Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200940
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015200940.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevkonanípredsudcomJUDr.ĽubomíromŠramkomvprávnejvecinavrhovateľky:
L.. P. J., Q. Na B. XX, Q., proti odporkyni: 4. disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, so sídlom Štúrova č. 2, Bratislava, za účasti Krajskej prokurátorky v Bratislave, so sídlom
Vajnorská 47, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 8.6.2015 proti rozhodnutiu
odporkyne XV/6 Spr 11/14/1000-160 zo dňa 21.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne XV/6 Spr 9/14/1000-160 z 21.4.2015
v spojení s opravným uznesením XV/6 Spr 9/14/1000-209 z 23.7.2015 v napadnutých bodoch 1),
2), 3) jeho výroku, ktorým bola navrhovateľka uznaná vinnou, že v postavení prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava IV pri výkone dozoru nad dodržiavaní zákonnosti pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní konala so značnými prieťahmi p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím XV/6 Spr 9/14/1000-160 zo dňa 21.4.2015, v spojení s uznesením XV/6 Spr

11/14/1000-209zodňa23.7.2015(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“,resp.„rozhodnutie“),odporkyňaza
použitia ustanovení § 188 písm. a) a § 26 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch
aprávnychčakateľochprokuratúry(ďalejlen„zákonoprokurátoroch“),vspojenísustanovením§17ods.
2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) uznala navrhovateľku
v časti bodu 1/ a v bodoch 2/ až 7/ návrhu disciplinárnej komisie vinnou zo spáchania disciplinárneho
previnenia, ktorého sa mala dopustiť tým, že zavinene nesplnila alebo porušila povinnosti prokurátora,

konkrétne:
1) V trestnej veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV (ďalej iba „OP BA IV“) pod
sp. zn. 1Pv 339/10 pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní
konala so značnými prieťahmi, keď:
- o sťažnosti obvinenej T. A., podanej dňa 7.10.2013 proti uzneseniu vyšetrovateľa o pribratí znalca T..
L.. R. B., PhD. zo dňa 24.9.2013, rozhodla podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
(ďalej iba „Tr. por.“) až dňa 6.12.2013,

- o sťažnosti obvinenej T. A., podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa o pribratí znalca MUDr. Ivana
Andrého, PhD. zo dňa 27.9.2013, podanej dňa 7.10.2013, rozhodla postupom podľa ustanovenia § 194
ods. 1 písm. b) Tr. por. až dňa 9.12.2013,
- o sťažnosti obvinenej T. A. zo dňa 1.10.2013, podanej proti opravnému uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa
7.9.2013, vydanému k uzneseniu o pribratí znalkyne MUDr. Stanislavovej zo dňa 11.9.2013 rozhodla
podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. až dňa 6.12.2013,

- rozhodnutie vyšetrovateľa o vylúčení znalkyne MUDr. Stanislavovej zo dňa 26.9.2013, na základe
sťažnosti obvinenej T. A. zo dňa 7.10.2013 zrušila podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. až
dňa 9.12.2013;2) V trestnej veci, vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 703/11, v ktorej bolo trestné stíhanie
začaté dňa 12.9.2011, po tom, ako Okresný súd Bratislava IV dňa 20.11.2013 oznámil prokuratúre

lokalizáciuobvinenéhoD.Q.Ž.vČeskejrepublikenazákladezisteníNárodnejústredneSIRENEažiadal
informáciu,činebudepodanýnávrhnazrušeniepredtýmvydanéhopríkazunazatknutieazároveňnávrh
na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej iba „EZR“), navrhovateľka súdu žiadnu informáciu
nepodala a až do 25.3.2014, kedy zastupujúci prokurátor uložil vyšetrovateľovi písomný pokyn na
preverenie pobytu obvineného v Českej republike a v Rakúsku, zostala v veci absolútne nečinná aj

napriek tomu, že od 20.11.2012 mala vedomosť o pobyte obvineného v Českej republike, nevykonala
vo veci žiadne úkony na zabezpečenie jeho prítomnosti pre účely trestného konania;

3) V trestnej veci vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 2Pv 523/10, v ktorej bolo trestné stíhanie začaté
dňa 14.9.2009, napriek tomu, že z Okresného súdu Bratislava IV v dňoch 17.4.2012, 16.1.2013 a
9.12.2013 obdržala opakované správy, zaslané okresnému súdu z Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava II a získané cestou Úradu pre medzinárodnú spoluprácu Prezídia
Policajného zboru Bratislava od Národnej ústredne INTERPOL-u Canbera (Austrália), že obvinený L. Č.
sa nachádza v Austrálii, až dňa 17.12.2013, po v poradí už tretej správe zo súdu, predložila na Krajskú
prokuratúru Bratislava a na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť o súhlas na vydanie
medzinárodného zatýkacieho rozkazu (ďalej iba „MZR“), ktorý bol následne Okresným súdom Bratislava

IV vydaný dňa 24.2.2014.

Vďalšíchbodoch4)-7)uznalaodporkyňanavrhovateľkuvinnouzospáchaniatotožnéhodisciplinárneho
previnenia v trestných veciach, vedených na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 110/12, 1Pv 146/13, 1Pv 573/11
a 1Pv 505/11.

Za spáchanie týchto disciplinárnych previnení uložila odporkyňa navrhovateľke disciplinárne opatrenie
- zníženie základného platu o 10% na dva mesiace.

Odporkyňa súčasne konanie o časti návrhu na začatie disciplinárneho konania pod bodom 1) vo

veci vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 339/10 zastavila, pretože disciplinárne konanie sa stalo
neprípustným a v časti návrhu na začatie disciplinárneho konania pod bodom 1) vo veci vedenej na OP
BA IV pod sp. zn. 1Pv 339/10 navrhovateľku oslobodila, pretože disciplinárne obvinená navrhovateľka
sa disciplinárneho previnenia nedopustila.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že navrhovateľka v priebehu
disciplinárneho konania na svoju obranu ku skutkom, ktoré sa jej kladú za vinu v bodoch 1) až 3)
návrhu na začatie disciplinárneho konania uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami o tom, že v
uvedených veciach išlo z jej strany o zavinené prieťahy, že bola nečinná, nevykonala žiadne opatrenia
a nesplnila a porušila povinnosti prokurátora, pričom za časť skutkov, ktoré sú jej kladené za vinu už

podľa jej vyjadrenia bola právoplatne disciplinárne potrestaná, a to písomným napomenutím krajskej
prokurátorky, preto ju podľa jej názoru nemožno opätovne disciplinárne za uvedené postihnúť. Vo
vzťahu k disciplinárnym previneniam uvedeným v bodoch 4) až 7) návrhu uznala navrhovateľka
dôvodnosť disciplinárneho konania, za spôsobené prieťahy sa ospravedlnila, takéhoto konania sa
dopustila neúmyselne, Navrhovateľka sa vyjadrila taktiež k výške trestu navrhovaného disciplinárnou

komisiou (zníženie základného platu o 15% na tri mesiace), ktorý považovala, vzhľadom na závažnosť
a následky jej konania, okolnosti jednotlivých prípadov, pracovnú zaťaženosť a doterajšie plnenie si
povinností, za neprimerane prísny.

Ďalej odporkyňa v rozhodnutí opísala priebeh a obsah ústneho pojednávania, ktoré sa konalo na žiadosť

navrhovateľky v jej neprítomnosti a s poukazom na vykonané dokazovanie v časti bodu 1) a v bodoch
2) až 7) návrhu na začatie disciplinárneho konania uznala navrhovateľku vinnou z disciplinárneho
previnenia, v časti bodu 1) disciplinárne konanie zastavila a v ostatnej časti bodu 1) navrhovateľku spod
návrhu oslobodila.

Vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu pod bodom 1) odporkyňa dôvodila, že o sťažnostiach obvinenej
T. A., doručených policajtom 10.10.2013 rozhodla navrhovateľka až 6.12.2013, resp. 9.12.2013, pričom
súčasne vznesená námietka zaujatosti nemala odkladný účinok na rozhodnutie. Odporkyňa poukázala
tiež na skutočnosť, že od rozhodnutia navrhovateľky o vznesenej námietke zaujatosti do rozhodnutia opodanýchsťažnostiachuplynulitakmerdvamesiace,čobolovrozporespokynomkrajskéhoprokurátora
sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004.

Vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu pod bodom 2) odporkyňa dôvodila, že i napriek tomu, že
Okresný súd Bratislava IV navrhovateľke oznámil 20.11.2012 lokalizáciu obvineného D. Ž. v Českej
republike a žiadal informáciu, či bude podaný návrh na vydanie EZR, navrhovateľka ostala nečinná.
Jej argumenáciu, že predmetnú informáciu vyhodnotila ako nedostatočnú odporkyňa vyhodnotila ako
nedôvodnú, nakoľko podľa povinnosťou navrhovateľky bolo po prijatí tejto informácie podať návrh na

zrušenie vydaného príkazu na zatknutie a súčasne podať návrh na vydanie EZR.

Vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu pod bodom 3) odporkyňa argumentovala, že i napriek tomu,
že navrhovateľka 17.4.2012, 16.1.2013 a 9.12.2013 obdržala správy o tom, že obvinený L. Č. sa
nachádza v Austrálii až 17.12.2013 predložila Krajskej prokuratúre v Bratislave a Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky žiadosť o súhlas na vydanie MZR. Navrhovateľke vyčítala, že nebola oprávnená

zvažovať, či príslušný súd MZR vydá alebo nie, ale že bolo jej povinnosťou (v súlade s príkazom
Generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 3/1998) bezodkladne požiadať Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky na podanie návrhu na vydanie MZR. Odporkyňa konštatovala, že MZR
bol Okresným súdom Bratislava IV vydaný 24.2.2014.

Druh a výšku disciplinárneho opatrenia odporkyňa odôvodnila tak, že pri jeho uložení prihliadla na
počet a závažnosť disciplinárnych previnení, na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti
prípadov, ako aj na dovtedajšie správanie a plnenie služobných povinností navrhovateľky. Uložené
disciplinárne opatrenia odporkyňa pokladala za primerané.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka dňa 10.6.2015 odvolanie, a to
vo vzťahu k bodom 1) až 3) napadnutého rozhodnutia, v ktorých bola uznaná za vinnú zo spáchania
disciplinárneho previnenia a vo vzťahu k disciplinárnemu opatreniu a jeho rozsahu. Odvolaním sa
navrhovateľka domáhala zastavenia disciplinárneho konania v bode 1), resp. oslobodenia spod návrhu
na začatie disciplinárneho konania. V bodoch 2) a 3) navrhla svoje oslobodenie spod návrhu na začatie

disciplinárneho konania. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za zvyšné body žiadala prihliadať na
všetky kritéria uvedené v ustanovení § 191 ods. 1 zákona o prokuratúre a konštantnú rozhodovaciu
činnosť disciplinárnych komisií generálnej prokuratúry. Z odvolania návrhu navrhovateľky vyplýva, že sa
nestotožňuje so záverom prijatým disciplinárnou komisiou, konkrétne, že v trestnej veci OP BA IV sp.
zn. 1Pv/339/10, v súvislosti s ktorou bola uznaná za vinnú v bode 1) napadnutého rozhodnutia, konala o

sťažnostiach obvinenej so značnými prieťahmi. Podľa nej sa z jej strany nejednalo o zavinené prieťahy,
pretože na jej konanie mala vplyv aj povaha predmetnej trestnej veci, dôkazná skutková a procesná
situácia, a skutočnosť, že pred samotným rozhodovaním o sťažnostiach obvinenej bolo potrebné počkať
na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o podanej námietke zaujatosti proti navrhovateľke, ktorá
bola súčasťou obsahu predmetných sťažností. Zdôraznila, že jej nemožno klásť za vinu porušenie

pokynu krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava upravujúci lehoty na vybavenie sťažností,
nakoľko tento neupravuje procesnú situáciu, v ktorej je proti prokurátorovi vznesená námietka zaujatosti.
Ak by rozhodovala o sťažnostiach podľa uvedeného pokynu, mohla by nastať situácia, že v dôsledku jej
neskoršieho vylúčenia z konania by jej rozhodnutia o sťažnostiach obvinenej bolo potrebné rozhodovať
znova. K skutočnosti namietanej disciplinárnou komisiou, že o sťažnostiach rozhodla až po takmer

dvoch mesiacoch navrhovateľka uviedla, že ide o dobu, kedy museli prebehnúť všetky úkony súvisiace
s nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o jej nevylúčení z konania, z čoho vyplýva, že o podaných
sťažnostiach obvinenej nemohla rozhodnúť skôr z objektívnych príčin. Navrhovateľka v podanom
odvolaní taktiež zdôraznila, že za všetky skutky, ktoré sú jej kladené za vinu v napadnutom bode 1)
rozhodnutia už bola raz disciplinárne postihnutá, a to písomným napomenutím Krajskej prokurátorky

v Bratislave sp. zn. 1/1 Spr. 112/14/1100-1 zo dňa 17.3.2014 a preto sa domnieva, že ju opakovane
nemožno disciplinárne postihnúť. K nečinnosti navrhovateľky konštatovanej v bode 2) napadnutého
rozhodnutia navrhovateľka uviedla, že neboli podľa nej splnené zákonné podmienky na vydanie EZR,
pričom splnenie týchto podmienok nevyplývalo ani zo správ príslušných orgánov, ani zo súvisiacich
okolností. Po svedomitom, bezprieťahovom, objektívnom a nestrannom vyhodnotení podkladov, ktoré

mala k dispozícii nebola, podľa jej názoru, povinná podať takýto predčasný a nedôvodný návrh na
vydanie EZR . Navrhovateľka v odvolaní taktiež vyjadrila nesúhlas s uznaním viny za skutok definovaný
v bode 3) napadnutého rozhodnutia, nakoľko po preskúmaní podmienok na vydanie MZR dospela k
záveru, že tento by bol nedôvodný a súdom neakceptovaný, pretože s ohľadom na závažnosť stíhanéhoskutku a druh trestu, ktorý je možné zaň uložiť by boli náklady spojené s realizáciou MZR zjavne
neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní takéhoto obvineného. Navrhovateľka vyjadrila
presvedčenie, že jej povinnosťou bolo posúdenie splnenia podmienok na požiadanie o súhlas s vydaním

MZR, a ak by v uvedenom prípade podala žiadosť o súhlas s vydaním MZR, postupovala by, podľa nej, v
rozpore s ustanovením § 492 ods. 1 písm. a) a c) TP. V odvolaní navrhovateľka taktiež vyjadrila nesúhlas
s druhom a výškou disciplinárneho opatrenia ktoré jej bolo odporkyňou v napadnutom rozhodnutí
uložené, pretože ho považuje za neprimerane prísne a nezohľadňujúce
závažnosť disciplinárneho previnenia, jeho následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadov a

doterajšie plnenie si služobných povinností, čo je v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 zákona o
prokurátoroch, pričom aj s poukazom na stálu rozhodovaciu činnosť disciplinárnych komisií nepovažuje
uložené disciplinárne opatrenie za adekvátne.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 23.7.2015 uviedla, že sa pridržiava svojho rozhodnutia,
ktoré považuje za správne a zákonné. K tvrdeniam navrhovateľky obsiahnutým v odvolaní k bodu

1) uviedla, že v súvislosti s rozhodovaním prokurátora po podaní námietky zaujatosti prokurátora táto
nemá odkladný účinok vo vzťahu k dozoru prokurátora v konaní, a preto aj bez ohľadu na námietku
zaujatosti mala navrhovateľka vo veci konať v súlade s pokynom krajského prokurátora a zdôraznila, že
rozhodnutie navrhovateľky o jej nevylúčení nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2013, z čoho vyplýva,
že stanovená 10 dňová lehota na rozhodnutie o sťažnostiach by nebola zachovaná ani v prípade, ak

by táto lehota začala plynúť až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, keďže navrhovateľka
rozhodla až dňa 6.12.2013, resp. 9.12.2013. K námietkam uvedeným k bodom 2) a 3) napadnutého
rozhodnutia odporkyňa uviedla, že posudzovanie splnenia predpokladov na vydanie, resp. nevydanie
EZR a MZR prináleží iba súdu, s dôrazom na fakt, že dozorujúcemu prokurátorovi neprináleží o splnení
predpokladov polemizovať. V súvislosti s nepodaním návrhu na vydanie EZR poukázala taktiež na

to, že navrhovateľka neuskutočnila ani žiadny iný úkon smerujúci k prevereniu pobytu obvineného v
zahraničí. K nepodaniu návrhu na vydanie MZR odporkyňa uvádza, že navrhovateľka nekonala v súlade
s príkazom GPSR č. 3/1998 o postupe prokurátorov pri právnom styku s cudzinou a pri trestnom
stíhaní cudzincov, pričom v odvolaní navrhovateľka protichodne uviedla, že neboli splnené podmienky
navydanieMZR,alenapriektomudňa17.12.2013podalanaKrajskúprokuratúruBratislavaaGenerálnu

prokuratúru SR žiadosť o súhlas na vydanie MZR, ktorý bol následne vydaný. K námietke súvisiacej s
druhom a výškou uloženého disciplinárneho opatrenia odporkyňa uviedla, že uvedená sankcia podľa
jej názoru zohľadňuje všetky zákonom predpokladané skutočnosti, na ktoré bola povinná prihliadať.
Považuje ju za primeranú, a to aj s poukazom na uloženie miernejšieho disciplinárneho opatrenia ako
bolo navrhované. Aj na súdnom pojednávaní konanom 31.5.2017 uviedla, že napadnutým rozhodnutím

nebola navrhovateľka disciplinárne potrestaná za skutky, za ktoré jej v minulosti bolo udelené iné
disciplinárne opatrenie.

Zúčastnená Krajská prokurátorka v Bratislave sa na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) konanom 31.5.2017 v celom rozsahu pripojila k vyjadreniu odporkyne k

podanému návrhu a súdu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

O podanom návrhu rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 4Sp/51/2015 - 63 z 31.5.2017 tak,
že: 1/ napadnuté rozhodnutie v napadnutých bodoch 1), 2), 3) jeho výroku, ktorým bola navrhovateľka
uznaná vinnou, že v postavení prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV pri výkone dozoru nad

dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní konala so značnými
prieťahmi potvrdil; 2/ zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku vo
výroku o uložení disciplinárneho opatrenia a v tejto časti vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

O odvolaní, podanom navrhovateľkou proti výroku 1/ rozsudku súdu z 31.5.2007 Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodol uznesení, č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019 tak, že tento výrok zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie. Dôvodil, že mu nie je zrejmé, na základe akých úvah súd dospel k záveru
o porušení povinnosti navrhovateľky rozhodnúť v lehote vyplývajúcej z pokynu krajského prokurátora v
Bratislave sp. zn. 1Spr 2021/2004 z 27.9.2004 a ako ustálil okamih zakladajúci plynutie tejto lehoty za
tohto stavu, t.j. keď pokyn prokurátora neupravuje lehotu na rozhodnutie o sťažnosti, obsahom ktorej

je i námietka zaujatosti. V ďalšom dôvodil, že: a) Vo vzťahu k námietke navrhovateľky týkajúcej sa
jej údajného postihu za totožné skutky (vo veci sp. zn. 1Pn 310/08, 1Pv 339/10) táto námietka nie
je dôvodná, nakoľko navrhovateľka bola postihnutá za rôzne skutky, pričom v tomto smere pokladal
právne závery súdu, vyslovené v rozsudku z 31.5.2017 za správné a dôvodné; b) Vo vzťahu k námietkenavrhovateľky vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV sp. zn. 1Pv 703/11, podľa ktorej
nie je jej automatickou povinnosťou podať návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu Najvyšší
súd Slovenskej republiky uviedol, že navrhovateľke bola za vinu kladená jej nečinnosť, resp. pasivita a

to i napriek relevantným informáciám o pobyte obvineného v Českej republike, ktoré mala k dispozícii,
ktoré mala vyhodnotiť v intenciách Trestného poriadku a zák. č. 154/2010 Z.z. tak, aby sa dosiahol
účel trestného konania, teda skutočnosť že je na úvahe prokurátora, či návrh na vydanie európskeho
zatýkacieho rozkazu nie je jeho ľubovôľou. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že táto námietka
navrhovateľky nemôže obstáť. c) Obdobná argumentácia sa vzťahovala aj ku konaniu 2Pv 523/10.

d) Námietky navrhovateľky, vzťahujúce sa na body 2/, 3/ napadnutého rozhodnutia pokladal Najvyšší
súd Slovenskej republiky za účelové a súčasne konštatoval, že krajský námietky navrhovateľky voči tým
to bodom napadnutého rozhodnutia vyhodnotil správne.

Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2019 doručila navrhovateľka
krajskému súdu podanie, datované 28.8.2019 v ktorom sa odvolala na jej predchádzajúce podania.

Vo vzťahu k bodu 1/ napadnutého rozhodnutia (konanie vo veci 1Pv 339/10) skonštatovala, že právne
závery krajského súdu ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú nesprávne. Vo vzťahu k bodu
2/ napadnutého rozhodnutia dôvodila, že zo správ ktoré mala k dispozícii bol indikovaný záver, že
obvinený sa len krátkodobo zdržiaval v Českej republike a že iba náhodne prespal jednu noc v hotely
a že jej povinnosťou nebolo automaticky podať návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu a

že i keď jej nesprávny právny názor nemôže byť predmetom disciplinárneho konania. Vo vzťahu k
bodu 3/ napadnutého rozhodnutia navrhovateľka sa argumentačne odvolala na jej stanovisko k bodu
2/ napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd opätovne prejednal a rozhodol vec podľa ustanovenia § 250q Občianskeho súdneho

poriadku v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2
O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľky, nakoľko táto sa na pojednávanie nedostavila i napriek tomu, že
jej bolo riadne doručené predvolanie na toto pojednávanie. Svoju neúčasť ospravedlnila podaním z
28.8.2019. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019 a dospel k názoru, že rozhodnutie

odporkyne napadnutých bodoch 1/, 2/, 3/ jeho výroku je potrebné potvrdiť, nakoľko všetky námietky
navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodné.

Na pojednávaní, konanom 11.9.2019 sa predseda odporkyne pridržal všetkých svojich doterajších
prednesov. Argumentáciu navrhovateľky pokladá za irelevantnú a navrhol krajskému súdu napadnuté

body napadnutého rozhodnutia potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že ak by aj bolo potrebné vyčkať na
právoplatnosť uznesenia vo veci námietky zaujatosti navrhovateľky v ňou dozorovanej veci, tak i napriek
tomunavrhovateľkarozhodlaopodanýchsťažnostiachažpo42dňoch.Tieždôvodil,žejeskutočnosťou,
že pokyn krajského prokurátora v Bratislave nerieši otázku rozhodovania o podaných sťažnostiach v
prípadoch, ak je voči konajúcemu prokurátorovi súčasne podaná námietka zaujatosti, avšak z logiky

veci vyplýva, že v prípade takejto situácie by vlastne nebola stanovená lehota na rozhodnutie vo veci
podaných sťažností.

Poverenýpracovníkzúčastnenejosobysavcelomrozsahustotožnilsvyjadrenímodporkyne.Predniesol
a do súdneho spisu založil vyjadrenie. Jeho obsahom je konštatovanie, že i keď pokyn krajského

prokurátoravBratislavesp.zn.1Spr2021/2004z27.9.2004neupravujelehotunarozhodnutieopodanej
sťažnosti, obsahom ktorej je aj námietka zaujatosti, tak takýto postup je dostatočne a explicitne upravený
v § 31 a § 32 Trestného poriadku. poukázal na skutočnosť, že navrhovateľke nič nebránila, aby po
rozhodnutí o jej zaujatosti nerozhodla o podanej sťažnosti. V tej súvislosti poukázal na § 31 ods. 4
Trestného poriadku, tiež na skutočnosť, že rozhodnutie vo veci jej zaujatosti nadobudlo právoplatnosť

24.10.2013 a teda o sťažnostiach malo byť rozhodnuté do 4.11.2013 - stalo sa tak až 6.12. a 9.12.2013.

V prejednávanej veci súd nedoplnil dokazovanie, podrobne sa však oboznámil s obsahom pripojeného
administratívneho spisu odporkyne, ako aj s k nemu pripojenými dozorovými spismi.

Podľa ustanovenia § 265s ods. 5 zákona o prokurátoroch, na disciplinárne konania začaté pred 1.
decembrom 2014 sa vzťahujú predpisy účinné do 30.11.2014.
Podľa § 26 ods. 1 písm. a), b), c) zákona. o prokurátoroch v znení platnom a účinnom k 30.11,2014:
Prokurátor je povinný a) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavnýchzákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny
uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je
prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt

alebo disciplinárne previnenie, b) chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu, c) vykonávať svoje
služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov.
Podľa § 188 písm. a) zákona o prokurátoroch: Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo
porušenie povinností prokurátora.
Podľa § 216 zákona o prokurátoroch: Ak tento zákon neustanovuje inak, na disciplinárne konanie sa

primerane vzťahuje osobitný zákon. (Poznámka súdu: Týmto osobitným zákonom je zákon č. 301/2005
Z.z. - trestný poriadok.)
Akotovyplývazbodu2)pokynukrajskéhoprokurátora(vBratislave)sp.zn.1Spr2021/2004z27.9.2004
krajský prokurátor uložil podriadeným prokurátorom, aby o sťažnostiach všetkých oprávnených osôb
smerujúcich proti ostatným uzneseniam vyšetrovateľa a policajného orgánu rozhodli v lehote 10
pracovných dní odo dňa, kedy im bol predložený vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou a stanoviskom

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu k nej.
Podľa § 32 ods. 3, 4 Trestného poriadku:
(3) O vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných
prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený
sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná len nariadený
úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo
ohroziť účel trestného konania. Ak je výsledkom tohto úkonu uznesenie a proti tomuto uzneseniu je
prípustná sťažnosť, má sa za to, že strana podala sťažnosť popri sťažnosti proti rozhodnutiu podľa
odseku 2 alebo 3; vziať späť možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti uzneseniu, ktoré je

výsledkom úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo 3.
Podľa § 5 ods. 1), 2), 3) zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze:
(1) Ak existuje predpoklad, že by sa obvinený mohol zdržiavať alebo sa zdržiava v inom členskom
štáte a je potrebné ho vyžiadať, vydá vo vzťahu k nemu predseda senátu alebo sudca príslušného súdu
európsky zatýkací rozkaz. V prípravnom konaní vydá európsky zatýkací rozkaz na návrh prokurátora

sudca pre prípravné konanie.
(2) Európsky zatýkací rozkaz podľa odseku 1 možno vydať, ak je vo vzťahu k obvinenému pre
rovnaký skutok vydaný príkaz na zatknutie, medzinárodný zatýkací rozkaz alebo rozhodnutie, ktorým
bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody.
(3) Súd európsky zatýkací rozkaz nevydá, ak je pred jeho vydaním zrejmé, že by vyžiadaním z cudziny

bola osobe, o ktorej vydanie ide, spôsobená ujma neprimeraná významu trestného konania alebo
následkom trestného činu.
Podľa § 490 Trestného poriadku.:
1) Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak je potrebné ho vyžiadať, vydá proti nemu predseda senátu
príslušného súdu zatýkací rozkaz (ďalej len „medzinárodný zatýkací rozkaz“). V prípravnom konaní

vydá sudca pre prípravné konanie medzinárodný zatýkací rozkaz na návrh prokurátora. Medzinárodný
zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie.
(2) Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä, ak
a) nemožno zabezpečiť prítomnosť obvineného na úkonoch trestného konania iným spôsobom.
Podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku: Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje,

a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa §
83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania.
Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Podľa § 226 O.s.p.: Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu námietok, podaných voči bodom 1/, 2/,
3/ napadnutého rozhodnutia, ako aj v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019:

K námietkam, týkajúcich sa bodu 1) - trestná vec, vedená na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 339/10:
Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné.Vo veci námietky, podľa ktorej navrhovateľka nemohla rozhodnúť o podaných sťažnostiach obvinenej
z dôvodu, že musela vyčkať na právoplatnosť svojho uznesenia, ktorým rozhodla, že nie je vylúčená z
vykonávania úkonov trestného konania:

Ako to vyplýva z obsahu spisu a uznesenia č.k.: 1Pv 339/10-52 z 15.10.2013 OP BA IV boli 10.10.2013
doručené sťažnosti obvinenej proti uzneseniam vyšetrovateľa OR PZ Bratislava IV, Odboru kriminálnej
polície, súčasťou ktorých bola aj námietka zaujatosti voči dozorujúcej prokurátorke - navrhovateľke.
Navrhovateľka o vznesených námietkach zaujatosti rozhodla uznesením z 15.10.2013 tak, že nie je
vylúčená z vykonávaných úkonov trestného konania vo veci obvinenej T. A., vedenej ma OP BA IV

pod sp. zn. 1 Pv 339/10. Ako to vyplýva z poučenia, nachádzajúcom sa na označenom uznesení,
predovšetkým však z obsahu § 32 ods. 4 Trestného poriadku, prípadne podaná sťažnosť proti tomuto
uzneseniu nemá odkladný účinok. Predmetné uznesenie bolo doručené obvinenej 22.10.2013 (a
SLC PARTNERS, s.r.o. dňa 24.10.2013). Navrhovateľka o podaných sťažnostiach proti uzneseniam
vyšetrovateľa rozhodla uzneseniami č. k. 1Pv 339/10-63 zo 6.12.2013, č. k. 1Pv 339/10-66 z
9.12.2013, č. k. 1Pv 339/10-64 z 9.12.2013, č. k. 1Pv 339/10-65 z 9.12.2013.

Ako to vyplýva zo znenia bodu 2) pokynu krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 1 Spr 2021/2004
z 27.9.2004, uložil tento podriadeným prokurátorom, aby o sťažnostiach oprávnených osôb proti
rozhodnutiam vyšetrovateľa rozhodli do desiatich pracovných dní od predloženia vyšetrovacieho spisu.
Teda v prípade, ak by obvinená T.. A.C. nepodala súčasne so sťažnosťami námietku zaujatosti
dozorového prokurátora - navrhovateľky o podaných sťažnostiach by malo byť rozhodnuté do

24.10.2013.
Nakoľko však obvinená T.. A. podala súčasne so sťažnosťami aj námietky zaujatosti voči navrhovateľke,
bolo bez akýchkoľvek pochýb potrebné rozhodnúť najprv o týchto námietkach postupom podľa § 32
ods. 3 Trestného poriadku. Navrhovateľka preto uznesením č.k. 1Pv 339/10-52 z 15.10.2013, ktoré
bolo obvinenej doručené 22.9.2013a SLC PARTNERS, s.r.o. dňa 24.10.2013 o podaných námietkach

rozhodla tak, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania.. Zo znenia § 32 ods. 4 Tr.
Por. vyplýva, že síce proti takémuto uzneseniu je sťažnosť (v lehote troch dní od oznámenia uznesenia)
prípustná, prípadne podaná sťažnosť však nemá odkladný účinok.
Odkladný účinok každého rozhodnutia znamená, že podaním opravného prostriedku - v danom prípade
sťažnosti - proti nemu nenastanú právne účinky, ktoré sú obsahom takéhoto rozhodnutia.

V prípade, ak nie je odkladný účinok podanému opravného prostriedku priznaný znamená to, že právne
účinky, ktoré sú obsahom takéhoto rozhodnutia, nastanú bez ohľadu na to, či proti takémuto rozhodnutiu
bol alebo nebol podaný opravný prostriedok.
V prejednávanej veci (ako to bolo vyššie uvedené) uznesenie č.k. 1Pv 339/10-52 z 15.10.2013
vydané navrhovateľkou bolo obvinenej doručené 22.9.2013, ďalšej oprávnenej osobe 24.10.2013.

Právoplatnosť teda nadobudlo dňom 28.10.2013. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že lehota
na rozhodnutia o podaných sťažnostiach (v zmysle pokynu krajského prokurátora v Bratislave sp.
zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004 ) začala plynúť navrhovateľke dňom 29.10.2013. S poukazom na
uvedené navrhovateľka mala o podaných sťažnostiach rozhodnúť do desiatich pracovných dní -do
11.11.2013. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľka o podaných sťažnostiach rozhodla až 6.12.2013,

resp. 9.12.2013. Teda po uplynutí 19 resp. 20 pracovných dní od 11.11.2013 (posledný deň lehoty na
rozhodnutie podľa pokynu krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004).
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka v tomto prípade nerešpektovala bod 2) pokynu krajského
prokurátora v Bratislave sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004.
Námietka navrhovateľky, že s rozhodnutiami vo veci podaných sťažností musela čakať z dôvodu, že

mohla byť voči jej uzneseniu z 15.10.2013 podaná sťažnosť nie je dôvodná. Prípadné podanie takejto
sťažnosti by nemalo vplyv na vykonateľnosť uznesenia z 15.10.2013, pretože odkladný účinok prípadne
podanej sťažnosti bol vylúčený.
Nad rámec uvedené súd poukazuje na skutočnosť, že ak by navrhovateľka podľa jej názoru bola
povinná vyčkať na prípadné podanie sťažnosti proti jej uzneseniu z 15.10.2013, v takom prípade by

lehota na podanie prípadnej sťažnosti končila dňom 25.10.2013. I v takomto prípade však navrhovateľka
nerozhodla o podaných sťažnostiach v lehote desiatich pracovných dní.
S poukazom na uvedené súd túto námietku navrhovateľky posúdil ako nedôvodnú, pričom sa stotožnil
s argumentáciu odporkyne, uvedenou v napadnutom rozhodnutí.
Vo veci námietky, podľa ktorej navrhovateľka bola za všetky skutky, ktoré sú jej kladené za vinu v

bode 1) napadnutého rozhodnutia už raz disciplinárne postihnutá, a to písomným napomenutím Krajskej
prokurátorky v Bratislave sp. zn. 1/1 Spr. 112/14/1100-1 zo dňa 17.3.2014:
Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako je zrejmé z obsahu písomného napomenutia
sp. zn.: 1/1 Spr 112//14/1100-1 zo 17.3.2014, udeleného krajskou prokurátorkou navrhovateľke, totonapomenutie bolo udelené v konaní sp. zn.: 1Pn 310/08 (neskôr sp. zn.: 1Pv 339/10) z dôvodu
nesprávneho akceptovania uznesenia vyšetrovateľa o pribratí iba jedného znalca (v súvislosti s
vyšetrením duševného stavu obvinenej) a tiež v súvislosti s tým, že navrhovateľka nezákonne

postupovala pri rozhodovaní o sťažnosti obvinenej T. A. proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Je teda
zjavné, že písomné napomenutie bolo navrhovateľke udelené za iné skutky ako sú skutky, za ktoré
bola v bode 1) napadnutého rozhodnutia uznaná vinnou. Preto ani dôvody navrhovateľky, prezentované
ňou v podaní z 28.8.2019 (že skutky konkretizované v písomnom napomenutí na strane jednej a
skutky konkretizované v bode 1) napadnutého rozhodnutia sú identické) súd nemohol akceptovať. K

zhodnému názoru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. 5Sžo/7/2017-88
z 30.5.2019.
K námietke, týkajúcej sa bodu 2) - trestná vec, vedená na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 703/11, podľa ktorej
neboli splnené zákonné podmienky na vydanie EZR, pričom splnenie týchto podmienok nevyplývalo
ani zo správ príslušných orgánov, ani zo súvisiacich okolností:
Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o európskom

zatýkacom rozkaze vyplýva, že EZR vydáva v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre
prípravné konanie. V súvislosti s tým teda sudcovi pre prípravné konanie prislúcha rozhodnúť, či sú
splnené podmienky pre jeho vydanie. Ako to vyplýva z dozorového spisu 1Pv 703/11, 16.8.2012 bol
príslušným sudcom vydaný príkaz na zatknutie obvineného D. Ž.. 20.11.2012 Okresný súd Bratislava IV
oznámil OP BA IV lokalizáciu obvineného v Českej republike s tým, aby v predmetnej veci prokuratúra

oznámila, či dôjde k odvolaniu príkazu na zatknutie resp. či bude podaný návrh na vydanie EZR.
Predmetnú vec dozorovala navrhovateľka. V tejto veci navrhovateľka neurobila žiaden úkon. Aj podľa
názoru súdu, ktorý je zhodný s právnym názorom odporkyne, v tejto veci boli splnené podmienky
§ 5 ods. 1 zákona o EZR. Pokiaľ navrhovateľka dôvodí, že predpoklad zdržiavania sa obvineného
v Českej republike zo správy o lokalizácii obvineného nevyplýval, tak podľa názoru súdu takáto

argumentácia navrhovateľky je nedôvodnou a účelovou. Podobne ako domnienka navrhovateľky, že
informácia o lokalizácii obvineného indikovala záver, že obvinený bol v Českej republike len krátkodobo
a náhodne. Ak bol pobyt obvineného v Českej republike preukázaný (ktorá skutočnosť jednoznačne
vyplýva z oznámenia SIRENE ČR, resp. Okresného súdu Bratislava IV), boli podľa názoru súdu splnené
predpoklady pre podanie návrhu na vydanie EZR. Teda odporkyňa vzniknutú situáciu vyhodnotila

správne ak dospela k záveru, že takýmto konaním navrhovateľky došlo k zavinenému nesplneniu alebo
porušeniu povinností prokurátora navrhovateľkou. Navrhovateľka v podaní z 28.8.2019 dôvodila, že
nie je jej automatickou povinnosťou ako prokurátora podať návrh na vydanie EZR. Avšak podanie
či nepodanie návrhu na vydanie EZR nebolo (ako skutok) dôvodom uznania viny navrhovateľky v
tomto, bode napadnutého rozhodnutia. Dôvodom uznania viny navrhovateľky bola absolútna nečinnosť

- pasivita navrhovateľky potom, ako jej bola oznámená lokalizácia obvineného ako aj jej nečinnosť vo
veci zabezpečenia prítomnosti obvineného pre účely trestného konania. K zhodnému názoru dospel aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019.
K námietke, týkajúcej sa bodu 3) - trestná vec, vedená na OP BA IV pod sp. zn. 2Pv 523/10, podľa
ktorej po preskúmaní podmienok na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu (ďalej len „MZR“)

dospela k záveru, že tento by bol nedôvodný a súdom neakceptovaný, pretože s ohľadom na závažnosť
stíhaného skutku a druh trestu, ktorý je možné zaň uložiť by boli náklady spojené s realizáciou MZR
zjavne neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní takéhoto obvineného:
Podobne ako predchádzajúce, aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú a to v podstate z dôvodov,
zhodných s dôvodmi uvedenými v predchádzajúcej časti tohto rozsudku. Ako to vyplýva z obsahu

dozorového spisu sp. zn. 2Pv 523/10, sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV
4.5.2011 vydala príkaz na zatknutie obvineného L. Č.. 17.4.2012, 16.1.2013, 23.10.2013 a 9.12.2013
boli OP BA IV opakovane doručené správy o pobyte obvineného, podľa ktorých sa tento zdržiava
v Austrálii. Navrhovateľka v predmetnej veci ostala nečinná. Až následne, dňa 17.12.2013 postúpila
Krajskej prokuratúre v Bratislave (súčasne Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky) žiadosť o

schválenie vydania MZR na obvineného. Dňa 24.2.2014 bol MZR príslušným sudcom pre prípravné
konanie vydaný. Podľa názoru súdu, ktorý je zhodný s právnym názorom odporkyne vyjadreným v
napadnutom rozhodnutí, v tomto prípade boli splnené predpoklady pre podanie návrhu na vydanie MZR
na obvineného (§ 490 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. por., ktorý sa dlhodobo zdržiaval v cudzine (v Austrálii).
Nakoľko MZR vydáva (v tomto prípade) sudca pre prípravné konanie, posúdenie všetkých okolností

súvisiacich s jeho vydaním (splnenia zákonných predpokladov jeho vydania, vhodnosti, účelnosti,
ekonomickej náročnosti) prislúcha sudcovi pre prípravné konanie. Teda odporkyňa vzniknutú situáciu
vyhodnotila správne ak dospela k záveru, že takýmto konaním navrhovateľky došlo k zavinenémunesplneniu alebo porušeniu povinností prokurátora navrhovateľkou. K zhodnému názoru dospel aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019.
Pretože námietky navrhovateľky, týkajúce sa uznania jej viny v bodoch 1) - 3) napadnutého rozhodnutia

súd vyhodnotil ako nedôvodné, pričom naviac odporkyňa svoje rozhodnutie v časti uznania viny
odôvodnila dostatočným, jasným, zrozumiteľný a logickým spôsobom, je z neho zrejmé akými úvahami
sa pri uznaní viny navrhovateľky riadila, zistený stav veci posúdila správne a v súlade so zákonom,
súd výrok o uznaní viny navrhovateľky zo spáchania disciplinárneho previnenia potvrdil ako správny a
zákonný.

O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania. Navrhovateľka bola v základe sporu neúspešná, trovy konania ani nežiadala a preto jej súd
nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).