Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010238
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116010238.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanej M. S. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 28.03.2019, sp. zn. 5T/18/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.12.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej M. S., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 13.06.2015 v čase asi o 22.49 hod. v Trnave na Kollárovej ulici č. 1 v bare Tom mix pristúpila k tam

sediacemu W. T., kde využila jeho nepozornosť a z pravého zadného vrecka nohavíc, ktoré mal na sebe
oblečené, mu odcudzila finančnú hotovosť vo výške 300 Eur, občiansky preukaz, vodičský preukaz a
kartu poistenca, čím spôsobila poškodenému W. T. škodu vo výške 300 Eur,

a tohto konania sa dopustila napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo
dňa 31.03.2014 sp. zn. 3T/35/2014 právoplatným dňa 11.07.2014 uznaná vinnou zo spáchania prečinu

krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná
doba v trvaní 5 rokov.

Za to súd obžalovanej uložil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť

mesiacov). Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd
obžalovanej uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, vo
výške 300 eur.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení,

odvolanie, a to do výroku o vine, treste a náhrady škody.

Obžalovanávpísomnýchdôvodochodvolanianamieta,žesúdvTrnaveneboloboznámenýsrozsudkom
Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 3T/39/2019, kde ju súd odsúdil za zločin krádeže § 212 ods. 2
písm. e), ods. 4 písm. f) Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona a § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona, kde obžalovanej bol uložený súhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 3 roky so zaradením do stredného stupňa stráženia
a následne súd zrušil podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona rozhodnutie okresného súdu v spojení srozhodnutím krajského súdu sp. zn. 1T/48/2018 a 3To/16/2019, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu zrušil a stratil podklad. Uvádza, že svojím odvolaním oboznamuje
súd o predošlých či pokračujúcich rozhodnutiach Okresného súdu Trnava. Zároveň žiada o opakované

prejednanie veci 5T/18/2016.

Obhajkyňa obžalovanej v odôvodnení odvolania uviedla, že obžalovaná s napadnutým rozsudkom
nesúhlasí, má za to, že tento nereflektuje vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, keďže vo
veci nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutku dopustila práve

obžalovaná. Zo strany obžaloby nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukázal a to do miery,
že by neboli dané žiadne pochybnosti, že sa skutku dopustila obžalovaná. V absolútnej dôkaznej núdzi
bol navrhnutý výsluch príslušníčky PZ Mgr. G. X., ktorá ako príslušníčka PZ (aj v čase skutku ako
až doposiaľ) je osobou nie nezainteresovanou, na druhej strane nie je ani priamym a ani nepriamym
svedkom skutku. Podľa nášho názoru nie je možné takýmto spôsobom „produkovať"' dôkazy. Na
výpoveďmenovanejsvedkynetedaprihliadaťniejemožnéazožiadnehoinéhodôkazuniejestotožnená

obžalovaná ako páchateľka. Zo strany ani jedného prítomného pri skutku (či už poškodeného alebo
barmanky) k stotožneniu osoby, ktorá mala veci odcudziť, nevyplýva. V prípade pochybností, ktoré sú z
uvedeného značné, bolo potrebné postupovať podľa zásady: in dubio pro reo. Takýto súhrn dôkazov nie
je zároveň v žiadnom prípade možné považovať za jednotnú ucelenú reťaz dôkazov spôsobilú usvedčiť
obžalovanú zo spáchania skutku jej kladeného za vinu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu navrhuje, aby bol
napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 28.03.2019 sp. zn. 5T/18/2016 v celom rozsahu
podľa ust.§ 321 ods. 1 písm. b) a d) Trestného poriadku zrušený a aby odvolací súd sám vo veci rozhodol
rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, že obžalovanú podľa§ 285 písm. c) Trestného

poriadku spod obžaloby oslobodí.

Na týchto odvolacích dôvodoch zotrvala obžalovaná ako aj jej obhajca aj na verejnom zasadnutí, ktoré
tunajší súd nariadil na rozhodnutie o podanom odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovanej ako
nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré

z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovanú za vinnú.

Okresný súd v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal
s obhajobou obžalovanej. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.

Nie je pravdou, ako to tvrdí v odvolacích námietkach obhajkyňa obžalovanej, že vykonaným
dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že sa skutku dopustila práve obžalovaná. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
výpoveď svedkyne - H. K. a poškodeného - W. T., ktorí jednoznačne potvrdili, že obžalovaná sa v

čase spáchania skutku nachádzala v bare Tom mix spolu s ďalšími osobami. Aj napriek tomu, že títo
svedkovia neboli priamymi svedkami skutku, teda nevideli, že práve obžalovaná odcudzila hotovosť zo
zadného vrecka poškodeného, obžalovanú svedkovia opoznali ako osobu nachádzajúcu sa v uzavretej
časti herne s poškodeným.

Skutočnosť, že práve obžalovaná sa dopustila žalovaného skutku jednoznačne potvrdzuje kamerový
záznam z herne Tom mix vykonaný na hlavnom pojednávaní, kde je obžalovaná zachytená ako vyberá
poškodenému obsah zo zadných vreciek nohavíc. Výpoveď svedkyne - Mgr. G. X., ktorú obhajkyňa
považuje za neprípustnú, sa nedotýkala predmetného skutku, svedkyňa nebola priamym ani nepriamym
svedkom konania obžalovanej, ale vypovedala výhradne k obsahu obrazového záznamu, tak ako

to uviedol okresný súd. Svedkyňa obžalovanú pozná osobne zo služobnej praxe, a jej výpoveď sa
týkala výlučne identifikácie obžalovanej na vyššie uvedenom kamerovom zázname, pričom svedkyňa
len potvrdila identitu obžalovanej, nevypovedala ku skutku. Okresný súd sa v tomto smere správne
vysporiadal s otázkou prípustnosti výpovede tejto svedkyne.

Okresný súd dostatočne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že je možné rozhodnutie o vine obžalovanej
oprieť práve o výpovede svedkov a obrazový záznam. Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu
obžalovanej boli vykonané v súlade so zákonom a ani krajský súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil
si výrok o vine a právnom posúdení skutku z rozsudku okresného súdu.

Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanej a uložil
tejto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Správne zohľadnil priťažujúce
okolnosti a jasne vysvetlil, prečo ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, keď zohľadnil osobu
obžalovanej, možnosť jej nápravy, ale aj jej predchádzajúcu trestnú minulosť, rovnako tak správnerozhodol aj o zaradení obžalovanej na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Okresný súd sa taktiež vysporiadal s možnosťou uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu
k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.11.2018, sp. zn. 1T/48/2018. Uloženie

súhrnného trestu odňatia slobody neprichádza do úvahy ani vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu
v Trnave pod sp. zn. 3T/39/2019, na ktoré obžalovaná poukazuje vo svojom odvolaní, vzhľadom na
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.2.2016 pod sp. zn. 5T/18/2016, ktorý
nadobudol dňa 22.04.2016 účinky vyhláseného odsudzujúceho rozsudku, ktorým bol prerušený súbeh
trestných činov.

Správny je aj výrok o povinnosti obžalovanej nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovanej v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.