Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/192/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109214350
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2109214350.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Branislava Krála, v spore žalobcu
Ing. Mgr. X., nar. XX. októbra XXXX, bývajúceho v K. proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, právne zast.
JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Vajnorská 55,
o zaplatenie 98 992,23 eur s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/52/2010, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. októbra 2018, sp. zn. 13Co/398/2016 v znení jeho opravného

uznesenia z 8. januára 2019, sp. zn. 13Co/398/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.
Žalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom
z 20. marca 2013, č. k 7C/52/2010-370 zamietol žalobu žalobcu o vyplatenie poistného plnenia a vo
vzťahu k trovám konania vyslovil, že o nich bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 98 992,23 eur s príslušenstvom titulom plnenia z poistnej zmluvy
č. 6540950637 - havarijné poistenie motorového vozidla Porsche Cayenne ŠPZ: K. (ďalej v texte len
Porsche Cayenne) so začiatkom poistenia 11. septembra 2007 na dobu neurčitú. Dňa 17. novembra
2007 došlo k odcudzeniu predmetného motorového vozidla žalobcu z garáže rodinného domu. Žalovaná
listom z 15. októbra 2008 žalobcovi oznámila, že ukončila šetrenie škodovej udalosti bez povinnosti
plnenia, nakoľko bolo zistené, že nebola splnená podmienka predpísaného spôsobu zabezpečenia
odcudzeného motorového vozidla v zmysle čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie

EUROKASKO (ďalej v texte aj ako „Zmluvné dojednania“). Žalobca s týmto záverom nesúhlasil, pričom
tvrdil, že splnil všetky podmienky, pokiaľ išlo o zabezpečenie predmetného motorového vozidla podľa čl.
VII. bod 7 a 8 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO. Zdôraznil, že poistnú zmluvu
uzatvoril so žalovanou po jej ubezpečení, že splnil všetky podmienky zmluvy. Ak by mal vedomosť
o tom, že bolo potrebné uzatvoriť i zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického
vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb a že je to podmienkou, aby poisťovňa plnila,
bol by takúto zmluvu uzatvoril. Pracovník žalovanej, s ktorým zmluvu uzatváral, ho však ubezpečil, že

splnil všetky podmienky predpísaného spôsobu zabezpečenia motorového vozidla uvedené v čl. VII. bod
1 písm. c) Zmluvných dojednaní. Žalobca v ďalšom argumentoval i tým, že v čl. V. Zmluvných dojednaní,
označenom ako „Výluky z poistenia“, je v odseku označenom písmenom k) odvolávka
na čl. VII. Zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého sa uzatvorenie právoplatnej zmluvyo aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektrického vyhľadávacieho systému
s poskytovateľom týchto služieb nevyžaduje, avšak čl. V. Zmluvných dojednaní takúto podmienku
obsahuje. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žiadal, aby súd určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá

v čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, označená ako „Výluky
z poistenia“, v znení: „okrem výluk uvedených vo VPP, OPP a v týchto zmluvných dojednaniach sa
poistenie nevzťahuje na riziko krádež, lúpež MV, ak sa v priebehu vyšetrenia poistnej udalosti preukáže,
že poistený v súlade s čl. VII. bod 7 a 8 týchto zmluvných dojednaní neuzavrel právoplatnú zmluvu
o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektrického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto

služieb,
ak ho vyžaduje predpísaný spôsob zabezpečenia (čl. VII.)“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Zároveňsadomáhaloprávneniauverejniť,vrozsahuznenianeprijateľnejzmluvnejpodmienky,rozsudok
po nadobudnutí jeho právoplatnosti v denníku s celoštátnou pôsobnosťou podľa vlastného výberu
formou platenej inzercie na náklady žalovanej.

3.Súdprvejinštancieuviedol,žepredmetnápoistnázmluvajezmluvouspotrebiteľskou,uzavretoupodľa
zákonač.250/2007Z.z.Jednása otypovúzmluvu,t.j.takú,ktorúobvykležalovanápredkladánapodpis
bližšie nešpecifikovanému počtu klientov, pričom jej jednotlivé zmluvné dojednania nemožno považovať
za individuálne dojednané. V ďalšom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/364/2011 z 29. novembra

2012), pričom zistil, že zariadenie namontované Autoservisom LUCKY do predmetného motorového
vozidla žalobcu, pokiaľ išlo o typ zariadenia, spĺňalo požiadavky vyplývajúce z čl. VII. bod 1 písm. c)
Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO. Z listinného dôkazu spoločnosti Autoservis
LUCKY Nonstop, s. r. o. a zo správy o montáži GSM - GPS zabezpečovacieho zariadenia súd zistil,
že 30. augusta 2007 bol pracovníkom X. (č. osvedčenia 720106) namontovaný zabezpečovací systém

GPS - TS - imei - ET 85001447 do vozidla žalobcu s aktívnymi funkciami: prenos aktívneho poplachu
prostredníctvom GSM (aktívne), prenos GPS poplachu pri zmene polohy vozidla prostredníctvom
GSM (aktívne), určenie polohy vozidla GPS lokalizáciou prostredníctvom GSM (aktívne), dodatočné
blokovanie motora aktívne pri aktívnom poplachu, GPS poplachu užívateľom prostredníctvom SMS
alebo prezvonením. Pokiaľ išlo o zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického

vyhľadávacieho systému, súd zistil, že žalobca takúto zmluvu so spoločnosťou, ktorá by 24 hodín
denne sledovala predmetné motorové vozidlo, neuzatvoril, avšak podľa žalobcu nebolo v Zmluvných
podmienkach dojednané, že by takúto zmluvu mal uzatvoriť
v súvislosti so zabezpečením motorového vozidla proti krádeži. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že ak
by mal vedomosť o tom, že je takúto zmluvu potrebné uzavrieť v súvislosti s tým, aby mu poisťovňa

plnila, bol by takúto zmluvu uzatvoril, avšak bol ubezpečený pracovníkom poisťovne, že splnil všetky
podmienky zmluvy.

4. Súd prvej inštancie potom nemal vykonaným dokazovaním preukázané, že by v čase, kedy došlo k
odcudzeniu motorového vozidla, bolo zariadenie pre satelitný elektronický vyhľadávací systém GSM -

GPS funkčné a aktívne, a že vozidlo bolo monitorované poskytovateľom tejto služby. Z uvedeného preto
vyvodil, že žalobca nesplnil podmienky zmluvných dojednaní a nepreukázal, že sa na neho výluka z
poistenia v zmysle článku V.
písm. k) Zmluvných dojednaní nevzťahuje. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalobca
uzatvoril zmluvu s poskytovateľom služby prevádzkovania vyhľadávacieho systému motorového vozidla

prostredníctvom siete GPS a taktiež nebolo preukázané, že sa na žalobcu nevzťahuje výluka z poistenia
podľa článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. V súvislosti s návrhom žalobcu na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
súd prvej inštancie poukázal na čl. VII. bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní, kde sú uvedené predpísané

spôsoby zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži, pričom uviedol, že výluka uvedená v čl. V.
písm. k) Zmluvných dojednaní nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju nepovažoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal tiež na čl. VII. bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní,
v zmysle ktorého predmetné motorové vozidlo malo mať namontovaný funkčný satelitný elektronický

vyhľadávací systém, ktorý by bol funkčný počas celej doby trvania poistenia. Uvedený spôsob
zabezpečenia motorového vozidla patril medzi predpísané spôsoby zabezpečenia a bolo ho možné
realizovať len na základe zmluvy uzavretej s poskytovateľom služby prevádzkovania satelitného
elektronického vyhľadávacieho systému. Poukázal na to,že takáto podmienka vyplývala zo Zmluvných dojednaní, konkrétne z čl. V. písm. k) Zmluvných
dojednaní a v podstate len zohľadňovala skutočnosť, že v prípade, ak poistené motorové vozidlo nebude
zabezpečené proti krádeži požadovaným spôsobom

na prevádzkovanie, ktorého je potrebné uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom služieb monitorovania a
vyhľadávania motorového vozidla, poistné plnenie nebude vyplatené.

6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 18.
októbra 2018, sp. zn. 13Co/398/2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
Poukázal na to, že v minulosti svojim rozsudkom z 9. septembra 2014, sp. zn. 17Co/177/2013 z 9.
septembra 2014 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z 20. marca 2013, č. k. 7C/52/2010-370, s
tým, že zároveň pripustil dovolanie v otázke: „či je zmluvné dojednanie uvedené v článku V. písm.
k) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, obsahom ktorého je úprava výluk
z poistenia v prípade nesplnenia podmienky uzavretia zmluvy s poskytovateľom služby aktivácie a

prevádzkovania satelitného elektronického vyhľadávacieho systému, ak je funkčný satelitný elektronický
vyhľadávací systém predpísaným spôsobom zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži (článok VII
bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO) neprijateľnou zmluvnou
podmienkou?“.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne uznesením z 23. júna 2016, sp. zn. 4Cdo/52/2016 zrušil
uvedený rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vytkol odvolaciemu súdu predovšetkým
nepreskúmateľnosť jeho záverov týkajúcich sa nedostatku nerovnováhy

v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď konštatoval, že bolo povinnosťou odvolacieho súdu vec
právne posúdiť a vykonať výklad použitých právnych predpisov zohľadňujúcich okolnosti danej veci a
skúmať prípustnosť žalobcom uvádzaných dôvodov neprijateľnosti zmluvných podmienok.

9. Odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie opätovne potvrdil

ako vecne správny. Poukázal na to, že predmetom poistenia bol osobný automobil
Porsche Cayenne, ŠPZ: K., typ poistenia B, cena vozidla: 2 869 200,-Sk, cena výbavy: 270 000,-Sk a
cena vozidla s výbavou: 3 139 200,-Sk. Uviedol, že v čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní pre havarijné
poistenie EUROKASKO bolo uvedené, že okrem výluk uvedených
vo VPP, OPP a v týchto zmluvných dojednaniach sa poistné nevzťahuje na riziko krádež, lúpež MV, ak

sa v priebehu vyšetrovania poistnej udalosti preukáže, že poistený v súlade s článkom VII. bod 7 a 8
týchto Zmluvných dojednaní neuzavrel zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického
vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb,
ak ho vyžaduje predpísaný spôsob zabezpečenia (Čl. VII).

10. V čl. VII bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO bolo uvedené,
že poistený je povinný zabezpečiť motorové vozidlo (MV)
proti krádeži, okrem jeho riadneho uzamknutia, minimálne v nasledovnom rozsahu: Osobné
a úžitkové MV s celkovou hmotnosťou do 3500 kg a užitočnou hmotnosťou ložnej plochy
do 1000 kg: Vo východiskovej hodnote spolu s doplnkovou výbavou nad 2 000 000,-Sk:

- namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS, GP Jack (rádiolokačné
zariadenie typu Lo-Jack nie je dostačujúce) v kombinácii s imobilizérom v kľúči a alarmom
s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom. Pokiaľ MV nemá imobilizér v kľúči,
je možné tento nahradiť mechanickým zabezpečením pevne spojeným s podvozkom alebo karosériou
MV typu Construct, Mul-T-Lock, Defend-Lock a pod.

11. Z listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru,
Úradu súkromných bezpečnostných služieb odvolací súd zistil, že tento obsahuje odpoveď
na otázku žalovanej, „či je aj bez uzavretia zmluvy, možné monitorovať a sledovať ukradnuté vozidlo a
zistiť, kde sa po krádeži toto vozidlo nachádza“. Uvedený úrad na takto formulovanú otázku odpovedal

tak, že „Logickým predpokladom monitorovania, teda nejakej systematickej činnosti, ktorá spočíva v
pozorovaní objektu, napr. monitorovaného vozidla je, že máme
k dispozícii informáciu o tom kde sa tento objekt monitorovania nachádza. Obdobné platípre sledovanie objektu (motorového vozidla). Vo vašom prípade ste mali na mysli jednu z foriem
detektívnej služby „hľadanie majetku“, ktorá je upravená v § 4 ods. 1 písm. b) zákona
č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 písm. b)
zákona o súkromnej bezpečnosti je detektívna služba jedným z druhov súkromných bezpečnostných
služieb. V prípade, že prevádzkovateľ súkromnej bezpečnostnej služby mieni poskytovať takúto službu,
je povinný riadiť sa ustanovením § 38 ods. 3 zákona
o súkromnej bezpečnosti, podľa ktorého zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby musí mať písomnú

formu, inak je neplatná.“

12. Odvolací súd sa potom v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie o
neopodstatnenosti žaloby, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ
išloozistenietoho,čizariadenieoznačenévčlánkuVII.bod1písm.c)Zmluvnýchdojednaníakofunkčný
satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS bolo

aj v čase krádeže predmetného motorového vozidla aktívne a funkčné, t. j. či vysielalo signál, ktorý
poskytovateľ služieb vyhľadávania a monitorovania predmetného motorového vozidla mohol zachytiť a
tak odcudzené motorové vozidlo nájsť, súd prvej inštancie správne ustálil,
že v konaní nebolo preukázané, že by v čase, keď bolo predmetné motorové vozidlo odcudzené, bolo
zariadenie pre satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS aktívne a funkčné

a že by predmetné motorové vozidlo bolo v čase krádeže monitorované poskytovateľom tejto
služby. Žalobca tak nepreukázal, že sa na neho v zmysle článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní
nevzťahuje výluka z poistenia. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení
(predložením zmluvy o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému
GPS uzatvorenej s prevádzkovateľom týchto služieb), že mu žalovaná nedôvodne odmietla poskytnúť

poistné plnenie v súvislosti s krádežou motorového vozidla Porsche Cayenne. Námietku žalobcu o
konaní súdu prvej inštancie „ultra petitum“ (prešetrovaním aj tých skutočnosti, ktoré neboli predmetom
žaloby), odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko predmetom konania bol okrem iného aj nárok
na zaplatenie sumy
98 992,23 eur s prísl. titulom poistného plnenia, a teda súd sa musel pri skúmaní opodstatnenosti

uplatneného nároku vysporiadať s tým, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky
na vyplatenie uvedenej sumy. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil ani s námietkou,
že predmetom konania mohlo byť len preverenie existencie, resp. neexistencie dôvodu odmietnutia
poistného plnenia, ktorý bol uvedený v oznámení žalovanej o ukončení šetrenia
z 15. októbra 2008, pretože 1) relevantný z hľadiska poskytnutia alebo neposkytnutia poistného plnenia

bol záver zo šetrenia poistnej udalosti a nie priebeh šetrenia poistnej udalosti
a 2) z obsahu oznámenia žalovanej o ukončení šetrenia poistnej udalosti z 15. októbra 2008 vyplynulo,
že dôvodom odmietnutia poistného plnenia zo strany žalovanej boli dve skutočnosti: a) nesplnenie
podmienky predpísaného spôsobu zabezpečenia (namontovanie požadovaného zabezpečovacieho
zariadenia v zmysle článku VII bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní),

čo v konaní preukázané nebolo, pretože žalobca uvedenú podmienku splnil, v dôsledku čoho tento
dôvod odmietnutia poistného plnenia zo strany žalovanej nebol správne dôvodom zamietnutia žaloby,
b) naplnenie článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní (označenom
ako výluky z poistenia).

13. Pokiaľ potom išlo o dôvod odmietnutia poistného plnenia pod bodom b), odvolací súd uviedol,
že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že tento dôvod odmietnutia poistného plnenia zo
strany žalovanej bol dôvodný a na základe uvedeného záveru potom správne žalobu zamietol, nakoľko
žalobcavkonanínepreukázal,žeuzatvorilzmluvuoaktiváciiaprevádzkovanísatelitnéhoelektronického
vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, a teda, že zariadenie, ktoré síce spĺňalo

kritéria predpísaného spôsobu zabezpečenia
v zmysle článku VII. bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní, nebolo v čase krádeže predmetného
motorového vozidla v prevádzkyschopnom stave. Uvedené znamená, že prostredníctvom tohto
zariadenia nebolo potom možné odcudzené motorové vozidlo v čase krádeže monitorovať
a následne vyhľadať a tak predísť vzniknutej škodovej udalosti. Podľa odvolacieho súdu nebolo

podstatné, či bolo v čl. VII. Zmluvných dojednaní, označenom ako Predpísané spôsoby zabezpečenia,
výslovne uvedené, že žalobca bol povinný uzatvoriť zmluvu o aktivácii
a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom takýchto služieb
alebo nie, pretože článok VII. Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO sa týkalpredpísaných spôsobov zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži v nadväznosti na východiskovú
hodnotu (nadobúdaciu cenu) motorového vozidla, vrátane doplnkovej výbavy, akým bolo okrem iného
pri východiskovej hodnote nad 2 000 000,-Sk

(čo bol aj tento prípad) podľa článku VII. bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní namontovanie
funkčného satelitného elektronického vyhľadávacieho systému GPS. Uvedený spôsob zabezpečenia
motorového vozidla proti krádeži je oproti spôsobu zabezpečenia motorových vozidiel s nižšou
východiskovou hodnotou [článok VII. bod 1, písm. a) a b) Zmluvných dojednaní] najdôslednejším
spôsobom zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži,

čo logicky súvisí s hodnotou zabezpečovaného motorového vozidla. Výluky z poistenia boli upravené v
inom článku Zmluvných dojednaní, konkrétne v článku V. Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie
EUROKASKO, čo malo svoju logiku vzhľadom na obsah Zmluvných dojednaní, kde každý článok
Zmluvných dojednaní upravuje inú otázku súvisiacu s poistením. Z uvedeného vyplýva, že ak článok VII.
Zmluvných dojednaní upravoval predpísané spôsoby zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži a
článok V. Zmluvných dojednaní výluky

z poistenia, tak požiadavka uzatvorenia zmluvy o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického
vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb nemusela byť uvedená v článku VII.
Zmluvných dojednaní, ako to nesprávne interpretoval žalobca a tiež to, že tieto články (článok V. a
článok VII. Zmluvných dojednaní) si navzájom neodporovali.

14. V uvedenej súvislosti odvolací súd potom poukazoval na znenie článku V. písm. k) Zmluvných
dojednaní, kde sa uvádzalo, že poistenie sa nevzťahovalo na riziko krádeže motorového vozidla, ak sa
preukázalo, že poistený neuzatvoril s poskytovateľom služieb aktivácie a prevádzkovania satelitného
elektronického vyhľadávacieho systému zmluvu
o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému,

ak ho (namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém) a nie ju (zmluvu
o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému) vyžadoval predpísaný
spôsob zabezpečenia (čl. VII).

15. Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozsudku

súdu prvej inštancie v otázke namietanej neprijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnako za nedôvodný
považoval i jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne ním tvrdenej neprijateľnej
zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní, označenom ako „Výluky z
poistenia“.

16. V tomto smere odvolací súd s poukazom na § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka uviedol, že
základnou charakteristikou neprijateľnej podmienky je, že v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
K nerovnováhe dochádza v praxi napríklad vtedy, keď sa dodávateľ vedome snaží eliminovať alebo
významne obmedziť možnosti spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv v právnom vzťahu založenom

spotrebiteľskou zmluvou. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách používa pre zmluvné dojednania, ktoré umožňuje takéto konanie dodávateľa,
označenie "nekalá podmienka" (tzv. unfair terms). Nekalou podmienkou je teda nečestné, neférové,
nepoctivé, neseriózne alebo spotrebiteľa hrubo poškodzujúce dojednanie v spotrebiteľskej zmluve. Pri
skúmaní, či niektoré zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná (nekalá) podmienka

spôsobujúca
v neprospech spotrebiteľa "značnú nerovnováhu" v právach a povinnostiach zmluvných strán, je
potrebné vychádzať z kvality a kvantity práv a povinností oboch zmluvných strán.
O ich nerovnovážne postavenie ide vtedy, keď povinnosti jednej strany nezodpovedá kvalitatívne
ekvivalentná povinnosť druhej strany. Z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách nie je pritom významná každá, ale iba "značná" nerovnováha (teda nie nerovnováha nepatrná
alebo bežná).

17. Žalobca svoje tvrdenie o neprijateľnosti označenej zmluvnej podmienky odvodzoval zo
skutočnosti, že „uzatvorenie právoplatnej zmluvy o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického

vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb žalovaná pri uzatváraní poistnej zmluvy so
žalobcom nepožadovala, takáto povinnosť nebola uvedená
v predpísaných spôsoboch zabezpečenia, na ktoré sa odvolával článok V. Výluky z poistenia. Ak teda
z tohto dôvodu (poisťovňa) odmietla poskytnúť poistné plnenie ako výluku z poistenia spôsobila týmznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“. Odvolací
súd k tomuto uviedol, že žalobca v podanom odvolaní, okrem všeobecných teoretických úvah, poukazu
na judikatúru Súdneho dvora EÚ a tvrdení

o rozporuplnosti článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní s článkom VII. bod 7 a 8 Zmluvných dojednaní,
neuviedol žiadne iné relevantné argumenty o tom, v čom vidí v tomto konkrétnom prípade značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.
Odvolací súd bol potom zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že medzi článkom V. písm. k)
Zmluvných dojednaní a článkom VII. bod 7 a 8 Zmluvných dojednaní nebol daný rozpor, dôsledkom

ktorého by bola neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku V. písm. k) Zmluvných
dojednaní. Preto pokiaľ žalobca žiadny iný konkrétny nedostatok, v súvislosti s posúdením zmluvnej
podmienky obsiahnutej v článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní, vo vzťahu k požiadavke značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako kritéria
neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
v odvolaní nevytkol, odvolací súd nemal dôvod spochybniť správnosť záverov súdu

prvej inštancie ani vo vzťahu k tvrdenej neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky.

18. Odvolací súd dodal, že vzhľadom na východiskovú hodnotu motorového vozidla (cena vozidla s
výbavou 3 139 200,-Sk) mala poisťovňa právo požadovať od žalobcu nielen
čo najdôslednejší spôsob zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži vymedzený v článku VII. bod

1 písm. c) Zmluvných dojednaní (čo splnené zo strany žalobcu bolo), ale tiež to,
aby zariadenie, ktoré tento najdôslednejší spôsob zabezpečenia motorového vozidla
proti krádeži malo zabezpečiť, bolo funkčné a v prevádzkyschopnom stave počas celej doby
trvania poistného vzťahu. Uvedená podmienka zo strany žalobcu už splnená nebola, nakoľko tento
neuzatvoril zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s

poskytovateľom tejto služby. Neobstojí pritom argumentácia žalobcu, že pri uzatváraní poistnej zmluvy
takáto požiadavka zo strany žalovanej nebola vznesená, pretože z článku V. písm. k) Zmluvných
dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, takáto
požiadavka vyplývala. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O
trovách pôvodného dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 3 CSP
vspojenís§255ods.1CSP,stým,žeosamotnejvýškenáhradytýchtotrovrozhodnesúdprvejinštancie
až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420
písm. f/ CSP, ako aj z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Za vadu podľa § 420 písm. f/ CSP označil to, že súdy

prešetrovali skutočnosti, ktoré neboli predmetom žaloby, a preto postupovali
„ultra petitum“, čím porušili princíp rovnosti účastníkov konania. Uviedol, že sa podanou žalobou
domáhal rozhodnutia súdu o neexistencii dôvodu odmietnutia poistného plnenia žalovanou a vyslovenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. V. bod k) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie
EUROKASKO. Predmetom konania tak mohlo byť iba preverenie existencie dôvodu odmietnutia

poistného plnenia, ktoré bolo uvedené v oznámení žalovanej o ukončení šetrenia poistnej udalosti z 15.
októbra 2008. Súdy však
nad rámec skúmali i splnenie podmienok pre uzatvorenie poistnej zmluvy na strane žalobcu, ktoré však
neboli žalovanou vymedzené ako dôvody odmietnutia poistného plnenia.
Týmto vykonávali dokazovanie i nad rámec žaloby, čím ho oproti žalovanej znevýhodnili.

21. Žalobca vo svojom dovolaní označil i viaceré pochybenia súdov, a to: 1/ že odvolací súd nedoplnil
konanie, resp. nevykonal ďalšie dokazovanie, hoci v rozsudku uviedol,
žekonaniedoplnilprečítanímlistinnýchdôkazov,2/opakovanesaodvolávanaodôvodnenierozhodnutia
súdu prvej inštancie, avšak bez bližšieho zdôvodnenia jednotlivých námietok žalobu v odvolaní, 3/

považoval za presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o neprijateľnej zmluvnej
podmienke, 4/ nevysvetlil, z akého dôvodu nepovažoval
čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní za neprijateľnú zmluvnú podmienku, 5/ potvrdil záver súdu prvej
inštancie,žemedzičlánkomV.písm.k)ačlánkomVII.Bod7a8Zmluvnýchdojednaníniejedanýrozpor,6/neposudzovalsporpodľaustanoveníspotrebiteľskéhoprávakomplexne,7/nezaoberalsanámietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní (námietkou konania „ultra petitum“), 8/ nezaoberal sa zhodnotením
existencie/neexistencie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán konania v neprospech

spotrebiteľa, svoje závery vecne
ani právne nezdôvodnil. Za vadu podľa § 420 písm. f/ CSP žalobca teda považoval
i nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov oboch inštancií.

22. V ďalšom žalobca poukazoval na to, že článok VII. Zmluvných dojednaní nevyžadoval

uzatvorenie zmluvy o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému
s poskytovateľom týchto služieb. Preto je článok V. písm. k) Zmluvných dojednaní v rozpore so
znením článku VII. Bod 7 a 8 týchto dojednaní. Vyžadovať predloženie takejto zmluvy je v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa a v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, ale aj komunitárnym právom.
Výluky všeobecne v poistných podmienkach je potrebné považovať za prekvapivé klauzuly, poistné
podmienky by mali obsahovať výhradne vedľajšie dojednania a nie dojednania podstatné pre vznik

a zánik zmluvného vzťahu. Uzatvorenie právoplatnej zmluvy o aktivácii a prevádzkovaní satelitného
vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb žalovaná pri uzatváraní poistnej zmluvy so
žalobcom nepožadovala, nepožadovala ju ani v priebehu šetrenia poistnej udalosti. Napriek tomu,
neuzatvorenie takejto zmluvy bolo výlukou z poistenia podľa čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní. Ak
potom žalovaná z tohto dôvodu odmietla poskytnúť poistné plnenie ako výluku z poistenia, spôsobila

tým značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takúto
zmluvnú podmienku je podľa žalobcu
preto potrebné považovať za nekalú (neprijateľnú). Navyše, takáto zmluvná podmienka nebola ani
individuálnedohodnutá.Konaniežalovanejmožnopovažovaťizaagresívnuobchodnúpraktikuvzmysle
prílohy č. 1 bod 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

žalobca videl v tom, že žalovaná sama určila spôsoby zabezpečenia, určila výluky z poistenia odlišné
od spôsobov zabezpečenia, ktoré vyžadovala ako podmienky pre uzatvorenie poistnej zmluvy. Žalobca
nemohol ovplyvniť tieto podmienky, tieto neboli individuálne dohodnuté, ale boli určené jednostranne a
účelovo žalovanou.

23. Z týchto dôvodov žalobca prípustnosť podaného dovolania odvodzoval
aj z ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, keď podľa neho v praxi dovolacieho súdu doteraz nebola
vyriešená právna otázka, „či nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
spôsobuje skutočnosť, že v zmluvných podmienkach sú podmienky pre uzatvorenie zmluvy medzi
dodávateľom - konkrétne poisťovacou spoločnosťou a spotrebiteľom špecifikované v odlišnom znení,

ako sú špecifikované výluky pre neposkytnutie plnenia
pri poistnej udalosti, a či v takom prípade je výluka neprijateľnou zmluvnou podmienkou“.

24. Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť. Poukázala
na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je preskúmateľné, pričom v tomto smere dala

do pozornosti najmä body 30, 31 a 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku. K námietke postupu
súdov „ultra petitum“ uviedla, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia peňažného plnenia,
a teda išlo o žalobu podanú podľa § 137 písm. a/ CSP. Z týchto dôvodov muselo byť predmetom
konania skúmanie všetkých okolností potrebných k rozhodnutiu, či u žalobcu vznikol nárok na zaplatenie
žalovanej sumy. Súdy tak nevykonávali dôkazy nad rámec žaloby. Uviedla, že žalobca sám na

pojednávaní 18. októbra 2018 tvrdil, že „ak by bol vedel, že toto zariadenie má byť aktivované, bol by
takúto zmluvu uzavrel“, resp. uviedol, že „to, že som neuzavrel zmluvu s niekým, kto by mohol vykonávať
nejaký monitoring prostredníctvom GPS systému je pravdou“, a preto jeho argumentácia o dôkaznej
povinnosti žalovanej ohľadne preukázania skutočnosti, že v čase odcudzenia motorového vozidla bol
vyhľadávací systém funkčný, neobstojí. Sám žalobca týmto svojim vyjadrením akceptoval skutočnosť,

že zariadenie funkčné v čase škodovej udalosti nebolo, a že tým porušil poistné podmienky. Neobstojí
ani jeho argumentácia „ak by bol vedel“, nakoľko mal poistné podmienky k dispozícii, keďže tieto boli
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Ich nedostatočné preštudovanie, aj vzhľadom
na právnické vzdelanie žalobcu, nemôže byť na ťarchu žalovanej. V ďalšom poukázala na to, že žalobca
nedokázal počas celého konania odôvodniť, v čom má spočívať značná nerovnováha práv v neprospech

spotrebiteľapripredmetnejzmluvnejpodmienke.Vtomtosmerepoukazovalainaodôvodnenierozsudku
odvolacieho súdu v jeho bodoch 40 a 41. To, že poistné podmienky boli určené jednostranne je zrejmé,
žalobca mal predsa možnosť návrh poistnej zmluvy nepodpísať. V závere svojho vyjadrenia uviedla, žeuvedený (požadovaný) spôsob zabezpečenia vozidla, vzhľadom na jeho hodnotu, bol úplne legitímnou
požiadavkou poisťovateľa.

25. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote
(§ 427 ods. 1 CSP) strana, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2
písm. a/ CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je síce prípustné, ale nie je dôvodné.

26. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-
ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

27. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana
nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca

alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

28. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

29. Dovolací súd posudzoval v prvom rade prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľom z § 420
písm. f/ CSP.

30. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv
a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych prác a princípov. Podstatou tohto

práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom
súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z
práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

31. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015,
5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na
faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného
nároku.

32.Pojem„procesnýpostup“súdujepotrebnévykladaťtaktoajzaprávnejúpravyúčinnejod1.júla2016.33. V súvislosti s námietkou týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, je potrebné
poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.
decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku“.

34. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na
daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka
sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva. O taký prípad
ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa
vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik
protiRusku,rozsudokzroku2009),prípadneakdošlokvadetakzásadnej,žemalazanásledok„justičný
omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

35. V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho (dovolaním napadnutého) rozsudku
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP a
dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu (body 31 až 41 rozsudku). I
keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia

je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane,
aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva
na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napadnutý rozsudok uvádza
skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne

závery.

Pokiaľ išlo o skutkové závery, odvolací súd vo svojom rozhodnutí jasne zdôraznil,
že v čase odcudzenia motorového vozidla nebolo zariadenie pre satelitný elektronický vyhľadávací
systém GPS aktívne a funkčné, a teda nebolo monitorované poskytovateľom tejto služby. Žalobca v

súlade s poistnou zmluvou neuzatvoril zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického
vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, a hoci mal v poistenom motorovom vozidle
takéto zariadenie nainštalované [ktoré spĺňalo kritériá predpísaného spôsobu zabezpečenia v zmysle
článku VII. bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní], toto nebolo v čase krádeže predmetného motorového
vozidla v prevádzkyschopnom stave. Preto prostredníctvom tohto zariadenia nebolo potom ani možné

odcudzené motorové vozidlo v čase krádeže monitorovať a následne vyhľadať a tak predísť vzniknutej
škodovej udalosti.

K právnemu posúdeniu veci odvolací súd uviedol, že kým článok VII. Zmluvných dojednaní upravoval
predpísané spôsoby zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži, článok V. Zmluvných dojednaní

upravoval výluky z poistenia. Požiadavka uzatvorenia zmluvy o aktivácii a prevádzkovaní satelitného
elektronického vyhľadávacieho systému
s poskytovateľom týchto služieb tak nemusela byť uvedená v článku VII. Zmluvných dojednaní, a preto
si tieto články (článok V. a článok VII. Zmluvných dojednaní) navzájom neodporovali. Z čl. V. písm. k)
Zmluvných dojednaní potom vyplývalo, že poistenie

sa nevzťahovalo na riziko krádeže motorového vozidla, ak sa preukázalo, že poistený neuzatvoril
s poskytovateľom služieb aktivácie a prevádzkovania satelitného elektronického vyhľadávacieho
systému zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému, ak
ho (namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém) a nie ju (zmluvu o aktivácii
a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému) vyžadoval predpísaný spôsob

zabezpečenia (čl. VII). Odvolací súd bol teda v zhode so súdom prvej inštancie, že medzi článkom
V. písm. k) Zmluvných dojednaní a článkom VII. bod 7 a 8 Zmluvných dojednaní nebol daný rozpor,
dôsledkom ktorého by bola neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku V. písm. k)Zmluvných dojednaní. Zároveň dodal, že vzhľadom na východiskovú hodnotu motorového vozidla (cena
vozidla
s výbavou 3 139 200,-Sk) mala poisťovňa právo požadovať od žalobcu nielen najdôslednejší spôsob

zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži vymedzený v článku VII. bod 1
písm. c) Zmluvných dojednaní (čo splnené zo strany žalobcu bolo), ale tiež to, aby zariadenie, ktoré tento
najdôslednejší spôsob zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži malo zabezpečiť, bolo i funkčné
a v prevádzkyschopnom stave, a to počas celej doby trvania poistného vzťahu. Uvedená podmienka zo
strany žalobcu však už splnená nebola, hoci takáto požiadavka zo strany žalovanej z článku V. písm. k)

Zmluvných dojednaní, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, zreteľne vyplývala.

Odvolací súd sa napokon vyjadril aj k námietke konania súdu prvej inštancie
„ultra petitum“, keď túto nepovažoval za dôvodnú, nakoľko predmetom konania bol okrem iného aj nárok
na zaplatenie sumy 98 992,23 eur s prísl. titulom poistného plnenia, a preto
sa súd musel pri skúmaní opodstatnenosti uplatneného nároku vysporiadať aj s tým, či žalobca splnil

alebo nesplnil podmienky na vyplatenie uvedenej sumy. Zároveň uviedol, že dôvodom odmietnutia
poistného plnenia zo strany žalovanej (v jej oznámení o ukončení šetrenia
z 15. októbra 2008) bola i skutočnosť, že došlo k splneniu predpokladov pre výluku z poistenia v zmysle
článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní.

Dovolací súd tak považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za preskúmateľné a riadne odôvodnené,
pričom treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie
a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Dovolateľ
preto nedôvodne argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom

za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to,
že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.

36. Žalobca za vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP považoval i to, že súdy v danom prípade konali
„ultra petitum“, keď nad rámec predmetu žaloby skúmali i splnenie podmienok pre uzatvorenie poistnej

zmluvy na strane žalobcu, ktoré však neboli žalovanou vymedzené
ako dôvody odmietnutia poistného plnenia. Týmto vykonávali dokazovanie nad rámec žaloby, a preto
porušili princíp rovnosti strán sporu.

37. Dovolací súd predovšetkým uvádza, že žalobca sám vo svojom dovolaní uvádza, že „sa podanou

žalobou domáhal rozhodnutia súdu o neexistencii dôvodu odmietnutia poistného plnenia žalovanou
a vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. V. bod k) Zmluvných dojednaní pre
havarijné poistenie Eurokasko“, a teda sám namietal zákonnosť (neplatnosť) výluky z poistenia, ako
dôvodu pre odmietnutie vyplatenia poistného plnenia žalovanou. Ak potom predmetom žaloby malo
byť i (a nielen) posúdenie prijateľnosti/neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky [výluky z poistenia

upravenej v čl. V. písm. k/ Zmluvných dojednaní], ktorej obsahom bola práve požiadavka funkčnosti
a prevádzkyschopnosti zariadenia satelitného elektronického vyhľadávacieho systému (GPS), súdy
správne zamerali svoje dokazovanie i na preukázanie tejto skutočnosti. Tým,
že dokazovali okrem iného i splnenie/nesplnenie podmienok pre danú výluku
(a teda i existenciu/neexistenciu dôvodu pre odmietnutie poistného plnenia), konali o predmete žaloby.

Navyše, ako už poukázal vo svojom rozhodnutí i odvolací súd, dôvodom odmietnutia poistného plnenia
zo strany žalovanej (v jej oznámení o ukončení šetrenia z 15. októbra 2008) bola i skutočnosť, že došlo
k splneniu predpokladov pre výluku z poistenia v zmysle článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní.

38. Napriek uvedenému, dovolací súd poukazuje na to, že viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216

CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť
nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje
k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke,
aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit)
je obligatórnou náležitosťou žaloby (pozri § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj

výnimku, keď súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak
musí ísť o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
(čo však nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným
návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetkonania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd
inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v
zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Ak

je potom predmetom žaloby peňažné plnenie, musí byť v žalobe uvedená presná výška peňažnej sumy,
ktorú žalobca požaduje. Touto výškou peňažného plnenia požadovaného žalobcom
v žalobe je súd v konaní viazaný a nesmie prisúdiť viac. V danej veci teda nešlo o prípad,
že by súdy vec prejednali a meritórne rozhodli tak, že by žalobcovi prisúdili vyššie peňažné plnenie, než
žiadal v žalobe (v danom prípade bola žaloba zamietnutá). Zo spisu vyplýva,

že žalobca podal žalobu 7. júla 2009, ktorou vymedzil predmet konania tak, že žiadal žalovanej uložiť
povinnosť zaplatiť mu sumu 98 992,23 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne
od 27. septembra 2008 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Odvolací súd tento rozsudok
potvrdil. Oba súdy nižších stupňov teda neprekročili žalobcom určený predmet konania; neprisúdili viac
ako bolo žalobcom uplatnené v žalobe o peňažné plnenie. Konanie súdov tak nebolo poznačené vadou
podľa § 420 písm. f/ CSP, t. j. že by súdy konali nad rámec petitu v rozpore s tzv. zásadou „ ne ultra

petitum“.

39. V tejto súvislosti dovolací súd zároveň dodáva, že ani po novej právnej úprave civilného sporového
konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo nesprávne vyhodnotenie

niektorého dôkazu. Súd totiž nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie
je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strany sporu.
Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou sporu navrhované dôkazy alebo
vykonal iné dôkazy

nazistenieskutkovéhostavu,nezakladáprípustnosťdovolaniaprotirozhodnutiuodvolaciehosúdupodľa
§ 420 písm. f/ CSP. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené
v judikátoch R 37/1993, R 125/1999 a R 42/1993.

40. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že konanie nebolo postihnuté vadou podľa

§ 420 písm. f/ CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo nepreskúmateľné), pričom odvolací súd ani
svojim procesným postupom (zisťovaním skutkového stavu) neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto
žalobca neopodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

41. Žalobca prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle
ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Za takúto právnu otázku
žalobca potom označil to, „či nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

spôsobuje skutočnosť, že v zmluvných podmienkach sú podmienky pre uzatvorenie zmluvy medzi
dodávateľom - konkrétne poisťovacou spoločnosťou a spotrebiteľom špecifikované v odlišnom znení,
ako sú špecifikované výluky
pre neposkytnutie plnenia pri poistnej udalosti, a či v takom prípade je výluka neprijateľnou zmluvnou
podmienkou“.

42. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a
stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.
1. 1993, s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ

neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol
opakovane potvrdený určitý právny názor alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr
vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich
akceptovali a vecne na ne nadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade
dovolacieho dôvodu, spočívajúceho

v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených otázok zásadného
právneho významu, do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle
§ 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou
neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovískvydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o
rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT

Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2018, sp. zn. 6Cdo/29/2017, prijatý
ako judikát R 71/2018).

43. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné

charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou
odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna
(ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka
práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii
procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil

a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej
nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v
rozhodnutíodvolaciehosúdu),ikebybolaprípadnevpriebehukonaniasúdmiposudzovaná,nemôžebyť
považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP
musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

44. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP považoval dovolací
súd za podstatné to, či táto otázka, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu, bola alebo nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená. Dospel pritom k
záveru, že uvedená právna otázka nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená, a

preto je dovolanie žalobcu v danom prípade procesne prípustné. Dovolací súd ďalej skúmal, či dovolateľ
dôvodne odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci,
tak ako to v dovolaní namieta.

45. V danej veci žalobca poukazoval na to, že medzi článkami VII. bod 7 a 8 a V.

písm. k) Zmluvných dojednaní je rozpor, nakoľko čl. VII. nevyžadoval uzatvorenie zmluvy o aktivácii
a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb.
Podľa žalobcu požadovanie uzavretia takejto zmluvy
zo strany žalovanej bolo v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Výluky v poistných podmienkach
potom považoval za prekvapivé klauzuly. Ak teda žalovaná, z dôvodu nepreukázania uzatvorenia

takejto zmluvy, odmietla (titulom výluky z poistenia) poskytnúť poistné plnenie, spôsobila tým podľa
žalobcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Takúto zmluvnú podmienku (výluku z poistenia) bolo preto potrebné považovať za nekalú (neprijateľnú).
Nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán žalobca teda videl v tom, že žalovaná
sama určila spôsoby zabezpečenia, určila výluky z poistenia odlišné od spôsobov zabezpečenia, ktoré

vyžadovala ako podmienky pre uzatvorenie poistnej zmluvy. Žalobca potom nemohol ovplyvniť tieto
podmienky, tieto neboli individuálne dohodnuté, ale boli určené jednostranne a účelovo žalovanou.

46. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje
na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré;
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie

aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia
alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru, alebo služieb bez toho,
aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne
prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

47. V poistnej zmluve pre havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt 570
č. 0169281 (č. l. 10 spisu) sa hneď za označením zmluvy uvádza údaj o tom, že „pre toto poistenie

platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecné poistné podmienky, Osobitné poistné
podmienky a zmluvné dojednania, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
tejto poistnej zmluvy“. V rámci doplnkovej - nadštandardnej výbavy motorového vozidla
je uvedený GPS - satelitný vyhľadávací systém (20 000,-Sk) a audio sústava BOSE
(250 000,-Sk). Poistná suma motorového vozidla potom spolu s doplnkovou - nadštandardnou výbavou

bola určená sumou 3 139 200,-Sk. V čl. VII bod 2 poistnej zmluvy poistník/poistený vyhlásil, že
predpísané inštalované zabezpečovacie zariadenia sú plne funkčné. Podľa bodu 9 cit. článku poistnej
zmluvy poistník/poistený prehlásil, že bol oboznámený s obsahom poistnej zmluvy, Všeobecnými
poistnými podmienkami (ďalej len „VPP“), Osobitnými poistnými podmienkami (ďalej len „OPP“) a
zmluvnými dojednaniami, ktoré mu boli pred uzatvorením poistnej zmluvy odovzdané a ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.

48. Podľa čl. III. bod B Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO
(t. j. pre dohodnutý typ poistenia), poistenie sa vzťahuje na krádež a lúpež motorového vozidla v rozsahu
OPP č. 205, okrem rizika uvedeného v čl. I., bod 2 b) týchto OPP,

ďalej na poškodenie alebo zničenie motorového vozidla, alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou
udalosťou, s výnimkou výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP, OPP
alebo v týchto zmluvných dojednaniach.

Podľa čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní, okrem výluk uvedených vo VPP, OPP a v týchto
zmluvných dojednaniach sa poistenie nevzťahuje na riziko krádež, lúpež motorového vozidla, ak sav priebehu vyšetrovania poistnej udalosti preukáže, že poistený v súlade s článkom VII. bod 7 a 8
týchto zmluvných dojednaní neuzavrel právoplatnú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného
elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, ak ho vyžaduje predpísaný

spôsob zabezpečenia (čl. VII.).

Podľa čl. VII. bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní (predpísané spôsoby zabezpečenia), poistený je
povinný zabezpečiť motorové vozidlo proti krádeži, okrem riadne uzamknutého vozidla, minimálne v
rozsahu vo východiskovej hodnote spolu s doplnkovou výbavou

nad 2 000 000,-Sk namontovaným funkčným satelitným elektronickým vyhľadávacím systémom GPS,
GP Jack (radiolokačné zariadenie typu Lo-Jack nie je dostačujúce) v kombinácii s imobilizérom v kľúči
a alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom. Pokiaľ vozidlo nemá imobilizér v kľúči,
je možné tento nahradiť mechanickým zabezpečením pevne spojeným s podvozkom alebo karosériou
vozidla typu Construct, Mul-T-Lock, Defend-Lock a pod.

Podľa bodu 7 cit. článku Zmluvných dojednaní, na požadované vybavenie zabezpečovacích zariadení,
a to imobilizér, alarm s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom, alebo satelitný elektronický
vyhľadávací systém je potrebné vykonať inštaláciu a aktiváciu týchto zariadení autorizovanými osobami,
pred dojednaním poistenia motorového vozidla.

Podľa bodu 8 cit. článku Zmluvných dojednaní, všetky zabezpečovacie zariadenia musia byť
certifikované a mať vystavený doklad o ich montáži. Zariadenie musí byť funkčné počas celej doby
trvania poistenia a poistený je povinný udržiavať ho v prevádzkyschopnom stave a používať ho pri
každom opustení motorového vozidla.

49. Žalovaná v liste z 15. októbra 2008 (č. l. 45 spisu), nazvanom ako „Oznámenie o ukončení šetrenia
škodovej udalosti“ oznámila žalobcovi, že udalosť ukončila
bez poskytnutia poistného plnenia, keď poukázala na čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní (výluky z
poistenia), s tým, že v danej veci bolo šetrením škodovej udalosti zistené, že nebola splnená podmienka
predpísaného spôsobu zabezpečenia, a preto v zmysle čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní nevznikla

poisťovni povinnosť plniť.

50. Z vyššie citovaných článkov Zmluvných dojednaní pre daný typ poistenia (typ B) tak vyplývalo,
že poistenie sa vzťahovalo, okrem iného, na krádež a lúpež motorového vozidla, s výnimkou výluk
vyslovene uvedených, okrem iných, aj v týchto zmluvných dojednaniach

(čl. III. bod B Zmluvných dojednaní). Jednou z týchto výluk bolo i to, že „sa poistenie nevzťahovalo na
riziko krádež, lúpež motorového vozidla, ak sa v priebehu vyšetrovania poistnej udalosti preukázalo, že
poistený v súlade s článkom VII. bod 7 a 8 týchto zmluvných dojednaní neuzavrel právoplatnú zmluvu o
aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto
služieb, ak ho vyžadoval predpísaný spôsob zabezpečenia“ [čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní]. Pokiaľ

potom išlo o predpísaný spôsob zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži, tento, pri vozidle
vo východiskovej hodnote spolu s doplnkovou výbavou nad 2 000 000,-Sk
(čo bol i posudzovaný prípad), okrem iných vyžadoval i namontovanie funkčného satelitného
elektronického vyhľadávacieho systému GPS [čl. VII. bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní]. Podľa bodu
7 a 8 tohto článku, bol poistený povinný vykonať inštaláciu a aktiváciu tohto zariadenia autorizovanými

osobami, a to ešte pred dojednaním poistenia motorového vozidla, pričom toto zariadenie muselo byť
certifikované (muselo mať vystavený doklad o jeho montáži) a muselo byť funkčné počas celej doby
trvania poistenia (navyše poistený bol povinný udržiavať ho v prevádzkyschopnom stave a používať ho
pri každom opustení motorového vozidla).

51. Z dokazovania vykonaného súdmi nižších inštancií vyplynulo, že poistené motorové vozidlo
síce malo nainštalovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS (viď doplnková -
nadštandardná výbava motorového vozidla), avšak na jeho prevádzku
užpoistený(žalobca)neuzavrelzmluvusposkytovateľomtakýchto(lokalizačných)služieb.Zuvedeného
dôvodu tak nebolo následne možné odcudzené motorové vozidlo lokalizovať prostredníctvom GPS.

Žalobca tak síce splnil podmienky zabezpečenia motorového vozidla v súlade s čl. VII. Zmluvných
dojednaní (tým, že mal vozidlo vybavené satelitným elektronickým vyhľadávacím systémom GPS),
avšak tento systém počas trvania poistenia neuviedol do prevádzky (neaktivoval) prostredníctvom
osoby poskytujúcej takéto „lokalizačné“ služby uzavretím zmluvy o jeho aktivácii a prevádzkovaní.Inými slovami, takéto zabezpečenie motorového vozidla potom nemalo žiaden praktický význam,
nakoľko na jeho základe nebolo možné sledovať pohyb vozidla po jeho odcudzení. Preto zmluvné
dojednania, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, vyžadovali nielen samotnú inštaláciu

takéhoto vyhľadávacieho systému do poisteného motorového vozidla, ale i jeho uvedenie
do prevádzky, uzavretím zmluvy o jeho aktivácii a prevádzkovaní s poskytovateľom takýchto služieb. Pre
prípad, že k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo (hoci sa pre daný typ vozidla vzhľadom na jeho hodnotu
a poistnú sumu vyžadovala), poisťovňa si vyhradila právo
(v čl. V. Zmluvných dojednaní) odmietnuť poistné plnenie (tzv. výlukou z poistenia).

Dovolací súd bol preto zhodne so súdmi nižších inštancií názoru, že články VII. bod 7 a 8 a čl. V. písm.
k) Zmluvných dojednaní si navzájom neodporujú. V čl. VII. sú totiž jasne upravené požadované spôsoby
zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži, ktoré sú odstupňované podľa jeho východiskovej
hodnoty, s požiadavkou na ich funkčnosť a prevádzkyschopnosť počas celej doby trvania poistenia,
s tým, že tieto museli byť nainštalované ešte pred dojednaním poistenia. Tento článok Zmluvných

dojednaní zrejme potom nerobil výkladové problémy ani samotnému žalobcovi, ktorý svoje vozidlo
napokontakýmtozabezpečenímajskutočnevybavil(ajsámžalobcasivšakmuselbyťsúčasnevedomýi
toho, že samotné namontovanie vyhľadávacieho systému bez jeho uvedenia do prevádzky nemá žiaden
praktický význam). Žalobcovi preto nemohol robiť problém ani výklad čl. V.
písm. k) Zmluvných dojednaní, v ktorom bolo zreteľne uvedené, že sa poistenie nevzťahuje

na riziko krádeže, ak poistený v súlade s článkom VII. bod 7 a 8 zmluvných dojednaní neuzavrel
právoplatnú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní tohto satelitného vyhľadávacieho systému s
poskytovateľom týchto služieb, ak ho vyžadoval predpísaný spôsob zabezpečenia. Ak teda žalobca
vedel, že jeho vozidlo (vzhľadom na východiskovú hodnotu) muselo byť vybavené takýmto systémom
(a vozidlo aj týmto systémom skutočne vybavil), musel predpokladať i to, že poisťovňa bude vyžadovať

aj jeho uvedenie do prevádzky (samotné vybavenie vozidla týmto systémom v praktickej rovine
nepostačovalo). Ak potom poisťovňa pre takýto prípad (t. j. neuvedenie zabezpečovacieho systému
do reálnej prevádzky) upravila výluku z poistenia, nemožno takéto zmluvné dojednanie považovať za
prekvapivé (je potrebné si taktiež uvedomiť, že tak výluky z poistenia, ako i spôsoby zabezpečenia
vozidlaboliupravenévtejistejlistine,medzinimibolibačlánokVI.Zmluvnýchdojednaní).Zaprekvapivé,

nejasné a nezrozumiteľné nemožno označiť ani to, že výluky z poistenia (čl. V.)
bolivZmluvnýchdojednaniachupravenévsamostatnomčlánkuanestalisasúčasťoučl.VII.Jepotrebné
si uvedomiť, že v čl. V. Zmluvných dojednaní je upravených viacero prípadov výluk z poistenia [pod písm.
a) až k)], t. j. nielen prípad týkajúci sa žalobcu, a preto neprehľadným by robilo práve ich zapracovanie do
ostatných článkov Zmluvných dojednaní. Skutočnosť, že všetky výluky boli upravené v jednom článku

(V.) Zmluvných dojednaní,
ich preto práve naopak robilo prehľadnými. Možno preto konštatovať, že čl. V. písm. k) Zmluvných
dojednaníneodporuječl.VII.bod1písm.c)abodom7,8Zmluvnýchdojednaní,právenaopakhodopĺňa,
keď upravuje vo svojej podstate sankciu vo forme výluky z poistenia, ak prepísaný spôsob zabezpečenia
motorovéhovozidla(vzhľadomnajehovýchodiskovúhodnotu)upravenývčl.VII.,poistenýpočastrvania

poistenia neuvedie do reálnej prevádzky. Ak si potom žalobca (disponujúci právnickým vzdelaním)
dostatočne prečítal čl. VII. Zmluvných dojednaní a svoje vozidlo pred dojednaním poistenia aj vybavil
satelitným elektronickým vyhľadávacím systémom GPS, nič mu nebránilo prečítať si i čl. V. týchto
dojednaní, keďže si musel byť i on vedomý toho, že bez reálneho prevádzkovania nainštalovaného
systému by bolo takéto zabezpečenie nepotrebným. Zmluvné dojednanie upravujúce výluku z poistenia

motorového vozidla proti krádeži [čl. V. písm. k)] tak nemožno považovať za neprijateľné. Ustanovenia
Zmluvných podmienok upravujúce, na čo sa poistenie vzťahuje a na čo nie, vrátane výluk a spôsobu
zabezpečenia vozidla, tak systematicky na seba nadväzujú (sú upravené za sebou), navzájom sa
nevylučujú, práve naopak sa dopĺňajú,
čo nemôže spôsobovať ani ich nezrozumiteľnosť.

52. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí predovšetkým so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí (pozri § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka účinného

od 1. marca 2010). Pre poistné zmluvy je potom typické, že sú v nich vymedzené i prípady,
na ktoré sa poistenie nevzťahuje (tzv. výluky z poistenia), resp. tieto sú vymedzené v poistných
podmienkach tvoriacich jej súčasť. Poistné podmienky pri poistení majetkumajú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne
právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia. Takéto dojednania nemožno potom považovať
za prekvapivé. Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti, nakoľko v

majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba,
ktorú je poistiteľ povinný uspokojiť. V súlade s tým zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú poistenému
konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú
a súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z
poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. Ak potom súčasťou poistnej zmluvy

boli i Zmluvné dojednania, s obsahom ktorých bol žalobca riadne oboznámený (táto skutočnosť sporná
nebola) a tieto vymedzovali i prípady tzv. výluk z poistenia, nemožno takéto dojednania označiť za
prekvapivé a tým za neprijateľné zmluvné podmienky. Takisto aj z okolností súvisiacich s uzavretím
predmetnej poistnej zmluvy muselo byť žalobcovi zrejmé, že na zabezpečenie vozidla proti krádeží
nebude postačovať púhe vybavenie vozidla satelitným vyhľadávacím systémom GPS, ale i jeho
uvedenie do prevádzky. Ak teda poisťovňa pred uzavretím poistnej zmluvy (vzhľadom na hodnotu

vozidla)požadovalaodžalobcuvybaviťvozidlotakýmtosystémom(ažalobcauvedenéajsplnil),nemôže
sa odvolávať na to, že si v ďalšom už nebol vedomý svojej povinnosti uviesť ho i do stavu reálnej
prevádzky. Bez uvedenia tohto systému do prevádzky by sa stal tento spôsob zabezpečenia vozidla
proti krádeži bezúčelným.

53. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia
za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore
s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit

podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je teda skutočnosť,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú rovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom

ktorých sa domáha riadneho plnenia
zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia
od zmluvy. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných
podmienok upravených v odseku 4 ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.

54. V danej veci po zohľadnení povahy a účelu poistenia a tiež zámeru sledovaného určením prípadov
výluk z poistenia možno konštatovať, že čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní v žiadnom prípade
nespôsobil nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že z poistenia vylúčil prípady, kedy poistený neuviedol namontované
zabezpečovacie zariadenie vo svojom vozidle do jeho riadnej prevádzky,

čím v podstate de facto vylúčil účel, na ktorý bolo inštalované (t. j. vyvolal stav nezabezpečenia vozidla
proti krádeži zmluvne požadovaným spôsobom zabezpečenia). Je úplne prirodzené,
že pre takéto prípady poisťovňa stanovila výluky z poistenia (stanoviť výluky z poistenia
je právom poisťovne a v poistných zmluvách ide o bežnú záležitosť). Podstatné je, aby bola takáto výluka
v zmluve (poistných podmienkach) zrozumiteľne a jasne vymedzená

(t. j. aby z jej vymedzenia bolo i priemernému spotrebiteľovi zrejmé, na aké konkrétne prípady dopadá)
a súčasne nebola formulovaná spôsobom, že by vylučovala alebo značne obmedzovala poisteného v
jeho práve na poskytnutie prípadného poistného plnenia (t. j. sa vzťahovala
na väčšinu prípadov, pre ktoré bolo poistenie dohodnuté, čím by poprela samotný účel poistenia).
Inými slovami, za neprijateľnú by bolo možné označiť nielen takú výluku z poistenia, ktorá by bola

v poistnej zmluve (poistných podmienkach) formulovaná nezrozumiteľne (napr. umožňujúca viacerý
výklad), ale i takú, ktorá by z poskytnutia poistného plnenia vylučovala väčšinu z prípadov krádeže
motorového vozidla (t. j. dalo by sa ju uplatňovať v takmer každom prípade krádeže ako poistnej
udalosti s cieľom vyhnúť sa plateniu poistného plnenia). V danej veci bola výluka z poistenia v čl. V.
písm. k) Zmluvných dojednaní formulovaná nielen dostatočne určito (t. j. vzťahovala sa na prípady,

kedy poistený nemal platne uzavretú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní namontovaného satelitného
elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb), ale sa vzťahovala iba na
prípad, kedy poistený vyžadovaný zabezpečovací systém neuviedol do riadnej prevádzky.
Inými slovami, ak by poistený mal takúto zmluvu riadne uzavretú (t. j. vyhľadávací systémby bol aktívny), poisťovňa by nemohla vyplatenie poistného plnenia odoprieť. K dovolateľom nastolenej
dovolacej otázke tak možno uviesť, že v konkrétnej veci neboli podmienky
pre uzatvorenie poistnej zmluvy špecifikované v odlišnom znení, ako boli špecifikované

výluky z poistenia, resp. tieto si navzájom neodporovali (práve naopak na seba nadväzovali
a doplňovali sa). Žalobca nemôže potom tvrdiť, že požiadavka poisťovne na aktiváciu a
prevádzkovanie zabezpečovacieho zariadenia (GPS satelitného elektronického vyhľadávacieho
systému) prostredníctvom uzavretia zmluvy s poskytovateľom takýchto služieb by odporovala, resp. bola
v rozpore s čl. VII. Zmluvných dojednaní o predpísaných spôsoboch zabezpečenia vozidla proti krádeži.

Odporovali by si iba za predpokladu, ak by
sa odmietnutie vyplatenia poistného plnenia (resp. výluka z poistenia) vzťahovalo i na prípady, kedy
by takáto zmluva uzavretá bola. Dovolací súd dáva opätovne dovolateľovi do pozornosti, že z čl. III.
bod B Zmluvných dojednaní („rozsah poistenia“) zreteľne vyplýva, že „poistenie sa vzťahuje na krádež
motorového vozidla ... s výnimkou výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP, OPP alebo v týchto
zmluvných dojednaniach“. Žalobca tak bol

na existenciu výluk z poistenia (pri danom type poistenia) upozornený už v úvodných ustanoveniach
Zmluvných dojednaní. Žalobca (ako osoba s právnickým vzdelaním)
preto nemôže tvrdiť, že si prečítal iba čl. VII. Zmluvných dojednaní, avšak už nečítal i ďalšie články tých
istých dojednaní, vymedzených za sebou na tej istej listine [pritom nešlo o akési „skryté“ malým (iným)
písmom zakomponované požiadavky v Zmluvných dojednaniach].

55. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene smeruje
proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432
ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto jeho nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

56. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP.

57. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.