Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718201244
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2718201244.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, v právnej veci žalobkyne: E. E., nar. XX. E.
XXXX, bytom J. Y. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, Sladovnícka 22, Trnava,
proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX. H. XXXX, bytom N. H. V. XXXX/XXA, P., 2/ J. J., nar. X. H. XXXX,
bytom N. H. V. XXXX/XXA, P., 3/ mal. H. X., nar. XX. C. XXXX, bytom R., všetci zastúpení advokátkou:

Mgr. Anna Šeniglová, Školská 6, Holíč, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne a žalovaných
1/, 2/, 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 13. februára 2019 č. k. 9C/11/2018-111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania r u š í a vec
mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil, II. stranám náhradu trov konania

nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne zdôvodnil, že žalobou
doručenou súdu dňa 28.8.2018 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ vypratať
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúce sa v k. ú. J. Y., zapísané v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXX. Na pojednávaní dňa 13.2.2019 zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu
späť, súd prvej inštancie preto so súhlasom žalovaných konanie zastavil.

Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§257CSPastranámsporunáhradutrovnepriznal
z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že podiel oboch strán sporu
na vzniku a priebehu sporu bol rovnaký. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba bola podaná
dôvodne, nakoľko žalovaní bez právneho dôvodu užívali nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne. Na
druhej strane však žalovaní dôvodne bránili svoje záujmy. Z vyjadrení žalovanej 1/ ako aj z predložených
dôkazov na pojednávaní dňa 14.1.2019 súd vyhodnotil, že žalovaní splnili svoju povinnosť a vypratali

predmetné nehnuteľnosti. Aj napriek tejto skutočnosti žalobkyňa pokračovala v konaní a ďalší priebeh
konania bol v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania, z ktorého dôvodu by bolo
nespravodlivé, ak by trovy konania priznal úspešnej strane sporu.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom
na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, alternatívne

navrhla zmeniť uznesenie v napadnutej časti tak, že žalobkyni bude priznaná náhrada trov v plnom
rozsahu. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil). Žalobkyňa
ako výlučný vlastník nehnuteľnosti z dôvodu neoprávneného užívania nehnuteľnosti žalovanými sa
žalobou domáhala vypratania predmetnej nehnuteľnosti (po bezúspešných výzvach, na ktoré žalovaná
1/ nereagovala). Až na súdnom pojednávaní dňa 14.1.2019 boli zo strany žalovaných predložené prvé

dôkazy, z ktorých však nevyplývalo, že by žalovaní nehnuteľnosť vypratali do 10.1.2019. Žalobkyňa
nemala možnosť si tieto skutočnosti overiť, presvedčiť sa o pravdivosti ich tvrdení. Na pojednávaní dňa13.2.2019 bola žaloba vzatá späť v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaní dva dni pred pojednávaním
predložili dôkazy o vyprataní nehnuteľnosti. Z vlastných tvrdení žalovaných však vyplynulo, že v čase
vykonanej kontroly nehnuteľnosti dňa 30.1.2019 sa v nehnuteľnosti nachádzali veci patriace žalovaným,

vrátane žalovaného 3/. Späťvzatie žaloby a následné zastavenie konania procesne zavinili žalovaní
a to tým, že splnili to, čo žalobkyňa v žalobe uplatňovala a to až po podaní žaloby, čím bolo jasne
preukázané, že žaloba bola podaná oprávnene. V danej veci neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP. Záver súdu prvej inštancie v tomto smere je v rozpore s vykonaným dokazovaním
a nie je náležité vo vzťahu k preukázaniu dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP

a vnútorne si rozporuje. Počas konania bolo riadne preukázané, že k zásahu do vlastníckeho práva
žalovanými v skutočnosti došlo a až následne po podanej žalobe a uskutočnených pojednávaniach
došlo k ich vyprataniu. Žalovaní dvakrát spôsobili odročenie pojednávania, procesne zavinili zastavenie
konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní 1/ až 3/ v časti výroku o trovách konania, s

návrhom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovaným bude voči
žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedli, že v danej veci žalobkyňa
zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa vedela pred podaním žaloby, že pobyt žalovaných 1/, 2/, 3/ v
dome nemá charakter užívania a v dome sa zdržiavajú len prechodne (do dokončenia stavby domu v
januári 2019). Napriek tomu žalobu podala a v konaní pokračovala dokonca aj potom, ako sa žalovaní

z nehnuteľnosti odsťahovali dňa 10.1.2019. Neobstojí domáhanie sa náhrady trov konania žalobkyňou
pripisujúc procesné zavinenie zastavenia konania žalovanými z titulu dôvodnosti žaloby v čase jej
podania. Žalobkyňa a žalovaná sú sestry, pričom konanie žalobkyne voči žalovanej 1/ a jej deťom,
domáhaním sa žalobou ich vypratania, bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaná 1/ s deťmi prijala pomoc svojich rodičov pri zaobstarávaní svojho bývania stavbou

RD v P., o čom bola protistrana informovaná. Odročenie pojednávania nemožno pripisovať na ťarchu
žalovaných, pretože prvýkrát došlo k odročeniu z objektívnych dôvodov (ochorenie žalovanej 1/) a
pojednávanie dňa 14.1.2019 bolo odročené po odsúhlasení právnym zástupcom žalobkyne za účelom
poskytnutia časového priestoru žalobkyni na kontrolu, či sa žalovaní z jej domu odsťahovali.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP), po skonštatovaní, že odvolania obsahujú zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania je
dôvodné zrušiť.

5.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

6. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením,

aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon
bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým
vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k
tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo
67/2010 či sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú

možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, 940-941 s.).

7. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda naponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07
či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného

súdu ČR, III. ÚS 727/2000). K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti
hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných
ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola

výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).

8. Podľa ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 119/03, či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 67/2010) musia
byť výnimočnosť použitia ustanovenia § 257 CSP, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný

osobitného zreteľa, náležite odôvodnené. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto
patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej
judikatúry ESĽP (pozri k tomu napr. rozhodnutia Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis v.
Grécko z 29. mája 1997; Higgins v. Francúzsko z 19. februára 1998).

9. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

10. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti

náhrady trov konania nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Nie je totiž
zrejmé, z čoho vychádza záver súdu prvej inštancie o tom, že by bolo nespravodlivé, aby súd priznal
trovy konania úspešnej strane (pričom ani nevedno, ktorú mal na mysli), keď v danej veci konanie bolo
zastavené a teda skúmalo sa zavinenie strán na zastavení konania, pričom z odôvodnenia uznesenia
ani nevyplýva jednoznačný záver o tom, kto zastavenie konania zavinil (a z čoho tak súd vyvodil). Taktiež

absentuje argumentačný základ vo vzťahu k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré
súd výnimočne náhradu trov konania nemusí priznať.

12. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (súd prvej inštancie

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nebolo možné napraviť v odvolacom konaní). Vzhľadom
na dôvod, ktorý viedol k zrušeniu rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd sa ďalšími námietkami
uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať podľa relevantných ustanovení
CSP o náhrade trov konania (§ 256 CSP), so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré stranám
konania prináležia, v súvislosti s ich nárokmi na náhradu trov konania.

14. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa

(§ 257 CSP). Aplikácia tohto ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a mať výnimočný charakter. Súd skúma, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti
hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potom potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konaniaprihliadnuť, pričom tieto osobitné okolnosti musia byť náležite konkretizované, so zhodnotením dopadu
na obidve procesné strany.

15. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia súd prvej inštancie preskúmateľným spôsobom
vyjadrí skutkové zistenia a právne závery. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo presvedčivé.

16. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.