a.s. Kežmarok sumu 100,- €,
následne opätovne volala obžalovaná R. V. Š. poškodenému N. Y., že sa stala nejaká chyba
pri vybavení pôžičky a je potrebné vložiť ďalších 200,- €, načo poškodený vložil na účet L., v pobočke

Tatrabanky, a.s., Spišská Nová Ves sumu 200,- € a tak mu prisľúbila, že mu kuriér prinesie požadovanú
hotovosť pôžičky v sume 6.000,- €, aj spoločne so zmluvou, čo sa však nestalo a následne finančné
prostriedky z účtu vybrali a použili pre vlastnú potrebu.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo

nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, a že tento svojim konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona tak po
stránke subjektívnej ako i objektívnej.

Z miesta bydliska je obžalovaná hodnotená všeobecne, je vydatá, trvale prihlásená na adresu T. XXX,

v obci sa nezdržuje. Nebola riešená komisiou verejného poriadku.

Z odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaná R. V. Š. bolo viackrát súdne trestaná, a to za
majetkovú trestu činnosť, kedy obžalovaná páchala rovnorodú trestnú činnosť, ktorou sa snažila získať
finančné prostriedky pre seba. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T

121/2018 zo dňa 05.06.2019 bola uznaná vinnou z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona a za to odsúdená na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
4 roky pre výkon ktorého bola zaradená do ústavu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v
Žiline uznesením sp. zn. 2To 31/2019 zo dňa 20.11.2019 odvolanie obžalovanej zamietol. Rozsudkom
Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T 13/2018 zo dňa 23.01.2019 bola uznaná vinnou z prečinu podvodu

podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona a za to odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov,
pre výkon ktorého bola zaradená do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaná má sklony
k páchaniu podvodnej trestnej činnosti, o čom svedčí odpis registra trestov ako aj pripojené spisy.
Obžalovaný sa dopúšťa opakovanie podvodného konania obdobným alebo rovnakým spôsobom.

Obžalovaný bol doposiaľ štyrikát súdne trestaný, a to za majetkovú trestnú činnosť, naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T 11/2020 zo dňa 13.02.2020, právoplatný dňa 05.03.2020,
kedy bol uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona a za to odsúdený na
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody
v trvaní 2 roky, t. j. do 06.04.2021, a ktorým súd zároveň zrušil výrok o treste z trestného rozkazu

Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T 19/2019 zo dňa 08.03.2019, právoplatným dňa 06.04.2019.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaných súd prihliadol na zásady uvedené v § 34
Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy páchateľa a tiež na účel

trestu. V danom prípade boli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, súd
však prihliadol na spojenie a vzájomnú závažnosť dvoch princípov, a to princíp zákonnosti trestu a
princíp individualizácie trestu. Pri ukladaní trestu nemožno posudzovať jednotlivé ustanovenia týkajúca
sa ukladania trestu izolovane bez ohľadu na ich vzájomnú prepojenosť a bez zhodnotenia toho, či
ukladaný trest je v súlade so všetkými základnými zásadami.

Nakoľko trestného činu prejednávaného v tomto konaní sa obžalovaná dopustila pred vyhlásením
odsudzujúceho rozsudku za trestný čin v trestnej veci vedenej Okresným súdom Liptovský Mikuláš
sp. zn. 2T 121/2018 a Okresným súdom Čadca sp. zn. 2T 13/2018 a obžalovaný pred vyhlásením
odsudzujúceho rozsudku za trestný čin v trestnej veci vedenej Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T

11/2020 a Okresným súdom Trenčín sp. zn. 3T 19/2019 bolo potrebné pri ukladaní trestu aplikovať
ustanovenie o ukladaní súhrnného trestu.Súd skúmal, či sú splnené podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44
Trestného zákona, teda či trest uložený skorším rozsudkom možno pokladať za ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný. Aj keď boli splnené formálne podmienky uloženia súhrnného

trestu, nezodpovedalo by takéto uloženie trestu v súlade so zásadou prorcionality - primeranostia
spravodlivosti.

Pri upustení od uloženia súhrnného trestu u obžalovanej súd považoval trest uložený rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T 121/2018 zo dňa 05.06.2019, právoplatný dňa 20.11.2019

v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To 31/2019, ktorým bol obžalovanej uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku
Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T 13/2018 zo dňa 23.01.2019 ako aj výrok o treste z rozsudku
Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T 145/2018 zo dňa 03.05.2019, za dostatočný a primeraný vo vzťahu
k celej zbiehajúcej sa trestnej, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu páchateľa. Tento
trest dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jej individuálnej i generálnej

prevencie.

Pri upustení od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného súd považoval trest uložený rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T 11/2020 zo dňa 13.02.2020, právoplatný dňa 05.03.2020, ktorým
bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rokov s podmienečným odkladom

výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného
rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T 19/2019 zo dňa 08.03.2019 ako aj výrok o treste z rozsudku
Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T 145/2018 zo dňa 03.05.2019, za dostatočný a primeraný vo vzťahu
k celej zbiehajúcej sa trestnej, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu páchateľa. Tento
trest dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jej individuálnej i generálnej

prevencie.

Vzhľadom k tomu, že poškodená strana si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, o výške a
dôvodnosti ktorej súd nemal pochybnosť postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
uložil obžalovaným povinnosť nahradiť poškodenej strane škodu, tak ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku.
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že iného uviedli do omylu a spôsobili
tak škodu malú,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.