Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/128/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610205202
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3610205202.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421 proti povinnému: Z. D., bytom T. nad H. č. XX, o
vymoženie 1.456,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske zo dňa 31. januára 2012, č.k. 4Er/588/2010 - 22, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 a s
poukazom na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že oprávnený sa návrhom zo dňa 13.08.2010 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre

vymoženie sumy 1.456,49 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom v Bratislave zo dňa 10.06.2010, sp. zn. SR 04710/10, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol
právoplatnosť dňa 06.07.2010 a vykonateľnosť dňa 09.07.2010. Dôvodil, že exekučný súd využil
oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci
preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho

názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2010 sp. zn. II ÚS
545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,
ako aj bez návrhu. Uviedol, že súd doplnil dokazovanie výsluchom povinného, z ktorého zistil, že

zmluvu o úvere s oprávneným uzatvoril, keď bol vo finančnej tiesni a peniaze použil na vyplácanie
mesačných nákladov na domácnosť. Nepoužil ich na podnikanie ani o nich neúčtoval v účtovníctve.
Podpísalsíce,žepeniazeboliposkytnuténavýkonpodnikania,aleurobiltaklenpreto,žetonepovažoval
za dôležité. Súrne potreboval peniaze, ktoré aj ihneď použil na zaplatenie nájomného za byt. Údaje do
formulára zmluvy vypísala zamestnankyňa oprávneného, údaje zo živnostenského registra sú v zmluve
len preto, že v tom čase uviedol, že je živnostník. Netvrdil ani nechcel peniaze na účely podnikania,

na podnikanie ich nepotreboval a ani nepoužil. Súd prvého stupňa mal za to, že oprávnený a povinný
uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Označenie v zmluve, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, súd považoval za účelové. Uviedol, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že skutočný účel uzavretia zmluvy bol finančná tieseň povinného,
ktorý potreboval prostriedky na financovanie chodu vlastnej domácnosti. Účel poskytnutia finančných
prostriedkov vypísala v zmluvnom formulári zamestnankyňa oprávneného, pričom tento nie je v súlade

so skutočnou vôľou povinného. Súd sa neuspokojil s formálnym označením účelu zmluvy a právny vzťah
medzi účastníkmi zmluvy posudzoval materiálne, podľa skutočnej vôle účastníkov a podľa skutočného(teda nie len deklarovaného) účelu uzavretia zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné
podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi
rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník nemohol jej

obsah a podstatu ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel
zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu
s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo
obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je

obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z
rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne
veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od
spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných
obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže
ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský

súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým
spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Rozhodcovskú doložku v
zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje
voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi
účastníkmi zmluvy, súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej

zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú
výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude
rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom.
Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný

výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho
stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods.
1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so
zákonom.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,
odvolanie oprávnený, a to s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/ a d/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu, že súd
prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Mal za

to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,
ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o
rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje

v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Extenzívna interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný
súd, je v priamom rozpore s ústavným právom veriteľa na súdnu ochranu a právom na spravodlivý
súdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a
princípom právnej istoty. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 331/09

zo dňa 11.11.2010. Povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký
výklad, je vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Zákonodarca priznal všeobecným
súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o
zrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho, uskutočňovaného na základe
zákona, ktorý by na úpravu rozhodovania sporov rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu

tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike prijatý (ust. § 1 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní). Ďalej uviedol, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd
viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka
v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a

nedostatky exekučného titulu. Uviedol, že ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a
nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Zastával názor, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu
konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného napodklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku
rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej
rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné

zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Mal za to, že postupom
exekučného súdu, ako aj napadnutým uznesením tohto súdu, došlo v rámci práva na súdnu ochranu
a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti
súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd vydal
rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie

aplikovaných právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo žalobcu (oprávneného)
na súdnu ochranu. Porušením princípu rovnosti zbraní bol žalobca (oprávnený) uvedený exekučným
súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania
a iných osôb v porovnateľnom postavení. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho
procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.

Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom
konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými
mravmi a nie otázkou súladu rozhodcovskej doložky. Ak by odvolací súd usúdil, že exekučný súd je
oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnený mal za to, že táto je platná. Záver súdu
o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným považoval

za absolútne nesprávny a v rozpore so zisteniami súdu. Ako vyplýva z uzavretej zmluvy o úvere,
povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Povinnému oprávnený podľa
zmluvy o úvere poskytol finančné prostriedky na účel podnikania. Vzhľadom na túto skutočnosť sa
na povinného nemôže vzťahovať ochrana, ktorú právny poriadok poskytuje spotrebiteľovi. Uviedol, že
dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje, že spory s

dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že účastníkom zmluvy je daná
možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nie je možné sa stotožniť
s názorom, že pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu nevýhodné, resp. že by samo o
sebe spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a už vôbec nie
nerovnováhu kvalifikovanú - značnú. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o

spotrebnom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným, teda v predmetnej zmluve o úvere
nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá, okrem iného ročná percentuálna miera nákladov
tak, ako to nesprávne uvádza v odôvodnení súd prvého stupňa. Poukázal na nesprávne posúdenie

neprimeranosti úrokov z omeškania. Vyslovil názor, že v zmysle § 499 Obchodného zákonníka si mohol
dojednať odplatu - príslušný poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. K poplatku
za zasielanie upomienok uviedol, že v zmysle bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa povinný zaviazal uhradiť oprávnenému za každú zaslanú

upomienku v prípade porušenia zmluvných podmienok sumu 1,99 Eur, ako paušálnu náhradu nákladov
a administratívy s tým spojenej. Zdôraznil, že súd vôbec nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom poukázal na znenie § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného
poriadku. Mal za to, že napadnuté uznesenie je predčasné, v rozpore so zákonom, čím nevyhnutne
dochádza k zásahu do princípu legality a ústavne neakceptovateľnému obmedzeniu práv účastníkov

exekučného konania na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátiť podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie
konanie z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným
do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 13.08.2010, domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.456,49 Eur s príslušenstvom, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.06.2010,sp. zn. SR 04710/10, ktorý mal podľa vyznačenej doložky nadobudnúť právoplatnosť dňa 06.07.2010
a vykonateľnosť dňa 09.07.2010.

Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol
založený Zmluvou o úvere č. 3601683, ktorú uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom
dňa 03.04.2009.

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia

predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 veta prvá O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom

tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Účastníci majú
právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.). Riadne
vykonanie dôkazov predpokladá nariadenie pojednávania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a
vyjadriť sa k nim.

Súdprvéhostupňavodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žepredmetnázmluvaoúveremácharakter
zmluvy spotrebiteľskej, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že skutočným účelom
uzavretia zmluvy bola finančná tieseň povinného, ktorý potreboval prostriedky na financovanie chodu
vlastnejdomácnostiapovinnýmátakpostaveniespotrebiteľa.Súdprvéhostupňanazákladeuvedeného

potom rozhodcovskú doložku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach vyhodnotil ako
neprijateľnú, nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je absolútne neplatná.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. V
posudzovanom prípade bol povinný v zmluve o úvere označený jednak ako fyzická osoba s uvedením

trvalého bydliska a rodného čísla a tiež ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského
oprávnenia s uvedením obchodného mena, miesta podnikania, identifikačného čísla osoby (IČO) a čísla
živnostenského registra. V danej zmluve bolo zároveň začiarknuté prehlásenie dlžníka, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V konaní tak vyvstali pochybnosti o spotrebiteľskom,
resp. nespotrebiteľskom statuse povinného pri uzavieraní predmetnej zmluvy. Za účelom odstránenia

týchto pochybností súd prvého stupňa uskutočnil výsluch povinného, pričom však na tento výsluch
predvolal len osobu povinného. Oprávnený na výsluch predvolaný nebol a ani sa na ňom nezúčastnil.
Odvolací súd v tejto súvislosti zastáva právny názor, že aj v prípadoch, keď vykonáva dokazovanie
exekučný súd (za účelom zisťovania, či sú splnené predpoklady pre zastavenie exekúcie), je povinný
v súlade s ustanovením § 122 ods. 1 O.s.p. nariadiť pojednávanie. Okresný súd dospel ku svojím

skutkovým záverom bez toho, že by na ich získanie vykonal potrebné dokazovanie na pojednávaní za
prítomnosti účastníkov konania, došlo tak k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, čo dôvodne
namietalajoprávnenývosvojomodvolaní.Účastníkkonanianemalmožnosťcielenesapredexekučným
súdom vyjadriť k dôkazom z pohľadu posúdenia otázky účelu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, čím
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je pritom súčasťou

základnýchprocesnýchprávúčastníkakonania(viďajuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 6 Cdo 30/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p. zrušil a vec mu vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .