Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/170/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208993
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1215208993.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

N. F. - ZEMSTAV, Slnečné údolie 4746/186, Pezinok 902 01, IČO: 34 675 671, zast.: JUDr. Jozef
Boledovič, advokát, Úzka 578/4, Rovinka 900 41, proti žalovanému: EURO-BUILDING, a.s., Podunajská
23, Bratislava 821 06, IČO: 35 683 066, zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova
7, Nitra 949 01, o zaplatenie 12.708,20 EUR s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 345,60 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
od 1.12.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta

III. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,6 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.4.2015 domáhal zaplatenia sumy 12.708,20 EUR s prísl.,
titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny za zhotovenie diela.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo č. XXX/XX vykonal pre žalovaného
stavebné práce na stavbe „. Z. S. F. pre G. I. R.. Za časť vykonaných prác vystavil faktúru č. XX/
XXXX na sumu 26.008,20 splatnú dňa 30.11.2012. Žalovaný faktúru uhradil iba do výšky 13.300,-
EUR, neuhradený zostatok faktúry činí 12.708,20 EUR. Dielo, na zhotovení ktorého sa podieľal, bolo
riadne zhotovené a investor dielo prevzal bez vád a nedorobkov. Žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie
zádržného, teda môže požadovať úhradu celého zostatku faktúry. Čiastočná úhrada faktúry má účinky
uznania zostatku dlhu. Žalovaný sa usiloval vykonať vzájomný zápočet, ktorý žalobca odmieta uznať

z dôvodu, že žalovanému nevznikol právny nárok na vzájomnú pohľadávku a uplatňoval účelovú,
neexistujúcu pohľadávku. Na predžalobnú výzvu zaslanú listom zo dňa 9.3.2015 žalovaný nereagoval.
Žalobca preto žiada súd, aby žalovaného zaviazal k úhrade dlhu 12.708,20 EUR spolu s úrokom z
omeškania v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka vo výške 8,75 % ročne, počnúc dňom
1.12.2012 do zaplatenia.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu

žalovaného,oboznámilsaslistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahspisu,apotaktovykonanomdokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.4. Medzi sporovými stranami bola dňa 5.9.2012 uzavretá Zmluva o dielo č. XXX/XXXX-D., predmetom
ktorej bolo realizovanie prác na stavbe „M. Z. S. F. pre G. I. R.. Realizovanie prác bolo potvrdené na
Zisťovacom protokole o vykonaných stavebných a montážnych prácach č. XX/XXXXX zo dňa 6.11.2012.

Cenu týchto prác žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 5.11.2012 na sumu
26.008,20 EUR, z ktorej žalovaný uhradil 13.300,- EUR (1.300,- EUR v hotovosti, a bezhotovostným
prevodom na účet 6.000,- EUR 4.12.2012 a 6.000,- EUR dňa 7.12.2012). Zostávajúcu časť fakturovanej
cenyvsume12.008,20EURžalovanýdoposiaľneuhradil.Ďalejbolamedzisporovýmistranamiuzavretá
ďalšia zmluva o dielo č. XXX/XXXX/VV zo dňa 24.10.2012. Žalovaný faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa

15.1.2013 vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9.1. Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. vo výške
15.300,- EUR a faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2012 škodu vo výške 345,60 EUR. Oznámením
zo dňa 10.1.2013 žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 345,60 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX)
s časťou pohľadávky žalobcu (faktúra č. XX/XXXX) a Oznámením zo dňa 26.4.2013 časť pohľadávky
vo výške 13.314,30 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX) s časťami pohľadávok žalobcu vo výške 426,25 EUR
(faktúra č. XX/XXXX), vo výške 525,45 EUR (faktúra č. XX/XXXX) a vo výške 12.362,60 EUR (faktúra

č. XX/XXXX).

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení v krátkosti uviedol, že pohľadávku žalobcu nepovažuje za dôvodnú a
v celom rozsahu trvá na tom, že žalovaným uplatnená zmluvná pokuta za omeškanie s ukončením diela
na stavbe: „M. Z. I. C. G., T..B.. - G. C.“, vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX ako aj náhrada škody

vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXX sú opodstatnené, čo preukáže v rámci konania.

6. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že pohľadávka žalobcu nie je sporná, keďže žalovaný na túto
pohľadávka započítal svoju pohľadávku, ktorú žalobca neuznáva. Bude preto povinnosťou žalovaného
aby preukázal, že jeho pohľadávka existovala a došlo k platnému započítaniu s pohľadávkou žalobcu.

7. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že žalovaný v plnom rozsahu popiera pohľadávku žalobcu
a to z dôvodu, že táto zanikla započítaním prostredníctvom jednostranného zápočtu zo dňa 26.4.2013 a
10.1.2013. Žalovaný si voči pohľadávke žalobcu započítal zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním
diela „M. Z. I. C. G. - G. C.“, ktoré mal odovzdať do 10.11.2012 v zmysle podpísanej zmluvy č. XXX/

XXXX. Z tejto zmluvy je zrejmé, že žalobca mal zabezpečiť počet vykonávajúcich osôb od 10 do 12,
čo sa však nestalo. Žalovaný v priebehu týchto stavebných prác písomne šesť krát vyzval žalobcu na
urýchlené zabezpečenie potrebného počtu pracovníkov. Zo stavebného denníka vyplýva, že žalobca na
tejto stavbe vykonával stavebné práce minimálne do polovice mesiaca december 2012, pričom termín
dokončenia diela bol stanovený na 10.11.2012. Čo sa týka zmluvnej pokuty, túto si žalovaný uplatňuje vo

výške 300,- EUR denne tak ako bola dohodnutá v článku 9 zmluvy o dielo a to za obdobie od 11.11.2012
do 31.12.2012. Zároveň si v tomto konaní žalovaný uplatňuje aj náhradu škody spočívajúcu v poškodení
skla, ktoré vykonali na stavbe pracovníci žalobcu a ktoré žalovaný musel uhradiť objednávateľovi, resp.
investorovi stavby. Zmluvná pokuta, nakoľko ide o objektívny záväzok, je týmto daná a bude na žalobcovi
preukázať, že nevznikla.

8. Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

9. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu

zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

10. Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje

nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

11. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase

dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.12. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však
nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

13. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

14. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Základná úroková sadzba ECB bola v období od 11.7.2012 do 7.5.2013 vo výške 0,75 % ročne.

17. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

18. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa Článku IX. ods. 9.1. Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D., zhotoviteľ sa zaväzuje začať a odovzdať

dielo v dohodnutom čase: termín začatia prác na stavbe 23.10.2012; termín odovzdania predmetu
plnenia 10.11.2012. Zhotoviteľ je povinný dodržať termín začatia prác na diele a termíny priebehu
realizácie jednotlivých etáp podľa pokynov stavbyvedúceho a záväzného časového harmonogramu bez
akýchkoľvek výziev.

20. Podľa Článku IX. ods. 9.1. Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D., v prípade, ak je zhotoviteľ v omeškaní
s ukončením a odovzdaním diela, zaväzuje sa zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 300
€ za každý deň omeškania.

21. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela v sume 12.708,20

EUR a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 1.12.2012 do zaplatenia.

22. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 25Cb/170/2015-123 zo dňa 22.6.2017 súd vo výroku I. žalobe v
celom rozsahu vyhovel a vo výroku II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

23. Po odvolaní žalovaného, ktorý predmetný rozsudok napadol v celom rozsahu, Krajský súd v
Bratislave uznesením č. k. 4Cob/58/2018-179 zo dňa 15.8.2019 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

24. Súd opätovne vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými

zákonnými a zmluvnými ustanoveniami, rešpektujúc závery odvolacieho súdu a dospel k záveru, že
tento je skutkovo i právne opodstatnený v priznanej časti 345,60 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania od 1.12.2012 do zaplatenia.

25. Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, ktorá skutočnosť ani nebola

medzi nimi sporná. Keďže žalovaný nenamietal výšku zostatku ceny diela, podstatnou sa tak stala
otázka, či započítanie pohľadávky žalovaným, a to listami zo dňa 10.1.2013 a 26.4.2013, bolo vykonané
platne a tým došlo k zániku pohľadávky žalobcu. K tomu je potrebné ustáliť existenciu pohľadávokžalovaného vyplývajúcich z vyúčtovanej zmluvnej pokuty v súvislosti s omeškaním ukončenia diela
žalobcom ako aj pohľadávky z titulu spôsobenej škody.

26. Súd má za to, že žalovaný nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil u žalobcu faktúrou č.
XXXXXXXXX vo výške 345,60 EUR nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Takýto záver bol
konštatovaný aj v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v odseku 22.
uviedol, že „Okrem toho súd nedostatočným spôsobom odôvodnil, na základe akých dôvodov dospel
k záveru, že ani nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 345,60 Eur nemohol vzniknúť. Napriek

tomu, odvolací súd považuje tento právny záver za vecne správny. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný
v konaní nepreukázal existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie povinnosti,
vznik škody a príčinnú súvislosť), nedoložil relevantný doklad, ktorý by jeho tvrdenie preukázal. Žalovaný
nepredložil žiadny protokol alebo zápis o škode spísaný sporovými stranami. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal vznik nároku na náhradu škody vo výške 345,60 Eur proti
žalobcovi. K rovnakému právnemu záveru dospel Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci totožných

sporových strán v konaní č. k. 1Cob/91/2018-397, na ktoré poukázal žalovaný v podaní doručenom súdu
dňa 9.7.2019.“ Žalovaným realizovaný zápočet preto v tejto časti nemohol spôsobiť zánik pohľadávky
a táto je v uvedenej výške opodstatnená.

27. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z
omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih
za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť

dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania
s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku

z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k
porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní
sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v
dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným,
lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob

ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán.
Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená
zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované
vydanie)

28. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v sume 345,60 EUR v omeškaní,
preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v
zmluvedohodnutú,resp.určenú,jehovýškujepotrebnéurčiťnazákladezákona.Žalobcompožadovaná
a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,75 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu

na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy od 1.12.2012 do zaplatenia.

29. Naproti tomu súd po opätovnom vyhodnotení dokazovania žalobou uplatneného nárok v časti
12.362,60 EUR dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne neopodstatnený, nakoľko k zániku
tejto časti pohľadávky došlo započítaním realizovaným žalovaným s jeho pohľadávkou spočívajúcou vo

vyčíslenej zmluvnej pokute faktúrou č. XXXXXXXXX vo výške 15.300,- EUR.

30. Zmluvná pokuta je zaisťovacím inštitútom záväzkového vzťahu pre prípad, kedy by jedna zo
zmluvných strán nedodržala svoje záväzky. Z uvedeného teda vyplýva, že ustanovenie o zmluvnej
pokute možno aplikovať iba za situácie, kedy jedna zmluvná strana nesplnila touto zmluvnou pokutou

zaisťovaný záväzok, a to bez ohľadu na zavinenie. K porušeniu povinnosti dôjde vtedy, ak ten, kto bol
na niečo povinný, sa choval inak, než sa podľa povinnosti chovať mal. Aby toto porušenie zakladalo
povinnosť k úhrade zmluvnej pokuty, musí sa jednať o povinnosť určenú v dojednaní o zmluvnej pokute,
prípadne musí byť povinnosť porušená spôsobom predvídaným v dojednaní.31. Medzi sporovými stranami bola uzavretá aj ďalšia zmluva o dielo č. XXX/XXXX-D., predmetom
ktorej bola „M. Z. I. C. G., T..B.. - G. C.. Dielo malo byť odovzdané v termíne do 10.11.2012. Žalobca

mal dielo odovzdať 10.11.2012. Z denných záznamov stavby (stavebný denník) listov č. XXXXXXX až
XXXXXXXX vyplýva, že žalobca dielo neodovzdal v určenej lehote, keďže ešte 3.3.2013 vykonával
na stavbe práce. Takéto konštatovanie podporne potvrdzujú aj listy žalovaného zo dní 13.11.2012,
23.11.2012, 12.12.2012, 20.12.2012, 8.1.2013 a 18.1.2013 adresované žalobcovi, ktorými ho žiadal o
posilnenie stavebných kapacít a časový sklz realizácie prác. Žalovaným vyúčtovaná zmluvná pokuta za

51 dní omeškania (11.11. - 31.12.2012) v sume 15.300,- EUR je v súlade so zákonnými a zmluvnými
ustanoveniami a ako pohľadávka spôsobilá na započítanie, ktoré žalovaný realizoval dňa 26.4.2013 (č.
l. 6 spisu).

32. K záverom o platnosti dojednanej zmluvnej pokuty súd opätovne poukazuje na rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení v odseku 21. okrem iného uviedol, že „Odvolací súd sa stotožňuje

s názorom žalovaného, keď tvrdí, že súd prvej inštancie neuviedol, z akých dôvodov dospel k záveru,
že žalovaný vznik nároku na zmluvnú pokutu faktúrou č. XXXXXXXXX nepreukázal. Odvolací súd
poukazuje na to, že čl. IX bod 9.1 Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. ustanovuje „V prípade, ak je zhotoviteľ
v omeškaní s ukončením a odovzdaním diela, zaväzuje sa zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo
výške 300 Eur za každý deň omeškania.“ V zmysle čl. II bod 3.1 uvedenej zmluvy o dielo sa zhotoviteľ

zaviazal odovzdať dielo (predmet plnenia) dňa 10.11.2012. V zmysle uvedeného mal odvolací súd za to,
že zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme, v bode 9.1 zrozumiteľne a určito bola stanovená
povinnosť, ktorej porušenie bolo sankcionované zmluvnou pokutou, bola určená výška zmluvnej pokuty
sumou 300 eur za každý deň omeškania s ukončením a odovzdaním diela, a teda bola dojednaná platne
sustanovením§544ods.1a2OBZ.Keďževzmysle§300OBZjezmluvnápokutavobchodnoprávnych

vzťahoch koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, žalobca sa nemôže zbaviť povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. Ako dôkaz, že
žalobca neodovzdal dielo v lehote určenej podľa zmluvy žalovaný súdu predložil denné záznamy stavby
(č. l. 90-97 súdneho spisu). Z uvedených záznamov vyplýva, že žalobca si nesplnil svoju zmluvnú
povinnosť vykonať dielo včas. Po preskúmaní spisu mal odvolací súd za to, že žalobca v konaní síce

nárok žalovaného neuznal, avšak neuviedol skutočnosti, ktoré by preukazovali, že predmetné dielo
podľa Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. ukončil a odovzdal včas. Žalobca v tejto súvislosti len uviedol,
že sklz nezapríčinil žalobca. Odvolací súd má za to, že dohoda o zmluvnej pokute bola dojednaná v
súlade so zákonnými ustanoveniami § 300 a nasl. OBZ pri subsidiárnom použití ustanovení § 544 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva, na základe akých skutočností

a úvah súd dospel k záveru, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu je nepreukázaný.“ Žalovaným
realizovaný zápočet mal za následok zánik pohľadávky žalobcu v sume 12.362,60 EUR, žaloba je preto
v tejto časti nedôvodná a bola v tejto časti zamietnutá

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
žalobca mal úspech v časti 345,60 EUR a žalovaný v časti 12.362,60 EUR, súd žalovanému priznal
náhradu trov konania rozsahu 94,6 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.