Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208285
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118208285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: S.. S. X., V.. XX.XX.XXXX,

P. Q. XXX, zastúpená: JUDr. Ján Nota, Advokátska kancelária, so sídlom Veličná 371, IČO: 50150464,
p r o t i žalovanej: Y.A. P., V.. X.X.XXXX, P. L. Š., Š. XXX, o určenie spornej skutočnosti a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 16.7.2018 sa domáhala určenia, že hodnota nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX k.ú. L. Š. parcely CKN XXXX/X o výmere 668m2 a CKN XXXX/X o výmere 377m2, ktoré
získala žalovaná kúpnou zmluvou od poručiteľa a O. P. sa v polovici započítava ako dar na zákonný

dedičský podiel žalovanej v dedičskom konaní po poručiteľovi vedenom na Okresnom súde pod sp.
zn. 35D/1007/2017. Žalobkyňa túto žalobu odôvodnila tým, že v dedičskom konaní po poručiteľovi I.
P. sú zákonnými dedičmi v prvej dedičskej skupine deti poručiteľa - žalobkyňa a žalovaná a E. Ž. a
pozostala manželka O. P.. Notár na žiadosť žalobkyne prerušil konanie o dedičstve uznesením zo dňa
16.5.2018 a odkázal žalobkyňu na podanie žaloby o určenie spornej skutočnosti, ktorou je započítanie
polovice hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. L. Š. ako daru na zákonný dedičský
podiel žalovanej. Uvedené nehnuteľnosti rodičia strán odpredali žalovanej za 10 Eur hoci ich hodnota

sa pohybovala okolo 35.759,90 Eur. Aj keď uznala, že dohoda o výške kúpnej ceny nemusí zodpovedať
trhovej hodnote prevádzaných nehnuteľností a je postavená na zmluvnej voľnosti, je možné v prípade
neprimerane nízkej kúpnej ceny aplikovať § 39 Občianskeho zákonníka, ale len za splnenia ďalšej
podmienky, konkrétne ak týmto právnym úkonom sledovali účastníci nemravný cieľ alebo ak tento
úkon mal nemravné následky. Poukázala na § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a vyslovila názor,
že účastníci kúpnej zmluvy uzavreli simulovaný právny úkon, pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, pretože v
skutočnosti išlo o darovaciu zmluvu ako disimulovaný právny úkon, keďže kúpna cena 10 Eur bola

len symbolická. Skutočná vôľa zmluvných strán predstavovala darovanie predmetných nehnuteľností
žalovanej za účelom ukrátenia ostatných dedičov, reálne išlo o dar a preto tento majetok by sa mal v
zmysle § 484 Občianskeho zákonníka započítať na dedičský podiel žalovanej.

2.Žalovanásakžalobepísomnevyjadrilalenjednouvetou,abysúdrozhodolvzmysleplatnýchzákonov.
Neskôr na pojednávaní uviedla, že kúpnu zmluvu uzatvárala so svojimi rodičmi a sestry o tom vedeli.
Ich mama aj v súčasnosti trvá na platnosti tejto kúpnej zmluvy. Hodnota prevedených pozemkov podľa

nej nezodpovedá tomu, čo je ešte predmetom dedičstva - záhrada, byt, peniaze na účtoch. Uviedla,
že je prístupná zmieru a keďže obe strany to zhodne navrhli, súd na pojednávaní 14.2.2019 vyhlásil
uznesenie o prerušení konania.3. Dňa 9.8.2019 právny zástupca žalobkyni podal návrh na pokračovanie tohto súdneho konania. Súd
preto vytýčil termín pojednávania na 9.12.2020, na ktoré sa však právny zástupca žalobkyne bez
ospravedlnenia nedostavil napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené dňa 2.10.2020. Súd preto

pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkyne O. P., výpisom z LV č. XXXX k.ú. L. Š., kúpnou
zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, spisom 35D/1007/2017 a zistil tento skutkový stav:

5. Predmetom sporu je kúpna zmluva uzavretá XX.X.XXXX medzi predávajúcimi I. a O. P. a žalovanou
ako kupujúcou, pričom jej predmetom sú pozemky parcelné č. XXXX/X - orná pôda o výmere 668m2 a
parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 377m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú.
L. Š..

6. V článku 1 ods. 2 sa uvádza, že predávajúci sa zaväzujú previesť do výlučného vlastníctva kupujúcej

predmetné nehnuteľnosti za odplatu, pričom tá je dohodnutá v článku 2 označeného ako kúpna cena
a jej splatnosť. V ňom sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 10 Eur, ktorú
kupujúca zaplatí predávajúcim v hotovosti pri podpise zmluvy.

7. Článok 5 ods. 2 obsahuje prehlásenie zmluvných strán, že ich prejavy vôle v tejto zmluve sú slobodné,

jasné a určité a zrozumiteľné, že ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená a zmluvu nepodpisujú v
tiesni, v omyle ani za nápadne nevýhodných podmienok.

8. Vklad tejto zmluvy bol povolený 4.7.2016 pod V XXXX/XXXX.

9. I. P. zomrel X.XX.XXXX. Dedičské konanie po ňom sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn.
35D/1007/2017 a na notárskom úrade JUDr. Viery Čopákovej pod Dnot/229/2017. Ako vyplýva zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 1.2.2018 v tejto dedičskej veci poručiteľ závet ani listinu o vydedení
nezanechal a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú so úvahy žalobkyňa,
žalovaná, ich sestra E. Ž. a matka O. P..

10. Vyššie uvedené dedičské konanie na návrh žalobkyne bolo prerušené uznesením tohto súdu
35D/1007/2017 Dnot 229/2017 zo dňa 16.5.2018 a zároveň bola žalobkyňa odkázaná súdom, aby v
lehote 1 mesiaca od právoplatnosti daného uznesenia podala na tunajší súd žalobu o určenie, že kúpna
cena za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. L. Š., ktoré získala kúpnou zmluvou žalovaná od I.

a O. P. za kúpnu cenu 10 Eur sa v polovici započítava ako dar na zákonný dedičský podiel žalovanej v
tomto dedičskom konaní. Voči tomuto uzneseniu nikto odvolanie nepodal a preto sa stalo právoplatným
19.6.2018.

11. O. P. - matka strán tohto sporu na pojednávaní potvrdila uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy so

žalovanou a vylúčila, že by s manželom mali záujem tieto nehnuteľnosti žalovanej darovať. Nízku
kúpnu cenu vysvetlila tým, že žalovaná stále v minulosti a napokon aj v súčasnosti sa o nich starala,
navštevovala, zaujímala sa o nich, robila im nákupy a robila všetko to, čo potrebovali. Dodala, že všetky
dcéry spolu s manželom informovali ešte pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy, že dané nehnuteľnosti
vo Veľkom Šariši prevedú na žalovanú, pričom časť pozemkov vo Veľkom Šariši previedli o výmere 6

árov na suseda a získanú kúpnu cenu rozdelili medzi všetky 3 dcéry rovnako. K prevodu pozemkov sa
rozhodli z dôvodu, že už ich nezvládali obrábať a že žalovaná aj v minulosti stále pomáhala aj so svojou
rodinou pri ich obhospodarovaní.

12. Podľa § 194 ods. 1 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,

odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

13.Podľa§484Občianskehozákonníkasúdpotvrdínadobudnutiededičstvapodľadedičskýchpodielov.

Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne
dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2
, započíta sa okrem toho aj to, čo
od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak nato dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení §
479 neodôvodnene zvýhodnený.

14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

16. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

17. Rozhodovanie o započítaní daru na zákonný dedičský podiel dediča je v právomoci súdu, ktorý
dedičstvo prejednáva prostredníctvom notára. V prípade spornej skutočnosti môže súd dediča odkázať

na podanie žaloby tak, ako mu to umožňuje § 194 ods. 1 CMP, príslušný dedič pri podávaní žaloby
je pritom viazaný výrokom právoplatného uznesenia vydaného v zmysle § 194 ods. 1 CMP. V tomto
prípade žalobkyňa nepodala žalobu v takom znení, v akom jej súd v dedičskom konaní ju umožnil podať.
Spomínaným uznesením totiž žalobkyňa bola odkázaná na podanie žaloby o určenie, že kúpna cena
za konkrétne nehnuteľnosti vo výške 10 Eur sa v polovici započítava ako dar na zákonný dedičský

podiel žalovanej. Aj keď možno mať výhrady voči takejto formulácii výrokovej časti uznesenia z pohľadu
logiky veci, nič to nemení na tom, že žalobkyňa žalobou sa síce domáhala započítania podľa § 484
Občianskeho zákonníka, ale skutočnej hodnoty prevedených nehnuteľností a teda nie kúpnej ceny
10 Eur, na čo ju odkázal súd v dedičskom konaní. Žalobkyňa mala možnosť podať odvolanie voči
spomínanému uzneseniu, čo však neurobila, rozhodnutie je právoplatné a bola ním viazaná. Nebola

teda oprávnená na podanie takto formulovanej žaloby a preto absentuje u nej naliehavý právny záujem
na tejto určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c/ CSP, keďže o jej nároku má sa rozhodnúť v dedičskom
konaní.

18. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie strán v tomto spore.

Stranami tohto sporového konania, v ktorom sa rozhoduje v podstate o dedičstve (jeho rozsahu) musia
byť všetci účastníci dedičského konania. Pri postupe podľa § 484 Občianskeho zákonníka sa totiž
hodnota daru započítava do predmetu dedenia, teda sa pripočíta k celkovej hodnote zanechaného
majetku poručiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/40/2017 zo dňa 26.7.2018). Výsledok tohto
sporu teda vplýva na postavenie - práva aj ostatných dedičov a preto musia byť stranami aj v sporovom

konaní. V tomto prípade žalobkyňa neoznačila v žalobe všetkých dedičov, dedičmi sú aj O. P. a E. Ž.,
preto súd pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v tomto spore musel jej žalobu zamietnuť. Záver o
nerozlučnom spoločenstve všetkých účastníkov dedičského konania v spore podľa § 484 Občianskeho
zákonníka prijal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku 9Co/153/2016 zo dňa 9.6.2016.

19. Vyššie uvedené dôvody sú formálnymi nedostatkami žaloby. Súd ju však vyhodnotil ako nesprávnu
aj z vecného hľadiska. V zmysle § 484 Občianskeho zákonníka je totiž možné započítavať len to, čo
zákonný dedič dostal od poručiteľa bezplatne, teda v podstate ide o dary poručiteľa. V tomto prípade
však poručiteľ spolu so svojou manželkou žalovanej predali sporné pozemky, pričom výška kúpnej ceny
je irelevantná, pretože ako bolo správne uvedené v žalobe, závisí výlučne od vôle účastníkov zmluvy. V

tejto súvislosti sa súd stotožňuje aj s myšlienkami vyplývajúcimi z rozsudku Krajského súdu v Košiciach
9Co/48/2015 zo dňa 10.2.2016, v rámci ktorého sa riešil spor vedený na Okresnom súde Košice II. pod
sp. zn. 13C/196/2012 taktiež podľa § 484 Občianskeho zákonníka, pričom išlo o kúpnu zmluvu, ktorou
rodičia odpredali svojej dcére byt v hodnote 70.000 Eur za 1 Sk. Žaloba o započítanie hodnoty tohto
bytu na dedičský podiel žalovanej ako jednej dedičky bola zamietnutá, pričom odvolací súd uviedol,

že dôvody, ktoré vedú účastníkov zmluvy k dohode kúpnej ceny vrátane jej výšky nie sú podstatnými
náležitosťami zmluvy, do zmlúv sa neuvádzajú a iba pre nízku kúpnu cenu nemožno bez všetkého
uzavrieť, že ide o simulovaný právny úkon. S týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR, ktorý
sťažnosť žalobcu v tejto veci ako neopodstatnenú odmietol uznesením III. ÚS 412/2016 z 21.6.2016.
Ústavný súd konštatoval, že uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohodu o predmete

kúpy a o kúpnej cene) a naopak nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna
cena aj keď nízka, keďže podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je bezodplatnosť. Pokiaľ ide o
výšku kúpnej ceny, tá je vo všeobecnosti stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v
zásadeniesúobmedzovanívdojednanívýškykúpnejcenyokremprípadov,naktorésavzťahujecenováregulácia upravená cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej
(trhovej) ceny. Neprimerane nízka cena sama o sebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z
dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa §39 Občianskeho zákonníka. Ústavný súd ďalej uviedol, že v

danom prípade sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene 1 Sk, pričom ústavný súd sa stotožnil so
záverom krajského súdu, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola
rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť žalovanej o rodičov, čo je v súlade s
dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon.
Zdôraznil tiež, že vzhľadom na skutočnosť, že k prevodu predmetnej nehnuteľnosti nedošlo na základe

bezodplatného právneho úkonu nebol možný postup podľa § 484 Občianskeho zákonníka.

20. Aj v tomto prípade, ako vyplynulo z výpovede svedkyne O. P., predávajúci v nízkej kúpnej cene
zohľadnili starostlivosť žalovanej o nich a preto len pre nízku kúpnu cenu pozemkov nie je možné
uzavrieť, že ide o simulovaný právny úkon ako to tvrdí žalobkyňa. Tá poukázala na § 41a ods. 2
Občianskeho zákonníka. Aj keby však bolo pravdivé jej tvrdenie o nedostatku vážnosti vôle účastníkov

zmluvy na uzavretie kúpnej zmluvy, ktoré však ako už súd konštatoval ani nebolo preukázané,
znamenalo by to absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ale zároveň nemohol by byť aplikovaný § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka o tom, že je
platný disimulovaný právny úkon a to darovacia zmluva, keďže nebol by naplnený zákonný predpoklad
uvedený v poslednej časti vety § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a to „a ak sú splnené všetky

jeho náležitosti“. Pre platnosť darovacej zmluvy, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje
obligatórna písomná zmluva, čo vyplýva z § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by teda bola kúpna
zmluva neplatná z dôvodu, že jej účastníci v skutočnosti chceli uzatvoriť darovaciu zmluvu, nemožno z
toho vyvodiť, že uzavreli platnú darovaciu zmluvu a to pre nedostatok jej obligatórnej písomnej formy.
Pretovprípade,akbyžalobkyňaajpreukázalaabsolútnuneplatnosťkúpnejzmluvy(atozktoréhokoľvek

dôvodu) nebolo by možné žalobe o započítanie na dedičský podiel vyhovieť, keďže logicky potom k
žiadnemu prevodu ne žalovanú v takom prípade by nedošlo.

21. k možnosti vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi súd uvádza,
že vychádzajúc zo zásady zmluvnej slobody v súkromnom práve, každý si môže slobodne vybrať

zmluvného partnera, typ zmluvy, jej obsah a teda aj kúpnu cenu. Občiansky zákonník, ktorý upravuje
kúpnu zmluvu, nelimituje výšku kúpnej ceny (okrem prípadov podľa zákona č. 18/1996 Z.z., ktorý sa
však nevzťahuje na kúpnu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti). Platné právo teda nezakazuje uzavrieť
takú kúpnu zmluvu, kde kúpna cena je dohodnutá vo výške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú hodnotu
nehnuteľnosti a to aj v prípade ak je extrémne nižšia alebo vyššia. Dohodu o kúpnej cene prenecháva

zákon na zmluvné strany a v ich zmluvnej voľnosti ich neobmedzuje. Právny úkon, kde jeden dostane
podstatne viac než získa druhý, môže byť pre rozpor s dobrými mravmi vyhlásený za neplatný vtedy,
ak týmto právnym úkonom sledovali účastníci nemravný cieľ alebo tento právny úkon mal nemravné
následky. Pôjde teda o komplexné posúdenie situácie, pričom samotné konštatovanie existencie
hrubého nepomeru vzájomných plnení, nech by bolo akokoľvek zrejmé, pre neplatnosť nepostačuje

(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/1776/2007, 30Cdo/21/2012, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 3Cdo/192/2008).

22. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
v spore bola neúspešná, preto nárok na náhradu trov konania jej nevznikol na rozdiel od úspešnej
žalovanej, ktorá však nároku na náhradu trov konania sa vzdala.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.