Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cbi/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201340
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118201340.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: LawService Recovery,

k.s., so sídlom kancelárie Pribinova 381/23, Hlohovec, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: VADUAL
LOGISTIK, spol. s r.o., so sídlom Ružová 228, Moravský Svätý Ján, IČO: 36 223 000, právne zastúpený:
LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: VADUAL SPED,
s.r.o., so sídlom Ružová 228, Moravský Svätý Ján, IČO: 46 756 914, právne zastúpený: JUDr. Ján Tóth,
advokát so sídlom Záhradnícka 151, Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.01.2018, doručenou súdu dňa 07.02.2018 domáhal určenia, že
právny úkon započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 30.11.2016 medzi spoločnosťou úpadcu
a spoločnosťou žalovaného v rozsahu 300.000 eur tak, ako vyplýva z interných dokladov úpadcu
S. s pohľadávkami žalovaného, na základe ktorého došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej
výške 300.000 eur je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
vedeným Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/41/2015 právne neúčinný; právny úkon započítania

vzájomných pohľadávok zo dňa 30.11.2016 medzi spoločnosťou úpadcu a spoločnosťou žalovaného
v rozsahu 5.748 eur tak, ako vyplýva z interných dokladov úpadcu S s pohľadávkami žalovaného,
na základe ktorého došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej výške 5.748 eur je voči všetkým
konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným Okresným súdom Trnava
pod sp. zn. 36K/41/2015 právne neúčinný. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť vrátiť plnenie v
celkovej výške 305.748 eur v prospech všeobecnej podstaty v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a tiež náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2017, sp. zn.
36K/41/2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 26/2017 zo dňa 07.02.2017, súd vyhlásil konkurz
na majetok úpadcu. Žalobca zistil z účtovnej a inej dokumentácie úpadcu, že úpadca dňa 27.07.2016
prijal od žalovaného pôžičku vo výške 300.000 eur v hotovosti do pokladne. Z účtovnej dokumentácie
úpadcu ďalej žalobca zistil, že úpadca vo svojom účtovníctve evidoval voči žalobcovi viaceré pohľadávky
v celkovej sume 305.748 eur, pričom vo fyzickej časti účtovníctva, ktorá mu bola odovzdaná úpadcom,

sa k uvedeným pohľadávkam nachádzajú len faktúry č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX,
č. XXXXXXXX, a existencia ďalších pohľadávok voči žalovanému vyplýva len z elektronickej verzie
účtovníctva. Dňa 30.11.2016 pritom došlo k započítaniu pohľadávok úpadcu voči žalovanému v celkovej
výške 305.748 eur s pôžičkou žalovaného voči úpadcovi vo výške 300.000 eur a sumou vo výške5.748 eur, ktorá predstavovala úroky z omeškania vyplývajúce z pôžičky. Dňa 30.11.2016 tak medzi
žalovaným a úpadcom došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok spolu vo výške 305.748 eur. Na
základe uvedeného žalobca zistil, že započítaním došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej výške

305.748 eur voči žalobcovi ako jeho dlžníkovi. Vymoženie tejto sumy pritom mohlo slúžiť na pomerné
uspokojenie, či už v danom čase existujúcich iných pohľadávok veriteľov úpadcu, resp. v súčasnosti na
pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu.
Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený na základe návrhu veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo notársky overené vyhlásenie úpadcu zo dňa 21.10.2016,

v ktorom úpadcu súhlasil s vyhlásením konkurzu na jeho majetok a zároveň vyhlásil, že je v zmysle
príslušných ustanovení ZKR platobne neschopný (v úpadku). To znamená, že započítanie uvedených
pohľadávokúpadcuvočižalovanémuspôžičkouaúrokmizomeškaniaznejvyplývajúcichvočiúpadcovi,
je v zmysle § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom, nakoľko úpadca v čase, kedy už bol v
úpadku uspokojil pohľadávku žalovaného. Úpadca a žalovaný poskytnutím peňažnej pôžičky vo výške
350.000 eur v hotovosti porušili § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb hotovosti,

keď medzi podnikateľmi sa zakazuje platba v hotovosti prevyšujúca sumu 5.000 eur. Okrem toho
úpadca a spoločnosť žalovaného sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) spriaznené osoby, keď konateľ
úpadcu I.. L. F. a konateľka spoločnosti žalovaného I. F. sú manželia, pričom spriaznenosť úpadcu so
spoločnosťou žalovaného rovnako vyplýva aj z Reštrukturalizačného posudku úpadcu. Právny úkon
započítania sporných pohľadávok je zvýhodňujúcim právnym úkonom, nakoľko započítaním došlo k

individuálnemu uspokojeniu žalovaného (osoby spriaznenej s úpadcom) oproti ostatným veriteľom,
pričom v čase urobenia tohto právneho úkonu si úpadca bol vedomý plurality svojich veriteľov, nakoľko
podľa schváleného reštrukturalizačného plánu bol povinný uhrádzať polročné splátky. Navyše právny
úkon započítania bol vykonaný 13 dní po začatí konkurzného konania. Úpadca tak porušil svoju
povinnosť, ktorú mu ukladá § 14 ods. 5 ZKR, keď po začatí konkurzu neobmedzil výkon svojej činnosti

na bežné právne úkony. Rovnako odporovaný právny bol uskutočnený medzi spriaznenými osobami,
čím sa v zmysle § 59 ods. 3 ZKR úpadok úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu
predpokladá. Celková výška prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze vyhlásenom na majetok
úpadcu prevyšuje 3.205.000 eur, pričom majetok zapísaný v súpise majetku podstát nebude postačovať
na uspokojenie všetkých pohľadávok v celom rozsahu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa zverejnenia v Obchodnom vestníku č.
26/2017 zo dňa 07.02.2017 bol konkurz na majetok úpadcu vyhlásený dňa 07.02.2017. V zmysle §
57 ods. 2 ZKR právo odporovať v žalobe žalobcu tvrdenému právnemu úkonu žalobcovi zaniklo dňa
07.02.2018 (streda). Podľa odôvodnenia uznesenia súdu zo dňa 18.04.2018, č.k. 36Cbi/6/2018-37

sa žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 09.02.2018 domáha určenia neúčinnosti
právnych úkonov. Na základe uvedeného tak žalovaný namieta, že žalobca doručil svoju žalobu
konajúcemu súdu v čase, kedy jeho právo odporovať, právnemu úkonu zaniklo. Okrem toho žalovaný
poukazuje na to, že započítanie je de lege lata koncipované primárne ako jednostranný právny úkon,
ktorýmjednastranazrušujevzájomnépohľadávkyvovýške,vakejsatietovzájomnekryjú.Jednostranné

započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky rovnakého druhu zaniknú započítaním v rozsahu,
v akom sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Jednostranné
započítanie ako adresovaný jednostranný právny úkon možno vykonať aj bez súhlasu, resp. aj proti
vôli druhej strany. Ak sa dlžník stane platobne neschopným, veriteľ môže jednostranne započítať aj
svoju nesplatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke dlžníka. V týchto prípadoch sa mení aj okamih

zániku pohľadávok a splatnosť tu nastáva okamihom účinnosti právneho úkonu, prostredníctvom
ktorého sa započítanie uskutočňuje (pohľadávky sa stretnú na základe tohto právneho úkonu). Sám
žalobca vo svojej žalobe uvádza, že z evidencie úpadcu zistil, že dňa 30.11.2016 malo dôjsť podľa
účtovnej evidencie úpadcu k započítaniu pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 305.748 eur
s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi vo výške 305.748 eur pozostávajúcej z krátkodobej pôžičky

vo výške 300.000 eur a zákonných úrokov z omeškania vo výške 5.748 eur) a to v zmysle tabuľky z
účtovníctva žalobcu, priloženej k žalobe. Údaje predložené žalobcom nie sú správne. Žalovaný si totiž
nezapočítaval v rozsahu sumy 5.748 eur iba zákonné úroky z omeškania, ale príslušenstvo pohľadávky
spočívajúce v zmluvne dohodnutých úrokoch vo výške 5,50 % p.a. zo sumy 350.000 eur od 04.01.2016
do 31.10.2016 (teda za 301 dní) v rozsahu 5.289,04 eur a iba z časti v zákonných úrokoch z omeškania

v sume 458,96 eur. Navyše k započítaniu došlo jednostranným právnym úkonom (jednostranným
započítacím prejavom) žalovaného zo dňa 21.11.2016, ktorý bol doručený úpadcovi dňa 21.11.2016.
Z tohto je tak zrejmé, že jednostrannému započítaniu žalovaného nebránila žiadna zákonná ani iná
prekážka. Začatie konkurzného konania nemá v zmysle § 14 ods. 5 ZKR žiadne také zákonné účinky,ktoré by žalovaného akokoľvek obmedzovali v tom, aby účinne pristúpil k jednostrannému započítaniu
vzájomných pohľadávok. Žalovaný nevie uviesť, prečo sa v účtovníctve úpadcu uvádza údaj o tom,
že k započítaniu došlo až dňa 30.11.2016, teda trinásť dní po začatí konkurzného konania, avšak

nedostatky v účtovníctve žalobcu nemožno prenášať na žalovaného. Zo žaloby je zjavné, že žalobca
ňou uplatňuje odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 59 ZoKR, teda odporuje zvýhodňujúcemu
právnemu úkonu. Zvýhodňujúcim právnym úkonom v konkurze v zmysle § 59 ods. 1 a ods. 2 ZKR je
alebo môže byť ex lege výlučne právny úkon dlžníka, teda úpadcu. Takisto v zmysle § 57 ods. 4 ZKR,
možno odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky

niektorého z veriteľov dlžníka. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že zvýhodňujúcim právnym úkonom
v zmysle konkurznoprávnej úpravy nie je, ani nemôže byť, jednostranný právny úkon inej osoby než
dlžníka; jednostrannému započítaciemu úkonu žalovaného preto nemožno odporovať v zmysle ZKR. V
rámci predmetného konania tak nie je splnená ani základná hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti
právneho úkonu (§ 57 ods. 4 ZKR), a to existencia ukracujúceho právneho úkonu. Súd len v prípade
preukázania všeobecných podmienok odporovateľnosti žalobcom tak, ako sú vymedzené v ust. § 57

ZKR, môže posudzovať aj ďalšie podmienky odporovateľnosti, ako sú vymedzené napr. aj v § 59
ZKR. Žalovaný preto namieta, že by jeho jednostranným započítaním pohľadávok došlo k ukráteniu
konkurzných veriteľov, ako aj to, že tomuto jeho právnemu úkonu možno odporovať podľa ZKR.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že konkurz na majetok Úpadcu bol v súlade s

ust. § 199 ods. 9 ZKR vyhlásený až dňa 08.02.2017. Právo odporovať právnemu úkonu v konkurze
vyhlásenom na majetok Úpadcu tak mohlo zaniknúť až dňa 08.02.2018. Nakoľko žaloba bola do
elektronickej schránky konajúceho súdu doručená už dňa 07.02.2018, žalobca uplatnil právo odporovať
právnemu úkonu pred uplynutím lehoty podľa § 57 ods. 2 ZKR. Žalobca ďalej poukazuje na to,
že podľa bodu 7.5.7 Oznámenia o zavedení dozornej správy (zverejnené v Obchodnom vestníku č.

86/2015 zo dňa 07.05.2015) bolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke podmienené písomným súhlasom
dozorného správcu, pričom podľa dostupných informácií dozorný správca takýto súhlas úpadcovi nikdy
neudelil. Žalobca zároveň uvádza, že medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim
boli uzatvorené viaceré kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným
veciam. Aj na základe týchto zmlúv boli úpadcom vystavené žalovanému faktúry, ktoré tak predstavovali

záväzokžalovanéhovočiúpadcovi.Žalobcamázato,žepôžička(vzhľadomnaokolnostijejuzatvorenia)
bola fiktívna s cieľom započítať skutočné záväzky žalovaného voči úpadcovi, čo malo za následok ich
zánik.

5. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca vo veci argumentuje zákonom

č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti tak, ak by aj došlo k jeho porušeniu, potom
je založená výlučne administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt a nijako nedopadá na
samotný záväzkový vzťah zmluvných strán. Žalobca tiež neuvádza, aké následky by neudelenie súhlasu
dozorného správcu so zmluvou o pôžičke malo vyvolávať vo vzťahu k žalobou napadnutým právnym
úkonom - jednostrannému započítaniu žalovaného. Uvedené by nanajvýš mohlo mať vplyv len na

reštrukturalizačný plán. Ak žalobca poukazuje na spriaznenosť medzi konateľom úpadcu a konateľkou,
táto skutočnosť v konaní nie je sporná. Ďalej nie je jasné, čo majú podľa žalobcu preukazovať
štyri predložené kúpne zmluvy zo dňa 25.03.2016, 15.06.2016, 30.06.2016 a 01.12.2016, ktorými sa
prevádzali medzi stranami hnuteľné veci, na základe ktorých mal úpadca žalovanému vystaviť žalobcom
neidentifikované faktúry, vystavené v neurčitom počte a čase, znejúce na žalobcom neuvedenú sumu.

Žalovanýuzatvoreniepredmetnýchštyrochzmlúvsúpadcom,ichexistenciu,akoiplnenienaichzáklade
potvrdzuje. Žalovaný sa ohradzuje voči tvrdeniu žalobcu, že Zmluva o pôžičke je iba fiktívnou zmluvou,
nakoľko o opaku a jej reálnosti svedčí nielen samotná Zmluva o pôžičke zo dňa 27.07.2016, ale tiež
evidencia v účtovníctve úpadcu, ktorú konajúcemu súdu predložil sám žalobca spolu so žalobou, z ktorej
je jednoznačné, že pôžička bola riadne evidovaná i v účtovníctve úpadcu.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi štatutárnej zástupkyne žalovaného, svedka I.. L. F. a svedkyne
Q.. L. B., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou o pôžičke zo
dňa 27.07.2016, príjmovým pokladničným dokladom č. U Oznámením o jednostrannom započítaní
vzájomných pohľadávok zo dňa 21.11.2016, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento

skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca má za to, že výsluchom svedkov I.. F., Q. B. ani
výsluchom konateľky žalovaného nebolo preukázané, či žalovaný v čase poskytnutia pôžičky úpadcovidisponoval peňažnými prostriedkami v celkovej výške 300.000 eur. Nakoľko zmluva o pôžičke je reálnou
zmluvou je nevyhnutné, aby v čase jej uzatvorenia došlo skutočne k odovzdaniu predmetu pôžičky
(v tomto prípade peňažných prostriedkov). Žalobca zároveň poukazuje na verejne dostupné účtovné

závierky žalovaného za roky 2015 a 2016, z ktorých vyplýva, že ani celková výška majetku žalovaného
(pohľadávky, zásoby, tovar a pod.) nebola vo výške 300.000 eur, čo odôvodňuje domnienku, že žalovaný
v čase poskytnutia pôžičky nielenže nedisponoval peňažnou hotovosťou vo výške 300.000 eur, ale ani
celková hodnota jeho majetku nebola vo výške 300.000 eur. Podľa uvedených účtovných závierok bol
stav pokladnice (účet 211) žalovaného spolu s ceninami (účet 213) na konci roku 2015 vo výške 122.346

eur a na konci roku 2016 vo výške 39.350 eur. Žalobca nepopiera skutočnosť, že žalovaný mohol mať
v danom čase na pokladni evidovanú hotovosť vo výške 300.000 eur, avšak vzhľadom na charakter
jeho podnikateľskej činnosti a obchodné zvyklosti je viac ako pravdepodobné, že žalovaný tieto peňažné
prostriedky použil na úhradu iných záväzkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou,
čo by malo v konečnom dôsledku za následok skutočnosť, že žalovaný nemohol úpadcovi poskytnúť
peňažné prostriedky vo výške 300.000 eur. Žalobca rozporuje reálnosť poskytnutia predmetnej pôžičky a

takisto rozporuje jednostranné započítanie pohľadávky, pretože má pochybnosť o tom, že k započítaniu
došlo jednostranným úkonom žalovaného dňa 21.11.2016, s tým, že má za to, že predmetná listina, ako
aj ďalšie listiny predložené žalovaným boli vyhotovované len dodatočne a nie v čase ako ich prezentuje
žalovaný. Pri podávaní žaloby z elektronickej podoby účtovníctva úpadcu vyplývalo, že malo dôjsť k
poskytnutiu pôžičky od žalovaného a takisto k započítaniu pohľadávok zo žalovaným, avšak na základe

ďalších listinných dokladov má žalobca za to, že išlo o fiktívne právne úkony. Až na základe výpovede
navrhnutých svedkov bude možné zistiť, či v danom prípade išlo o fiktívne právne úkony, alebo nie
a podľa toho bude možno posudzovať prípadnú odporovateľnosť, resp. neplatnosť právnych úkonov.
Žalobcovi ako správcovi pri odovzdávaní účtovníctva úpadcu neboli predložené písomné dokumenty
(jednostranné započítanie, zmluva o pôžičke, výzva na zaplatenie), čo vyvoláva dôvodné pochybnosti

o poskytnutí pôžičky.

8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu
prednesenému na pojednávaní dňa 11.10.2018 o tom, že nedokáže relevantne posúdiť, či v konaní
má uplatňovať neplatnosť právnych úkonov alebo ich neúčinnosť. Na základe žalobcom prednesenej

zmenypodstatnýchskutkovýchokolnostísažalobastalazmätočnou,čožalovanejstranebránivriadnom
uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany, porušuje zásadu kontradiktórnosti konania, ako aj samotnú
možnosť žalovaného konať pred súdom a uplatňovať svoje práva (ak sám žalobca spochybňuje samotný
predmet súdneho konania). Na uvedenú zmenu žaloby žalobcom na pojednávaní konajúci súd nijako
nezareagoval a v pojednávaní sa pokračovalo, akoby k zmene žaloby zo strany žalobcu nedošlo. Vo

vzťahu k výpovediam svedkov žalovaný poukázal na to, že svedok I.. F. spoznal Zmluvu o pôžičke zo
dňa 27.07.2016, výzvu žalovaného na zaplatenie zo dňa 11.11.2016 a oznámenie o jednostrannom
započítaní zo dňa 21.11.2016, založené v súdnom spise, pričom potvrdil, že uvedené listiny boli
vyhotovené v reálnom čase tak, ako je na nich uvedené, čím vylúčil žalobcom tvrdené podozrenie o
ich redatovaní. Pokiaľ ide o nedostatky v účtovníctve úpadcu v listinnej podobe, na ktoré sa žalobca

odvolával, svedok I.. F. určil, že úpadca odovzdal všetky účtovné doklady žalobcovi (správcovi), ktorý
si od úpadcu odviezol jeden náves účtovných dokladov úpadcu pripojený na nákladné vozidlo (tzv.
ťahač). Výpoveď svedka preto vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že dokladmi predloženými žalovaným
nedisponuje, pretože mal k dispozícii len elektronické účtovníctvo úpadcu (je preukázané, že úpadca
mu odovzdal aj účtovníctvo v listinnej podobe). Rovnako aj z výpovede svedkyne Q.. B. - účtovníčky,

vyplynulo, že žalobca by mal disponovať Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.07.2016, výzvou žalovaného
na zaplatenie zo dňa 11.11.2016 a oznámením o jednostrannom započítaní žalovaného zo dňa
21.11.2016, nakoľko uvedené doklady boli založené v účtovníctve úpadcu a žalobca si toto účtovníctvo
prevzal. Žalovaný preukazuje dokladmi zo svojho účtovníctva skutočnosť, že k pôžičke reálne došlo.
Žalovaný predložil súdu „Hlavnú knihu“ z jeho elektronického účtovníctva za obdobie od 01.01.2016 do

26.07.2016, kde v 13. riadku - účet 211001 (t.j. účet „Pokladnica“) je zjavné, že ku dňu 26.07.2016 bol
konečný zostatok na účte pokladnica vo výške 309.722,48 eur. Z elektronického účtovníctva žalovaného
predložil aj „Stav účtov“ ku dňu 26.07.2016, kde v prvom riadku je pri účte 211001, popis „pokladnica
EUR“ uvedený stav tohto účtu 309.722,48 eur, čo sa zhoduje s „Hlavnou knihou“ od 01.01.2016 do
26.07.2016. Ďalej žalovaný predložil súdu z elektronického účtovníctva žalovaného „Hlavnú knihu“ za

obdobie od 01.01.2016 do 27.07.2016, kde v riadku 13 - účet 211001 je konečný stav pokladnice ku
dňu 27.07.2016 vo výške už len 9.350,53 eur (t.j. o 300.371,95 eur nižší než deň predtým). Zároveň na
účte 378100 (účet „Iné pohľadávky“) je zjavný obrat vo výške 300.000 eur, z čoho vyplýva poskytnutie
pôžičky úpadcovi v uvedenej výške. Z elektronického účtovníctva žalovaného predložil súdu tiež „Stavúčtov“ ku dňu 27.07.2016, kedy v prvom riadku je pri účte 211001, popis „Pokladnica EUR“ uvedený
stav tohto účtu 9.350,53 eur, čo sa plne zhoduje s „Hlavnou knihou“ od 01.01.2016 do 27.07.2016. A
napokon, z elektronického účtovníctva žalovaného predložil súdu z „Pokladničnej knihy“ stranu 3, kde

v 14. riadku zdola je jednoznačné, že žalovaný poskytol dňa 27.07.2016 úpadcovi peňažné prostriedky
- pôžičku vo výške 300.000 eur. Súčasne zostatok v pokladni žalovaného je pri poslednej položke zo
dňa 26.07.2016 vo výške 309.722,48 eur a pri poslednej položke zo dňa 27.07.2016 vo výške 9.350,53
eur, čo preukazuje správnosť účtovania a súlad s „Hlavnou knihou“ a „Stavom účtov“. Samotná Zmluva
o pôžičke (čl. II.) okrem iného slúži aj ako doklad o odovzdaní a prevzatí peňažných prostriedkov

medzi stranami, keď nielen určuje povinnosť žalovaného poskytnúť úpadcovi peňažné prostriedky v
deň podpisu Zmluvy o pôžičke, ale súčasne aj preukazuje, že úpadca pôžičku od žalovaného riadne
a včas prevzal dňa 27.07.2016. Účtovným obdobím je kalendárny rok, kedy účtovná závierka sa u
žalovaného zostavuje vždy ku dňu 31. december príslušného kalendárneho roka. Účtovná závierka tak
iba v súhrne (výsledkom) vypovedá o účtovnom stave u účtovnej jednotky v období od 1. januára do
31. decembra príslušného kalendárneho roka, určujúc stav na konci kalendárneho roka. Neposkytuje

však údaj o tom, aký bol u účtovnej jednotky účtovný stav, napr. ku dňu 27.07.2016 (o to viac, ak
účtovná závierka sa nevyhotovuje ku každému jednému dňu účtovného obdobia, ale iba k poslednému
dňu). Ak preto žalobca poukazuje na stav pokladne u žalovaného podľa účtovnej závierky žalovaného
vyhotovenej ku dňu 31.12.2016, tak poukazuje na stav, ktorý existoval v pokladni žalovaného potom,
keď sa v nej peniaze poskytnuté úpadcovi ako pôžička už 158 dní nemohli nachádzať. Obdobne, ak

žalobca poukazuje na účtovnú závierku žalovaného, ktorá bola vyhotovená ku dňu 31.12.2015, ani táto
nie je spôsobilá preukázať stav, ktorý v pokladni žalovaného mal nastať až v budúcnosti.

9. Štatutárna zástupkyňa žalovaného I. F. pri svojom výsluhu uviedla, že o pôžičku 300.000 eur ju
požiadal jej manžel (štatutárny zástupca úpadcu). Peniaze mu poskytla s tým, že požičané peniaze

bude chcieť do konca roka naspäť. Peňažné prostriedky boli odovzdané vo firme na adrese D. XXX v
manželovej kancelárii, kde mala čítačku a tam mu peniaze vyplatila. Doma v trezore mala odložené v
hotovosti 309.000 eur, s tým, že išlo o peniaze z jej podnikania a niečo predtým aj dedila. Manžel chcel
300.000 eur, čiže jej tam ešte 9.000 eur zostalo. Manžel má trezor vo firme. Pokiaľ ide o nominálnu
hodnotu bankoviek, ktoré poskytla manželovi, tak boli tam 50, 100 a 500 eurovky. Predmetné peniaze

priniesla do firmy manžela v kufríku. Pri poskytnutí pôžičky bola prítomná len ona a jej manžel, pani B.
bola vo vedľajšej kancelárií.

10. Svedok I.. L. F. - štatutárny zástupca úpadcu, pri svojom výsluhu uviedol, že pôžičku obdržal v
hotovosti z rúk manželky (štatutárnej zástupkyne žalovaného) v júli 2016 a bola spísaná aj zmluva o

pôžičke. Aj keď sú manželia, išlo o značnú sumu peňazí, tak to pre istotu dali na papier. Išlo o krátkodobú
pôžičku, ktorá sa mala do konca roka vrátiť. Firma žalovaného požiadala už v novembri 2016 o vrátenie
pôžičky a následne na to bola započítaná so záväzkami, ktoré mala firma žalovaného voči firme úpadcu.
Spoločnosť úpadcu mala problémy už dlhšie a chýbali jej peniaze, tak požiadal manželku o peniaze na
prevádzku firmy úpadcu. Uviedla, že v pokladni mala zhruba 300.000 eur, tak ju požiadal, či by mu to

mohlakrátkodobopožičať.Manželkaprinieslapeniazedokancelárievkufríku,kdeichspočítalivčítačke.
Svedok ich prevzal, vyhotovili lístok na zaúčtovanie a on alebo manželka ho vzali vedľa účtovníčke.
Išlo o rôzne bankovky v nominálnej hodnote 500, 100, 50 euroviek, celkovo v sume 300.000 eur. Tieto
peniaze potom vložil do trezoru u neho vo firme v kancelárii. Peniaze boli prijaté v hotovosti, lebo im to
tak vyhovovalo. Dlhý čas svedok nevedel, že je to obmedzené, lebo predtým sa bežne zvykli poskytovať

peniaze v hotovosti. Pokiaľ ide o odovzdávanie účtovných dokladov firmy úpadcu správcovi (žalobcovi),
k odovzdávaniu dokladov došlo vo firme úpadcu spolu so správcom. V danom čase správca preberal od
firmy úpadcu aj dva ťahače s jedným návesom. Všetky dokumenty, čo boli vo firme úpadcu sa naložili
do tohto návesu, pretože toho bolo také množstvo a s týmto návesom potom správca odišiel. Zmluva
o pôžičke zo dňa 27.07.2016, oznámenie o jednostrannom započítaní zo dňa 21.11.2016 a výzva na

zaplatenie zo dňa 11.11.2016 sa uzatvárali v reálnom čase, tak ako je uvedené na predmetných listinách.

11. Svedkyňa Q.. L. B. vo svojej výpovedi uviedla, že spoločnosť úpadcu je jej bývalým
zamestnávateľom. Pokiaľ ide o firmu žalovaného, doteraz v nej vykonáva funkciu hlavnej účtovníčky. Nie
je zamestnancom firmy žalovaného, ale vykonáva pre ňu účtovné služby. Pokiaľ ide o predmet sporu,

od pána F. a pani F. dostala podklady na zaúčtovanie pohľadávky od spoločnosti úpadcu s tým, že tam
mala byť poskytnutá pôžička vo výške 300 000 eur. Prišiel za ňou pán F., bolo to vo firme úpadcu s
tým, že jej oznámil, že prebehne nejaká pôžička. Bola vo firme v tom čase ešte len krátko. Pán F. jej
povedal, aby si na intranete firmy našla nejaký vzor zmluvy o pôžičke. Svedkyňa túto zmluvu napísala,odovzdala pánovi F. a ten jej ju následne doručil podpísanú. Bolo to niekedy v júli 2016. Po podpísaní
zmluvy, zmluvu zaúčtovala. Pravdepodobne ešte v ten deň jej bolo oznámené, že prebehla transakcia,
aby to zaúčtovala aj do pokladne. Niekedy v novembri pani F. žiadala o splatenie pôžičky, to prišla za

svedkyňou poradiť sa, ako to splatenie urobiť. Svedkyňa zistila, že sú tam otvorené záväzky na jednej
aj druhej strane (na strane firmy úpadcu aj žalovaného) a zhodli sa na tom, že by bola vhodná forma
vyporiadania záväzkov jednostranným započítaním. Na intranete mali rôzne vzory, preto svedkyňa sama
vytvorila jednostranný zápočet a predložila ho pani F. s tým, že ona ho potom podpísala. Svedkyňa pri
odovzdávaní peňažných prostriedkov nebola osobne prítomná. Bolo to vo vedľajšej kancelárií pána F..

Svedkyňa odovzdávanie finančnej hotovosti nevidela, ale usudzuje to podľa toho, že počula čítačku.
Ráno odo nej chceli pán F. a pani F. vyhotovenie zmluvy o pôžičke, následne ešte v ten deň na základe
vzorov intranete vyhotovila zmluvu o pôžičke, kde len zmenila niektoré údaje. Túto zmluvu dala pánovi
F.. Podpísanú zmluvu o pôžičke jej predložili ešte v ten deň, pokiaľ však ide o poskytnutie hotovosti
toto si nie je svedkyňa istá, či nebolo až v ďalší deň. Pokiaľ ide o zaúčtovanie poskytnutia pôžičky, na
dátum si už presne nepamätá a neviem uviesť, prečo je v pokladničnej knihe uvedené zaúčtovanie až

o 2 dni neskôr, ako je dátum zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke a ďalšie dokumenty boli založené
do účtovníctva. Zmluvy sú založené v „Zmluvách“. Nebolo pravidlom, že by sa prikladali ako príloha
k účtovnému dokladu. Všetka účtovná dokumentácia bola odovzdaná správcovi, ktorý si ju odviezol.
Jednostranný zápočet bol urobený dňa 21.11.2016, avšak zaúčtovaný bol až o 9 dní preto, lebo ide o
taký druh transakcie, ktorá nespadá do DPH, a ktorá si nevyžaduje presný dátum, a preto sa vyhotovuje

až ku koncu mesiaca. Požičané peniaze sa fyzicky v trezore v kancelárii spoločnosti úpadcu, v kancelárií
pána F.. Čo sa týka spoločnosti žalovaného, svedkyňa nevedela uviesť, kde má spoločnosť žalovaného
trezor.

12. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.07.2016 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a úpadcom ako

dlžníkom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je požičanie peňazí vo výške 300.000 eur a to v hotovosti
v deň podpisu zmluvy, so zmluvným úrokom 5,50 % ročne. Zmluvné strany sa dohodli na vrátení sumy
pôžičky jednorazovo na výzvu veriteľa, najneskôr do 31.12.2016. Splatnosť pôžičky nastane momentom
doručenia výzvy dlžníkovi. bezúročná pôžička peňazí vo výške 250.000 eur. Pod textom zmluvy je
pripojený dodatok, v zmysle ktorého konateľ dlžníka (úpadcu) svojim podpisom potvrdzuje prevzatie

sumy pôžičky 300.000 eur v deň podpisu zmluvy.

13. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.10.2010 vyplýva, že dlžník (úpadca) prijal od veriteľa
(žalobcu) sumu 250.000 eur, pričom ako účel je uvedené - pôžička pre úhradu investície.

14. Podľa Oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 21.11.2016
spoločnosť žalovaného oznámila spoločnosti úpadcu jednostranné započítanie peňažných
pohľadávok úpadcu v sume 305.748 eur vyplývajúcich z faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX,
XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX,
XXXXXXXX,XXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, P P XXXXXXXX) s pohľadávkami

žalovaného v sume 305.748 eur vyplývajúcich z istiny vo výške 300.000 eur z krátkodobej pôžičky, z
dohodnutých zmluvných úrokov vo výške 5.289,04 eur a zo zákonných úrokov z omeškania vo výške
458,96 eur. Zároveň konateľ úpadcu podpisom potvrdil doručenie predmetného Oznámenia.

15. V listine „Vyhlásenie a súhlas s konkurzom“ zo dňa 21.10.2016 konateľ úpadcu vyhlasuje, že

spoločnosť úpadcu je v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii platobne neschopná.

16. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) právne úkony týkajúce sa
majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej

pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa
majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

17. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu
úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu;

právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba
toto právo písomne uznala.18. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať podľa tohto zákona
možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka.

19. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym
úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú
pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene

zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

20. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať možno tiež každému
právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol
urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane
známy.

21. Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej
strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu
úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho
dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka priamo nadobudol prospech.

23. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu
úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie
súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý
odporoval právnemu úkonu.

24. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o neúčinný
právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí,
voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť
do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u

niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto
peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

25. Podľa ustanovenia § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú

započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k
započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

26. Podľa ustanovenia § 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“) na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však

nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali
spôsobilými na započítanie.

27. Podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné

záväzky.

28. V dôsledku odporovateľných právnych úkonov dochádza k faktickému odlevu majetku z budúcej
konkurznej podstaty. Preto v prípade domáhania sa neúčinnosti takéhoto právneho úkonu je konečným
cieľom práve prinavrátenie majetkovej hodnoty do konkurznej podstaty, a to vo výške, v akej

došlo v dôsledku právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha, k odlevu majetku z
konkurznej podstaty. Povinná osoba je povinná: a) poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu
(kompenzáciu), b) vydať do konkurznej podstaty neúčinným právnym úkonom nadobudnutú vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu alebo c) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť tak,aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, keby sa neúčinný právny úkon
neurobil. Voči povinnej osobe však možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa na povinnú osobu v dôsledku
neúčinného právneho úkonu previedlo. Povinná osoba je následne oprávnená pohľadávku vzniknutú z

titulu jej plnenia pre neúčinný právny úkon prihlásiť do konkurzu.

29. Právne úkony úpadcu môžu napĺňať aj viacero skutkových podstát ukracujúcich právnych úkonov,
t.j. podľa § 58, § 59 aj podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a je na žalobcovi, z akého
zákonného dôvodu odporuje právnemu úkonu.

30. Pri rozhodovaní o žalobe súd v prvom rade posudzoval otázku zachovania lehoty na podanie
odporovacejžalobyvzmysleustanovenia§57ods.2zákonaokonkurzeareštrukturalizácii.Akovyplýva
z údajov Obchodného vestníka pod č. 26/2017, účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali v
zmysle § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dňa 08.02.2017. Žaloba bola súdu doručená
dňa 07.02.2017, na základe čoho súd konštatuje včasné podanie žaloby pri zachovaní jednoročnej

prekluzívnej hmotno-právnej lehoty.

31. Ďalej súd riešil otázku, či je naplnený hmotno-právny predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby,
a to či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka
podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

32. Žalobca v žalobe uviedol, že z účtovnej a inej dokumentácie úpadcu zistil, že úpadca prijal
od žalovaného pôžičku vo výške 300.000 eur v hotovosti do pokladne, ďalej že úpadca vo svojom
účtovníctve evidoval voči žalobcovi viaceré pohľadávky v celkovej sume 305.748 eur, že dňa 30.11.2016
došlo k započítaniu pohľadávok úpadcu voči žalovanému v celkovej výške 305.748 eur. Žalovaný tieto

tvrdenia žalobcu nerozporoval, a teda súd ich mal medzi stranami za nesporné. Medzi stranami bol
však sporný spôsob započítania vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného, keď žalobca vyjadril
pochybnosť o platnosti jednostranného započítania zo strany žalovaného.

33. Pokiaľ ide o podmienku ukrátenia veriteľov podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, táto podmienka je spojená s preukázaním toho, že právny úkon dlžníka ukrátil
uspokojenie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa teda, že v dôsledku tohto
právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená vôbec alebo
len čiastočne. Právny úkon, ktorý nespĺňa základný predpoklad ukrátenia pohľadávky niektorého z
konkurzných veriteľov, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Povinnosťou žalobcu v konaní o

určenie neúčinnosti právneho úkonu je preukázať, že právny úkon (určenia neúčinnosti ktorého sa
domáha) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúcej v čase, kedy
nastali účinky právneho úkonu. Skutočnosť ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii musí byť jednoznačne preukázaná a nemôže byť iba predpokladaná, pretože sa jedná
o základnú hmotnoprávnu podmienku, pre odporovanie právnemu úkonu. Odporovateľnosť právneho

úkonu úpadcu musí byť daná v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu.

34. Zo zhodných tvrdení strán a aj z predložených listinných dôkazov - faktúry č. XXXXXXXX,
XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, príjmový pokladničný
doklad č. U výpisy z elektronickej verzie účtovníctva úpadcu (záväzok č. S výdaj z účtu č. S záväzok

č. S výdaj z účtu č. S vyplýva, že žalovaný a úpadca mali vzájomné pohľadávky vo výške 305.748
eur. Z výsluchu štatutárnej zástupkyne žalovaného, svedkov I.. F. a Q.. B., ako aj z Oznámenia o
jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 21.11.2016 zároveň vyplýva, že k zániku
vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného došlo jednostranným započítacím prejavom žalovaného
dňa 21.11.2016.

35. Jedným zo zákonných predpokladov na určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu je, že vzájomnú
pohľadávku úpadcu a tretej osoby jednostranne započíta úpadca, nie tretia osoba. V zmysle § 57 ods. 4
ZKR možno odporovať len ukracujúcemu právnemu úkonu, ktorý vykoná úpadca. Podanou žalobou sa
žalobca domáha odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

teda odporuje zvýhodňujúcemu právnemu úkonu žalovaného. V zmysle § 57 ods. 4 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle konkurznoprávnej úpravy nie
je jednostranný právny úkon inej osoby než dlžníka. Súd len v prípade preukázania všeobecných
podmienok odporovateľnosti žalobcom tak, ako sú vymedzené v ustanovení § 57 zákona o konkurzea reštrukturalizácii, následne posudzuje aj ďalšie podmienky odporovateľnosti ako sú vymedzené napr.
aj v § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nakoľko v danom prípade došlo k zániku vzájomných
pohľadávok úpadcu a žalovaného jednostranným započítacím prejavom žalovaného, a nie úpadcu, nie

je splnená základná hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4
zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

36. Pokiaľ ide skutkové tvrdenia žalobcu o fiktívnosti poskytnutej pôžičky úpadcovi, tieto považuje súd za
zmätočné, nakoľko odporujú skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedeným v podanej žalobe a v nadväznosti

na to aj obsahu žalobného petitu, keď žalobca sa domáha určenia odporovateľnosti právnych úkonov
započítania vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu. Odporovať možno však len platnému
právnemu úkonu. V tomto smere súd poukazuje na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku
sp. zn. 25CoKR/3/2013 zo dňa 22.05.2013, kde okrem iného konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva
súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia
uspokojenia pohľadávok veriteľov. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch

právneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Úvahy o tom, či konanie dlžníka je špekulatívne a či nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo či nejde
o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona je možné len v konaní o neplatnosť právneho
úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný maximalizovať
konkurznú podstatu, musí zvážiť efektívne právne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť

sa, či podá žalobu odporovaciu alebo žalobu o neplatnosť právneho úkonu, i keď v niektorých prípadoch
sa môžu tieto inštitúty čiastočne obsahovo prekrývať.

37. Žalobca v priebehu konania uviedol, že pri podávaní žaloby z elektronickej podoby účtovníctva
úpadcu vyplývalo, že malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky od žalovaného a takisto k započítaniu pohľadávok

so žalovaným, avšak na základe ďalších listinných dokladov má žalobca za to, že išlo o fiktívne právne
úkony. Navrhnutí svedkovia mali potvrdiť, či došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky. Súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že aj po vykonaní výsluchu svedkov žalobca naďalej trval na znení žalobného petitu a
preto súd nemal dôvod viesť ďalšie dokazovanie ohľadom zisťovania skutočností, či poskytnutie pôžičky
úpadcovi zo strany žalovaného bolo fiktívne alebo reálne, a teda riešiť prípadnú absolútnu neplatnosť

právnehoúkonu-zmluvyopôžičke,resp.započítaniapohľadávok.Hocisúdprihliadaexoffonaprípadnú
absolútnu neplatnosť právnych úkonov, je potrebné in concreto rozlišovať dôvody absolútnej neplatnosti
právnych úkonov. To znamená, že je treba rozlišovať situáciu, keď je absolútna neplatnosť právneho
úkonu zrejmá bez potreby ďalšieho dokazovania a situáciu, keď je potrebné absolútnu neplatnosť
právneho úkonu tvrdiť (uniesť bremeno tvrdenia) a aj v konaní dokázať (uniesť dôkazné bremeno). V

danom prípade sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu a žalovaného, a teda
de facto nenapáda platnosť týchto úkonov. Preto viesť dokazovanie za účelom zisťovania prípadnej
absolútnej neplatnosti príslušnej zmluvy o pôžičke a následne aj započítacieho prejavu žalovaného nie
je za daných okolností pre rozhodnutie v merite veci opodstatnené.

38. S poukazom na vyššie uvedené súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom v odbore účtovníctvo,
pretože v konaní sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych úkonov, nie ich neplatnosti, teda
platnosťúkonovspornániejeaznaleckédokazovanievovzťahukposúdeniuodporovateľnostiprávnych
úkonov žalovaného nie je opodstatnené.

39. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca nepreukázal naplnenie hmotnoprávnej
podmienky odporovateľnosti sporných právnych úkonov v zmysle § 57 ods. 4 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

40. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, nakoľko pomer úspechu žalovaného v konaní je v
rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).