Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 19, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200981
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317200981.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa,

a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: K. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, Z., zast. Q.. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, Z., o zaplatenie 104,50 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcovisumuvovýške104,50eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
5,15 % ročne zo sumy 104,50 eur od 31.7.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 01.02.2017 na tunajšom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu,
ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 104,50 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 31.07.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy
právneho zastúpenia titulom neuhradeného poistného.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že ako poistiteľ uzatvoril so žalovanou ako poistníkom poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol kapitálové životné poistenie V. pre prípad dožitia/úmrtia
na poistnú sumu 6 735,- eur s pripoistením: času nevyhnutného liečenia na poistnú sumu 3 320,- eur
a trvalých následkov úrazu na poistnú sumu 33 200,- eur so začiatkom poistenia 18.07.2013. Medzi
zmluvnými stranami bola dohodnutá výška mesačného poistného 23,75 eur so splatnosťou k 18. dňu v
mesiaci. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 17.07.2059. V rozpore so zmluvou žalovaná
nezaplatila žalobcovi dojednané mesačné splátky poistného, preto ju žalobca listom zo dňa 23.06.2014

vyzval na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 18.03.2014 do 18.04.2014 v sume 23,75 eur,
s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžného poistného do jedného mesiaca od doručenia tejto
výzvy dôjde k zániku poistenia. Žalovaná uvedenú výzvu prevzala dňa 30.06.2014, svoj záväzok v
stanovenej lehote neuhradila. Z dôvodu nezaplatenia dojednaného následného poistného zaniklo podľa
§ 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka kapitálové životné poistenie V. na základe predmetnej poistnej
zmluvy dňa 30.07.2014, t.j. nezaplatením následného poistného do jedného mesiaca od dňa doručenia
výzvy poisťovateľa. Žalobca listom zo dňa 22.08.2016 oznámil žalovanej zánik poistenia a zároveň ju

vyzval na zaplatenie dlžného poistného za obdobie do zániku poistenia dňa 30.07.2014 v sume 104,50
eur, na ktoré žalobcovi vznikol nárok v súlade s ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná svoj dlh z titulu nezaplateného poistného žalobcovi
doposiaľ neuhradila.3. Platobným rozkazom dňa 06.03.2017 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala
proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor a žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu

neplatnosti právneho úkonu. Pred podpisom predmetnej poistnej zmluvy jej sprostredkovateľ pri
dojednávaní poistných podmienok uviedol skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde - že pri podpísaní
zmluvy jej bude vyplatená čiastka 1 000,- eur, ktoré bude môcť v budúcnosti použiť na svoje súkromné
účely, podľa potreby aj na platenie poistného. Dokonca prvú splátku poistného uhradil sám z vlastných
prostriedkov, o čom jej predložil aj doklad. Bola to splátka poistného za obdobie od 18.07.2013 do

18.08.2013 v sume 23,75 eur. Po podpise zmluvy jej vyplatil v eurách ekvivalent hodnoty 1 000,- Sk.
Zamlčal jej však, že za celé poistné obdobie zaplatí poisťovni sumu cca 12 279,- eur, pričom suma,
ktorú pri dožití dostane, bude len 6 735,- eur. Malo ísť pritom o kapitálové poistenie a podľa prezentácie
sprostredkovateľa sa mala jej finančná situácia uplynulým poistným obdobím zlepšovať, peniaze sa
budú zhodnocovať a ona bude mať z vložených finančných prostriedkov finančný prospech. Ak by
vedela uvádzané skutočnosti, takúto nevýhodnú zmluvu by nepodpísala. Keď v marci 2014 zistila, že

bola uvedená do omylu, zaslala poisťovni list s okamžitou výpoveďou poistnej zmluvy. Od tejto chvíle
považovalapoistnúzmluvuzazrušenúanecítisaňoubyťviazaná.Poukázalanaust.§49aObčianskeho
zákonníka a na to, že sprostredkovateľ úmyselne vyvolal omyl, na základe ktorého vykonala právny
úkon uzavretia poistnej zmluvy. Sprostredkovateľ neuviedol všetky podstatné informácie a zároveň proti
nej použil nekalú obchodnú praktiku, ktorá spočívala v sľube vyplatenia 1 000,- eur po podpise zmluvy,

akoby odmeny za jej podpis. Uzavretie poistnej zmluvy je preto neplatným právnym úkonom. Podľa §
792 Občianskeho zákonníka návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej
v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takomto prípade uzavretá,
len čo bolo poistné zaplatené. Sprostredkovateľ sám z vlastnej vôle uhradil prvú splátku poistného zo
svojich finančných zdrojov, čím sa stala poistná zmluva uzavretou, a teda pre ňu záväznou. Konanie

sprostredkovateľabolomotivovanétým,žeajkeďnáslednebudechcieťodzmluvyodstúpiť,budemusieť
aj tak zaplatiť určitú finančnú čiastku za uzavretú poistnú zmluvu. Ani na skutočnosť, že zaplatením
poistného sa poistná zmluva stáva uzavretou, ju sprostredkovateľ neupozornil.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a je prílohami, a to návrhom na poistnej zmluvy pre kapitálové životné

poistenie V. zo dňa 17.07.2013, poistkou č. X XXX XXX XXX zo dňa 02.08.2013, výpisom inkasného
účtu poistnej zmluvy za obdobie 18.07.2013 do 20.01.2017, výzvou na zaplatenie poistného zo dňa
23.06.2014, oznámením o zániku poistenia pre neplatenie poistného a upomienkou zo dňa 22.08.2016,
ústrižkompoštovejpoukážkyzodňa30.06.2014(č.l.5),odstúpenímoduzavretejpoistnejzmluvyzodňa
10.03.2014 (č. l. 19) a ďalšími s vecou súvisiacimi listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, výpoveďou

žalovanej a svedka B. B., písomnými vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Na základe návrhu poistnej zmluvy pre kapitálové životné poistenie V. zo dňa 17.07.2013 žalobca
a žalovaná uzatvorili poistnú zmluvu pre kapitálové životné poistenia č. XXXXXXXXXX. Predmetom
tejto poistnej zmluvy bolo životné poistenie pre prípad dožitia/úmrtia na poistnú sumu 6 735,- eur, s

pripoistením času nevyhnutného liečenia na poistnú sumu 3 320,- eur a trvalých následkov úrazu na
poistnú sumu 33 200,- eur. Začiatok poistenia bol 18.7.2013, doba poistenia bola dohodnutá na 46
rokov a interval platenia poistného bol stanovený mesačne. Lehotné poistné, t. j. mesačné poistné, bolo
stanovené vo výške 23,75 eur, teda ročné/jednorazové poistné predstavovalo 284,91 eur. Z formulára o
podmienkach uzavretia poistnej zmluvy bolo zistené, že žalovaná ako poistník prejavila záujem dojednať

kapitálové poistenie a výber poisťovne odôvodnila dôverou v túto konkrétnu poisťovňu, t. j. Komunálnu
poisťovňu, a.s. Sprostredkovateľ žalovanej odporúčal poistenie V. s pripoistením ochorenie na kritickú
chorobu. Podľa všeobecnej charakteristiky poistného plnenia z poistenia alebo súboru poistení, ktoré
môžu byť dojednané v poistnej zmluve vyplýva, že v prípade poistnej udalosti vyplatí poisťovňa poistné
plnenie a v priebehu poistenia môže dôjsť k úprave poistného a jeho dynamizácii. Z rozpisu investície,

poistného, nákladov a cien uvedených vo formulári vyplýva, že základné poistenie pre prípad dožitia a/
alebo úmrtia V. na poistnú sumu 6 735,- eur malo predstavovať 130,83 eur ročne, pripoistenie trvalých
následkov úrazu bolo dohodnuté vo výške 83,- eur ročne a pripoistenie času nevyhnutného liečenia
bolo dohodnuté vo výške 53,12 eur ročne. Tento návrh poistnej zmluvy vrátane formulára je podpísaný
žalovanou a sprostredkovateľom poistenia, ktorý je v zmluve uvedený ako B. D.. Na základe tohto

poistného návrhu č. XXXX XXXXXX došlo následne k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX s
vyššie uvedenými podmienkami.6. Z výpisu z inkasného účtu predmetnej poistnej zmluvy za obdobie od 18.07.2013 do 20.01.2017
vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 23.07.2013 poistné vo výške 23,75 eur za prvé poistné obdobie
od 18.07.2013 do 18.08.2013, dňa 21.08.2013 poistné vo výške 23,75 eur za poistné obdobie

od 18.08.2013 do 18.09.2013, dňa 23.09.2013 poistné vo výške 23,75 eur za poistné obdobie od
18.09.2013 do 18.10.2013, dňa 28.10.2013 poistné vo výške 23,75 eur za obdobie od 18.10.2013
do 18.11.2013, dňa 20.11.2013 poistné vo výške 23,75 eur za poistné obdobie od 18.11.2013 do
18.12.2013, dňa 02.01.2014 poistné vo výške 23,75 eur za obdobie od 18.12.2013 do 18.01.2014, dňa
21.02.2014poistnévovýške23,75eurzaobdobieod18.01.2014do18.02.2014adňa27.3.2014poistné

vo výške 23,75 eur za obdobie od 18.02.2014 do 18.3.2014. Z výpisu z inkasného účtu vyplýva, že
žalovaná spolu na predmetnej poistnej zmluve uhradila žalobcovi sumu 190,- eur.

7. Výzvou na zaplatenie poistného zo dňa 23.06.2014 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného
poistného za poistné obdobie od 18.03.2014 do 18.04.2014 v sume 23,75 eur. Zároveň žalovanú
upozornil,žeakpoistnénebudeuhradenédojednéhomesiacaoddoručeniatejtovýzvy,podľa§801ods.

2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne uplynutím tejto jednomesačnej lehoty. To isté platí, ak bola
zaplatená iba časť poistného. Žalovanú tiež upozornil, že poisťovňa podľa § 803 ods. 1 Občianskeho
zákonníka má právo na poistné až do dátumu zániku poistenia.

8. Listom zo dňa 22.08.2016 žalobca informoval žalovanú, že poistná zmluva zanikla z dôvodu

nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie dňa 30.07.2014, v súlade s ust. § 801 ods. 1
Občianskeho zákonníka a podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má poistiteľ právo na poistné za
dobu do zániku poistenia, t. j. do 30.07.2014 v celkovej výške 104,50 eur.

9. Z ústrižku poštového poukazu na č. l. 33 súdneho spisu vyplýva, že dňa 23.07.2013 uhradila K. Y.

na účet žalobcu sumu 23,75 eur, pričom na poukaze je uvedený variabilný symbol XXXXXXXXXX, t. j.
číslo návrhu predmetnej poistnej zmluvy.

10. Žalovaná v konaní predložila list zo dňa 10.03.2014 - Odstúpenie od uzavretej poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXXadresovanýžalobcovi,ktorýmžalovanáodpredmetnejpoistnejzmluvy,,dnešným“dňom

odstúpila z dôvodu, že až teraz zistila, akú nevýhodnú zmluvu prostredníctvom sprostredkovateľa B. D.
konajúceho prostredníctvom B. B. uzatvorila.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.06.2017 uviedol, že žalovaná vo svojom odpore
uviedla, že mesačné poistné vo výške 26,64 eur za poistné obdobie od 18.07.2013 do 18.08.2013

uhradil sprostredkovateľ poistnej zmluvy, avšak z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy vyplýva, že
platiteľom poistného za toto obdobie bola žalovaná, pričom uviedla variabilný symbol XXXXXXXXXX.
Zároveň žalovaná uviedla, že jej bola zamlčaná celková suma úhrad počas celej poistnej doby. Z návrhu
poistnej zmluvy ako aj z poistky je však zrejmá výška mesačných splátok, ako aj výška poistnej sumy
v prípade dožitia/úmrtia, trvalých následkov úrazu a času nevyhnutného liečenia. Žalovaná uzavrela

kapitálové životné poistenie, v ktorom sa popri poistení pre prípad smrti vytvára poistná rezerva, t.j.
kapitál. Touto poistnou rezervou sa rozumie rezerva poisteného, ktorého hodnota môže iba stúpať a nie
klesať. Poistník platí časť poistného na sporenie a časť na riziko. Tzn., že menšia časť sa presunie na
poistné náklady a druhá časť do technickej rezervy, ktorá slúži na výplatu poistných plnení pre prípad
smrti alebo následkom úrazu. Peniaze poisteného sa zhodnocujú o výnosy a garantuje sa počas celej

poistnej doby technická úroková sadzba, ktorá zaručuje, že poistený na konci poistnej doby dostane
dohodnutú poistnú sumu. Prostredníctvom predmetného poistenia sa finančné prostriedky zhodnocujú a
prezentácia sprostredkovateľa o lepšej finančnej situácii bola teda správna. Žalobcovi sa ani opakovane
nepodarilo dohľadať výpoveď poistnej zmluvy žalovanej, pričom žalovaná nepredložila žiaden doklad o
zaslaní a následnom prevzatí odstúpenia od poistnej zmluvy, doručenky resp. iného dokladu. Žalovaná

nepreukázala svoje tvrdenia. Žalovaná uzavrela poistnú zmluvu slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

12.Žalovanávosvojejvýpovedinapojednávaníuviedla,žesprostredkovateľpánB.akobývalýspolužiak
jej mamy bol niekoľkokrát u nej v práci, že či nechce uzavrieť poistnú zmluvu. Nakoniec mama súhlasila,
stretli sa u nich doma, vysvetlil im, koľko peňazí dostanú, keď sa stane nejaký úraz či operácia. Ešte pred

podpisom zmluvy im povedal, že dostanú províziu tisícku a po podpísaní zmluvy tieto peniaze dostali.
Ona predpokladala, že tá tisícka je tisíc eur, pretože od roku 2009 máme eurá, ale on prepočítal tisíc
slovenských korún konverzným kurzom na eurá. Zmluvy podpísali v júli 2013, otec v čase podpísania
zmlúv nebol doma. Keď sa potom s ním rozprávala o týchto zmluvách, tak si prepočítali, že tieto zmluvysú dosť nevýhodné, pretože ona by na poistnú zmluvu zaplatila 12 000,- eur a pri dožití by dostala 6
000,- eur. Tie zmluvy podpisovali aj preto, lebo sa im zdalo výhodné kapitálové životné poistenie. Keď
sa dozvedela o tom, aké sú tie zmluvy nevýhodné, tak vlastnou rukou napísala sebe aj mame výpoveď

a poslala to prostredníctvom Slovenskej pošty ako obyčajnú listovú zásielku na adresu Komunálnej
poisťovne. Myslela si, že poistka je ukončená. Keď im sprostredkovateľ vyplatil províziu, napísal si to na
kancelársky papier a im povedal, že ak nebudú splácať poistné, tak províziu mu budú musieť vrátiť. So
všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie nebola sprostredkovateľom oboznámená.
Nevedela o tom, že ak bude zaplatená prvá splátka poistného, stane sa poistná zmluva platnou, pretože

mala v tom čase 19 rokov a nie je znalá právnych predpisov. Nemá vedomosť o tom, aby dala peniaze
príp. jej matka pánovi B. na zaplatenie prvého poistného. Ten dosť naliehal na to, aby bolo prvé poistné
zaplatené čo najskôr, následne ho on zaplatil a šeky priniesol matke do práce. Pred podpisom zmluvy
si nepreštudovala uvedenú zmluvu ani poistné podmienky, pretože matka poznala sprostredkovateľa a
zdal sa im dôveryhodný. Splátka sa im zdala celkom nízka, mali záujem aj o kapitálové životné poistenie,
aby sa im sporila určitá suma. Sprostredkovateľ ich priniesol až v deň, keď došlo k uzavretiu poistnej

zmluvy. Povedal im, že ak sa stane nejaký úraz alebo nehoda, majú za ním prísť a všetko sa vybaví.
Ďalšie poistné následne platila mama, pretože žalovaná je stále študentkou. K sľúbenej provízii im
povedal, že ju môžu použiť na platenie ďalšieho poistného, prípadne na súkromné účely. Túto sumu,
teda tisíc korún prepočítaných na eurá, spolu so šekmi priniesol mame do práce.

13. Svedok B. B. vo svojej prvej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalovanej vysvetlil koľko v prípade
dožitia zaplatí na túto poistku a koľko dostane. V tom čase lepšia zmluva na trhu neexistovala a
technická úroková miera bola najvyššia na trhu. Poprel, že by žalovanej v prípade uzatvorenia zmluvy
prisľúbil vyplatenie 1 000,- eur. Žalovaná bola oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami.
Klientov oboznamuje so všeobecnými obchodnými podmienkami, aby uzatvorili takú poistku, o ktorú

majú záujem, aby poistka trvala aj naďalej, aby následne nebola z ich strany zrušená. V druhej svojej
výpovedi za účasti žalovanej uviedol, že jej žiadnu tisícku neprisľúbil. Šek určite nevyplatil a keď ho
aj vypisoval, tak je to normálny, bežný postup. Nie je pravdou, že žalovaná so svojou matkou vypísali
papier, kde sa zaviazali, že budú platiť poistku, a v prípade, že ju nebudú platiť, tak majú vrátiť províziu.

14. Svedkyňa O. Y., matka žalovanej, potvrdila, že s pánom B. sa stretli v jej bývalej práci, ona pracovala
v železiarstve, kde prišiel na nákup. Hovoril, že uzatvára poistky a či by nechcela dať niekoho poistiť.
Povedala mu, že má dve dcéry, staršia išla na vysokú školu a mladšia mala časté zlomeniny. Dohodli
sa, že príde k nim a ponúkne im svoje produkty. Večer k nim prišiel a začal im rozprávať o poistke, pri
ktorej po zlomení ruky je možné vyplatiť poistné. Sľúbil jej, že keď uzavrú zmluvu, tak províziu jej vyplatí,

hovoril o tisíc eurách. Podpisovala mu papier, že bude splácať najbližšie dva roky, a keď nie, tak sa
mu zaväzuje províziu vrátiť. Zmluvy podpísali. Pánom B. neboli oboznámené so všeobecnými poistnými
podmienkami. Tisíc eur nedostala, províziu jej nedal hneď na ruku, priniesol jej zaplatené šeky, teda
z tej provízie zaplatil šeky a zvyšok - nejakých 50,- eur - jej dal na ruku. Prvé šeky nevypisovala ani
neplatila, on ich zaplatil z provízie. Zmluvu podpísala, lebo chcela dať poistiť deti, ale podpísala ju aj

kvôli sľúbenej provízii.

15. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala

úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

16. Podľa 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší

17. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 OZ poistiť možno najmä

a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú (poistenie majetku);
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad
inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú

majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa § 792 ods.1 OZ na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú
určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná
zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa § 792 ods. 2 OZ návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v
návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo
bolo poistné zaplatené.

Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí
poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za

celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa§796ods.2OZaknebolodohodnutéinak,jebežnépoistnésplatnéprvéhodňapoistnéhoobdobia
a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.Podľa § 801 ods. 1 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové
poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do
jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené
pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude
zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 802a ods. 1 OZ v prípade poistenia osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu môže osoba,
ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, najneskôr do tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy
od tejto zmluvy odstúpiť.

Podľa § 802a ods. 2 OZ prejav vôle osoby, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, urobený do

tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy a smerujúci k jej zrušeniu sa považuje za odstúpenie od
zmluvy podľa odseku 1.

Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

18. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 cit. nariadenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so splnením peňažného
dlhu.

K prvému dňu omeškania žalovanej so splnením peňažného dlhu, t.j. k 31.7.2014, základná úroková

sadzba ECB bola 0,15% ročne.

19. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť.

20. V konaní bolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená poistná zmluva o
kapitálovom životnom poistení s pripoistením.

21. Súd je toho názoru, že poistná zmluva uzatvorená medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,

ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým

spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V spotrebiteľských
zmluvách v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší.

22. Obrana žalovanej v konaní bola založená na tom, že sprostredkovateľ poistenia ju uviedol do
omylu ohľadom predmetu poistenia a následného poistného plnenia, ohľadom provízie, ktorú zinkasujeza uzatvorenie poistnej zmluvy, a až následne zistila, že uzatvorila nevýhodnú zmluvu, preto od nej
odstúpila.

23. Na to, aby právny úkon spôsobil právne následky, musí okrem náležitostí uvedených v § 37 a nasl.
OZ spĺňať ďalšie kritérium, a to, že musí byť prostý omylu. Omylom sa na účely súkromného práva
chápe nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľal vyvolať, a medzi
následkami, ktoré skutočne vyvolal.

Omyl predstavuje osobitný prípad vady vôle. Omyl vo vôli spočíva v nesúlade medzi právnymi
následkami, ktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Táto
vada vôle je dôsledkom nesúladu medzi vôľou konajúceho a jeho prejavom navonok. Preto v súvislosti s
omylom má právny význam posúdenie pomeru vôle a prejavu. To nám umožní rozlišovať medzi omylom
a inými prípadmi vady vôle a prejavu.

Omyl môže vyvolať nepriaznivé právne dôsledky len za podmienky, že sa na omyle podieľal druhý
účastník právneho úkonu (napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre utváranie vôle
mýliaceho sa účastníka rozhodujúce, a to bez úmyslu uviesť ho do omylu). Podiel druhého účastníka
na omyle konajúceho môže spočívať v tom, že tento účastník omyl konajúceho priamo vyvolal alebo
o ňom, hoci ho sám nevyvolal, so zreteľom na všetky okolnosti musel vedieť (v naposledy uvedenom

prípade sa predpokladá, že ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú musela poznať aj osoba, ktorej
bol právny úkon určený). Podstatné je, či si osoba, ktorej bol právny úkon určený, uvedomila ešte pred
urobením právneho úkonu (uzatvorením zmluvy), že tu došlo k omylu.

Neplatnosť zmluvy pre omyl podľa ustanovenia § 49a OZ je možná len vtedy, ak ide o omyl, ktorý vyvolal

druhý účastník zmluvy, alebo ktorý musel byť tomuto účastníkovi známy; musí tu ísť o účastníka, ktorý
stojí na druhej strane právneho úkonu než účastník, ktorý sa kvôli omylu dovoláva neplatnosti právneho
úkonu (Z IV, s. 459).

24. Právnym následkom právneho úkonu urobeného v omyle je jeho relatívna neplatnosť. To znamená,

že právny úkon dotknutý omylom zostáva platným právnym úkonom dovtedy, pokiaľ sa jej dotknutá
strana nedovolá (porovnaj § 40a OZ). Dovolaním sa relatívnej neplatnosti stráca právny úkon platnosť
a účinnosť od počiatku (ex tunc). Občiansky zákonník umožňuje dovolať sa neplatnosti právneho
úkonu z dôvodu omylu iba vtedy, ak ide o kvalifikovaný omyl (vyvolaný druhou stranou úmyselne alebo
podvodným konaním), riziko ktorého by sa nemalo preniesť na toho, kto by bol takýmto omylom vážne

dotknutý.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania však dospel k záveru, že žalovaná nebola
sprostredkovateľom poistenia uvedená pri uzatváraní predmetnej zmluvy do omylu, teda predmetná
poistná zmluva je platným právnym úkonom. Zmluvu žalovaná uzatvorila slobodne a vážne, bez

akéhokoľvek nátlaku zo strany sprostredkovateľa žalobcu uzatvárajúceho zmluvu. Sprostredkovateľ
poistenia žalovanej poskytol potrebné informácie rozhodné pre uzatvorenie poistnej zmluvy, pričom
predmet poistenia a rozsah poistenia upravil v súlade s požiadavkami žalovanej. Súd len poukazuje,
že predmetom poistenia nebolo iba životné poistenie pre prípad dožitia/úmrtia na poistnú sumu 6
735,- eur, ale aj pripoistenie času nevyhnutného liečenia následkov úrazu na poistnú sumu 3 320,-

eur a trvalých následkov úrazu na poistnú sumu 33 200,- eur, pričom sa jednalo o ďalšie zmluvné
dojednanie v súlade s požiadavkou samotnej žalovanej, pričom poistná zmluva bola uzatvorená na
dobu 46 rokov. Súd pre úplnosť uvádza, že za dohodnutú dobu poistenia mala žalovaná celkovo na
poistnom uhradiť sumu cca 13 105,86 eur, ale titulom poistenia pre prípad dožitia/úmrtia poistné mala
zaplatiť iba v sume 6 018,18 eur ( 130,83 eur x 46) a poistné plnenie malo byť vyplatené v sume 6 735,-

eur. Súd k daným namietaným skutočnostiam poukazuje, že aj samotná žalovaná vo svojej výpovedi
uviedla, že sprostredkovateľ u nich doma pri uzatváraní poistnej zmluvy podal vysvetlenia, pričom až
následne pristúpila k podpísaniu samotnej poistnej zmluvy. Danú skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil
aj sprostredkovateľ poistenia. Teda nebolo preukázané, žeby sprostredkovateľ poistenia nesprávnymi
informáciami, resp. skresľujúcimi informáciami ovplyvnil žalovanú pred podpisom poistnej zmluvy, a

že by v dôsledku takéhoto konania sprostredkovateľa žalovaná v konečnom dôsledku poistnú zmluvu
podpísala. Žalovaná si bola vedomá dôsledkov podpísania poistnej zmluvy a svojej povinnosti platiť
poistné,pričomtakajkonala,keď7mesiacovpopodpísanízmluvysiriadneavčasplnilasvojepovinnosti
z nej vyplývajúce. Žalovaná ďalej namietala, že jej bola prisľúbená provízia vo výške 1 000,- eur, akuzatvorí poistnú zmluvu, pričom jej ( resp. jej matke ) sprostredkovateľom bola vyplatená iba suma
zodpovedajúca hodnote cca 1 000,- Sk. Zároveň sprostredkovateľovi mala matka podpísať doklad o
tom, že v prípade ak nezotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. nebude platiť poistné minimálne

dva roky, musí vrátiť vyplatenú províziu. Doklad o tom, že prevzala od sprostredkovateľa nejakú sumu,
ani doklad, ktorým sa zaviazala splácať poistné minimálne dva roky, nemá. Jedná sa podľa nej o
podstatnú skutočnosť, v dôsledku ktorej následne poistnú zmluvu podpísala. Dané skutočnosti sú však
iba tvrdeniami žalovanej, ktoré v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala. Svedok p. B.
vo svojej výpovedi poprel, žeby žalovanej za uzatvorenie poistnej zmluvy prisľúbil províziu vo výške

1 000,- eur, a tiež, že jej vyplatil akúkoľvek sumu za podpísanie poistnej zmluvy. Žalobkyňa v tejto
časti svojej obrany v konaní neuniesla dôkazne bremeno. Žalovanej obrana v konaní ďalej spočívala
v tvrdeniach o tom, že poistné za prvé poistné obdobie vo výške 23,75 eur uhradil poštou poukážkou
zo svojich prostriedkov sám sprostredkovateľ, čím sa stala zmluva uzavretou. Predložila súdu poštovú
poukážku, z ktorej vyplýva, že dňa 23.07.2013 bolo na účet žalobcu uhradených 23,75 eur s uvedením
variabilného symbolu XXXXXXXXXX, pričom ako odosielateľ bola uvedená K. Y., t. j. žalovaná. Tento

doklad preukazuje, že došlo k úhrade prvého poistného za prvé poistné obdobie od 18.07.2013 do
18.08.2013, o čom svedčí aj výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 18.07.2013 do
20.01.2017. Nie je však z neho možné zistiť, kto úhradu realizoval, pričom súd poukazuje na to, že pre
platnosť poistnej zmluvy nie je podstatné ani rozhodujúce, kto poistné uhradil. Napokon skutočnosť, že
by toto poistné mal uhradiť sprostredkovateľ, nebola v konaní preukázaná, a on sám túto eventualitu

poprel. V tomto smere vypočutý svedok p. B. poprel, že by namiesto žalovanej uhradil poistné za prvé
poistné obdobie.

26. Vznik poistnej zmluvy predpokladá existenciu návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a prijatie návrhu
(akceptáciu). Ako pre návrh na uzavretie zmluvy, tak pre jeho prijatie, predpisuje zákon písomnú formu,

pričompísomnáformaprávnehoúkonumáajvtomtoprípadedvenáležitosti:písomnosťúkonuapodpis.
Podpisy nemusia byť na tej istej listine (porovnaj § 46 ods. 2 OZ), hoci v praxi je to pri poistných zmluvách
obvyklé. Od okamihu podpisu je právny úkon poistníka, ktorý spočíva v prijatí návrhu (akceptácii)
poisťovateľa, platný, a len čo je doručený navrhovateľovi, t. j. poisťovateľovi, je poistná zmluva uzavretá.
Návrh sa považuje za doručený poisťovateľovi aj vtedy, ak je odovzdaný pracovníkovi poisťovateľa

poverenému dojednávaním poistenia alebo zmluvnému zástupcovi poisťovateľa (finančnému agentovi),
ktorý v mene poisťovateľa spracoval a doručil návrh záujemcovi o poistenie. Od okamihu uzavretia
zmluvy je potrebné odlíšiť začiatok poistenia (poistnej ochrany). Výnimka z písomnej formy sa pripúšťa
pre prijatie písomného návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý podal poisťovateľ, a to ustanovením
§ 792 ods. 2 OZ, podľa ktorého na prijatie takého návrhu stačí, aby bolo zaplatené poistné vo výške

uvedenej v návrhu a v lehote, počas ktorej je poisťovateľ viazaný svojím návrhom. Vzhľadom na
skutočnosť, že medzi stranami sporu bola poistná zmluva uzatvorená písomnou formou, t.j. písomný
návrh poistenej zmluvy žalovaná akceptovala, podpísala ho, je vylúčená aplikácia § 792 ods. 2
Občianskeho zákonníka, zmluva bola platne uzatvorená dňom prijatia návrhu žalovanou a nie až dňom,
kedybolouhradenépoistné.Tedaanivtomtosmereobranažalovanejniejedôvodná,následnésamotné

zaplatenie poistného v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy akoukoľvek formou nemalo vplyv na vznik
predmetnej poistnej zmluvy.

27. Žalovaná sa tiež bránila, že listom zo dňa 10.03.2014 od predmetnej poistnej zmluvy odstúpila. Ani
túto skutočnosť však žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, nepredložila kópiu listu s

prezentačnou pečiatkou žalobcu, prípadne doručenku o odoslaní odstúpenia žalobcovi, pričom samotný
žalobca poprel, že by v jeho dokumentácii sa predmetný dokument vypracovaný žalovanou nachádzal.
Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti bolo na žalovanej. Do súdneho spisu nedoložila ani
originál tohto dokumentu.

28. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 802a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistník môže od
poistnejzmluvyodstúpiťdo30dníododňauzavretiapoistnejzmluvyTátolehotasaoznačujeako„lehota
na rozmyslenie“. V rámci nej si môže poistník ešte raz zvážiť, či naozaj chce byť dlhodobo viazaný
životným poistením alebo či od uzavretej zmluvy odstúpi. V danom prípade žalovaná mala dostatok
času na to, aby si zvážila všetky dôsledky uzatvorenej poistnej zmluvy a prehodnotila svoje rozhodnutie

ohľadom podpísania poistnej zmluvy. Mala od začiatku uzatvorenia poistnej zmluvy všetky relevantné
informácie potrebné pre posúdenie prípadnej ,,nevýhodnosti poistnej zmluvy“, a v zmysle platnej právnej
úpravy aj lehotu 30 dní na odstúpenie od nej.29. Súd teda dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému uzavretiu poistnej
zmluvy o kapitálovom životnom poistení a že žalovaná uhradila žalobcovi poistné za 8 mesiacov, pričom
posledné poistné bolo uhradené za obdobie od 18.02.2014 do 18.03.2014. Výzvou zo dňa 23.06.2014

žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie poistného vo výške 23,75 eur za obdobie od 18.03.2014 do
18.04.2014. Žalovaná poistné neuhradila v jednomesačnej zákonnej lehote, preto poistná zmluva ku
dňu 30.07.2014 v súlade s ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikla a žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie poistného do okamihu zániku poistenia v celkovej výške 104,50 eur.

30. Keďže žalovaná dlžné poistné dobrovoľne neuhradila, súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na
zaplatenie žalovanej istiny vo výške 104,50 eur a úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto
sumy od 31.07.2014 do zaplatenia, pretože takto priznaný úrok z omeškania nie je v rozpore s vyššie
citovanými predpismi.

31. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. V danom prípade bol žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd vo vzťahu k
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.