Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117247864
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:6117247864.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:36613843,protižalovaným:X./.X.A.,S..XX.XX.XXXX,
N. M. S. XXX/XX, XXX XX M.F., X./. H. A., S.. XX.XX.XXXX, N. M. W. XX, XXX XX R., N..Č.. M. U.
XXX, XXX XX X., Č. R., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Vladimír Poch, advokát so sídlom

Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 7.182,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.11.2017 a postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 16.07.2019 sa domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 7.182,15 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.047,47 Eur od 23.04.2016 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 so žalovanými uzatvoril dňa
15.03.2006 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovaným
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných

prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a
vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka

„zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy a tak
postupca podaním zo dňa 18.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.02.2015, pričom
vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 7.182,15 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo

výške 5.047,47 Eur, z riadneho úroku vo výške 929,00 Eur, z úroku z omeškania vo výške 1.205,68
Eur a z poplatkov vo výške 0,00 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovanábankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní po
postúpenípohľadávkydodnešnéhodňavykonalinasledujúceúhrady:0Eur.Žalovanásumapredstavuje
sumu vo výške 7.182,15 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.047,47 Eur, z

neuhradeného úroku vo výške 929,00 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 1.205,68 Eur, z
neuhradených poplatkov vo výške 0,00 Eur. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 23.04.2016, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.Nazákladezmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejpodľa§524anasl.zákonač.40/1964
Zb.Občianskehozákonníkazodňa22.04.2016medzipostupcomSlovenskásporiteľňa,a.s.ažalobcom,

postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným.

2. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 08.08.2019 uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola
postupcom vyhlásená podaním zo dňa 18.02.2015, pričom postup, ktorý postupca pri vyhlasovaní
mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
Postupcapodanímzodňa20.01.2015vyzvalkúhradeomeškanýchsplátokvlehote15dníkdobrovoľnej

úhrade pohľadávky, t.j. v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukazuje na skutočnosť,
že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovuje § 92 ods. 8 zákona
o bankách. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň
bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu

omeškaných splátok a to: 1/ výzvou zo dňa 20.01.2015, 2/ výzvou označenou ako „oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 18.02.2015, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky. Na
základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že

zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách a porušeniu
bankového tajomstva.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 20.12.2019 k žalobe uviedli, že zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky: poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za správu; vyhlásenie

dlžníka prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa
s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov; okamžitá splatnosť záväzkov; právne vzťahy
podľa zmluvy sa spravujú Obchodným zákonníkom. Žalovaní zároveň z opatrnosti vzniesli námietku
premlčania. Posledná splátka 18.07.2014, zosplatnené 18.02.2015 - neprevzaté, návrh na začatie
konania bol podaný dňa 19.07.2018. S poukazom na § 101, § 103 v spojení s § 54a Občianskeho

zákonníka nemožno vymáhať premlčané spotrebiteľské nároky.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.01.2020, na ktoré riadne a včas predvolal právneho
zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaných, pričom obaja sa zúčastnili pojednávania.

5.1. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa 29.01.2020 k námietke premlčania
vznesenej žalovanými uviedol, že dňa 20.02.2014 mala byť vykonaná posledná splátka žalovaných za
úver vo výške 54,28 Eur a od tohto dátumu začína zročnosť pre nezaplatenie splátky, pričom poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/288/2016. Ak išlo o splátku splatnú 20.02.2014,
začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaných. Trojročná premlčacia doba

zosplatnenia dlhu tak uplynula dňom 20.02.2017. Žalobný návrh bol podaný 11.07.2017, pričom nárok
mal byť uplatnený do 20.02.2017, teda došlo k uplatneniu po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
5.2. Právny zástupca žalobcu k námietke premlčania vznesenej žalovanými na pojednávaní konanom
dňa 29.01.2020 uviedol, že veriteľ zosplatnil úver pre neuhradenie splátky splatnej v novembri 2014. V
zmysle výkladu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo veriteľa na zosplatnenie jednotlivých splátok

zaniká, resp. opätovne vzniká a účelom uvedeného ustanovenia zákona nebolo, aby veriteľ ihneď po
neuhradení jednej splátky pristupoval k zosplatneniu celého úveru.

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to: zmluvy o splátkovom
úvere, všeobecných obchodných podmienok, produktových obchodných podmienok, obchodných

podmienok, sadzobníka poplatkov a náhrad, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s
fotokópiami poštových zásielok, zmluvy o postúpení pohľadávok, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávok, pokusu o zmier, prehľadu transakcií, poslednej výzvyna zaplatenie omeškaných splátok úveru s fotokópiami poštových zásielok, výpisu z účtu, ako aj ďalším
spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

7. Zo zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 15.03.2006 medzi spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako bankou
a veriteľom so žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi vyplýva, že jej predmetom bol úver na
kúpu nehnuteľnosti vo výške 500.000,- Sk, ktorý bol poskytnutý veriteľom dlžníkom jednorázovo
bezhotovostne a ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 249 mesačných splátkach po 3.626,00 Sk, prvá

splátka splatná dňa 20.04.2006, ďalšie splátky splatné k 20. dňu kalendárneho mesiaca, konečná
splatnosť dňa 20.12.2026. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba fixná 1 rok 6,10 % ročne v deň
uzatvorenia zmluvy.

8. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade úver riadne a včas nesplácali, pričom
poslednú splátku úveru vykonali dňa 20.02.2014 v sume 54,28 Eur. Ďalšie splátky úveru zo strany

žalovaných neboli vykonané.

9. Z listu zo dňa 20.01.2015 označeného ako „Posledná výzva na zaplatenie omeškaných splátok úveru
pred začatím dražby nehnuteľnosti“ vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila obom žalovaným,
že k 20.01.2015 eviduje omeškané splátky vo výške 1.382,82 Eur, pričom k uvedenému dátumu sú v

omeškaní so splácaním úveru 334 dní. Žalovaní boli vyzvaní k okamžitej úhrade omeškaných splátok
úveru, najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaní boli žalobcom upozornení, že v prípade ak
nedôjde k uhradeniu omeškaných splátok úveru v stanovenom termíne, Slovenská sporiteľňa, a.s.
vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru.

10. Z listu zo dňa 18.02.2015 označeného ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“
vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu
6.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok s účinnosťou od 01.01.2015 a zároveň oznámil, že
banka vyhlásila ku dňu 17.02.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Vyzvala žalovaných
pohľadávku zo zmluvy o úvere vo výške 14.436,12 Eur uhradiť do 15 dní.

11. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 22.04.2016 uzatvorenej medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že došlo k
postúpeniu pohľadávky voči žalovaným, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, zo spoločnosti
Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu.

12. Z listu zo dňa 28.04.2016 označeného ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ vyplýva, že
Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
uzatvorenej dňa 22.04.2016 postúpila pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXXX žalobcovi.

13. Z listu žalobcu označeného ako „Pokus o zmier“ zo dňa 18.08.2017 adresovaného obom žalovaným
vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných k zaplateniu dlžnej sumy v celkovej výške 7.716,49 Eur najneskôr
do 25.08.2017 s tým, že v prípade jej neuhradenia, bude nútený pristúpiť k uplatneniu pohľadávky na
príslušnom súde.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

16. Podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov.17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, tento zákon ustanovuje niektoré podmienky podnikania1) významné pre ochranu spotrebiteľa,
úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov2)

alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prípadoch, keď k plneniu
dochádza na území Slovenskej republiky. Na ostatné prípady sa vzťahuje vtedy, ak súvisí plnenie s

podnikateľskou činnosťou prevádzkovanou na území Slovenskej republiky.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim podnikateľ,4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,
c) výrobcom ten, kto
1. má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu
Európskej únie a výrobok vyrobil, obnovil, upravil, alebo ten, kto sa ako výrobca na výrobku označil,

uviedol na výrobku svoju ochrannú známku, iný rozlišovací znak, alebo osoba podieľajúca sa na
dodávateľskom reťazci, ktorej činnosť môže ovplyvniť bezpečnostné vlastnosti výrobku,
2. ak výrobca nemá sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky alebo na území iného
členského štátu Európskej únie, za výrobcu sa považuje splnomocnený zástupca výrobcu so sídlom na
území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu Európskej únie,

3. ak splnomocnený zástupca výrobcu osoby uvedenej v druhom bode neexistuje, za výrobcu sa
považuje osoba, ktorá výrobok do jedného z členských štátov Európskej únie doviezla,
d) dovozcom podnikateľ, ktorý doviezol výrobky do Slovenskej republiky zo štátu, ktorý nie je členským
štátom Európskej únie,
e) dodávateľom každý ďalší podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal

predávajúcemu výrobky,
f) výrobkom každá hnuteľná nová, použitá alebo upravená vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo
inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá, aj v rámci poskytnutia služby, je určená
na ponuku spotrebiteľovi alebo v prípade ktorej možno rozumne predpokladať, že ju bude spotrebiteľ
používať, ak sa táto vec dodáva v rámci podnikateľskej činnosti za odplatu alebo bezodplatne. Výrobkom

je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. Za
výrobok sa považuje aj elektrina a plyn určené pre spotrebiteľa,
g) službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa
osobitných predpisov.4a)
h) závažným rizikom závažné ohrozenie života, zdravia alebo majetku spotrebiteľa, aj keď nemá

bezprostredný účinok, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah orgánov verejnej správy.

20. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

21. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa
primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

27. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana

výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

28. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

29. Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.

30. Súd o veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 C.s.p.), ku ktorému dospel na
základe výsledkov vykonaného dokazovania (§ 185 a nasl. C.s.p.) a zároveň v zmysle § 151 ods. 1
C.s.p. považoval za nesporné aj skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu

spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako bankou a veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi
bola dňa 15.03.2006 uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou právny predchodca
žalobcu poskytol dlžníkom úver na kúpu nehnuteľnosti vo výške 500.000,00 Sk. V zmluve sa dlžníci
zaviazali splatiť poskytnutý úver v 249. mesačných splátkach po 3.626,00 Sk, pričom prvá splátka bola
splatná dňa 20.04.2016, ďalšie mesačné splátky k 20. dňu v mesiaci a posledná splátka dňa 20.12.2026.

32. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy o splátkovom úvere ako spotrebiteľskú
zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 15.03.2006 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 150/2004 Z.z., ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu
zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa

§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Na
uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Nepochybne zmluva o splátkovom úvere je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochranespotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zároveň súd konštatuje, že z písomných podaní a
ústnych prednesov na pojednávaní tak zo strany žalobcu ako žalovaných vyplýva, že medzi stranami
nebolo sporné, že sa v predmetnom konaní jedná o spotrebiteľský spor.

33. Súd v ďalšom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od zmluvy o

postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom, na základe ktorej malo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v konaní na žalobcu.

34. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávky je obsiahnutá v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Avšak vzhľadom na skutočnosť, že postupcom pohľadávky bola Slovenská sporiteľňa a.s. teda banka v
zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak postúpenie pohľadávky sa okrem ustanovení

Občianskeho zákonníka riadi aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd preto musel posúdiť,
či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad
rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk
na iné subjekty. Súd má za to, že § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje výnimky z bankového
tajomstva, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt.

35. Súd zastáva právny názor, že postúpiť bankovú pohľadávku zákon o bankách umožňuje iba 1./ v tej
časti, ktorá je po splatnosti, 2./ iba po písomnej výzve na splnenie, 3./ výzva musí byť zo strany banky, 4./
omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Aplikujúc § 92 ods. 8 zákona o bankách má súd
zato,žespôsobilýmpredmetompostúpeniapohľadávkyzostranybankymôžebyťlenpohľadávkaalebo

časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu celého neuhradeného
úveru zo zmluvy o splátkovom úvere, tak ako to vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
22.04.2016 (odsek 11. odôvodnenia), musel by pôvodný veriteľ, t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s. pred
postúpením pohľadávky na súčasného žalobcu ako veriteľa zosplatniť úver podľa § 565 v spojení s §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

36. Žalobca v konaní za účelom preukázania splnenia podmienok zosplatnenia úveru jeho právnym
predchodcom, predložil súdu výzvu na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 20.01.2015 (odsek 9.
odôvodnenia) a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.02.2015 (odsek 10.
odôvodnenia). Zároveň žalobca na pojednávaní konanom dňa 29.01.2020 (odsek 5.2. odôvodnenia)

tvrdil, že k zosplatneniu úveru došlo v dôsledku neuhradenia splátky úveru splatnej v mesiaci november
2014 a keďže žalovaní uvedené skutkové tvrdenie výslovne nepopreli, súd postupom podľa § 151 ods.
1 C.s.p. uvedené skutkové tvrdenie žalobcu považoval za nesporné.

37. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ

mohla voči žalovaným ako dlžníkom uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil žalovaných v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pôvodný veriteľ
pristúpil k zosplatneniu úveru pre neuhradenie splátky splatnej v mesiaci november 2014. Keďže zo
zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že jednotlivé mesačné splátky boli splatné k 20. dňu kalendárneho

mesiaca, tak predmetná novembrová splátka bola splatná dňa 20.11.2014. Aby pôvodný veriteľ platne
zosplatnil úver v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, k zosplatneniu
úveru pre neuhradenie splátky splatnej dňa 20.11.2014 mohol pristúpiť po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, t.j. po 20.02.2015. Z oboznámených listinných dôkazov však vyplýva,
že pôvodný veriteľ síce listom zo dňa 20.01.2015 upozornil dlžníkov na možnosť uplatnenia práva podľa

§ 565 Občianskeho zákonníka, avšak úver zosplatnil už dňa 17.02.2015 ako to vyplýva z listu zo dňa
18.02.2015, t.j. pred uplynutím trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa
20.11.2014.

38. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania

dodržania zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka jeho právnym
predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. pri zosplatnení úveru Vzhľadom k uvedenému má súd za
to, že zosplatnenie úveru Slovenskou sporiteľňou, a.s. listom zo dňa 18.02.2015 je absolútne neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, keďže nebolo vykonané v súlade s § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že dňa 17.02.2015 nenastalo zosplatnenie
úveru, tento je naďalej „živým“ úverom, ktorého splatnosť končí až dňa 20.12.2026. Pokiaľ Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi a to bez toho,

aby došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8
zákonač.483/2001Z.z.obankách.Keďžekudňupostúpeniapohľadávkynebolsplatnýcelýúver,banka
nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu. Vzhľadom na uvedené
je predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 22.04.2016 neplatným právnym úkonom v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka a to pre rozpor so zákonom.

39. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatnenej
pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade, teda žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na
jej uplatňovanie a z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

40. Keďže súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd sa už nezaoberal

samotným nárokom uplatneným v podanej žalobe, ako aj ďalšou procesnou obranou žalovaných.

41.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade mali mal plný úspech vo veci a preto im súd priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške týchto trov konania bude v

súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).