Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320202622
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6320202622.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne F. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom B., T. XXX/XXX, zastúpenej JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, Bratislava, Klincová
35, proti žalovanému W. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., T. XXX/XXX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS
Banská Bystrica, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Brezno č. k. 5C/49/2020-34 zo dňa 14. 12. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 5C/49/2020-34 zo dňa 14. 12. 2020, ktorým súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým
- ukladá žalovanému W. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., T. XXX/XXX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS
Banská Bystrica, aby nevstupoval do rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. registra C
č. XXXX/X o výmere 107 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXXX,

vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom pre okres Z., obec B., kat. úz. B. a zároveň
- ukladá žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 m. nepribližoval k žalobkyni s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní a v trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný
predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

II. Vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného W. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B., T. XXX/XXX, t.č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, ktorá trestná vec je
vedená Obvodným oddelením policajného zboru v J. pod č. ČVS: ORP-409/PH-BR-2020.

IV. Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Brezno (ďalej len ako „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný
súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Osobitným výrokom II. rozhodol, že
odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka
sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil,
aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. reg. "C" č. XXXX/X o

výmere 107 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom pre okres Z., obec Z., kat. úz. B., uložil mu zákaz
priblíženia k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zákaz úplného kontaktovania
navrhovateľky písomne, telefonicky elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Návrh
žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe správania sa žalovaného pri incidentoch popísaných v návrhu
a to dňa 20. 10. 2020 a 12. 11. 2020 má žalobkyňa reálnu obavu o svoj život, o zdravie a rovnako

psychickú stabilitu jej maloletého dieťaťa. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že je dcérou odporcu a spolu
so svojou dcérou obýva rodinný dom súp. č. XXX v B., ktorého je výlučnou vlastníčkou. Žalovaný - jejotec- žije spolu so svojou manželkou v rodinnom dome súp. č. XXX. Rodinné domy majú spoločnú stenu
a pozemky. Žalobkyňa situáciu v rodine popísala ako dlhodobo problematickú, žalovaný by mal užívať
lieky a nepožívať alkoholické nápoje. Keď má vypité, je voči žalobkyni a jej matke násilný, agresívny,

vulgárny, vyhráža sa im zabitím, smrťou, čím u nich vzbudzuje obavu o ich zdravie a život. Situácia
medzi žalobkyňou a odporcom sa vyhrotila dňa 20. 10. 2020, keď žalovaný od rána popíjal alkohol
prišiel za žalobkyňou a kričal, či ho vezme po kvety pre mamu. Odviezla ho aj keď jej vulgárne nadával,
ale domov ho už nezobrala. Nadával jej aj na oslave maminých narodenín. Keď mu povedala, aby
išiel mame v pokoji zablahoželať, pristúpil k žalobkyni, dlaňou ľavej ruky ju udrel po pravom líci a

následne aj naopak a vulgárne jej nadával. Odstrčila ho, ale on ju chytil za blúzku a držal jej ju a jej
sa nepodarilo vyslobodiť, pomohla jej až matka. Ani jedna neutrpeli žiadne zranenia, ale vyvolalo to
v nich strach o život a zdravie. Žalobkyňa bola i svedkom násilného správania sa žalovaného voči jej
matke dňa 12. 11. 2020, kedy sa najprv do toho nechcela „miešať“, ale keď odporca vzal do rúk mop a
zahnal sa ním na matku navrhovateľky, tak k nemu pribehla, podarilo sa jej vytrhnúť mu ho a následne
privolala políciu. Žalovaný odišiel do garáže a po príchode polície bol obmedzený na osobnej slobode.

V súčasnosti je vo vyšetrovacej väzbe v Banskej Bystrici a bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu
nebezpečného vyhrážania a uznesením OO PZ v B. ČVS: ORP-409/PH-BR-2020 mu bolo vznesené
obvinenie pre konanie voči navrhovateľke dňa 20. 10. 2020 a voči jej matke dňa 12. 11. 2020. Už v
minulosti spôsobil matke žalobkyne zlomeninu stavca krčnej chrbtice a bol za to aj vo výkone trestu.
Tieto agresívne a násilné epizódy sa opakujú každý mesiac, keď odporcovi príde dôchodok, kúpi si

alkohol. Aj po návrate z výkonu trestu ju mal niekoľkokrát fyzicky napadnúť, ani raz to neoznámila polícii
a nepožiadala o lekárske vyšetrenie. Z jeho správania je zrejmé, že sa nejedná o bežné správanie
medzi rodinnými príslušníkmi, dlhodobo v nej vzbudzuje strach o život a zdravie, je vystavovaná násiliu,
evidentnej hrozbe násilia už samotným spolužitím na jednom dvore. Konanie a správanie žalovaného
ohrozuje telesnú i duševnú integritu žalobkyne, vzbudzuje v nej strach o život či zdravie a porušuje

dobré mravy. V súčasnosti sa žalovaný nachádza vo väzbe a žalobkyňa sa cíti relatívne bezpečne,
ak by bol ale prepustený, existuje dôvodná obava, že sa vráti späť a bude mať prístup do rodinného
domu obývaného žalobkyňou a jej maloletou dcérou. Žalobkyňa zároveň dňa 12. 11. 2020 podala
oznámenie z podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania vo vzťahu k žalobkyni.
Podľa nej uvedené skutočnosti osvedčujú dôvodné podozrenie z násilia. Nemožno od nej požadovať,

aby zotrvala v bývaní so žalovaným na jednom dvore a strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov s
ním. Okrem toho sa domáha aj zákazu priblíženia sa k jej osobe a zákazu kontaktovať ju. Sú podľa nej
splnené podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná a naliehavá ochrana. Z týchto
dôvodov žiadala, aby súd po preskúmaní veci, najmä z dôvodu nevhodného správania odporcu, ktoré
vykazuje črty nebezpečného vyhrážania, násilného správania a porušovania dobrých mravov nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému nestupovať do rodinného domu súp. č. XX v B.,
zákaz priblíženia k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 50 metrov a zákaz kontaktovať písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a nahradiť jej trovy konania. Súd
prvej inštancie v ďalšom obsahu odôvodnenia uznesenia citáciou poukázal na ust. § 324, § 325, §
326, § 328 a § 329 CSP upravujúce neodkladné opatrenia, pričom konkrétne k samotnému návrhu v

predmetnej veci súd uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný bol políciou vykázaný z domu,
v ktorom býva ona. Pri dodržaní tohto postupu a doložení rozhodnutia o vykázaní spolu s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia by bola osvedčená danosť návrhu žalobkyne i potreba neodkladnej
úpravy pomerov a vydania neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Okrem toho trestné
stíhanie bolo začaté pre trestný čin nebezpečného vyhrážania a nie napr. ublíženia na zdraví alebo

týrania blízkej a zverenej osoby, kde by bolo zrejmé, že ide jednoznačne o násilie. Samotná žalobkyňa
uviedla, že žiadne zranenia neutrpela a nevznikla jej ani žiadna škoda. Súd prvej inštancie potom nemal
preukázané podmienky na rozhodovanie o neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP,
preto posudzoval predmetný návrh podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP. Konajúci súd prvej inštancie
si pripojil i uznesenia nachádzajúce sa v spise tamojšieho súdu sp. zn. 0Tp/207/2020, ktorými bolo

rozhodnuté o väzbe odporcu. Uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 0Tp/207/2020-79 zo dňa 15. 11.
2020 bol odporca vzatý do väzby, keď konajúca sudkyňa pre prípravné konanie neprijala písomný sľub
obvineného a nenahradila väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Proti uzneseniu podal
obvinený sťažnosť, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 4Tpo/65/2020 zo dňa 25.
11. 2020 zamietol a obvineného ponechal vo väzbe, kde sa nachádza aj v súčasnej dobe. Súd prvej

inštancie uviedol, že dospel k záveru, že nie je dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ani v jeho jedinom bode. Nebol preukázaný žiadny vlastnícky, nájomný, či odvodený užívací
vzťah žalovaného k predmetnému rodinnému domu súp. č. XXX v B., na základe ktorého by bol tento
oprávnený do neho vstupovať.2. Pokiaľ sa týka zákazu priblíženia a kontaktovania, tak žalovaný sa v súčasnej dobe nachádza vo
väzbe, čo uviedla samotná žalobkyňa vo svojom návrhu, žalovaný nemá umožnený voľný pohyb,

nezdržiava sa v B. a vzhľadom na skutočnosti uvedené v jednotlivých doložených uzneseniach nie je
pravdepodobné, že by mal záujem žalobkyňu kontaktovať a priblížiť sa k nej tiež nemôže v súčasnej
dobe. Vo väzbe sa žalovaný nachádza od 12. 11. 2020 a ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol
prepustený na slobodu, pričom celková lehota väzby nesmie v zmysle Trestného poriadku presiahnuť
12 mesiacov. Do dňa rozhodnutia súdu nebola tunajšiemu súdu doručená žiadna žiadosť žalovaného o

prepustenie z väzby na slobodu. Pomery medzi účastníkmi tak nie je potrebné bezodkladne upraviť. Súd
tiež poukázal na skutočnosť, že k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (20. 11. 2020)
došloažpomesiaciodskutku,kuktorémumalodôjsť20.10.2020atrestnéoznámeniepreňbolopodané
dňa 13. 11. 2020. Žalobkyňa pritom nepopísala žiadne iné skutky, ktorých sa mal žalovaný dopustiť voči
nej vzbudzujúce obavu o život a zdravie. Z návrhu ani doložených listín nevyplýva, že predtým skutky (ak
knejakýmdošlo)nahlásilanapríslušnomorgáneatietobyboliriešenévtrestnom,priestupkovomresp.v

inom konaní. Súd pritom pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vychádzať zo stavu existujúceho
v čase rozhodovania. Ďalej súd uviedol, že napriek skutočnosti, že žalobkyňa je zastúpená právnou
zástupkyňou z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé čoho (a či vôbec) by sa
žalobkyňachceladomáhaťvovecisamejadokedybymaliobmedzeniatrvať,keďmôžumaťibadočasný
charakter. Ak by aj bol žalovaný prepustený na slobodu, tak orgán rozhodujúci o väzbe mu môže, ak to

bude považovať za potrebné, vzhľadom na zistenú dôkaznú situáciu (keďže dokazovanie vykonávané
v trestnom konaní je rozsiahle) uložiť obmedzenia, ktorých sa žalobkyňa domáha týmto neodkladným
opatrením. Neodkladným opatrením možno upraviť len pomery, keď hrozba reálne existuje, keďže
len reálnosť obavy z ohrozenia môže byť dôvodom na použitie neodkladného opatrenia a toto má
iba dočasný charakter. V konaní neboli rozhodujúce skutočnosti žalobkyňou osvedčené dostatočným

spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a preto súd návrh na jeho nariadenie v celom rozsahu zamietol. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 a čl. 4 CSP a contrario tak, že v
konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože súd s ním nekonal a
preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podala v zákonom určenej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedla, že sa nestotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a bezo zmeny sa

pridržiava svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutočností v ňom uvedených
a má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočný stav v dôsledku čoho zamietol
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa má za to, že svojim návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia a priloženými listinnými dôkazmi riadne preukázala a osvedčila
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v znení, v akom sa jeho nariadenia domáhala, a to i podľa

ust. § 325 ods. 2 písm. e). Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že súd prvej inštancie nemal preukázané
podmienky na rozhodovanie o neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP z dôvodu,
že žalobkyňa nepreukázala žiaden vlastnícky, nájomný či iný obdobný užívací vzťah žalovaného k
predmetnému rodinnému domu súp. č. XXX v B., na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený do
neho vstupovať; odporca nebol políciou vykázaný z domu, v ktorom ona býva a že odporca je trestne

stíhaný a obvinený pre trestný čin nebezpečného vyhrážania a nie napr. ublíženia na zdraví alebo
týrania blízkej osoby a zverenej osoby, podľa názoru navrhovateľky neobstojí a vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Je pravdou, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti so súpisným
číslom XXX, nachádzajúcej sa v obci B., rovnako je pravdou, že žalovaný nemá žiadny vlastnícky,
nájomný, či iný obdobný užívací vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, avšak i napriek tomu tak odporca

do tejto nehnuteľnosti vstupuje. žalovaný, i napriek neexistencii akéhokoľvek užívacieho vzťahu či
iného vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, do tejto pravidelne vstupuje, a to bez akéhokoľvek súhlasu
žalobkyne, tak i jej maloletej dcéry. Žalobkyňa, jej matka a žalovaný žijú v dvojdome, ktorý je na prvom
poschodí prepojený sklenenými dverami, cez ktoré žalovaný pravidelne vstupuje do tejto nehnuteľnosti.
Dvojdom obývaný žalobkyňou a žalovaným má k dispozícii spoločný pozemok - dvor. Časť dvojdomu,

ktorú užíva žalobkyňa so svojou mal. dcérou darovali žalobkyni jej rodičia - jej matka a žalovaný.
Žalovaný v súčasnosti bráni pokojnému užívaniu tejto nehnuteľnosti žalobkyňou a jej maloletou dcérou,
z nehnuteľnosti ju vyháňa, narúša ich súkromie. Žalovaný zakazuje žalobkyni akokoľvek zamknúť
nehnuteľnosť, či priechodové dvere nachádzajúce sa na prvom poschodí dvojdomú. V prípade, akby tieto dvere žalobkyňa zamkla, žalovaný by nemal problém ich rozbiť z pozície svojej sily, či moci
nad žalobkyňou tak, aby mu nebolo bránené vstupu do tejto nehnuteľnosti. Žalovaný vstupuje do
nehnuteľnosti žalobkyne najmä za účelom deptania, vyhrážania sa jej či len tak, primárne za účelom

vyvolávania konfliktných situácii so žalobkyňou. Žalobkyňa ani jej maloletá dcéra N. sa v dôsledku
dlhodobého správania sa žalovaného necítia doma bezpečne, čo ohrozuje najmä zdravý vývin maloletej
dcéry žalobkyne, ale i psychické pohodlie samotnej žalobkyne. K odôvodneniu súdu prvej inštancie,
že žalovaný nebol vykázaný z domu, ktorý obýva žalobkyňa, táto uvádza, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia, či predpisu nevyplýva, že by nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.

e) CSP bolo podmienené vykázaním osoby políciou z obydlia obývaného žalobcom neodkladného
opatrenia. V prejednávanej veci bol žalovaný políciou dňa 12. 11.2020 zadržaný, pričom následne bol
vzatý do väzby. K záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný je trestne stíhaný a obvinený pre trestný
čin nebezpečného vyhrážania a nie napr. ublíženia na zdraví žalobkyňa uvádza, že účelom nariadenia
neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa
domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným

opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo
bytu, v ktorom chránená osoba býva, pričom z formálneho hľadiska je irelevantné, či chránená osoba
má v danom dome evidovaný trvalý pobyt, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo
iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie vlastníckeho
práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Z

opísaného skutkového stavu, správania sa žalovaného voči žalobkyni, ako i prebiehajúceho trestného
konania nepochybne vyplýva, že správanie žalovaného vykazuje vo vzťahu k žalovanej črty násilného
správania i napriek tomu, že žalovaný je v súčasnosti stíhaný pre trestný čin nebezpečného vyhrážania
a nie pre trestný čin napr. ublíženia na zdraví, či týrania blízkej alebo zverenej osoby. Žalobkyňa sa
nestotožnila ani s definíciou násilia, použitou súdom prvej inštancie. Pojem násilia nie je v žiadnom

právnom predpise vymedzený, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilím je
každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho
nátlaku. Násilie nie je konflikt. V konflikte sa stretnú dve rovnocenné strany, kým pri násilí jedna strana
zneužije prevahu moci. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP
je nevyhnutné mať a preukázané odôvodnené podozrenie z násilia, pričom dôkazné bremeno spočíva

na navrhovateľovi, ktorý musí preukázať jednoznačnú existenciu dôvodného podozrenia z násilia, a to
predložením relevantných a hodnoverných dôkazov, napr. doložením trestného oznámenia, či lekárskou
správou. Ako žalobkyňa opísala v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či ako
vyplýva i z listín, ktoré boli súdom prvej inštancie zabezpečené pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, žalovaný je aktuálne trestne stíhaný a obvinený pre nebezpečné vyhrážanie

vo vzťahu k žalobkyni a jej matke, na základe konštatovaného skutkového stavu. Opísané konanie
žalovaného, pre ktoré je trestne stíhaný, s prihliadnutím na dlhodobé správanie žalovaného, ktorý je vo
vzťahu k žalobkyni či jej matke násilný, agresívny, vulgárny, vyhráža sa im zabitím, smrťou vzbudzuje
u žalobkyne i jej matky dôvodnú obavu o ich zdravie či život. Okrem vyhrážok žalovaný nemá problém
využívať i formy fyzických atakov voči žalobkyni či jej matke, čo je zachytené i v citovanom uznesení

OO PZ v E., ktorým bolo žalovanému vznesené obvinenie. Žalovaný fyzicky žalobkyňu niekoľkokrát
napadol i v minulosti, vyhrážal sa jej zabitím. Žalobkyňa dosiaľ ,nepodala žiadne oznámenie, ani svoje
zranenia z útokov neriešila u lekárov. Konala tak z dôvodu, že nemala záujem hrotiť situáciu. Posledné
fyzické napadnutie žalobkyne dňa 20. 10. 2020 žalobkyňa opísala vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako i incident medzi žalovaným a matkou žalobkyne, ktorý sa udial dňa 13.

11. 2020, kedy žalovaný chcel fyzicky ublížiť matke žalobkyne, čoho bola táto svedkom. Ako už
žalobkyňa uviedla i v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, už v minulosti žalovaný
spôsobil matke žalobkyne pod vplyvom alkoholu zlomeninu stavca krčnej chrbtice, za čo bol odsúdený
za ublíženie na zdraví, pričom bol vo výkone trestu odňatia slobody. Ani po návrate žalovaného z výkonu
trestu odňatia slobody sa jeho správanie voči žalobkyni či jej matke nezmenilo. Žalovaný niekoľkokrát

žalobkyňu či jej matku fyzicky inzultoval, vyhrážal sa im zabitím, psychicky ich deptal, ponižoval,
zosmiešňoval. Žalobkyňa žije v permanentnom strachu zo správania sa a konania žalovaného, ktorého
konanie je nevyspytateľné. Žalobkyňa je zo strany žalovaného neustále vystavovaná násiliu, evidentne
hrozbe tohto násilia už samotným spolužitím „na jednom dvore“ so žalovaným, ktorý odmieta, aby
si žalobkyňa zamykala dvere do domu. Žalobkyňa nikdy nevie, kedy si žalovaný vypije a kedy bude

opäť ona obeťou násilných a agresívnych útokov žalovaného či ďalších vyhrážok. Konanie a správanie
žalovaného ohrozuje telesnú i duševnú intenzitu žalobkyne, vzbudzuje v nej strach o svoj život či zdravie
a porušuje dobré mravy. Vzhľadom na opísané konanie a správanie sa žalovaného voči žalobkyni je
nepochybné, že toto správanie žalovaného vykazuje znaky násilia voči žalobkyni a preto má žalobkyňaza to, že osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v znení, v akom sa jeho nariadenia
domáhala, a to i podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. I napriek tomu, že žalovaný ku dňu rozhodnutiu
súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepožiadal o prepustenie z väzby,

môže byť v ktoromkoľvek štádiu trestného konania z tejto väzby prepustený, pričom v takomto prípade
existuje dôvodná obava žalobkyne, že sa vráti späť a bude mať prístup do rodinného domu obývaného
žalobkyňou a jej maloletou dcérou, pričom bude pokračovať vo svojom konaní, evidentne vzhľadom
na podané oznámenie žalobkyňou naplní svoje vyhrážky. Žalobkyňa sa žalovaného bojí, bojí sa že
jej ublíži, resp. že naplní svoje vyhrážky pre ktoré je v súčasnosti trestne stíhaný. Žalobkyňa má z

vyhrážok a správania sa žalovaného strach i s ohľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie z dôvodu
ublíženia na zdraví matke žalobkyne, a taktiež s prihliadnutím na iné fyzické ataky žalovaného voči
žalobkyni či jej matke v minulosti. Je dôvodné predpokladať, že v prípade prepustenia žalovaného
z akéhokoľvek dôvodu z väzby, bude tento pokračovať vo svojom násilnom konaní voči žalobkyni a
naplní svoje vyhrážky smerom k žalobkyni. Účelom neodkladných opatrení nariadených podľa § 325
ods. 2 písm. e) až h) CSP z dôvodu podozrenia z nevhodného správania (psychického či fyzického)

je predísť a eliminovať situácie, ktorými je žalobca navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený,
teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu. Žalobkyňa sa nariadenia neodkladného opatrenia
domáha práve z dôvodu prevencie a jej ochrany pred prípadným očakávaným nevhodným a násilným
správaním sa žalovaného po jeho prepustení z väzby. K tvrdeniam súdu prvej inštancie o tom, že
napriek tomu, že žalobkyňa je zastúpená právnou zástupkyňou, z návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je zrejmé čoho (a či vôbec) by sa navrhovateľka chcela domáhať vo veci samej a dokedy
by mali obmedzenia trvať, keď môžu mať iba dočasný charakter, žalobkyňa uvádza, že nariadením
neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzí stranami. Pre prípad, ak súd
vyhodnotí, že trvanie nariadeného neodkladného opatrenia má byť ohraničené a nie je možné ním
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP môže vo výroku

uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. K záverom súdu
prvej inštancie o tom „ak by aj bol odporca prepustený na slobodu, tak orgán rozhodujúci o väzbe mu
môže, ak to bude považovať za potrebné vzhľadom na zistenú dôkaznú situáciu uložiť obmedzenia,
ktorých sa žalobkyňa domáha týmto neodkladným opatrením" žalobkyňa uviedla nasledovné: Právny
inštitút primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 Trestného poriadku slúži výlučne k posilneniu

účelu, ktorý by sa dosiahol väzbou obvineného, t. j. je bezprostredne viazaný na vedené trestné konanie
voči obvinenému v situácii, keď konkrétne okolnosti týkajúce sa trestného stíhania obvineného a osoby
obvineného umožňujú nahradiť jeho väzbu zárukou, sľubom alebo dohľadom podľa § 80 Trestného
poriadku, ktoré je možné zrušiť alebo zmeniť na návrh prokurátora, obvineného alebo probačného a
mediačného úradníka v prípravnom konaní sudcom pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj

bez takéhoto návrhu súd. Právne inštitúty primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 Trestného
poriadku a neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 a nasl. CSP nie sú vo vzájomnej korelácii,
keďže slúžia síce prostredníctvom obsahovo relatívne príbuznými prostriedkami ochrany ale odlišným
právnym účelom, nakoľko neodkladné opatrenie je prostriedkom občianskoprávnej ochrany ohrozených
právazáujmovfyzickýchaprávnickýchosôb,ktorýchstupeňohrozenianemusídosiahnuťtrestnoprávnu

rovinu, avšak je takej intenzity, že si vyžaduje neodkladný autoritatívny zásah orgánu súdnej ochrany. S
poukazomnauvedenédôvodymážalobkyňazato,žesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotilskutkový
stav a nesprávne právne posúdil vec, v čoho dôsledku vydal nesprávne rozhodnutie, ktorým zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa má za to, že osvedčila potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia v znení jej návrhu zo dňa 20. 11. 2020. Navrhla

preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že vydá uznesenie, ktorým nariadi
neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu so súp. číslom
XXX postaveného na pare. reg. „C" č. XXXX/X, o výmere 107 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie, zapísaného na LV Č. XXXX, vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom
pre okres Z., obec B., kat. úz. B.. a uloží žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť

menšiuako50metrov,svýnimkouúčastinaprocesnýchúkonochvcivilnomsúdnomkonaníavtrestnom
konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na
týchto úkonoch. Ďalej, že súd uloží žalovanému zákaz úplného kontaktovania žalobkyne písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Zároveň žiadala žalobkyni priznať
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

4. Súd prvej inštancie predložil odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie so samotným
odvolaním napadnutým uznesením Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 20. 01. 2021, pričomodvolanie, ako ani samotné uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý, žalovanému súd prvej inštancie nedoručoval.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v zmysle § 329 ods. 1 CSP, doručoval žalovanému
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie Okresného súdu Brezno, ktorým
bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a rovnako odvolanie žalobkyne proti
predmetnému uzneseniu s možnosťou sa k uvedenému vyjadriť, na čo mu určil lehotu troch dní.

6. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie Okresného súdu Brezno, ktorým
bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a rovnako odvolanie žalobkyne proti
predmetnému uzneseniu bol žalovanému doručený v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, Komenského 7,
doručený dňa 26. 01. 2021.

7. Žalovaný sa k vyššie uvedenému v súdom určenej lehote nevyjadril.

8.Vdôsledkuodvolaniažalobkynekrajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku - ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ust.
§ 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko neboli splnené podmienky

na potvrdenie ani na zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu, ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f/ nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa, alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne, alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadene neodkladného opatrenia.

14. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu, a to jednak ešte

pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho
skončení, a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

15. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom zo

dňa 20. 11. 2020 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd žalovanému
- jej otcovi, s ktorým žije v susediacich domácnostiach zakázal vstup do rodinného domu žalobkyne, v
ktoromvsúčasnostibývaspoločnesosvojoumaloletoudcérou,Ďalejžiadala,abysúduložilžalovanému
zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a zároveň žiadala, aby súd žalovanémuzakázal kontaktovať žalobkyňu telefonicky, elektronickými prostriedkami a podobne. Návrh podala s
poukazom na ust. § 325 ods. 2 písm. e/ Civilného sporového poriadku.

16. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní
o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej
úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy, ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí

byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani
nie je dobre možné. Nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov, a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
citovaných uvedených dôvodov pre jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (nemusia byť nepochybne preukázané) základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom
vo veci samej.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/, f/, g) a h/ CSP neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu
právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obeti domáceho násilia.
Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo

každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky,
ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä
Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na
ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo

aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/, f), g) a h/ CSP preto
postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej

alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

19. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozujúce alebo skutočné proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú
škodu a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri

ktorom človek, resp. postupu, pri ktorom, človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika
násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť je zdrojom bezmocnosti obete,
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané

spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto
prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú
formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa 15. 10.
2012).

20. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota,
bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istéhodruhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne

viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

21. V prejednávanej veci žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia popisujúc
skutkovýstavapopisujúcincidenty,ktorésaodohralimedziňouajejotcom-žalovanýmdňa20.10.2020

( a dňa 12. 11. 2020 týkajúci sa žalovaného a matky žalobkyne). Nariadenia neodkladného opatrenia
sa domáhala s poukazom na ust. § 325 písm. e/ CSP, pričom popisovala agresívne, neprístojné a
ohrozujúce správanie žalovaného smerom k nej samotnej, ako i k jej matke, pričom v návrhu popísané
incidenty sa mali udiať jednak v spoločnej domácnosti žalovaného a jeho manželky (rodičov samotnej
žalobkyne) a taktiež popisuje incident, ktorý sa odohral na spoločnom dvore. Súd prvej inštancie podaný

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neposúdil ako návrh podaný podľa § 325 ods. 2 písm. e/
CSP, ale tento posudzoval podľa ustanovení § 325 ods. 2 písm. f/, g) a h/, CSP, pričom zdôvodnil, že
popísané konanie žalovaného nie je takej intenzity, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku.

22. Posúdiac popísaný skutkový stav súd prvej inštancie po jeho vyhodnotení a právnom posúdení,
dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a neodkladné opatrenie
nie je možné nariadiť ani podľa jedného z ustanovení § 325 ods. 1, 2 CSP, a preto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

23. Odvolací súd oboznámiac sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia samotným,
odvolaním napadnutým uznesením, ktorým súd návrh zamietol a odvolaním žalobkyne dospel k záveru,
že záver súdu o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je správny. Odvolací
súd preto odvolaním napadnuté uznesenie zmenil (§ 388 CSP), a rozhodujúc sa nariadil neodkladné
opatrenie v znení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

24. Je však potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci žalobkyne X B.,
nar. XX. XX. XXXX, je takýto návrh potrebné posúdiť podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f/ CSP v časti, v ktorej
sa žalobkyňa dožadovala uloženia zákazu vstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom žalobkyňa
býva. Odvolací súd opätovne uvádza, že predmetné zákonné ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e/

CSP, podľa ktorého sa žalobkyňa nariadenia neodkladného opatrenia domáhala, predstavuje dočasné
riešenie situácií spojených s domácim násilím a umožňuje poskytnutie okamžitej a bezodkladnej súdnej
ochranyosobám,ktorédomácenásiliezažívajúaktorésújehoobeťami.Takoutoosoboubynepochybne
mohla byť blízka osoba páchateľa násilne sa správajúceho, ktorá s týmto zdieľa spoločnú domácnosť,
v jednej domácnosti s ním spoločne žije a bez zásahu orgánov verejnej moci nie je dostatočne schopná

samostatne si pomôcť a ochrániť seba alebo ďalšie blízke osoby pred násilným konaním páchateľa
(napríklad manželka). V prejednávanej veci je však žalobkyňou navrhujúcou nariadenie neodkladného
opatrenia dcéra žalovaného, ktorá žije vo vlastnej domácnosti, túto nezdieľa spoločne s osobou, ktorej
zákaz navrhuje ukladať; ale spolu so svojou maloletou dcérou obýva samostatnú bytovú jednotku, ktorá
sa nachádza v rodinnom dome, ktorý, ako z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie vyplýva, je

oddelený od domu, v ktorom býva žalovaný s manželkou stenou, je samostatne uzamykateľný, a teda
pred voľným pohybom žalovaného a možného vstupu žalovaného do domácnosti, resp. nehnuteľnosti
žalovanej existujú objektívne prekážky (stena medzi rodinnými domami, uzamykateľné dvere). Je tak v
reálnych možnostiach žalobkyne, aby sama svojim aktívnym konaním zabránila nežiaducemu vstupu
žalovaného do jej bytovej jednotky, do jej domácnosti, rodinného domu, ktorého je sama výlučnou

vlastníčkou a ku ktorému nemá žalovaný žiadne vlastnícke, užívacie, nájomné a ani iné obdobné
právo. Žalobkyňatakvlastným,sebaochraňujúcimkonanímvpodobeuzamykanianehnuteľnostidokáže
do istej miery zabrániť neoprávnenému a nežiaducemu vstupu žalovaného do vlastnícky jej patriacej
nehnuteľnosti,naktorývstupnemážalovanýbezprivoleniažalobkynežiadneprávo.Zdôvoduexistenciedvochsamostatnýchaodsebanezávislýchdomácnostížalobkyneažalovaného,odvolacísúdneposúdil
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ale tento posudzoval,
a zároveň ho i vyhodnotil ako dôvodný v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ Civilného sporového poriadku.

Vyššie odvolacím súdom uvádzaný dôvod a možnosť uzamknutia vlastnej domovej nehnuteľnosti
žalobkyňou je síce alternatívou možnou, realizovateľnou, avšak zjavne nedostačujúčou pred možnými
útokmi žalovaného na osobu žalobkyne, keď zo spisu vyplývajú situácie popísané žalobkyňou, ktoré
sú i obsahom skutkových viet uznesenia o vznesení obvinenia, keď žalovaný dostatočne nekontroluje
a neovláda svoje agresívne správanie a neprimerane a svojvoľne sa správa násilnícky jednak k

svojej manželke a jednak k samotnej žalobkyni, keď akékoľvek slovné prejavy nesúhlasu či zákazu
nerešpektuje a sám sa voči svojim blízkym osobám prejavuje i fyzickou silou. Bolo by preto možné
dôvodne očakávať, že žalovaný bez uloženia primeraných opatrení súdom by napriek zákazu dokázal
prekonať zabezpečenie či uzamknutie dverí do domácnosti žalobkyne. Žalobkyňa žijúca vo vlastnej
domácnosti, ktorú nezdieľa so žalovaným, nie je z akéhokoľvek dôvodu povinná znášať nežiaduci a
neoprávnený vstup žalovaného do svojej nehnuteľnosti bez udeleného súhlasu a nie je povinná znášať

akékoľvek urážlivé, agresívne, či násilnícke prejavy smerom k jej osobe osobou, ktorá nie je oprávnená
bezsúhlasudotakejtonehnuteľnostivstúpiť,hocijetakoutoosobourodičžalobkyne.Vulgárnymslovným
prejavom a prejavmi fyzického násilia je ohrozený nielen život a zdravie samotnej žalobkyne, jej telesná,
či duševná integrita, ale i ďalší zdravý psychický vývoj a vývin maloletej dcéry žalobkyne, ktorá býva so
žalobkyňou v jej domácnosti, do ktorej žalovaný môže kedykoľvek vstúpiť (a podľa zistených okolností

zo spisu tak i skutočne robí).

25. Z obsahu spisového materiálu bolo dostatočne zistené a osvedčené, že žalovaný svojim konaním
ohrozuje telesnú a i duševnú integritu žalobkyne, ktorej slovnými urážlivými vyjadreniami, hrozbami
násilím či skutočne použitými prejavmi násilia (viď uštedrené facky žalobkyni dlaňou žalovaného na

pravé a na ľavé líce) a spôsobuje tým žalobkyni psychické ako i fyzické príkorie. Z uvedených dôvodov
preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci je nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ CSP dôvodné a rozhodol tak, že uložil
žalovanému obmedzenie aby nevstupoval do domu, kde žalobkyňa býva, špecifikovaného vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

26. Pokiaľ súd prvej inštancie pri posudzovaní veci nevzhliadol bezprostredne hroziacu ujmu z dôvodu,
že žalovaný sa v súčasnosti nachádza vo väzbe, pričom o sťažnosti o vzatí do väzby rozhodol i
krajský súd svojím uznesením 4TPo/65/2020 zo dňa 25. 11. 2020, odvolací súd uvádza, že väzba v
rámci trestného konania je len inštitútom zabezpečovacím, trvajúcim nevyhnutnú dobu, nie je trestom

(sankciou) ukladaným na vopred určenú a časovo ohraničenú dobu. Žalovaný môže byť z väzby
kedykoľvek prepustený, pričom je dôvodné očakávať, že sa bude chcieť vrátiť na adresu svojho trvalého
bydliska, t. j. do bezprostrednej blízkosti domácnosti žalobkyne. I samotné vzatie žalovaného do väzby
svedčí mimoriadnej intenzite správania sa žalovaného voči osobe žalobkyne, ako i jej matky, kedy
zabráneniu páchaniu ďalšej protiprávnej činnosti žalovaného bolo možné a zároveň nutné zabezpečiť

krajným zabezpečovacím inštitútom využívaným v rámci trestného konania, najviac zasahujúcim
osobnú slobodu osoby. Uvedená obava je navyše zvýraznená i predchádzajúcou činnosťou a tiež
trestnou minulosťou osoby žalovaného, keď tento bol podľa tvrdení žalobkyne vo výkone trestu odňatia
slobody za spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil na svojej manželke, keď jej
spôsobil zlomeninu krčného stavca chrbtice. Z uvedených dôvodov preto nie je dôvodné a opodstatnené

domnievať sa, že žalovaný sa v budúcnosti ďalšieho obdobného agresívneho správania voči žalobkyni
nedopustí,arovnakoniejedôvodnéočakávať,žežalobkyňasadokážetakémutosprávaniusama brániť
a chrániť svoj život a zdravie bez autoritatívnej ingerencie súdu v podobe nariadeného neodkladného
opatrenia.

27. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v dostatočnej miere
preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania a dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá
ochrana subjektívneho práva. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania
pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Nariadené

neodkladné opatrenie tak nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu ani neprimeraný a bezdôvodný
zásah do výkonu práv povinného, požiadavka vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak
zostávazachovaná.Zistenéokolnostiprípadutiežnevyvolávajúžiadnepochybnostionaliehavejpotrebe
zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania.28. Vo vzťahu k uloženej povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov v
zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že považuje za dôvodné uložené obmedzenie

z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne súvisiacej s dôvodným
podozrením z násilia žalovaného voči nej. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa reálne zdieľa so
žalovaným spoločný dvor, a teda žije v bezprostrednej blízkosti žalovaného, odvolací súd považoval
za primeranú vzdialenosť 10 metrov a nie navrhovanú vzdialenosť 50 metrov, tak ako sa domáhala
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa. Uvedená vzdialenosť 10 metrov je podľa

záveru odvolacieho súdu primeraná i v súvislosti s okolnosťami bežného života a možno ju považovať
za primeranú, a zároveň dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť. Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na
situácie popísané vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď v dôsledku úkonov v trestnom konaní sa môže
žalobkyňa a žalovaný ocitnúť spolu v budove súdu alebo iného orgánu verejnej moci.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že nariadením tohto neodkladného opatrenia podľa vyššie

citovaného zákonného ustanovenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov a z tohto dôvodu neuložil
navrhovateľke v tejto časti podať žalobu vo veci samej.

30. Pokiaľ sa však týka návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v
uložení zákazu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo

čiastočne nekontaktovať žalobkyňu žalovaným, v tejto časti odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol ako zjavne nedôvodný a neodôvodnený. Vo svojom návrhu žalobkyňa
žiadnym spôsobom nedôvodí, netvrdí a nepopisuje, prečo by malo byť nariadenie neodkladného
opatrenia dôvodné i v tomto rozsahu. Žalobkyňa neuviedla, že by žalovaný neoprávnene zasahoval do
subjektívnych práv žalobkyne akoukoľvek písomnou formou, či že by žalobkyňu neprimerane telefonicky

alebo elektronickou komunikáciou nejakým spôsobom obťažoval alebo k nej akokoľvek týmito spôsobmi
konania v minulosti vystupoval, a žalobkyňa zároveň ani neodôvodnila hroziacu obavu, že by tak v
budúcnosti žalovaný mohol konať opätovne. Z obsahu spisového materiálu zároveň ani sám odvolací
súd nezistil, že by sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom správal tak, že by nariadenie neodkladného
opatrenia v uvedenom smere bolo dôvodné. Preto odvolací súd, rozhodujúc sám, zmeňujúc uznesenie

súdu prvej inštancie, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol.

31. Odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté uznesenia zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky
ani na jeho potvrdenie a ani na zrušenie. Podľa § 325 ods. 2 písm. f/, h/ CSP uložil žalovanému
dočasne zákaz vstupu do rodinného domu špecifikovaného vo výroku tohto rozhodnutia, a to až do doby

právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného W. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., T. XXX/
XXX, t.č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, ktorá trestná vec je vedená Obvodným oddelením policajného
zboru v B. pod č. ČVS: ORP-409/PH-BR-2020.

32. Podľa § 332 ods. 2 CSP vykonateľnosť predmetného uznesenia nastáva jeho vyhotovením.

33. O trovách konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 2 CSP tak, žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže
žalobkyňa mala vo veci úspech len čiastočný. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhala uloženia zákazu vstupu do nehnuteľnosti, uloženia zákazu žalovanému priblíženia

sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a uloženia zákazu žalovanému kontaktovať
žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Odvolací súd v
odvolacom konaní zmenil pôvodné, návrh zamietajúce, rozhodnutie súdu prvej inštancie a sám nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalobkyni vyhovel v celom rozsahu pri uložení zákazu vstupu žalovanému
do domu žalobkyne, návrhu žalobkyne v časti návrhu na uloženie zákazu priblíženia vyhovel len v

časti (na vzdialenosť 10 metrov a nie na navrhovanú vzdialenosť 50 metrov) a návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky
a elektronickou komunikáciou zamietol v celom rozsahu. Po odčítaní procesného úspechu žalovaného
(rovnajúceho sa procesnému neúspechu žalobkyne) od procesného úspechu žalobkyne, je výsledný
procesný úspech sporových strán takmer rovnaký. Z dôvodu, že žalobkyňa mala vo veci úspech len

čiastočný, odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu konania o neodkladnom opatrení. Uvedeným konaním má odvolací súd na mysli konanie pred
súdom prvej inštancie, ako i konanie pred odvolacím súdom.34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).