Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/206/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200369
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2019200369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu Slovenský rybársky zväz, Mestská
organizácia Sereď, Čepenská 2533, Sereď, zastúpeného spoločnosťou VIA LEGE, s.r.o., Veterná 1093,
Pata, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-00P3-2019/037709 zo dňa 13.11.2019,
za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Obec Dolná Streda, Dolná Streda č. 650, zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, a 2. SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022

047, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov číslo OU-
TT-00P3-2019/037709 zo dňa 13.11.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-
TT-00P3-2019/037709 zo dňa 13.11.2019 zamietajúceho jeho odvolanie a potvrdzujúceho odvolaním
napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-
GA-OSZP-2019/000198/OV/SV, OU-GA-OSZP-2018/000741/OV/SV, OU-GA-OSZP-2017/011797/OV/
SV zo dňa 13.08.2019, ktorým bolo podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
zastavené konanie vo veci vydania rozhodnutia o tom, že Odstavné rameno Dolnostredské je v zmysle
§ 43 ods. 1 vodného zákona vodným tokom.

2.
Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vo veci vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci, zistenia skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav je
v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,
a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nakoľko žalovaný sa

nevysporiadal s väčšinou námietok žalobcu.

3.Poukazoval na to, že podľa § 43 ods. 1 vodného zákona: „Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo
občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte,
ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným

tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované
hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú
aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.“ Vodný tok
teda môže byť napájaný priamo z vodného útvaru alebo stačí aj, ak je len ovplyvňovaný hydrologickým
režimom vodného toku (teda aj nepriamo napájaný vodným tokom alebo inak ním ovplyvňovaný), ako

aj všetky vody umelo vzduté v koryte, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú napájané z iného vodného
útvaru alebo ovplyvňované hydrologickým režimom akéhokoľvek vodného toku.

4.
Uvádzal, že ak Odstavné rameno Dolnostredské bude zaradené medzi vodné toky (čo momentálne
podľa žalovaného a OU GA ako príslušných orgánov nie je), bude sa naň uplatňovať zákonná ochrana

spojená s ochranou vodných tokov a zvýšená zákonná ochrana v ňom žijúcich rýb. Preto je daný verejný
záujem v oblasti životného prostredia na správnom zakvalifikovaní a určení OR Dolnostredské, či je
vodným tokom alebo nie je.
Zároveň podľa zákona o rybárstve: patrí výkon rybárskeho práva štátu a štát ho na vodných tokoch
prideľuje SRZ. Žalobca je organizačnou jednotkou SRZ určenou na miestnom základe. Rybárske právo1

je spojené s radom povinností na úseku ochrany rýb, ako sú stanovené zákonom o rybárstve, na ktorých
plnenie dohliadajú orgány štátnej správy, najmä MŽP. Je teda v záujme žalobcu, aby OR Dolnostredské
bolo vodným tokom, lebo potom má možnosť ho naďalej obhospodarovať, ako to robil od jeho vzniku
v rokoch 1980 - 1985 až podnes.

5.
Žalovaný mal k dispozícii odborné stanovisko, znalecké posudky ako aj mal mať vedomosť o vyhláške
č. 481/2010 Z.z., ako aj mal od roku 2017 návrh na dokazovanie zo strany účastníka konania SRZ MsO
Sereď, ktorý podnes nevykonal, a to návrh na odborné merania na OR Dolnostredské a na Váhu za
účelom ustálenia, či dochádza k hydrologickému ovplyvňovaniu OR Dolnostredské riekou Váh alebo

nie. Tým, že správne orgány neaplikovali vyššie uvedenú vyhlášku a nevykonali navrhovaný relevantný
dôkaz, ani neustanovili znalca, porušili zákonnosť procesu ako aj spôsobili nezákonnosť Rozhodnutia,
lebo rozhodli vo veci bez zistenia skutočného stavu (a teda v rozpore so Správnym poriadkom) a to bez
zistenia, či OR Dolnostredské je ovplyvňované hydrologickým režimom Váhu, ako je hydrologický režim
definovaný uvedenou vyhláškou (t.j. meraný na ročnej báze).

6.
Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že OU GA uskutočnil vlastné merania hladiny OR Dolnostredké (za
účelom posúdenia, či je ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku Váh). Uvedené nie je
pravdou a nevyplýva z administratívnych spisov. Žalovaný ani OU GA nikdy neuskutočnili merania

hladiny OR Dolnostredské a kolísanie tejto hladiny v porovnaní s hladinou a kolísaním hladiny na rieke
Váh. Zo spisu vyplýva len, že OU GA na miestnej obhliadke uskutočnil len pozorovanie voľným okom,
ale bez merania hladiny a jej kolísania, na OR Dolnostredské. Rozloha OR Dolnostredské je 16,65 ha,
takže aby jeho hladina stúpla čo i len o 0,5 cm (čo je voľným okom nepozorovateľné!), musí dôjsť k
prítoku obrovského množstva vody! Pritom vodný zákon definíciu vodného toku nepodmieňuje tým, aby

išlo o ovplyvňovanie hydrologickým režimom vodného toku v určitom minimálnom objeme, ale stačí, že
k nemu dochádza.

7.
Žalovaný ani OU GA sa v Rozhodnutiach ani v príslušných vodoprávnych konaniach v rozpore s § 32

ods. 1 správneho poriadku, vôbec nezaoberali tým, že podľa § 43 ods. 1 vodného zákona: „vodným
tokom sú aj vody umelo vzduté v koryte“ a nezisťovali a nevyhodnotili, či OR Dolnostredské je voda
umelo vzdutá v koryte (a ak nie, tak prečo nie) a teda nevyhodnotili riadne, či je alebo nie je vodným
tokom. Žalovaný ako aj OU GA len čiastočne zvažovali možnosť, že OR Dolnostredské je ovplyvňované
hydrologickým režimom Váhu. Avšak ak OR Dolnostredské je vodou umelo vzdutou v koryte (a to v

pôvodnom/prirodzenom koryte pred vyregulovaním rieky vodnými dielami), nemusí byť (podľa vodného
zákona) ovplyvňované hydrologickým režimom Váhu, a napriek tomu ide o vodný tok. OR Dolnostredské
pritom vzniklo vzdutím vôd v prirodzenom koryte Váhu pri výstavbe Vodnej nádrže Kráľová v rokoch
1980 až 1985 a pôvodne bolo zaradené medzi vodné toky a považované za vodný tok. Ak teda ORDolnostredské vzniklo vzdutím vôd v prirodzenom koryte Váhu po umelých zásahoch ľudskej výstavby,
malo by ísť o vodu umelo (ľudským zásahom - výstavou VD Kráľová) vzdutú v koryte a teda o vodný
tok. Žalovaný (aj OU GA) teda opomenuli zistiť a vyhodnotiť, ako vzniklo OR Dolnostredské (ak umelým

vzdutím vody v koryte, ide o vodný tok).

8.
Podľa žalobcu je rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia z 20.04.2005 nulitným správnym
aktom nakoľko má také zásadné právne vady, ktoré bránia jeho platnosti Predmetné rozhodnutie z

roku 2005 vo svojom výroku označuje, že vodným tokom nie je „vodná plocha na parcelách č. 562/2,
719, 1765/1 v k.ú. F. B.....“, ktoré parcely sa ale pod OR Dolnostredské, ktorého sa týka Rozhodnutie
nenachádzali! Z výroku z rozhodnutia z roku 2005 teda nie je zrejmé, akej vodnej plochy sa týka. Je
to obdobné, akoby bolo vydané rozhodnutie obsahujúce dátum narodenia a rodné číslo inej osoby,
ako je vo výroku uvedené meno a priezvisko danej osoby, a teda tiež by nebolo možné s istotou určiť,
koho sa rozhodnutie týka. Rovnako nemožno určiť s istotou, že rozhodnutie z roku 2005 sa týka OR

Dolnostredské. Zároveň sa na nástupníckom úrade - súčasnom OÚ GA - nenachádza podľa vyjadrení
jej pracovníkov spisový materiál k tomuto rozhodnutiu, a teda je otázne, či vôbec bolo vydané, kedy a
kým a z akých dôvodov a aké konanie mu predchádzalo, keďže z jeho odôvodnenia je zrejmé, že bolo
vydané v lehote 8 dní bez akéhokoľvek zisťovania skutočného stavu veci, bez obhliadky, bez odborných
podkladov, bez meraní. Rozhodnutie z roku 2005 zrejme nebolo vydané v riadnom správnom konaní. S

uvedenou zásadnou námietkou sa správny orgán v Rozhodnutí nijako nevysporiadal.
Správne orgány v rozhodnutiach len uviedli, že v dôsledku časového odstupu už nemožno rozhodnutie
z roku 2005 dnes právne spochybňovať. Žalovaný ale opomenul, že nulitnosť (ničotnosť) právneho
úkonu nezhojí ani plynutie času. „K preskúmateľnosti správnych aktov Najvyšší súd Slovenskej republiky
považuje za potrebné, okrem dôvodov uvádzaných odvolacím súdom, uviesť, že všeobecné súdy nie

sú oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť (nejde totiž o právny úkon) mimo rámca správneho
súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné), teda o akty, ktorých vady
sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Také akty
nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady (alebo aktov samých), ale nikto ich nemusí rešpektovať
aodzačiatkusananehľadíakonaaktyneexistujúce.“(RNSSRsp.zn.5Cdo157/2007zo14.10.2008)

9.
Rozhodnutie z roku 2005, ktorým sa vraj malo vo veci rozhodnúť, nie je právoplatným rozhodnutím v tej
istej veci aj preto, že sa v ňom uvádza, že ide o „útvar podzemnej vody“. Avšak v praxi toto určenie sa
nikdy nerešpektovalo a nikdy nebola danej vode (OR Dolnostredské) priznaná ochrana zodpovedajúca

právnemu statusu podzemnej vody. Samotný rozhodujúci Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o
životné prostredie nikdy toto „rozhodnutie“ z roku 2005 neaplikoval a neriadil sa ním.
Je navyše otázne, či možno akýkoľvek stav v meniacich sa prírodných pomeroch podmienených
vybudovanou betónovou tesniacou stenou (staršou ako 15 rokov) považovať za nezmenený po viac ako
14 rokoch, a to bez skúmania zo strany príslušného orgánu ochrany životného prostredia.

10.
V rozhodnutiach nebolo zdôvodnené, prečo sa neuskutočnili dlhodobé merania hydrologických
charakteristík (pod vedením správneho orgánu) a prečo žalované správne orgány vychádzali z
neovereného predpokladu, že ílobetónové tesnenie hrádze je aj po mnohých rokoch od jeho výstavby

dostatočne tesné natoľko, že zamedzuje akýmkoľvek prítokom vody z Váhu do OR Dolnostredské.
Bola pritom opomenutá aj definícia vodného toku v zmysle vodného zákona, ktoré nepredpokladá za
účelom určenia vodného toku iba priame prítoky (ako to nedôvodne predpokladajú znalecké posudky
Ing. Juchovej a Ing. Halaja), ale je podstatne širšia. V Rozhodnutiach nebolo zdôvodnené ani to, prečo
správny orgán nevychádzal aj zo stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Banská

Štiavnica zo dňa 20.12.2004 pod č. 5115-120/2004-1154, podľa ktorého OR Dolnostredské je vodný
tok (hoci v danom čase boli súčasné ílobetónové tesniace steny už vybudované). Žalovaný tvrdí (bez
toho, aby to akokoľvek odôvodnil), že OR Dolnostredské je ovplyvňované režimom podzemných vôd,
ale nevyhodnotil, či ide skutočne o podzemné vody, ani či tieto vody nie sú súčasťou vodného toku
Váh a najmä nevyhodnotil, či tieto podzemné vody tiež nie sú ovplyvňované hydrologickým režimom

Váhu. Lebo vodný zákon nevylučuje, aby išlo o vodný tok aj vtedy, ak je odstavné rameno ovplyvňované
hydrologickým režimom vodného toku aj prípadne sprostredkovane cez podzemné vody.

11.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12.

Uvádzal (okrem iného), že v roku 2005 OÚŽP Galanta práve na podnet SRZ, MsO Sereď vydal
rozhodnutie č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV, v ktorom určil, že Dolnostredské rameno č. 2-1550-1-1
nie je vodným tokom. SRZ, MsO Sereď nevyužil voči tomuto rozhodnutiu riadny ani mimoriadny opravný
prostriedok. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2005, a to márnym uplynutím lehoty
na podanie odvolania. Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uplynuli 3 roky, a preto nie je

preskúmateľné mimoriadnym opravným prostriedkom. Pokiaľ nebolo rozhodnutie zrušené súdom. resp.
na základe protestu prokurátora, platí prezumpcia správnosti a zákonnosti tohto rozhodnutia. V tom čase
SRZ MsO Sereď nenamietal, že by bolo predmetné rozhodnutie z roku 2005 nulitné. Toto rozhodnutie
môže byt' zrušené novým rozhodnutím príslušného orgánu štátnej vodnej správy, a to z dôvodu, že
prišlo k hydrologickým zmenám, kedy by nastali pochybnosti o tom, či ide o vodný tok, alebo nie. V
tomto prípade však prvostupňový správny orgán pri opätovnom zisťovaní skutkového stavu veci dospel

k záveru, že neprišlo k zmenám, preto nevydal nové rozhodnutie vo veci samej, ale zastavil konanie v
zmysle § 30 ods. 1 písm. i) zákona o správnom konaní.

13.
Prvostupňový správny orgán v konaní skúmal, či od roku 2005, kedy OÚŽP Galanta vydal rozhodnutie č.

A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV, ktorým určil, že vodná plocha nachádzajúca sa pod rybárskym revírom
„ Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“ nie je vodným tokom, či prišlo od r. 2005 na tejto vodnej ploche
k podstatným zmenám.
Pri tomto zisťovaní OŮŽP Galanta vychádzal zo znaleckého posudku č. 2/2017 vypracovaný Ing.
Svetlanou Juchovou, zo znaleckého posudku č. 03/2018 vypracovaný doc. Ing. Petrom Halajom, z

vyjadrenia SVP, š.p., Banská Štiavnica zo dňa 12.10.2017 pod č. CS SVP PR 2957/2017/11, z vyjadrenia
SVP, š.p., č. CS SVP PR 2957/2017/2 zo dňa 18.04.2017, ako aj z vlastného merania a pozorovania
zo dňa 22.11.2017 a 09.01.2018.

14.

Ďalej vychádzal z vlastného merania a pozorovania zo dňa 22.11.2017 a 09.01.2018. Taktiež vychádzal
z vyjadrení správcu vodného toku rieky Váh Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Banská
Štiavnica. Z týchto vyjadrení vyplýva, že OR Dolnostredské nie je napájané z vlastného povodia alebo z
iného vodného útvaru a nie je ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku Váh, že v dotknutom
území bola vybudovaná ochranná hrádza, ktorá oddeľuje vodný tok Váh od odstavného ramena.

Ochranná hrádza bola zrealizovaná v rámci výstavby Vodného diela Kráľová. Na zabránenie priesakovej
vody z Vodného diela Kráľová do okolitého prostredia a optimalizáciu hladiny podzemných vôd bola od
km 9,1 do km 10,0 pravostrannej hrádze zdrže a ďalej od km 10,0 do km 12,0 pravostrannej ochrannej
hrádze vodného toku Váh zrealizovaná podzemná tesniaca stena zapustená do neogénnych ílov,
tzn. do nepriepustného podložia. Vybudovanie tesniacej steny do nepriepustného podložia zamedzuje

ovplyvneniuORDolnostredskéhohydrologickýmrežimomvodnéhotokuVáh.PodľavyjadreniaSVP,š.p.
výstavbou tejto tesniacej clony došlo k zamedzeniu ovplyvňovania odstavného ramena hydrologickým
režimom vodného toku Váh, a preto OR Dolnostredské neplní funkciu vodného toku.
Súčasťou spisu je aj meranie nadmorskej výšky hladiny rieky Váh na viacerých miestach a hladiny OR
Dolnostredské, ktoré dala Obec Dolná Streda vyhotoviť geodetickej kancelárii Georeal Sereď. Z týchto

meraní vyplýva, že keby bolo OR Dolnostredské hydrologicky ovplyvňované riekou Váh, ako to tvrdí
advokátska kancelária VIA LEGE vo svojich vyjadreniach, tak by Obec Váhovce, ktorá susedí s Obcou
Dolná Streda, bola pod hladinou vody.

15.

Ďalší účastník konania - Obec Dolná Streda vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že sa
stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nakoľko pri posudzovaní, či od roku
2005 došlo k podstatným hydrologickým zmenám vychádzal z dvoch odborných posudkov, ktorých
záver bol, že Odstavné rameno Dolnostredské nie je vodným tokom. Ako už bolo uvedené, vychádzal
zo znaleckého posudku č. 02/2017 vypracovaný Ing. Svetlanou Juchovou a zo znaleckého posudku

03/2018 vypracovaný doc. Ing. Petrom Halajom, ako aj z vlastného merania.

16.Žalobca poukazoval na dnes už spochybnený znalecký posudok č. 2/2017, ktorý vypracoval prof. Ing.
Antal. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že Odstavné rameno Dolnostredské nemá v súčasnosti
viditeľný povrchový hydraulický kontakt s inými vodnými tokmi, ale na základe urobenej analýzy

došiel uvedený znalec k názoru, že Odstavné rameno Dolnostredské je ovplyvňované hydraulickým
režimom a podľa jeho názoru je vodným tokom v zmysle § 43 ods. 1 vodného zákona. Ďalej dáva do
pozornosti, že tento posudok bol rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. 33863/2019/153 zo dňa
04.04.2019 spochybnený a označený ako nepreskúmateľný. V súčasnosti je už zrejmé, že uvedený
posudok trpí niekoľkými vadami vysokej závažnosti. Znalca prof. Ing. Antala za závažné porušenie

znaleckýchpovinnostíprizhotoveníposudkučijeramenoDolnáStredavodnýtokalebonie,Ministerstvo
spravodlivosti SR v rozhodnutí zo dňa 04.04.2019 pod č. 33863/2019/153 uznalo vinným, že sa dopustil
iného správneho deliktu, za čo mu správny orgán uložil sankciu a to pokutu vo výške 350 eur.
Obec Dolná Streda dala vyhotoviť dňa 16.04.2019 geodetickej kancelárii Georeal Sereď meranie
nadmorskej výšky hladiny rieky Váh na viacerých miestach a hladiny Ramena Dolná Streda. Z týchto
meraní vyplynulo, že keby bolo Rameno Dolná Streda hydrologický ovplyvňované riekou Váh, tak ako

tvrdí žalobca vo svojich vyjadreniach, tak by obec Váhovce, ktorá susedí s obcou Dolná Streda a
nachádza sa v tesnej blízkosti rieky Váh aj Ramena Dolná Streda, bola dva metre pod vodnou hladinou
čo sa ale v skutočnosti nestalo.

17.

Jediným dôvodom tvrdenia žalobcu, že Rameno Dolná Streda je ovplyvňované vodným tokom, je aby
nemohlo byť Rameno Dolná Streda pridelené do užívania obci Dolná Streda, o ktoré Ministerstvo
životného prostredia SR dňa 26.10.2016 obec požiadala, a ktoré jej bolo aj pridelené.
Z tvrdení žalobcu možno jasne spozorovať, že svoje tvrdenia mení podľa toho ako mu to vyhovuje. Keď
chcel odkúpiť pozemky pod vodnou plochou Rameno Dolná Streda tvrdil pred Obvodným úradom v

Galante, nejde o vodný tok, keď požiadala o pridelenie Ramena Dolná Streda do užívania v osobitnom
režime tak tvrdí, že ide o vodný tok. Žalobca tak koná preto, lebo keby Rameno Dolná Streda bolo
vodným tokom, MŽP SR by nemohlo prideliť túto vodnú plochu do užívania obci Dolná Streda.

18.

Žalobca vo veci predložil písomné stanoviská zo dňa 18.07.2020 a zo dňa 15.10.2020 k vyjadreniam
žalovaného a obce Dolná Streda. Menovaný ďalší účastník predložil ďalšie písomné podanie zo dňa
27.11.2020, v ktorom sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.10.2020.

19.

V týchto podaniach ako žalobca tak aj ďalší účastník konania zotrvali na svojej predchádzajúcej
argumentácii vo veci, k naplneniu zákonných podmienok pre zastavenie konania sa však nevyjadril.

20.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s

obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel
k záveru o dôvodnosti žaloby.

21.
Nakoľko žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.11.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13.08.2019 o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm.
i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), úlohou súdu nebolo posudzovanie
správnosti tvrdení účastníkov vo vzťahu k tomu, či Odstavné rameno Dolnostredské je alebo nie je
vodnýmtokom,alepreskúmaniezákonnostipostupuarozhodnutísprávnychorgánovvovzťahukprijatiu
záveru o naplnení podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, podľa

ktorého správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa
podstatne nezmenil.

22.
Žalobca pritom už vo vzťahu k prvej z podmienok zastavenia konania vyplývajúcich z uvádzaného

zákonného ustanovenia, t.j. k podmienke existencie skoršieho právoplatného rozhodnutia v tej istej
veci, namietal, že rozhodnutie Obvodného životného prostredia Galanta č. A 2005/00216-OÚŽP-629/05-
OV zo dňa 20.04.2005, ktoré správne orgány oboch stupňov zhodne považovali za právoplatné
rozhodnutie v danej veci, je rozhodnutím zmätočným a nulitným najmä z dôvodu, že parcelné čísla vňom uvádzané, na ktorých by sa Odstavné rameno malo nachádzať, sú nesprávne nakoľko Odstavné
rameno Dolnostredské sa na nich nenachádza, ani nenachádzalo.

23.
Touto námietkou, ktorú žalobca vzniesol už v priebehu prvostupňového správneho konania a ktorú
nemožno považovať za zjavne nerelevantnú nakoľko parcelné čísla sú súčasťou identifikácie úradom
posudzovanej vodnej plochy vo výroku rozhodnutia zo dňa 20.04.2005, sa Okresný úrad Galanta v
obsahu rozhodnutia zo dňa 13.08.2019 nezaoberal a hoci zhodnú námietku žalobca uviedol vo svojom

odvolaní (odvolací orgán jej vznesenie konštatoval v obsahu svojho rozhodnutia), žalovaný sa s ňou
rovnako žiadnym spôsobom nevysporiadal a neprihliadal k nej bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu,
ktorého danosť by prípadne mohla byť súdom preskúmaná.

24.
Odhliadnuc už od skutočnosti, že v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolací

orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (teda nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými
v odvolaní), primárnou povinnosťou odvolacieho orgánu je vysporiadať sa s odvolacími námietkami
účastníka konania, jasne a zrozumiteľne vysvetliť prečo, na základe akých skutočností tú ktorú námietku
považoval za dôvodnú alebo nedôvodnú.

25.
Požiadavky ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku na odôvodnenie rozhodnutia sa podľa §
60a primerane vzťahujú aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý v tomto prípade svoju povinnosť
uviesť, ako sa vysporiadal s námietkou účastníka majúcou z hľadiska naplnenia podmienok pre

zastavenie konania popri iných námietkach zásadný význam, zjavne porušil, čím súčasne porušil jedno
zozákladnýchprávúčastníkakonania-právonaodôvodnenierozhodnutiazodpovedajúcepožiadavkám
zákona a svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

26.
Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (Správny
súdny poriadok, zákon č. 162/2015 Z.z.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď vzhľadom
na jeho kompetencie odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu
nepovažoval z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia

Okresného úradu Galanta zo dňa 13.08.2019.

27.
V ďalšom konaní žalovaný dôsledne preskúma naplnenie oboch zákonných podmienok pre zastavenie

konania, t.j. ako existenciu skoršieho právoplatného rozhodnutia netrpiaceho takými zásadnými
nedostatkami, ktoré by mohli spochybňovať jeho záväznosť alebo skutočnosť, že ide o rozhodnutie v
totožnej veci, tak aj skutočnosť, či v období od rozhodnutia došlo alebo nedošlo k podstatným zmenám
skutkového stavu.

28.
V prípade, že sa žalovaný v tomto smere nestotožní so závermi prvostupňového správneho orgánu,
svojim postupom zabezpečí vecné posúdenie a vybavenie žiadosti žalobcu.

29.
V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému právo na plnú
náhradu trov konania, s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

30.Ďalšiemu účastníkovi v 1. rade, ktorý v konaní svojimi vyjadreniami zastával procesnú pozíciu
neúspešného žalovaného a v konaní mu ani nebola súdom uložená žiadna povinnosť súvisiaca so
vznikom trov (§ 169 SSP), a ďalšiemu účastníkovi v 2. rade, ktorému v konaní žiadne trov nevznikli, súd

právo na náhradu trov konania nepriznal.

31.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Odo dňa 19. januára 2021 do 28. februára 2021 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 8
písm. a/ v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v znení neskorších predpisov).