Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/52/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710202416
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5710202416.21

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: O. I..W..V.. , I. I. C. T.,
T. Č..X, X.: XX XXX XXX , zast. JUDr. Mariom Buksom, právne služby, s.r.o. , so sídlom v Martine, Ul.
Červenej armády 1 proti žalovanému: I. W. - K. C. I., I. I. C. D., B.. N. X v konaní o zapl. 14.261,10 €
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zamieta.

Žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Krajský súd uznesením sp.zn. 6Co 468/2013 zrušil rozsudok Okresného súdu v Martine zo dňa
24.06.2013,ktorýmbolzamietnutýnávrhžalobcunanáhraduškodyvovýške14.261,10€.Vodôvodnení
rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno,

keď nepreukázal všetky základné zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za tvrdenú škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti so zistením a vydaním motorového vozidla značky:
W. K. T. K. L. F. vlastníkom ktorého sa cítil byť . Vo svojom zdôvodnení okresný súd poukázal na
závery predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co 340/2012 zo dňa
25.03.2013 u ktorého zostal skutkový stav vo veci nezmenený. V čase ďalšieho rozhodovania naďalej
pretrvávajú povinnosti, či zaistené vozidlo orgánmi polície bolo to, po ktorom bolo vyhlásené pátranie.

Len samotné pochybnosti však neboli postačujúce. Na to, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu škody z
titulunesprávnehopostupuvzmysleust.§21Zákonač.171/1993Z.z.oPolicajnomzbore.Akbymalsúd
návrhu žalobcu vyhovieť musel by preukázať, že sa nejedná o motorové vozidlo, na ktoré bolo vyhlásené
pátranie vo F., čo však nepreukázal. Existenciu nesprávneho úradného postupu ako aj príčinnú súvislosť
medzi škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom bol pritom povinný preukázať žalobca, čo
však podľa názoru súdu neurobil a teda neuniesol dôkazné bremeno.

2.Voči tomuto rozsudku podal zákonnej lehote odvolanie žalobca. Vytýkal prvostupňovému súdu
nesprávne skutkové a právne závery. Zopakoval, že motorové vozidlo, ktoré zaistila polícia dňa
05.03.2008 bola kúpa od prvého vlastníka v D. a to bezprostredne po tom, čo bolo vyrobené. V servisnej
knižke boli údaje o pôvode a užívaní motorového vozidla a to aj za obdobie po údajnej krádeži. Okresné
riaditeľstvo policajného zboru v T. v rozpore s § 21 ods. 10 Zákona č. 171/1992 Z.z. o Policajnom zbore

vydalo motorové vozidlo údajnému vlastníkovi poisťovni Z. O. N.. Podľa údajov výrobcu automobilu
údajne malo byť motorové vozidlo vyrobené v novembri 2003 ale do evidencie motorových vozidiel vo F.
malo byť prihlásené už v apríli 2003, t.j. 6 mesiacov predtým, ako bolo vyrobené. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie okresný súd prostredníctvom spoločnosti P. zistil, že motorové vozidlo bolo evidované v
systéme registrovaných vozidiel v D. od 11.12.2003 do 29.01.2008 a teda nemohlo byť registrované a
odcudzené vo F.. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu krajský

súd zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu.3. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správne potvrdil krajský súd. Podľa neho ak by mal okresný súd vyhovieť návrhu žalobcu, ten by
musel preukázať, že sa nejedná o motorové vozidlo, na ktoré bolo vyhlásené pátranie vo F., čo však

podľa neho nepreukázal. Existenciu nesprávneho úradného postupu ako aj príčinnú súvislosť medzi
škodou a nesprávnym úradným postupom je povinný preukázať žalobca. Žalobca v danom prípade však
vecné bremeno neuniesol. Od predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu nenavrhol ani nepredložil
žiadne nové dôkazy.

4. V dôsledku odvolania žalobcu krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Podľa neho okresný súd najmä nevyhodnotil všetky účastníkmi predložené dôkazy, v
dôsledku čoho bolo aj odôvodnenie predchádzajúceho rozhodnutia nedostatočné a málo presvedčivé.
Odvolací súd vyslovil názor, že len vyslovené pochybnosti nad správnosťou polície v súvislosti s
odovzdávaním motorového vozidla vyslovene prokuratúra a konštatovanie , že polícia postupovala
minimálne predčasne na základe neúplného zistenia stavu veci boli ešte nepostačujúce na prijatie

záveru o zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu. Z toho dôvodu sa prvostupňový súd musí v ďalšom
konaní zaoberať dôkazmi a tvrdeniami predloženými jednotlivými účastníkmi konania. Aj keď zo správy
Okresnej prokuratúry R. z 06.08.2010 vyplýva, že postup polície bol minimálne predčasný a vykonaný
na základe neúplne zisteného stavu veci, z ktorého dôvodu by sa javilo, že postup polície mohol napĺňať
znaky nesprávneho úradného postupu v tom smere je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. V zmysle

§ 21 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore ako aj ustanovení trestného poriadku vyplýva, že policajt vydá
osobe, ktorej bola vec zaistená v potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci , ktorý umožňuje
zaistenú vec identifikovať. Také potvrdenie bolo vydané Obvodným oddelením Policajného zboru v T.
dňa 05.03.2008, avšak ako vyplýva z neho toto potvrdenie prevzal A. Š., ktorý nebol ani vlastníkom
ani držiteľom zaisteného motorového vozidla, ale pracovníkom spoločnosti, ktorá na tomto motorovom

vozidle vykonávala kontrolu originality. Okresný súd sa bude musieť v ďalšom konaní zaoberať ďalšou
otázkou, teda vyhodnotiť to, či žalobca vystupuje v postavení vlastníka zaisteného motorového vozidla,
ďalej bude potrebné vyhodnotiť, či polícia vydaním veci inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená
porušila ust. § 21 ods. 4 Zákona o policajnom zbore. Podľa tohto paragrafu ak sa vykonanými úkonmi
zistí, že zaistená vec patrí inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená, útvar policajného zboru túto inú

osobu písomne vyzve v lehote 90 dní po zaistení veci, aby si vec prevzal . Zo stanoviska okresnej
prokuratúry vyplýva, že zaistením veci bol na mieste zisťovať kto a na základe akého titulu uvedené
vozidlo doviezol na územie SR. Z vysvetlenia podaného A. Š., ktorý zaistil motorové vozidlo vyplýva,
že to bola spoločnosť O. O., I..W..V.., avšak zo strany polície do vrátenia veci, t.j. do 02.05.2008
táto spoločnosť nebola kontaktovaná, ani od nej nebolo požadované predloženie dokladov týkajúcich

sa predmetného vozidla. Tieto skutočnosti zostali bez povšimnutia. Ak prvostupňový súd po doplnení
dokazovania dospeje k záveru, že postup polície k zaisteniu a vydaniu motorového vozidla , ktorého
vlastníkom sa cíti byť žalobca nebol správny a napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu , bude
sa musieť následne zaoberať tým, či sú splnené ďalšie predpoklady pre prijatie záverov zodpovednosti
štátu za žalobcom tvrdenú škodu. V tejto súvislosti bude musieť žalobca preukázať príčinnú súvislosť

medzi nesprávnym úradnom postupom a uplatňovanou škodou , ktorou si žalobca uplatňuje kúpnu cenu
za motorové vozidlo majúc za to, že bol jeho vlastníkom. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu musí
preukázať žalobca.

5. Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline doplnil dokazovanie a to

predovšetkým opätovným vypočutím účastníkov a snahou vypočuť belgickými justičnými orgánmi
zástupcov spoločnosti Q. N. F. K. na konkrétne otázky, na ktoré žiadal odpoveď žalobca.

6. Žalobca na pojednávaní trval na podanom návrhu v celom rozsahu. Poukázal na to, že auto bolo
zobraté Š., ktorý je pracovník firmy, ktorá preveruje originalitu motorového vozidla. Tento podľa neho

mal aj doklady ohľadom motorového vozidla k dispozícii. V tom čase ešte bola v technickom preukaze
zapísaná pôvodná firma Q. N. F. K. ako vlastník motorového vozidla. Polícia teda v tom čase nemala ešte
žiaden listinný dôkaz o tom, kto je vlastníkom. Mala k dispozícii len faktúru. Žiadal, aby bolo vykonané
ďalšie dokazovanie a to aby bol prostredníctvom justičných dôkazov v D. vypočutý zástupca firmy ,
ktorý by mal odpovedať na otázky, kedy bolo zakúpené predmetné motorové vozidlo a v tej súvislosti

nech predloží kúpnu zmluvu, ďalej nech sa vyjadrí, či počas trvania jeho vlastníctva k motorovému
vozidlo došlo k odcudzeniu, či toto motorové vozidlo bolo dané do užívania inej osoby , či pred prevodom
vlastníckeho práva na žalobcu bolo prevedené motorové vozidlo na iný subjekt. Ďalej nech uvedie na
základe akého právneho titulu bolo prevedené vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalobcu a tiežči počas trvania jej vlastníckeho oprávnenia k motorovému vozidlu bolo toto predmetom vyšetrovania
policajného orgánu z dôvodu jeho odcudzenia. Trval na tom, že motorové vozidlo bolo nedôvodne
vydané poisťovni vo F. a nie pôvodnému vlastníkovi. Na ďalšom pojednávaní dal k nahliadnutiu faktúru,

kde je uvedený žalobca. Podľa neho mala polícia postupovať v zmysle § 21 ods. 10 Zákona o policajnom
zbore. Súdu nepredložil doklad o zaplatení faktúry, nakoľko vo firme sa menil účtovník. Poukázal na to,
že keby nebola uhradená faktúra, tak by nemohol doviesť predmetné motorové vozidlo.

7. Splnomocnenec žalovaného uviedol, že polícia postupovala správne. Zistila zo systému I., že

motorové vozidlo je kradnuté a preto motorové vozidlo vydala do cudziny. Podľa § 21 ods.10 Zákona
o Policajnom zbore mal sa vlastník prihlásiť ohľadom tohto motorového vozidla, teda mal sa prihlásiť
žalobca, keď tvrdí, že je vlastníkom motorového vozidla. V tom čase doviezol päť motorových vozidiel, z
ktorýchbolištyrivrátené.Neprejavilzáujemoďalšievozidlo.Ďalejpodľanehoaniprokurátornenamietal,
že by bol nesprávny postup zo strany polície, že by došlo k porušeniu nejakého predpisu , poukázal
len na to, že snáď konala polícia predčasne. Samotná existencia faktúry , kde je uvedený O. O. ešte

neudáva povinnosť polícii jednať s touto firmou. V technickom preukaze nebol uvedený žalobca ako
vlastník. Podľa neho je absolútne irelevantné, kto je vlastníkom motorového vozidla, nakoľko v tomto
konaní nejde o určenie vlastníckeho práva. V tomto konaní ide o to, či došlo k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany polície a či je nesprávny úradný postup v príčinnej súvislosti so škodou. Mal za to, že
nesprávnym úradným postupom so škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi neexistuje, nakoľko Policajný

zbor SR konal v zmysle zákonov o policajnom zbore. Zistil, že vozidlo je v pátraní v systéme I.. Polícia
si len plnila svoje povinnosti v zmysle Zákona o Policajnom zbore. Záver, ako to uvádzal prokurátor bol
predčasný na strane polície, čiže dalo by sa hovoriť v zmysle rozhodnutia, že došlo k nesprávnemu
postupu na strane polície a žalobcovi vznikla škoda, avšak príčinou bolo to, že vozidlo bolo ukradnuté.
Bol spáchaný trestný čin. Mohlo sa jednať o dvojičku, auto s rovnakým WIN číslom, prípadne bolo

príčinou škody to, že také niečo je. Žalovaný teda nezodpovedá za škodu , keď nie je tam príčinná
súvislosť. Žalobca si musí uplatňovať škodu voči tomu, kto ju skutočne spôsobil. Z toho dôvodu žiadal,
aby návrh žalobcu bol zamietnutý.

8. Súd sa pokúsil doplniť dokazovanie v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu a to vypočutím

zástupcu firmy Q. N. F. K. C. D. D. justičnými orgánmi čl 333, avšak bezúspešne. Neprišla žiadna
odpoveď od justičných orgánov z D., i keď súd sa o to pokúšal aj opakovaným pretlmočením do H.,
ako aj F. jazyka. V tomto smere ani po nadobudnutí účinnosti civilného sporového poriadku, teda po
01.07.2016 nenavrhol žalobca žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenie ohľadom nesprávneho
postupu zo strany polície ohľadom toho, že by týmto konaním u neho došlo ku škode.

9. Podľa § 21 ods. 10 Zákona o Policajnom zbore ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí
osobe, ktorej bola zaistená, alebo si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, tak útvar policajného zboru
uloží zaistenie veci do úschovy a odkáže tejto osobe, aby si svoj nárok na zaistenie veci uplatnili v
občianskom právnom konaní.

10. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd aj po doplnení dokazovania dospel k záveru,
že policajný zbor postupoval snáď trošku unáhlene ale k tomuto jeho konaniu v žiadnom prípade
pozitívne neprispel ani žalobca, ktorý neprejavil záujem o motorové vozidlo. V tom čase doviezol päť
motorových vozidiel , štyri už boli vrátené, o piate však neprejavil záujem . Policajný zbor správne

postupoval, i keď trocha unáhlene, keď po zistení, že sa jedná o odcudzené motorové vozidlo , čo
zistil v systéme I. zaslal toto vozidlo do F., kde bolo hlásené ako odcudzené. Súd sa stotožnil s
názorom splnomocnenca žalovaného, ktorý na pojednávaní uviedol, že ak by aj bolo určité porušenie
zo strany polície, teda nesprávny úradný postup tak podľa neho nie je tu daná príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom polície a škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Polícia prišla na to,

že vozidlo je v pátraní a postupovala v zmysle zákona. Prípadný nesprávny úradný postup zo strany
polície nebol príčinou toho, že žalobcovi vznikla škoda. Príčinou bolo to, že vozidlo bolo ukradnuté, bol
spáchaný trestný čin, prípadne sa jednalo o dvojičku áut s rovnakým WIN číslom. Za to nemôže žalovaný
niesť zodpovednosť, nakoľko medzi konaním polície a škodou nie je príčinná súvislosť. Žalobca si musí
uplatňovať škodu voči tomu, kto tieto skutočnosti spôsobil.

11. Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach stotožnil sa pritom
s vyššie uvedeným právnym názorom zástupcu žalovaného a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný.12.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleust.§255ods.1CSP,zaviazalžalobcuuhradiťžalovanému
všetky trovy konania v celom rozsahu, lebo tento mal plný úspech vo veci.

13. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP s poukazom na
ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p., nakoľko úkony, teda úhrada tlmočného bola vykonaná za účinnosti
predchádzajúceho O.s.p.. Pri rozhodovaní vychádzal z výsledku konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.