Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Csp/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819202631
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819202631.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155,
zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO:
36 715 352, proti žalovanej: N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom L. H., O. XXX/X, zastúpenej Advokátska
kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120
000, o zaplatenie 7.115,66 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.824,93 eur s 5% ročným úrokom z omeškania
od 2.12.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,72%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 7.115,66 eur s prísl.. Žalobu
zdôvodniltým,žesožalovanouuzavreljehoprávnypredchodca-spoločnosťConsumerFinanceHolding
a.s. dňa 4.12.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX / (evidenčné číslo zmluvy/prid. autorizačný kód), na
základe ktorej žalovanej poskytol pôžičku 6.692,09 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v 96

pravidelných mesačných splátkach po 144,29 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 13.851,84
eur. Do podania žaloby však žalovaná uhradila len časť dlžnej sumy vo výške 867,16 eur. Vzhľadom k
tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky
riadne a včas, listom zo dňa 28.9.2016 bola vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením
na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlhu nedošlo, žalobca (jeho právny
predchodca) dňa 19.11.2016 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 26.11.2016.
Žalovaná dlžnú sumu doposiaľ neuhradila.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. V konaní namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom
na ust. § 98 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách. Podľa jej názoru právny úkon smerujúci
k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa týka žalovanej, je absolútne neplatný, nakoľko na postúpenie
pohľadávky neboli splnené podmienky. Okrem toho žalovaná namietala v zmluve nesprávne uvedenú
výšku RPMN, nakoľko do výpočtu výšky RPMN nebola zohľadnená výška poistného v zmysle § 2 písm.
g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška RPMN uvedená v zmluve je tak nižšia než skutočná RPMN

s ohľadom na všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s úverom. Žalovaná namietala aj výšku celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nakoľko 96 mesačných splátok po 144,29 eur prestavuje sumu
13.851,84 eur, ale v zmluve je uvedená suma 13.461,12 eur. Na základe uvedených nedostatkov zmluvy
považovala žalovaná zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Okrem uvedeného žalobkyňa zastávalanázor, že zmluva zo dňa 4.12.2015 je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko v zmluve je neurčito uvedený údaj o výške úveru, keď v skutočnosti bol poskytnutý
úver 6.692,09 eur a v zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť, 13.461,12

eur, čo nezodpovedá skutočnosti. Suma 13.461,12 eur je navyše rozdielna od súčtu splátok (96 x
144,29 eur), ktorý predstavuje sumu 13.851,84 eur. Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie § 1 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré upravuje, čo tvorí odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi a na ust. § 1a citovaného nariadenia, podľa ktorého odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy

je zrejmé, že úroková sadzba bola určená vo výške 21,94%, súčasťou nákladov je aj poistné v sadzbe
2,9%, t.j. reálna odplata, ktorá vyplýva zo zmluvy o pôžičke je 22,66% ročne. Priemerná hodnota
RPMN v danom období bola vo výške 10,08%, z čoho je zrejmé, že celková odplata, ktorú žalobca
od žalovanej požaduje, presahuje 2-násobok priemernej hodnoty RPMN. Žalovaná tiež namietala, že
zmluvaneobsahujetermínkonečnejsplatnostiúveru,pretoževzmluveje uvedenáinformáciaibavtvare
12/2023 a ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Na základe uvedených nedostatkov zmluvy považovala žalovaná zmluvu za
absolútne neplatný právny úkon a v prípade posúdenia platnosti zmluvy je podľa jej názoru potrebné
tento právny úkon považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č.
129/2010 Z.z.

3. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, a vykonal
dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalovanej, oboznámením obsahu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 4.12.2015, predžalobnej upomienky zo dňa 28.9.2016, prehľadu splátok a úhrad,
oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.11.2016, notárskej zápisnice N 3283/2017,

NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 s prílohou 1 projektu, odporu žalovanej voči
platobnému rozkazu zo dňa 29.7.2019, výpočtu výšky RPMN, dokladu o výške priemernej hodnoty
RPMN za 3.štvrťrok 2015, vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 21.8.2019 a 24.9.2019, vyjadrenia
žalovanej zo dňa 11.9.2019, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:

4. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so žalovanou uzavrel
dňa 4.12.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý účelový
spotrebiteľský úver vo výške 6.692,09 eur. V čl. III. je uvedený účel použitia úveru tak, že žalovaná
podpisom zmluvy žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili jej záväzky voči žalobcovi a záväzky voči

VÚB, a.s., kde žalobca vystupuje ako správca, a to podľa špecifikácie uvedenej v čl. III zmluvy. Žalovaná
sa zaviazala dlžnú sumu splácať v 96. mesačných splátkach po 140,22 eur (bez poistenia) s tým, že
prvá splátka bola splatná dňa 20.1.2016 a ďalšie splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná úroková
sadzba je v zmluve uvedená ako fixná vo výške 21,94%, RPMN vo výške 21,94%, priemerná hodnota
RPMN vo výške 10,08%. Celková čiastka je v zmluve uvedená v sume 13.461,12 eur, celkové náklady

spotrebiteľa v sume 6.769,03 eur, termín konečnej splatnosti je uvedený 12/2023. Výška odplaty je v
zmluve uvedená 21,94%, najvyššia prípustná výška odplaty 21,94%. V zmluve je dohodnuté aj poistenie
vo výške 4,07 eur mesačne, sadzba poistenia 2,90% a mesačná splátka vrátane poistenia je uvedená
vo výške 144,29 eur. V čl. IV „Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky (poistenie nie
je povinné)“ je vyznačená voľba základného súboru poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej

a trvalej invalidity a smrti. V zmluve v čl. VI bod 11.4 si zmluvné strany dohodli možnosť vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru v prípade, ak žalovaná bude v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo
čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace za podmienok ustanovených
v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaná
právnemu predchodcovi žalobcu uhradila len 4 splátky po 144,29 eur a 2 splátky po 145,- eur, t.j. celkom

uhradila sumu 867,16 eur, ďalšie splátky už neuhradila. Právny predchodca žalobcu preto listom zo
dňa 28.9.2016 vyzval žalovanú, aby uhradila nedoplatok na splátkach v sume 431,45 eur a zároveň
ju upozornil, že ak do 5.11.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci júl 2016, bude žalobca
oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná výzvu prevzala dňa 5.10.2016, dlžnú sumu však v uvedenej lehote
neuhradila, preto žalobca vyhlásil dňa 19.11.2016 mimoriadnu splatnosť celého úveru, čo vyplýva aj z

prehľadu splátok a úhrad a zosplatnenie úveru bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 26.11.2016. V
konaní si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 7.115,66 eur, ktorá predstavuje
súčet sumy predpísaných splátok do zosplatnenia vo výške 1.442,90 eur a sumy po zosplatnení vo
výške 6.539,92 eur po odpočítaní vykonaných úhrad žalovanou vo výške 867,16 eur.5. Z notárskej zápisnice spísanej JUDr. Ľubicou Floriánovou sp.zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017
vyplýva, že pohľadávka voči žalovanej v dôsledku zániku spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.

prešla na spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby

poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka, musí obsahovať
j) odplatu podľa osobitných predpisov.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

11. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
dôvodnálensčasti.Bolonepochybnepreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou
existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 Obchodného zákonníka,

pričom tento záväzkový vzťah má zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy a vzťahujú sa naň aj
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do
oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z. z., použijú sa na ich

riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa
nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

12. Žalovaná v konaní namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to z dôvodu

nesplnenia podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
V danej veci však právny predchodca žalobcu nebol bankovým subjektom, ale nebankovou obchodnou
spoločnosťou, na ktorú sa citované zákonné ustanovenie nevzťahuje. Okrem toho v tomto prípade ani
nedošlo k postúpeniu pohľadávky, ale na žalobcu prešla pohľadávka voči žalovanej v dôsledku právneho
nástupníctva, nakoľko došlo k zániku právneho predchodcu žalobcu, čo bolo preukázané notárskou

zápisnicou sp.zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, spísanou JUDr. Ľubicou Floriánovou. Žalobca teda v
konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal.13. Právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol úver vo výške 6.692,09 eur, ktorý žalovaná aj čerpala
a bol použitý na úhradu záväzkov žalovanej špecifikovaných v čl. III. zmluvy. Bolo preukázané, že
žalovaná nesplácala úver riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že si túto povinnosť, napriek upomienkam,

neplnila, žalobca k 19.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celej dlžnej sumy úveru, čo žalovanej
aj písomne oznámil a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy. Keďže žalovaná dlžnú sumu neuhradila,
žalobca si uplatnil svoj nárok prostredníctvom súdu. Ako bolo uvedené, zmluva o úvere spadá pod
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto súd skúmal, či táto zmluva má
všetky náležitosti, ktoré citovaný zákon ukladá v § 9 ods. 1, 2. Bolo zistené, že zmluva uzavretá medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje údaj o odplate podľa osobitných predpisov (§ 9
ods.2písm.j)zákonač.129/2010Z.z.),nakoľkovzmysle§1aods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročne percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Za 3.
štvrťrok 2015 bola priemerná RPMN vo výške 10,8%, dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje 20,16%. V
zmluve je odplata uvedená vo výške 21,94%, teda presahujúca najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa

vyššie citovaného ustanovenia. V zmluve je teda odplata uvedená v rozpore ust. § 1a ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., teda akoby ani nebola uvedená.

14. Súd pri preskúmavaní náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. tiež zistil, že
zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahuje správny údaj RPMN, RPMN je uvedená vo

výške 21,94%, pri jej výpočte však žalobca nezahrnul do nákladov splátky poistenia. Takýto postup
nebol správny, nakoľko podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere, je do celkových nákladov úveru potrebné započítať aj poistné, pokiaľ dojednanie o
poistení bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. V danej veci súd dospel k záveru, že
dojednanie poistenia bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere napriek tomu, že v zmluve sa uvádza,

že poistenie povinné nie je, nakoľko v konaní bolo zo strany žalovanej (prostredníctvom jej právneho
zástupcu) tvrdené, že jej nebola daná možnosť odmietnuť poistenie, nikto s ňou o tom nejednal. Zmluva
je pritom formulovaná tak, že v súvislosti s poistením sú dané na výber iba 2 varianty poistenia, nie
je tam uvedená možnosť odmietnutia poistenia. Text zmluvy v čl. IV predpokladá výber jedného zo
súborov poistenia v tomto bode uvedeného. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text zmluvy, ktorý

pripravil žalobca pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalovaná nemala možnosť do tohto textu zasiahnuť.
Za takéhoto stavu bolo teda potrebné náklady na poistenie započítať do celkových nákladov spotrebiteľa
(takýto názor vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp.zn. 17Co/1003/2015). Žalobca
tak neurobil, preto výška RPMN v zmluve je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa (v
prípade zahrnutia poistného do výpočtu výšky RPMN by RPMN bola vyššia).

15. V súvislosti s nedostatkami obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné úver posudzovať podľa §
11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

16. Pokiaľ žalovaná uvádzala ako nedostatok zmluvy to, že v nej nie je uvedený termín konečnej

splatnosti úveru, súd sa s jej názorom nestotožňuje. V zmluve je zreteľne uvedené, že každá splátka
úveru je splatná k 20. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti je uvedený 12//2023. Z týchto údajov
je potom jednoduché vyvodiť konkrétny termín konečnej splatnosti úveru. Tento údaj v zmluve je teda
uvedenýdostatočnýmspôsobom,atoajspoukazomnarozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15.
Rovnako súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej týkajúcu sa neuvedenia výšky, počtu a

termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.). V zmluve
je uvedená výška mesačnej splátky, ako aj počet splátok a termín splatnosti jednotlivých mesačných
splátok úveru. Ako vyplýva z uznesenia NS SR č.k. 3 Cdo 146/2017 ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona
o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, t.j. určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny

a aká časť na bežné úroky a poplatky. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutí NS SR č.k. 3 Cdo 56/2018
a 4 Cdo 211/2017.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností absencia obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uvedených v bode 13 a 14 tohto odôvodnenia má za následok bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru, nezakladá absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy a súd nezistil ani iné dôvody,
pre ktoré by zmluva bola neplatným právnym úkonom. V dôsledku toho žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie toho, čo bolo žalovanej poskytnuté, t.j. istiny 6.692,09 eur, nie na úroky a poplatky. Z prehľadu
splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) len sumu 867,16eur, zostáva teda uhradiť ešte sumu 5.824,93 eur. Keďže žalovaná túto sumu neuhradila riadne a včas,
dostala sa s plnením do omeškania a žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Keďže žalobca si

nárok na úrok z omeškania uplatnil až od 2.12.2016, súd mu priznal tento nárok od uvedeného dátumu.
Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

18. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu 5.824,93 eur spolu s
5% ročným úrokom z omeškania od 2.12.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Právny zástupca žalovanej v konaní uviedol, že žalovaná je momentálne v zložitej finančnej
situácii, rodina je zadlžená. Za danej situácie by žalovaná podľa jeho názoru možno bola schopná
dlh splácať po 50,- eur mesačne. S prihliadnutím na výšku dlžnej sumy je splátka v takejto výške
neprimerane nízka a vzhľadom na nepriaznivú situáciu žalovanej nie je záruka, že by žalovaná tieto
splátky bola schopná riadne uhrádzať. Súd preto žalovanej nepovolil uhrádzať dlžnú sumu v splátkach. V
prevyšujúcej časti súd považoval žalobu z dôvodov uvedených vyššie a nedôvodnú, a preto ju zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). V
konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 7.115,66 eur, priznaná mu bola suma 5.824,93
eur. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 81,86%, žalovaná mala úspech v rozsahu 18,14%.
Celkový úspech v konaní mal teda žalobca a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 63,72%. V tomto

rozsahu žalobcovi vznikol v konaní nárok na náhradu trov konania a v tomto rozsahu mu súd nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej aj priznal. Súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku
na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté
o konkrétnej výške trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).