Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201595
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2618201595.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSenicasudkyňouJUDr.VierouSlávikovouvprávnejvecižalobkyne:U.V.,K..XX.XX.XXXX,

I. O. XXX XX W., W.. D. U. Q. XXXX/X, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Michalom Antalom,
advokátom so sídlom U. S. XXX XX I., Z. XX, proti žalovanej: S. A., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX W., W.
XXXX/XX, I..Č.. O. R. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou,
so sídlom U. S.Y. XXX XX W., X..S. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o trovách konania súd prvého

stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu na tunajšom súde dňa
09.07.2018 a v dôvodoch doplnenú dňa 25.09.2018 domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností, a to dvojizbového bytu č. 34 o výmere 65,73 m2 nachádzajúceho sa na 1.
poschodí bytového domu súp.č. XXXX postaveného na parc. reg. „C“, parc.č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 615 m2, vchod č. 27, ulica Sotinská, spolu so spoluvlastníckym podielom o
výške 190/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp.č. 1345 a na pozemku
parc.č. 3565/62, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v LV č. XXXX pre k.ú. Senica. Zároveň žiadala priznať

nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Uvedeného určenia sa žalobkyňa domáhala z titulu
vrátania daru, nakoľko sa žalovaná, podľa tvrdenia žalobkyne, voči žalobkyni a jej synovi správala po
zániku ich partnerského vzťahu nevrlo, agresívne a nevďačne a zároveň začala popierať akékoľvek
dohody, ktoré medzi sebou mali, konkrétne popiera existenciu osobnej bezúročnej pôžičky, ktorú
žalobkyňa žalovanej poskytla, od syna žalobkyne začala požadovať nájom za užívanie predmetného
bytu, nejaví žiadny záujem o majetkové vysporiadanie s rodinou žalobkyne, žalovaná sa snaží syna
žalobkyne z bytu vypratať a voči žalobkyni sa začala správať hrubo, nepríjemne a nedôstojne. Tiež

argumentovala tým, že žalovaná počas trvania vzťahu so synom žalobkyne udržiavala mimomanželský
pomer s inou osobou. Žalobkyňa má za to, že takéto správanie žalovanej sa hrubým spôsobom prieči
dobrým mravom.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ich právnych zástupcov ako aj ich písomnými
vyjadreniami, výsluchom svedkov Petra Pajpacha st., Emílie Eliášovej, Drahomíry Takácsovej, Andrei
Eliášovej, Jána Jarábka, darovacou zmluvou zo dňa 11.05.2015, výpisom z LV č. XXXX pre obec a k.ú.

Senica, výzvou na vrátenie daru zo dňa 29.05.2018, ako i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav veci:3. Z výsluchu strán sporu a listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že žalobkyňa ako darujúca,
darovala darovacou zmluvou zo dňa 11.05.2015 žalovanej ako obdarovanej nehnuteľnosti v kat. území
Senica,zapísanénaLVč.XXXXakobytč.34,dvojizbovýovýmere65,73m2vpodiele1/1pozostávajúci

z 2 obytných miestností s príslušenstvom a vybavením, vo vchode č. 27 na 1.poschodí bytového
domu súp.č. 1345 postavený na pozemku parc.č. 3565/62 o výmere 615 m2, zastavané plochy a
nádvoria a podiel priestoru 190/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp.č.
1345 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc.č. 3565/62 o výmere 615 m2, zastavané plochy a
nádvoria. Predmetná darovacia zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným

úradom v Senici, katastrálnym odborom neobsahuje žiadne obligácie, t.j. právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve doživotne a bezplatne darované nehnuteľnosti užívať, a to v
prospech žalobkyne. Správa katastra Senica povolila vklad predmetnej darovacej zmluvy do katastra
nehnuteľností dňa 09.06.2015, č. V-1177/2015. V mesiaci november 2017 došlo k zániku partnerského
vzťahu žalovanej a syna žalobkyne. Listom zo dňa 29.05.2018 požiadala žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu žalovanú o vrátenie vyššie uvedeného daru s odôvodnením, že sa žalovaná

dopustila viacerých konaní, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Obč. zákonníka. Ako
dôvody napĺňajúce skutkovú podstatu hrubého porušenia dobrých mravov uviedla: 1. v rozpore s
dohodou, žalovaná žiadala od syna žalobkyne, aby jej tento za užívanie sporného bytu platil nájom a
keď to odmietol, snažila sa ho z bytu vypratať, 2. žalobkyni žalovaná nevrátila osobnú pôžičku vo výške
14.000 €, a keď žalobkyňa žalovanú na jej vrátenie vyzývala, žalovaná jej oznámila, že jej pôžičku vrátiť

nemieni, 3. k žalobkyni sa žalovaná po akte darovania bytu dlhodobo správala hrubo, nepríjemne a
nedôstojne (uvádza verbálny útok dňa 28.11.2017), 4. syn žalobkyne dodatočne mal zistiť, že žalovaná
počas ich partnerského vzťahu udržiavala mimomanželský pomer s inou osobou.

4. S týmito tvrdeniami žalobkyne žalovaná nesúhlasila a argumentovala aj tým, že žalobkyňa žalovanej

pôžičku 14.000 € neposkytla. Žalovaná nemôže priznať pôžičku, o ktorú nikdy nežiadala a ktoré peniaze
nikdy neprijala. Peniaze od žalobkyne, žiadal jej syn Peter Pajpach. Žalovaná uviedla, že ani len
nevedela, že by takéto peniaze žalobkyňa mala mať. Peter Pajpach st. kúpil automobil, tento dal napísať
na žalovanú, a to znova len z dôvodu svojich dlhov. Podľa názoru žalovanej, jej požiadavka, aby syn
žalobkyne platil aspoň minimálny nájom, je oprávnená, pretože v spornom byte žalovaná nebýva, býva

v ňom Peter Pajpach st., ktorý neplatí nielen nájomné vlastníčke bytu, ale neplatí ani za služby spojené s
užívaním bytu a spotrebované energie riadne a včas. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia žalovaná
predložila vyčíslenie dlhov voči Službyt-u, s.r.o. Senica a vyčíslenie dlhu na elektrine (č.l. 33 až 37
spisu). Žalovaná uvádzala, že sa nikdy k žalobkyni nesprávala hrubo, nepríjemne a nedôstojne, a to
ani 28.11.2017 a ani v iný deň. Darovaný byt žalovaná prerobila, na rekonštrukciu bytu použila sumu

asi 20.000 € z úveru v ČSOB, a.s., zo dňa 29.06.2016 v celkovej výške 49.500 € (č.l. 56 spisu), ktorý
úver doteraz spláca. Žalovaná tvrdila, že po rozpade jej partnerského vzťahu so synom žalobkyne bola
vystavená rôznym schválnostiam, verbálnym útokom a ohováraniu. Dňa 14.05.2018 jej syn žalobkyne
fyzicky zabránil prevziať si bicykel, pri incidente prišlo k jej zraneniu, ktoré zranenie preukazovala
fotodokumentáciou (č.l. 38 spisu). Dňa 22.08.2018 našla svoje auto ev.č.W. XXX D. s odtrhnutým

spätným zrkadlom a napísaným odkazom, čo podľa nej je dielom syna žalobkyne. (foto na č.l. 40 spisu).
Poukázala na správanie sa žalobkyne voči žalovanej, ktorá sa o nej mala vulgárne a hanlivo vyjadrovať
dňa 17.05.2018 vo firme žalovanej, v byte matky žalovanej a tiež v prenajatom byte žalovanej na Hollého
ulici 753/4 v Senici. Dňa 17.05.2018 žalovaná urobila oznámenie na mestskej polícii v Senici (č.l. 39
spisu).

5. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu nesúhlasila s obranou žalovanej, jej tvrdenia označila
za buď nepravdivé alebo prekrútené. Žiadaním nájomného od syna žalobkyne žalovaná porušuje ich
predchádzajúce dohody. Tiež uviedla, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy žalovaná žila s jej synom
Petrom Pajpachom, syn mal vtedy dlhy, boli voči nemu vedené exekúcie a z toho dôvodu byt darovala

len žalovanej, aby o tento byt neprišli a darovala ho tiež preto, že žalovaná ju ubezpečovala, že sa nič
nemôže stať, že s jej synom bude žiť stále a keby sa náhodou aj rozišli, že byt vráti. Žalovanej, v snahe
pomáhať jej, poskytla pôžičku na auto vo výške 14.000 € v roku 2012, keď jej peniaze dávala bol pritom
syn Peter Pajpach a dcéra Drahomíra Takáčová. Peniaze jej žalovaná dlho nevracala, neboli dohodnutí,
kedy jej peniaze vráti. V roku 2016 si od žalovanej peniaze začala pýtať, a vtedy sa jej správanie k

žalobkyni celkom zmenilo. Ešte si zobrala na seba pôžičku v Tescu v sume 5.000 €, avšak pre žalovanú,
a tieto peniaze musela od žalovanej opakovane pýtať až nakoniec pôžičku vyplatila sama žalovaná,
avšakpredchádzalitomuslovnéurážkyavulgarizmy.Žalobkyňatvrdila,žepostupnesadozvedala,žeuž
v čase ešte pred uzatvorením darovacej zmluvy žalovaná chodila na diskotéky, domov chodila neskoro,z práce chodila neskoro v noci, stalo sa, že prišla aj opitá. Stalo sa, že ju takmer fyzicky napadla, čo bolo
v novembri 2017, potom čo od nej znovu pýtala peniaze. K útoku nakoniec neprišlo len vďaka tomu, že ju
zastavili syn a vnuk Peter Pajpach ml. Spočiatku v predmetnom 2-izbovom byte bývali všetci spolu. Keď

syn dostal výzvu na vysťahovanie sa, mal povedať žalobkyni, že nevie kam pôjde bývať aj so synom
a tiež povedal, že sa obesí. To žalobkyňu veľmi vystrašilo, pretože sa jej potom odmlčal. Hľadala ho
tiež polícia a po nájdení v reštaurácii ho zobrali na psychiatriu do Trnavy kde bol hospitalizovaný od
piatka do pondelka.

6. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že absolútne popiera, že by žalobkyni nadávala vulgárne, že
by jej vôbec nadávala, že by sa k nej nevhodne správala, alebo k jej rodine. So synom žalobkyne
začali spolu žiť medzi sviatkami na konci roka 2011, v tom čase mala žalovaná pridelený byt od Mesta
Senica, na ulici Jána Bežu, a v tomto byte bývala so synom Kristianom. Mala zabezpečené bývanie,
pracovala v bare Aha najskôr ako čašníčka, mala príjem z pracovnej činnosti a nemala žiadne problémy
čibytovéalebofinančné,pretonemaladôvodsiodžalobkynepeniazepožičiavať.Zjejpríjmusidokázala

zaplatiť byt a potreby svojho syna, platila si sporenie a synovi platila životnú poistku. V priebehu roku
2012 postupne začala navštevovať aj rodičov svojho partnera, vždy sa k nim správala slušne, keď
niečo potrebovali, nikdy neodmietla pomoc. Stále riadne chodila do práce, priznala, že chodila domov
v nočných hodinách, ale bolo to z práce, pretože bola čašníčkou a poprela, že by domov prišla opitá.
Potvrdila, že jej žalobkyňa občas povarovala syna Kristiána, viacej jej v starostlivosti však pomáhala jej

matka. Pretože takýto spoločný život spočiatku fungoval, svoj byt na ulici Jána Bežu v Senici odovzdala
v marci roku 2013. V tom čase syn žalobkyne pracoval v Lozorne, jeho výplata chodila žalobkyni, z jeho
peňazí sa platilo výživné na jeho deti v sume asi 200 €, 37 € si platil životnú poistku, platil si odvody
do Sociálnej a Zdravotnej poisťovne a telefón. Žalovaná vedela, že dlží nejaké peniaze svojej mame,
nikdy sa však o to bližšie nezaujímala, bola to záležitosť medzi nimi. K darovaniu sporného bytu došlo

takým spôsobom, že žalobkyňa chcela byt synovi darovať, v tom čase čakali narodenie ich spoločného
dieťaťa, avšak syn žalobkyne mal veľa dlhov, boli vedené voči nemu exekúcie, a preto sa žalobkyňa
rozhodla byt darovať žalovanej. Poprela, že by partnerovi bola neverná, uvádzala, že sa vzorne starala
o domácnosť a deti. Po darovaní sporného bytu si zobrala hypotéku na rekonštrukciu bytu a k prerábke
skutočne aj došlo, pretože v byte sa zmenilo všetko okrem okien. Napriek tomu, že pred vzťahom nikdy

nemala žiadne dlhy, dlhy ktoré jej vznikli počas tohto vzťahu, spláca doteraz. Po rozchode zostala v
zlej finančnej situácii, a tak sa stalo, že si žalobkyňa zobrala pôžičku v Tescu na svoje meno, boli to
však peniaze pre žalovanú, celkovo išlo o sumu 5.500 €, z ktorej sumy 5.000 € zostalo žalovanej a
500 € hneď dala žalobkyni za to, že si na svoje meno zobrala pôžičku. Pôžičku celú zaplatila výlučne
žalovaná (sporné medzi stranami nebolo). Poprela, že by jej dala žalobkyňa pôžičku 14.000 €. Vysvetlila,

že v tom čase si syn žalobkyne kúpil auto BMW, na tomto aute chodil do práce. Je pravdou, že auto
bolo napísané na žalovanú, ale za akú sumu nakoniec auto predal, ona nevie. Z bytu sa odsťahovala
v novembri 2017, syn žalobkyne zostal v byte bývať. Doteraz jej chodia nedoplatky na nájomnom a
službách. K incidentu dňa 17.05.2018 žalovaná uviedla, že vtedy ešte stále pracovala v bare Aha,
hľadala ju tam žalobkyňa, vulgárne sa vyjadrovala, pýtala sa, kde sú tie dve „k...y“, tým myslela žalovanú

a jej sestru, ktorá takisto v bare pracuje, a keďže tam neboli prítomné, išla žalobkyňa zvoniť k matke
žalovanej, kde mala vykríkať, že ju okradli. Nakoniec prišla do bytu žalovanej na Hollého ulici v Senici,
kde vulgárne nadávala, hovorila, že syn sa ide obesiť. Žalovaná tvrdila, že nevedela o čom žalobkyňa
hovorí, vytýkala jej, aby ho išla hľadať. Vzťah so synom žalobkyne sa podľa žalovanej rozpadol kvôli
neveresynažalobkyne,oktorejsaprvýkrátdozvedelavlete 2016aneskoršiejejbolopakovaneviackrát

neverný. Žalovaná sa pokúšala daný stav riešiť so žalobkyňou, chcela od nej, aby synovi dohovorila.
O synovi sa žalobkyňa mala vyjadriť, že je „najväčší kurevník“. Žalovaná tvrdila, že ju žalobkyňa a jej
syn Peter Pajpach st. stále psychicky tyranizujú, v dôsledku čoho na nich podala trestné oznámenie.
Doplnila, že syn žalobkyne porušuje rozsudok súdu, ktorým bol upravený styk s ich spoločnou dcérou,
čo riešila aj cestou ÚPSVaR v Senici. Nielen že si pre dcéru nechodí podľa rozhodnutia súdu, neplatí

pravidelne výživné, neplatí ho do 15. dňa v mesiaci, ale posledný deň v mesiaci. Stalo sa, že Peter
Pajpach ml. napadol na ulici jej syna Kristiána a odvtedy má syn strach, aby nestretol niekoho z rodiny
Pajpachových. Poprela, že by žalobkyni kedykoľvek nadávala, nebola tak ani vychovávaná, v jej rodine
sa vulgarizmy nikdy nepoužívali. Vulgárne sa nevyjadruje na stranu cudzích ľudí a vôbec nie v rodine.

7. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že maloletého Kristiána verbálne na ulici napadol Peter Pajpach
st. a pôžička v Tescu bola braná počas trvania vzťahu syna žalobkyne so žalovanou, nie až po ich
rozídení.8. Z výsluchu svedka Petra Pajpacha st. vyplynulo, že je synom žalobkyne a bývalým partnerom
žalovanej. Uviedol, že s bývalou manželkou si zobrali úver od spoločnosti General Factoring a.s.
Bratislava, tento úver bývala manželka nebola ochotná riadne splácať a z toho dôvodu sa dostal do

exekúcie. Nedoplatok dlhu je stále vo výške viac ako 4.000 €. Z dôvodu ochrany pred exekúciou, keď mu
jeho matka (žalobkyňa) chcela byt darovať, nemohli tak urobiť, aby mu byt nezobrali a vtedy žalovaná
súhlasila s tým, že byt bude darovaný jej. Sľúbila, že ak by sa niečo stalo, byt vráti. Z rovnakého dôvodu
bolo na ňu napísané aj auto, išlo o 2 autá, a to BMV a Passat, ktoré boli jazdené, staršie a preto sa
skoro začali kaziť, a preto ich so žalovanou spoločne asi po 4 rokoch predali. Keď svedok pracoval v

Lozorne, vozil sa do práce na BMV, ale autá používala aj žalovaná. Svedok zhodnotil, že dôvodom jeho
rozchodu so žalovanou bola jej nadmerná žiarlivosť a vypisovanie kamarátok žalovanej na sociálnych
sieťach, že je žalovanej neverný, čo ale podľa neho nebola pravda. Poprel, že by bol žalovanej niekedy
neverný. Podľa názoru svedka sa správanie žalovanej zmenil, po tom ako sa vrátila do podniku AHA,
začala sa správať ako veľká podnikateľka, začala ho sledovať kamerami. Na jej správanie sa sťažovali
tiež zákazníci, zakazovala im, aby svedka oslovovali vedúci. Potvrdil, že k ich rozchodu došlo v novembri

2017 v dôsledku incidentu, že pri spracovávaní mäsa v podniku AHA, pri zabíjačke, svedok videl ako
kamarát syna „oblapáva“ žalovanú, čo sa mu nepáčilo, a preto sa asi týždeň nerozprávali. Svedok chcel,
aby si žalovaná s jeho matkou vydiskutovali nedorozumenia, ktoré medzi nimi už boli a skončilo to
tak, že žalovaná skoro fyzicky napadla žalobkyňu. Tvrdil, že boli spísané 2 darovacie zmluvy, v jednej
bola žalobkyňa zabezpečená, chránená možnosťou odstúpenia od zmluvy, keby sa k nej žalovaná

chovala hrubo, a potom bola spísaná ešte jedna zmluva, ktorá nakoniec bola podpísaná, kde to už
nebolo uvádzané. Tvrdil, že matka požičala žalovanej peniaze, bolo to na kúpu auta BMV, ktoré kúpili
z Nitry za asi 13.500 € a potom, keď BMV predali, peniaze boli použité na kúpu auta Passat CC, takže
mali dve autá a to Passat CC a Passat 6, doteraz neboli peniaze vrátené. Vzájomný vzťah žalobkyne
a žalovanej bol, podľa svedka, strašný a prejavoval sa vulgárnymi nadávkami žalovanej na adresu

žalobkyne, odpľúvaním sa pri náhodnom stretnutí v meste a bolo to v dôsledku toho, keď matka napr.
upomenula žalovanú, že nemá zaplatenú splátku pôžičky, ktorú si pre ňu žalobkyňa zobrala v Tescu.
Žalovaná po rozchode nechcela byt vrátiť, povedala, že až keď si na seba svedok prepíše hypotéku,
potom ho vráti. Do bytu bolo vložených max. 15.000 €. Uvádzal, že žalovaná mu mala byť neverná s
Dávidom Štefánkom, 24 ročným kamarátom jeho syna. Túto informáciu má len sprostredkovanú. Poprel,

že by žalovanú fyzicky napadol, alebo, že by poškodil majetok. Potvrdil, že v ich domácnosti žalovaná
vulgarizmy nepoužívala, pred deťmi to ani nešlo, ale keď si myslela, že ju nikto nepočuje, všimol si,
že keď dotelefonovala so žalobkyňou sama pre seba vulgarizmus použila. To, že si pred žalobkyňou v
meste odpľúvala, vie sprostredkovane od svojej matky, on osobne to nevidel.

9. Svedkyňa Emília Eliášová, ktorá je matkou žalovanej, uviedla, že nikdy nebola svedkom toho, že by
sa k sebe žalobkyňa a žalovaná správali neslušne a bolo to tak aj keď spolu bývali a aj potom, keď
sa žalobkyňa z bytu odsťahovala a prišla len na návštevu. Aj starší syn žalovanej Kristián nikdy inak
žalobkyni nepovedal ako babka. Nedorozumenia začali po tom, keď dcéra zistila, že ju syn žalobkyne
Peter Pajpach st. podvádza, ona osobne ho nikdy nestretla s inou ženou, vie to sprostredkovane len

od žalovanej, ktorá jej povedala tiež o SMS správach písaných Petrom Pajpachom st. jeho priateľke,
nevedela uviesť jej meno (č.l. 82 spisu). Tvrdila, že v ich rodine sa vulgarizmy nikdy nepoužívali.
Nevedela si predstaviť, že by jej dcéra dokázala používať také vulgarizmy, aké hovorí žalobkyňa.
Potvrdila incident zo dňa 17.05.2018.

10. Svedkyňa Drahomíra Takácsová, ktorá je dcérou žalobkyne, vo výpovedi potvrdila, že žalobkyňa
žalovanej a bratovi Petrovi Pajpachovi st. viackrát peniaze požičiavala. Osobne bola pritom (dátum si
nepamätala), keď žalobkyňa vybrala peniaze z banky v sume 13.000 € a 1.000 € mala ešte doma.
Vždy svedkyni žalobkyňa hovorila, keď žalovaná a brat Peter Pajpach potrebovali peniaze, že ich ide
vybrať, išlo o účet v Slovenskej sporiteľni, kde mala dispozičné právo s účtom tiež svedkyňa. Na tento

účet chodila výplata aj jej bratovi, a keď žalobkyňa nemohla ísť peniaze vybrať, išla ich vybrať ona.
Dispozičné právo s účtom syna žalobkyne mali z rovnakého dôvodu, z akého bol byt prevedený nie na
syna žalobkyne, ale na žalovanú, teda z dôvodu vedenej exekúcie proti jej bratovi. Nemala vedomosť o
vzájomnom správaní sa strán sporu, pretože doma dlho nebýva.

11. Svedkyňa Andrea Eliášová, sestra žalovanej, si vo svojej výpovedi bola úplne istá , že jej sestra na
žalobkyňu nikdy nič vulgárne nepovedala. Nebola svedkom toto, že by sa žalovaná k žalobkyni správala
nevhodne, či už slovne, alebo že by ju fyzicky napadla. Boli z rodiny naučené a vychovávané tak, aby
sme sa k starším ľudom správali slušne. Nikdy nebola svedkom pri požičiavaní peňazí žalovanej, o tomtonevedela povedať vôbec nič. Sestru, nie príliš často, navštevovala, ale keď tam bola a v byte bývala ešte
aj žalobkyňa, svedkyňa videla, že sa k sebe správali normálne, štandardne, skoro ako rodina. Svedkyňa
potvrdila incident dňa 17.05.2018.

12. Svedok Ján Jarábek, priateľ žalovanej, uvádzal, že v marci roku 2019 sa stalo, že so žalovanou
boli s maloletou Vikinkou (pozn. spoločná dcéra žalovanej a Petra Pajpacha st.) na pohotovosti a potom
sa zastavili nakúpiť v Kauflande. Keď tam brali aj benzín, tam sa náhodne stretli s Petrom Pajpachom,
ktorý z väčšej vzdialenosti vykrikoval na nich obidvoch, že mu žalovaná nechce dávať dcéru, a že on

(svedok) je som tiež taký „...“ vyjadroval sa vulgárne (svedok nechcel vulgarizmus zopakovať nahlas).
Vykrikoval, že si chodia nakupovať a malej nechcú nič dať, na čo svedok mu ukázal maloletú Viktóriu
v aute a povedal mu, že boli s ňou na pohotovosti, na čo už nič viac nepovedal, otočil sa. Inokedy sa
stalo, že na hranici pozemku svedka mu Peter Pajpach povedal, že mi zlomí prst, pretože mu údajne
ukázal prostredník, na čo si svedok nepamätal. Nespomenul si, či bola niekedy žalovaná voči Petrovi
Pajpachovi vulgárna. Doznal, že dospelí občas použijú vulgárne slovo, takisto aj žalovaná, ale nie vo

význame, že by chcela niekomu nadávať.

13.ŽalobkynisanepodarilozabezpečiťprítomnosťpôvodnenavrhnutéhosvedkaDávidaŠtefanku,preto
v ďalšom netrvala na jeho výsluchu. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu nepoprela investície
do bytu uvádzané žalovanou, pričom výpoveď žalovanej bola podporená aj výpoveďou svedka Petra

Pajpacha st., ktorý uvádzal investíciu do bytu v sume cca 15.000 €, ktorú je rodina žalobkyne ochotná
žalovanej vrátiť.

14. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených

v zákone.

15. Podľa ust. § 628 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je

darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

16. Podľa ust. § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

17. Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Žalobkyňa ako darkyňa a žalovaná ako obdarovaná, uzatvorili dňa 11.05.2015 darovaciu zmluvu.
Predmetom tejto zmluvy bolo darovanie 2-izbového bytu č. 34, nachádzajúceho sa na 1.poschodí
bytového domu súp.č. 1345 postavenom na parc. reg. „C“ č. 3565/62 zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 615 m2, vchod č. 27, v kat. území Senica, na ulici Sotinská, spolu s spoluvlastníckym podielom

o výške 190/10000 na spoločných častiach a zariadeniach domu súp.č. 1345 a na pozemku parc.č.
XXXX/XX, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v LV č. XXXX. Žalobkyňa využila svoje právo a požiadala
žalovanú o vrátenie daru listom zo dňa 29.05.2018, avšak žalovaná k jej žiadosti o vrátenie daru zaujala
nesúhlasné stanovisko. Žalobkyňa ako dôvody hrubého porušenia dobrých mravov zakladajúceho nárok
na zrušenie darovacej zmluvy v zmysle ustanovenia § 630 OZ uvádzala, že v rozpore s dohodou,

žalovaná žiadala od syna žalobkyne, aby jej tento za užívanie sporného bytu platil nájom a keď to
odmietol, snažila sa ho z bytu vypratať, že žalobkyni žalovaná nevrátila osobnú pôžičku vo výške 14.000
€, a keď žalobkyňa žalovanú na jej vrátenie vyzývala, žalovaná jej oznámila, že jej pôžičku vrátiť nemieni,
že k žalobkyni sa žalovaná po akte darovania bytu dlhodobo správala hrubo, nepríjemne a nedôstojne
(uvádzala verbálny útok dňa 28.11.2017) a že syn žalobkyne dodatočne zistiť, že žalovaná počas ich

partnerského vzťahu udržiavala mimomanželský pomer s inou osobou. Súd po zistení a vyhodnotení
skutkového stavu dospel k záveru, že existenciu týchto dôvodov žalobkyňa v konaní nepreukázala.
Z dôkazov vykonaných pred súdom je zrejmé, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou sporného bytu, v
byte nebýva od 29.11.2017, kedy sa z bytu odsťahovala. Byt užíva syn žalobkyne Peter Pajpach st. so
synom Petrom Pajpachom ml. Žalobkyňa neponúkla súdu žiadny relevantný dôkaz preukazujúci tvrdenú

dohodu o spätnom prevode bytu žalobkyni v prípade zániku spolužitia syna žalobkyne a žalovanej.
Dokazovanie v tomto smere zostalo len v rovine tvrdenia žalobkyne. Je nepochybné, že darovacia
zmluva bola zo strany žalobkyne uzatváraná s tým, že chce previesť vlastníctvo k bytu na svojho
syna a jeho vtedajšiu rodinu, ale zároveň bola uzatváraná účelovo a špekulatívne v snahe vyhnúť saexekúcii, ktorá bola voči jej synovi vedená. V každom prípade však k prevodu vlastníctva prišlo, a to z
vyššie uvedeného dôvodu len na žalovanú. Žalovaná následne preukázane investovala do bytu finančné
prostriedky z úveru na bývanie, ktorý si zobrala len ona v ČSOB, a.s. v celkovej výške 49.500 € (č.l.

56 spisu) a ktorý spláca. Na rekonštrukciu bytu bola použitá časť poskytnutého úveru vo výške cca
15.000 € až 20.000 €, čo mal súd preukázané nielen tvrdením žalovanej, ale tiež tým, že žalobkyňa
toto tvrdenie nepoprela. Rovnako nebolo preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanej pôžičku 14.000
€ a že táto jej ju nevrátila. Výsluchom svedka Petra Pajpacha st. a svedkyne Drahomíry Takácsovej
bolo preukázané len to, že za tieto peniaze bolo kúpené osobné motorové vozidlo BMV z Nitry za asi

13.500 €, na ktorom sa vozil syn žalobkyne do práce. Žalobkyňa nepreukázala, že by ju žalovaná o
takúto pôžičku žiadala a že by žalovaná peniaze prijala. Ani svedkyňa Drahomíra Takácsová nepotvrdila,
že peniaze, ktoré žalobkyňa vybrala z peňažného ústavu, že by ich odovzdala do rúk žalovanej, že
by ich žalovaná prevzala aspoň v časti. Žiadne ďalšie konkrétne informácie ohľadne údajnej pôžičky
neboli ani tvrdené ani preukázané. Pre úplnosť treba uviesť, že peniaze vyberala žalobkyňa z účtu, na
ktorý boli poukazované aj výplaty jej syna Petra Pajpacha. Teda nemohlo ísť výlučne len o peniaze

žalobkyne. Žalovaná poprela, že by sa k žalobkyni správala hrubo, vulgárne, poprela, že by ju fyzicky
alebo verbálne napadla. Svedkyne Andrea Eliášová a Emília Eliášová, blízke príbuzné žalovanej (sestra
amatka)sinevedelipredstaviť,žebyžalovanámohlapoužívaťvulgarizmytvrdenéžalobkyňou,uvádzali,
ževichdomácnostisavulgarizmynepoužívali.Žebyžalovanámalabežnevsvojomslovníkupoužívanie
vulgárnych slov nepotvrdil ani vypočutý svedok Ján Jarábek, terajší priateľ žalovanej a ani svedok

Peter Pajpach st., ktorý povedal, že žalovaná sa pred deťmi nikdy vulgárne nevyjadrovala a stretnutia
medzi žalobkyňou a žalovanou prebiehali v zásade pred deťmi. Ani svedok žaloby Drahomíra Takacsová
tvrdenia o nevhodnom správaní a vulgárnom vyjadrovaní sa žalovanej nepotvrdila, nemala vedomosť
o vzájomnom správaní sa strán sporu, pretože doma dlho nebýva. Dá sa uveriť tomu, že po rozchode
žalovanej so synom žalobkyne, a po tom ako žalovaná nevrátila prevedený byt späť na žalobkyňu

vzťahová situácia sa vygradovala, avšak ani žalobkyňa pri svojich výstupoch a prejavoch na súde
nemala problém vulgarizmy použiť na rozdiel od žalovanej, ktorá sa na pojednávaní dokázala ovládať
na rozdiel od žalobkyne. V konečnom dôsledku sa žalobkyni nepodarilo preukázať ani údajnú neveru
žalovanej s Dávidom Štefankom, na výsluchu ktorého žalobkyňa nakoniec netrvala. Žalobkyňa sa tak
dostala do dôkaznej tiesne.

18. Z citovaného ustanovenia § 630 OZ, vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na
základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností: a) hrubého porušenia dobrých mravov
správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu
darcu adresovaného obdarovanému (R 88/1998). I keď zákon pojem dobré mravy nedefinuje, treba

pod nimi rozumieť všeobecné platné pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti
uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je teda zrejmé, že predpokladom
na úspešné uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len
jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity

alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám,
ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. § 18 a nasl., § 30 a nasl. Zákona o rodine)
alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Nakoľko
obdarovaný je vlastníkom veci, ktorú nadobudol darom, je oprávnený s touto disponovať a teda má
právo ju predať, darovať, eventuálne aj založiť, môže žiadať za jej užívanie tretími osobami odplatu,

a preto v zmysle ustálenej judikatúry (R 31/1999) využitie tohto práva v žiadnom prípade nemožno
pokladať za hrubé porušenie dobrých mravov. Žalobkyňa v danom prípade splnila len jednu z dvoch
vyššie uvedených podmienok zrušenia darovacej zmluvy, a to doručenie jej prejavu vôle zrušiť darovaciu
zmluvu žalovanej. Súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že aj keby existenciu vyššie uvedených
dôvodov žalobkyňa v konaní bez pochýb preukázala (čo sa však nestalo), tieto nedosahujú taký stupeň

amorálnehosprávaniasažalovanejakoobdarovanejvočižalobkyniačlenomjejrodiny,konkrétnenajmä
k synovi - bývalému partnerovi žalovanej a otcovi ich spoločného dieťaťa, že tieto možno kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Je nesporné, že správanie sa žalovanej, ktoré sa žalobkyni podarilo
preukázať, nemožno označiť ako konanie priečiace sa dobrým mravov, zakladajúce nárok na zrušenie
zmluvy a vrátenie daru v zmysle § 630 OZ. Nič by na tom nemenil ani fakt, ak by si zmluvné strany v

darovacej zmluve dojednali vo forme obligácie právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v
práve doživotného a bezplatného užívania darovaných nehnuteľností žalobkyňou. Z uvedeného dôvodu
súd rozhodol tak, že žalobu, ako nemajúcu oporu v zákone, zamietol. Súd považuje svoje rozhodnutie po
právnej a vecnej stránke za deklarujúce zásadu spravodlivého usporiadania veci a ochrany účastníkovv právnych vzťahoch. Nakoľko podľa názoru súdu nemalo by oporu v zákone, ak by súd vyslovil, že
žalovaná je povinná vrátiť dar, keď ako jediný a faktický dôvod sa tu javí byť len tá skutočnosť, že
žalovaná a syn žalobkyne ukončili partnerský vzťah. Tunajší súd má za to, že v danom prípade vrátenie

daru malo byť len akýmsi postihom za rozchod partnerov, teda žalovanej a syna žalobkyne Petera
Pajpacha st.. Vrátenie daru by navyše vyvolalo ďalší spor týkajúci sa vložených finančných investícií
výlučne žalovanou do sporného bytu v nie malej výške.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznal ich plnú

náhradu, nakoľko bola v konaní úspešná v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.