Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 18, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203701
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2220203701.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková v spore žalobcu: GABICA s. r. o., IČO: 45 670 749,
Rožňavská 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., Budmerice, proti
žalovanému: K.K.V. - UNION, s. r. o., IČO: 36 242 730, Prievozská 10, Bratislava, zastúpený JUDr. Irena
Sopková, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 35, Košice, o návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
19C/35/2020-51 zo dňa 18. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Uznesenie po citovaní § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1,
2, § 331 ods. 1, 2, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vecne odôvodnil tým, že
v prejednávanej veci navrhovateľ v podstate tvrdí, že je tu daná potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami konania o neodkladnom opatrení. V takom prípade potom musí opísať rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých bude jasné, že neodkladným opatrením sa dosiahne jeho ochranný účel. O

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“). Súd
nevykonáva dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn.

6MCdo/5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, no vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je
aktuálne aj vo vzťahu k neodkladným opatreniam).

2. Súd však nemal v dostatočnom rozsahu za osvedčené skutkové okolnosti týkajúce sa údajnej škody,
ktorá navrhovateľovi vzniká. V tomto smere navrhovateľ nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, z
ktorýchbybolomožnépotrebnéokolnostivyvodiť.Navrhovateľsícenemádôkaznúpovinnosťvrozsahu,

v akom by ho mal v konaní vo veci samej, no predsa len musí ním tvrdené skutočnosti aspoň osvedčiť.
Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdené skutočnosti musia byť vysoko pravdepodobné (pozri v
tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.
1106).

3. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Navrhovateľ sa domáha vydania neodkladného
opatrenia, ktorým by sa odporcovi prikázalo, aby niečo strpel, takže takýto návrh je v zmysle § 325ods. 2 písm. d) CSP prípustný. Súd v prvom rade v súlade s § 324 ods. 3 CSP vyhodnocoval,
či účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom
zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená, a to formou zriadenia sudcovského záložného práva na dotknutých veciach, právach
alebo iných majetkových hodnotách. (§ 343 ods. 1 CSP). Keďže navrhovateľ svoj návrh odôvodnil
potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a nie ohrozením prípadnej exekúcie, a
navyše si neuplatňuje voči odporcovi peňažnú pohľadávku, zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade
neprichádza do úvahy.

4. Neodkladné opatrenie nariadi súd podľa § 328 ods. 1 CSP v prípade, že sú splnené podmienky
stanovené v § 325 ods. 1 CSP. Z § 326 ods. 1 CSP je pritom zrejmé, že prvoradým predpokladom je
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení
(povinnosť rozhodnúť o návrhu do 30 dní v spojení s obmedzeným rozsahom dokazovania) je úlohou

navrhovateľa, aby poskytol taký opis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorého je možné posúdiť
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku. Ide o osobitnú náležitosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá na rozdiel od nedostatkov, akým je chýbajúci podpis
alebo návrh na rozhodnutie, nespôsobuje takú vadu návrhu, ktorá by bránila v pokračovaní konaní.
Preto ak návrh týmto požiadavkám nevyhovuje, neprichádza do úvahy odmietnutie návrhu podľa §

327 CSP. Naopak, nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností je dôvodom zamietnutia návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1110). Rovnako to platí aj vo vzťahu l § 326 ods. 1 CSP,
ktorý logicky nadväzuje na požiadavku dostatočného opisu rozhodujúcich skutočností. Ak navrhovateľ
nepripojí listiny, ktoré majú byť súčasťou návrhu v zmysle cit. ustanovenia, znemožňuje tým súdu

vykonať riadne posúdenie návrhu a ním uvádzaných skutočností. Aj takýto nedostatok musí nevyhnutne
viesť k zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

5. Ďalším z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa § 325 ods. 1 CSP potreba
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (prípadne ohrozenie exekúcie, čo však nie je tento

prípad). Neodkladné opatrenie bude z tohto hľadiska v zásade dôvodné vtedy, keď ide o naliehavý stav,
ktorý nevyhnutne vyžaduje úpravu pomerov strán. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje v zmysle § 329
ods. 2 CSP podľa stavu v čase vydania rozhodnutia. Pokiaľ je dôvodom podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zásah do práv navrhovateľa, je rozhodujúce zistenie, či sa takýto zásah stal
a v akom rozsahu.

6. Napriek pomerne rozsiahlemu opisu rôznych skutočností, ktoré navrhovateľ považoval za
rozhodujúce, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje takmer žiadne skutočnosti,
ktoré by opodstatňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Samotný návrh na
nariadenie neodkladné opatrenia neobsahuje žiadne skutkové a právne zdôvodnenie, v čom spočíva

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zo všeobecných tvrdení o tom, že každým dňom, čo
pestovanie hlivy ustricovej nie je spustené, vzniká navrhovateľovi škoda, ešte nie je vôbec zrejmé, z
akéhodôvodubysavyžadovalabezodkladnáúpravapomerovstrán.Tototvrdenienavrhovateľajepodľa
súdu nedostatočné a - ako už bolo spomenuté - v tomto obmedzenom rozsahu nie ani je podopreté
žiadnym dôkazom. Na účely konania o neodkladnom opatrení nie je podľa názoru súdu postačujúce

jednoduché tvrdenie, že „vzniká škoda“. Navrhovateľ nespresnil nielen druh škody, ktorá mu má vznikať
(teda či ide o škodu majetkovú alebo nemajetkovú), či to, či ide o škodu skutočnú alebo škodu v podobe
ušlého zisku, ale ani to, v akom rozsahu vzniká a kto za túto škodu podľa navrhovateľa zodpovedá a ani
to, aký má ním tvrdená škoda vplyv na hospodárenie žalobcu a jeho majetkové pomery. Bez znalosti
týchto okolností sa potom ale súdu znemožňuje posúdiť, prečo by sa vôbec vyžadovala taká úprava

pomerov strán, ktorá by mala mať povahu bezodkladnú, a či by navrhovateľom požadovaný zásah do
práv odporcu vyhovoval testu proporcionality (pozri ďalej). Na to, aby bolo možné usúdiť, že tu je potreba
bezodkladne upraviť pomery strán a či nepôjde o neprimeraný zásah, nestačí len holé tvrdenie o vzniku
bližšie neidentifikovanej škody.

7. Okrem toho však návrh nevyhovuje ani ďalším požiadavkám plynúcim z § 326 ods. 1 CSP, pretože
navrhovateľ neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku.8. Navrhovateľ v návrhu predniesol, že žalobou vo veci samej sa mieni domáhať zriadenia
vecného bremena. Vecné bremená vznikajú podľa § 151 ods. 1 OZ písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa poslednej vety cit. ustanovenia je na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Z vyššie opísaného
skutkového stavu je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje žiadna dohoda upravujúca
vzťah navrhovateľa k trafostanici odporcu. Dohoda upravujúca vzťah vlastníka maštale existovala len
medzi predchádzajúcimi vlastníkmi a možno ju vidieť v čl. IV ods. 1 písm. c) kúpnej zmluvy z 30.09.2004,

v ktorej predávajúci maštale súhlasil s tým, že kupujúci bude využívať existujúcu energetickú cestu z
trafostanice do predmetu zmluvy bezodplatne. Ani z tvrdení navrhovateľa, ani z obsahu tejto kúpnej
zmluvy nevyplýva, že by v prospech vlastníka maštale došlo k zriadeniu vecného bremena, ktoré
by umožňovalo vyžívať trafostanicu na pripojenie maštale do distribučnej sústavy elektrickej energie.
Existencia takéhoto vecného bremena nevyplýva ani z katastra nehnuteľností. Za daných okolností
preto možno predbežne uzavrieť, že navrhovateľ nemá právo využívať trafostanicu ním požadovaným

spôsobom, čo vo výsledku znamená, že neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku.

9. Napokon súd musí vziať do úvahy aj na aspekt proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia
a minimalizovať tak zásahy do základných práv strán (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky
zo dňa 18.6.2002, sp. zn. IV. ÚS 89/02, obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 03. 04.

2017, sp. zn. 4Cob/36/2017, bod 49). Je teda na žalobcovi, aby osvedčil, že nariadenie neodkladného
opatrenia je primerané nároku, ktorého ochrany sa domáha. Aby však bolo možné posúdiť vplyv
požadovaného neodkladného opatrenia na žalovaného, je nevyhnutné poznať skutkové pozadie škody,
ktorá žalobcovi neplnením týchto povinností vzniká. Ako súd vysvetlil vyššie, súvisiace skutkové
okolnosti žalobca neosvedčil. Tento nedostatok návrhu tak vo výsledku bráni súdu aj v posúdení otázky

proporcionality zásahu do majetkových a iných práv žalovaného.

10. Na základe vyššie uvedených súvislostí zastáva súd preto názor, že navrhovateľ neosvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku v miere požadovanej § 325 ods. 1 CSP a §
326 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom na to musel súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v

celom rozsahu (výrok I). Keďže týmto rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie končí, o trovách
súd rozhodol v tomto rozhodnutí (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP), a to tak, že stranám náhradu
trov nepriznal, pretože navrhovateľ nebol úspešný (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a odporcovi z dôvodu
jeho neúčasti na tomto konaní žiadne trovy nevznikli (pozri R 72/2018).

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodu, že na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, musí existovať právny záujem. Podstata právneho záujmu sa
odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka. Právny záujem na
neodkladnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení

ust § 325 ods. 1 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí
osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby
sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci
sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení neberie do úvahy. pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.

12. Každý, kto požiada o súdnu ochranu. osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo
tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného
práva. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy
uvedenej v § 325 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia. je

potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v základnom sporovom konaní.

13. Súd prvej inštancie mal preto skúmať splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa
nanariadeníneodkladnéhoopatrenia.Vprvomrademalskúmať,činavrhovateľneodkladnéhoopatrenia
tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nemožnovyužiťnadočasnúúpravuiných,nežprávnychvzťahovsporovýchstrán.Akmedziniminiejevzťah,ktorý
je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť
tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné

skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.
Z tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyplýva, že vo vzťahu
k odporcovi vystupuje v právnom postavení vlastníka nehnuteľnosti, ktorá bola pripojená do elektrickej
siete prostredníctvom trafostanice vo vlastníctve odporcu.

14. Na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľ jasne osvedčil, že je vlastníkom
nehnuteľnostisosúpisnýmčíslom922zapísanejnalistevlastníctvač.XXXX,ževykonávapodnikateľskú
činnosť v oblasti rastlinnej a živočíšnej výroby, že do nehnuteľnosti bola prerušená dodávka elektrickej
energie z dôvodu neplatenia faktúr predchádzajúcim vlastníkom, že odporca je vlastníkom trafostanice
č. TS0732-011, odberné miesto Veľký Lég 589PR, PLEUROTUS,930 37 Lehnice a že nehnuteľnosť bola
napojená do elektrickej siete výlučne cez trafostanicu vo vlastníctve odporcu.

15. Navrhovateľ tiež osvedčil na základe listinných dôkazov to, že si splnil všetky podmienky v zmysle
zákona o energetike pre pripojenie odberného elektrického zariadenia nachádzajúceho sa v objekte
maštale do distribučnej sústavy a jedinou prekážkou, ktorá bráni navrhovateľovi napojenie stavby
maštale do elektrickej siete je vyslovenie súhlasu odporcu s takýmto pripojením. Odporca tak urobiť

nechce a to aj na základe výzvy, ktorá mu bola doručená a nijakým spôsobom na ňu nereagoval. Má
preto za to, že navrhovateľ vzťah k odporcovi riadne osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej
podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Tu je potrebné uviesť, že neodkladná ochrana má za úlohu predísť určitému nebezpečenstvu.

Preto je pri posudzovaní predpokladov jej dôvodnosti potrebné zodpovedať na dve základné otázky, a
síce "vo vzťahu k čomu" nebezpečenstvo hrozí a o "aké" nebezpečenstvo ide. V prvom prípade ide o
zabezpečované právo, v druhom o dôvod rýchlej ochrany (neodkladného zásahu), t. j. určité ohrozenie
presadenia alebo uplatnenia práva. Zabezpečované právo, resp. nárok je potrebné chápať v širšom
zmysle, a preto ho nemožno nahradiť len právnym vzťahom, keďže v rámci neho samotného môže

vzniknúť konkrétnejšie právo (nárok), ku ktorému sa zabezpečenie viaže. V danom prípade je ním
právo navrhovateľa neodkladného opatrenia na dodávku elektrickej energie do nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve. Zabezpečované právo musí byť v dobe požadovanej predbežnej a neodkladnej ochrany
"žalovateľné“, t. j. potenciálne spôsobilé pre uplatnenie v konaní vo veci samej.

17. Nehnuteľnosť navrhovateľa je bez dodávky elektrickej energie, čím je nefunkčná, nakoľko bez
elektrickej energie nie je možné plniť jej základné funkcie, a to najmä zabezpečenie vykurovania do
radiátorov, nakoľko v terajších mrazivých zimných mesiacoch hrozí až havarijný stav nevytemperovania
nehnuteľnosti a prepustenie tam pracujúcich zamestnancov.

18. Konateľka odporcu apriori a bez vážneho dôvodu nekomunikuje. Dokonca je presvedčený, že vie
ako komplikuje rozvoj a výkon prác navrhovateľa a marí podnikanie iného, aj keď to nie sú aktivity
konkurenčného charakteru alebo tie, ktoré by nejako mohli ohroziť záujmy fyzickej osoby - konateľky
alebo spoločnosti ňou zastupovanej.

19. Súd prvej inštancie tu vytkol, že nebola zo strany navrhovateľa riadne preukázaná škoda, ktorá mu
má vznikať (či už majetková alebo nemajetková). V danom prípade je však podľa navrhovateľa úplne
dostačujúce konštatovanie, že mu vzniká škoda, nakoľko v 21. storočí bez dodávky elektrickej energie
a vody nemôže byť riadne zabezpečené fungovanie žiadnej nehnuteľnosti, preto navrhovateľ žiadal
o dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi sporovými stranami, nakoľko napojenie nehnuteľnosti do

elektrickej siete nevie zabezpečiť iným spôsobom. Škoda, ktorá navrhovateľovi vzniká nebola doposiaľ
vyčíslená, avšak navrhovateľ nevie bez elektrickej energie zabezpečiť fungovanie nehnuteľnosti, to je jej
vykurovanie,čizapojeniestrojovdoelektrickejsietečímjecelkovoohrozenájehopodnikateľskáčinnosť.

20. V mesiaci november, po podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prijal navrhovateľ

nových zamestnancov, ktorí mali vykonávať pracovnú činnosť v nehnuteľnosti súp. č. 922. Vzhľadom
k tomu, že nehnuteľnosť nie je pripojená do siete, nie je zabezpečené jej vykurovanie a tak im nevie
navrhovateľ zabezpečiť optimálne pracovné podmienky.21. Z hľadiska primeranosti zásahu nariadením neodkladného opatrenia nebudú žiadnym spôsobom
narušenéprávaapostavenieodporcu,nakoľkoodporcavtakomtorežimezabezpečovaldodávkuenergií
už niekoľko rokov a uloženie uvedenej povinnosti odporcovi v rámci princípu proporcionality ho nebude

limitovať nad prípustnú mieru a navrhovateľovi rozhodne nebude poskytovať neadekvátnu výhodu na
úkor odporcu a to aj z dôvodov, že navrhovateľ má v záujme riadne a včas uhrádzať platby za energie
v súlade s platnými právnymi predpismi a žiada pripojenie prostredníctvom trafostanice Č. TS0732-011
v rozsahu príkonu 98kW tak ako tomu bolo aj v minulosti.

22. Z hore uvedeného preto jasne vyplýva, že súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania
na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. l Civilného
sporového poriadku, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
náležitosti uvedené v § 326 Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo
existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené

vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú
úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným
opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Tým, že odporca odmieta
udeliť navrhovateľovi súhlas na opätovné pripojenie nehnuteľnosti do trafostanice a tak do elektrickej
siete je osvedčené také konanie odporcu, ktorým reálne zasiahol do výkonu práva navrhovateľa na

užívanie nehnuteľnosti bez ohľadu na to aká škoda navrhovateľovi vzniká. Jeho právo na užívanie
nehnuteľnosti je obmedzené a to vo výraznej miere. Z listinných dôkazov jasne vyplýva, že navrhovateľ
sa uvedenú situáciu snažil vyriešiť najskôr mimosúdne, avšak bezúspešne a ochrany svojich práv sa
nevie domôcť iným spôsobom iba zásahom súdnej moci.

23. V zmysle hore uvedeného preto žiada odvolací súd, aby podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že
žalobcovi nesvedčí žiadny výrok súdu a nebola uzavretá žiadna dohoda o tom, že by žalobca mal a

preukázal akýmkoľvek spôsobom nárok na to, aby ho žalovaný napojil na trafostanicu vo vlastníctve
žalovaného. V trafostanici nebola zatvorená žiadna dohoda, resp. zmluva o zriadení vecného bremena.
Trafostanicaslúžinadodávkuelektrickejenergiežalovanémuprečinnosťžalovanéhoajeplnevyťažená.
To znamená, že nie je možné aby žalovaný obmedzil svoje podnikateľské aktivity, ktoré potrebujú
elektrickú energiu prostredníctvom trafostanice, ktorú má vo vlastníctva žalovaný iba preto, aby žalobca

mohol podnikať a pestovať hlivu ustricovú. Nemožno spravodlivo očakávať od žalovaný, aby on sám
bol nútený, či už dohodou, alebo súdnym rozhodnutím pripojiť žalobcu na dodávku elektrickej energie
prostredníctvom trafostanice, ktorú vlastní. Žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení

s § 367 ods. 2), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie

zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnene.

27. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.29. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo však
nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie

existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne
osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana
(viď vyššie citované ust. § 326 ods. 1 CSP). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho
nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými
prostriedkami. Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno

poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

30. Jedným zo základných predpokladov, tak ako na to poukázal v odôvodnení uznesenia neodkladného
opatrenia je osvedčiť právo, alebo nárok, ktoré by boli obsahom konkrétneho právneho vzťahu medzi
účastníkmi, t.j. navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že medzi účastníkmi existuje právny
vzťah.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil
tým, že na účely pestovania hlivy ustricovej žalobca kúpnou zmluvou z 27.05.2020 (č. l. 14 až 20)
kúpil do svojho výlučného vlastníctva stavbu maštale stojacej na parc. č. 437/8, 437/44, 437/52 so
súp. č. 922, v k. ú. D. W. v areáli AGRIPENT spol. s r.o. (výpis z listu vlastníctva č. XXXX, č. l.

13). Stavba bola v minulosti pripojená do siete elektrickej energie v tomto areáli prostredníctvom
trafostanice č. TS0732-011, ktorej vlastníkom je žalovaný (kúpna zmluva z 30.09.2004, č. l. 24 až
27; email, č. l. 34). Dodávka elektrickej energie je od 01.08.2017 prerušená z dôvodu porušenia
zmluvných podmienok predchádzajúcim vlastníkom. Po preverení technických podmienok pripojenia
žalobcom poverenou spoločnosťou ELT servis, s.r.o. (správa, č. l. 28 a 29), táto spoločnosť požiadala

prevádzkovateľa distribučnej sústavy, Západoslovenskú distribučnú, a.s., (ďalej len „PDS“) o pripojenie
odberného miesta. PDS si ako podmienku pripojenia stanovil súhlas žalovaného s využitím trafostanice
v prospech žiadateľa. Žalobca požiadal žalovaného o udelenie súhlasu listom z 10.10.2020, ktorý bol
žalovanému doručený 16.10.2020. Žalovaný na tento list doposiaľ nereagoval.

32. Žalobca poukazuje na právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, vzťah k žalovanému
riadne osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších
zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej uviedol, že neodkladná ochrana
mázaúlohupredísťurčitémunebezpečenstvu.Nehnuteľnosťžalobcujebezdodávkyelektrickejenergie,
čím je nefunkčná, nakoľko bez elektrickej energie nie je možné plniť jej základné funkcie, a to najmä

zabezpečenie vykurovania do radiátorov, nakoľko v terajších mrazivých zimných mesiacoch hrozí až
havarijný stav nevytemperovania nehnuteľnosti a prepustenie tam pracujúcich zamestnancov.

33. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v takto osvedčenej
situácii, ktorú tvrdil a preukazoval samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia bolo možné dospieť

k záveru, že medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalovaným nie je žiadny vzťah, ako
predpoklad pre usporiadanie vzťahov neodkladným opatrením. Sám žalobca tvrdí, že predmetnú
nehnuteľnosťkúpilvroku2020stým,žeZápadoslovenskádistribučnáspoločnosťjejpredchádzajúcemu
vlastníkovi spoločnosti PLEUROTUS spol. s.r.o. prerušila dodávku elektrickej energie v r. 2017, nakoľko
predchádzajúci vlastník podstatným spôsobom porušoval zmluvu o združenej dodávke elektriny a od

uvedenej doby (01.08.2017) je stavba maštale bez dodávky elektrickej energie. Ohľadom pripojenia
stavby cez trafostanicu č. TS0732-011 poukazuje pritom na kúpnopredajnú zmluvu medzi spoločnosťou
AGRIMENT spol. s.r.o. a PLEUROTUS, s.r.o.. Aj z uvedeného dôvodu je zrejmé, že medzi žalobcom
a žalovaným zmluvný vzťah k trafostanici žalovaného neexistuje a ani neexistoval. Ohľadom užívania
trafostanice existovala dohoda iba medzi predchádzajúcimi vlastníkmi (podľa zmluvy z 30.09.2004).

Žalobca ďalej tvrdí, že mu hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy a to škoda už tým, že objekt nie
je vykurovaný v zimnom období. Tu je nutné uviesť, že samotný objekt je od dodávky elektrickej energie
odstavený od augusta 2017, z dôvodu neplatenia faktúr za dodávku elektrickej energie. Ak predmetný
stav trvá už určitú dobu, nesvedčí to o potrebe okamžitého zásahu v podobe navrhovanej úpravy. Súd
prvej inštancie správne poukázal aj na zásadu primeranosti a aspekt proporcionality a je na žalobcovi,

aby osvedčil, že nariadenie neodkladného opatrenia je primerané nároku, ktorého sa domáha a za
daných okolností nie je preto od žalovaného možné spravodlivo požadovať, aby strpel obmedzenia, keď
disponujeprávnymtitulomoprávňujúcimvecužívať.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíjezrejmé,
že žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.34. Skúmanie práva, alebo nároku ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi
sa vždy začína po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak z návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nemožno zistiť existenciu vzťahu medzi účastníkmi (napr. záväzkového vzťahu,
alebo vzťahu zodpovednosti za škodu), návrhu nie je možné vyhovieť a súd prvej inštancie správne
takýto návrh zamietol.

35. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP.
Žalovaný mal plný úspech v konaní, preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

37. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).