Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Adriana Mazúchová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/65/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412209365
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6412209365.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci
žalobcu JUDr. Radovan Konečný - IURISCONSULT, so sídlom Kamenárska 158, 966 01 Hliník nad
Hronom, IČO: 34 685 855, proti žalovaným: 1/ E. U., F.. XX.XX.XXXX, T. J. Q. Č..XX, XXX XX J.
Q., štátny občan SR, 2/ H. U., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX, XXX XX F., štátny občan SR, 3/ J. U. F..
XX.XX.XXXX, T. E. XX, XXX XX A., F., štátny občan Spolkovej republiky Nemecko, o zaplatenie 1.892,90
Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 797,72 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 797,72 Eur od 12.07.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 797,72 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 797,72 Eur od 12.07.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný 3/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 797,72 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 797,72 Eur od 12.07.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu voči žalovaným 1/, 2/, 3/ z a m i e t a.
V. Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,72 %.
VI. Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,72 %.
VII. Súd p r i z n á v a žalovanému 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,72 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu Obec Hliník nad Hronom sa žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2012
domáhal voči žalovaným, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 1.892,90 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 1.840,85 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 52,05 Eur od 21.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú právnymi nástupcami poručiteľa Š. U., F.. XX.XX.XXXX,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX R. L.. Žalovaní 1/ a 2/ sú synovia poručiteľa a žalovaný 3/ je manželkou
poručiteľa. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že dňa 28.06.2007 uzavrel ako prenajímateľ s poručiteľom
akonájomcomnájomnúzmluvu,nazákladektorejporučiteľvobdobíod04.06.2007do30.10.2009užíval
nebytové priestory na prízemí stavby - dom súpisné číslo XXX, zapísaný na LV č.XXXX, postavený naCKN parcele č.XXX, k.ú. U. F. U.E., na ulici J. I. a priľahlú časť terasy o rozlohe 38,74 m2 z pozemku CKN
parc.č. XXX/X, ostatné plochy o výmere 1990 m2, a to za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti
- pohostinská činnosť. Pôvodný žalobca vyúčtoval poručiteľovi dlžné nájomné za 10/2009 vo výške
52,05 Eur, splatné 20.10.2009 a faktúrou č.XXX/XXXX splatnou dňa 30.07.2009 vyúčtoval poručiteľovi
spotrebu plynu a vody za prvý polrok 2009 vo výške 1.840,85 Eur. Výšku dlžnej sumy poručiteľ potvrdil v
listoch zo dňa 04.11.2009 a zo dňa 24.11.2009, avšak dlžnú sumu 1.892,90 Eur neuhradil, preto pôvodný
žalobca uplatnil svoj nárok na súde.
2. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 9C/65/2012-46 zo dňa 21.10.2013 podanú žalobu
zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení súd uviedol, že z vykonaného
dokazovania nemal preukázané, že žaloba je dôvodná, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
nepreukázal,žebysipohľadávkuuplatnilvdedičskomkonanípozomrelomporučiteľovi.Keďžededičské
konanie po poručiteľovi ukončené nebolo a predmetná pohľadávka v ňom uplatnená nebola súd žalobu
zamietol.
3. Proti prvostupňovému rozsudku podal žalobca odvolanie.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol uznesením
č.k. 17Co/486/2014-64 zo dňa 15.06.2015 tak, že prvostupňový rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 9C/65/2012-46 zo dňa 21.10.2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd uviedol, že v žalobe bol podrobne opísaný skutkový stav, ako aj dôvod vzniku pohľadávky,
pričom k žalobe boli pripojené dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu. K žalobe sa vyjadrili žalovaní 2/ a
3/, avšak žalovanému 1/ súd nedoručil ani žalobu, ani rozsudok a ani podané odvolanie. Okresný súd si
neobstaral úmrtný list poručiteľa, ani nezistil, na ktorom notárskom úrade, a s akým výsledkom prebehlo
dedičskékonaniepoporučiteľovi.Okresnýsúdvdôvodochrozhodnutianerozviedolmyšlienku,akývplyv
na existenciu a dôvodnosť pohľadávky má skutočnosť, či si žalobca prihlásil pohľadávku do dedičského
konania po nebohom poručiteľovi. Odvolací súd však poukázal na to, že prihlásenie pohľadávky do
dedičstva má len ten význam, že sa veriteľ stane účastníkom tej časti o prejednaní dedičstva, ktorá sa
týka jeho pohľadávky a s jeho súhlasom môže zodpovednosť za dlh poručiteľa dedičia ustáliť inak, než
to vyplýva z § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa by mohla
byť ovplyvnená neprihlásením pohľadávky do dedičstva, len ak by na výzvu súdu v zmysle § 175n OSP
veriteľ nereagoval a uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov by bola vyčerpaná cena dedičstva,
ktoré dedičia nadobudli. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd rozhodol bez
náležitého zistenia skutkového stavu, jeho závery preto odvolací súd označil za predčasné a nesprávne
a napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom úlohou okresného súdu v ďalšom
konaní bude obstarať úmrtný list poručiteľa, zistiť, kde sa vedie dedičské konanie po poručiteľovi a v
akom je štádiu, a v závislosti od týchto zistení posúdiť, či dedičia zodpovedajú a v akom pomere za dlhy
poručiteľa podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
5. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP).
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Po odchode zákonného sudcu do dôchodku bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi, ktorý
v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu najskôr odstránil procesné pochybenia a
doručil žalobu, rozsudok a podané odvolanie na vyjadrenie aj žalovanému 1/. Následne súd doplnil
dokazovanie a podanú žalobu prejednal na nariadenom pojednávaní.
9. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
10. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými listinnými dôkazmi a
vyjadreniami strán sporu, rozhodnutiami súdu založenými v súdnom spise a po doplnení dokazovania
pripojeným dedičským spisom tunajšieho súdu sp.zn. 5D/113/2012 zistil tento skutkový a právny stav.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že pôvodný žalobca Obec Hliník nad Hronom ako
prenajímateľ uzavrel dňa 28.06.2007 s nájomcom Š. U., F.. XX.XX.XXXX, podnikajúcim na základe
živnostenského oprávnenia s prideleným IČOm: XX XXX XXX nájomnú zmluvu podľa zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, na základe ktorej nájomca užíval nebytové
priestory na prízemí stavby - dom súpisné číslo XXX na ulici J. I.C., zapísaný na LV č.XXXX, k.ú. U. F. U.,
postavenýnaCKNparceleč.XXXapriľahlúčasťterasyorozlohe38,74m2zpozemkuCKNparc.č.XXX/
X, ostatné plochy o výmere 1990 m2, a to za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti - pohostinská
činnosť, za podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve. Vlastníkom predmetu nájmu bol pôvodný
žalobca Obec Hliník nad Hronom, čo mal súd preukázané predloženým listom vlastníctva. Faktúrou
č.XXX/XXXX zo dňa 16.07.2009, splatnou dňa 30.07.2009 vyúčtoval pôvodný žalobca nájomcovi (Š. U.)
odber plynu a vody za I. polrok 2009 vo výške 1.840,85 Eur. Z listu nájomcu zo dňa 24.11.2009 na č.l.
18 spisu súd zistil, že celkový dlh nájomcu predstavoval sumu 1.892,90 Eur, pričom okrem neuhradenej
faktúry č.XXX/XXXX vo výške 1.840,85 Eur predstavoval dlh na neuhradenom nájomnom sumu 52,05
Eur, ktorá predstavovala neuhradené nájomné za mesiace 09/2009 a 10/2009 (každý vo výške 955,45
Eur; znížené o uhradené zálohy vo výške 1.858,85 Eur).
13. Z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5D/113/2012 súd zistil, že Š. U., F..
XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX R. U., R. L., čo mal súd preukázané výpisom z úmrtného listu
poručiteľa. Súd ďalej z Osvedčenia o dedičstve, sp.zn. 5D/113/2012, Dnot/207/2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.05.2013 zistil, že po nebohom poručiteľovi Š. U. sú zákonnými dedičmi žalovaní 1/,
2/, 3/. Z osvedčenia o dedičstve súd ďalej zistil, že všeobecná cena majetku poručiteľa bola stanovená
vo výške 3.641,30 Eur, ktorú predstavovala polovica vkladu vedeného v Tatrabanke, a. s., ktorá po
vyporiadaní BSM pripadla do dedičstva. Z osvedčenia súd ďalej zistil, že žalovaní 1/, 2/, 3/ ako dedičia po
poručiteľovi uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej každý z dedičov prevzal podiel
na dedičstve v rovnakom pomere vo výške 1/3. Každý dedič tak prevzal z dedičstva čiastku 1.213,76 Eur.
14. Z dokladov na č.l. 102 až 108 a 117 až 128 spisu súd zistil, že po zomrelom poručiteľovi bolo vedené
dedičské konanie aj v mieste jeho posledného bydliska v Spolkovej republike Nemecko na Notariáte 4
Lahr, pod sp.zn. 4NG 185/2012. Z predložených dokladov súd zistil, že medzi aktíva v tomto dedičskom
konaní bol zaradený byt v Hurgade (Egypt) v hodnote 60.000,-Eur a zostatok na účte vo výške 1.000,-
Eur. Medzi pasíva boli zaradené pôžičky vo výške 34.000,-Eur, nedoplatok na nájomnom vo výške
16.500,-Eur. Čistá hodnota pozostalosti tak predstavovala 10.500,-Eur. Dedičské podiely žalobcov 1/ a
2/ boli rovnaké, každého vo výške 1/4 a dedičský podiel žalovaného 3/ predstavoval 1/2.
15. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.05.2018 na č.l.142 spisu súd zistil, že
pôvodný žalobca Obec Hliník nad Hronom postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na žalobcu.
16. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), nájom
a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon, a to zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „Zákon“),
prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o
nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 1 Zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu,
výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na
ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia
založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný
zákon neustanovuje inak.Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
nájomnej zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy
medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako
verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.
Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.
17. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
18. Právny vzťah medzi pôvodným žalobcom a zomrelým poručiteľom založený zmluvou o nájme
nebytových priestorov súd posúdil ako obchodnoprávny záväzkový vzťah, a to s poukazom na § 261
ods. 2, 5 Obchodného zákonníka, keďže obec ako pôvodný žalobca a prenajímateľ na jednej strane
vstupovala do zmluvného vzťahu s poručiteľom ako nájomcom na druhej strane, pri ich podnikateľskej
činnosti.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
poručiteľom, ktorý zomrel dňa 11.07.2012, bola dňa 28.06.2007 uzavretá nájomná zmluva, na základe
ktorej sa poručiteľ ako nájomca zaviazal platiť dohodnuté nájomné a platby spojené s nájmom. Nájomná
zmluva bola uzavretá v zmysle zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov na
obdobie od 04.06.2007 do 04.06.2012. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Sporná medzi
stranami nebola ani výška dlhu poručiteľa 1.892,90 Eur, ktorú mal súd preukázanú predloženou faktúrou
č. XXX/XXXX, ktorá bola splatná dňa 30.07.2009 a zostatok neuhradeného nájomného vo výške 52,05
Eur, ktorý bol splatný 20.10.2009 za mesiac 10/2009, čo mal súd preukázané z listu poručiteľa zo dňa
24.11.2009 na č.l. 18 spisu. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že nájomca dňa 11.07.2012 zomrel a
pôvodný žalobca svoju pohľadávku neprihlásil do dedičského konania po poručiteľovi, ktoré bolo vedenéna tunajšom súde pod sp.zn. 5D/113/2012. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaní 1/, 2/, 3/
sú dedičmi po zomrelom poručiteľovi, korí nadobudli dedičstvo, ktorého čistá hodnota bola vo výške
3.641,30 Eur rovným dielom, každý vo výške 1/3, vzhľadom na čo hodnota každého podielu predstavuje
1.213,76 Eur, čo mal súd preukázané z osvedčenia o dedičstve.
20.Podľa§460Občianskehozákonníka,dedičstvosanadobúdasmrťouporučiteľa.Občianskyzákonník
vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa
vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, čo znamená, že dedič vstupuje nielen
do práv, ale aj povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. Ako vyplýva z § 579 Občianskeho
zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne
vykonať dlžník. Vo všeobecnosti tak možno konštatovať, že povinnosť dlžníka poskytnúť veriteľovi
peňažné plnenie smrťou nezaniká. Dedičstvo totiž tvoria nielen všetky veci, práva a iné majetkové
hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa.
Dedenie však nemá byť pre dediča majetkovým rizikom, pričom právna úprava dedenia je založená na
zásade, že dedič sa dedením nemôže dostať do horšej majetkovej pozície oproti tej, v akej bol pred
smrťou poručiteľa. Preto dedič podľa § 470 Občianskeho zákonníka zodpovedá za pasíva dedičstva
(dlhy poručiteľa) iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ak je dedičov viac, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému
dedičstvu. Poručiteľovými dlhmi, ktoré prechádzajú na dedičov, sú nielen povinnosti (záväzky), ktoré sa
zakladajú na dôvode, ktorý nastal ešte za života poručiteľa, ale aj povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod
v právnom úkone, protiprávnom úkone alebo inej skutočnosti, z ktorej by mal plniť poručiteľ svojmu
veriteľovi, keby tomu nezabránila jeho smrť. Dedičia dlžníka sú tak povinný zaplatiť aj úroky z omeškania
za čas do smrti dlžníka (poručiteľa), avšak len v tom rozsahu, v akom po pripočítaní k dlhu, ktorý na
nich prešiel, neprevyšujú cenu nadobudnutého dedičstva. Úroky z omeškania za čas po smrti dlžníka
už nie sú sankciou za omeškanie zomrelého dlžníka (poručiteľa), ale za omeškanie dedičov s plnením
dlhu, ktorý na nich prešiel, preto sú ich dedičia povinní zaplatiť bez obmedzenia vyplývajúceho z § 470
Občianskeho zákonníka. Nezávisí pritom, či konkrétny dlh bol zahrnutý do pasív dedičstva v konaní
o dedičstve, alebo nie, preto obrana žalovaných 1/ a 2/, že veriteľ si mal svoju pohľadávku uplatniť
v dedičskom konaní, nemôže byť dôvodná, nakoľko neprihlásenie pohľadávky do dedičstva nemá za
následok jej zánik. Ako už uviedol odvolací súd, zodpovednosť dedičov za poručiteľove dlhy by mohla
byť ovplyvnená neprihlásením pohľadávky veriteľa do dedičstva, len ak by uspokojením pohľadávok
ostatných veriteľov bola vyčerpaná cena dedičstva, ktorú dedičia nadobudli, čo vyplýva z § 470 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t.j. zo zásady zodpovednosti dediča za poručiteľove dlhy len do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva. Ak je pritom dedičov viac, zodpovedajú podľa § 470 ods. 2 Občianskeho
zákonníka za dlhy len podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Keďže sa
dedičia nemôžu po nadobudnutí dedičstva dostať do horšej majetkovej pozície, nie je rozhodujúce ani
to, či o dlhoch poručiteľa vedeli alebo či vyšli najavo až priebehu dedičského konania, alebo až po
jeho ukončení. Pre zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa je rozhodujúce len to, či dlh v dobe smrti
poručiteľa existoval a v akej výške, nakoľko tento prechádza na dedičov podľa § 460 Občianskeho
zákonníka ku dňu smrti poručiteľa. Dlh poručiteľa preto predstavuje neuhradená žalovaná suma spolu s
úrokmi z omeškania, avšak len za dobu do smrti poručiteľa. Súd preto prepočítal a vyčíslil dlh poručiteľa
ku dňu jeho smrti, keď k dlžnej sume 1.840,85 Eur pripočítal úroky z omeškania vo výške 487,50 Eur (9,0
% ročne za obdobie od 31.07.2009 do 11.07.2012, t.j. za obdobie 1074 dní omeškania; 1840,85 x 0,09 /
365 x 1074 = 487,50) a k dlžnej sume 52,05 Eur pripočítal úroky z omeškania vo výške 12,77 Eur (9,0 %
ročne za obdobie od 21.10.2009 do 11.07.2012, t.j. za obdobie 995 dní omeškania; 52,05 x 0,09 / 365
x 995 = 12,77), vzhľadom na čo celkový dlh poručiteľa ku dňu jeho smrti predstavoval sumu 2.393,17
Eur (1840,85+487,50+52,05+12,77). Keďže v zmysle osvedčenia o dedičstve sp.zn.5 D/113/2012 boli
podiely všetkých dedičov rovnaké, t.j. vo výške 1/3, každý z dedičov zodpovedá za dlh poručiteľa do
výšky 797,72 Eur (2393,17/3). Dedičia však veriteľovi nezodpovedajú spoločne a nerozdielne ako to
v podanej žalobe uviedol žalobca, ale každý z nich podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka len
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva podľa pomeru, čo z dedičstva nadobudol, teda každý z nich
maximálne len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve, podiely
dedičov boli rovnaké, každý vo výške 1/3. Keďže každý z dedičov nadobudol z čistej hodnoty dedičstva
vo výške 3.641,30 Eur podiel v hodnote 1.213,76 Eur, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo,
že by takto nadobudnutá cena dedičstva bola vyčerpaná uspokojením iných pohľadávok veriteľov,
súd podanej žalobe čiastočne vyhovel a výrokmi I až III zaviazal každého žalovaných na zaplatenie
pomernej časti dlhu poručiteľa vyčísleného ku dňu smrti vo výške 797,72 Eur, a to podľa pomeru toho, čo
každý z dedičov z dedičstva nadobudol. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú z predloženejzmluvy o postúpení, na základe ktorej žalobca v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka nadobudol
pohľadávku od pôvodného veriteľa, ktorý uplatnil nárok žalobou na súde. Ako už súd uviedol, žalovaní
dedičia nezodpovedajú veriteľovi spoločne a nerozdielne, ale každý len do výšky dedičského podielu,
ktorý z dedičstva nadobudol. Súd preto v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovaným IV. výrokom ako
nedôvodnú zamietol. Súd má za to, že pri rozhodovaní nebolo potrebné zohľadňovať čistú hodnotu
dedičstva nadobudnutú dedičmi v rámci druhého dedičského konania, ktoré prebehlo v Spolkovej
republike Nemecko, nakoľko súdom stanovená suma, na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalovaných,
vychádzajúca z výšky dedičských podielov, neprevyšuje cenu nadobudnutého dedičstva v dedičskom
konaní 5D/113/2012.
21. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne, a to
zo sumy 1.840,85 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia a zo sumy 52,05 Eur od 21.10.2009 do zaplatenia.
Ako už súd uviedol v bode 20 tohto rozsudku úroky z omeškania zo sumy 1.840,85 Eur za obdobie od
31.07.2009do11.07.2012azosumy52,05Eurzaobdobieod21.10.2009do11.07.2012predstavujúdlh
poručiteľa,súdichpretovyčíslilk11.07.2012azahrnulichdocelkovejvýškydlhukudňusmrtiporučiteľa.
Úroky z omeškania po smrti poručiteľa už nepredstavujú dlh poručiteľa, ale dlh samotných dedičov. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že záväzok poručiteľa na úhradu vyúčtovaného plynu
a vody za I. polrok 2009 bol splatný na základe vyúčtovacej faktúry č.XXX/XXXX dňa 30.07.2009.
Od nasledujúceho dňa, t.j. od 31.07.2009 bol poručiteľ v omeškaní so zaplatením sumy 1.840,85 Eur.
Neuhradené nájomné za mesiac 10/2009 vo výške 52,05 Eur bolo v zmysle článku IV., bod 2 nájomnej
zmluvy splatné dňa 20.10.2009, vzhľadom na čo bol poručiteľ s úhradou sumy 52,05 Eur v omeškaní
od 21.10.2009. Žalovaní tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli, preto ich súd podľa § 151 ods. 1
CSP považoval za nesporné a mal ich preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Podľa § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. V
danom prípade výšku úrokov z omeškania uzavretá nájomná zmluva osobitne neupravovala. Podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, je výška úrokov z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania, t.j. k 31.07.2009, resp. 21.10.2009 bola vo výške 1,00 % ročne. Vzhľadom na
uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne. Žalovaní sú preukázateľne v
omeškaní so zaplatením, pričom toto omeškanie stále trvá, preto žalobca má voči žalovaným aj nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania.
22. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom
na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovaným, aby súdom uloženú povinnosť splnili v lehote
3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
úspešný na 42,14 % (797,72/1892,90), jeho neúspech tak predstavoval 57,86 %, súd preto nárok
na náhradu trov konania priznal žalovaným, ktorí boli v konaní úspešnejší , a to v rozsahu 15,72 %
(57,86-42,14).
26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.