Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715200906
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2715200906.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ D. V., nar. XX.
Q. XXXX, bytom W. V. č. XXX, 2/ R. A., nar. X. V. XXXX, bytom W. V. č. XXX, obidve zastúpené
advokátkou JUDr. Ing. Elena Divko, Skalica, Gorkého 1/A, proti žalovanému: V. D., nar. XX. V. XXXX,
bytom W. V. č. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar, Skalica, Potočná 91/39, o vypratanie
nehnuteľnosti,ovzájomnejžalobežalovanéhonaurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiazriadenie
vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 4. januára 2018,
č.k. 7C/149/2015-291, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievčastiouloženípovinnostižalovanémuodstrániťoplotenie
s plotom, v časti náhrady trov konania strán a v časti náhrady trov konania štátu r u š í a vec v r
a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej protižalobu žalovaného o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v časti zamietajúcej protižalobu žalovaného o zriadenie vecného
bremena p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému odstrániť na vlastné náklady

z pozemku parcelné č. registra „C“ 164/3, záhrady, o výmere 17m2, v k. ú. W., zapísaného na LV č.
XXX Okresného úradu B., odbor katastrálny, oplotenie pozostávajúce z drôteného pletiva upevneného
na murovanom základe s plotom začínajúcim od studne až po koniec smerom k parcele č. 469/1.
Súčasne zamietol protižalobu žalovaného o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a protižalobu
žalovanéhoozriadenievecnéhobremena.Žalobkyniampriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Skalica trovy preddavkované štátom

(znalečné priznané Ing. K. a svedočné) 321,44 eur . Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 118 ods. 1, §
119ods.1,2,§123,§124,§126ods.1,§130ods.1,§132ods.1,§133ods.2,§134ods.1,3,4,§135c
ods. 1, 3 O. z.(Občiansky zákonník č. 40/1964 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil,
že strany sporu vlastnia susedné pozemky. Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami zapísanými
na LV č. XXX k pozemku parcelné č. registra „C“ 164/1 o výmere 284 m2, záhrady, pozemku parcelné
č. 164/2 o výmere 21m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcelné č. 164/3 o výmere 17 m2,
záhrady, pozemku parcelné č. 165 o výmere 88 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcelné č.

469/4, o výmere 16 m2, zastavané plochy a nádvoria ako i rodinnému domu súpisné č. XXX,postavený
na pozemku parcelné č. 165 a hospodárskym budovám, postavené na pozemku parcelné č. 164/2
(ďalej len „nehnuteľnosti žalobkýň“). Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísanými na LV
č. XXXX pozemok parcelné č. registra „C“ 162/1, o výmere 507 m2, záhrady, pozemok parcelné č.162/2 o výmere 532 m2, zastavané plochy a nádvoria, dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku
parcelné č. 162/2 (ďalej len „nehnuteľnosti žalovaného“). Podľa tvrdenia žalobkýň na hranici susediacich
pozemkov bolo oplotenie, ktoré žalovaný odstránil a postavil nové oplotenie s murovaným základom

a pletivovou výplňou, avšak na inom mieste a to na pozemku parcelné č. 164/3, o výmere 17 m2, v
spoluvlastníctve žalobkýň, čím neoprávnene zasiahol do ich vlastníckeho práva. Žalovaný sa vzájomnou
žalobou podanou v priebehu sporu domáhal, že je výlučným vlastníkom pozemku parcelné č. 164/3 o
výmere 17 m2, zapísaný na LV č. XXX, v k. ú. W., titulom vydržania, ako i zriadenia vecného bremena
v podobe povinnosti strpieť oplotenie nachádzajúce sa na hranici pozemku parcelné č. 164/1, zapísané

na LV č. XXX a pozemok parcelné č. 164/3. Žalobkyne nadobudli predmetné nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou v roku 2010 od matky žalobkyne 2/ (D. B.), ktorá ich nadobudla kúpnou zmluvou od otca
žalobkyne 1/ (R. A.), ktorý ich nadobudol kúpnou zmluvou 3. augusta 1999 od pani H.. Hranica ich
pozemku v zadnej časti bola vymedzená oplotením na tom istom mieste a tak nehnuteľnosti kupovali,
čo mal súd preukázané ich svedeckými výpoveďami. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol
kúpnou zmluvou z 5. augusta 1990 (predmetom prevodu okrem iného bol aj dom súpisné č. XXX na

pozemku parcelné č. 162/2, pozemok parcelné č. 160, parcelné č. 161, parcelné č. 162 podiel 3/4,
parcelné č. 163, parcelné č. 162 podiel 1/4 a parcelné č. 163, ploty, studne, vedľajšie stavby, podľa
stavu znaleckého posudku K. H. 19/92, aktualizovaného posudkom č. 14/93, pri tejto kúpe boli parcely
zlúčené do novovytvorených parciel č. 162/1 záhrada o výmere 507 m2, pozemok parcelné č. 162/2 a
dom súpisnéč.XXX,podľageometrickéhoplánuč.241-2-2640-104/78).Súdprvejinštanciesaprimárne

vysporiadaval s predbežnými otázkami: 1. či žalovaný postavil nový plot na inom mieste, než stál
pôvodný starý plot (posun plota a ktorým smerom), 2. či žalovaný nadobudol do vlastníctva vydržaním
časť pozemku, označeného aktuálne ako pozemok parcelné č. 164/3 o výmere 17m2, záhrada, a 3. či
je daný dôvod na zriadenie vecného bremena. Žalovaný, ako i žalobkyne (aj ich právni predchodcovia)
kupovali nehnuteľnosti tak, ako ich videli, oplotené s plotom, aj medzi susednými parcelami. Z listinných

dôkazov, hlavne kúpnej zmluvy z 5. augusta 1993, súd prvej inštancie mal za preukázané, že pôvodný
plot bol vybudovaný v roku 1959, medzi pozemkami parcelné č. 164 (dnes rozdelená na pozemok
parcelné č. 164/1, parcelné č. 164/3) a parcelné č. 163 (aktuálne parcelné č. 162/1) pri stavbe domu
predchodcov žalovaného. Začínal medzi susednými parcelami pri studni (naprieč vekom studne) a končil
na konci záhrady. Spor o hranicu pozemku v minulosti strany nemali. Výpoveďou žalovaného a jeho

svedkov (brata a synovca) mal preukázané, že v roku 2012 vybudoval nové oplotenie bez vytýčenie
geometra. Sám zatĺkol tyč pri studni a podľa toho naznačil čiaru na kopanie pre bagristu. Až po začatí
výkopu zistil, že v betóne boli len pôvodné stĺpiky a betónový základ nebol po celej dĺžke (betón len
okolo stĺpikov mal súd preukázaný aj znaleckým posudkom 19/92). Výpoveďami svedkov (príbuzných
žalovaného) ako i výsluchom žalobkýň bolo zistené, že žalovaný neprizval žalobkyne na odsúhlasenie

naznačeného smeru vedenia nového oplotenia. Žalovaný pritom vytvoril pred vybudovaním nového
oplotenia (po odstránení pôvodného oplotenia) provizórne oplotenie. Žalovaný nový plot postavil na
celobetónovom základe s betónovým múrikom, na železných stĺpikoch je naviazané pletivo. Tento plot
je situovaný aktuálne na pozemku parcelné č. 164/3 (vytvorený v roku 2014). Všetci svedkovia (okrem
V. D.) zhodne potvrdili, že hranica pôvodného oplotenia smerovala naprieč studňou medzi pozemkami

strán sporu. Svedeckou výpoveďou A. D. mal súd prvej inštancie preukázané, že nový plot robili
podľa starého plota a posunuli ho. Z uvedeného vyplýva, že tak nemohol ostať na pôvodnom mieste.
Hoci žalovaný a svedok M. D. tvrdili, že na rovnakom mieste dávali betón pod stĺpy, súd ich tvrdenia
vyhodnotilakonepreukázané,pretožepôvodnýplotpreukázateľneviedolnapriečstudňouavsúčasnosti
je posunutý tak, že celý priemer studne pripadá do plochy nazývanej ako odskok. Znaleckým posudkom

č. 6/2016 mal súd prvej inštancie preukázané, že nové oplotenie nestojí na vlastníckej hranici medzi
pozemkami strán sporu ale na hranici medzi dvoma pozemkami žalobkýň a to parcelné č. 164/3 a
parcelnéč.164/1.Podmurovkakplotustojítaktiežnapozemkuparcelnéč.164/3.Geometrickýmplánom
určil, že faktická vlastnícka hranica je medzi pozemkom parcelné č. 164/1 vo vlastníctve žalobkýň a
pozemkom žalovaného parcelné č. 162/1. Vlastnícku hranicu pri studni geometrický plán označil bodom

č. 208/34. Znaleckým posudkom č. 6/2016 mal súd prvej inštancie taktiež preukázané, že stavba nového
oplotenia vybudovaná žalovaným zaberá na pozemku parcelné č. 164/3 rozlohu 4 m2 a rozloha plochy
medzi hranicou pozemku parcelné č. 162/1 a pozemkom parcelné č. 164/3, po vybudovaní plotu je 13
m2. Vybudovaným novým oplotením sa celá parcela č. 164/3 dostala do dispozície žalovaného v roku
2012. Žalovaný nepreukázal stavebné povolenie k stavbe, robil pritom celoplošnú betónovú podmurovku

(nielen betónový základ k jednotlivým stĺpikom). Súd prvej inštancie mal tak za preukázané, že nové
oplotenie nebolo postavené na mieste, kde reálne stálo oplotenie pôvodné postavené v roku 1959.2. Súd prvej inštancie následne konštatoval potrebu skúmania naplnenia zákonom stanovených
podmienok vydržania, medzi ktoré patrí dobromyseľná (oprávnená) držba, uplynutie zákonom
stanovenej lehoty 10 rokov, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe, a spôsobilosť predmetu

vydržania. Žalovaný síce preukázal kúpnou zmluvou, že ploty pri kupovanej nehnuteľnosti boli
vybudované spolu so stavbou v roku 1959, avšak nepreukázal, na základe čoho jeho právny
predchodcovia vytýčili a postavili plot. Splnenie podmienok vydržania u žalovaného súd prvej inštancie
posudzoval od roku 1993, kedy nehnuteľnosť nadobudol. Dobrú vieru je treba chápať ako presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec (ide o psychický stav a vnútorné

presvedčenie subjektu, ktoré nemôže byť samo o sebe predmetom dokazovania, možno len usudzovať
z okolností, za ktorých tento psychický stav sa navonok prejavuje). Pozemok parcela č. 164/3 vznikol
geometrickým plánom z 20. novembra 2014 (č. 314436339-299/2014) z pozemkov, ktoré boli v držbe
a užívaní právnych predchodcov žalobkýň až do roku 2012, kedy na ňom žalovaný postavil oplotenie
na betónovom základe. Parcela tak predstavuje rozsah plochy umiestnenej od vlastníckej hranice
zakreslenej geometrickým plánom z 5. mája 1980 po nové oplotenie (výmera parcely predstavuje 17

m2). Žalovaný nepreukázal, akú časť parcely vydržal, keďže nové oplotenie nestojí presne na mieste
pôvodného oplotenia. Vydržanie časti parcely je síce v zásade možné, najmä v prípadoch nadobudnutia
vlastníckehoprávakpozemkuauchopeniasadržbysusednéhopozemkutzv.putatívnytitul(rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1398/2000). Podľa ustálenej súdnej praxe pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností
chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že je vlastníkom i tejto časti, pričom jedným z hľadísk ospravedlniteľného omylu držiteľa je aj pomer
plochy nadobudnutého a skutočne držaného pozemku. Dobrá viera je posudzovaná aj z hľadiska či
držiteľ pri náležitej opatrnosti mal alebo mohol mať pochybnosti, že výmera kupovaného pozemku
zodpovedá ploche uvedenej v nadobúdacom titule a geometrickom pláne, znaleckom posudku, ktoré
mal k dispozícii. V danom prípade žalovaný dobromyseľnosť užívaním pozemku odôvodňoval tým,

že z katastrálnej mapy mu medzi parcelami nevyplýval žiaden odskok. Z obsahu geometrického plánu
z roku 1980 je zrejmá línia ktorou reálne viedla vlastnícka hranica, pričom šlo o neprerušovanú čiaru
bez odskokov. Bez ohľadu na tvrdenie žalovaného, že mal vedomosť o roku postavenia plotu 1959
a reálne videl postavenú hranicu s odskokom (hlavne pri studni), mal mať, podľa názoru súdu prvej
inštancie, pri náležitej opatrnosti pochybnosti o hranici pozemku so susedom. Opatrnosť mal vzbudiť

už stav, že v katastrálnej mape i geometrickom pláne z roku 1980 nebol odskok vyznačený, ale
reálne existoval na pozemku pri studni (ako časť plota s disproporciou) a prístup k studni z pozemku
žalovaného bol zahataný. Žalovaný nepreukázal existenciu listiny na základe ktorej by v minulosti jeho
právni predchodcovia vytýčili hranicu a plot stavali. Súdu prvej inštancie preto nepostačovalo tvrdenie
žalovaného opierajúce sa o zmluvu či znalecký posudok z roku 1992, že pôvodný plot bol postavený s

domom v roku 1959. Ak sa žalovaný mienil domáhať určenia vlastníckeho práva či zriadenia vecného
bremena od roku 2012 (výstavba nového predmetného oplotenia), v takom prípade nebola splnená
podmienka vydržacej doby. Pri návrhu na zriadenie vecného bremena nebola splnená ani podmienka
dobromyseľnosti, pretože žalovaný postavil plot polohou na inom mieste než stál pôvodný plot. Žalovaný
tak nebol dobromyseľný v držbe, lebo mal pri kúpe k dispozícii geometrický plán s naznačenou

vlastníckou hranicou a videl ako je pozemok skutočne oplotený. Pre absenciu dobromyseľnosti
žalovaného ako podstatnej náležitosti vydržania, vzájomná žaloba žalovaného o určenie vlastníckeho
práva nehnuteľností bola preto zamietnutá. Žalovaný postavil plot od pôvodne reálne stojaceho plota
smerom na stranu žalobkýň, ktoré sa potom dôvodne domáhali odstránenia oplotenia (žaloba žalobkýň
bola podaná dôvodne). Súd prvej inštancie sa vysporiadaval aj s tvrdením žalovaného o nadobudnutí

studnepostavenejnahranicipozemkov,pretoževkúpnejzmluvemalmaťstudňunapísanú,narozdielod
žalobkýň. V geometrickom pláne z roku 1980 nie je žiadna studňa vyznačená, až na ohliadke žalovaný
prvýkrát uviedol, že má studne dve, vrátane spornej studne na hranici pozemkov. Druhú studňu má
priamo na svojom pozemku. V znaleckom posudku č. 19/92, aj v znaleckom posudku 106/03/2003,
je studňa špecifikovaná ako kopaná, vystužená betónovými skružami, vybudovaná v roku 1959, s

priemerom 100 cm (podľa prvého znaleckého posudku) a podľa druhého znaleckého posudku 800 cm.
V znaleckom posudku č. 6/2006 je studňa lokalizovaná polovicou na pozemku žalovaného (parcelné
č. 162/6) a druhou polovicou na pozemku žalobkýň (parcelné č. 164/1) s reálnym priemerom spornej
studne 1,2 m. Súd prvej inštancie mal preukázané, že v kúpnej zmluve právny predchodca žalobkýň
studňu uvedenú mal. Studňa uvedená v kúpnej zmluve žalovaného bola druhá studňa, umiestnená na

jeho pozemku. Svedkovia otec ako i matka žalobkyne v konaní uviedli, že nemajú vedomosť o čerpaní
vody zo studne žalovaným. Žalovaný mal v predajni vodu navozenú do stojanov, do domácnosti čerpal
vodu zo studne v garáži. Je preto nehodnoverné, že by v období rokov 1994 - 1997 nosil vodu aj zo
studne stojacej na hranici. Ani brat žalovaného nepotvrdil čerpanie vody zo studne na hranici pozemkov.K argumentácii žalovaného, že stav hranice medzi pozemkami v katastrálnej mape k 8. októbru 2014,
bol totožný s geometrickým plánom z roku 1980, súd prvej inštancie skonštatoval že, než došlo v roku
2014 k zaevidovaniu geometrického plánu, nebol dôvod, prečo by mala byť studňa v katastrálnej mape

vyznačená. Z geometrického plánu z 20. novembra 2014 vyplýva, že bol robený po dátume 8. októbra
2014 a jeho úlohou bolo zameranie skutočného stavu stavieb na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX a
oddelenie pozemku. Teda k 11. februáru 2015 bol na katastrálnej mape zaznamenaný reálne existujúci
stav, ktorý vznikol vyhotovením nového oplotenia žalovaným. Sám žalovaný kvalifikoval zmenu k 11.
februáru 2015 k parcele č. 162/2 a parcelné č. 165 ako bezdôvodné posunutie hraníc. Vzhľadom k tomu,

že nový plot budoval žalovaný, len jeho konanie sa môže spájať s posunutím hranice. Rozhodnutie o
náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok
č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu), na základe ktorého úspešným žalobkyniam v konaní
bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. Podľa článku 4 ods. 1, 2 CSP súd prvej inštancie rozhodol
o náhrade trov konania vynaložených štátom z rozpočtových prostriedkov súdu. Vzhľadom na to, že v

konaní bol neúspešný žalovaný, súd prvej inštancie mu uložil povinnosť zaplatiť sumu 321,44 eur.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zmenu
zamietnutím žaloby a vyhovením jeho vzájomnej žalobe, alternatívne zrušením a vrátením veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nevykonateľnosťou rozsudku súdu prvej

inštancie, v dôsledku čoho bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ako aj
nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žalovaný namietal záver súdu
prvej inštancie, že nové oplotenie nebolo postavené na pôvodnom mieste, kde reálne stálo pôvodné z
roku 1959. Zo znaleckého posudku vyplýva, že oplotenie je vybudované ako hranica medzi pozemkami
parcelné č. 164/3 a 164/1. Od juhozápadného rohu rodinného domu súp. č. XXX smerom na sever, bola

vo vzdialenosti 25,85 m označená vzdialenosť 1,05 m smerom k parcele č. 164, ktorá mala definovať
vlastnícku hranicu medzi pozemkom žalobcov a žalovaného. Z meračského náčrtu ku geometrickému
plánu 241-2-2640-104/78 vyplýva, že na uvedenom mieste stál plot, ktorý spracovateľ stotožnil s
vlastníckou hranicou. Z uvedeného je zrejmé, že zhotoviteľ tohto geometrického plánu zakreslil hranice
medzi pozemkami t. č. parcely č. 164 a 162/1 na základe polohy oplotenia, ktoré bolo vo vzdialenosti

1,05 m. Podľa geometrického plánu č. 299/2014 došlo k rozdeleniu parc. č. 164 na parcely č. 164/1,
164/2 a 164/3, na základe toho bola zapísaná vlastnícka hranica pozemku žalovaného do katastra
nehnuteľností vo vzdialenosti 0,59 m. Na základe uvedeného geometrického plánu došlo v roku 2014 k
určeniu, že šírka jeho pozemku je len 0,59 m. Z geometrického plánu č. 241-2-2640-104/78 vyplýva, že
studňa mala v celom rozsahu ležať na pozemku žalovaného. Začiatok oplotenia v zadnej časti pozemku

- záhrada vymedzili na rovnakom mieste. Žalobkyne postavili stĺpik plota zo zadnej časti skôr, než začal
žalovaný robiť nové oplotenie. Týmto žalobkyne potvrdili, že stĺpik oplotenia zadnej hornej časti je na
rovnakom mieste ako stĺpik pôvodného oplotenia. Tým je preukázané, že oplotenie uskutočnil žalovaný
na pôvodnom mieste, tak ako kúpil pozemok v roku 1993. Žalobkyne však tvrdia, že pôvodné oplotenie
končilovbodeCapokiaľbypokračovaloďalej,prechádzalobystredomstudne.Žalovanýtrvalnatom,že

pôvodné oplotenie skončilo v bode B, ako je tomu v súčasnosti. Geometrický plán č. 241-2-2640-104/78
bol prílohou kúpnej zmluvy žalovaného, logicky teda predpokladal, že jeho pozemok je v šírke 1,05
m. od obvodovej steny domu (z geometrického plánu vyplývalo, že studňa leží v celom rozsahu na
pozemku vo vlastníctve žalovaného). Požiadavka na existenciu dobrej viery bola preto jednoznačne
naplnená. Pôvodný plot musel nevyhnutne pokračovať minimálne v určitej línii po hranici pozemku

parciel č. 164/3 a 164/1. Pôvodné oplotenie muselo svojou časťou zasahovať do parciel č. 164/3 a
162/1 (a v tejto časti muselo nevyhnutne dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva i vecného bremena). Z
vykonaného dokazovania však nie je zrejmé v ktorom mieste na sporných pozemkoch malo dôjsť k
posunu oplotenia tak, že sa na druhej strane pozemkov mal dostať z oplotením do bodu B, čím mal
zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobkýň. Žalobkyne v podstate tvrdia, že keď zrekonštruoval pôvodné

oplotenie, presne trafil hranicu medzi parcelami 164/3 a 164/1, čím stanovil hranicu medzi nimi, ktorú
až v roku 2014 určil geodet pomocou odborných geodetických zariadení a meračov. Je nereálne, aby
pri rekonštrukcii oplotenia menil smer oplotenia a súčasne trafil hranicu medzi uvedenými parcelami.
Žalovaný namietal nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 57), v ktorom súd prvej
inštancie konštatoval, že plot je situovaný v súčasnosti na parcele č. 164/3, vytvorenej v roku 2014

a súčasne nové oplotenie nestojí na vlastníckej hranici medzi stranami sporu ale na hranici medzi
dvomaparcelamižalobkýň,parcelamič.164/3a164/1.Namietalajvýrokomuloženúpovinnosťodstrániť
oplotenienachádzajúcesanaparceleč.164/3,naktorejsanachádzalenčasťoploteniaapretorozsudok
je neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Pokiaľ sa oplotenie nachádza na parcelách č. 164/3 a164/1, nie je zrejmé, akú časť oplotenia má žalovaný odstrániť. Oplotenie nachádzajúce sa na parcele
č. 164/1 môže pritom zostať v súčasnom stave. Odstránením časti oplotenia na parcele č. 164/3 dôjde
nevyhnutne k poškodeniu oplotenia nachádzajúceho sa na parcele č. 164/1, keďže tvoria jeden celok.

Žalovaný poukázal na nutnosť určitosti výroku súdneho rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 7 M Cdo
12/2011), pričom výrokovej časti súdneho rozhodnutia musia porozumieť i tretie osoby. V posudzovanej
veci sú však pochybnosti o tom, ako vlastne súd o nároku žalobkýň rozhodol. V znaleckom posudku č.
6/2016 sa rozlišuje medzi údajmi oplotenie a podmurovka, v napadnutom rozsudku však nebolo určené,
že má byť odstránená aj podmurovka, teda celobetónový základ a betónový múrik, prípadne aj železné

stĺpiky (oplotenie pozostáva z plotu na celobetónovom základe s betónovým múrikom a železných
stĺpikov, na ktorých je naviazané pletivo). Aj z tohto dôvodu je rozsudok neúčelný a nezrozumiteľný,
pretože neurčil, že je potrebné odstrániť aj podmurovku z oplotenia. Nie je potom zrejmé, aký účel
si splní rozsudok, pokiaľ na hranici pozemkov 163/3 a 164/1 zostane aj naďalej podmurovka alebo
celobetónový základ. Žalobkyne však vo svojej žalobe ani nepožadovali odstránenie podmurovky, resp.
betónového základu a betónového múrika. Výslovne požadovali len odstránenie drôteného pletiva a to

svojím podaním zo dňa 7. mája 2015. Dokonca nebolo požadované ani odstránenie stĺpikov, na ktorých
je drôtené pletivo upevnené. Zo strany žalobkýň tak šlo o šikanóznu žalobu, pričom podľa článku 5
CSP platí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Z formulovaného výroku napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, čo má žalovaný odstrániť, čo je považované za plot a čo za oplotenie. Je
nesporné, že koniec oplotenia (bod A) sa nachádza na mieste pôvodného oplotenia. Nie je preto zrejmé,

prečo by mala byť odstránená táto časť oplotenia, keďže sa jednoznačne už desiatky rokov nachádza
na rovnakom mieste. Žalovaný namietal vyhodnotenie dokazovania súdom prvej inštancie, že všetci
svedkovia okrem M. D. zhodne potvrdili, že hranica pôvodného plotu smerovala naprieč studňou. Na
ohliadke bol vypočutý svedok A. (7. októbra 2015), ktorý chodil do domu právnej predchodkyne žalobkýň
v roku 1960, keď mal 6 rokov. Ten ukázal úplne odlišné miesto kadiaľ mal ísť podľa neho starý plot,

než všetci ostatní svedkovia ako i strany. Nebolo zrejmé, na aké časové obdobie sa vzťahujú jeho
tvrdenia. Je otázne, na koľko udalostí zo svojho života v období veku 6 rokov si pamätá do detailov,
preto jeho výpoveď žalovaný označil za nepoužiteľnú. Svedok A. (otec žalobkyne 2/) uviedol, že hranica
pôvodného plotu smerovala naprieč studňou, žalovaný mu mal povedať, že hranica ide cez pol studne
(ktorý údaj žalovaný popiera). V hornej časti fotografie na č. l. 119 svedok A. zakreslil údajné miesto

pôvodného oplotenia, len s niekoľkocentimetrovou odchýlkou od súčasného oplotenia, kedy stavaná
stena značne skresľuje vnímanie vzdialenosti medzi obvodovou stenou domu a stĺpom oplotenia. Z
obrázkuvyplýva,žepôvodnéoploteniemaloísťccav1/4priemerustudnezostranypozemkovžalobkýň.
Matka žalobkyne 2/ ukázala, že pôvodný plot mal ísť naprieč studňou a to zrejme stredom. Svedok
M. D. uviedol, že betónové spodky sa odstraňovali von, keď to odstránili, na tom istom mieste dávali

betón. Svedok B. D. uviedol, že keď sa bagrovalo nebol pritom. Celé pletivo sa posunulo bližšie k
strýcovi. Svedok Q., ktorý bagrom kopal priestor pre betónovanie, uviedol, že robil to strojom, bol ešte
starý plot a nejaké betóny, vyťahovalo sa a na tom istom mieste sa kopal nový plot (všetko sa robilo
v jednej akcii, dá sa preč starý plot, stĺpiky zostanú, vyznačí sa hranica a postupne sa to vykopáva).
Kopal po čiare, ktorú mal spravenú a v priestore, kde boli jamy. Na ohliadke žalobkyňa ukázala,

kde podľa nej stál pôvodný plot. Poloha plotu je podľa fotografie na č. l. 110 v polohe cca o 40 cm
bližšie smerom k obvodovej stene domu žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že medzi svedkami a
stranami sporu nevznikla zhoda v polohe pôvodného oplotenia. Zo svedeckých výpovedí teda nie je
žiadnym spôsobom preukázané, kde sa v skutočnosti malo nachádzať pôvodné oplotenie. Oplotenie
pritom nikdy neprechádzalo cez studňu ale končilo pred studňou. Je na vnímaní každého jednotlivca,

ako si predstavoval, že oplotenie by malo pokračovať. Tieto úvahy však nemajú žiaden odraz v realite.
Úvahy nemožno stotožniť so skutočným smerom oplotenia. Z odôvodnenia rozsudku pritom nie je
zrejmé, prečo súd neprihliadol k svedeckej výpovedi Q., ktorý uviedol, že bagroval na rovnakom mieste,
odkiaľ vytiahol staré betóny. Jeho výpoveď potvrdili aj svedkovia B. D. a M. D.. Z výsluchu svedka
B. D. vyplýva, že sa oplotenie posúvalo smerom k žalovanému. Z uvedeného je zrejmé, že betónová

podmurovkaoploteniazostalanapôvodnommiestealendrôtenépletivoboloosadenébližšiekpozemku
žalovaného. Pletivo oproti pôvodnému oploteniu bolo osadené viac smerom k pozemku žalovaného. V
konaní žiadny účastník ani svedok netvrdil, že pôvodné oplotenie viedlo naprieč studňou. Svedkovia
alebo žalobkyne vyjadrovali len svoju teoretickú úvahu, kadiaľ by viedlo oplotenie, ak by pokračovalo
cez studňu. Tieto úvahy nemajú v realite žiaden materiálny podklad. Žalovaný namietal záver súdu

prvej inštancie, že parc. č. 164/3 sa dostala do jeho dispozície až v roku 2012, minimálne z dôvodu,
že podľa znaleckého posudku 6/2016 začiatok plota v zadnej časti, ktorého poloha je nesporná, sa
nachádza na pomedzí parciel 164/3, 164/1, 469/4. Minimálne táto lokalita bola v dispozícii žalovaného
odkedy nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ by žalobkyne nesúhlasili s polohouoplotenia minimálne v zadnej časti záhrady, mohli túto skutočnosť zistiť už v čase, keď sa budovalo
nové oplotenie. Žalobkyne si všimli údajný posun oplotenia až potom, čo geodet vymeral v roku 2014
správne hranice pozemkov. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z údajov v listine označenej ako správa z

výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 13. októbra 2014, v ktorej žalobkyne uviedli, že dreviny
boli nasadené takmer na hranicu pozemku, pretože pozemok č. 264 je veľmi úzky. Okrasné dreviny tak
vysadili v blízkosti hranice s pozemkom žalovaného (nie priamo na hranici).Postup žalobkýň je účelový,
využili pochybenie geodeta v geometrickom pláne č. 241-2-2640-104/78 a snažia sa spôsobiť škodu
na majetku žalovaného, požadovaním odstránenia oplotenia nachádzajúceho sa na rovnakom mieste

ako bolo pôvodné. Žalobkyne v tom čase neuviedli, že došlo k posunu oplotenia, naopak, uvedomovali
si, že zasahujú do pozemku žalovaného svojimi okrasnými drevinami. Z fotografií vyplýva (č. l. 81 ,
84), že naprieč pozemku žalobkýň až po pôvodné oplotenie sa nachádzal nízky betónový múrik, možno
vybetónovaná terasa. Pokiaľ by bolo oplotenie posúvané smerom k pozemku žalobkýň, nevyhnutne
by musela byť odstránená táto betónová plocha v rozsahu cca 0,5 m. Takéto tvrdenie však neuviedol
žiadny svedok ani strany sporu. Na základe odhadu z fotografie na č. l. 82 možno konštatovať, že ešte

na 1/5 druhej polovice zábrany, prikrýva prístup k studni (1/5 z 90 cm predstavuje 18 cm). Z uvedeného
vyplýva, že šírka pozemku od obvodovej steny domu žalovaného po pôvodný stĺpik vrátane šírky bola
približne 90 cm a 18 cm, ktorý údaj je blízko k nameranej hodnote 105 cm v geometrickom pláne č.
241-2-2640-104/78. Oproti vzdialenosti pôvodného oplotenia od obvodovej steny domu mohol vzniknúť
rozdiel maximálne 5 cm. Žalovaný si však nie je vedomý toho, že by z jeho strany došlo k akémukoľvek

posunutiu oplotenia. Znalec v geometrickom pláne č. 6/2016 jednoznačne hovorí, že zakreslená čiara
v geometrickom pláne 241-2-2640-104/78 medzi vtedajšími parcelami 164 a 162/1 nachádzajúca sa
vo vzdialenosti 1,05 m. od obvodovej steny domu, predstavovala plot. Právny predchodca žalovaného
užíval vtedajší pozemok 162/1 v rozsahu šírky 1,05 m. od obvodovej steny smerom k pozemku č.
164. Z geometrického plánu č. 241-2-2640-104/78 je zrejmé, že vlastnícka hranica smerovala popri

studni a mala rovný smer, súd prvej inštancie preto nesprávne uvádza v bode 63, že z geometrického
plánu vyplýva, že vlastnícka hranica stála rovno bez odskokov a smerovala naprieč studňou. Pokiaľ
ide vlastnícka hranica naprieč studňou, vzniká na pozemku žalovaného odskok. Žalovaný kúpil v roku
1993 pozemky tak, že vlastnícka hranica mala rovný priebeh. V bode 63 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie poukazuje na priemer studne šírky 1,20 m., ktoré tvrdenie je veľmi

nepresné. Vlastnícka hranica podľa geometrického plánu č. 241-2-2640-104/78 musela pri studni
pokračovať tak, že minimálne na konci uvedeného pozemku táto bola vo vzdialenosti 1,20 m. od
obvodovej steny domu. Vnútorný priemer studne je 100 cm, ako je to uvedené v znaleckom posudku
č. 19/92. Žalovaný v roku 1993 podľa tohto znaleckého posudku kupoval studňu postavenú v roku
1959 spolu s domom. Studňa zo znaleckého posudku č. 106/03/2003 je postavená v roku 1964. Je teda

zjavné, že na pozemku žalovaného sa nachádzali a nachádzajú dve studne. Svedok A. špecifikoval
studňu ktorú kupoval tak, že bližšie k studni bola slivka. Z fotografií na č. l. 82, 101 a 108 je zrejmé,
že v širšom okolí studne sa nachádza len betónová plocha so starým rozdrobeným betónom. Keďže na
fotografii č. l. 82 je ešte pôvodné oplotenie, táto musela byť vyhotovená ešte pred rokom 2012, Je teda
vylúčené, že v období 10 - 15 rokov predtým sa nachádzala v okolí spornej studne slivka. Niekde na

pozemku žalobkýň sa preto nachádzala ešte iná studňa, v blízkosti ktorej bola slivka. Nebolo správne
zistenie súdu prvej inštancie o tom, že studňa uvedená v kúpnej zmluve žalovaného je tá druhá na jeho
pozemku. Druhá studňa nie je zakreslená ani v znaleckom posudku 19/92. Znalec by nepochybne do
dispozičného náčrtku studňu zakreslil, pokiaľ by tam nejaká bola. Údaje o používaní studne tak, ako to
uvádza súd, nezodpovedajú skutočnosti ani obsahu zápisnice z 15. decembra 2015. Z kúpnej zmluvy z

3. augusta 1999, na základe ktorej svedok A. nadobudol nehnuteľnosť, je zrejmé, že vklad vlastníckeho
práva bol povolený 15. novembra 1999. Súd prvej inštancie v odseku 70 napadnutého rozsudku uvádza,
že žalovaný bral vodu zo spornej studne vo vedrách a následne čerpadlom v období, keď nehnuteľnosť
vlastnil svedok A.. Vzhľadom k tomu, že rekonštrukcia nehnuteľností žalovaného sa uskutočnila v rokoch
1992-1994a1998-1999,jenepravdepodobné,žebysvedokA.moholmaťvedomosťopriebehutýchto

rekonštrukcií a spôsobe používania studne. Zistenia súdu prvej inštancie ohľadne rozsahu používania
spornej studne nezodpovedajú skutkovým okolnostiam ani vykonanému dokazovaniu. Súd neustálil, v
ktorom mieste došlo k údajnej zmene polohy oplotenia, či pôvodné oplotenie malo predstavovať rovnú
úsečku (spájajúcu body A, C) alebo malo oblý či zvlnený priebeh a v ktorých bodoch oplotenie ako a
kam zasahovalo. Nebolo preukázané, že poloha súčasného oplotenia sa zmenila oproti pôvodnému

oploteniu v každom jeho bode. Súd prvej inštancie pritom nariadil odstrániť oplotenie po celej jeho
dĺžke od studne až po parcelu 469/4, aj keď toto odstránenie nariadil len z parc. č. 164/3. Rozsudok
je nevykonateľný a zmätočný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyne nepreukázali, či žalovaný posunul
nové oplotenie oproti pôvodnému oploteniu, prípadne v akom rozsahu oplotenie žalovaný posunul,neuniesli teda dôkazné bremeno, zmeny polohy oplotenia. Žalovaný užíval nehnuteľnosti v dobrej viere
v rozsahu, ako je zakreslený v geometrickom pláne č. 241-2-2640-104/78. Boli preto splnené podmienky
pre vydržanie vlastníckeho práva a pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu povinnosti

strpieť oplotenie na pozemku parc. č. 164/1.

4. Žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť. V odvolaní žalovaného absentuje, akým spôsobom bola žalovanému odňatá možnosť
konať pred súdom a v čom vidí porušenie obsahu práva na spravodlivý proces. Pod uvedený odvolací

dôvod nespadá nevykonateľnosť rozsudku. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení vychádzal len
z tých skutkových tvrdení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, starostlivo sa vysporiadajúc so
všetkými vykonanými dôkazmi, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný v odvolaní
však neuvádza, v čom vidí pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval
príslušnú právnu normu, resp. aplikoval správnu právnu normu ale jej obsah interpretoval nesprávne,
alebo na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Medzi pozemkami strán konania bolo postavené

oplotenie resp. už stálo na hranici pozemkov medzi parcelami 164/1 a 162/1, keď žalobkyne uvedenú
nehnuteľnosť kúpili v roku 2010. Žalovaný v tom čase vlastnil nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v roku
1993. Súd prvej inštancie v odseku 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza kupované parcely
zlúčené do novoutvorených parciel podľa geometrického plánu 261-2-2640-104/78. Výmera parciel
pozemkov žalobkýň a žalovaného zodpovedá spoločnej výmere pôvodných pozemnoknižných parciel,

ako uvádza znalec v znaleckom posudku 6/2016. V rámci dobrých susedských vzťahov žalobkyne
súhlasili s návrhom žalovaného postaviť nové oplotenie namiesto starého. Žalovaný však uviedol, že
nové oplotenie postaví na pôvodnom mieste. Viac sa o záležitosť nezaujímali, dôverujúc žalovanému.
Ten ale postavil oplotenie s murovaným základom, na ktorom je pletivová výplň na ich pozemku
parcelné č. KNC 164/3 o výmere 17m2, nemal pritom ani povolenie od stavebného úradu, resp.

takúto drobnú stavbu mu neohlásil. Jedná sa teda nielen o neoprávnenú, ale aj nepovolenú stavbu.
Žalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že keď menil oplotenie, nedával robiť geometrický plán, mal
starý geometrický plán podľa ktorého nehnuteľnosť kúpil. Sám nevie posúdiť, či oplotenie postavil na
pôvodnom mieste, keď ho staval bez náčrtov, bez ohlásenia a bez vypracovania vytyčovacieho návrhu.
Znalecký posudok vyhotovený v súdnom konaní 6/2016 jednoznačne vyriešil spornú otázku ohľadom

stavby na cudzom pozemku. Od podania žaloby do vypracovania znaleckého posudku 6/2016, žalovaný
neuvádzal skutočnosti, že predmetný pozemok vydržal. Oplotenie je zrealizované na hranici medzi
parcelou 164/3 a 164/1 a podmurovka je zrealizovaná na parcele č. 164/3 a 469/4. Na parcele č. 164/3 sa
nenachádza žiadne iné ďalšie oplotenie z murovaným základom a preto námietka žalovaného ohľadom
neurčitosti výroku je irelevantná. Nemožno hovoriť ani o neurčitosti výroku. V súdnom spise sa nachádza

znalecký posudok z roku 2016, aj s náčrtmi oplotenia a murovanom základe a v teréne znalcom
označená vlastnícka hranica. Žalovaný neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobkýň. Nebol
dobromyseľný v tom, že stavia na cudzom pozemku. V čase kúpy vedel akú výmeru pozemku kupuje,
mal túto skutočnosť preukázanú aj geometrickým plánom. Žalovaný nielenže nepreukázal právny titul
oprávnenej držby ale nebol ani s ohľadom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný, že mu vec patrí.

Stavbu zhotovil na cudzom pozemku tak, ako je to potvrdil aj súdny znalec v znaleckom posudku 6/2016.
Žalovaný vo svojom žalobnom petite ohľadom zriadenia vecného bremena neurčito špecifikuje stavbu
- oplotenie.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobkýň. Pokiaľ

súd prvej inštancie vyhovel žalobe, ktorej petit je nevykonateľný, došlo týmto procesným postupom z
jeho strany k závažnému porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Pokiaľ je petit žaloby
nevykonateľný, nie je možné takejto žalobe vyhovieť. Žalobkyne nereagovali na obsah znaleckého
posudku 6/2016, ktorý uviedol, že oplotenie je realizované na hranici medzi parcelami č. 164/3 a 164/1
a neupravili petit svojej žaloby, ako ani na údaj o tom, že plot pozostáva z oplotenia a podmurovky

a ďalej požadovali len odstránenie drôteného oplotenia, ktorej žalobe súd v požadovanom rozsahu
vyhovel. Rozsudok je tak neúčelný, keďže ani na jeho základe nemá dôjsť k zmene polohy plotu ale len
k odstráneniu drôteného oplotenia. Súd prvej inštancie dôkaz znaleckým posudkom 6/2016 vykonal,
avšak závery znalca nezohľadnil, resp. zohľadnil len nedostatočne. Opakovane sa namieta, že nebolo
preukázané, aká mala byť presná poloha začiatočného i koncového bodu oplotenia, ako i priebeh celého

oplotenia. Nesprávne právne posúdenie vzhliadol žalovaný v tom, že žalobe bolo vyhovené a vzájomná
žaloba bola zamietnutá. Žalobkyne nesprávne uvádzajú, že oplotenie by sa malo nachádzať na parcele
164/3, oplotenie sa však nachádza na hranici pozemkov 164/3 a 164/1. Skutočnosť stavebného
povolenia je pre daný spor právne irelevantná. Pri stavbe oplotenia sa postupovalo tak, že sa vytiahlistaré betóny a na ich mieste sa kopal priestor pre základy nového oplotenia. Nebolo potrebné robiť
náčrt alebo vytyčovací návrh, keď priebeh pôvodného oplotenia bol viditeľne určený dierami v zemi po
starých betónových častiach oplotenia. Nie je rozhodujúce kedy začal žalovaný tvrdiť, že malo dôjsť

k vydržaniu pozemku. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodné oplotenie začínalo
v bode 208-35 prílohy č. 3 (v odvolaní bod A), nemohlo sa stať, že pôvodné oplotenie prechádzalo
bodmi 208-33 a 208-36, keď je nesporné, že začiatok oplotenia je v bode 28-35. Určitosť písomného
prejavu nemá vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Určitosť výrokov
súdneho rozhodnutia tak musí byť poznateľná aj pre tretie strany, čo v danom prípade nebolo naplnené.

Požiadavke určitosti vymedzenia predmetu právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, za
predpokladu, že je v tejto listine predmet úkonu označený nezameniteľným spôsobom. Rozsudok súdu
prvej inštancie však žiadnym spôsobom neodkazuje na znalecký posudok 6/2016. Je preto irelevantné,
či sa v súdnom spise nachádza alebo nenachádza tento znalecký posudok. Každý kupujúci kupuje
pozemok o určitej výmere, ale žiadny si nepremeriava tento pozemok. Žalobkyne uvádzajú, že oplotenie
je postavené na cudzom pozemku, tvrdenie je pravdivé, avšak polohu oplotenia žalovaný neurčoval.

Rešpektoval faktický stav, ktorý v danom mieste existoval. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyne požadovali
výlučne odstránenie oplotenia pozostávajúce z drôteného pletiva, postaveného na parcele č. 164/3,
nepožadovali však odstránenie celého oplotenia, odstránenie podmurovky ani stĺpikov. Oplotenie sa v
zmysle znaleckého posudku 6/2016 nachádza na hranici pozemkov parciel 164/3 a 164/1 a súd prvej
inštancie pritom rozhodol o odstránení oplotenia iba z parcely č. 164/3. Súd prvej inštancie teda rozhodol

o inom nároku, než ktorý si žalobkyne na súde uplatnili. Reálne však súd prvej inštancie zakomponoval
do petitu povinnosti, ktoré žalobkyne nepožadovali. Žalobkyne nepožadovali ani odstránenie plota
začínajúceho od studne až po koniec smerom k parcele č. 469/1 (túto požiadavku neuplatnili v
súdnom konaní príslušným procesným spôsobom, uviedli len pri ohliadke na mieste samom žalobkyne
7.10.2015). Výrok súdu tak nezodpovedá predmetu konania vymedzenému žalobkyňami.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

7. Pre sporové konanie je charakteristický princíp kontradiktórnosti konania, v ktorom stoja proti sebe
sporové strany a vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech.

8. Súd prvej inštancie správne sa prioritne zaoberal vzájomnou žalobou žalovaného o určenie
vlastníckeho práva k pozemku parcele registra C parc. č. 164/3, záhrady o výmere 17 m2 v katastrálnom
území Popudiny, vzhľadom na navrhovanú ochranu vlastníckeho práva žalobkýň odstránením oplotenia
z uvedenej parcely. V priebehu sporu sa žalovaný vzájomnou žalobou domáhal určenia vlastníckeho

právakpredmetnémupozemkutitulomvydržania(parcelaregistraCparc.č.164/3).Naplneniezákonom
stanovených podmienok vydržania odôvodnil tým, že v roku 1993 spolu so stavbou a pozemkami kúpil
i plot, lokalizovaný v tom čase medzi pozemkom parcelné č. 162/1 a pozemkom parcelné č. 164,
vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobkýň. Od roku 1993 nerušene, v dobrej viere ako vlastník,
užíval pozemok parcelné č. 162/1, vrátane tej časti pozemku, na ktorej je v súčasnosti postavené

oplotenie t. j. parcelné č. 164/3, pričom príloha znaleckého posudku č. 106/03/2003, kópia katastrálnej
mapy, obsahovala vyznačenú hranicu pozemku medzi (v tom čase) pozemkom parcelné č. 162/1
a parcelné č. 164. Predpokladmi vydržania, ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho
práva, sú oprávnenosť držby, uplynutie zákonom stanovenej doby oprávnenej držby, subjekt a predmet
vydržania, spôsobilý na vydržanie.

9. Predovšetkým bolo rozhodujúce zaoberať sa totožnosťou predmetu vydržania (pozemku), vzhľadom
na žalovaným tvrdený nástup do oprávnenej držby v roku 1993, na základe kúpnej zmluvy, ktorou
nadobudol nehnuteľnosti v danej lokalite, pričom so stavbou a pozemkami kúpil i plot, postavený v
roku 19959, vymedzujúci fakticky ním užívanú plochu, teda pozemok parcelné č. 162/1, spolu s tou

časťou pozemku (evidovanou v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalobkýň), na ktorej je v súčasnosti
postavené oplotenie (parc. č. 164/3).10. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, konštatujúc, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno, keďže nepreukázal vydržanie vlastníckeho práva k pozemku (s nástupom do držby od roku
1993) parcelné č. 164/3, vytvoreného až v roku 2014, geometrickým plánom č. 314436339-299/2014

zo dňa 20. novembra 2014. Žalovaný nepreukázal, že nové oplotenie bolo v celej svojej línii postavené
na mieste, kde reálne stálo oplotenie pôvodné, ktoré podľa svojho tvrdenia žalovaný kúpil v roku 1993
spolu s nehnuteľnosťami.

11. Žalovaný, ktorý výslovne poukazoval na nástup do držby kúpou nehnuteľností i plotu, niesol dôkazné

bremeno preukázania totožnosti predmetu vydržania - časti pozemku pôvodnej parcely registra C parc.
č. 164 (ohraničenej pôvodným oplotením), s novovytvoreným pozemkom v roku 2014, označeným ako
pozemok parcela registra C parc. č. 164/3, o výmere 17 m2. Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné
odstránenie pôvodného oplotenia žalovaným a vybudovanie nového, bez geometrického zamerania
hraníc pozemkov, alebo línie pôvodného oplotenia, prípadne spoločného vytýčenia trasy oplotenia so
žalobkyňami.

12. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať
rozhodnutie v prípadoch, keď určitá skutočnosť, v spore rozhodná, nebola preukázaná, ako i v
prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov by neumožňovali súdu prijať záver o pravdivosti rozhodnej
skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch musí súd rozhodnúť

v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Dôkazné bremeno teda umožňuje súdu rozhodnúť aj v tzv. dôkaznej núdzi strany konania.

13. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť

všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

14. V spore o vydržanie vlastníckeho práva nesie bremeno tvrdenia strana, ktorá takúto žalobu podala.
V posudzovanej veci podal vzájomnú žalobu žalovaný a z bremena tvrdenia pre žalovaného potom
vyplývalo bremeno dôkazné. V danej veci bolo preto na žalovanom, aby tvrdil a preukázal zákonom
stanovené podmienky vydržania k pozemku parc. č. 164/3.

15. Celá argumentácia žalovaného týkajúca sa nadobúdacieho titulu vydržania, vrátane desaťročnej
vydržacej lehoty, ktorá mala plynúť od roku 1993 do roku 2003, sa vzťahovala na pozemok ohraničený
na mieste samom pôvodným oplotením, s konkrétnou výmerou. Bez preukázania totožnosti predmetnej
spornej parcely č. 164/3 s parcelou vymedzenou pôvodným oplotením, nebolo možné mať za

preukázané vydržanie vlastníckeho práva (k pozemku parcelné č. 164/3, vytvoreného až v roku 2014,
t. j. 11 rokov po uplynutí vydržacej lehoty k pozemku ohraničeného pôvodným oplotením). Súdna prax
pripúšťala vydržanie vlastníckeho práva k pozemku, uchopením sa držby susedného pozemku v prípade
preukázania tzv. putatívneho titulu (súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 22Cdo 1398/2000). V prejednávanej veci však v dôsledku jednostranne stanovenej vlastníckej

hranice žalovaným, postavením nového oplotenia (čím došlo k vytýčeniu línie novej hranice pozemkov),
sa žalovaný dostal do dôkaznej núdze, preukázania postavenia nového oplotenia v celej línii oplotenia
pôvodného, s totožnou výmerou plochy a jej ohraničením.

16. Odvolacia argumentácia žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobkýň, preukázať

posun nového oplotenia oproti pôvodnému oploteniu, nebola správna. V spore o vydržanie niesol
práve žalovaný dôkazné bremeno preukázania totožnosti plochy predstavujúcej ním fakticky užívaný
pozemok, ohraničený pôvodným oplotením, s pozemkom vytvoreným novým oplotením (ktoré postavil),
a to v každom jeho bode. Rovnako tak niesol dôkazné bremeno totožnosti smerovania línie oplotenia
pôvodného a nového, a to nielen v niektorých popisovaných miestach, na začiatku či na konci, ale v

celej jeho spornej dĺžke.

17. Žalovaný v odvolaní sám vyhodnotil svedecké výpovede ohľadom polohy pôvodného oplotenia tak,
že nimi nebolo žiadnym spôsobom preukázané, kde sa v skutočnosti nachádzalo pôvodné oplotenie. Suvedeným záverom žalovaného možno súhlasiť. Obdobne je potrebné vyhodnotiť aj ostatné vykonané
dôkazy. Akýkoľvek posun výstavby nového oplotenia (preukázaný napr. svedeckou výpoveď B. D.)
preukazuje skutočnosť, ktorú konštatoval i súd prvej inštancie, že ak sa plot posúval, nebol postavený

na pôvodnom mieste (bez ohľadu na smer posunu). V dôsledku toho nebola preukázaná totožnosť
pozemkov, keďže predmetom vydržania je parcela s presne vymedzenou plochou 17 m2, s reálne v
prírode vytýčenými hranicami tohto pozemku, parcelné č. 164/3. Za kľúčovú svedeckú výpoveď označil
(v odvolaní) žalovaný svedka Q., ktorý vypovedal, že bagrom kopal do zeme priestor pre betónovanie,
nejaké betóny starého plotu sa vyťahali von, a na tom istom mieste sa kopal nový plot. Konkrétne po

čiare, ktorú mal spravenú. Uvedeným spôsobom stanovená línia nového oplotenia, a to po celej dĺžke
spornej plochy, však nie je spôsobilá preukázať totožnosť pozemku ako predmetu vydržania, ktorý
predstavuje vec v právnom slova zmysle, s konkrétnou výmerou. Argument žalovaného, že línia nového
oplotenia je vedená presne po hranici medzi pozemkami žalobkýň parc. č. 164/3 a 164/1, bol bez
právneho významu. Predmetný pozemok parc. č. 164/3 bol vytvorený geometrickým plánom práve za
účelom vymedzenia plochy, ktorou žalovaný zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobkýň (po hranicu

nového oplotenia), čo vyplýva i zo znaleckého posudku č. 6/2016.

18. Žalobná argumentácia žalovaného vo vzťahu k vydržaniu predmetného pozemku (tvrdenia o
naplnení zákonom stanovených podmienok pre vydržanie od roku 1993) sa vzťahovala na pozemok,
ohraničený pôvodným oplotením, postaveným v roku 1959. Takýto predmet vydržania však po roku

2012, v dôsledku výstavby nového oplotenia žalovaným, presnejšie jeho existencia, nebola preukázaná
(žalovaný nepreukázal, že nové oplotenie postavil vo všetkých bodoch línie pôvodného oplotenia z
roku 1959). Skutočnosti preukazované svedkami, listinami, fotodokumentáciou, výpočtom vzdialenosti
jednotlivých stavieb od pozemku, boli spôsobilé preukázať zhodu pôvodného a nového oplotenia len
v určitých bodoch, nie však v celej línii oplotenia (neboli spôsobilé preukázať prekrytie pozemkov

predstavujúcich plochu fakticky užívanú žalovaným, ohraničenú pôvodným oplotením, s predmetnou
spornou parcelou č. 164/3). Ak žalovaný po výstavbe nového oplotenia v roku 2012 začal užívať
pozemok, ktorý je predmetom sporu, nepochybne nemohlo doposiaľ dôjsť k uplynutiu zákonom
stanovenej vydržacej lehoty (10 rokov). Ďalšie skutočnosti, týkajúce sa totožnosti a lokalizácie studne,
ako i zakrivenia línie oplotenia (tzv. „odskok“) sa opäť týkali len jednotlivých častí línie oplotenia, neboli

však spôsobilé preukázať totožnosť predmetu vydržania (nepriame dôkazy ani nepredstavovali uzavretý
kruh, vylučujúci pochybnosti o totožnosti pozemkov).

19. Súd prvej inštancie preto správne vzájomnú žalobu žalovaného, z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena preukázania zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva k spornému pozemku,

zamietol. Zamietavé rozhodnutie sa dôvodne týkalo aj ďalšej časti vzájomnej žaloby, ktorou sa žalovaný
domáhal zriadenia vecného bremena titulom vydržania, ktoré však predstavuje samostatný originálny
spôsob nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zo strany žalovaného však nebol
tvrdený zákonný dôvod, opodstatňujúci rozhodnúť o zriadení vecného bremena rozhodnutím súdu, ktoré
predstavuje ďalší samostatný spôsob jeho vzniku (§ 151o O. z.). Ak podľa tvrdenia žalovaného boli

splnené zákonné podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu strpieť oplotenie na
pozemku par. č. 164/1, nebol tvrdený ani daný dôvod na zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu.

20. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej vzájomnú
žalobužalovanéhoourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiaozriadenievecnéhobremena,potvrdil

ako vecne správne.

21. Zo žaloby žalobkýň vyplýva, že ochrany vlastníckeho práva sa domáhali odstránením neoprávnenej
stavby, predstavujúcej nové oplotenie postavené žalovaným na pozemku v ich vlastníctve. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je však zrejmé, aké ustanovenie O. z. súd prvej inštancie

aplikoval pri poskytnutí súdnej ochrany žalobkyniam (v odôvodnení súd prvej inštancie citoval viaceré
ustanovenia O. z., neuviedol však pod ktorú konkrétnu hypotézu právnej normy subsumoval preukázaný
skutkový stav). Ustanovenie § 135c O. z. predstavuje špecifický spôsob usporiadania vzťahov medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, pričom súd nie je viazaný žalobným petitom (vzhľadom na
zákonom stanovený spôsob usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom stavby).

V prípade neoprávnenej stavby neprichádza do úvahy zamietnutie žaloby, ale súd musí vždy upraviť
pomery uvedených subjektov (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2223/2013). Ustanovenie § 126
O. z. predstavuje úpravu súdnej ochrany vlastníckeho práva, prostredníctvom jednotlivých typov žaloby.
Z napadnutého rozhodnutia nie je tiež zrejmý charakter oplotenia, jeho druh, rozsah a lokalizácia.22. Dôvodnou bola preto odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu k nevykonateľnosti výroku
napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na jeho nedostatky z hľadiska určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti.

23. V sporovom konaní je výrok rozsudku predurčovaný tzv. žalobným petitom, pričom súd musí dbať
o to, aby výrok rozsudku zodpovedal žalobnému petitu (nie je pochybením, ak súd použitím iných
slov vyjadrí vo výroku rozhodnutia presne rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca určitým
zrozumiteľným žalobným petitom domáhal). Výrok rozsudku musí byť presný, určitý a zrozumiteľný tak,

aby bol vykonateľný.

24. Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie vykonateľné len vtedy, ak obsahuje presné vymedzenie
rozsahu a obsahu plnenia.

25. Nevyhnutným predpokladom pre exekúciu potom je, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli

vo vykonávanom rozhodnutí určené presným a nepochybným spôsobom (R21/81).

26. V posudzovanej veci bolo predmetom žaloby odstránenie oplotenia (podľa žalobného petitu
„oploteniapozostávajúcehozdrôtenéhopletiva,upevnenéhonamurovanomzáklade,ktoréjepostavené
na parcele KNC 164/3, záhrady o výmere 17 m2, k. ú. Popudiny, zapísanej na LV č. XXX Okresného

úradu B., katastrálny odbor a jeho uvedenie do pôvodného stavu“). Súd prvej inštancie považoval za
upresnenie petitu prednes právnej zástupkyne žalobkýň na súdnom pojednávaní dňa 4. augusta 2015, v
znení,ktorým„žiadajúodstrániťtenplot,ktorýzačínaodstudneažpokoniecsmeromkparceleč.469/1“,
ako žiadosť o odstránenia plota (kvalifikujúc procesný postup žalobkýň ako presnejšiu špecifikáciu
petitu).

27. Výrok napadnutého rozsudku o povinnosti „na vlastné náklady odstrániť z konkretizovaného
pozemku oplotenie pozostávajúce z drôteného pletiva a upevneného na murovanom základe s plotom
začínajúcim od studne až po koniec smerom k parcele č. 469/1“ však nezodpovedá upresnenému
žalobnému petitu, ako ani odôvodneniu napadnutého rozsudku v dotknutej časti a je nevykonateľný

pre svoju neurčitosť. Odvolacia námietka žalovaného v uvedenom smere bola preto dôvodná. Z výroku
rozsudku nie je zrejmý objekt, ktorý má byť žalovaným odstránený, neurčitým používaním pojmov
„oplotenie s plotom“. Z výroku rozsudku nie je zrejmý ani opis oplotenia, ktoré sa má odstrániť, keďže
podľa znaleckého posudku č. 6/2016 má oplotenie ako základ betónovú podmurovku so šírkou 0,20 m
s pletivom, pričom výrokom napadnutého rozhodnutia bola uložená povinnosť odstrániť len oplotenie

pozostávajúcezdrôtenéhopletivaupevnenéhonamurovanomzáklade,nievšakbetónovúpodmurovku.
Ďalší pojem použitý vo výroku napadnutého rozhodnutia je „plot“, ktorý nie je špecifikovaný žiadnym
spôsobom, len jeho smer, vymedzený taktiež neurčito „od studne až po koniec smerom k označenej
parcele“. Uvedené nie je zrejmé ani zo samotného žalobného petitu, čím je daná potreba ustálenia
predmetu sporu, čo do jeho vymedzenia, označenia, vrátane druhového pomenovania a rozsahu, s čím

potom súvisí právne posúdenie nároku na uloženie navrhovanej povinnosti protistrane.

28. Strany konania musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo
obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod
hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie,

prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie (porov. uznesenie NS
SR sp. zn. 5Cdo 196/2009).

29.Žalobamusíobsahovaťkonkrétnynávrhvýrokurozhodnutia,obsahujúcirozsahuplatnenéhonároku.
Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, pretože súd musí

presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, pretože okrem zákonom stanovených výnimiek, nesmie
stranám prisúdiť viac, než to čoho sa domáhajú a uložiť iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý
a zrozumiteľný petit žaloby nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným
predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali
právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 144/2011).

30.Požiadavkaurčitosti,nezameniteľnostisavzťahujepredovšetkýmnapredmetsporu(vposudzovanej
veci objekt, ktorý má byť odstránený), pričom hodnotiace kritériá určitosti sa nemusia nevyhnutne opierať
o údaje z príslušnej evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajovevidencie), aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo
122/2011).

31. Všeobecný súd je povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni ich uplatneniu,
v prípade štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 85/2015).

32. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie pri formulácii
výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým žalobe vyhovel, nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom, v
dôsledku čoho výrok súdneho rozhodnutia v napadnutej časti nespĺňa požiadavku presnosti, určitosti
a zrozumiteľnosti vo vzťahu k vymedzeniu objektu, ktorý má byť odstránený z nehnuteľnosti, a takéto
rozhodnutie je nevykonateľné a v rozpore s právom strany na spravodlivý proces.

33. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti vo veci samej (o uložení povinnosti žalovanému odstrániť oplotenie s plotom) a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnymi závermi odvolacieho

súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania. Žalobkyne boli povinné
označiťvžalobepresne,určitoazrozumiteľnepovinnosť,ktorámábyťžalovanémuuloženározhodnutím
súdu, vrátane zachovania požiadavky určitosti, nezameniteľnosti objektu, ktorý má byť odstránený v
zmysle žalobného petitu (z hľadiska jeho druhu, lokalizácie, rozsahu). V prípade dôvodnosti žaloby
súd potom prevezme žalujúcou stranou navrhovanú povinnosť vo vzťahu k žalovanému (pričom iba

súd rozhoduje o tom ako formulovaný výrok bude znieť, v súlade s požiadavkou určitosti, presnosti a
zrozumiteľnosti). Ak žaloba má v uvedenom smere nedostatky, vzniká dôvod na výzvu súdu adresovanú
žalujúcej strane na doplnenie chýbajúcej náležitosti žaloby. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí
vždy dbať, aby vyjadroval z obsahového hľadiska to, čoho sa žalobkyne žalobou skutočne domáhali.

35. Po ustálení predmetu sporu súd prvej inštancie, na základe vykonaného dokazovania, posúdi,
či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod konkrétnu hypotézu niektorej právnej normy tak, aby
z dispozície tejto konkrétnej právnej normy bolo možné vyvodiť, či žalobkyniam požadované právo
prináleží. Právna kvalifikácia je vecou súdu, avšak žalujúca strana musí uviesť rozhodné skutočnosti
umožňujúcesúdu,abyuplatnenýnárokmoholkvalifikovať.Súdprvejinštancieposúdiuplatňovanýnárok

žalobkýň i z hľadiska druhu právnej ochrany. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie
ukladanejpovinnosti,budevychádzaťzozásadyviazanostižalobnýmnávrhom(porov.uznesenieNSSR
sp. zn. 5Cdo 254/2009). Zmena predmetu konania v sporovom konaní je pritom možná len na základe
výslovného procesného úkonu žalujúcej strany.

36. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia

súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

37. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS

198/07).

38. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.