Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/70/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200154
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3017200154.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu F. T.., so sídlom U. XXX/XX, Z., U.
XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa
9877/43, Zvolen, IČO 47 236 655, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej
politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti účastníkov 1/ U.. arch. W. Q., bytom Z. XXX, 2/
A. K., bytom A. H. M. XXX/X, Z., 3/ F. K., bytom E.. Sv. T. XX/XX, Z., 4/ C. X., bytom M. R. K. XX/X, Z.,
5/ O. S., bytom D. XXXX/XX, Z., 6/ U. J., bytom J. G. J. 4, Z., 7/ K. J., bytom J. XXX/XX, Z., 8/ O. J.,
bytom X. XXX/X, Z., 9/ X. J., bytom I. XXXX/XX, I., XX/ J. J., J. XXX/XX, Z., 11/ U.. U. J., bytom I. XX,
Z.-I., 12/ A. Z., so sídlom E.. slobody XX, Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
24. februára 2017, č. OU-TN-FXXX/Ka, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu
- Mesta Prievidze zo dňa 23.06.2016, sp. zn. X.X.X-XX-XXX-XXXX (X.X.X-XX-XXX-XXXX (XXX-XXXX,
XXX-XXXX, XXXX-XXXX)). Potvrdeným rozhodnutím bolo žalobcovi nariadené odstránenie stavby
„skladovacie regály", SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05, SO 06 na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/
X v k.ú. Z..

2. Žalobca v žalobe namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na ochranu pred iným orgánom
Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na pokojné užívanie
majetku podľa článku 1 ods. I Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej aj „Dohovor“). Porušenie práva na pokojné užívanie majetku videl v tom, že žalovaný pri
svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že využíval skladovacie regály za účelom dosahovania
zisku, keď ich nevyhnutne potrebuje k tomu, aby mohol plniť činnosti vyplývajúce z jeho predmetu
podnikania.

3. Žalobca ďalej namietal i to, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, čo následne
spôsobilo aj nesprávne právne posúdenia veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Rozhodnutie, resp. rozhodovanie žalovaného má chyby nielen procesného, ale aj
hmotnoprávneho charakteru. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí absentuje náležité a zákonnými
ustanoveniami podložené zdôvodnenie jeho námietok vo vzťahu k právnej povahe skladovacích
regálov. V rozhodnutí žalovaného ďalej absentuje zdôvodnenie, z akého dôvodu žalovaný považoval

dokumenty, ktoré predložil za nedostatočné a súčasne prečo považoval za dostatočné tvrdenia
účastníkov stavebného konania, keď títo svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi listinnými dôkazmi. Žalobca
mal ďalej za to, že rozhodnutie žalovaného je okrem iného v odôvodnení v niektorých bodoch v rozpore
s administratívnym spisom, ako aj s odôvodnením samotného rozhodnutia stavebného úradu. V tomto
ohľade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2010, sp. zn. 5Sžp
76/2009.

4. Vo vzťahu k povahe skladovacích regálov žalobca považoval za potrebné vyriešiť najmä otázku
právnej povahy skladovacích regálov, teda či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Poukázal na to,
že žalovaný na strane 5 svojho rozhodnutia síce uviedol svoju úvahu k tejto otázke, avšak uvedená
argumentácia podľa neho neobstojí, nakoľko nemá oporu v zákone a v judikatúre súdov. Poukázal
na to, že všeobecná definícia stavby sa nachádza už v samotnom Občianskom zákonníku, ktorý
uvádza, že stavba je nehnuteľná vec, ktorá je spojená so zemou pevným základom. Táto základná
definícia stavby je potom podrobnejšie rozpracovaná v stavebnom zákone. V zmysle ustanovení § 43
stavebného zákona je stavbou stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných
výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, pričom
stavebný zákon následne taxatívne vymenúva čo považuje za pevné spojenie so zemou. Predmetom
stavebného konania v predmetnej právnej veci sú skladovacie regály. Skladovacie regály sú bežne
dostupný tovar v obchodoch, dajú sa zakúpiť v rôznej veľkosti a vyrábajú sa z rôznych materiálov.
Na ich postavenie nie sú potrebné žiadne špeciálne materiály, všetky potrebné súčiastky sú zvyčajne
súčasťou balenia skladovacích regálov. Na ich konštrukciu nie je potrebné ani žiadne odborné vzdelanie,
postačuje postupovať podľa priloženého návodu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalobca domnieva,
že skladovacie regály nenapĺňajú a ani objektívne nemôžu napĺňať povahu stavby podľa stavebného
zákona. Preto podľa žalobcu sa pri sporných regáloch nejedná o stavebnú konštrukciu postavenú
stavebnými prácami. Na finalizovanie skladovacích regálov do výslednej podoby nie sú potrebné žiadne
odborné, ani manipulačné práce, ktoré by mali stavebný charakter. Nemožno povedať, že skladovacie
regály sú postavené zo stavebných výrobkov, nakoľko tieto sa dajú zakúpiť už skonštruované a
rozhodne nie sú tvrdené maltou, betónom, štrkom, či iným rýdzo stavebným materiálom. Skladovacie
regály nemajú žiadne z upevnení stanovených v stavebnom zákone, čo je podľa žalobcu zrejmé aj
z fotodokumentácie získanej počas stavebného konania. Tejto skutočnosti si bol vedomý aj žalovaný,
nakoľko tento dôvodil len tým, že skladovacie regály sú nehnuteľnosťami z dôvodu, že neupevniť ich
by znamenalo vážne ohrozenie bezpečnosti, života a zdravia ľudí. Žalovaný však neodôvodnil svoje
tvrdenie niektorým z ustanovení stavebného zákona týkajúceho sa stavby a jej definície podľa § 43,
zrejme preto, lebo sám si uvedomoval, že skladovacie regály nie je možné subsumovať pod definíciu
stavby uvedenú v § 43 stavebného zákona. Skutočnosť, že by neupevnené skladovacie regály mohli
ohroziť bezpečnosť, život a zdravie ľudí, nie je kritériom v zmysle stavebného zákona na to, aby sa
na skladovacie regály hľadelo ako na stavbu. Stavebný zákon totiž neobsahuje ustanovenie, ktoré by
určovalo, že stavba je všetko to, čo musí byť v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia a života akýmkoľvek
spôsobom upevňované.

5. Svoj názor žalobca v správnej žalobe ďalej odôvodňoval tým, že stavebný zákon rozlišuje pozemné a
inžinierske stavby. Pozemné stavby člení na budovy a nebytové budovy. Zákon pritom opäť vymedzuje
čo je pozemná a čo inžinierska stavba, čo možno považovať za budovy a čo za nebytové budovy.
Skladovacie regály sa však v žiadnom z týchto vymedzení nenachádzajú. Rovnako sa pri definícii stavby
a jej členení nenachádza ani kritérium, ktoré by určovalo, že stavba je stavbou iba vtedy, ak dosahuje
určité pôdorysné a výškové rozmery tak, ako mylne uvádza žalovaný. Ak teda podľa žalobcu nie je
možné skladovacie regály považovať za stavbu, tak je potrebné riešiť, či ide o vec hnuteľnú alebo
nehnuteľnosti, a to v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. V zmysle kritérií
stanovených v tomto zákone nie je potom možné regály považovať za nehnuteľné veci, keďže je ich
možné premiestniť bez toho, aby sa narušil ich hospodársky účel. Hnuteľné veci pritom nepodliehajú
stavebnému konaniu, resp. nie sú stavbami.

6. Žalobca ďalej poukazoval na protichodnosť rozhodnutí stavebného úradu a žalovaného, ktorá spočíva
v tom, že stavebný úrad vykonaným dokazovaním zistil a mal za preukázané, že boli odstránené časti
objektov SO 01, SO 02, SO 03 a SO 07 bol odstránený úplne. Ak sa žalovaný s týmto záverom
nestotožnil, nemohol rozhodnutie stavebného úradu potvrdiť, nakoľko toto by potom nevychádzalo z
vykonaného dokazovania a nemalo v ňom oporu, a teda takéto rozhodnutie stavebného úradu by bolo
nezákonné. Žalovaný teda buď potvrdil nezákonné rozhodnutie, alebo jeho rozhodnutie je nezákonné,

nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, avšak v každom prípade, uvedená skutočnosť robí
rozhodnutie žalovaného zmätočným.

7. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tým, že mu nebolo
odstránenie nariadené, nebol oprávnený z predmetných častí stavby nič odstraňovať. Uvedené tvrdenie
žalovaného je podľa žalobcu v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu, dokonca so samotným
výrokom tohto rozhodnutia. K uvedenému uviedol, že pokiaľ v časti dobrovoľne splnil to, čo mu bolo
neprávoplatným rozhodnutím stavebného úradu uložené, nemôže mu byť táto skutočnosť na príťaž.
Rovnako nemožno nelogicky argumentovať, že odstránenie stavieb nie je preukázané z toho dôvodu, že
stavebník nemal oprávnenie stavby odstraňovať. To, či mal alebo nemal právo stavby odstraňovať, nemá
žiadnu spojitosť s dokazovaním vo vzťahu k tomu, čo bolo, alebo nebolo odstránené. Ak teda stavebný
orgán opomenul dôsledne zistiť nový skutkový stav veci a preskúmať, či stavby boli odstránené a na
mieste sa nachádzajú už len veci hnuteľné, porušil svoje povinnosti. Namietal aj nesprávny procesný
postup žalovaného, pretože tento, pokiaľ zistil, že sčasti bola splnená povinnosť, ktorá vyplývala z
rozhodnutia stavebného úradu, mal konanie v tejto časti zastaviť.
8. Ďalší žalobný bod žalobcu smeroval k otázke záväzného stanoviska Mesta Prievidza č. X.X.X-XX-
XXXX/XXXXX-X zo dňa 25.03.2013. Žalobca uviedol, že toto stanovisko obsahuje konštatovanie, že
umiestnenie skladovacích regálov nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, a teda, že
Mesto Prievidza súhlasí s vydaním stavebného povolenia podľa predloženého návrhu. Následne, o
pár rokov neskôr, Mesto Prievidza ako príslušný stavebný úrad konštatoval, že skladovacie regály nie
sú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, pričom v priebehu obdobia, kedy došlo k zmene
názoru Mesta Prievidza nedošlo k zmene územnoplánovacej dokumentácie. Mesto Prievidza teda v
roku 2013 v záväznom stanovisku vyjadrilo súhlas s vydaním stavebného povolenia na skladovacie
regály a následne v roku 2016 v pozícií stavebného úradu konštatovalo, že skladovacie regály nie sú v
súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a nariaďuje ich odstránenie. Podľa žalobcu ide o zmätočné
konanie mesta. Zdôraznil, že Mesto Prievidza svoje záväzné stanovisko nezrušilo, nezdôvodnilo z akých
skutočností vychádzalo, keď vydalo rozhodnutie odporujúce jeho vlastnej prejavenej vôli, a to za situácie,
keď sa skutkové okolnosti týkajúce sa územnoplánovacej dokumentácie nezmenili. Stavebný úrad,
ako aj žalovaný, sa uspokojili len s tvrdením, že záväzné stanovisko vydané Mestom Prievidza nie je
záväzným stanoviskom a nie je možné naň prihliadať. Uvedená úvaha však nie je správna, pretože
záväzné stanovisko bez ohľadu na svoje označenie, je vôľa, ktorú prejavilo Mesto Prievidza, pričom táto
sa priamo dotýka stavebného konania ako takého a musí byť vzaté na zreteľ.

9. Žalobca ďalej poukázal na vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
532/2002, ktorá stanovuje odstup medzi stavbami s tým, že vlastníci susediacej nehnuteľnosti namietali,
že nebola dodržaná vzdialenosť stavby od spoločnej hranice. Uvedená vyhláška však určuje odstupy
medzi stavbami, pokiaľ sa jedná o výstavbu rodinných domov, a nie akýchkoľvek iných stavieb. Navyše,
v § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky je uvedené, že stavbu možno umiestniť aj na hranici pozemku,
pokiaľ tým nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. V tejto súvislosti
poukázal na to, že U.. K. J., Ing. U. J. a U. J. v konaní nepredložili žiadne listinné dôkazy, ktoré by
potvrdzovali pravdivosť ich tvrdení o tom, že by mali byť umiestnením skladovacích regálov, akokoľvek
obmedzovaní na užívaní pozemku, či inak poškodzovaní na občianskych právach. Ich tvrdenie ohľadne
tienenia, hlučnosti sú podľa žalobcu námietkami občianskoprávneho charakteru, pričom ich posúdenie
presahuje právomoci stavebného úradu a stavebný úrad vlastníkov susediacich pozemkov v tomto
bode odkázal na občianskosúdne konanie. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí na tieto námietky
výlučne občianskoprávneho charakteru prihliadol a dokonca nimi odôvodňuje svoje rozhodnutie (strana
4 rozhodnutia žalovaného). Takýto postup žalobca považoval za nezákonný. Ak došlo k rozdielnemu
posúdeniu týchto otázok správnym orgánom I. stupňa a žalovaným ako odvolacím orgánom, tak
žalovaný nemal rozhodnutie stavebného úradu ako vecne správne potvrdiť. V tomto smere ide potom
o prekvapivé rozhodnutie.

10. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. 13S/37/2017-49 zo dňa 20.09.2017 tak, že návrh
zamietol, keď dospel k záveru, že neboli zistené dôvody pre jeho priznanie.

11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti svojho
rozhodnutia. K jednotlivým žalobným bodom uviedol, že prvotne vo veci urobil stavebný úrad štátny
stavebný dohľad, pri ktorom bolo zistené, že objekty označené ako SO 04, SO 05, SO 03, SO 04,

SO 05 a SO 06 boli postavené na základe ohlásenia z roku 2007, ktoré sa vyžaduje pri drobnej
stavbe. Výsledkom tohto štátneho stavebného dohľadu bolo zistenie, že vyššie uvedené objekty boli
postavené bez stavebného povolenia, ktoré bolo potrebné. Konkrétne sa jedná o skupinu montovaných
skladových regálov, ktoré sú prestrešené trapézovými plechmi. K uvedeným regálom dal žalobca
vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorú potom priložil k svojej žiadosti o dodatočné povolenie
stavby zo dňa 28.12.2011. V predmetnej právnej veci vydal stavebný úrad dve rozhodnutia, ktoré boli
zrušené žalovaným a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne bolo dňa 24.05.2016 a 31.05.2016
vykonané ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Pri tomto úkone žalobca vyhlásil, že regál SO 07
odstránil, na regále označené ako SO 04, SO 05 a SO 06 predložil oznámenia k ohláseniam drobnej
stavby z roku 2007 a súčasne uviedol, že regále SO 01, SO 02 a SO 03 rozobral a na ich miesto
umiestnil stavebné výrobky, ktoré nie sú stavbou, pretože nie sú pevne spojené so zemou. Do zápisnice
výslovne uviedol, že všetky stavby, na ktoré žiadal dodatočné povolenie stavby odstránil. K zápisnici je
priložená aj fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že jednotlivé časti stavby sú spoločne pripojené na
elektrickú energiu čo nebolo v predložených ohláseniach drobných stavieb uvedené. Vlastníci susednej
nehnuteľnosti predložili námietku, v zmysle ktorej žiadali odstránenie stavby, nakoľko sú jej existenciou
a užívaním poškodení na svojich právach. Namietali vzdialenosť stavby od hranice jej pozemku, tienenie
ako aj zatekanie dažďovej vody zo strechy stavby. Okrem toho sú obťažovaní hlukom a je narúšaná
pohoda ich bývania.

12. Účastníci U.. K. J., U.. U. J. a U. J. vo svojom vyjadrení uviedli, že súhlasia so žalobou napadnutým
rozhodnutím a odvolávali sa na jeho odôvodnenie. Naopak s podanou správnou žalobou nesúhlasili
a považovali ju za nedostatočnú pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Poukázali na to, že žalobca
sa v podanej správnej žalobe úmyselne vyhol tomu, že jeho stavba je v rozpore s územným plánom
príslušného katastrálneho územia Mesta Prievidza a v rozpore s riešením centrálnej mestskej zóny.

13. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

14. Rozhodnutím Mesta Prievidza ako stavebného úradu zo dňa 23.06.2016, sp. zn. X.X.X-XX-
XXX-XXXX (X.X.X-XX-XXX-XXXX (XXX-XXXX, XXX-XXXX, XXXX-XXXX)) bolo žalobcovi nariadené
odstránenie stavby „skladovacie regály“, SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05, SO 06 na pozemku parc.
č. XXXX/X, XXXX/X v k.ú. Z., boli stanovené podmienky na odstránenie stavby, ktoré je žalobca povinný
dodržať a bolo rozhodnuté o námietkach účastníkov konania. K odvolaniu žalobcu rozhodol žalovaný
žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Mesta
Prievidza ako stavebného úradu zo dňa 23.06.2016, sp. zn. X.X.X-XX-XXX-XXXX (X.X.X-XX-XXX-
XXXX (XXX-XXXX, XXX-XXXX, XXXX-XXXX)) potvrdil. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, predmetom
súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný rozhodoval vo veci dodatočného
povolenia regálov SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05, SO 06 na pozemku, ktorý bezprostredne
susedí s pozemkom vo vlastníctve ďalších účastníkov U. J., U.. K. J. a U.. U. J.. Žalobou napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v konaní o dodatočnom povolení týchto skladovacích regálov. Konanie začalo
dňa 28.12.2011, na základe žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie stavby potom, ako bolo pri výkone
štátneho stavebného dohľadu zistené, že stavba bola postavená bez povolenia stavebného úradu.
Predmetom povoľovania bola skupina montovaných skladových regálov prestrešených trapézovými
plechmi na pozemku investora, slúžiacich na skladovanie paliet. Podľa projektovej dokumentácie,
predloženej k žiadosti o dodatočné povolenie stavby, je stavba členená na objekty:
- SO 01 s pôdorysnými rozmermi 3996 x 6988 mm a výškou 6000 mm,
- SO 02 s pôdorysnými rozmermi 3996 x 6988 mm a výškou 6000 mm,
- SO 03 s pôdorysnými rozmermi 4 ks 950 x 8400 mm (na ploche 9,3 x 8,4 m) a výškou 6000 mm,
- SO 04 s pôdorysnými rozmermi 5400 x 2750 mm a výškou 6000 mm,
- SO 05 s pôdorysnými rozmermi 7800 x 2750 mm s výškou 6000 mm,
- SO 06 s pôdorysnými rozmermi 8000 x 2750 mm a výškou 6000 mm.

15. Vo veci rozhodoval prvostupňový správny orgán opakovane, a to rozhodnutím č. X.X.X-XX-
XXX-XXXX (XXX-XXXX, XXXX-XXXX) zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené
rozhodnutím č. OU-TN-F zo dňa 28.01.2015, právoplatným dňom 03.02.2015 a vec bola vrátená
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie koanie. Následne bolo vydané v poradí druhé rozhodnutie
č. X.X.X-XX-XXX-XXXX (XXX-XXXX, XXX-XXXX, XXXX-XXXX) zo dňa 05.11.2015, taktiež zrušené
v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného č. OU-TN-F zo dňa 07.03.2016, právoplatným dňom
18.03.2016, pričom odvolací orgán zároveň vrátil vec na nové prejednanie.

16. Následne po tomto opätovnom zrušení prvostupňový správny orgán nariadil ústne pojednávanie
spojené s miestnym zisťovaním. V zápisnici z tohto šetrenia stavebník uviedol, že objekt SO 07
odstránil, k SO 04, SO 05 a SO 06 predložil oznámenia k ohláseniam drobnej stavby z roku 2007 (s
lehotou pre uskutočnenie stavby do dvoch rokov) s tým, že pred začatím umiestňovania regálov obdržal
aj stanovisko Mesta Prievidza zo dňa 25.03.2013, že stavba nie je v rozpore s územnoplánovacou
dokumentáciou. Súčasne vyhlásil, že regále SO 01, SO 02 a SO 03 rozobral a na ich miesto umiestnil
stavebné výrobky, ktoré nie sú stavbou, pretože nie sú pevne spojené so zemou. Stavebník predložil
písomné vyjadrenie, že objekty SO 01, SO 02, SO 03 nie sú pevne spojené so zemou a teda nie
sú stavbami, ale hnuteľnými vecami a objekty SO 04, SO 05 a SO 06 boli povolené oznámeniami
stavebného úradu k ohláseniu drobných stavieb, a to oznámením k ohláseniu drobnej stavby č.
X.X.X-XX-XXXX-XXXX zo dňa 29.03.2007, ktorá mala byť tvorená ľahkým oceľovým montovaným
unifikovaným regálom o rozmeroch 8400 mm x 2800 mm a výške 4500 mm, kotvená oceľovými skrutkami
k betónovým pätkám na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Z., osadená od spoločných hraníc so susednými
pozemkami parc. č. XXXX/X - 0,5 metra a od parc. č. XXXX - 0,5 metra a oznámením k ohláseniu
drobnej stavby č. X.X.X-XX-XXXX-XXXX zo dňa 04.04.2007, ktorá mala byť tvorená ľahkým oceľovým
montovaným unifikovaným regálom o rozmeroch 8000 mm x 2800 mm a výške 4500 mm, kotvená
oceľovými skrutkami k betónovým pätkám na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Z., osadená od spoločných
hraníc so susednými pozemkami parc. č. XXXX/X - 8,9 metra a od parc. č. XXXX - 0,5 metra a oznámenie
k ohláseniu drobnej stavby č. X.X.X-XX-XXXX-XXXX zo dňa 10.04.2007, ktorá mala byť tvorená ľahkým
oceľovým montovaným unifikovaným regálom a kotvená oceľovými skrutkami k betónovým pätkám na
pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Z., osadená od spoločných hraníc so susednými pozemkami parc. č.
XXXX/X - 0,5 metra a od parc. č. XXXX - 0,5 metra.

17. K zápisnici je priložená fotodokumentácia, na ktorej je vidno, že jednotlivé časti stavby sú spoločne
pripojené na elektrickú energiu, čo podľa správnych orgánov nebolo uvedené vo vyššie uvedených
ohláseniach drobných stavieb. Vlastníci susednej nehnuteľnosti U.. K. J., U.. U. J. a U. J. trvali na
odstránení stavby, nakoľko sú jej existenciou a užívaním vážne poškodení a obmedzení vo svojich
občianskych právach. Poukázali na to, že nebola dodržaná vzdialenosť stavby od spoločnej hranice s
ich pozemkom (1 meter). Okrem toho je výška regálov nadmerná, spôsobuje tienenie ich záhrady a
zatekanie dažďovej vody zo strechy stavby, sú obťažovaní hlukom a je narúšaná pohoda ich bývania.
18. Po takomto dokazovaní vydal prvostupňový správny orgán dňa 23.06.2016 rozhodnutie, ktorým
nariadil odstránenie stavby špecifikovanej vo výrokovej časti, pričom v časti vyhovel námietkam
účastníkov U.. K. J., U.. U. J. a U. J.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetná stavba spĺňa
kritériá stavby ako priestorovo sústredený zastrešený priestor, určený na ochranu vecí. Jedná sa o
stavebno-technické prepojenie spoločným prekrytím stropných konštrukcií, spoločným oplechovaním
strešnej konštrukcie vrátane odvodu dažďových vôd, ktoré si vyžadovalo úpravu podkladu a napojenie
na priľahlé, spevnené plochy a následne na dopravné vybavenie územia. K predloženým oznámeniam
k ohláseniu drobných stavieb objektov montovaných regálov prvostupňový orgán uviedol, že tieto v
súčasnom stave nezodpovedajú kritériám drobných stavieb podľa § 139b stavebného zákona tak, ako
boli ohlásené, keďže sú prepojené do stavebno-technického a prevádzkového celku. Na odvolanie
žalobcu žalovaný toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

19. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu a zdôraznil, že v centrálnej
mestskej zóne Prievidza platí Územný plán centrálnej mestskej zóny Prievidza, ktorého záväzná
časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Mesta Prievidza č. 37/1996 o územnom
pláne centrálnej mestskej zóny. V článku 7 tohto nariadenia s názvom Regulatívy, sú vymedzené
priestorové regulačné prvky, ktorými sú stavebná čiara, stavebná hranica, výška zástavby, požadovaný
tvar, architektonické stvárnenie, žiadúce využitie časti stavieb a súborov, podmieňujúce pohľadové a
kompozičné aspekty vo výkrese č. 4 a textovej časti regulatívov. Stavba sa nachádza vo dvore obchodnej
prevádzky spoločnosti F. T.. na I. ceste v Z., ktorá je súčasťou funkčno-priestorového bloku
13-3.1 citovaného územného plánu. Funkciou územia tohto bloku je bývanie, obchod a služby, v bloku
je navrhnutá uzavretá líniová zástavba, v centre ktorej je navrhnutý vnútroblokový priestor s parkovou
úpravou s prvkami drobnej architektúry (pieskoviská a rôzne hry pre deti, altánky, lavičky...). Na základe
uvedeného uzavrel, že predmetná stavba - skladovacie regály prístreškového typu bez stien - nie je
v súlade s uzavretou líniovou zástavbou, v centre ktorej má byť vnútroblokový priestor s parkovou
úpravou s prvkami drobnej architektúry, nakoľko stavba nie je ani líniovo uzavretá tam, kde uzavretá má
byť a nie je parkovo upravená vnútri bloku. Stavba svojím umiestnením nezodpovedá urbanistickému

a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Stavba v súčasnej forme priestorovej a
architektonickej je v rozpore s územným plánom a jej odstránenie je opodstatnené.

20. Okrem toho uviedol, že záväzné stanovisko Mesta Prievidza č. X.X.X-XX-XXXX/XXXXX-X zo
dňa 25.03.2013, na ktoré sa odvoláva spoločnosť F. T. nie je v skutočnosti záväzným stanoviskom,
pretože Mesto Prievidza v tomto prípade nie je dotknutým orgánom v zmysle § 140a stavebného
zákona a nemôže vydávať záväzné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona. Aj keď je nazvané
ako záväzné, nepredstavuje pre konanie záväzné stanovisko podľa stavebného zákona. Zdôraznil, že
posúdenie súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou je vo výlučnej kompetencii stavebného
úradu, ktorý naopak konštatoval v prvostupňovom rozhodnutí, že posudzovaná stavba je v rozpore s
územnoplánovacou dokumentáciou. Pokiaľ ide o tvrdené odstránenie častí stavby pod názvami objektov
SO 01, SO 02, SO 03, ako aj SO 07, uvedené nebolo preukázané. Okrem toho mal za to, že stavebník
nemal právoplatne povolené, ani nariadené odstránenie stavebných objektov, to znamená, že nemal
oprávnenie stavby, resp. ich časti odstraňovať.
21. Trval na tom, že skladovacie regály predmetných pôdorysných a výškových rozmerov nie sú
hnuteľnými vecami, pretože nie je prípustné ani možné rozmiestňovať ich takto bez upevnenia k
podkladu z dôvodov ohrozenia bezpečnosti, zdravia a života ľudí. Na základe vyššie uvedených dôvodov
rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

22. Vo veci už bolo rozhodnuté tunajším krajským súdom rozsudkom č.k. XXS/XX/XXXX-XX zo
dňa 20.02.2019 tak, že tunajší krajský súd správnu žalobu zamietol, na základe žalobcom podanej
kasačnej sťažnosti však Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd svojím rozsudkom sp.
zn. 10Sžk/32/2019 zo dňa 24. novembra 2020 uvedený rozsudok tunajšieho krajského súdu zrušil a
vec vrátil tunajšiemu krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že tunajší krajský súd nepostupoval
správne, keď po smrti účastníka U.. K. J., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. G. J. XXX/XX, Z.
nepokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami K. J., bytom J. XXX/XX, Z., O. J., bytom X. XXX/X,
Z., X. J., bytom I. XXXX/XX, I. a J. J., J. XXX/XX, Z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil tunajšiemu
krajskému súdu v ďalšom konaní pokračovať v konaní s právnymi nástupcami účastníka konania, vo veci
opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal,
že vzhľadom na procesné pochybenie tunajšieho krajského súdu sa nezaoberal meritom veci.

23. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci
je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a
miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods.
1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom
a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na
ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods.
1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec
rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a § 105 ods.
2 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj
s obsahom súdneho a administratívneho spisu, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469
S.s.p.), dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v spojení s § 139 ods. 4
veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade
so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na
ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech
a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že
sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

24. Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu
podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie:
a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.

25. Podľa § 43a ods. 2 stavebného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené
budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí,
zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy
a nebytové budovy.

26. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

27. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

28. V predmetnej právnej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie vydané v konaní o
dodatočnom povolení stavby, ktorému predchádzal výkon štátneho stavebného dozoru, ktorý bol
realizovaný z podnetu vlastníkov susediaceho pozemku U. J., U.. K. J. a U.. U. J.. J. vlastníci sa
opakovane na stavebnom úrade sťažovali na stavby žalobcu, ich umiestnenie, výšku, tienenie ako
aj hluk, ktorý je spojený s ich užívaním, keďže tieto slúžia na uskladnenie v súvislosti s výkonom
podnikateľskej činnosti žalobcu F. cF.o.

29. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý podniká so stavebninami, pričom v rámci svojej
podnikateľskej činnosti si na svojom pozemku, ktorý je umiestnený vo funkčno-priestorovom bloku
13-3.1 územného plánu mesta, postavil skladové regály, ktoré následne využíva pri realizácii svojej
podnikateľskej činnosti. Je nesporné, že žalobca má na svojom pozemku celkovo 6 skladových regálov,
ktoré sú prestrešené, a podľa predloženej fotodokumentácie aj napojené na siete. Aj podľa názoru
správneho súdu sú regály z architektonického aj funkčného hľadiska prepojené a tvoria celok, pričom
je z predloženej fotodokumentácie zrejmé, že majú spoločné prekrytie stropných konštrukcií, spoločné
oplechovanie strešnej konštrukcie vrátane odvodu dažďových vôd, čo si bez pochybností vyžadovalo
úpravu podkladu. Realizácia uvedeného projektu žalobcu si vyžadovala napojenie na priľahlé, spevnené
plochy a následne na dopravné vybavenie územia tak, ako uzavrel stavebný úrad. Z hľadiska definičného
vymedzenia stavby je v stavebnom zákone jedným zo základných definičných znakov buď pevné
spojenie so zemou alebo to, že si osadenie konštrukcie vyžaduje úpravu podkladu. V predmetnej právnej
veci žalovaný konštatoval, že vzhľadom na výšku regálov bola potrebná takáto úprava podkladu, čím
bol naplnený definičný znak stavby. Za tejto situácie potom nie je potrebná existencia pevného spojenia
konštrukcie so zemou. V danej veci však z fotodokumentácie vyplynulo, že regály sú pripojené na siete,
čo súčasne predstavuje jeden zo zákonom predpokladaných spôsobov pevného spojenia so zemou (§
43 písm. c/ stavebného zákona). Okrem toho ide o priestorovo sústredené zastrešené priestory určené
na ochranu vecí. S poukazom na uvedené sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi
správnych orgánov ohľadne povahy predmetných skladovacích regálov ako stavby tak, ako uviedol v
odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán a následne sa s nimi stotožnil aj žalovaný.
Okrem toho správny súd poukazuje na to, že v podanej správnej žalobe je opakovane poukazované na
to, že sporné regály sú hnuteľnou vecou v zmysle občianskeho zákonníka, a teda nemôžu byť stavbou.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že občiansky zákonník (napriek tomu, že používa aj
pojem stavba) nevymedzuje, čo to stavba je. Je judikatúrou ustálené, že pre oblasť občianskeho práva
nemožno použiť pre výklad tohto ustanovenia v občianskoprávnych vzťahoch len vymedzenie stavby
v zmysle stavebného zákona. Pojmy hnuteľná, nehnuteľná vec ako aj stavba v zmysle občianskeho
práva a stavba v zmysle verejného práva, konkrétne stavebného zákona, sú autonómne pojmy, ktoré
nie je možné bez ďalšieho stotožňovať. V zmysle uvedeného môže nastať situácia keď aj vec, ktorá
je v zmysle občianskeho práva hnuteľnou vecou, môže byť v zmysle stavebného zákona stavbou. Nie

je preto pre posúdenie veci zásadné, či predmetné skladovacie regály sú hnuteľnou vecou v zmysle
civilného hmotného práva.

30. Žalobca mal ďalej za to, že rozhodovaním správnych orgánov boli porušené jeho ústavné práva,
vrátane práva užívať svoj majetok. V tejto súvislosti je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že výkon jeho
práva nemôže byť realizovaný na ujmu výkonu práva iných osôb, napríklad vlastníkov susediaceho
pozemku. Samotný žalobca má za to, že všetky námietky vlastníkov susediaceho pozemku sú výlučne
občianskoprávneho charakteru. Je pravdou, že obťažovanie nad mieru prípustnú pomerom (aj hlukom,
alebo inými emisiami) je civilnoprávny nárok. Povinnosť pri realizácii stavby prihliadnuť na pohodu
bývania však vyplýva aj z vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002
Z.z.. Ak teda žalovaný zohľadňoval pri svojom rozhodovaní aj tento aspekt veci, konal správne.

31. Správne bol vyhodnotený aj súlad stavby s územným plánom mesta, resp. jeho časti tak ako vo
svojom rozhodnutí uviedol žalovaný. Správny súd uviedol úvahu žalovaného v tejto otázke podrobne v
bodoch 19 a 20 tohto rozsudku, pričom v celom rozsahu na túto argumentáciu žalovaného odkazuje.
Správny súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle „Metodického usmernenia Ministerstva výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania k
vydávaniu záväzných stanovísk obcí ako dotknutých orgánov v správnych konaniach podľa stavebného
zákona“ ak je obec stavebným úradom a konanie sa týka stavby alebo pozemku na jej území,
nevykonáva funkciu dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Skutočnosť,
že Mesto Prievidza vydalo pre ohlásenie drobných stavieb stanovisko, ktoré nazvalo „ záväzným“ na
uvedenom nič nemení.

32. Ako už bolo uvedené vyššie, v predmetnej právnej veci žalobca postavil v roku 2007 regály na
základe troch oznámení o drobnej stavbe. Z podnetu vlastníkov susediacich pozemkov bol u žalobcu
vykonaný štátny dozor a následne v súvislosti s výsledkom tohto dozoru, keď dozorujúci orgán dospel
k záveru, že realizovaná stavba nie je drobnou stavbou, podala spoločnosť F. T..o. návrh na dodatočné
stavebné konanie. Predmetom povoľovania bolo celkovo 6 regálov. Následne počas konania bola
predložená dokumentácia aj na siedmy regál, ktorý však v čase posledného rozhodovania správnych
orgánov už neexistoval a nebol predmetom rozhodovania. Dodatočné stavebné konanie bolo zavŕšené
vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia.

33. Tvrdenie žalobcu, že časť stavby označená pod SO 01, SO 02, a SO 03 je hnuteľnou vecou a ide
o iné regále, ako boli pôvodne postavené na danom mieste, nie je dôvodné. Predovšetkým správny
súd už v bode 29 tohto rozsudku uviedol, že pre stavebné konanie nie je podstatné či ide o hnuteľnú
vec v zmysle Občianskeho zákonníka. Právne relevantné je výlučne posúdenie veci v zmysle kritérií
určených stavebným zákonom. V tomto ohľade sú teda podstatné len kritéria stanovené stavebným
zákonom, pričom tak ako už bolo uvedené, správny súd je toho názoru, že správne orgány vyhodnotili
uvedené v súlade so zákonom a dospeli k správnym skutkovým a právnym záverom ohľadne charakteru
regálov ako stavby podľa § 43 a nasl. stavebného zákona, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu.
Okrem toho správny súd uvádza, že v zmysle ust. § 55 stavebného zákona je koncepcia nastavená
tak, že stavebné povolenie sa vyžaduje v zásade pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich
stavebnotechnické vyhotovenie. V zmysle uvedeného je potom potrebné povolenie na stavbu vždy,
pokiaľ zákon neustanovuje inak. Žalobca nepreukázal a nebolo v konaní ani zistené, že sa v danej veci
jednalo o takúto výnimku.

34. Ak by aj v predmetnej právnej veci pri regáloch SO 01, SO 02, SO 03 malo ísť o drobnú stavbu bolo
povinnosťou stavebníka, aby ju zákonom určeným spôsobom oznámil stavebnému úradu, a to pred jej
realizáciou. Rovnako pre jej odstránenie je zákonom stanovený postup. Predovšetkým je však potrebné
uviesť, že úplné odstránenie pôvodných stavebných regálov stavebník spoľahlivo nepreukázal. To, či
boli vykonané na týchto regálov zmeny nemá pre posúdenie veci zásadný význam. Podstatným je, že v
čase rozhodovania správnych orgánov sa na pozemku nachádzalo 6 funkčne a technicky prepojených
regálov, spojených trapézovým prestrešením, pri ktorých bolo zistené napojenie na siete ako aj priľahlé
pozemky. Uvedený projekt predstavuje vzhľadom na svoj charakter a spôsob vyhotovenia stavbu, ktorá
podlieha povoľovaciemu konaniu. Z dôvodov uvedených vyššie, nebolo možné túto stavbu, ktorú sám
žalobca v zmysle predloženej dokumentácie v návrhu na začatie dodatočného stavebného konania
označil ako SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05 a SO 06, povoliť. Taktiež je bez právneho významu,
že pôvodné regály označené ako SO 04, SO 05, SO 06 boli stavebnému úradu ohlásené v roku 2007

ako drobná stavba. Uvedené nevytvára prekážku, aby veci nemohli byť na základe skutočne zisteného
stavu (najprv v rámci štátneho dozoru a neskôr miestnym zisťovaním) posúdené odlišne, najmä ak
medzičasom došlo k spojeniu do funkčného celku s inými regálmi.

35. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný dal vo svojom rozhodnutí jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky
základné odvolacie dôvody uplatnené žalobcom. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, čo považoval
pre posúdenie veci za rozhodujúce, je z neho zrejmá jeho úvaha, skutkové ako aj právne závery.

36. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

37. S poukazom na vyššie uvedené, keď správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté
rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky
(žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

38. Záverom správny súd uvádza, že žalobca označil ako účastníka aj osoby, ktoré mali byť zúčastnené
na administratívnom konaní. Správny súd však z administratívneho spisu nezistil, že by v konaní pred
správnym orgánom tieto osoby v tejto pozícii skutočne vystupovali. Z tohto dôvodu s nimi nekonal.
Súčasne bolo zistené, že označený účastník K. K. bol v čase podania správnej žaloby mŕtvy, avšak
jeho dedičia už boli účastníkmi konania pred súdom, a preto ich správny súd osobitne z tohto dôvodu
nepriberal.
39. Žalovaný bol v konaní úspešný avšak náhradu trov konania nežiadal, a preto mu nebola priznaná
(§ 168 S.s.p.).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 24, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.