Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611010141
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8611010141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.

Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.09.2013 v trestnej
veci proti obžalovanému G. P. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.
zák. a iné o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2T 78/2011 zo dňa
10.07.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obž. G. P., nar. XX.X.XXXX, v S., trvale bytom S.,
S.. G. XXX/XX, vo väzbe v ÚVV Z. od
1.6.2011 do 1.6.2012

u k l a d á

I. za skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku

Podľa § 276 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. pri existencii
prevahy poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. oproti priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Svidník sp.
zn. 1T 50/2007 zo dňa 03.09.2008, ktorým mu bol pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa §
323 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, s podmienečným odkladom výkonu
trestu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 5 rokov, ako aj výrok o treste v rozsudku Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 3T 112/2007 zo dňa 10.12.2010, ktorým bolo podľa § 44 Tr. zák. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. od uloženia súhrnného trestu upustené, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušené výroky nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

II. Za skutok uvedený pod bodom 3/ napadnutého rozsudku

Podľa § 44 Tr. zák. od uloženia ďalšieho trestu u p ú š ť a . o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomuznalokresnýsúdobžalovanéhoG.P.vinnýmvbode1/napadnutéhorozsudku
zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák., v bode 2/ rozsudku z

prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode 3/ rozsudku z prečinu
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a to na tom skutkovom základe, že
1/ daňový subjekt G. P., ul. S. G. XXX/XX, S., IČO 41705467, DIČ 1074680266, hoci vedel, že má podať
daňové priznanie z príjmov fyzických osôb za rok 2006, v ktorom získal vecné výhry z televíznej súťaže
„VyVolení 2“, odvysielanou televíziou JOJ, prevádzkovanou spoločnosťou MACT TV, s.r.o. Bratislava v
celkovej hodnote 3.400.000.- Sk, toto daňové priznanie na Daňovom úrade vo Svidníku do 31.03.2007

a ani dodatočné daňové priznanie nepodal a tak skrátil daň z príjmov fyzických osôb vo výške 628.745.-
Sk (20.870,51 eur),
2/ dňa 25.08.2007 v presne nezistenom čase od 03.05 hod. do 03.20 hod. v I., v mestskej časti Z. na
L. ulici, na parkovisku pred reštauráciou W., pod vplyvom alkoholických nápojov, po predchádzajúcom
vulgárnom správaní a porušovaní pravidiel slušného správania a verejného poriadku, bol veliteľom

hliadky PZ nstržm. Z. vyzvaný k preukázaniu totožnosti, na čo hrubo osočil členov hliadky PZ nstržm.
Z. a stržm. D. a po ďalšej výzve, aby sa ukľudnil a preukázal svoju totožnosť, sotil rukami do nstržm.
Z. a pri pokuse o ďalšie sotenie nstržm. Z. voči nemu zakročil stržm. D., ktorý sa mu pokúsil chytiť
ruku, na čo fyzicky zaútočil na stržm. D., ktorého začal rukami udierať, pričom poškrabal stržm. D.
nechtami na pravom predlaktí, pokračoval v hrubom urážaní príslušníkov PZ a sotil rukami do stržm.

D., pričom v dôsledku tohto konania utrpel poškodený X. D. zranenie - škrabance na volárnej strane
pravého predlaktia ruky, ktoré si vyžiadalo jednorazové vyšetrenie a ošetrenie,
3/ dňa 1.6.2011 o 22.50 hod. na chodbe Obvodného oddelenia PZ vo Svidníku po tom, čo bol hliadkou
polície predvedený za účelom podania vysvetlenia v priestupkovom konaní, s koncentráciou 1,94 -
2,73 promile etylalkoholu v krvi, fyzicky napadol práp. Z. E., príslušníka poriadkovej polície Obvodného

oddelenia vo Svidníku tak, že keď ho zbadal prichádzať z výťahu, so slovami: „Čo ty smarkatý kokot“
nečakane ho udrel dlaňou pravej ruky do oblasti tváre a ľavého líca a v ďalšom pokračovaní útoku mu
bolo zabránené prítomnými policajtmi s použitím donucovacích prostriedkov, pričom práp. Z. E. utrpel
zranenie pohmoždenie tváre vľavo, ktoré si však liečenie a PN nevyžiadali.

Za to mu uložil za skutky pod bodmi 1/, 2/ rozsudku podľa § 276 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
l/, m/, § 37 písm. m/, h/ Tr. zák. podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T 50/2007 zo
dňa 03.09.2008, právoplatného 19.09.2008, ktorým bolo obžalovanému pre prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák. a iné uložený trest odňatia slobody v trvaní

troch rokov s podmienenčným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu piatich
rokov, za súčasného uloženia zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas
skúšobnej doby, ako aj výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T 112/2007 zo
dňa 10.12.2012 právoplatného dňa 10.12.2010, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pričom od uloženia súhrnného trestu bolo podľa § 44

Tr. zák. upustené.

Za skutok pod bodom 3/ napadnutého rozsudku okresný súd podľa § 44 Tr. zák.. od uloženia ďalšieho
trestu upustil.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. prvostupňový súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, ktoré následne prostredníctvom svojej

obhajkyne aj odôvodnil. Z dôvodov odvolania plynie, že odvolanie obžalovaného smeruje tak protivýroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 1/ napadnutého
rozsudku, posúdeného ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák.
namieta, že je nejasný čas, kedy došlo ku skráteniu dane z príjmov nepodaním daňového priznania

Daňovému úradu vo Svidníku do 31.03.2007, alebo nepodaním dodatočného daňového priznania,
keďže podľa ust. § 39 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, dodatočné daňové priznanie
môže daňový subjekt podať najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie. Dokonaným trestným činom skrátenia dane je úmyselné konanie páchateľa, ktorým
docieli, že mu daň nebola vymeraná vôbec alebo vo vyššej čiastke a úmyselné konanie spočíva v snahe

zatajiť príjem podliehajúci dani. K tomu chce uviesť, že jeho príjem z výhry bol verejne známy, možno
teda pochybovať o tom, že daňové priznanie nepodal preto, že mal úmysel zatajiť príjem z výhry. To, že
vedel, že má do 31.07.2007 podať daňové priznanie, považoval súd za preukázané tým, že v zmluve o
odovzdaní ceny bol poučený, že odovzdaná cena podlieha zdaneniu. Nikde však nebol poučený o tom,
kedy má podať daňové priznanie a rozpory v dátumoch zmlúv svedčia o formálnosti týchto zmlúv a tiež
o tom, že mu nikto poriadne nevysvetlil daňové povinnosti, ktoré mu z výhry vyplývajú. K omylu v určení

zdaňovacieho obdobia, za ktoré je potrebné podať daňové priznanie, prispel aj súdny spor o ďalšej
vecnej výhre a to výhre bytu, ktorý bol ukončený až v roku 2009. Daňový úrad ho vyzval na prerokovanie
protokolu o určení dane 25.05.2009 a predtým ho vyzval na podanie daňového priznania. Protokol mu
doručoval na adresu trvalého bydliska, kde sa v tom čase nezdržiaval, preto si výzvu nemohol prevziať,
ale hneď, ako sa o veci dozvedel, sa na daňový úrad dostavil. Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že

daňový úrad daň vyrubil a na jej zabezpečenie si zriadil záložné právo na byt, ktorá je v trhovej hodnote
postačujúcej na zaplatenie dane. Rozhodnutím o zriadení záložného práva mu bolo zároveň zakázané
s nehnuteľnosťou nakladať, čo zmarilo jeho snahu byt predať a daň zaplatiť. Rozsah skrátenia dane
nebol na hlavnom pojednávaní dostatočne zisťovaný, súd sa stotožnil s platobným výmerom Daňového
úraduSvidníkbeztoho,abyzisťovalďalšieskutočnosti,významnépreurčenievýškydane,napr.použitie

odpočítateľnej položky a náležitostí dôležité pre určenie základu dane podľa § 8 zák. č. 595/2003 Z.z.
Nezisťoval, či súčasťou ceny je aj odmena za výkon v súťaži, neskúmal, či organizátor súťaže splnil
svoju povinnosť a oznámil výhercovi hodnotu výhry a keby tak urobil, nebola mu teda jednoznačne
preukázaná v tomto smere vina a to predovšetkým úmysel zatajiť príjem z výhry. Vo vzťahu ku skutku
pod bodom 2/ namieta, že aj keď priznal, že bol pod vplyvom alkoholu, kopal do svojho auta a nadával

zasahujúcim príslušníkom, v žiadnom prípade nepoužil proti príslušníkom policajného zboru násilie v
úmysle pôsobiť na výkon ich právomoci. Mával okolo seba rukami a pritom mohol poškriabať stržm. D..
Sámpoškodenýuviedol,žeobžalovanývlastneneútočilakochlap,tedaneudieralrukami,čipäsťami,iba
rukami mával a poškriabal ho pritom nechtami. Fyzický útok proti členom policajného zboru nepotvrdila
ani svedkyňa O. D.. Aj vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ priznáva, že pod vplyvom alkoholu vulgárne

nadával prislušníkom PZ, jednoznačne však popiera fyzický útok na práp. Z. E.. Poukazuje pritom na
rozpory a nejasnosti vo výpovediach jednotlivých svedkov, pričom práve uvedené rozpory, ako aj fakt,
že ku skutku došlo na oddelení PZ a i vzhľadom na stupeň opilosti, existujúcu pochybnosť, či v takom
stupni opilosti mohol reagovať tak rýchlo, ako to svedkovia uvádzajú, považuje za nedostatočné na
preukázanie jeho viny. Vo vzťahu ku uloženému trestu naviac na verejnom zasadnutí poukázal na fakt,

že sa nikdy v minulosti nedopúšťal ekonomickej trestnej činnosti, vždy, a to len po požití alkoholických
nápojov, iba výtržníckeho konania a v prípade, keď zasahovala policajná hliadka, aj útoku na verejného
činiteľa a v tejto súvislosti bolo poukázané aj na dobu, ktorá uplynula od skutku posudzovaného ako
zločin a po ktorú viedol riadny život. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil okresnému súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. §
317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.
por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je možné považovať sčasti za dôvodné a aj to len vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali
po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a v tomto konkrétnom prípade sa týkajú výroku o treste.

Vo vzťahu k výroku o vine bolo podľa názoru krajského súdu v konaní pred súdom prvého stupňa
vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to ust. § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, boli teda vykonané
dôkazy tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahunevyhnutnom na rozhodnutie. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil spôsobom upraveným v
ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd aj rozviedol, ktoré konkrétne dôkazy v predmetnej
veci boli vykonané, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplývali, uviedol, ako jednotlivé dôkazy
vyhodnotil, prečo neuveril obrane obžalovaného a na základe ktorých konkrétnych dôkazov mal za
preukázané skutočnosti prezentované vo výroku svojho rozhodnutia. V tomto smere považuje krajský
súd dôvody napadnutého rozsudku za vcelku správne a v podrobnostiach na ne aj poukazuje.

Len vzhľadom na aj v odvolaní prezentované námietky považuje za potrebné uviesť, že aj podľa jeho
názorubolovykonanýmidôkazminepochybnepreukázané,žeskutkytak,akosúvovýrokunapadnutého
rozsudku ustálené, sa stali a že ich obžalovaný spáchal.

Vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 1/ napadnutého rozsudku je súhrnne potrebné uviesť, že aj

keďobžalovanývpodstatevkonanípredsúdomspáchanietohtoskutkupopieraatvrdí,žeprávenaňom
bol spáchaný veľký podvod, pretože hodnota vecných výhier nebola taká, ako bola prezentovaná, keďže
auto nemohlo mať hodnotu 2.400.000,- Sk, pretože keď ho chcel predať, povedali mu, že jeho hodnota
je 900.000,- Sk, takže v čase, keď ho získal, mohlo mať auto podľa jeho informácií maximálne hodnotu
1.650.000,- Sk a naviac je logické, že jedna dovolenka s piatimi ľuďmi a jedna dovolenka s dvoma ľuďmi

nemohla stať milión korún a že daňové priznanie nepodal a daň nezaplatil preto, že o tom nevedel,
je potrebné skutkový stav mať za nepochybne preukázaný. V tomto smere je potrebné poukázať na
výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy spáchanie skutku priznal v celom rozsahu, potvrdil,
že vecné ceny po výhre v televízii JOJ fyzicky prebral asi tri mesiace po skončení súťaže, podpísal aj
preberacie protokoly, na ktorých boli aj poučenia o tom, že ceny podliehajú dani a na túto skutočnosť bol

aj niekým upozornený, pričom daňové priznanie za rok 2006 nepodal, lebo na to zabudol a neprikladal
tomu dôraz. Mimo tejto jeho výpovede je skutkový stav preukázaný aj listinnými dôkazmi, zmluvami o
odovzdaní ceny a protokolmi o odovzdaní a prevzatí vecnej ceny, z ktorých nepochybne plynie, že MAC
TV odovzdáva nadobudateľovi (teda obžalovanému) hnuteľnú vec a to osobný automobil Január S-type
3,8 V6 v hodnote 2.400.000,- Sk, ktorý obžalovaný dňa 05.06.2006 prevzal, ako aj poukaz na zájazdy od

cestovnej kancelárie Azur Reisen v hodnote 1.000.000,- Sk, ktorý takisto prevzal dňa 16.06.2006. Tak
na zmluve o odovzdaní veci ako aj na protokoloch o odovzdaní a prevzatí vecnej ceny, ktoré obžalovaný
podpísal,jeuvedené,žecenapodliehazdaneniupodľaust.§8ods.1písm.j/zák.č.595/2003Z.z.odani
z príjmov a dokonca je v zmluve uvedené, že sa zaväzuje, že cenu zdaní podľa príslušných zákonných
ustanovení. V tejto súvislosti len na okraj krajský súd vzhľadom na námietky uvedené v odvolaní, že

obžalovanému nikto poriadne nevysvetlil daňové povinnosti, považuje za potrebné uviesť, že aj keby sa
tak nebolo stalo, ani táto skutočnosť ho nemôže zbaviť viny, pretože neznalosť zákona neospravedlňuje
a povinnosť priznať takýto príjem, podať daňové priznanie a zaplatiť daň mu vyplývala priamo zo zákona.
To, že sa tak nestalo, je preukázané z protokolu daňového úradu, výpovedí svedkýň U. D., Ing. W. O.
a Ing. J. Z., ako aj platobného výmeru Daňového úradu Svidník zo dňa 15.07.2009, ktorým mu bola

určená daň z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2006 v sume 23.393,24 eur a aj z neho
je zrejmé, že obžalovaný si svoju daňovú povinnosť nesplnil.

Okresný súd teda v tomto smere skutkový stav ustálil správne v súlade s vykonanými dôkazmi a
konanie obžalovaného aj správne právne kvalifikoval a aj náležitým spôsobom správne použitú právnu

kvalifikáciu odôvodnil, takže aj v tomto smere sa krajský súd s dôvodmi napadnutého rozsudku
stotožňuje.

Za správne a v súlade s vykonaným dôkazmi považuje krajský súd za ustálený a správne posúdený
aj skutok uvedený v bode 2/ napadnutého rozsudku a to napriek tomu, že obžalovaný v konaní pred

súdom jeho spáchanie poprel tvrdiac, že aj keď pod vplyvom alkoholu kopal do vlastného auta, vulgárne
nadával policajtom, žiadneho násilného konania sa voči nim nedopustil.

Okresný súd náležitým spôsobom odôvodnil, prečo tejto výpovedi obžalovaného neuveril. Poukázal
pritom na jeho priznanie v prípravnom konaní, obsah výpovede svedka-poškodeného X. D., ktorý v

priebehu celého doterajšieho konania v podstate zhodne popisoval, aké bolo správanie obžalovaného
po tom, čo ho s kolegom zaregistrovali, keď rušil verejný poriadok, aj to, akým spôsobom fyzicky
zaútočil na neho i kolegu. V súlade s touto výpoveďou svedka je aj výpoveď svedka-poškodeného X.
Z.. Obsahu výpovedí uvedených svedkov korešponduje priznanie obžalovaného v prípravnom konaní,ako aj lekárska správa o zranení poškodeného, takže skutočne nebol dôvod obrane obžalovaného
prednesenej na hlavnom pojednávaní uveriť.

Vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov nie sú podľa názoru krajského súdu pochybnosti ani v tom
smere, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil v bode 3/ napadnutého
rozsudku. Obžalovaného zo spáchania uvedeného skutku usviedčajú predovšetkým výpovede svedka-
poškodeného Z. E., svedkov B. X. a Y. I.. Svedok Z. E. vo svojich výpovediach v podstate zhodne
uvádzal, že po tom, čo vystúpil s kolegom X. z výťahu a po tom, čo obžalovaný, ktorý sa nachádzal v

podrepe pri múre, povedal niečo vulgárne na adresu kolegov, on ho upozornil, aby sa správal slušne a
sadol si na lavičku, na čo mu obžalovaný odvetil, že on si sadne kde chce a kedy chce, potom sa rýchlo
postavil a s vulgárnym vyjadrením na jeho adresu ho pravou rukou otvorenou dlaňou udrel do ľavej časti
tváre. Výpovedi uvedeného svedka niet dôvod neveriť, najmä vzhľadom na fakt, že v zásade zhodne
vypovedásvedokB.X.aajsvedokY.I.potvrdzuje,žeobžalovanýnaozajpoškodenéhoudrel,nehovoriac
už o tom, že ani samotný obžalovaný vo svojej prvej výpovedi spáchanie skutku nepopieral. Pôvodne

totiž obžalovaný tvrdil, že si vzhľadom na požité alkoholické nápoje presne nepamätá, že by bol na
nejakého policajta zaútočil, avšak vzápätí po tom, čo mu vyšetrovateľ oznámil, že bude zadržaný, svoju
výpoveď zmenil, popisoval skutočnosti, ktoré sa podľa neho mali odohrať, popieral spáchanie skutku a
na takýchto výpovediach zotrval aj v ďalšom konaní vrátane svojej výpovede pred súdom prvého stupňa.
Na nevieryhodnosť zmenenej výpovede obžalovaného napokon nasvedčuje aj fakt, že sa nepotvrdzujú

skutočnosti, ktoré obžalovaný vo svojej výpovedi uvádzal, keď tvrdil, že ho policajná hliadka mala spútať,
hodiť na zem dole tvárou a tak ho ťahať do auta, pretože zo záznamu z priemyselnej kamery je zrejmé,
že obžalovaný nebol spútaný a smerom k autu šiel sám, nebol tak, ako on tvrdí, ťahaný dole tvárou. O
správanísaobžalovanéhonapokonsvedčíajvýpoveďsvedkaW.D.,ktorýpopisovalsíceokolnosti,ktoré
predchádzali ustálenému skutku a odohrali sa na námestí, teda pred tým, než prišla zasahujúca hliadka,

ale aj výpoveď tohto svedka poukazuje na správanie sa obžalovaného na jeho vulgarizmy, agresivitu.

Správne ustálenému skutkovému stavu v bodoch 2/ a 3/ napadnutého rozsudku zodpovedá aj správna
právna kvalifikácia. Ani v tomto smere niet súdu prvého stupňa čo vytýkať.

Napokon okresný súd v dobe, keď vo veci rozhodoval, nepochybil ani pokiaľ ide o výrok o treste.
Náležitým spôsobom odôvodnil aj tento výrok, na ktoré konkrétne skutočnosti pri určovaní druhu a
výmery trestu v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal, pričom správne dospel k záveru, že vo vzťahu
ku skutkom uvedeným pod bodom 1/ a 2/ napadnutého rozsudku je potrebné obžalovanému ukladať
súhrnný trest odňatia slobody a že za skutok uvedený pod bodom 3/ napadnutého rozsudku prichádza

do úvahy uloženie trestu samostatného.

Skutkov uvedených pod bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku sa totiž obžalovaný dopustil skôr, než
bol v inej jeho trestnej veci vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa. Ide konkrétne o
vec Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1T/50/2007, ktorej bol rozsudkom zo dňa 03.09.2008 uznaný za

vinného v bode 1/ pre opakovaný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečin ublíženia
nazdravípodľa§157ods.1,2Tr.zák.aprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Tr.zák.,ktorýchsa
dopustil dňa 31.12.2004 a v bode 2/ uvedeného rozsudku pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa §
323ods.1písm.b/,ods.2písm.a/,c/Tr.zák.,ktoréhosadopustildňa04.02.2005,pričommuboluložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s

probačnýmdohľadomnaskúšobnúdobu5rokovabolomuuloženéajobmedzeniespočívajúcevzákaze
požívania alkoholických nápojov. V súbehu s uvedenými trestnými činmi je aj prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa dopustil dňa 02.12.2006, pre ktorý bol dňom 10.12.2010
právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T 112/2007,
ktorým okresný súd podľa § 44 Tr. zák. (vo výroku rozsudku je nesprávne uvedené Tr. por.) upustil od

uloženia súhrnného trestu (neuviedol konkrétne vo vzťahu ku ktorému rozsudku, ale z obsahu spisu ale
i rozhodnutí je zrejmé, že upustenie od uloženia súhrnného trestu prichádza do úvahy len vo vzťahu k
rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T 50/07). Všetky uvedené trestné činy sú v súbehu a preto
bolo potrebné tak, ako okresný súd v napadnutom rozsudku správne postupoval, ukladať súhrnný trest
v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zák.

Keďže v zmysle uvedeného ustanovenia sa súhrnný trest ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného
trestu, okresný súd v čase rozhodovania správne pri ukladaní tohto trest postupoval v zmysle zásady
uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zák. použijúc sprísnenie trestnej sadzby v zmysle uvedeného ustanovenia,keďže trest ukladal za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných
viacerými skutkami. V tom čase, teda v čase, keď prvostupňový súd rozhodoval, správne použil tzv.
asperačnú zásadu, podľa ktorej sa v zmysle uvedeného ustanovenia zvyšuje horná hranica trestnej

sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu a súd uloží páchateľovi
trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

Okresný súd správne upravoval trestnú sadzbu trestného činu, ktorý je zo zbiehajúcich sa trestných
činov najprísnejšie trestným, teda v danom prípade zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.

2 Tr. zák. (za ktorú zákon v osobitnej časti stanovuje trestnú sadzbu o výmere od troch do osem rokov).
Horná hranica tejto trestnej sadzby sa teda zvýši na 10 rokov a 8 mesiacov a horná polovica zvýšenej
trestnej sadzby v danom prípade predstavuje 6 rokov a 10 mesiacov až 10 rokov a 8 mesiacov, takže
trest odňatia slobody, ktorý okresný súd vo výmere 7 rokov obžalovanému uložil v čase rozhodovania,
zodpovedal všetkým zákonným kritériám a zásadám.

Oddoby,keďokresnýsúdvovecirozhodoval,všakdošlokzmeneprávnehostavuatovdôsledkunálezu
Ústavného súdu SR sp.zn.PL.ÚS/106/2011 z 28.11.2012. Týmto nálezom Ústavný súd SR vyslovil, že
v § 41 ods. 2 zák. 300/2005 Z.z., teda Trestného zákona, slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl.
1 ods. 1 Ústavy SR. V dôsledku tohto nálezu uvedená časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. po uplynutí

doby šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR stratila platnosť,
čo znamená, že v čase rozhodovania krajského súdu neexistuje povinnosť ukladať obžalovanému trest
nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby, ale (pokiaľ by neexistovali ďalšie skutočnosti vyžadujúce
úpravu trestnej sadzby), prichádzalo by do úvahy ukladanie trestu v rozpätí trestnej sadzby od 3 rokov
do 10 rokov až 8 mesiacov. V dôsledku takejto zmeny, aj keď pôvodne prvostupňovým súdom uložený

súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov je tiež nepochybne trestom v rámci tejto trestnej sadzby,
je však trest uložený v takejto výmere vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vychádzajúc zo zásad
pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák., podľa názoru krajského súdu predsa len trestom
neprimerane prísnym, a preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a následne,
keďže na takýto postup neboli žiadne prekážky, v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle ust. § 34
ods. 4 Tr. zák. pre ich stanovenie rozhodujúce, prihliadal teda najmä na spôsob spáchania trestných
činov, ich následky, zavinenie obžalovaného, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti i na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.

Je zrejmé, že v osobe obžalovaného ide o páchateľa, ktorý sa protiprávnych konaní dopúšťa opakovane,
o čom svedčí nielen počet protiprávnych konaní, za ktoré je obžalovanému potrebné ukladať trest v
danom prípade, ale aj odpis registra trestov, z ktorého je zrejmé, že sa trestnej činnosti dopúšťal už
aj v minulosti a to dokonca nielen na území SR. Aj keď je pravdou, že na obžalovaného sa hľadí, ako

keby odsúdený nebol, pretože jeho odsúdenia z roku 1989, 1991, 1996 a 1997 sú zahladené, predsa
len pri posudzovaní osoby obžalovaného z hľadiska jeho náchylnosti k protiprávnemu konaniu nemožno
skutočnosť, že v rozpore so zákonom konal, obísť a ani zahladením odsúdenia sa skutočnosť, že sa
trestných činov dopustil, nezmazáva. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že pokiaľ sa odsúdenie
zahladí,niejemožnénazahladenéodsúdenieprihliadaťakonapriťažujúcuokolnosťtak,akotovdanom

prípade nesprávne urobil okresný súd, keď obžalovanému ako priťažujúcu okolnosť pričítal okolnosť
uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., teda okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený. Na rozdiel od
okresného súdu teda krajský súd mohol obžalovanému pričítať len priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37
písm. h/ Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov. Krajský súd sa celkom nestotožnil ani s priznaním
poľahčujúcich okolností tak, ako ich obžalovanému priznal okresný súd, teda poľahčujúcich okolností

uvedených v § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zák. Tieto poľahčujúce okolnosti platia len na postoj
obžalovaného v prípravnom konaní, rozhodne však nie v konaní pred súdom. Avšak vzhľadom na fakt,
že odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného, krajský súd nemohol uvedené poľahčujúce
okolnosti neaplikovať aj pri rozhodovaní o treste v danom prípade.

Znamená to teda, že pri priznaní poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. oproti
existencii priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák. tu existuje prevaha poľahčujúcich
okolností a to v dôsledku ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. znamená, že je potrebné znížiť hornú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže na rozdiel od ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., keď sa hornápolovica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu, klasicky z výmery trestnej sadzby, teda v danom prípade
z 8 rokov, úprava trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. sa vykonáva postupom
uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zák., teda z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby, čo

znamená, že v konečnom dôsledku bolo v danom prípade potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest
odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe v rozpätí od 3 rokov do 8 rokov 1 mesiac a 10 dní.

Posudzujúc všetky okolnosti, ktoré už boli vyššie uvádzané, ako aj okolnosti, na ktoré poukazoval súd
prvého stupňa, dospel krajský súd k záveru, že obžalovanému je pre splnenie účelu trestu potrebné

uložil za skutky uvedené pod bodom 1/, 2/ napadnutého rozsudku súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 4 rokov.

Pri úvahe o tom, či sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu, samozrejme krajský súd
neopomenul ani ust. § 42 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého sa ustanovenie o súhrnnom treste nepoužije,
ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, akokeby nebol odsúdený.

V súvislosti s týmto ustanovením bolo samozrejmé potrebné skúmať, či a riešiť ako predbežnú
otázku fakt, či vo veci Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T 50/07, v ktorej bol obžalovanému uložený
podmienečný trest odňatia slobody, nie je účastný amnestie prezidenta SR zo dňa 02.01.2013.

Podľa čl. 1 uvedenej amnestie sa totiž odpúšťajú tresty odňatia slobody právoplatne uložené pred
02.01.2013, ktorých výkon bol podmienečne odložený s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol
odsúdený.

Pri riešení tejto predbežnej otázky však krajský súd dospel k záveru, že v tejto veci nemôže byť

obžalovaný účastný amnestie prezidenta SR, vzhľadom na čl. 5 písm. a/ rozhodnutia o amnesti, podľa
ktorého sa toto rozhodnutie nevzťahuje na tresty právoplatne uložený za trestné činy s následkom smrti,
ťažkej ujmy na zdraví alebo škody veľkého rozsahu. Trest, ktorý bol obžalovanému vo veci Okresného
súdu Svidník, sp. zn. 1T 50/2007 rozsudkom zo dňa 03.09.2008 ukladaný, bol totiž ukladaný aj za
trestný čin s následkom ťažkej ujmy na zdraví, teda za trestný čin podľa § 157 ods. 1, 2 Tr. zák., preto

neprichádza do úvahy odpustenie uvedeného trestu v dôsledku aplikácie čl. I amnestie s účinkami
zahladenia odsúdenia, a teda je možné a potrebné súhrnný trest vo vzťahu k uvedenému rozsudku a
následne samozrejme aj vyššie spomínanému rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/112/07
zo dňa 10.12.2010, ktorým bolo upúšťané od súhrnného trestu, uložiť.

Keďžekrajskýsúdukladalsúhrnnýtrest,vzmysleust.§42ods.2Tr.zák.,zrušil,rovnakoakosúdprvého
stupňa, výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/50/07 zo dňa 03.09.2008, ktorým
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu
trestu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 5 rokov, ako aj výrok o treste v rozsudku Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 3T/112/2007 zo dňa 10.12.2010, ktorým bolo podľa § 44 Tr. zák. od uloženia

súhrnného trestu upustené, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušené výroky nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Keďže obžalovaný doposiaľ na území SR vo výkone trestu odňatia slobody nebol, rovnako ako súd
prvého stupňa, aj krajský súd pre výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného v zmysle ust. § 48 ods.

2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ako už bolo vyššie uvedené, za skutok uvedený pod bodom 3/ napadnutého rozsudku, keďže nejde vo
vzťahu k ďalším skutkom o súbeh trestných činov, prichádza do úvahy ukladanie samostatného trestu.
Vzhľadom na to, že okresný súd v tomto smere podľa § 44 Tr. zák. od uloženia ďalšieho trestu upustil

a odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného, nemohol krajský súd postupovať ináč, než v
zmysle § 44 Tr. zák. od uloženia ďalšieho trestu za tento trestný čin upustiť, nehovoriac už o tom, že ani
v prípade, ak by nebol v tomto smere obmedzený, trest, ktorý obžalovanému ukladal ako súhrnný, teda
trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, je možné považovať za trest dostatočný a to tak na ochranu
spoločnosti, ako aj nápravu páchateľa, takže postup podľa § 44 Tr. zák. by prichádzal do úvahy aj v

takom prípade.Vzhľadom na to, že krajský súd zrušil len výrok rozsudku o treste a spôsobe jeho výkonu, samozrejme,
že okrem výroku o vine, nedotknutým zostáva aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým okresný
súd uložil ochranné opatrenie v podobe ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.