Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320202012
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320202012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v spore žalobkyne R. G., nar. XX.X.XXXX,

bytom X. XXX/XX, M. O. N., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej
JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, o primerané
finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobkyni sumu 100 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v ažalobkyni vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 19.6.2020 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný
uhradiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur a nahradiť trovy konania.

Podanú žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na OS Humenné pod sp. zn. XXCsp/XXX/
XXXX bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, lebo daným rozsudkom bolo určené, že
spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky.

Poukázala na to, že citovanom rozsudku súd vyslovil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o
úvere č. XXXXXXXXX z 11.12.2013 uvedená v bode 2 administratívny poplatok vo výške 184,97 eur za
administratívnenákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkou

administratívou s tým spojenou je neprijateľná z dôvodu, že ide o formulárovú zmluvu a túto podmienku
spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Uvedenie, že ide o administratívne náklady je neurčité
a nepreskúmateľné a bežný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, aké protiplnenie mu žalobca poskytne
za túto sumu.

Na základe toho, že žalobkyňa bola ako spotrebiteľka v inom konaní úspešná, uplatnila si podľa § 3 ods.
5 Zák. č. 250/2007 Z. z. voči žalovanej primerané finančné zadosťučinenie, ktoré žiadala vo výške 300

eur. Uviedla, že otázka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva je definovaná rozsudkom vo veci sp.
zn. XXCsp/XXX/XXXX a teda hmotnoprávna podmienka nároku je daná a je potrebné z nej vychádzať
ako zo záväznej.2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že nárok žalobkyne neuznáva ani čo do základu, ani čo do výšky
a žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Potvrdila, že žalobkyňa v postavení dlžníka a žalovaná v postavení veriteľa uzatvorili zmluvu o
úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350 eur. Žalovaná má vedomosť a
rešpektuje rozhodnutie vydané v konaní OS Humenné sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX, ale má za to, že tento
rozsudok má dostatočný sankčný charakter a ďalšie priznanie finančného zadosťučinenia by tak bolo
neprimerané.

Žalovaná poukázala na to, že ustanovenie § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. je potrebné vykladať
reštriktívne. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch,
keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Podľa čl. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

Žalovaná poukázala na gramatický výklad slova „primerane“ a tiež na to, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k
porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nielen jeho deklaráciu.
Žalovaná má za to, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia nevznikla a jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi
právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa.

Žalovaná žiadala, aby súd pri posúdení nároku žalobkyne vzal do úvahy aj okolnosti zmluvného vzťahu
strán sporu, kedy žalobkyňa postupovala ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s

obsahom zmluvy a bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Za spornú považovala žalovaná aj výšku finančného zadosťučinenia, ktorú žalobkyňa nijako
relevantne neodôvodnila. Poukázala na to, že predpokladmi priznania finančného zadosťučinenia
sú porušenie práva alebo povinnosti, úspešné uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti,

primeranosť zadosťučinenia a zodpovedná osoba. Všetky uvedené predpoklady musia byť naplnené
kumulatívne. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok
ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho,
aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkového právneho vzťahu. To, že
spotrebiteľ neprejavuje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť

ich obsah, nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa.

Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a odradiť ho od opakovania takého konania v budúcnosti. Sankčná funkcia primeraného finančného

zadosťučinenia teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti
prípadu a ak žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že sa úspešne domohla svojich spotrebiteľských
práv, je potrebné na druhej strane uviesť, že to bola ona kto žiadal o úver. S ohľadom na jej

ľahostajné konanie výška uplatneného finančného zadosťučinenia nezodpovedá svojmu účelu, teda
pôsobiť preventívne naprieč existujúcich spotrebiteľských vzťahov. Konanie žalobkyne formou žaloby na
priznanie finančného zadosťučinenia nie je adekvátne okolnostiam. Žalovaná má za to, že domáhanie
saprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianezodpovedápožiadavkevšeobecnejspravodlivosti,nebolo
by vhodné ju priznať a nebola náležitým spôsobom odôvodnená.

3. Žalobkyňa na preukázanie opodstatnenosti podanej žaloby pripojila ako listinný dôkaz rozsudok
OS Humenné sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX. Žalovaná nepredložila žiadne listinné dôkazy, ani nenavrhla
vykonať žiadne dokazovanie a k veci sa vyjadrila iba písomne. Súd nad rámec návrhu na dokazovanie
vypočul žalobkyňu, pretože ide o spotrebiteľský charakter sporu, kde súd môže vykonať dokazovanie

aj z vlastnej iniciatívy.

4. Rozsudkom OS Humenné sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX z 29.1.2019 mal súd za preukázané, že súd
určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.12.2013 uvedená v bode 2administratívny poplatok vo výške 184,97 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2019. Stranami sporu bola žalobkyňa R. G. a žalovanou

spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava.

Z rozsudku tiež vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 11.12.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej
bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350 eur, za poplatok vo výške 322 eur s tým, že celkovú
čiastku vo výške 672 eur sa žalovaná zaviazala zaplatiť do 20.12.2014. V bode 2 tejto zmluvy sa

zaviazal uhradiť tiež administratívny poplatok vo výške 184,97 eur. Túto zmluvnú podmienku súd určil
za neprijateľnú z dôvodu, že ide o formulárovú zmluvu, žalobkyňa túto podmienku nemohla žiadnym
spôsobom ovplyvniť a nie je z nej zrejmé, akú protihodnotu dostane žalobkyňa za sumu 184,97 eur.
Súd koštatoval, že uvedenie, že ide o administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy je
neurčité a nepreskúmateľné, a aj z toho dôvodu podanej žalobe vyhovel.

5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že so žalovanou uzatvorila úverovú zmluvu, na základe ktorej
jej bol poskytnutý úver vo výške 350 eur, ale tento preplatila, pretože žalovanej uhradila celkovo 370
eur. So žalovanou uzatvorila viacero úverových zmlúv, lebo v určitom období svojho života sa ocitla vo
finančnej tiesni. Bola v preddôchodkovom veku, stratila prácu a manžel poberal len invalidný dôchodok.
Žiadna banka im nechcela poskytnúť úver a keďže nemali z čoho žiť, tak požiadali o poskytnutie

úveru žalovanú. O úvery žiadala opakovane tak, že keď jeden splatila, bol jej poskytnutý ďalší, ale
viaceré z nich preplatila. Uviedla, že prežívala neustály stres, lebo keď meškala s nejakou splátkou, tak
žalovaná ju obťažovala telefonátmi a dokonca chodili pracovníci tejto spoločnosti autom pred jej dom a
pýtali peniaze. Tiež jej boli doručované listinné zásielky s červeným prúžkom o tom, že je neplatičkou.
Minimálne trikrát prišiel osobne pracovník žalovanej spoločnosti pred jej dom a chcel od nej peniaze,

ktoré mu nemala odkiaľ dať. Zažívala stres a hanbu pred susedmi, ktorí videli, že k nim chodí auto
označené nápisom „Pôžičkáreň“, čiže susedia vedeli, že niekto od nich vymáha dlhy. Listy, ktorými
žalovaná vymáhala splátky tiež boli označené ako „Pôžičkáreň“ a tiež tam bol červený pruh, čiže sa dalo
zistiť o čo ide. Takéto listy chodili opakovane asi dva roky, kým neskončila so žalovanou spoluprácu.
Žalobkyňa uviedla, že bola odkázaná na to, aby so žalovanou uzatvárala opakovane úverové zmluvy,

lebo bola v takej finančnej tiesni, že nemala ani na zaplatenie inkasa. Ona zostala nezamestnaná,
manžel bral len polovičný invalidný dôchodok a mali syna, ktorý v tom čase študoval na strednej škole.
Situáciu vyriešila až tým, že odišla pracovať do zahraničia. Pokiaľ išlo o uplatnenú výšku primeraného
finančného zadosťučinenia uviedla, že žiada sumu 300 eur, pretože to tak cíti. Ide o stres, ktorý musela
prežívať kvôli žalovanej.

6. Podľa ustanovenia §1 ods. 1 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa ustanovenia §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže

na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi
povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa §3, používať nekalé obchodné

praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §2 ods. 1 písm. a) 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažnýchprostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

7. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má

interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.

Podľa ustanovenia §53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

8. Podľa citovaného ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde

úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale

takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie ujmy a útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný.

Predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola
privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde a toto je
spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože

postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo
povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z
porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia

alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016).

V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd
poukazuje aj na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity

zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a
spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne
dôvodný.9. Súd mal za preukázané, že v konaní sp. zn. 10Csp/145/2016 bola žalobkyňa v postavení
spotrebiteľky úspešná voči žalovanej, keď súd vyhovel jej návrhu a určil zmluvnú podmienku v zmluve

z 11.12.2013 za neprijateľnú. Teda úspešne uplatnila porušenie práva, pričom za porušenie tohto
práva zodpovedá žalovaná. V rozsudku súd určil, že požadovanie administratívneho poplatku je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami
dňa 11.12.2013. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalovaná tým, že predostrela žalobkyni na podpis
návrh spotrebiteľskej zmluvy obsahujúci neprijateľnú zmluvnú podmienku porušil práva žalobkyne. Na

základe tejto podmienky žalovaná žiadala od žalobkyne administratívny poplatok vo výške 184,97
eur, ktorý súd určil za neplatný, lebo bol obsahom neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd mal tak
za preukázané, že konanie žalovanej bolo spôsobilé privodiť žalokyni ujmu a teda základ nároku na
primerané finančné zadosťučinenie je daný.

10. Súd sa však nestotožil s výškou uplatneného nároku, ktorý žalobkyňa vyčíslila sumou 300 eur.

Odôvodnila to tým, že to tak cíti a ide o stres, ktorý jej konaním žalovanej spoločnosti bol dlhodobo
spôsobovaný.

11. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, preto
ustálenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je na úvahe súdu a súd v rámci voľnej úvahy

vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci.

„Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na
strane žalobcu, ako aj žalovaného, okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcu. Pri určení
výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila

resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné
obohatenie sa žalobcu resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať
na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany“ (uznesenie KS v Prešove sp. zn.
17Co/134/2017 zo 16.11.2017).

„Treba mať pritom na zreteli, že primerané finančné zadosťučinenie je nárokom, z podstaty ktorého
vyplýva jeho imateriálna povaha, čo znamená, že pri rozhodovaní o ňom nie je možné vychádzať
z aspektov materiálnej povahy, keďže tieto sú základom pre uplatňovanie iných nárokov, napríklad
náhrady škody. Ide o prostriedok satisfakčný, vykazujúci však aj sankčnú povahu, nakoľko dôsledkom
zaplatenia zadosťučinenia je úbytok v majetkových aktívach osoby, ktorá právo porušila. Sankčná

stránka má u primeraného finančného zadosťučinenia len vedľajší dôsledok, nakoľko pre účely represie
slúžia iné odvetvia práva, civilné nároky majú kompenzačný, nie sankčný charakter. Keďže pri stanovení
rozsahu zadosťučinenia je rozhodujúcou primeranosť, zadosťučinenie má zodpovedať povahe ujmy,
primeranosť musí byť posudzovaná z objektívnych hľadísk, kritéria subjektívnej a sankčnej povahy nie
sú z hľadiska primeranosti výšky určujúce“ (rozsudok KS v Prešove sp. zn. 9Co/61/2018 z 21.2.2018).

12. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia sa zohľadňujú rôzne kritériá a to
intenzita,časovétrvaniezávadovéhokonania,satisfakčnáasankčnáfunkcia,akoajokolnosti,zaktorých
došlo k porušeniu práva tak na strane toho, do chránených práv koho bolo zasiahnuté, ako aj na strane
toho, kto do týchto práv zasiahol.

Zohľadniac vyššie uvedené kritériá súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu pokiaľ ide o uplatnenú výšku
primeraného finančného zadosťučinenia, lebo ju považoval za neopodstatnenú. Žalobkyňa vo svojej
výpovedi potvrdila, že so žalovanou uzatvorila opakovane viacero úverových zmlúv z dôvodu, že bola v
situácii,kedyjejbankaneposkytlažiadenúver.Tedaúverovézmluvyboliuzatváranénapodnetsamotnej

žalobkyne, ktorá však pristúpila na podmienky uvedené v úverových zmluvách určené žalovanou len
z dôvodu, že bola vo finančnej tiesni. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu uzatvorenú 11.12.2013, rozsudkom
súdu bolo určené, že obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa musela vyhľadať právne
poradenstvo a iniciovať súdny spor, aby chránila svoje majetkové záujmy proti žalovanému, ktorý v
oblastiposkytovaniaúverovpostupovalvrozporesozákonom.Zostranyžalovanejtakdošlokporušeniu

spotrebiteľských práv, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť aj majetkovú ujmu žalobkyni, keďže na
základe uzatvorenej úverovej zmluvy by žalobkyňa mala žalovanej uhradiť administratívny poplatok vo
výške 184,97 eur. Žalovaná sa tak dopustila konania v rozpore so zákonom, keď vopred naformulovala
zmluvné podmienky, ktoré nespĺňali zákonné náležitosti. Išlo o vopred pripravené formulárové zmluvy,ktoré boli uzatvárané s množstvom spotrebiteľov. Žalobkyňa sa tak ako spotrebiteľka pustila do sporu
s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom v spore o určenie
neprijateľnosti zmluvnej pomienky tak priniesla benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že žalovaná

mala povinnosť prestať takúto zmluvnú podmienku uplatňovať v spotrebiteľských zmluvách. Nekalé
konanie žalovanej pri poskytovaní úverov a jej snaha presadzovať ekonomickú silu a zneužiť postavenie
odkázaného dlžníka nemôže byť akceptovaná z dôvodu, že takým konaním dochádza k poškodeniu
práv spotrebiteľov, čo v konečnom dôsledku musí byť reparované a zákon o ochrane spotrebiteľa
to aj umožňuje. Najvyšší súd SR v rámci svojej rozhodovacej praxe opakovane potvrdil, že ochrana

spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov (napr. rozhodnutie NS SR z 18.2.2015 sp. zn. 6Ecdo 147/2014, rozhodnutie NS SR
z 19.9.2013 sp. zn. 1Mcdo 9/2012, rozhodnutie NS SR zo 16.1.2013 sp. zn. 6Mcdo 9/2012 a mnohé
ďalšie).

Súd však nevyhovel návrhu žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

300 eur, lebo by išlo o sumu vyššiu, než administratívny poplatok, ktorý bol vyhlásený za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Za primeranú súd považoval sumu 100 eur, lebo zohľadnil, že cieľom existencie
inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu
k dodávateľovi od upustenia a recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Zároveň inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne alebo kompenzáciu jej

majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni satisfakcie a musí odradiť dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

V prejednávanej veci výška plnenia závisela od úvahy súdu. Úspech sa skúma čo do právneho základu
a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobkyňa bola plne procesne úspešná čo do základu. Výška

závisela od úvahy súdu, ktorú nemohla predvídať. Žalobkyňa bola plne procesne úspešná, lebo mal plný
úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu, preto má
právo na plnú náhradu trov konania iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej).

Podľa rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia

závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania.
Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške
priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto
prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej
časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých

je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie)
vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný
rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere
k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou
a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť,

že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove
napríklad sp. zn. 13Co/49/2018 zo dňa 28.1.2019, 24Co/49/2017 zo dňa 22.2.2018, 18Co/92/2018 zo
dňa 16.01.2019).

O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade

s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.