Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201279
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118201279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov

senátu JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: LawService Recovery,
k.s., so sídlom kancelárie Pribinova 381/23, Hlohovec, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: VADUAL
LOGISTIK, spol. s r.o., so sídlom Ružová 228, Moravský Svätý Ján, IČO: 36 223 000, zastúpený:
LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: VADUAL, a.s.,
so sídlom Ružová 228, Moravský Svätý Ján, IČO: 44 937 695, zastúpený: JUDr. Ján Tóth, advokát so
sídlom Záhradnícka 151, Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13. decembra 2018 č.k. 28Cbi/3/2018-160, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.02.2018 domáhal určenia, že právny úkon
započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 31.10.2016 medzi spoločnosťou úpadcu a spoločnosťou
žalovaného v rozsahu 350.000 eur tak, ako vyplýva z interných dokladov úpadcu ZÁPOČ01877 s
pohľadávkami žalovaného, na základe ktorého došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej výške

350.000 eur je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
vedeným Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/41/2015 právne neúčinný; právny úkon započítania
vzájomných pohľadávok zo dňa 31.10.2016 medzi spoločnosťou úpadcu a spoločnosťou žalovaného
v rozsahu 7.700 eur tak, ako vyplýva z interných dokladov úpadcu ZÁPOČ01912 s pohľadávkami
žalovaného, na základe ktorého došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej výške 7.700 eur je voči
všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 36K/41/2015 právne neúčinný. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť vrátiť

plnenie v celkovej výške 357.700 eur v prospech všeobecnej podstaty v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a tiež náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudok žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 57 ods. 1, 2, 4, § 59 ods. 1, §

60 ods. 1,2, § 62 ods. 1,5, § 63 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii), § 580 Obč. zák. , § 358
a § 359 Obchod. zák., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.3. Pri rozhodovaní o žalobe súd v prvom rade posudzoval otázku zachovania lehoty na podanie
odporovacejžalobyvzmysleustanovenia§57ods.2zákonaokonkurzeareštrukturalizácii.Akovyplýva
z údajov Obchodného vestníka pod č. 26/2017, účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali v

zmysle § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dňa 08.02.2017. Žaloba bola súdu doručená
dňa 07.02.2017, na základe čoho súd konštatoval včasné podanie žaloby pri zachovaní jednoročnej
prekluzívnej hmotno-právnej lehoty. Súd ďalej riešil otázku, či je naplnený hmotno-právny predpoklad
úspešnosti odporovacej žaloby a to či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca v

žalobe uviedol, že z účtovnej a inej dokumentácie úpadcu zistil, že úpadca prijal od žalovaného pôžičku
vo výške 350.000 eur v hotovosti do pokladne, ďalej že úpadca vo svojom účtovníctve evidoval voči
žalobcovi viaceré pohľadávky v celkovej sume 357.700 eur, že dňa 31.10.2016 došlo k započítaniu
pohľadávok úpadcu voči žalovanému v celkovej výške 357.700 eur. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu
nerozporoval, a teda súd ich mal medzi stranami za nesporné. Medzi stranami bol však sporný spôsob
započítania vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného, keď žalobca vyjadril pochybnosť o platnosti

jednostranného započítania zo strany žalovaného.

Pokiaľ ide o podmienku ukrátenia veriteľov podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, táto podmienka je spojená s preukázaním toho, že právny úkon dlžníka ukrátil
uspokojenie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa teda, že v dôsledku tohto

právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená vôbec alebo
len čiastočne. Právny úkon, ktorý nespĺňa základný predpoklad ukrátenia pohľadávky niektorého z
konkurzných veriteľov, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Povinnosťou žalobcu v konaní o
určenie neúčinnosti právneho úkonu je preukázať, že právny úkon (určenia neúčinnosti ktorého sa
domáha) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúcej v čase, kedy

nastali účinky právneho úkonu. Skutočnosť ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii musí byť jednoznačne preukázaná a nemôže byť iba predpokladaná, pretože sa jedná
o základnú hmotnoprávnu podmienku, pre odporovanie právnemu úkonu. Odporovateľnosť právneho
úkonu úpadcu musí byť daná v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu.

Zo zhodných tvrdení strán a aj z predložených listinných dôkazov - faktúry č. 2016078, 2016079,
2016082, 2016085, 2016086, 2016088, 2016089, 2016090, 2016091, 2016095, zmluva o pôžičke zo
dňa 04.01.2016, príjmový pokladničný doklad č. PDC01046, výpisy z elektronickej verzie účtovníctva
úpadcu (záväzok č. ZV1600123, výdaj z účtu č. ZÁPOČ01912, záväzok č. ZV1600011, výdaj z účtu
č. ZÁPOČ01877) vyplýva, že žalovaný a úpadca mali vzájomné pohľadávky vo výške 357.700 eur.

Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného, svedkov Ing. E. a Bc. T., ako aj z Oznámenia o
jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.10.2016 zároveň vyplýva, že k zániku
vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného došlo jednostranným započítacím prejavom žalovaného
dňa 31.10.2016.

Jedným zo zákonných predpokladov na určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu je, že vzájomnú
pohľadávku úpadcu a tretej osoby jednostranne započíta úpadca, nie tretia osoba. V zmysle § 57 ods. 4
ZKR možno odporovať len ukracujúcemu právnemu úkonu, ktorý vykoná úpadca. Podanou žalobou sa
žalobca domáha odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
teda odporuje zvýhodňujúcemu právnemu úkonu žalovaného. V zmysle § 57 ods. 4 zákona o

konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle konkurznoprávnej úpravy nie
je jednostranný právny úkon inej osoby než dlžníka. Súd len v prípade preukázania všeobecných
podmienok odporovateľnosti žalobcom tak, ako sú vymedzené v ustanovení § 57 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, následne posudzuje aj ďalšie podmienky odporovateľnosti ako sú vymedzené napr.
aj v § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nakoľko v danom prípade došlo k zániku vzájomných

pohľadávok úpadcu a žalovaného jednostranným započítacím prejavom žalovaného, a nie úpadcu, nie
je splnená základná hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4
zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Pokiaľ ide skutkové tvrdenia žalobcu spochybňujúce poskytnutie pôžičky úpadcovi (tvrdenia o

dodatočnej úprave a antidatovaní listín predložených žalovaným), tieto považoval súd za zmätočné,
nakoľko odporujú skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedeným v podanej žalobe a v nadväznosti na
to aj obsahu žalobného petitu, keď žalobca sa domáha určenia odporovateľnosti právnych úkonov
započítania vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu. Odporovať možno však len platnémuprávnemu úkonu. V tomto smere súd poukázal na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku
sp. zn. 25CoKR/3/2013 zo dňa 22.05.2013, kde okrem iného konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva
súdu inú možnosť, ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia

uspokojenia pohľadávok veriteľov. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch
právneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Úvahy o tom, či konanie dlžníka je špekulatívne a či nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo či nejde
o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona je možné len v konaní o neplatnosť právneho
úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný maximalizovať

konkurznú podstatu, musí zvážiť efektívne právne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť
sa, či podá žalobu odporovaciu alebo žalobu o neplatnosť právneho úkonu, i keď v niektorých prípadoch
sa môžu tieto inštitúty čiastočne obsahovo prekrývať.

Žalobca v priebehu konania uviedol, že pri podávaní žaloby z elektronickej podoby účtovníctva úpadcu
vyplývalo, že malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky od žalovaného a takisto k započítaniu pohľadávok so

žalovaným, avšak na základe ďalších listinných dokladov má žalobca za to, že išlo o účelovo pozmenené
a antidatované listiny. Navrhnutí svedkovia mali potvrdiť, či došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky. Súd v
tejto súvislosti zdôraznil, že aj po vykonaní výsluchu svedkov žalobca naďalej trval na znení žalobného
petitu, a preto súd nemal dôvod viesť ďalšie dokazovanie ohľadom zisťovania skutočností, či poskytnutie
pôžičky úpadcovi zo strany žalovaného bolo fiktívne alebo reálne a teda riešiť prípadnú absolútnu

neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o pôžičke, resp. započítania pohľadávok. Hoci súd prihliada ex
offo na prípadnú absolútnu neplatnosť právnych úkonov, je potrebné in concreto rozlišovať dôvody
absolútnej neplatnosti právnych úkonov. To znamená, že je treba rozlišovať situáciu, keď je absolútna
neplatnosť právneho úkonu zrejmá bez potreby ďalšieho dokazovania a situáciu, keď je potrebné
absolútnu neplatnosť právneho úkonu tvrdiť (uniesť bremeno tvrdenia) a aj v konaní dokázať (uniesť

dôkazné bremeno). V danom prípade sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu
a žalovaného, a teda de facto nenapáda platnosť týchto úkonov. Preto viesť dokazovanie za účelom
zisťovania prípadnej absolútnej neplatnosti príslušnej zmluvy o pôžičke a následne aj započítacieho
prejavu žalovaného nie je za daných okolností pre rozhodnutie v merite veci opodstatnené.

Napriek žalobcom tvrdenej spriaznenosti žalovaného a úpadcu v zmysle § 9 ods. 1 písm. c) v spojení
s ods. 3 ZKR prostredníctvom osoby Ing. Miloslava Vadinu, ktorý ako konateľ spoločnosti úpadcu
mal byť zároveň poverený vedením spoločnosti žalovaného v pozícii generálneho riaditeľa, nebola
táto skutočnosť v konaní preukázaná. Spriaznenosť žalovaného a úpadcu mala vyplývať z webovej
stránky žalovaného zo dňa 23.01.2018, kde bolo uvedené, že Ing. E. je poverený vedením spoločnosti

žalovanéhovpozíciigenerálnyriaditeľ.Svedokajžalovanýpopreli,žebysvedokvykonávalvspoločnosti
žalovaného funkciu generálneho riaditeľa. Z webovej stránky spoločnosti žalovaného vyhotovenej
dňa 10.09.2018 už vyplýva, že Ing. E. vykonáva funkciu poradcu predsedu predstavenstva v rámci
ekonomického oddelenia žalovaného. Žalobca na preukázanie skutočnosti o spriaznenosti žalovaného
a úpadcu nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy. Zo samotných údajov na webovej stránky žalovaného nemal

súd dostatočne preukázané, že by Ing. E. bol niekedy poverený v spoločnosti žalovaného vedením
spoločnosti, a keďže žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania v tomto smere žalobca nenavrhol,
neuniesol v danom smere ani dôkazné bremeno o spriaznenosti žalovaného a úpadcu. Súd sa v tomto
smere zároveň stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že ani prípadné užívanie hnuteľných vecí
úpadcu vo vlastníctve žalovaného a ani podobnosť obchodných mien žalovaného a úpadcu nezakladajú

záver o spriaznenosti spoločnosti žalovaného a úpadcu podľa § 9 ZKR.

S poukazom na vyššie uvedené súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom v odbore účtovníctvo,
pretože v konaní sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych úkonov, nie ich neplatnosti, teda
platnosťúkonovspornániejeaznaleckédokazovanievovzťahukposúdeniuodporovateľnostiprávnych

úkonov žalovaného nie je opodstatnené.

Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naplnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti
sporných právnych úkonov v zmysle § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a preto žalobu
v celom rozsahu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, nakoľko pomer úspechu žalovaného v konaníje v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

5. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov
konania. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d), e), f), h) C.s.p. Odvolateľ uviedol, že úpadca pôžičku prijal v hotovosti do pokladne dňa
26.01.2016 od žalovaného vo výške 350.000 eur, čím porušil § 4 ods. 1 zák. č. 394/2012 Z.z. o

obmedzení platieb v hotovosti, keď medzi podnikateľmi sa zakazuje platba v hotovosti prevyšujúca
sumu 5.000 eur. Ďalej poukázal na to, že uzatvorenie Zmluvy o pôžičke bolo podmienené písomným
súhlasomdozorného správcu,keďpodľadostupnýchinformáciídozornýsprávcatakýtosúhlasúpadcovi
nikdy neudelil (bod 7.5.7 Oznámenia o zavedení dozornej správy zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 86/2015 zo dňa 07.05.2015). Úpadca a žalovaný sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) ZKR v spojení
s § 9 ods. 3 ZKR spriaznenými osobami, nakoľko konateľ úpadcu Ing. Miloslav Vadina je generálnym

riaditeľomžalovanéhoatedamámožnosťuplatňovaťpodstatnývplyvnariadenížalovaného.Nazáklade
uvedeného je nesporné, že konateľ úpadcu má v žalovanom kvalifikovanú účasť. Započítaním došlo
bezo sporu k individuálnemu uspokojeniu žalovaného (osoby spriaznené s úpadcom) oproti ostatným
veriteľom, pričom v čase urobenia tohto úkonu si úpadca bol vedomý plurality svojich veriteľov, nakoľko
podľa schváleného reštrukturalizačného plánu bol povinný uhrádzať polročné splátky tak, ako to určil

reštrukturalizačný plán. Úpadok úpadcu bol v čase vykonania zápočtu nesporný, nakoľko uvedenú
skutočnosť prehlásil sám úpadca. Úpadca tak už v čase, keď mal preukázane vedomosť o svojom
úpadku, urobil zvýhodňujúci právny úkon v podobe započítania vzájomných pohľadávok so žalovaným,
pričom pohľadávky voči žalovanému mohli byť v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu
vymáhané žalobcom, čím by sa zvýšil výťažok, z ktorého budú pomerne uspokojení veritelia úpadcu.

Odporovaný právny úkon bol uskutočnený medzi spriaznenými osobami, čím sa v zmysle § 59 ods. 3
ZKRúpadokvčaseuskutočneniaodporovanéhoprávnehoúkonupredpokladá.Odvolateľzastávanázor,
že právny úkon započítania bol jednostranný, urobený úpadcom resp. dvojstranný za účasti úpadcu.
Oznámenie o jednostrannom započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 31.10.2016, ktorým žalovaný
preukazuje to, že sa jednalo o ním vykonaný jednostranný právny úkon, ktorému ex lege nie je možné

odporovať,jeviacakosporná,keďmázato,ževtejtovecijepotrebnévykonaťďalšiedokazovanie,preto
navrhol nielen výsluch svedka (pričom hodnota výpovede je vzhľadom na ich vzťah viac než otázna), ale
aj znalecké dokazovanie, návrh na vykonanie, ktorého súd zamietol. Súd teda nevykonal dokazovanie,
ktoré mohlo objasniť skutkový a právny stav prejednávanej veci. Odvolateľ poukázal na to, že žiadny zo
žalovaným predložených dokumentov sa nenachádza v účtovníctve úpadcu, čo len zvyšuje pochybnosti

žalobcu o ich existencii v čase ich vykonania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný
uviedol, že ak aj došlo k porušeniu zákazu podľa § 4 zák. č. 394/2012 Z.z. v zmysle § 5, nie je tým

dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti, teda porušenie
zákona nijako nedopadá na poskytnutie pôžičky a nezakladá žiadnu vadu takéhoto právneho úkonu,
môže ísť len o správny delikt. Všeobecný súd nemôže rozhodovať o porušení zák. č. 394/2012, pretože
exlegejedanávýlučnáprávomocdaňovéhoúradualebocolnéhoúradunaprejednaniepriestupkualebo
na konanie o správnych deliktoch a teda predmetná námietka žalobcu je nedôvodná.

Žalobca neuvádzal ani v odvolaní neuvádza aké následky pre žalovaného sú spojené s prípadným
neudelením súhlasu dozorného správcu so Zmluvou o pôžičke zo dňa 04.01.2016 vo väzbe na
predmet súdneho konania, teda na odporovanie jednostrannému započítavaciemu úkonu žalovaného.
Poukázal na § 163 ods. 3 ZKR, ak osoba podliehajúca dozornej správe urobiť právny úkon bez

súhlasu dozorného správcu, platnosť právneho úkonu, tak nie je dotknutá, právnemu úkonu však
možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej
dozornej správe vyhlásený konkurz. Zmluva o pôžičke zo dňa 04.01.2016 nebola nikdy predmetom
žiadnej odporovacej žaloby žalobcu, nie je ani predmetom tohto súdneho konania. Odporovať Zmluve
o pôžičke v súčasnosti už ani nemožno, nakoľko prekluzívna hmotnoprávna doba podľa § 57 ods. 2

ZKR márne uplynula. Žalobca odporoval v súdnom konaní výlučne započítaniu vzájomných pohľadávok
zo dňa 31.10.2016, medzi úpadcom a žalovaným a to v rozsahu 350.000 eur a v rozsahu 7.700 eur.
Ak teda žalobca odporoval výlučne započítaniu a nie poskytnutiu pôžičky je nepochybné, že účinky
dozornej správy, na ktorú žalobcu poukazuje nemajú pre konania rozhodnutie súdu žiaden právnyvýznam (uznesenie NS SR sp. zn. 1M obdo V/2/2010 „žalobný nárok musí určovať presne identifikovaný
právny úkon, ktorý je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom konkrétneho úpadcu“). Pokiaľ ide
o tvrdenia žalobcu, že úpadca a žalovaný sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 3

ZKR spriaznenými osobami, nakoľko konateľ úpadcu p. Ing. Miloslav Vadina je údajne generálnym
riaditeľom žalovaného, žalovaný poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 18.10.2018, na ktorom bol
vypočutý aj konateľ úpadcu Ing. Miloslav Vadina, ktorý vypovedal, že vo firme žalovaného bol ako
poradca a to že na webovej stránke spoločnosti žalovaného v januári 2018 bolo uvedené jeho meno
s funkciou generálny riaditeľ v časti vedenie spoločnosti uviedol, že to zrejme zmrvil zamestnanec,

ktorý má na starosti webovú stránku spoločnosti. Uviedol, že nikdy funkciu generálneho riaditeľa v
spoločnosti žalovaného nevykonával a teda žalobcom tvrdená skutočnosť zo spriaznenosti žalovaného
a úpadcu podľa § 9 ZKR nebola v konaní preukázaná. Žalovaný však uvádza, že aj v prípade, ak by
bola spriaznenosť žalovaného a úpadcu preukázaná, nemá to za následok upevnenie ani vznik nároku
žalobcu domáhať sa odporovateľnosti jednostranného započítavacieho právneho úkonu žalovaného.
Teda ak by sa spriaznenosť úpadcu a žalobcu preukázala, založila by sa iba vyvrátiteľná domnienka

existencie úpadku úpadcu v rozhodnom čase a s tým spojený presun bremena dôkazu o tom, že
úpadca v rozhodnom čase v úpadku nebol na žalovaného, čo by nemalo vplyv na závery súdu prvej
inštancie o nedôvodnosti žaloby, pretože súd výslovne určil, že v zmysle § 57 ods. 4 ZKR zvýhodňujúcim
právnym úkonom v zmysle konkurzno-právnej úpravy nie je jednostranný právny úkon inej osoby, než
dlžníka (úpadcu). V danom prípade však došlo k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného

jednostranným započítacím prejavom žalovaného a nie úpadcu, čím nie je splnená hmotnoprávna
podmienka odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.03.2017 sp. zn. 13CoKR/34/2016, ktorý určil, že základnou
hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je to, že v dôsledku konkrétneho úkonu dlžníka - úpadcu
má dôjsť k ukráteniu prihlásených pohľadávok niektorých z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR, čo

je základnou a primárnou hmotno-právnou podmienkou odporovania právneho úkonu ako základného
predpokladu odporovateľnosti podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti a teda námietka
žalobcu týkajúca sa tvrdenej a nepreukázanej spriaznenosti úpadcu a žalovaného je nepodstatná,
nespôsobila viesť k zrušeniu alebo k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovanému
nie je známe žiadne zákonné obmedzenie, na základe ktorého by nebol oprávnený alebo nemohol

jednostranne započítať svoje pohľadávky voči pohľadávkam iného subjektu, na majetok ktorého nie
je začaté konkurzné konanie ani vyhlásený konkurz. Tvrdenie žalobcu, že úpadca urobil zvýhodňujúci
právny úkon v podobe započítania hrubo ignoruje obsah spisu, vykonané dokazovanie. Žalovanému
sa javí, ako keby žalobca nerozlišoval medzi úpadcom a žalovaným, ktorý nie je úpadcom. Pokiaľ
žalobca trvá na tom, že právny úkon započítania bol jednostranný a urobený úpadcom, toto tvrdenie je

v rovine fabulácie. Žalobca k uvedenému tvrdeniu počas celého súdneho konania nepredložil ani jediný
dôkaz napriek tomu, že takéto tvrdenie žalovaný rozporoval a tak žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno,
ktoré neuniesol. Žalobca sa odvoláva iba na potrebu vykonania znaleckého dokazovania znalcom v
oblasti účtovníctva, keď žalovanému nie je jasné, ako by znalecké dokazovanie znalcom z oblasti
účtovníctva bolo spôsobilé preukázať to, že jednostranný započítací úkon započítal žalovaný, najmä ak

nejde o účtovnú otázku. V súdnom spise sa nachádzajú relevantne nespochybnené dôkazy o tom, že k
započítaniu došlo jednostranný započítacím právnym úkonom žalovaného a nie úpadcu. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že žiaden žalovaným predložený dokument sa nenachádzal v účtovníctve úpadcu žalovaný tvrdí,
že mal predložiť súdu záznam o prebratí a odovzdaní účtovných a iných dokumentov úpadcu žalobcom
ako konkurzným správcom, v ktorom by bolo položkovito zaznamenaný každý účtovný doklad úpadcu,

ktorý ako správca od úpadcu prevzal. Z takéhoto záznamu by sa následne dalo zistiť, či tvrdenie
žalobcu je alebo nie je pravdivé. Nepochybné a v konaní preukázané bolo, že úpadca žalobcovi ako
konkurznému správcovi svoje účtovníctvo odovzdal. Prevzatie účtovnej dokumentácie žalobcom od
úpadcubolovkonanípreukázané,žalobcomnespochybnenéatátookolnosťnebolaanisporná.Žalobca
ako konkurzný správca je v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z.z. povinný postupovať s odbornou

starostlivosťou, musí byť schopný relevantne preukázať to, akú účtovnú dokumentáciu si od úpadcu
prevzal. Táto povinnosť vyplýva aj z § 3 ods. 2 vyhl. č. 666/2005 Z.z. O dôležitých úkonoch vykonaných
správcom v insolvenčnom konaní sa spíše zápisnica. Takisto správca má aj povinnosti vyplývajúce mu
z predpisov o archivácii a registratúrach, kedy musí zmluvy a iné účtovné doklady archivovať napr. § 90
ZKR a zák. č. 395/2002 Z.z. Žalovaný má za to, že tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca mu neodovzdal

práve tie dokumenty, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, a ktoré preukazujú tvrdenia žalovaného,
sú nepresvedčivé a účelové. Žalobca pritom ani v rámci odvolania nepredložil žiaden dôkaz o tom, že
úpadca mu pre konanie relevantné doklady neodovzdal. Ide len o tvrdenie v rovine domnienok, ktoréžalovaný rozporuje a nad rámec uvádza, že to, čo má alebo nemá úpadca v účtovníctve nie je vecou
žalovaného a na žalovaného táto okolnosť nijako nedopadá.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojich tvrdenia
uvedených v žalobe a odvolaní a neexistujú žiadne ďalšie skutočnosti a tvrdenia, ktoré by uviedol k
výzve súdu.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu vzhľadom na vyjadrenie žalobcu považuje odvolanie

žalobcu za nedôvodné a žiadal rozsudok potvrdiť.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný
záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú

vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na

spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

12. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

13. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní len zopakoval
svoju právnu argumentáciu, ktorou sa bránil na súde prvej inštancie, neuviedol žiadne nové relevantné
skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované
tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a
ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie

za nedôvodné.

14. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia, že právny úkon započítania vzájomných
pohľadávok zo dňa 31.10.2016 medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou žalovaného v rozsahu350.000 eur je neúčinným právnym úkonom, a že ide o zvýhodňujúci právny úkon v zmysle ust. § 59
ods. 1 ZKR. Rovnako sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok zo
dňa 31.10.2016 medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou žalovaného v rozsahu 7.700 eur, a že ide

o zvýhodňujúci právny úkon v zmysle ust. § 59 ods. 1 ZKR.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým
dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil

svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj
neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

15. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby z dôvodu, že v danom prípade došlo k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného
jednostranným započítacím prejavom žalovaného, a teda nie je splnená základná hmotnoprávna

podmienka odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Žalobca svoje tvrdenia, že zvýhodňujúci úkon vykonal úpadca nepreukázal, práve naopak z vykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že úkony, ktoré žalobca odporuje, vykonal žalovaný
a nie úpadca. Pokiaľ žalobca namietal, že žiaden zo žalovaným predložených dokumentov čo sa týka
započítania sa nenachádzal v účtovníctve úpadcu, odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného,

že v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z.z. povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, musí byť
schopný relevantne preukázať to, akú účtovnú dokumentáciu si od úpadcu prevzal a teda mal preukázať
a predložiť súdu záznam o prebratí a odovzdaní účtovných a iných dokumentov úpadcu žalobcom ako
konkurzným správcom, na preukázanie svojich tvrdení, čo neurobil. Žalobca ako konkurzný správca
je v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z.z. povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, musí byť

schopný relevantne preukázať to, akú účtovnú dokumentáciu si od úpadcu prevzal. Táto povinnosť
vyplývaajz§3ods.2vyhl.č.666/2005Z.z.Odôležitýchúkonochvykonanýchsprávcomvinsolvenčnom
konaní sa spíše zápisnica. Takisto správca má aj povinnosti vyplývajúce mu z predpisov o archivácii a
registratúrach, kedy musí zmluvy a iné účtovné doklady archivovať napr. § 90 ZKR a zák. č. 395/2002
Z.z.. A teda v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR možno odporovať len ukracujúcemu úkonu, ktorý vykonal

úpadca, čo v danom v konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané a v tomto smere poukazuje na
dôvodynapadnutéhovýrokurozsudkusúduprvejinštancie,sktorýmisastotožňujeanatietoodkazuje(§
387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych
záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

16. Odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané

jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z
dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
stanovenú v § 132 ods. 1 C.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov
dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Základnou normou
upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je upravené v ust. § 132 a § 188 C.s.p., ktoré stanovuje
dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu. Výsledkom celkového hodnotenia

dôkaznýchprostriedkovjezáveropravdivostitvrdenýchskutočností,ktorýjepodkladomprezáverotom,
čiadoakejmieryúčastníksplnilsvojupovinnosťpreukázaťskutkovétvrdenia.Takéhodnoteniedôkazov,
ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu,
že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná
(porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene povedané, určitú skutočnosť možno

považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191 C.s.p. z vykonaných dôkazov
nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť z týchto dôkazov a obsahu
celého konania naozaj vyplýva.Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda

žalobca tvrdí, že namietaný právny úkon mal vykonať úpadca, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť
súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že ním tvrdený zvýhodňujúci právny úkon vykonal
úpadca, a preto nebola splnená hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle
ust.§57ods.4zákonaokonkurzeareštrukturalizácii.Pokiaľniejepreukázané,žeprávnyúkon,ktorému
žalobca odporuje, vykonal úpadca, nie je potrebné skúmať ďalšie podmienky odporovateľnosti právneho

úkonu podľa § 59 ZKR, ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie, pretože všeobecné ako aj osobitné
podmienky odporovateľnosti musia byť naplnené kumulatívne.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto nie je naplnený ani odvolací dôvod

v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p..

17. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku odvolateľa, že uzatvorenie Zmluvy o pôžičke bolo
podmienené písomným súhlasom dozorného správcu, a že dozorný správca takýto súhlas úpadcovi

nikdy neudelil, tieto tvrdenia nemajú vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie, pre ktoré žalobu
zamietol, nakoľko podľa § 163 ods. 3 ZKR, ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon
bez súhlasu dozorného správcu, platnosť právneho úkonu, tak nie je dotknutá, právnemu úkonu však
možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej
dozornej správe vyhlásený konkurz, avšak predmetná Zmluva o pôžičke nebola nikdy predmetom

žiadnej odporovacej žaloby žalobcu, nie je ani predmetom tohto konania. Odvolací súd v tejto súvislosti
dáva do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. 1M obdo V/2/2010 „žalobný nárok musí určovať presne
identifikovaný právny úkon, ktorý je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom konkrétneho úpadcu“,
na ktoré poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu.

18. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietky odvolateľa, že súd nevykonal dokazovanie, ktoré
mohlo objasniť skutkový a právny stav prejednávanej veci a to znalecké dokazovanie, nakoľko súd prvej
inštancie riadne odôvodnil, prečo považoval za nadbytočné vykonať znalecké dokazovanie znalcom v
odbore účtovníctvo, čo odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, dokonca ani v odvolaní
neuviedol, za akým účelom malo byť vykonané znalecké dokazovanie. Odvolaciemu súdu taktiež nie

je zrejmé, ako by znalecké dokazovanie znalcom z oblasti účtovníctva bolo spôsobilé preukázať to, že
jednostrannýzapočítacíúkonmalvykonaťúpadcaaniežalovaný.Vzhľadomnauvedenéniejenaplnený
ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.

19. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, odvolací súd

zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na

každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil. K tomuto
záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa

dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Rovnako
dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku
je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej
právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa odvolateľ nestotožnil soskutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o
spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

20. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v
odvolacomkonaní(II.ÚS78/05).Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť
zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia

(II. ÚS 76/07).

21.Odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaciedôvody,naktorépoukazovalžalobca sú vcelomrozsahu
neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na
základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. ako

vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď
odvolateľvodvolaníneuviedolžiadneodvolacienámietky,ktorýmibyspochybnilsprávnosťzáverovsúdu
prvej inštancie o nároku žalovaného na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok
aj v tejto časti vecne správny.

22. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorí bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.

Dovolaniemožnopodaťvlehotedvochmesiacovoddoručeniatohtorozsudkunasúde,ktorýrozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.