Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 12, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321200624
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2321200624.1

Uznesenie

G. súd Galanta v právnej veci žalobcu: D. A., M.. XX.XX.XXXX, Q. R.. Š. XXX/XX, P., proti žalovanému:
Základná škola Juraja Fándlyho, IČO: 37 839 918, so sídlom Fándlyho 763/7A, Sereď, o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 09.02.2021 žiadal, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil, aby sa zdržal protiprávneho konania a
upustil od jeho trvania (I.), aby neobmedzovala vstup do školského zariadenia jeho deťom bez platného
právneho dôvodu a aby mu bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské
povinnosti (II.) a aby nariadil žalovanému zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd
najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň mu zakázal,

aby zasahoval do jeho základných práv a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s
tým spojených sankcií pre jeho dieťa.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 08.02.2021 jeho synovi L.Ú. A.Š.G.Č. a dcére V.
A.Š.G.Č.G.Á. nebol umožnený vstup do školského zariadenia ZŠ Juraja Fándlyho, Fándlyho 763/7A,
Sereď za účelom plnenia si školských povinností a povinnej školskej dochádzky prezenčnou formou z

dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie Covid 19 zákonným zástupcom,
čoho priamym dôsledkom je tá skutočnosť, že ústavou garantované právo na vzdelanie ako aj školským
zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené
a to bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že je celá rodina v tom čase úplne zdravá,
dodržiavajúc a uplatňujúc si svoje základné práva ako aj ich dieťaťa garantované ústavou SR, ako aj
ďalšie právo na ochranu osobných údajov a svojej zdravotnej dokumentácie a platný právny stav na

území SR. Štatutárny zástupca školy mu odmietol uviesť písomne dôvod svojho postupu, iba podotkol,
že musí rešpektovať platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Vzhľadom
k tomu, že školu ako aj riaditeľku predom upozornil na okamžité upustenie od protiprávneho konania,
ktorého sa dopúšťal tým, že bez preukázania sa negatívneho RT- PCR/antigénového výsledku testu
na ochorenie COVID 19 zákonného zástupcu dieťaťa mu neumožnil ako vstup do školského zariadenia
za účelom plnenia si ústavnej a zákonnom garantovanej povinnej školskej dochádzky. Žalobca ďalej

poukázal na skutočnosť, že Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 77 zo dňa 05.02.2021 k
návrhu na opakované predlženie času trvania núdzového stavu v bod F. odporúča hlavnému hygienikovi
SR ods. F3 - vydať vyhlášku, ktorou sa uloží povinnosť prevádzkovateľom a zamestnávateľom vrátane
škôl a školských zariadení prijať hygienické opatrenia, a to zákazom vstupu zamestnancov alebo
iných osôb na pracoviská alebo do iných priestorov zamestnávateľa a prevádzkovateľa vrátane škôl
a školských zariadení, ak sa nepreukážu negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného

na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako ustanovuje toto uznesenie alebo
negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID 19. Úrad verejného zdravotníctva SR vydaldňa 05.02.2021 vo Vestníku vlády SR, ročník 31, čiastka 19, Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva
(ďalej v texte len „ÚVZ SR") č. 47, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia
k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov vrátane škôl a školských zariadení.

Podľa nej je prevádzkovateľ zariadenia oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do vnútorných
alebo vonkajších priestorov prevádzky predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje negatívny
výsledok na ochorenie COVID-19. Žalobca následne poukázal, že v zmysle Dohovoru o právach
dieťaťa, ako aj v zmysle Ústavy SR je garantované právo na vzdelanie, ktoré by sa malo poskytovať
v rámci možností bezplatne, pričom školský zákon a antidiskriminačný zákon ďalej ustanovuje, že

vzdelanie sa má všetkým poskytnúť za rovnakých podmienok, pričom akákoľvek forma diskriminácie
sa zakazuje. Žalobca tvrdí, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje ani ďalší právny predpis,
na základe ktorého by bol ktokoľvek povinný dať sa testovať na ochorenie covid-19. Vynucovanie
si povinnosti predložiť akýsi právne irelevantný papier o nezákonnom testovaní obyvateľstva zo
strany školského zariadenia je nielen hrubá neznalosť Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodných
dohovorov, školského zákona a ostatných zákonov, ale aj možné páchanie trestného činu nátlaku v

zmysle ustanovení § 192 odsekov 1 a4 Trestného zákona a taktiež obmedzovania osobnej slobody v
zmysle ust. § 183 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu Apartheidu a diskriminácie skupiny osôb v
zmysle ust. § 424a Trestného zákona. Podľa žalobcu nikto nie je oprávnený požadovať od ktoréhokoľvek
občana Slovenskej republiky, v tomto prípade jeho ako zákonného zástupcu dieťaťa predloženie
výsledku testu/ diagnostiky na ochorenie covid-19 a tým si podmieňovať právo na prístup k vzdelaniu.

Žiaden právny predpis platný a účinný na území Slovenskej republiky neustanovuje okruh osôb, ktorý
by bol oprávnený požadovať od občanov Slovenskej republiky výsledok testu/diagnostiky formou PCR
testu alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie covid-19, resp.
by vyžadoval od občanov preukazovať sa kdekoľvek, kedykoľvek a komukoľvek akýmkoľvek testom na
ochorenie covid-19. Žalobca ďalej dôvodil tým, že vykonanie vyššie uvedeného testu je zdravotníckym

úkonom, pričom pri jej výkone sa porušuje zákon č. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, čo
sa týka neposkytnutia poučenia o informovanom súhlase. Žalobca ďalej namietal, že certifikát vydaný
na základe tohto testu nespĺňa náležitosti upravené ust. § 86 zákona o ochrane osobných údajov.
Žalobca ďalej rozoberal rozdiely medzi uznesením a nariadením vlády, pričom poukazoval na to, že
uznesenie vlády č. 77/2021 ako aj všetky uznesenia vlády pred tým prijaté, týkajúce sa plošného

testovania s tým spojených reštrikcií sú právnymi aktmi, ktoré slúžia ako forma rozhodovania vlády SR
vo vzťahu k organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, nie sú teda normatívnymi
právnymi aktmi. Žalobca ďalej opísal rozdiely absolútnych a relatívnych ľudských práv. Žalobca ďalej
tvrdil, že Vyhláška č. 47/2021 ÚVZ SR, ktorá zmocňuje školám a školským zariadeniam aby neumožnili
na pracovisko vstup osobám bez preukázania sa negatívneho výsledku na ochorenie COVID 19 je v

priamom rozpore s dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s vyššie uvedenými čl.
ústavySR,nariadenímGDPRakoajzákonomnaochranuosobnýchúdajov,zákonníkompráceaďalšími
zákonmi. Vyhláška je všeobecne záväzný právny predpis vydávaný ministerstvami alebo ostatnými
na to zmocnenými orgánmi štátnej správy, a to na základe zákonov a v ich medziach. Je to právny
predpis nižšej právnej sily ako je zákon . Pokiaľ je vyhláška v rozpore zo zákonom, platí to čo hovorí

zákon. Ak vyhláška UVZ SR nepodlieha tvorbe v súlade s požiadavkami zákona č. 400/2015 Z. z. o
tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nemôže ísť o právny predpis,
ktorý by svojimi účinkami bol normatívnym právnym aktom zaväzujúcim fyzické alebo právnické osoby
na území SR. Obchádzanie ústavných článkov prijímaním vládnych uznesení či vyhlášok obsahujúcich
nezákonnéustanoveniajevkonečnomdôsledkuprotiústavné.Ztýchtodôvodovniejemožnépožadovať

počas núdzového stavu bez zmeny ústavného zákona, aby sa fyzické osoby kedykoľvek a komukoľvek
preukazovali výsledkami testov na COVID-19 alebo potvrdeniami o ich absolvovaní. Nie je v súlade
s ústavným právom na vzdelávanie podmieňovať účasť žiaka na prezenčnej výučbe podrobením sa
testu na Covid 19 jeho zákonného zástupcu, ktorý nemá so školou žiaden právny vzťah vo vzťahu k
vzdelaniu dieťaťa, nakoľko plniť si povinnú školskú dochádzku má len samotné dieťa, pritom tá nie

je viazaná na žiadne podmienky zákonných zástupcov, pričom školský zákon ani iný právny predpis
rovnakej právnej sily takéto niečo ani nepozná a neustanovuje. Navyše ani z uznesenia vlády č. 77/2021
nevyplýva povinnosť zákonných zástupcov sa preukázať sa negatívnym testom na ochorenie COVID
19 ako esenciálna podmienka účasti žiaka na vyučovaní prezenčnou formou. V časti C v bode 16
cit. uznesenia je iba stanovená výnimka zo zákazu vychádzania pre cestu dieťaťa do a z materskej

školy, žiaka prvého stupňa základnej školy, dieťaťa alebo žiaka špeciálnej školy do školy a školského
zariadenia, a cestu späť, ak jeden zákonný zástupca žijúci v spoločnej domácnosti sa preukáže
negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie
COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19nie starším ako 7 dní. V tomto bode už nastala zjavná zmätočnosť, nakoľko nie je tu zadefinované,
komu (akému subjektu, pri akej príležitosti) by sa takáto osoba mala preukázať negatívnym výsledkom
testu. Zároveň však vyhláška ÚVZ Č. 47/2021 v ust. § 1 ods. 2 písm. u) ustanovila výnimku z povinnosti

preukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID 19 pre vstup dieťaťa materskej
školy, žiaka prvého stupňa základnej školy, dieťaťa alebo žiaka špeciálnej školy do školy a školského
zariadenia. Tu už je možné badať zjavný vnútorný rozpor uznesenia vlády v kontexte s vyššie uvedenou
vyhláškou, pričom v samotnom uznesení vlády vláda odporučila hlavnému hygienikovi vydať vyhlášku
na konkretizáciu subjektov, oprávnených požadovať negatívny výsledok testu na ochorenie COVID 19.

Samotná vyhláška však povinnosť preukazovať sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID 19
zákonným zástupcom ako podmienku pre vstupu dieťaťa do školy neustanovuje, dokonca táto vyhláška
udelila výnimku pre žiakov od tejto povinnosti.

3. Žalobca na osvedčenie svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne dôkazy.

4. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

6. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

11. Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní

sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e)
podpis.

12. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré

bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne

súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

14. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musiabyť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje

len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej
úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Uvedené znamená, že
neodkladné opatrenie by malo byť nariadené najmä v prípade ak právo alebo právom chránený záujem
strany je ohrozený a jeho nenariadeným by strana utrpela neodvrátiteľnú a nenahraditeľnú ujmu, resp.
ujmu, na ktorej odstránenie by strana musela vynaložiť neprimerane vysoké výdavky.

16. Aj z toho dôvodu zákon vyžaduje, aby súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo okrem iného aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, resp. skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Súd však má za to, že žalobca predmetné skutočnosti opomenul riadne opísať.
Vo svojom návrhu síce uviedol, že žalovaný neumožnil vstup jeho deťom do školského zariadenia,

neuviedol však ako táto skutočnosť ovplyvňuje jeho deti, ich rozvoj a vývoj. Žalobca svoje argumenty
formuloval veľmi všeobecne, keď uvádzal, že právo na vzdelanie ako aj právo na prístup k vzdelaniu bez
diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené. Súdu nie je vôbec jasné v akom rozsahu sú jeho práva
a právom chránené záujmy žalobcu, ako aj jeho detí ohrozené, a súd preto nemá možnosť posúdiť či
uvedené ohrozenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy

pomerov strán konania (napr. z dôvodu nedostupnosti dištančného vzdelávania atď., preukázanie, že
právo detí na vzdelanie bez diskriminácie má prednosť pred právom na život a zdravie ostatných
detí a ich zákonných zástupcov). Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca na podporu svojich
argumentov nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca sa snažil svoj nárok oprieť o skutočnosť, že uznesenie
Vlády Slovenskej republiky č. 77 zo dňa 05.02.2021 ako aj Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č.

47 zo dňa 05.02.2021 sú vydané v rozpore so zákonmi a ústavou Slovenskej republiky a tým pádom
žalovaný nemá oprávnenie vyžadovať negatívny výsledok testu na ochorenie Covid-19 zákonného
zástupcu žiaka. Okresný súd však nemá právomoc skúmať súlad vyššie uvedených právnych predpisov
so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky, keďže túto právomoc má v zmysle čl. 125 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky jedine Ústavný súd Slovenskej republiky. Ďalej súd dáva žalobcovi do pozornosti,

že žalovaný nie je povinný dodržiavať len ním uvedené právne predpisy, ale aj právne predpisy,
rozhodnutia a iné pokyny vydávané Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

17. Súd po preskúmaní podania žalobcu taktiež zistil, že v podaní žalobcu chýba jasný, zrozumiteľný
a vykonateľný petit žaloby. Žalobca totiž len žiada, aby sa žalovaný zdržal protiprávneho konania,

nešpecifikuje však o aké protiprávne konanie má ísť. Žalobca tiež žiadal, aby žalovaný neobmedzoval
vstup do školského zariadenia jeho deťom, ktoré však neidentifikoval riadnym spôsobom, teda neuviedol
ichdátumnarodeniaaadresutrvaléhopobytu.Ažalobcaďalejdomáhal,abyboložalovanémunariadené
zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie
si povinnej školskej dochádzky a zároveň mu zakázané, aby zasahoval do základných práv žalobcu

a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií pre jeho deti.
Podľa názoru súdu ani tento výrok nespĺňa podmienku jasnosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti. Je
totiž formulovaný príliš všeobecne a nie je z neho jasné, presne akým konaním žalovaný zasahuje do
základných práv a slobôd žalobcu a ktorého konania sa má žalovaný zdržať, keďže žalovaný môže
zasahovať do viacerých ľudských práv a slobôd žalobcu a jeho detí, pričom nemusí ísť v každom prípade

o protiprávny zásah.

18. Keďže návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako ani jasný,

zrozumiteľný a vykonateľný petit, nemohol súd v konaní pokračovať a rozhodol sa predmetný návrh na
neodkladné opatrenie odmietnuť v zmysle § 327 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Súd tiež poučuje strany konania, že v zmysle § 8 a § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z.

o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej chorobyCOVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehota na podanie odvolania
neplynie od 19.01.2021 do 28.02.2021.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).