Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119208839
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119208839.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobkyne: D. Y., nar. XX.XX.XXXX,

bytom O. X/X, XXX XX P., v zastúpení Mgr. Martin Lieskovský, advokátom so sídlom Nitra, Farská 40
proti žalovaným v 1. rade: U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., E. XXXX/XX a v 2. rade: O. G., nar.
XX.XX.XXXX, P., E. 11XX/XX , obidvaja zastúpení Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, advokátom so sídlom
Nitra, Farská 12, IČO: 42207967, v spore o určenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa je oprávnenou z vecného bremena - práva doživotného a výlučného užívania
nehnuteľnosti vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres P., obec P., katastrálne
územie W., zapísanej na LV č. XXXX ako byt číslo XX vo vchode č. o. 2, nachádzajúci sa na X

poschodí, stavby bytového domu, označeného na príslušnom LV ako dom č.o.2, so súpisným číslom
XXX, nachádzajúci sa na O. ulici č. X v P., stavba - bytový dom je postavená na pozemku parc. registra
"C" zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 364 m2 k bytu prislúchajúci podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 26/3779.

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%, ktoré sú povinní zaplatiť žalovaní v 1

a v 2 rade spoločne a nerozdielne.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to práva -
doživotného a výlučného užívania nehnuteľnosti vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra,
okres P., obec P., katastrálne územie W., zapísanej na LV č. XXXX ako byt číslo XX vo vchode č. o.
2, nachádzajúci sa na X poschodí, stavby bytového domu, označeného na príslušnom LV ako dom
č.o.2, so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na O. ulici č. X v P., stavba - bytový dom je postavená

na pozemku parc. registra "C" zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere XXX m2 k bytu
prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 26/3779.
Žalobkyňa v predmetnej žalobe tvrdila, že od 01.11.1994 vyššie špecifikovaný byt začala užívať a neskôr
prejavila záujem o jeho odkúpenie do svojho výlučného vlastníctva, pričom k odpredaju predmetného
bytu do jej výlučného vlastníctva nakoniec neprišlo a po dohode predmetný byt nadobudli do vlastníctva
manželia I. X., nar. XX.XX.XXXX a D. X., nar. XX.XX.XXXX.

Ďalej tvrdila, že medzi nimi bola uzavretá dňa 26.09.2000 Zmluva označená ako Zmluva o podnájme,
ktorá začala plynúť dňa 07.11.2000 a z dôvodu právnej istoty si zmluvu nechali vyhotoviť u advokáta,
Ďalej tvrdila, že obsah resp, predmet zmluvy označenej ako zmluva o podnájme, je vyjadrený tak, že
pre jej osobu vyplýva doživotné právo na bývanie v predmetnom byte a že okrem jej osoby‚ byt nesmieužívať žiadna iná osoba, čiže nešlo o vznik podnájmu, ale o zriadenie vecného bremena a ohraničenie
doby podnájmu na dobu určitú, ktorá sa končí úmrtím je podnájomcu je veľmi neštandardné.
Napovedá tomu aj vôľa M.. X., ktorý už od uzavretia zmluvy nijakým spôsobom nezasiahol do dohody

a k dodržiavaniu takého to stavu došlo aj jeho manželkou aj po smrti p. X. .
Ďalej tvrdila, že predmetný byt nerušene užívala od uzavretia podnájomnej zmluvy až do roku 2019,
pričom medzičasom došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu a to v roku 2015, kedy
bol byt prevedený do vlastníctva žalovaných, čiže aj od nadobudnutia bytu žalovanými v roku 2015
predmetný byt nerušene užívala až do apríla 2019, tvrdí, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu - doživotného bývania a výlučného užívania bytu.
K zmene pomerov podľa nej došlo po tom, odkedy žalovaní nežijú v spoločnej domácnosti, v dôsledku
čoho bola listom zo dňa 18.04.2019 vyzvaná na vypratanie bytu z dôvodu, že na strane žalovaného v 2.
rade sa zmenili pomery, nežije so žalovanou v 1. rade v spoločnej domácnosti, následne dňa 30.04.2019
vo večerných hodinách jej vymenil zámku v byte a mal záujem sa nasťahovať do bytu pričom až za
pomoci privolanej polície sa situácia vyriešila, neskôr dňa 09.06.2019 vo večerných hodinách prišli do

predmetného bytu neznámi ľudia s tým, že tam prišli bývať.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že byt od roku 2000 do roku 2019 nerušene užívala, kedy žalovaní začali
vykonávať kroky, aby byt opustila. .

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila Nájomnú zmluvu zo

dňa 24.10.1994, Žiadosť o prevedenie bytu do vlastníctva zo dňa 14.06.2000, Zmluvu o prevode
členských práv a povinností, Zmluvu o podnájme zo dňa 26.09.2000, Výzvu na vypratanie a protokolárne
odovzdanie nehnuteľnosti zo dňa 18.04.2019 spolu s obálkou, čestné prehlásenia Z. Y., N. V., J. Y., G.
G., D. B., T. E., N. I., D. J., D. C., J. U., X. U., ako aj od C. Y., M.. E. D. navrhla vypočuť svedkov G.
D., vyžiadať kúpne zmluvy V XXXX/XX.

3./ Žalovaní v 1. a v 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili a neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu. Žalovanej v 1. rade bola žaloba spolu s prílohami, ako aj výzvou na vyjadrenie sa k
žalobe doručená dňa 21.12.2019 a žalovanému v 2. rade dňa 03.01.2020.
Dňa 20.02.2020 bol vytýčený termín pojednávania na 09.06.2020, pričom žalovaná v 1. rade termín

pojednávania prevzala dňa 24.04.2020 a žalovaný v 2. rade si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
Následne dňa 09.06.2020 bolo na súd doručené oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalovaných
s vyjadrením, pričom obsahom vyjadrenia boli len dve vety a to, že po porade so žalovanými je u
žalovaných záujem vyriešiť túto právnu vec prednostne mimosúdne dohodou.
Súd vytýčil nový termín pojednávania na deň 20.10.2020, na ktorom boli prítomní právny zástupca

žalobkyne, ako aj žalovaný v 2. rade a právny zástupca žalovaných v 1. a v 2. rade osobne, pričom
právny zástupca žalovaného uviedli, že majú záujem sa v predmetnej veci so žalobkyňou dohodnúť,
dohoda by spočívala v tom, že by žalobkyňa okrem bežných nákladov za užívanie bytu uhrádzala aj
nejaké nájomné zhruba vo výške 200 eur, čo by záviselo od výšky jej dôchodku, pričom súd predmetné
pojednávanie odročil za účelom možnej dohody.

Právny zástupca žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2020 uviedol, že od
pojednávania mu nebol doručený žiadny návrh na uzavretie dohody, vychádza z toho, že jediný návrh
bol návrh, ktorý bol prednesený na pojednávaní, ktorý žalobkyňa neakceptuje vzhľadom na jej nízky
príjem.
Na pojednávanie konanom dňa 03.12.2020 sa právny zástupca žalovaných nedostavil, žiadosť o

odročenie pojednávania bola súdu doložená až po pojednávaní a preto súd predmetnú vec pojednávala
a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

4./Právnyzástupcažalobkyninapojednávaníuviedol,žesavplnomrozsahupridržiavažaloby,ktorousa
domáhajú, aby súd určil, že žalobkyňa je oprávnenou z vecného bremena tak ako to vyplýva z žalobného

návrhu žalobkyne.
Ďalej tvrdil, že podkladom na takýto výrok je najmä tá skutočnosť, že žalobkyňa bola členkou bytového
družstva a oprávnene užívala byt špecifikovaný v žalobe nachádzajúci sa naXXi X v P. a následne
previedla svoje členské práva v bytovom družstve na manželov X., s ktorými (s pánom X.) zároveň
uzavrela zmluvu, na základe ktorej sa dohodli, že žalobkyňa môže tento byt užívať až do okamihu svojej

smrti a teda z uvedeného vyplýva, že sa dohodli na doživotnom práve bývania resp. užívania tohto
bytu. Od tohto okamihu a zároveň aj dlhé roky pred uzatvorením tejto zmluvy s pánom X. užívala tento
byt nepretržite po dobu dlhšiu ako 10 rokov, bývala v tomto byte dobromyseľne keďže takto znela
dohoda a to až do apríla 2019 nebola nikým rušená v užívaní tohto bytu. Všetky tieto skutočnostinajmä nerušené užívanie výlučne žalobkyňou potvrdzujú svojimi čestnými prehláseniami aj dlhoroční
susedia žalobkyne, ktorí ju poznajú, pričom tieto čestné prehlásenia priložili ako prílohu k žalobe.
Ďalej tvrdil, že majú za to, že boli jednoznačne splnené zákonom vyžadované podmienky pre vydržanie

vecného bremena tak, ako je to uvedené v žalobe.
Právny zástupca žalobkyni poukázal na to, že žalovaní majú preukázateľne vykázané doručenie žaloby
spolu s prílohami ako aj s poučením a predpokladá, že s uznesením na č.l. 78, ktorým boli
pravdepodobne vyzývaní na uvedenie skutkových tvrdení, resp. označenie dôkazov v ich prospech. Po
nahliadnutí do elektronického súdneho spisu však nevzhliadol žiadne vyjadrenie žalovaných a zároveň

ako zástupcovi žalobkyne nebolo žiadne takéto vyjadrenie žalovaných doručené v listinnej forme.
S prihliadnutím na to, že na dnešné pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalovaných a
nedostavilisaanisamotnížalovanínapojednávanie,akoajsprihliadnutímnato,žestranažalovanýchje
od počiatku tohto konania v spore pasívna, pričom sa k žalobe doposiaľ ani slovom nevyjadrili a nedošlo
z ich strany k účinnému popretiu skutkových tvrdení, ktoré uviedli v žalobe a toto popretie nepodporili
ani teda žiadnym tvrdením a neposlali v podstate súdu ani žiadne vyjadrenie v písomnej podobe, tak je

toho názoru, že je vytvorený priestor na to, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko skutočnosti
uvedené v žalobe je nutné v zmysle civilného sporového poriadku považovať za nesporné. V prípade
úspechu žiadam súd, aby zaviazal žalovaných povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

5./ Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že na pána X. previedla členské práva ku garsónke, za

prevod členského práva ku garsónke jej bola vyplatená finančná čiastka a zároveň pán X. jej dal právo
doživotného bývania v predmetnom byte, v ktorom bývala aj tam býva. E. X. zomrel zhruba po 15 tich
rokoch, čo naňho previedla členské práva a potom ten byt predala jeho žena pani X. ďalším, aj ona
vedela o tom, že tam má právo doživotného bývania, predala to žalovaným, pričom pani X. prišla k
nej spolu aj so žalovaným a vysvetľovala mu, že čo majú robiť a čo majú dokončiť. E. X. povedala

žalovanému, že tam má vecné bremeno, žalovaný to akceptoval.
Pán G. chcel dať túto garsónku do podnájmu, nosil jej tam rôznych nájomcov, cigáňov, s čím nesúhlasila,
v súčasnej dobe ju odhlásil žalovaný aj z trvalého pobytu, nemá ani trvalý pobyt, žalovaný chce, aby sa
z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovala.

6./ Právny zástupca žalovaných pred pojednávaním uviedol, že majú záujem sa v predmetnej veci so
žalobkyňou dohodnúť, posielal email právnemu zástupcovi žalobcu ohľadom možnej dohody, ktorá by
spočívala v tom, že by žalobkyňa okrem toho, že by uhrádzala bežné výdaje spojené s nákladmi za
užívanie bytu uhrádzala aj nejaké nájomné vo výške zhruba nejakých 200 eur, čo by sa dohodli a čo
by záviselo od výšky dôchodku, ktorý pani poberá. Rešpektuje vek žalobkyne a spor by chceli riešiť

nejakým uzavretím nájomnej zmluvy na dobu neurčitú.

7./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

8./ Z nájomnej zmluvy predloženej žalobkyňou (č.l. 36) o prenechaní družstevného bytu do užívania v
článku 1 bolo zistené, že dňom 01.11.1994 prenechalo OSBD Nitra členovi družstva D. Y. - žalobkyni,
narodenej XX.XX.XXXX do užívania družstevný byt číslo XX, o veľkosti garsónky, nachádzajúceho sa
na 8. poschodí na ulici O. číslo č. X v P..
Ďalej bolo zistené, že prevod členských práv a povinností bol vykonaný dňa 24.10.1994, pričom

predmetná nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Žalobkyňa svojim prípisom adresovaným Okresnému stavebnému bytovému družstvu Nitra, Dlhá 4 zo
dňa 14.6.2000 požiadala o zakúpenie garsónky do vlastníctva.
Zo zmluvy o prevode členských práv a povinností uzavretej v zmysle článku 18 stanov OSBD (č.l. 39)
bolo zistené, že účastníkmi predmetnej zmluvy na prevod bola uvedená D. Y., teda žalobkyňa a za

nadobúdateľa - nového nájomcu bol uvedený I. X..
Na základe predmetnej zmluvy žalobkyňa previedla členské práva a povinnosti garsónky nachádzajúcej
na ulici O. číslo X/X, poschodie číslo 8, číslo bytu XX na nového nájomcu a to I. X..
Vpredmetnejzmluve prevodcaakoajnadobúdateľ zhodneprehlásili, žezostatkovúhodnotučlenského
podieluvovýške16.465,-Sksivyporiadajúvzájomnemedzisebou,pričompredmetnázmluvanadobudla

účinnosť dňa 06.01.2000 a bola uhradená jednorazová úhrada vo výške 5.000,-Sk.
Z ďalšieho listinného dôkazu predloženého žalobkyňou (č.l. 40) bolo zistené, že nový nájomca M.. I. X. a
žalobkyňa ako podnájomníčka uzavreli dňa 26.09.2000 zmluvu o podnájme, na základe ktorej nájomca
M.. I. X. prenecháva do podnájmu predmetný byt podnájomníkovi - žalobkyni, pričom nájomná zmluvasa uzatvára na dobu určitú a to počnúc od 07.11.2000 a platí až do doby úmrtia podnájomníka a z
uvedeného vyplýva, že podnájomníčka má doživotné právo na bývanie v predmetnom byte. Okrem nej
nesmie byt užívať žiadna iná osoba. Predmetná zmluva o podnájme bola riadne podpísaná stranami

sporu.
Zo spisového obalu V XXXX/XX (č.l. 94) bolo zistené, že predmetný byt bol prevedený na manželov O.
a U. G. a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi D. X. a manželmi O. G. a U. G. ako kupujúcimi,
pričom predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.9.2015 bol byt číslo E. nachádzajúci sa na 8.
poschodí, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva, ktorým je chodba, kúpeľňa, WC a

pivnica číslo XX, pričom ide o garsónku nachádzajúcu sa v P., na O. č. 2, 8. poschodie. Z predmetnej
zmluvy bolo zistené, že predávajúca je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV.
Z predloženej kúpnej zmluvy nebolo zistené, ani preukázané, že by tam bolo uvedené vecné bremeno,
prípadne uvedené právo doživotného bývania žalobkyni.
Predmetná nehnuteľnosť bola odpredaná za kúpnu cenu vo výške 17.000 eur. Vklad predmetnej kúpnej
zmluvy bol povolený dňa 07.10.2015 a týmto dňom predmetná kúpna zmluva nadobudla právoplatnosť.

Z prípisu zo dňa 18.04.2019 (č.l.42) označeného ako výzva na vypratanie a protokolárne odovzdanie
nehnuteľnosti bolo zistené, že výlučný vlastník nehnuteľnosti a to garsónky vyzval žalobkyňu na
vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a odovzdanie nehnuteľnosti protokolárne do 29.04.2019 o desiatej
hodine, pričom výzvu na vypratanie odôvodnil tým, že došlo k zmene v jeho rodinnej situácii, je nútený
žiť v prenájme a predmetný byt potrebuje na vlastné bývanie.

Žalobkyňa čestnými prehláseniami založenými do spisu od Z. Y., N. V., J. Y., G. G., D. B., T. E., N. I.,
D. J., J. U., X. U., ako aj od C. Y., M.. E. D. preukázala, že v predmetnom byte býva dlhodobo, viac
ako 20 a u niektorých až 10 rokov nerušene, pričom v čestnom prehlásení je uvedené, že všetci ktorí
podpísali čestné prehlásenie mali vedomosť o tom, že predmetný byt užíva celý čas výlučne menovaná.
Žalovaný bol vyzvaný uznesením číslo konania 9C/64/2019-78 zo dňa 11.11.2019 na vyjadrenie sa k

žalobe, ako aj k listinným dôkazom, žalovaná v 1. rade výzvu prevzala dňa 21.12.2019 a žalovaný v 2.
rade dňa 03.01.2020, na predmetnú výzvu nereagovali, k žalobe sa nevyjadrili.
V predmetnej veci bol dňa 20.2.2020 vytýčený termín pojednávania na deň 9.6.2020, pričom bola súdu
deň pred pojednávaním doručená od právneho zástupcu žalovaných žiadosť o odročenie pojednávania
s odôvodnením, že dňa 06.06.2020 prevzal právne zastúpenie a z dôvodu, že termín pojednávania je

stanovený na deň 09.06.2020, mal nedostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je v oznámení
o prevzatí právneho zastúpenia uvedené, že žalovaní majú záujem vyriešiť právnu vec prednostne
mimosúdnou dohodou.

9./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.

10./ Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

11./ Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

12./ Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou,
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

13./ Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí
určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

14./ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne.

15./ Predmetom sporu je určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena - práva doživotného
a výlučného užívania nehnuteľnosti a to garsónky, byt číslo XX, vo vchode č. o. 2, nachádzajúci sa
na 8 poschodí, stavby bytového domu nachádzajúceho sa na XX.XX.XXXX E. byt žalobkyňa užívalaod 24.10.1994 na základe nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania, následne na
základe jej žiadosti a odkúpenie predmetného bytu do vlastníctva predmetnú garsónku odkúpili manželia
XX.XX.XXXXD. X., ktorí so žalobkyňou uzavreli dňa 26.09.2000 Zmluvu o podnájme.

Predmetnú zmluvu, ktorú uzavreli, bola uzavretá na dobu určitú od 07.11.2000 až do doby úmrtia
podnájomníka, z čoho vyplýva, že žalobkyňa mala doživotné právo na bývanie v spornom byte s tým,
že okrem nej nesmie byt užívať žiadna iná osoba.
Žalobkyňa spornú nehnuteľnosť užívala nerušene aj potom, čo došlo k odpredaju sporného bytu
žalovanými, ktorí ho nadobudli Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 11.09.2015 .

K prerušeniu nerušeného užívania nehnuteľností žalobkyňou došlo až doručením žalobkyni výzvy na
vypratanie a protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti zo dňa 18.04.2019, ktorou bola žalovaným v 2. rade
vyzvaná na vypratanie bytu a to do 30.04.2019.
Žalobkyňa spornú nehnuteľnosť odmieta vypratať pričom tvrdí, že na jej strane došlo k vydržaniu práva
doživotného a výlučného užívania predmetného bytu. Spornú nehnuteľnosť nepretržite a nerušene
užívala ( mala v držbe ) odkedy jej bol odovzdaný do užívania zo strany OSBD až doposiaľ, byť

nepretržite užívala celú dobu až doposiaľ takmer 25 rokov dobromyseľne.
Ďalej tvrdila, že byt nerušene a dobromyseľne užívala (mala v držbe ) až doposiaľ a to titulom Zmluvy zo
dňa 26.09.2000, ktorá bola označená ako podnájomná, pričom z jej obsahu je zrejmé, že išlo o zmluvu
o zriadení vecného bremena v podobe práva doživotného a výlučného užívania predmetného bytu.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa k tvrdeniam žalobkyne nevyjadrili, tvrdenia žalobkyne nijakým spôsobom

nerozporovali, naopak, mali záujem spor vyriešiť dohodou.
16./ Keďže ide o právny úkon týkajúci sa nehnuteľnosti, zákon predpisuje pre zmluvu o zriadení vecného
bremena obligatórnu písomnú formu. Vecné bremeno vzniká až vkladom do katastra nehnuteľností.
Zo samotnej žaloby ako aj z výsluchu žalobkyne bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a pôvodnými
vlastníkmi bytu nebola uzavretá Zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá by bola vkladuschopná,

čiže vecné bremeno nevzniklo vkladom do katastra nehnuteľností a z toho dôvodu, žalobkyňa v
prejednávanej veci mala bremeno tvrdenia, že jej vzniklo k spornému bytu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu na základe vydržania, musela tvrdiť a preukázať také dôkazy, z ktorých by bolo
možné dôvodne usúdiť, že bola držiteľom predmetnej nehnuteľnosti, nakladala s ňou ako s vlastnou, a
spĺňala podmienku nepretržitej držby.

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva a platí to aj pre vecné bremená. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu
rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vecné bremeno vydržaním, musia
byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom vecného
bremena po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania

predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Držba je faktické
ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že
držiteľovi veci alebo vykonávanie práva tieto patria. Subjekt, ktorý sa dovolá súdnej ochrany musí okrem
iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti
svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samú dobromyseľnosť

ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Narušenie dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa
právanastaneokamihom,keďsastaliznámymiskutočnosti,ktorézhľadiskaobjektívnehoposudzovania
museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Ďalšou podmienkou
vydržania vecného bremena je nepretržitá držba po dobu 10 rokov.
Držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej

doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, plynutie
takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci. V
takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba

17./ Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa v

predmetnom spore preukázala splnenie podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu.
Žalobkyňa preukázala dobromyseľnosť Zmluvou o podnájme, ktorou preukázala, že pôvodní vlastníci
predmetnej nehnuteľnosti a to garsónky akceptovali užívanie garsónky žalobkyňou práve v zmysle
uzavretej Zmluvy o podnájme, ktorú so žalobkyňou uzavreli a ktorou jej prenechali do podnájmu

predmetný byt, pričom nájomná zmluva sa uzatvorila na dobu určitú a to počnúc od 07.11.2000 a platí
až do doby úmrtia podnájomníka a z uvedeného vyplýva, že podnájomníčka má doživotné právo na
bývanie v predmetnom byte. Okrem nej nesmie byt užívať žiadna iná osoba.Tento stav bol akceptovaný manželmi X. po dobu viac ako 10 rokov ( v spore bolo preukázaných
15 rokov ) a taktiež tento stav bol akceptovaný aj novými vlastníkmi nehnuteľnosti a to manželmi
U. a O. G., ktorí pri kúpe nehnuteľnosti museli mať vedomosť o tom, že predmetnú garsónku užíva

žalobkyňa, teda že je obývaná, čomu zrejme zodpovedá aj kúpna cena vo výške 17.000,-. Eur, ohliadka
garsónky pri kúpe nebola vykonaná, čiže uzavretím kúpnej zmluvy prevzali na seba tento záväzok, o
čom svedčí aj skutočnosť, že predmetný stav akceptovali po dobu necelých 4 rokov a stav by naďalej
akceptovali, keby nedošlo k zmene ich rodinnej situácie, v dôsledku ktorej prerušili manželské spolužitie
a žalovaný v 2.rade si potreboval pre seba po odchode zo spoločnej domácnosti zabezpečiť bývanie, o

čom jednoznačne svedčí výlučne len jeho konanie a ktoré bolo práve dôvodom, prečo následne došlo
k nerešpektovaniu predmetnej dohody, ktorá vyplývala z podnájomnej zmluvy, s ktorou boli žalovaní
oboznámení, čo v spore nijakým spôsobom nepopreli a ani nerozporovali.
Skutočnosť tvrdenú žalobkyňou, že má doživotné právo bývania a že držba bola nepretržitá riadne
preukázala a to akceptáciou záväzku ako pôvodných tak aj súčasných vlastníkov nehnuteľnosti, čo
nebolo ani sporné, pretože nerušená držba žalobkyne nebola popretá ani samotnými žalovanými,

ktorí v predmetnom spore v rámci svojej obrany nepredložili a ani neoznačili žiadne listinné dôkazy
preukazujúce opak, vylúčiť tvrdenia žalobkyne.
Ďalej svoje tvrdenia ohľadom nepretržitého a nerušeného užívania bytu preukázala aj čestnými
vyhlásenia od vlastníkov bytov bytového domu O. č. 2.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie mal za to, že v danej veci žalobkyňa bez

pochybností preukázala splnenie podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
V spore riadne preukázala nepretržitosť vydržacej doby viac ako 15 rokov, preukázala, že je oprávneným
držiteľom vecného bremena a to nadobúdacím titulom k predmetnej nehnuteľnosti, a to aj neperfektným
Zmluvu o podnájme so zriadením doživotného práva na bývanie, ako aj ako aj spôsobilý predmet
vydržania a preto súd žalobe žalobkyni v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku a určil, že žalobkyňa je oprávnenou z vecného bremena - práva doživotného
a výlučného užívania nehnuteľnosti vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okresXX./,
obec E.katastrálne územie W., zapísanej na LV č. XXXX ako byt číslo XX vo vchode č. o. 2, nachádzajúci
sa na X poschodí, stavby bytového domu, označeného na príslušnom LV ako dom č.o.X, so súpisným
číslom XXX, nachádzajúci sa na O. ulici č. X v P., stavba - bytový dom je postavená na pozemku parc.

registra "C" zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere XXX m2 k bytu prislúchajúci podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX.

18./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.

19./ V zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie/sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP), ktorá lehota podľa

§ 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v čase odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. od 19.1.2021 do 28.2.2021 neplynie.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.