Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. november 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120212060
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120212060.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne C. M.D.G., M..
XX.XX.XXXX, Q. B. XXXX/X, XXX XX U., proti žalovaným 1. Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, 2. U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava,
IČO: 35 849 703, o výkonu dobrovoľnej dražby, v danom prípade o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k
nehnuteľnostiam byt zapísaný na LV č. XXXXX, P. B. G. U., G. U.Š., B. Ú. U., Q. Č.. XX, F. F. X, U. v
bytovom dome súp.č. XXXX, na parcele registra „K. B. s parcelným číslom XXXXX a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele XX/XXXX,
do právoplatného a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2. rade zamieta.

IV. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí

o veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zdržať sa
realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti v podiele 58/3862 a to
byt v bytovom dome, vchod 2, prízemie, byt č. 26, súpisné číslo 6592, na parcele 14325, katastrálne
územie Prešov, obec Prešov, katastrálny úrad Prešov, LV 12415.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v bytovom dome,
vchod X, prízemie, byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie Prešov,
obec Prešov, katastrálny úrad Prešov, C. XXXXX. V nehnuteľnosti má trvalé bydlisko. Dňa 19.05.2015
uzavrela žalobkyňa spolu so žalovaným 1. rade zmluvu o splátkovom úvere č. 00000 00000 211691
na sumu 48.876,- eur. Súčasťou zmluvy bola Zmluva o zriadení záložného práva - súhlas banky s
nakladaním so založenou nehnuteľnosťou a Návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosti v podiele

XX/XXXX a to byt v bytovom dome, vchod 2,5.p., byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX
katastrálne územie U., G. U., katastrálny úrad U., C. XXXXX. Žalobkyňa úver riadne a včas splácala
v dohodnutých splátkach v období od roku 2015 do polovice roku 2019. V polovici 2019 sa dostala
do dočasných finančných problémov z dôvodu straty príjmu a vážnych zdravotných problémov. Ku
dňu podania žaloby uhradila žalobkyňa na účet žalovaného 1. rade celkom 12.919,64 eura. Žalovaný
1.rade dňa 05.08.2019 listom zaslal žalobkyni Výzvu na predčasné splatenie úveru a žiada ešte uhradiť

42.495,21 eura. Následne žalovaný 2. rade dal vypracovať znalecký posudok na nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa proti tomuto znaleckému posudku podala námietky do rúk žalovaného1. rade. Žalobkyňa má dôvodné obavy, že túto nehnuteľnosť žalovaný 1. a 2. rade predá v dražbe
skôr, ako súd rozhodne o platnosti určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neplatnosti záložnej
zmluvy a určenie vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti. Záložný veriteľ žalovaný 1. rade vzhľadom na

to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby. Namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť náročnú situáciu žalobkyne, pomôcť jej v ťažkej
situácii, kedy nebola žalobkyňa schopná zaplatiť splátku, sa dočkala akurát oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, v ktorom ju banka vyzvala k zaplateniu celého dlhu, ktorý ak neuhradí do 15 dní
pristúpi banka v k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi, teda

uplatnením záložného práva na jej jediné obydlie. Banka nebrala vôbec ohľad na jej bezvýchodiskovú
situáciu. Nič na tom nezmenia ani tvrdenia banky, že záložné právo vykonáva až teraz, keďže dôležité
bolo práve neprimerané zosplatnenie úveru - banka nastavila zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení
úveru ju už platenie v splátkach nezaujíma a bežný spotrebiteľ je odkázaný na bezvýchodiskovú životnú
situáciu, na ktorej konci je strata strechy nad hlavou Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlad
so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v

súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi (§2 písm. u) a§4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné
právo má byt' výhradne iba „ ultima ratio" spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka nerešpektovala nič
- žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu
reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedela o ťažkej situácií. Práve

naopak snaha bánk je dokonca odkázať na požičanie si peňazí od nebankových subjektov, namiesto
toho, aby sa snažili reštrukturalizovať úver. Žalobkyňa namieta, že nemôže ponímať súdnu ochranu taký
výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom ( §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ústavnekonformnýnemôžebyt'výkonpráva,ktorýjeneprimeranýazasahujedoprávanaobydlie.Nieje
jej jasné, prečo banka sa nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. To že sa dražby zneužívajú

a obchádza sa primeranejšia exekúcia potvrdzujú aj súdy. Žalobkyňa je dodnes strašne vystresovaná.
Eštehoršieje,žereálnahrozbadražbypsychickyzlevplývanazdravotnýstavžalobkyne,čímsacelkovo
zhoršuje jej už i tak dosť nalomené zdravie, kedy akýkoľvek stres, neistota a obavy o strechu nad hlavou
prispievakradikálnemuzhoršeniustavuavážneohrozujezdravie.Ktomusapridalajnedostatokfinancií
a platobná neschopnosť. Napriek tomu bola ochotná po toto ťažké obdobie splácať aspoň minimálnou

čiastkou pokiaľ sa situácia nestabilizuje. Ďalej uviedla, že Zmluva o splátkovom úvere č. U 821430-13
bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva
bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie
verejného charakteru a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa ,

aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky aby nemal o nich pochybnosti , a rovnako zaväzuje
dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Žalobkyňa má
za to, že podmienky v zmluve sú také ako boli v zmluve podpísané. Právne úkony dodávateľa boli
v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného
stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Dodávateľ Banka zaslala žalobkyni Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím
použila nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku: Občiansky zákonník ustanovenie § 53 ods. 4) písm.
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a preto ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť
platné právne účinky. Podľa ustanovení § 52,§ 53, § 54 Občianskeho zákonníka dodávateľ Banka už

pri uzatváraní zmluvy konala nekalo a dojednala neprijateľné podmienky. Podľa § 53 ods. 4) písm. i )
Za neprijateľné podmienky sa považujú ustanovenia ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť
zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Podľa § 53 ods. 4) písm. 1 ) obmedzujú prístup
k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno: ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť iná zmluvná strana. Podľa § 53 ods. 4) písm. o ) oprávňujú

dodávateľarozhodnúťotom,žejehoplneniejevsúladesozmluvou,aleboktorépriznávajúprávozmluvu
vykladať iba dodávateľovi Podľa § 53 ods. 7) zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Dodávateľ
Banka v tomto konaní ako žalovaný 1. rade predložil úverové podmienky a sadzobník v nesúlade a
v rozpore so zákonom. Žalovaný 1. rade neskúmal bonitu žalobkyni, ani sa jej nespýtal na situáciu v

rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa
Zanedbanie povinnosti odbornej starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za
nekalú obchodnú praktiku, ktorá je podľa § 7 ods. 1 cit. zákona zakázaná. Žalovaný 1./ poskytoval úver
bez ohľadu na to, či si overil, či bude žalobkyňa schopná ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľnýchzmluvných podmienok a systém sankcií sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním je
žalobkyňa v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a v jeho neprospech, čo zákonodarca označil za neprijateľné

(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný 1./ voči jej použil
neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný 1. rade dodávateľ/veriteľ vedome, na škodu mnohých spotrebiteľov
obchádza zákon v snahe získať tak pre seba výhodnejšie postavenie, núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou k takému konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzať ustanovenia Občianskeho

zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu. Slovná
formulácia zmluvy nemusí priamo odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Pri
takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani zmluva o úvere
ako celok. A to sme neuviedli ani všetky podmienky, ktoré možno v zmluve a úverových zmluvných

podmienkach spotrebiteľskej zmluvy považovať za neprimerané a nekalé. Z týchto dôvodov navrhuje,
aby súd aplikoval ust. § 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade s ust. čI. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom Čl. 169
Zmluvy o fungovaní Európskei únie a ČI. 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú
enormný záujem EÚ na ochranu práv a záujmov Európskych spotrebiteľov. Žalobkyňa ďalej uviedla,

že banka vyžaduje podpisom od spotrebiteľa súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov
o všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých Dlžníkovi avšak Dlžník jej nedáva súhlas so
spracovávaním a poskytovaním osobných údajov tretím osobám. Žalobkyňa je presvedčená, že Banka
konala v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajoch. V prípade vykonania dražby by došlo k
neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobkyne. Týmto

konaním by bol porušený aj ČI. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa
tohto článku je zásah do súkromného a rodinného života opodstatnený a oprávnený len vtedy , ak
„ je to v súlad so zákonom a nevyhnutnév demokratickej spoločnosti v záujem národnej bezpečnosti,
verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti,
ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrana práv a slobôd iných“ V kontexte s týmto článkom dala do

pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva Stanková vs. Slovenská republika a v rozhodnutí Paulic v. Chorvátsko. Súdy v týchto
judikátoch potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať' veľmi citlivo a zužujúco s
tým, že dotknutá osoba má mat za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a
nestrannom súde. Aplikácia týchto judikátov je o to nevyhnutnejšia, že zásah do vlastníckeho práva

žalobcov (ČI. 20 Ústavy SR) a práva na obydlie C či. 19 Ústavy SR) chce vykonať súkromný subjekt
dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla právam žalobkyni
ochranu. Žalobkyňa nemá inú zákonnú ochranu, len požiadať súd o vydanie rozhodnutia, podľa §328
Z.z. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ktorým by dočasne upravil pomery účastníkov konania. Z týchto
dôvodov navrhla, aby súd uložil žalovaným zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou stavby nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v bytovom dome, vchod 2, prízemie, byt č.
XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie Prešov, obec Prešov, katastrálny úrad
Prešov, C. XXXXX, ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania
do užívacích práv navrhovateľa.

3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré boli pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a zistil tento skutkový stav:

4. Z predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. 00000 00000 211691 je zrejmé, že žalobkyňa uzavrela
so žalovaným v 1. rade dňa 21.05.2015 Zmluvu o úvere na sumu 48.876,- eur.

5. Na zabezpečenie predmetného úveru bola dňa 21.05.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade
uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok - byt č. XX, F. X, na prízemí v
bytovom dome súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie U., G. U., katastrálny úrad
U., C. XXXXX.

6. Listom zo dňa 05.08.2019 žalovaný v 1. rade vyzval žalobkyňu na predčasne splatenie úveru.7. Z potvrdenia o pobyte je zrejmé, že žalobkyňa je od 24.01.2014 prihlásená na trvalom pobyte vo
vyššie uvedenom byte.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán. Vydanie neodkladného
opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva ( nároku ), a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Cieľom nariadenie neodkladného opatrenia je poskytnúť
rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom

strán.

14. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na

dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné
opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením
neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho
subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie

potrebné.

15. V danom prípade z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom domáha voči žalovaným
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu
záložnéhoprávadobrovoľnoudražbounehnuteľnostívjejvýlučnomvlastníctveatozdôvoduneplatnosti

právnych úkonov žalovaného v 1. rade a z dôvodu toho, že v byte má trvalý pobyt a reálne v ňom žije.

16. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom
zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon
záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych

okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

17. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť tak obydlia žalobkyne ako aj ďalších
nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je

pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je
najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom
tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým
súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho

práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann
proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.).18. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010 : „Pri nariadení predbežného opatrenia
teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu

zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“

19. V uvedenej veci žalobkyňa svoj nárok osvedčila obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovaného 1 rade formou dobrovoľnej dražby bytu, v
ktorom má žalobkyňa trvalý pobyt. Hrozba výkonu záložného práva je osvedčená výzvou na predčasne
splatenie úveru a znaleckým posudkom.

20. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a
slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20 a
v článku 21. Realizáciou záložného práva bezprostredne hrozí žalobkyni ujma v podobe straty obydlia
a jedinou účinnou procesnou zárukou, ktorú má žalobkyňa je nariadenie neodkladného opatrenia.
Predmetom neodkladného opatrenia sú práva k nehnuteľnostiam a to bytu, ktorý slúži žalobkyni na

bývanie a v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existuje reálna obava,
že by došlo k závažným zásahom do jej práva na ochranu obydlia skôr, než súd meritórne rozhodne.
Súd v tejto súvislosti vyzdvihuje, že samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov
do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate
možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a

č. 27183/04). V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie (a jeho ochranu) jedno zo základných
práv zaručených článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č.
93/13/EHS . Súdny dvor EÚ v tomto
smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii neodkladné
opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia

týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. Ochrana obydlia je právo v hierarchii hodnôt v živote
človeka, vedľa práva na život a zdravie, nepochybne základným ľudským právom garantovaným nielen
Ústavou SR, ale aj medzinárodnou zmluvou - Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Za
takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola týmto právam
poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému

v 1. rade povinnosť zdržať sa realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam.

21. Vo vzťahu k vyprataniu nehnuteľnosti súd návrh zamietol, keďže záložný veriteľ sa nemôže domáhať
vypratania nehnuteľnosti a teda ukladať mu uvedenú povinnosť by bolo nadbytočné. Pokiaľ ide zdržanie
sa zasahovania do užívacích práv žalobkyne tak v tejto časti je návrh žalobkyne neurčitý.

22. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2. rade,
keďže v danom prípade žalobkyňa nešpecifikovala o akú spoločnosť sa má jednať. Ak by sa malo
jednať o dražobníka, tak ten nie nositeľom záložného práva, a preto nemá opodstatnenie ukladať,
resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať s právom, ktorého nositeľom nie je. Dražobník je v

zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, a to na základe zmluvy, ktorú s ním záložný veriteľ uzatvoril
za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby, v ktorej má byť speňažený majetok vlastnícky patriaci
žalobkyne, ktorý je predmetom zálohu na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa voči žalobkyne.
Už samotná skutočnosť, že nariadeným neodkladným opatrením bolo nositeľovi tohto práva, teda
záložnému veriteľovi, uložená povinnosť zdržať sa jeho výkonu, je dostatočne účinným prostriedkom

ochrany práv žalobkyne.

23. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).