Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/220/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368827
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119368827.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina

Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: W. L., nar. XX.XX.XXXX, P.O.Z. XX, bytom X. XXXX/X,
XXX XX Z. Z., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, IČO:
00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-BB-OOP1-2019/021342 zo dňa 17.07.2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BB-

OVVS2-2019/004139 2018/748117/LS zo dňa 14.05.2019 (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého
stupňa“) uznal obvineného W. L., nar. XX.XX.XXXX vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil na rôznych miestach na území Mesta
Banská Bystrica tým, že od presne nezisteného času od roku 2017 do dňa podania oznámenia t. j.
do dňa 21.09.2018 opakovane obťažoval O. Y., a to takým spôsobom, že jej posielal väčšie množstvo
správ, zverejnil jej fotky na sociálnej sieti Facebook, posielal jej rôzne dary a chodil ju sledovať cez

okno kaderníctva, v ktorom O. Y. pracuje, aby videl, či je v práci a v súvislosti s jej osobou kontaktoval
aj jej známych, a to všetko napriek tomu, že mu O. Y. opakovane uviedla, že si neželá, aby niečo z
toho robil a aby ju akýmkoľvek spôsobom kontaktoval, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie
schválnosťami. Za uvedený priestupok mu orgán verejnej správy prvého stupňa uložil podľa § 11 ods.
1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 50,- Eur. V odôvodnení
svojho rozhodnutia poukázal na výpoveď O. Y., B. W., M. W., ako aj na úradný záznam R.. W. O. a
zároveň aj na prepis SMS konverzácie a komunikácie cez sociálnu sieť predloženej oznamovateľkou.

Považoval za nepochybne preukázané, že obvinený po niekoľkých rokoch ako nebol s oznamovateľkou
v kontakte, túto navštívil v kaderníctve, kde pracuje a od tej doby ju začal kontaktovať správami, posielal
jej dary, chodil okolo kaderníctva, v ktorom pracuje a kde ju sledoval cez okno, zverejňoval jej fotky na
sociálnej sieti a kontaktoval ľudí z jej okolia. Ako uviedol orgán verejnej správy prvého stupňa, obvinený
sa z veľkej časti k tomuto konaniu priznal, keďže potvrdil, že správy aj dary oznamovateľke zasielal.
Taktiež kontaktoval jej kamarátku M. W. a pozoroval ju v práci. Správny orgán sa však nestotožnil
s obranou obvineného, ktorá spočívala najmä v tom, že jeho správanie nikdy nemalo zlý úmysel a

jednalo sa len o snahu napraviť jeho vzťah s oznamovateľkou. Zohľadnil, že obvinený takto konal aj
napriek jasnému a opakovanému nesúhlasu oznamovateľky, ktorá odmietala akýkoľvek kontakt z jeho
strany. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že nič zlého neurobil
ani nespáchal.2. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou a závermi prvostupňového orgánu verejnej správy a uviedol,
že z vykonaného dokazovania a zistenej dôkaznej situácie dospel k záveru, že obvinený W. L. sa

priestupku dopustil, tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. spáchanie priestupku bolo
obvinenému preukázané výpoveďami oznamovateľky, B. W., M. W., ako aj samotného obvineného
W. L.. Výpovede menovaných osôb zo štádia objasňovania priestupku pred orgánom policajného
zboru ako aj z ich výpovede pred správnym orgánom v spojení so zdokumentovanou elektronickou
komunikáciou medzi oznamovateľkou a obvineným predstavovali podľa jeho názoru dostatočný podklad

pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti obvineného za spáchaný priestupok. Žalovaný mal za
to, že prvostupňový orgán verejnej správy vykonal vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade s ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku, a to jednak jednotlivo ako aj všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Na zdôraznenie iba uviedol, že síce sa obvinený snažil legitimizovať a
racionalizovať svoje konanie „snahou dať do poriadku situáciu“ avšak je zrejmé, že tak konal v rozpore
s vôľou oznamovateľky, a to aj napriek jej opakovaným výzvam a jeho obhajoba v zmysle „nič zlého

neurobil a nič nespáchal“ neobstála.

3. Žalobca voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobu, a to na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý
predmetnú vec postúpil Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný s
rozhodnutím žalovaného nesúhlasí, nakoľko on nič nespáchal, ani neurobil a svedkovia boli voči nemu

vopred zaujatí a na okresnom úrade nikoho nezaujímali ním predložené dôkazy.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa pridržiava právneho názoru uvedeného v
napadnutom druhostupňovom rozhodnutí a stotožňuje sa aj s názorom vysloveným orgánom verejnej
správy prvého stupňa. Žalovaný nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov obsiahnutých v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa názoru žalovaného vytvárajú dostatočné východiská
pre záver, ku ktorému dospeli správne orgány v oboch stupňoch v priebehu administratívneho konania.
Žalovaný sa nemohol v rámci administratívneho konania stotožniť so subjektívnym pocitom žalobcu, že
sa len snažil urovnať situáciu vo vzťahu k oznamovateľke a že sa nedopustil žiadneho protiprávneho
konania. K námietke žalobcu ohľadom zaujatosti zamestnanca správneho orgánu uviedol, že žalobca

v priebehu konania neoznámil správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca
správneho orgánu, pričom z predloženého spisového materiálu ani nevyplýva taká okolnosť, ktorá by
zakladala pochybnosť od predpojatosti zamestnancov správneho orgánu.

5. Právo repliky žalobca nevyužil.

6. Vzhľadom k tomu, že správny súd nezistil podmienky pre nariadenie pojednávania v zmysle ust. §
107 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), svoje rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom
podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 16.12.2020. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené
na úradnej tabuli dňa 07.12.2020.

7. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v tejto veci preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto
žalobu podľa § 190 SSP zamietol.11. Žalobca v prejednávanej veci podal žalobu vo veciach správneho trestania, pričom rozsah súdneho
prieskumu obmedzil žalobnými námietkami. Oproti iným druhom správnych žalôb, správna žaloba vo
veci správneho trestania je charakteristická tým, že v zmysle ust. § 195 SSP správny súd aj mimo

žalobných dôvodov, žalobných bodov a v rozsahu správnej žaloby je povinný prihliadať na to, či v konaní
a rozhodnutí orgánu verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP.
Ak správny súd takéto vady zistí, je povinný ex offo na ne prihliadnuť.

12. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

13. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku; vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

14. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku; Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

15. Podľa § 35 ods. 1 Správneho poriadku; každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať
pravdivo a nesmie nič zamlčať.

16. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

17. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch; za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu

do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa
odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur.

18. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch; priestupku sa dopustí ten, kto
d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na

zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

19. Správny súd mal na základe preskúmaných rozhodnutí ako aj administratívneho spisu za to, že
v danom prípade výpovede svedkov, a to najmä O. Y. a M. W. potvrdili a zhodovali sa v markantnej
časti s výpoveďou samotného obvineného W. L.. Zároveň tieto výpovede boli z pohľadu správneho

súdu podporené a potvrdené aj zdokumentovanou elektronickou komunikáciou medzi oznamovateľkou
a obvineným, a to nielen formou SMS, ale aj prostredníctvom sociálnych sietí. Subjektívny pocit žalobcu
o tom, že sa nedopustil protiprávneho konania nebol ničím podložený a z jeho samotnej výpovede, ktorá
potvrdzuje výpovede svedkov vyplýva, že sa predmetného konania dopustil.

20. Vo všeobecnosti v správnom konaní musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na
skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti,
ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Právne posúdenie veci znamená, že správny
orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi
právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Na to, aby správny orgán mohol

vec správne posúdiť je však potrebné, aby skutkový stav bol náležite zistený a prípadné rozpory boli
patričným spôsobom odstránené.

21. Priestupok je definovaný v § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. ako zavinené konanie, ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v

inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo
o trestný čin. Priestupok je založený na kombinácii materiálneho znaku a formálneho znaku a na
kombinácii pozitívneho a negatívneho vymedzenia priestupku. Materiálny znak je vyjadrený tým, že
konanie porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, stupeň porušenia alebo ohrozenia tohto záujmu,
stupeň spoločenskej nebezpečnosti je významný pre rozlíšenie priestupku ako aj všeobecné zákonné

znaky, spoločné pre všetky priestupky tak aj typové znaky, t. j. znaky skutkovej podstaty priestupku,
ktoré charakterizujú a rozlišujú jednotlivé konkrétne priestupky. Priestupkom je potom konanie, ktoré
napĺňa tak všeobecné znaky, ako aj znaky skutkovej podstaty uvedené v zákone. Súhrn typových
znakov priestupku určitého druhu tvorí skutkovú podstatu priestupku. Jednotlivé skutkové podstaty súcharakterizované objektom, objektívnou stránkou, subjektom a subjektívnou stránkou. Každú skutkovú
podstatu priestupku určujú záujmy spoločnosti, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým protiprávne
konanie smeruje. Tieto záujmy sú objektom priestupku. Znaky skutkovej podstaty, ktoré charakterizujú

objektívnustránku,súpredovšetkýmkonanieanásledok,ktoréspojujepríčinnásúvislosť.Prepriestupky
je typické, že následok je spravidla výsledkom protiprávneho konania, ktoré porušuje konkrétne právne
povinnosti, ktorých nedodržaním je porušený i záujem spoločnosti, ktorý má byť zabezpečený práve s
plnením tejto povinnosti. Páchateľom je osoba, ktorá svojim konaním naplnila všetky znaky priestupku.
Obligatórnym znakom, ktorý charakterizuje subjektívnu stránku priestupku, je zavinenie. Podľa § 3

zákona o pristupkoch. platí zásada, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

22. Na to aby správny orgán mohol posúdiť, či konanie, ktoré sa osobe obvinenej z priestupku kladie za
vinu, naplňuje znaky priestupku (právne posúdenie), je potrebné, aby skutkový stav bol náležite zistený.
Pri posudzovaní, či skutkový stav bol náležite zistený, možno vychádzať zo stanoviska Najvyššieho súdu

SR vo veci sp. zn. 8Szd/l/2013, ktorý vo svojom rozhodnutí z 23. januára 2014, uviedol, že „...zásada
materiálnejpravdypotompodľaslovenskejprávnejúpravynemácharakterabsolútny,t.j.správneorgány
nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby
bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej
úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má

správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového,
primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod....)“. Stotožňujúc sa s vyššie uvedenými kritériami
nastavenýminajvyššímsúdomvosvojomskoršomrozhodnutí,správnysúdkonštatuje,žeskutkovýstav,
tak ako bol tento zistený žalovaným a orgánom verejnej správy 1. stupňa, požiadavku náležite zisteného
skutkového stavu spĺňa.

23. V rámci dokazovania (objasňovania priestupku) neboli podané protichodné vysvetlenia (výpovede)
oznamovateľkou priestupku a obvineným. Správny súd teda nemal pochybnosť o tom, že orgán verejnej
správy prvého stupňa, resp. žalovaný správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, nakoľko žalovaný vo svojom
rozhodnutí aj v podrobnostiach rozoberal jednotlivé výpovede svedkov, ako aj obvineného, pričom ich

konfrontoval v logickej súslednosti deja a teda bolo nepochybné, že skutkový stav sa stal tak, ako
tvrdila oznamovateľka. Zároveň je zrejmé, že správanie obvineného evidentne prekračuje bežný rámec
občianskeho spolunažívania a tým napĺňa znaky úmyselných schválností.

24. Zároveň správny súd preskúmal výšku uloženej sankcie a dôvodnosť jej uloženia, ako aj priebeh

administratívneho konania, jeho zákonnosti, pričom dospel k záveru, že predmetné konanie správnych
orgánov je správne a aj vyhodnotenie skutkového stavu a jeho právna kvalifikácia je správna.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a neúspešnému žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej

podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.