Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5620200023.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaTurzuačlenov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,
so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. P. XXX, t. č. bytom I. XXX/X, Z., o zaplatenie 15.779,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6Csp/1/2020-122 zo dňa 30. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- eur zastavil a vo
výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.679,26 eur spolu s úrokmi z omeškania 5 %
ročne zo sumy 17.364,92 eur od 22.11.2018 do 19.12.2018, zo sumy 17.197,59 eur od 20.12.2018 do
16.01.2019,zosumy16.960,54eurod17.01.2019do31.01.2019,zosumy16.949,56eurod01.02.2019
do 20.02.2019, zo sumy 16.712,51 eur od 21.02.2019 do 15.03.2019, zo sumy 16.475,46 eur od

16.03.2019 do 18.04.2019, zo sumy 16.238,41 eur od 19.04.2019 do 17.05.2019, zo sumy 16.001,36
eur od 18.05.2019 do 18.06.2019, zo sumy 15.764,31 eur od 19.06.2019 do 21.08.2019, zo sumy
15.527,26 eur od 22.08.2019 do 22.10.2019, zo sumy 15.448,24 eur od 23.10.2019 do 21.11.2019, zo
sumy 15.373,17 eur od 22.11.2019 do 01.06.2020, zo sumy 15.323,17 eur od 02.06.2020 do 14.07.2020,
zo sumy 15.273,17 eur od 15.07.2020 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 175,-
eur, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku, pričom omeškanie čo i len s jednou splátkou má za následok zročnosť celého dlhu.

Výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku IV. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. V danom prípade mal preukázané, že žalobca, ako veriteľ, uzatvoril so
žalovanou, ako dlžníčkou, dňa 31.07.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 309655 5 01, predmetom
ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 20.000,- eur na preklenutie obdobia, kým dlžník splní
všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, kde okrem iného bola
dojednaná úroková sadzba medziúveru 4,69 % ročne. Zmluvný vzťah posúdil ako spotrebiteľský, na
ktorý primárne použil ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.

V súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s čl. X. bod 10.1 Zmluvy o medziúvere žalobca požiadal žalovanú
o zaplatenie celej pohľadávky pre neplatenie splátok, na základe čoho žalovanej vznikla povinnosť
vrátiť žalobcovi poskytnutý úver, ktorý ku dňu zosplatnenia (21.11.2018) predstavoval sumu 17.364,92
eur. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru došlo k spojeniu oboch účtov, t. j. účet medziúveru aúčet stavebného sporenia a prostriedky na účte stavebného sporenia žalobca započítal na úhradu
nesplatenejčastiúveru.Keďžežalovanáčiastočneuhradiladlhdozačatiakonaniavovýške1.991,75eur
a po začatí konania uhradila dvoma platbami sumu 100,- eur, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi spolu

15.679,26 eur, t. j. na úhradu úveru sumu 15.273,17 eur a na dlžné úroky z úveru ku dňu zosplatnenia
406,09 eur, nakoľko mal za to, že Zmluva o medziúvere obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto vyhovel žalobe aj v časti nezaplatených zmluvne
dojednaných úrokov z medziúveru vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške
406,09 eur. Zároveň žalobcovi v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z. priznal úroky z omeškania 5 % z dlžnej istiny od vzniku omeškania až do zaplatenia
zohľadniac jednotlivé úhrady žalovanej po zosplatnení úveru. Žalobca napriek tomu, že žalobu zobral
späť v časti istiny 100,- eur, neupravil výšku žalobného nároku, a preto žalobu v časti istiny 50,- eur
zamietol. V zmysle ust. § 145 ods. 1, 2 CSP a § 146 ods. 1 CSP vzhľadom na dispozičné právo
žalobcu, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 100,- eur zobral späť, konanie v tejto časti zastavil. Čo
sa týka dojednaných zmluvných úrokov z úveru vo výške 4,69 % ročne s poukazom na ust. § 503

Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žalobcovi prislúchajú zmluvne dojednané úroky z úveru vo
výške 4,69 % ročne len do zosplatnenia úveru, t. j. do 21.11.2019. Po zosplatnení úveru nastal stav,
kedy žalovaný, ako dlžník, už nemal právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, takže
veriteľ nemôže inkasovať úroky, pretože tieto by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov
dlžníkom, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 4ÚS 476/2012 zo dňa 18. 09. 2012.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo/42/2020 vyplýva, že v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom
plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Žalobca si však v konaní taký nárok neuplatnil, a
preto na základe uvedeného potom zamietol žalobu v časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať zmluvné
úroky z úveru vo výške 4,69 % ročne od vzniku omeškania až do zaplatenia. Ako nedôvodný posúdil

aj nárok žalobcu, pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania 5 % ročne aj z úrokov z úveru uplatnených,
a aj priznaných, v sume 406,09 eur od 19.12.2018 do zaplatenia. Občiansky zákonník, ani Obchodný
zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad
omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky (úrokov z úveru - Rc/5/2006). Preto zamietol
žalobu aj v časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania zo sumy 406,09 eur od 22.11.2018 do

zaplatenia. Podľa ust. § 232 ods. 3, 4 CSP akceptoval návrh žalobcu a povolil žalovanej na zaplatenie
dlžnej sumy s príslušenstvom splátky po 175,- eur mesačne, splatné vždy k 25. dňu v mesiaci. O trovách
konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalobcovi, ktorý mal v časti istiny úspech takmer v plnom
rozsahu (súd zamietol žalobu iba v časti istiny 50,- eur, ktorú žalobca neodpočítal po tom, ako ohľadne

tejto sumy zobral žalobu späť).

2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti III. výroku, ktorým súd žalobu
vozvyškuzamietolatozdôvodu,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci, keď mu nepriznal jeho nárok na zmluvné úroky za úver po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku III. zmenil, alternatívne aby
ho v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že uplatnený nárok veriteľa na zmluvný úrok za úver od poskytnutia peňažných prostriedkov
až do ich reálneho vrátenia (nie len do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) vyplýva priamo z
Obchodného zákonníka a nevylučujú ho ani žiadne ustanovenia § 52 a nasl. OZ, či ustanovenia iného

právnehopredpisuprijatéhonaochranuspotrebiteľa.Poukazovalpritomnaust.§497,§502a§503ObZ
a ust. § 13 ods. 3, § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník
povinný uvedenú povinnosť splniť. Zmena podmienok potom spočíva v tom, že sa celá pohľadávka stáva
splatnou na žiadosť veriteľa bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Mal za to, že dlžník má platiť

úroky za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom poukázal na iné rozhodnutia
krajských súdov a Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020.

3) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj v súvisiacom výroku
o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o čiastočnomzastavení konania (I.), ako aj vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.679,26
eur spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach (II.), odvolaním nenapadnutými, ponechal rozsudok
nedotknutý.

5) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalobca, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je
potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď odvolateľ neuviedol také skutočnosti, ktorými by sa súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. §
220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných

skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.

6) Z odvolania žalobcu je zrejmé, že tento sa domáha zmeny, resp. zrušenia rozhodnutia v časti,
v ktorej mu súd prvej inštancie nepriznal nárok na zmluvný úrok po tom, ako došlo k zosplatneniu
úveru. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil, že

dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do vyhlásenia predčasnej splatnosti.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný
fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnil, neznamená, že
jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto časť rozhodnutia kladené.

7) Odvolaciemu súdu je známa odlišná rozhodovacia prax súdov vo vzťahu k otázke kumulácie zmluvne
dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po predčasnom zosplatnení úveru, nakoľko v súčasne
právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané

postupy veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do
okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi
v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Veriteľ týmto svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav,
v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných/poskytnutých finančných
prostriedkov. Zosplatnením úveru nastáva situácia, kedy dochádza k zániku pôvodne dojednaných

ustanovení zmluvy o úvere, čím sa podstatným spôsobom zmenia podmienky zmluvy. Rozhodujúcim
je právny stav vytvorený veriteľom. V jeho dôsledku na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie
obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda veriteľ
sám rozhodol, že dlžník už nie je oprávnený užívať po dohodnutú dobu finančné prostriedky, ktoré mu
boli poskytnuté formou úveru a nastala povinnosť ich vrátiť v ním stanovenej lehote, nie je dôvod, aby

platila dohoda týkajúca sa dĺžky a podmienok poskytnutého úveru len v časti platenia dohodnutého
príslušenstva. Aj toto príslušenstvo je viazané na hlavný záväzok. Jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu
zosplatnenia. Od prvého dňa omeškania spotrebiteľa s takýmto plnením ide svojim charakterom o
protiprávny stav. S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú

výhradne sankcie. Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu
len na stav lege artis, t. j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných
podmienok zmluvy o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento
účel definované kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z.

8) Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za
čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom
v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z
omeškania.

9) Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,
z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania vzmysle § 369 Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický,
pretože v opačnom prípade by na ťarchu žalovaných (ako spotrebiteľov) dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú

nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v konaní) aj v danom prípade. Išlo by o
právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia
úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo; naproti tomu spotrebiteľom
by neboli garantované nijaké práva, ktoré im plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou.

10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná mala v ňom úspech, mala by mať aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zo spisového
materiálu však nevyplynuli trovy odvolacieho konania žalovanej, a preto jej súd nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).