Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28Cbi/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201279
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118201279.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: LawService Recovery,

k.s., so sídlom kancelárie Pribinova 381/23, Hlohovec, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: VADUAL
LOGISTIK, spol. s r.o., so sídlom Ružová 228, Moravský Svätý Ján, IČO: 36 223 000, právne zastúpený:
LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: VADUAL, a.s., so
sídlom Ružová 228, Moravský Svätý Ján, IČO: 44 937 695, právne zastúpený: JUDr. Ján Tóth, advokát
so sídlom Záhradnícka 151, Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.01.2018, doručenou súdu dňa 07.02.2018 domáhal určenia, že
právny úkon započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 31.10.2016 medzi spoločnosťou úpadcu
a spoločnosťou žalovaného v rozsahu 350.000 eur tak, ako vyplýva z interných dokladov úpadcu
X s pohľadávkami žalovaného, na základe ktorého došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej
výške 350.000 eur je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
vedeným Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/41/2015 právne neúčinný; právny úkon započítania

vzájomných pohľadávok zo dňa 31.10.2016 medzi spoločnosťou úpadcu a spoločnosťou žalovaného
v rozsahu 7.700 eur tak, ako vyplýva z interných dokladov úpadcu X s pohľadávkami žalovaného,
na základe ktorého došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej výške 7.700 eur je voči všetkým
konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným Okresným súdom Trnava
pod sp. zn. 36K/41/2015 právne neúčinný. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť vrátiť plnenie v
celkovej výške 357.700 eur v prospech všeobecnej podstaty v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a tiež náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2017, sp. zn.
36K/41/2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 26/2017 zo dňa 07.02.2017, súd vyhlásil konkurz
na majetok úpadcu. Žalobca zistil z účtovnej a inej dokumentácie úpadcu, že úpadca dňa 26.01.2016
prijal od žalovaného pôžičku vo výške 350.000 eur v hotovosti do pokladne. Z účtovnej dokumentácie
úpadcu ďalej žalobca zistil, že úpadca vo svojom účtovníctve evidoval voči žalobcovi viaceré pohľadávky
v celkovej sume 357.700 eur, pričom vo fyzickej časti účtovníctva, ktorá mu bola odovzdaná úpadcom,

sa k uvedeným pohľadávkam nachádzajú len faktúry č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX,
č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č.
XXXXXXXX, a existencia ďalších pohľadávok voči žalovanému vyplýva len z elektronickej verzie
účtovníctva. Dňa 31.10.2016 pritom došlo k započítaniu pohľadávok úpadcu voči žalovanému v celkovejvýške 357.700 eur s pôžičkou žalovaného voči úpadcovi vo výške 350.000 eur a sumou vo výške
7.700 eur, ktorá predstavovala úroky z omeškania vyplývajúce z pôžičky. Dňa 31.10.2016 tak medzi
žalovaným a úpadcom došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok spolu vo výške 357.700 eur. Na

základe uvedeného žalobca zistil, že započítaním došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej výške
357.700 eur voči žalovanému ako jeho dlžníkovi. Vymoženie tejto sumy pritom mohlo slúžiť na pomerné
uspokojenie, či už v danom čase existujúcich iných pohľadávok veriteľov úpadcu, resp. v súčasnosti na
pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu.
Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený na základe návrhu veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.,

Súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo notársky overené vyhlásenie úpadcu zo dňa 21.10.2016,
v ktorom úpadcu súhlasil s vyhlásením konkurzu na jeho majetok a zároveň vyhlásil, že je v zmysle
príslušných ustanovení ZKR platobne neschopný (v úpadku). To znamená, že započítanie uvedených
pohľadávokúpadcuvočižalovanémuspôžičkouaúrokmizomeškaniaznejvyplývajúcichvočiúpadcovi,
je v zmysle § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom, nakoľko úpadca v čase, kedy už bol v
úpadku uspokojil pohľadávku žalovaného. Úpadca a žalovaný poskytnutím peňažnej pôžičky vo výške

350.000 eur v hotovosti porušili § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb hotovosti, keď
medzi podnikateľmi sa zakazuje platba v hotovosti prevyšujúca sumu 5.000 eur. Okrem toho úpadca a
spoločnosť žalovaného sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 3 ZKR spriaznenými osobami,
keď konateľ úpadcu W.. C. E. je generálny riaditeľom žalovaného a teda má možnosť uplatňovať
podstatný vplyv na riadení žalovaného. Celková výška prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze

vyhlásenom na majetok úpadcu prevyšuje 3.205.000 eur, pričom majetok zapísaný v súpise majetku
podstát nebude postačovať na uspokojenie všetkých pohľadávok v celom rozsahu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa zverejnenia v Obchodnom vestníku č.
26/2017 zo dňa 07.02.2017 bol konkurz na majetok úpadcu vyhlásený dňa 07.02.2017. V zmysle §

57 ods. 2 ZKR právo odporovať v žalobe žalobcu tvrdenému právnemu úkonu žalobcovi zaniklo dňa
07.02.2018 (streda). Podľa odôvodnenia uznesenia súdu zo dňa 18.04.2018, č.k. 28Cbi/3/2018-34
sa žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 08.02.2018 domáha určenia neúčinnosti
právnych úkonov. Na základe uvedeného tak žalovaný namieta, že žalobca doručil svoju žalobu
konajúcemu súdu v čase, kedy jeho právo odporovať, právnemu úkonu zaniklo. Okrem toho žalovaný

poukazuje na to, že započítanie je de lege lata koncipované primárne ako jednostranný právny úkon,
ktorýmjednastranazrušujevzájomnépohľadávkyvovýške,vakejsatietovzájomnekryjú.Jednostranné
započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky rovnakého druhu zaniknú započítaním v rozsahu,
v akom sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Jednostranné
započítanie ako adresovaný jednostranný právny úkon možno vykonať aj bez súhlasu, resp. aj proti

vôli druhej strany. Ak sa dlžník stane platobne neschopným, veriteľ môže jednostranne započítať aj
svoju nesplatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke dlžníka. V týchto prípadoch sa mení aj okamih
zániku pohľadávok a splatnosť tu nastáva okamihom účinnosti právneho úkonu, prostredníctvom
ktorého sa započítanie uskutočňuje (pohľadávky sa stretnú na základe tohto právneho úkonu). Sám
žalobca vo svojej žalobe uvádza, že z evidencie úpadcu zistil, že dňa 31.10.2016 malo dôjsť podľa

účtovnej evidencie úpadcu k započítaniu pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 357.700
eur s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi vo výške 357.700 eur (pozostávajúcej z poskytnutej
pôžičky vo výške 350.000 eur a úrokov z omeškania vo výške 7.700 eur) a to v zmysle tabuľky z
účtovníctva žalobcu, priloženej k žalobe. Údaje predložené žalobcom nie sú správne. Žalovaný si
totiž nezapočítaval v rozsahu sumy 7.700 eur zákonné/zmluvné úroky z omeškania, ale príslušenstvo

pohľadávky spočívajúce v dohodnutých úrokoch vo výške 5,50 % p.a. zo sumy 350.000 eur od
04.01.2016 do 31.10.2016 (teda za 301 dní) v rozsahu 15.874,66 eur, a to iba vo výške 7.700 eur.
Navyše k započítaniu došlo jednostranným právnym úkonom (jednostranným započítacím prejavom)
žalovaného zo dňa 31.10.2016, ktorý bol doručený úpadcovi dňa 31.10.2016. Z tohto je tak zrejmé,
že jednostrannému započítaniu žalovaného nebránila žiadna zákonná ani iná prekážka. Zo žaloby je

zjavné, že žalobca ňou uplatňuje odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 59 ZoKR, teda odporuje
zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Zvýhodňujúcim právnym úkonom v konkurze v zmysle § 59 ods. 1 a
ods. 2 ZKR je alebo môže byť ex lege výlučne právny úkon dlžníka, teda úpadcu. Takisto v zmysle § 57
ods. 4 ZKR, možno odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že zvýhodňujúcim právnym

úkonom v zmysle konkurznoprávnej úpravy nie je, ani nemôže byť, jednostranný právny úkon inej
osoby než dlžníka; jednostrannému započítaciemu úkonu žalovaného preto nemožno odporovať v
zmysle ZKR. V rámci predmetného konania tak nie je splnená ani základná hmotnoprávna podmienka
odporovateľnosti právneho úkonu (§ 57 ods. 4 ZKR), a to existencia ukracujúceho právneho úkonu. Súdlen v prípade preukázania všeobecných podmienok odporovateľnosti žalobcom tak, ako sú vymedzené
v ust. § 57 ZKR, môže posudzovať aj ďalšie podmienky odporovateľnosti, ako sú vymedzené napr. aj v §
59 ZKR. Žalovaný preto namieta, že by jeho jednostranným započítaním pohľadávok došlo k ukráteniu

konkurzných veriteľov, ako aj to, že tomuto jeho právnemu úkonu možno odporovať podľa ZKR.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že konkurz na majetok úpadcu bol v súlade s
ust. § 199 ods. 9 ZKR vyhlásený až dňa 08.02.2017. Právo odporovať právnemu úkonu v konkurze
vyhlásenom na majetok úpadcu tak mohlo zaniknúť až dňa 08.02.2018. Nakoľko žaloba bola do

elektronickej schránky konajúceho súdu doručená už dňa 07.02.2018, žalobca uplatnil právo odporovať
právnemu úkonu pred uplynutím lehoty podľa § 57 ods. 2 ZKR. Žalobca ďalej poukazuje na to, že
podľa bodu 7.5.7 Oznámenia o zavedení dozornej správy (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2015
zo dňa 07.05.2015) bolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke podmienené písomným súhlasom dozorného
správcu, pričom podľa dostupných informácií dozorný správca takýto súhlas úpadcovi nikdy neudelil.
Žalovaný tiež poukazuje na nadštandardné vzťahy medzi úpadcom a žalovaným, keď tu existuje

dôvodný predpoklad, že W.. C. E., resp. úpadca naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť v pôvodnom
rozsahu, avšak prostredníctvom žalovaného. Okrem toho, že žalovaný a úpadca sú spriaznenými
osobami je nesporné, že žalovaný vykonáva totožnú podnikateľskú činnosť ako úpadca, a to dokonca v
priestorochúpadcu,shnuteľnýmivecamiúpadcuaspraktickytotožnýmobchodnýmmenom.Podobnosť
obchodných mien žalovaného (VADUAL, a.s.) a úpadcu (VADUAL LOGISTIK, spol. s r.o.) tak nie je

náhodná. Žalobca zároveň uvádza, že medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim
boli uzatvorené viaceré kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným
veciam. Aj na základe týchto zmlúv boli úpadcom vystavené žalovanému faktúry, ktoré tak predstavovali
záväzokžalovanéhovočiúpadcovi.Žalobcamázato,žepôžička(vzhľadomnaokolnostijejuzatvorenia)
bola fiktívna s cieľom započítať skutočné záväzky žalovaného voči úpadcovi, čo malo za následok ich

zánik.

5. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že úpadca
prevzal do pokladne od žalovaného peňažné prostriedky ako pôžičku, je v konaní medzi stranami
nesporným. Žalovaný však uvádza, že pôžičku poskytol úpadcovi v hotovosti a tento ju aj prijal už dňa

04.01.2016, pričom okolnosť, že u úpadcu bola zaúčtovaná až o niečo neskôr, teda dňa 26.01.2016, už
nie je vecou žalovaného, ale ide o internú záležitosť úpadcu. Vo vzťahu k obmedzeniu vyplývajúcemu
zo zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti tak, ak by aj došlo k jeho porušeniu,
potom je založená výlučne administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt a nijako nedopadá
na samotný záväzkový vzťah zmluvných strán. Žalobca tiež neuvádza, aké následky by neudelenie

súhlasu dozorného správcu so zmluvou o pôžičke malo vyvolávať vo vzťahu k žalobou napadnutým
právnym úkonom - jednostrannému započítaniu žalovaného. Uvedené by nanajvýš mohlo mať vplyv len
na reštrukturalizačný plán. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu o tom, že W.. C. E. má u žalovaného
kvalifikovanú účasť a teda, že ide o spriaznenú osobu so žalovaným. Pán W.. C. E. nie je spriaznenou
osobou so žalovaným, nakoľko tento je vo vzťahu k žalovanému iba v pozícii „poradcu predsedu

predstavenstva žalovaného“ v rámci ekonomického oddelenia žalovaného, kedy v rámci organizačnej
štruktúry žalovaného nevykonáva ani len funkciu jeho vedúceho zamestnanca. Taktiež vzťahy medzi
úpadcom a žalovaným sú štandardné obchodné vzťahy. Tvrdenie žalobcu o tom, že „žalovaný vykonáva
totožnú podnikateľskú činnosť ako úpadca, v priestoroch úpadcu, s hnuteľnými vecami úpadcu a
prakticky s totožným obchodným menom“ nezakladá spriaznenosť úpadcu a žalovaného. Žalovaný

nevyužíva na svoju podnikateľskú činnosť žiadne hnuteľné veci, ktoré by patrili úpadcovi. Pre existenciu
spriaznenosti podľa § 9 ZKR nie je dostatočná ani žalobcom tvrdená podobnosť obchodných mien
žalovaného a úpadcu. Navyše, žalovaný má za to, že obchodné mená žalobcu a úpadcu si nie
sú podobné. Ďalej nie je jasné, čo má podľa žalobcu preukazovať šesť kúpnych zmlúv zo dňa
28.10.2016,31.10.2016,14.10.2016,31.10.2016,14.10.2016a14.10.2016,ktorýmisaprevádzalimedzi

stranamipredmetykúpy,nazákladektorýchmalúpadcažalovanémuvystaviťžalobcomneidentifikované
faktúry, vystavené v neurčitom počte a čase, znejúce na žalobcom neuvedenú sumu. Žalovaný
uzatvorenie predmetných 6 zmlúv s úpadcom, ich existenciu, ako i plnenie na ich základe potvrdzuje.
Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že tieto kúpne zmluvy boli uzatvorené počas obdobia dvoch
týždňov, keď bol úpadca platobne neschopný, pričom vyhlásenie úpadcu zo dňa 21.10.2016 o jeho

platobnej neschopnosti považuje za jednostranné a toto spochybňuje. Žalovaný navyše nemal možnosť
a ani dôvod zisťovať, či úpadca bol alebo nebol v danom čase platobne neschopný. Žalobca je
povinný preukázať, že jednostranným započítaním pohľadávok zo strany žalovaného došlo k ukráteniu
uspokojenia niektorého (konkrétneho) z konkurzných veriteľov úpadcu. Zároveň platí, že jednostrannézapočítanie žalovaného nie je právnym úkonom dlžníka (úpadcu), ktorému by bolo možné v konkurze
odporovať.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi štatutárneho zástupcu žalovaného (W.. C. E.), svedka W.. C. E.
a svedkyne Bc. C. T., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou o pôžičke
zo dňa 04.01.2016, príjmovým pokladničným dokladom č. G., Oznámením o jednostrannom započítaní
vzájomných pohľadávok zo dňa 31.10.2016, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že spornou otázkou v konaní je existencia, resp. spôsob
započítania pohľadávok úpadcu a žalovaného v celkovej výške 357.700 eur. Nakoľko žalovaným
predložené dokumenty (Oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a Zmluva o pôžičke) nie
sú súčasťou účtovnej dokumentácie, ktorou žalobca ako správca úpadcu disponuje, má za to, že ich
existencia (najmä v čase vykonania zápočtu pohľadávok) je otázna. Žalobca pri posudzovaní právnych

úkonov úpadcu s ohľadom na ich odporovateľnosť vychádzal z dostupnej účtovnej dokumentácie.
Rovnako spôsob predkladania dôkazov žalovaným vyvoláva pochybnosti o ich pravdivosti, nakoľko
tieto sú predkladané postupne s ohľadom na vyjadrenia žalobcu. Zo strany Úpadcu (v mene ktorého
koná W.. C. E.) boli žalobcovi ako správcovi predložené viaceré dokumenty, pri ktorých existuje
dôvodný predpoklad, že tieto boli spísané dodatočne (antidatované). Uvedené tak odôvodňuje záver, že

dokumentácia predložená žalovaným môže byť vytvorená alebo pozmenená účelovo, s cieľom zabrániť
vysloveniu neúčinnosti právneho úkonu zápočtu príslušným súdom.

8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že medzi sporovými stranami nie je sporná existencia
pohľadávok úpadcu celkovo vo výške 357.700 eur, ani existencia pohľadávky žalovaného, ktorá bola do

výšky 357.700 eur započítaná s pohľadávkou úpadcu dňa 31.10.2016. Rovnako nesporným je skutkové
tvrdenie žalobcu, že z účtovnej a inej dokumentácie úpadcu zistil, že úpadca prijal od žalovaného
pôžičku vo výške 350.000 eur v januári 2016 a nesporným je aj skutkové tvrdenie, že dňa 31.10.2016
došlo k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného v dôsledku započítania. Žalobca v konaní
rozporuje samotný započítací právny úkon, ktorým došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok úpadcu

a žalovaného, pretože žalobca tvrdí, že k započítaniu došlo na základe iného právneho úkonu, a to
buď dohodou úpadcu a žalovaného alebo jednostranným započítaním vykonaným úpadcom, napriek
tomu, že žalobca nepredložil žiadny tzv. „protidôkaz“ Okrem toho sám žalobca v žalobe uvádza, že
dňa 31.10.2016 došlo k započítaniu pohľadávok úpadcu voči žalovanému v celkovej výške 357.700
eur s pôžičkou žalovaného voči úpadcovi vo výške 350.000 eur a sumou vo výške 7.700 eur, ktorá

predstavovala úroky z omeškania vyplývajúce z Pôžičky. S ohľadom na to je zjavné, že započítací
úkon nemohol byť antidatovaný, keď bol riadne a včas ešte v roku 2016 zachytený v účtovníctve
úpadcu, čo tvrdí aj sám žalobca. Žalovaný akékoľvek antidatovanie alebo dodatočné spisovanie listín
odmieta. Vyjadrenie žalobcu je mätúce, ak na jednej tvrdí, že podľa účtovníctva úpadcu dňa 31.10.2016
k započítaciemu úkonu došlo, na druhej strane započítací prejav označuje za antidatovaný z dôvodu,

že v účtovníctve úpadcu absentuje. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom štatutárneho
orgánu žalovaného a dvoch svedkov bolo preukázané, že spoločnosť žalovaného poskytla úpadcovi
dňa 04.01.2016 krátkodobú pôžičku vo výške sumy istiny 350.000 eur v hotovosti v sídle žalovaného v
J., ktorú úpadca prevzal a súčasne došlo k podpisu Zmluvy o pôžičke vyhotovenej úpadcom. V zmysle
§ 3 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve je účtovným obdobím žalovaného kalendárny rok. S

ohľadomnauvedenéžalobcazostavilúčtovnúzávierkuzaobdobiejanuár2015aždecember2015,kedy
ide o účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce momentu poskytnutia pôžičky úpadcovi (t.j. ide o
obdobie štyroch dní pred poskytnutím pôžičky). Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2015 vyplýva, že
na strane jeho aktív bol dostatočný majetok, kedy ku dňu 31.12.2015 mal žalovaný peniaze - hotovosť vo
výške 359.963 eur. Z elektronického účtovníctva žalovaného „Hlavná kniha“ z obdobia od 01.01.2016 do

03.01.2016 je zjavné, že v prvom riadku v poradí pri účte 211100 (účet „Pokladnica“) je konečný zostatok
k 03.01.2016 v sume 359.962,71 eur. Súčasne z elektronického účtovníctva žalovaného „Stav účtov“
ku dňu 03.01.2016 v zhode s Hlavnou knihou vyplýva, že v pokladnici žalovaného bol k uvedenému
dňu stav: 359.962,71 eur. Ďalej z elektronického účtovníctva „Hlavná kniha“ žalovaného z obdobia od
01.01.2016 do 04.01.2016, kde je vidieť, že počiatočný stav pokladne bol 359.962,71 eur a konečný

stav 9.962,71 eur, teda znížený o sumu 350.000 eur, kedy v časti účtu 378100 (účet „Iné pohľadávky“)
je zjavné, že z pokladne žalovaného „odišlo“ 350.000 eur, a to práve dňa 04.01.2016, ako pôžička
poskytnutá úpadcovi. Okrem toho výpis „Stav účtov“ žalovaného ku dňu 04.01.2016 preukazuje, že
k uvedenému dňu bola v pokladni žalovaného už iba suma 9.962,71 eur. Napokon aj „Pokladničnákniha“ žalovaného z obdobia od 01.01.2016 do 31.12.2016 preukazuje poskytnutie pôžičky úpadcovi
dňa 04.01.2016 z pokladne žalovaného. Z účtovníctva žalovaného je preto reálnosť pôžičky evidentná
ako i to, že žalovaný mal reálne peňažné prostriedky na jej poskytnutie. Napokon konštatovanie žalobcu

na pojednávaní zo dňa 18.10.2018, pred položením otázky svedkovi W.. E., prečo žiadal od žalovaného
peniaze, keď mal v pokladni 334.607,52 eur bola zavádzajúca, pretože podľa zverejnenej účtovnej
závierky úpadcu mal tento ku dňu 31.12.2015 v pokladni sumu nižšiu o cca 105.583,52 eur.

9. Štatutárny zástupca žalovaného W.. C. E. pri svojom výsluhu uviedol, že s pánom E. sa poznajú asi

15 rokov, súd dobrí známi. Pán E. ho poprosil o pôžičku, lebo mal problémy vo firme. Svedok mu vyšiel v
ústretyaposkytolmupôžičku.Detailyotom,načopotrebujepánE.pôžičkuspolunerozoberali.Peňažné
prostriedky boli odovzdané, v J., v sídle firmy Acosta (predchádzajúci názov žalovaného).Vo firme mali
trezor a z neho tie peniaze svedok vybral, prepočítal ich. Keď potom prišiel pán E., vybral ich svedok
zo šuflíka, položil na stôl a znova ich prepočítali. Podpísali tam zmluvu o pôžičke, asi až po prepočítaní
peňazí. V zmluve je napísané, že bola podpísaná v C. D. I. preto, lebo pán E. ju odtiaľ doniesol. Suma

350 000 eur bola v pokladni, išlo o peňažné prostriedky z predchádzajúceho podnikania, ktoré mali
naakumulované v trezore. Pri odovzdávaní peňažných prostriedkov nebol prítomný okrem toho nik iný.
Peňažné prostriedky prepočítali na čítačke, ktorú mali v kancelárii. Stav finančných prostriedkov, ktorý
mali v trezore sa zhodoval so stavom v účtovníctve, ktorý mali mať na pokladni. V pokladni držali taký
vysoký obnos peňazí, keby bolo treba niečo vyplatiť. Nemajú bežne v pokladni takúto hotovosť, ale

stane sa.

10. Svedok W.. C. E. - štatutárny zástupca úpadcu, pri svojom výsluhu uviedol, že pána E. pozná už asi
10 rokov, stále sú priatelia. V súčasnosti sa ho pán E. občas pýta na nejaké rady ohľadom záležitostí
týkajúcich sa firmy žalovaného. Na otázku, prečo na webovej stránke spoločnosti žalovaného v januári

2018 bolo uvedené meno svedka s funkciou generálny riaditeľ v časti „vedenie spoločnosti“, svedok
uviedol, že to zrejme „zmrvil“ zamestnanec, ktorý má na starosti webovú stránku spoločnosti, pričom
svedok nikdy nevykonával funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti žalovaného. K riešeniu pôžičky s
pánom E. došlo koncom roka 2015, kedy svedok zisťoval, či by mu nemohol poskytnúť pôžičku. Pôžičku
mupánE.poskytolvjanuári2016apotompánE.vystavilkoncomrokaalebovoktóbri2016jednostranný

zápočet. Bolo potrebné zaplatiť nejaké záväzky ohľadom miezd a leasingov prevádzky podniku a takisto
v súvislosti s plnením reštrukturalizačného plánu. V tom čase svedok dúfal, že sa ešte podarí zachrániť
prevádzku podniku úpadcu. Pri bežnej komunikácií s pánom E. sa opýtal, či má k dispozícii 350.000 eur.
Bavili sa ako kamaráti o rôznych veciach. Pán E. odovzdal peniaze v J., v sídle firmy Acosta. Prebehlo to
tak, že tam svedok prišiel, pán E. tam už bol a sedel za stolom. Svedok priniesol zmluvu, pán E. potom

vytiahol peniaze na stôl zo šuflíku. Prepočítali ich, podpísali zmluvu, ešte chvíľu o niečom rozprávali a
potom svedok odišiel. Následne svedok prišiel do svojej firmy, peniaze som dal do trezoru. Zmluvu dal
účtovníčke na zaúčtovanie, ale nebola tam vtedy. Dal to teda medzi dokumenty, ktoré boli pripravené
na zaúčtovanie. Poskytnuté peniaze svedok použil na splátky sporiteľni asi 200 000 eur, a ďalej išlo
na mzdy. Boli v tom čase v omeškaní so splátkami podľa reštrukturalizačného plánu. Zmluvu o pôžičke

pripravoval svedok. V zmluve je uvedené miesto podpisu C. D. I., lebo keď svedok pripravoval zmluvu,
tak tam uviedol C. D. I. a nezamýšľal sa nad tým. Pokiaľ ide o účtovnú dokumentáciu, úpadca odovzdal
správcovi všetko, čo mali. Svedok nevie uviesť, prečo by správca (žalobca) nemal mať k dispozícii
zmluvu o pôžičke ani jednostranné započítanie, lebo si prechádzali celú účtovnú dokumentáciu, ktorej
bol celý kamión.

11. Svedkyňa J.. C. T. vo svojej výpovedi uviedla, že je bývalou účtovníčkou úpadcu a súčasnou
účtovníčkou žalovaného. Čo sa týka pôžičky, vtedy ešte nepracovala vo firme (úpadcu). Približne v
polovici januára 2016 bola na pohovore vo firme úpadcu, pretože firma mala hlavného účtovníka, avšak
ten bol dlhodobo práceneschopný a potrebovali účtovníka s nástupom ihneď. Avšak ona nemohla

okamžite nastúpiť, pretože ešte bola zamestnaná u predchádzajúceho zamestnávateľa. Dohodli sa s
pánom E., že zatiaľ budem chodiť do firmy raz za týždeň a pomáhať s účtovníctvom. Oficiálne začala
pracovať pre firmu úpadcu až v máji 2016. V čase od januára 2016 do mája 2016 tam mala veľké
množstvo účtovných dokladov na zaúčtovanie a medzi nimi bola aj predmetná zmluva o pôžičke. V
októbri 2016 prišiel do firmy pán E., ktorý tam zvykol niekedy chodievať a požiadal ju, či by vedela robiť

účtovníctvo aj pre spoločnosť žalovaného a požiadal ju, či by som mohla pripraviť podklady na zápočet.
Svedkyňa to teda pripravila. Následne sa to jednostranne započítalo a podklady dala pánovi E., on ten
jednostranný zápočet podpísal, na základe čoho sa to zaúčtovalo. Účtovníctvo pre žalovaného začala
svedkyňa robiť od októbra 2016, vtedy sa aj presunulo sídlo spoločnosti. Pri poskytnutí pôžičky nebolaprítomná, pretože u úpadcu vtedy ešte nepracovala. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, prečo sa príjmový
pokladničný doklad vystavil až 28.11.2016, keď pôžička bola poskytnutá v januári 2016. Podstatný je
dátum účtovného prípadu, ktorý je v predmetnom PPD uvedený (t.j. 26.01.2016). Pán E. za ňou prišiel

s pokynom na jednostranné započítanie a ona pripravila podklady. Povedal jej, že je zmluva o pôžičke a
svedkyňa mala pozrieť nejaké záväzky, ktoré sa dajú započítať, teda čo s čím sa dá započítať. Svedkyňa
mu dala prehľad faktúr, ktoré sa dali započítať, následne vyhotovila listinu o jednostrannom zápočte,
ktorýpotomdalapánoviE.napodpis.PánE.hopodpísal.PánaE.vspoločnostižalovanéhorobíporadcu
pánovi E., občas sa objaví v spoločnosti. Pôvodne jej bol predložený len jednostranný zápočet popísaný

pánom E., čo jej ako účtovníčke stačí a následne pán E. doniesol predmetný zápočet podpísaný aj
pánom E.. V čase zaúčtovania tam bol určite podpis pána E., no nespomínala si, či tam bol vtedy aj
podpis pána E.. Pokiaľ ide o účtovníctvo spoločnosti úpadcu, toto bolo určite kompletne celé odovzdané
správcovi.

12. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2016 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a úpadcom ako

dlžníkom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je požičanie peňazí vo výške 350.000 eur a to v hotovosti
v deň podpisu zmluvy, so zmluvným úrokom 5,50 % ročne. Zmluvné strany sa dohodli na vrátení sumy
pôžičky jednorazovo na výzvu veriteľa, najneskôr do 31.10.2016. Splatnosť pôžičky nastane momentom
doručenia výzvy dlžníkovi. Pod textom zmluvy je pripojený dodatok, v zmysle ktorého konateľ dlžníka
(úpadcu) svojim podpisom potvrdzuje prevzatie sumy pôžičky 350.000 eur v deň podpisu zmluvy.

13. Z príjmového pokladničného dokladu č. G zo dňa 26.01.2016 vyplýva, že dlžník (úpadca) prijal od
veriteľa (žalobcu) sumu 350.000 eur, pričom ako účel je uvedené - prijatá krátkodobá pôžička.

14. Podľa Oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.10.2016

spoločnosť žalovaného oznámila spoločnosti úpadcu jednostranné započítanie peňažných pohľadávok
úpadcu v sume 357.700 eur s pohľadávkami žalovaného v sume 357.700 eur vyplývajúcich z istiny vo
výške 350.000 eur zo zmluvy o pôžičke a z časti zmluvných úrokov vo výške 7.700 eur . Zároveň konateľ
úpadcu podpisom potvrdil doručenie predmetného Oznámenia.

15. V listine „Vyhlásenie a súhlas s konkurzom“ zo dňa 21.10.2016 konateľ úpadcu vyhlasuje, že
spoločnosť úpadcu je v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii platobne neschopná.

16. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) právne úkony týkajúce sa

majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa
majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

17. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu

úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu;
právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba
toto právo písomne uznala.

18. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať podľa tohto zákona

možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka.

19. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym
úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú

pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene
zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

20. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať možno tiež každému

právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol
urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane
známy.21. Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej
strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu
úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho
dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka priamo nadobudol prospech.

23. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu
úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie
súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý
odporoval právnemu úkonu.

24. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o neúčinný
právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí,
voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť
do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u

niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto
peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

25. Podľa ustanovenia § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú

započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k
započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

26. Podľa ustanovenia § 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“) na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však

nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali
spôsobilými na započítanie.

27. Podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné

záväzky.

28. V dôsledku odporovateľných právnych úkonov dochádza k faktickému odlevu majetku z budúcej
konkurznej podstaty. Preto v prípade domáhania sa neúčinnosti takéhoto právneho úkonu je konečným
cieľom práve prinavrátenie majetkovej hodnoty do konkurznej podstaty, a to vo výške, v akej

došlo v dôsledku právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha, k odlevu majetku z
konkurznej podstaty. Povinná osoba je povinná: a) poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu
(kompenzáciu), b) vydať do konkurznej podstaty neúčinným právnym úkonom nadobudnutú vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu alebo c) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť tak,
aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, keby sa neúčinný právny úkon

neurobil. Voči povinnej osobe však možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa na povinnú osobu v dôsledku
neúčinného právneho úkonu previedlo. Povinná osoba je následne oprávnená pohľadávku vzniknutú z
titulu jej plnenia pre neúčinný právny úkon prihlásiť do konkurzu.

29. Právne úkony úpadcu môžu napĺňať aj viacero skutkových podstát ukracujúcich právnych úkonov,

t.j. podľa § 58, § 59 aj podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a je na žalobcovi, z akého
zákonného dôvodu odporuje právnemu úkonu.

30. Pri rozhodovaní o žalobe súd v prvom rade posudzoval otázku zachovania lehoty na podanie
odporovacejžalobyvzmysleustanovenia§57ods.2zákonaokonkurzeareštrukturalizácii.Akovyplýva

z údajov Obchodného vestníka pod č. 26/2017, účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali v
zmysle § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dňa 08.02.2017. Žaloba bola súdu doručená
dňa 07.02.2017, na základe čoho súd konštatuje včasné podanie žaloby pri zachovaní jednoročnej
prekluzívnej hmotno-právnej lehoty.31. Ďalej súd riešil otázku, či je naplnený hmotno-právny predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby,
a to či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka

podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

32. Žalobca v žalobe uviedol, že z účtovnej a inej dokumentácie úpadcu zistil, že úpadca prijal
od žalovaného pôžičku vo výške 350.000 eur v hotovosti do pokladne, ďalej že úpadca vo svojom
účtovníctve evidoval voči žalobcovi viaceré pohľadávky v celkovej sume 357.700 eur, že dňa 31.10.2016

došlo k započítaniu pohľadávok úpadcu voči žalovanému v celkovej výške 357.700 eur. Žalovaný tieto
tvrdenia žalobcu nerozporoval, a teda súd ich mal medzi stranami za nesporné. Medzi stranami bol
však sporný spôsob započítania vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného, keď žalobca vyjadril
pochybnosť o platnosti jednostranného započítania zo strany žalovaného.

33. Pokiaľ ide o podmienku ukrátenia veriteľov podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, táto podmienka je spojená s preukázaním toho, že právny úkon dlžníka ukrátil
uspokojenie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa teda, že v dôsledku tohto
právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená vôbec alebo
len čiastočne. Právny úkon, ktorý nespĺňa základný predpoklad ukrátenia pohľadávky niektorého z
konkurzných veriteľov, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Povinnosťou žalobcu v konaní o

určenie neúčinnosti právneho úkonu je preukázať, že právny úkon (určenia neúčinnosti ktorého sa
domáha) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúcej v čase, kedy
nastali účinky právneho úkonu. Skutočnosť ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii musí byť jednoznačne preukázaná a nemôže byť iba predpokladaná, pretože sa jedná
o základnú hmotnoprávnu podmienku, pre odporovanie právnemu úkonu. Odporovateľnosť právneho

úkonu úpadcu musí byť daná v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu.

34. Zo zhodných tvrdení strán a aj z predložených listinných dôkazov - faktúry č. XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, zmluva o
pôžičke zo dňa 04.01.2016, príjmový pokladničný doklad č. G výpisy z elektronickej verzie účtovníctva

úpadcu (záväzok č. X., výdaj z účtu č. X záväzok č. X výdaj z účtu č. X vyplýva, že žalovaný a
úpadca mali vzájomné pohľadávky vo výške 357.700 eur. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného,
svedkov W. E. a J.. T., ako aj z Oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo
dňa 31.10.2016 zároveň vyplýva, že k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného došlo
jednostranným započítacím prejavom žalovaného dňa 31.10.2016.

35. Jedným zo zákonných predpokladov na určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu je, že vzájomnú
pohľadávku úpadcu a tretej osoby jednostranne započíta úpadca, nie tretia osoba. V zmysle § 57 ods. 4
ZKR možno odporovať len ukracujúcemu právnemu úkonu, ktorý vykoná úpadca. Podanou žalobou sa
žalobca domáha odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

teda odporuje zvýhodňujúcemu právnemu úkonu žalovaného. V zmysle § 57 ods. 4 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle konkurznoprávnej úpravy nie
je jednostranný právny úkon inej osoby než dlžníka. Súd len v prípade preukázania všeobecných
podmienok odporovateľnosti žalobcom tak, ako sú vymedzené v ustanovení § 57 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, následne posudzuje aj ďalšie podmienky odporovateľnosti ako sú vymedzené napr.

aj v § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nakoľko v danom prípade došlo k zániku vzájomných
pohľadávok úpadcu a žalovaného jednostranným započítacím prejavom žalovaného, a nie úpadcu, nie
je splnená základná hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4
zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

36. Pokiaľ ide skutkové tvrdenia žalobcu spochybňujúce poskytnutie pôžičky úpadcovi (tvrdenia o
dodatočnej úprave a antidatovaní listín predložených žalovaným), tieto považuje súd za zmätočné,
nakoľko odporujú skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedeným v podanej žalobe a v nadväznosti na
to aj obsahu žalobného petitu, keď žalobca sa domáha určenia odporovateľnosti právnych úkonov
započítania vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu. Odporovať možno však len platnému

právnemu úkonu. V tomto smere súd poukazuje na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku
sp. zn. 25CoKR/3/2013 zo dňa 22.05.2013, kde okrem iného konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva
súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia
uspokojenia pohľadávok veriteľov. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkochprávneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Úvahy o tom, či konanie dlžníka je špekulatívne a či nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo či nejde
o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona je možné len v konaní o neplatnosť právneho

úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný maximalizovať
konkurznú podstatu, musí zvážiť efektívne právne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť
sa, či podá žalobu odporovaciu alebo žalobu o neplatnosť právneho úkonu, i keď v niektorých prípadoch
sa môžu tieto inštitúty čiastočne obsahovo prekrývať.

37. Žalobca v priebehu konania uviedol, že pri podávaní žaloby z elektronickej podoby účtovníctva
úpadcu vyplývalo, že malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky od žalovaného a takisto k započítaniu pohľadávok
so žalovaným, avšak na základe ďalších listinných dokladov má žalobca za to, že išlo o účelovo
pozmenené a antidatované listiny. Navrhnutí svedkovia mali potvrdiť, či došlo k reálnemu poskytnutiu
pôžičky. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj po vykonaní výsluchu svedkov žalobca naďalej trval
na znení žalobného petitu a preto súd nemal dôvod viesť ďalšie dokazovanie ohľadom zisťovania

skutočností, či poskytnutie pôžičky úpadcovi zo strany žalovaného bolo fiktívne alebo reálne, a
teda riešiť prípadnú absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o pôžičke, resp. započítania
pohľadávok.Hocisúdprihliadaexoffonaprípadnúabsolútnuneplatnosťprávnychúkonov,jepotrebnéin
concreto rozlišovať dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov. To znamená, že je treba rozlišovať
situáciu, keď je absolútna neplatnosť právneho úkonu zrejmá bez potreby ďalšieho dokazovania a

situáciu, keď je potrebné absolútnu neplatnosť právneho úkonu tvrdiť (uniesť bremeno tvrdenia) a aj
v konaní dokázať (uniesť dôkazné bremeno). V danom prípade sa žalobca domáha odporovateľnosti
právnych úkonov úpadcu a žalovaného, a teda de facto nenapáda platnosť týchto úkonov. Preto viesť
dokazovanie za účelom zisťovania prípadnej absolútnej neplatnosti príslušnej zmluvy o pôžičke a
následne aj započítacieho prejavu žalovaného nie je za daných okolností pre rozhodnutie v merite veci

opodstatnené.

38. Súd tiež dodáva, že napriek žalobcom tvrdenej spriaznenosti žalovaného a úpadcu v zmysle § 9 ods.
1 písm. c) v spojení s ods. 3 ZKR prostredníctvom osoby W. C. E., ktorý ako konateľ spoločnosti úpadcu
mal byť zároveň poverený vedením spoločnosti žalovaného v pozícii generálneho riaditeľa, nebola táto

skutočnosť v konaní preukázaná. Spriaznenosť žalovaného a úpadcu mala vyplývať z webovej stránky
žalovanéhozodňa23.01.2018,kdebolouvedené,žeW.E.jepoverenývedenímspoločnostižalovaného
vpozíciigenerálnyriaditeľ.Svedokajžalovanýpopreli,žebysvedokvykonávalvspoločnostižalovaného
funkciugenerálnehoriaditeľa.Zwebovejstránkyspoločnostižalovanéhovyhotovenejdňa10.09.2018už
vyplýva, že W.. E. vykonáva funkciu poradcu predsedu predstavenstva v rámci ekonomického oddelenia

žalovaného.Žalobcanapreukázanieskutočnostiospriaznenostižalovanéhoaúpadcunenavrholžiadne
ďalšie dôkazy. Zo samotných údajov na webovej stránky žalovaného nemá súd dostatočne preukázané,
že by W.. E. bol niekedy poverený v spoločnosti žalovaného vedením spoločnosti, a keďže žiadne ďalšie
návrhy na vykonanie dokazovania v tomto smere žalobca nenavrhol, neuniesol v danom smere ani
dôkazné bremeno o spriaznenosti žalovaného a úpadcu. Súd sa v tomto smere zároveň stotožňuje s

argumentáciou žalovaného, že ani prípadné užívanie hnuteľných vecí úpadcu vo vlastníctve žalovaného
a ani podobnosť obchodných mien žalovaného a úpadcu nezakladajú záver o spriaznenosti spoločnosti
žalovaného a úpadcu podľa § 9 ZKR.

39. S poukazom na vyššie uvedené súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom v odbore účtovníctvo,

pretože v konaní sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych úkonov, nie ich neplatnosti, teda
platnosťúkonovspornániejeaznaleckédokazovanievovzťahukposúdeniuodporovateľnostiprávnych
úkonov žalovaného nie je opodstatnené.

40. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca nepreukázal naplnenie hmotnoprávnej

podmienky odporovateľnosti sporných právnych úkonov v zmysle § 57 ods. 4 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, nakoľko pomer úspechu žalovaného v konaní je v
rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).